Rozhodnutie č. 21 / 2017 Z. z.
Nariadenie o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení
Platný
Účinnosť od 15.02.2017
Zobrazeno prvních 200 z celkem 687 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
21
VYHLÁSENIE
z 23. januára 2017,
o bezpečnosti jadrových zariadení
Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť určí podľa oddielu 236 zákona č. 263 / 2016 Z. z., Atómový akt, na vykonávanie oddielov 24 ods. 7, 25 ods. 2 písm. a) až c), 44 ods. 4 písm. c), 49 ods. 2, 50 ods. 4, 51 ods. 6 písm. a) a b), 52 ods. 2, 53 ods. 2 a 54 ods. 4 písm. a), c) a d):
Predmet úpravy
Táto vyhláška vykonáva príslušné nariadenia Euraton1 a stanovuje:
a) lehoty na oznámenie operačnej udalosti úradu;
(b) rozsah informácií použitých systémom spätnej väzby;
(c) postup vyšetrovania prevádzkovej udalosti;
(d) kritériá kategorizácie prevádzkovej udalosti;
e) požiadavky na obsah limitov a podmienok;
(f) zoznam množstiev a skutočností relevantných pre jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia;
(g) rozsah, spôsob a trvanie monitorovania, merania, hodnotenia, overovania a zaznamenávania množstiev a skutočností relevantných pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení a uchovávanie informácií o nich;
(h) rozsah, spôsob a lehoty na zasielanie informácií o množstvách a skutočnostiach relevantných pre jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia úradu;
i) zoznam ďalších zmien vo využívaní jadrovej energie a zmien s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, technickú bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení;
(j) rozsah a spôsob dokumentovania iných zmien vo využívaní jadrovej energie a ich oznamovanie dozornému úradu;
(k) postupy na vykonávanie procesu kontrolovaného starnutia a starnutia;
(l) požiadavky na program kontrolovaného starnutia a starnutia;
(m) pravidlá prevencie a dokumentovania reakcie štiepneho reťazca a úniku životného prostredia pri manipulácii s jadrovým materiálom a rádioaktívnym odpadom;
(n) metódu vykonávania neaktívneho testovania jadrových zariadení;
(o) spôsob, akým sa vykonáva prvé fyzické spustenie jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom;
(p) rozsah a spôsob dokumentovania skutočností podľa § 51 ods. 1 písm. b) ods. 1 až 3 Atómového aktu;
(q) spôsob, akým sa vykonáva prvé spustenie jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom;
(r) rozsah a spôsob dokumentovania skutočností podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a b) a c) ods. 1 až 3 Atómového aktu;
(s) pravidlá na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti pri uvádzaní jadrového zariadenia do prevádzky bez jadrového reaktora;
(t) rozsah a spôsob dokumentovania kontroly pripravenosti jadrového zariadenia na začatie aktívneho testovania;
(u) pravidlá nepretržitého poskytovania, overovania a dokumentácie o spôsobilosti stabilnej a bezpečnej prevádzky jadrových zariadení;
v) lehoty na predloženie dokumentácie na opätovné zavedenie jadrového reaktora do kritického stavu po nahradení jadrového paliva leteckým úradom a jeho požiadaviek na obsah;
spôsob, akým bol v prípade výskumného jadrového zariadenia už dlho odstavený jadrový reaktor, a
(x) postupy na zavedenie procesov a činností podľa § 49 ods. 1 písm. u) Atómového aktu a ich dokumentácia a priebežné aktualizácie.
Podmienky
Na účely tohto dekrétu:
(a) limitná podmienka požiadavky limitov a podmienok, ktoré sa majú splniť, je predpokladom zabezpečenia jadrovej bezpečnosti;
b) na základe hraničnej podmienky stav nedodržania hraničnej podmienky, v ktorom sa vykonávajú nápravné opatrenia stanovené v limitoch a podmienkach na obdobie stanovených limitov a podmienok;
(c) základná príčina konkrétnej prevádzkovej udalosti, ktorá je predpokladom pre výskyt takejto prevádzkovej udalosti;
(d) porušením limitov a podmienok nedodržania požiadavky stanovenej v limitoch a podmienkach vrátane podmienky nesúladu, hraničnej podmienky, v ktorej sa nevykonávajú nápravné opatrenia stanovené v limitoch a podmienkach, alebo v lehote stanovenej na ich vykonanie;
(e) priamu príčinu okolností, ktoré spôsobili alebo priamo viedli k prevádzkovej udalosti;
(f) jasnú príčinu konkrétnej prevádzkovej udalosti, ktorú možno určiť na základe dostupných informácií bez ďalšieho preskúmania.
Lehoty na oznámenie prevádzkovej udalosti
[Odsek 49 ods. 2 písm. a) Atómového aktu]
Prevádzková udalosť sa musí oznámiť úradu
(a) okamžite v prípade radiačnej havárie;
(b) do 4 hodín od výskytu radiačnej havárie,
c) do 8 hodín, ak:
1. porušenie obmedzení a podmienok;
2. neplánované rýchle vypnutie jadrového reaktora;
3. neplánovaná aktivácia bezpečnostných systémov,
4. udalosť predbežne zhodnotila aspoň stupeň 2 medzinárodného rozsahu na posúdenie závažnosti jadrových udalostí;
5. strata tepelného príkonu z jadra jadrového reaktora (ďalej len "aktívna zóna") v odstavenom jadrovom reaktore a neobnovenie do 30 minút;
6. zistenie nekontrolovanej prítomnosti rádioaktívnej látky, okrem prírodných rádionuklidov, mimo kontrolovanej zóny, na rýchlosť dávky vyššiu ako 0,25 μSv / h vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu výrobku;
7. požiar v chránenej oblasti jadrového zariadenia podľa právnych predpisov o požiarnej prevencii;
8. zistenie smrteľného zranenia fyzickej osoby,
9. zistenie porušenia podmienok prevádzky jadrových zariadení Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu;
10. Zisťovanie udalosti, ktorá znižuje účinnosť bezpečnosti jadrových zariadení,
11. zistenie prekročenia účinnej dávky 20 mS z dôvodu neplánovanej jednorazovej vonkajšej expozície,
12. zistenie prekročenia účinnej dávky 6 mS z dôvodu vnútornej kontaminácie alebo
13. zistenie nekontrolovaného úniku chladiva z primárneho obvodu jadrového reaktora alebo iných technologických médií kontaminovaných rádionuklidmi mimo kontrolovanej zóny s objemom väčším ako 1 m3;
(d) do 24 hodín od pôvodu, ak:
1. radiačná pohotovosť prvý stupeň,
2. prípad predbežného stupňa 1 na medzinárodnej úrovni na posúdenie závažnosti jadrových udalostí;
3. Nekontrolované úniky chladiva z primárneho obvodu jadrového reaktora alebo iného technologického média kontaminovaného rádionuklidmi v kontrolovanej zóne s veľkosťou viac ako 1 m3;
4. neplánované zníženie výkonu jadrových zariadení o viac ako 50% nominálnej výkonnosti jadrového reaktora o viac ako 72 hodín alebo
5. strata schopnosti kontrolovať zdroj ionizujúceho žiarenia spočívajúca v strate kontroly nad jednoduchým, významným a veľmi významným zdrojom ionizujúceho žiarenia a
(e) nasledujúci pracovný deň, ak je to vhodné
1. stanovenie limitných podmienok;
2. prevádzku systému obmedzenia výkonu jadrového reaktora;
3. pád cudzieho objektu do primárneho okruhu jadrového reaktora,
4. strata prevádzky teledozimetrického systému v jadrovej lokalite alebo
5. Neplánované prekročenie úrovne intervencie monitorovanej položky uvedenej v monitorovacom programe.
Rozsah informácií použitých systémom spätnej väzby
[Odsek 49 ods. 2 písm. c) Atómového aktu]
Systém spätnej väzby využíva informácie o:
(a) prevádzkové udalosti;
(b) skúsenosti z iných jadrových zariadení vrátane zahraničných a
c) skúsenosti z iných technických a technologických oblastí.
Postup vyšetrovania prevádzkových incidentov
[Odsek 49 ods. 2 písm. b) Atómového aktu]
(1) Pri vyšetrovaní prevádzkovej udalosti sa vykonáva takým spôsobom, aby sa odhalilo:
(a) príčiny a okolnosti prevádzkovej udalosti;
(b) rozvoj zhoršenia jadrovej bezpečnosti pri prevádzke jadrového zariadenia a
(c) stupeň zníženia bezpečnostných rezerv a účinok úrovne ochrany do hĺbky.
(2) Držiteľ povolenia musí v rámci operačného vyšetrovania:
(a) posúdi dôležitosť prevádzkovej udalosti z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením, technickej bezpečnosti, monitorovania radiačnej situácie, riadenia rádiologického núdzového stavu a bezpečnostnej ochrany jadrového zariadenia a jeho dôsledkov;
(b) určuje priebeh prevádzkovej udalosti vrátane stanovenia akejkoľvek odchýlky alebo zlyhania;
(c) hodnotiť činnosť pracovníkov podľa metód hodnotenia vplyvu ľudských a organizačných faktorov;
(d) posúdi vplyv kultúry bezpečnosti a kultúry bezpečnosti na prevádzkovú udalosť;
(e) analyzovať priame príčiny a hlavné príčiny prevádzkovej udalosti; v prípade menšej prevádzkovej udalosti analyzovať len zjavné príčiny;
(f) identifikovať akýkoľvek negatívny trend týkajúci sa jadrovej bezpečnosti, radiačnej ochrany, technickej bezpečnosti, monitorovania radiačnej situácie, riadenia rádiologických núdzových situácií a bezpečnostnej ochrany a
(g) identifikovať akékoľvek zníženie úrovne bezpečnostných rezerv a zvýšiť riziko súvisiacej prevádzkovej udalosti.
(3) Okamžite sa musí vykonať vyšetrovanie prevádzkovej udalosti. Prioritne sa musí preskúmať významná operačná udalosť.
(4) Menšia prevádzková udalosť s nízkym bezpečnostným významom sa zaznamená a neanalyzuje pre jej zjavné príčiny, ak:
a) sa neopakujú alebo
(b) nebolo možné stanoviť jasnú príčinu predchádzajúceho prešetrovania.
Kritériá klasifikácie prevádzkovej udalosti
[Odsek 44 (4) c) Atómového aktu]
(1) Dôležitá prevádzková udalosť je prevádzková udalosť, ktorá:
a) vedie k aktivácii alebo zlyhaniu
1. bezpečnostný systém,
2. napájací systém,
3. systém na obmedzenie výkonu jadrového reaktora alebo
4. systém odľahčenia tlaku, ktorý je vybraným zariadením,
b) viesť k porušeniu limitov a podmienok;
c) pozostáva z poruchy na vybranom zariadení
1. výsledkom je stanovenie limitu viac ako 20% povoleného obdobia alebo
2. pokiaľ ide o zabezpečenie výkonu bezpečnostnej funkcie;
d) zahŕňa neschopnosť vykonať skúšku alebo kontrolu vybraného zariadenia podľa limitov a podmienok;
e) zahŕňa zlyhanie zariadenia potrebného na bezpečnú výmenu jadrového paliva v čase výmeny jadrového paliva;
(f) vedie k neplánovanej strate alebo narušeniu zvyškového tepelného výboja z aktívnej zóny;
(g) vedie k zlyhaniu systému určeného na skladovanie ožiareného jadrového paliva;
(h) ovplyvňuje riadenie reaktivity aktívnej zóny;
i) predstavuje porušenie fyzickej bezpečnostnej bariéry proti úniku štiepnych produktov alebo rádioaktívnych látok;
j) zahŕňa pád regulačného orgánu alebo jeho neplánovaný pád o viac ako 50 cm;
(k) zahŕňa nútené prerušenie skúšok fyzického vypustenia alebo vypustenia jadrového zariadenia do prevádzky, alebo
l) nedostatky v posudzovaní bezpečnosti alebo v dokumentácii systému riadenia sú spôsobené a vedú k porušeniu parametra kritickej jadrovej bezpečnosti.
(2) Dôležitou operačnou udalosťou je prevádzková udalosť, ktorá
(a) je spôsobená chybou pracovníka, ktorá vedie k nesúladu s projektovou dokumentáciou alebo k prekročeniu parametra dôležitého pre jadrovú bezpečnosť vybraného zariadenia;
(b) viesť k prekročeniu úrovne intervencie monitorovanej položky uvedenej v monitorovacom programe;
(c) vedie k strate prevádzky teledozimetrického systému určeného pre jadrové zariadenie;
d) vedie k chybe pri manipulácii
1. ožiarené jadrové palivo, čerstvé jadrové palivo alebo jadrový materiál alebo
2. kontajner obsahujúci čerstvé jadrové palivo alebo ožiarené jadrové palivo;
e) zahŕňa stratu, krádež alebo nepovolený presun rádioaktívneho zdroja, jadrového materiálu alebo rádioaktívneho odpadu;
(f) zahŕňa poškodenie jadrového materiálu alebo jadrového obalu;
(g) porušuje podmienky na zabezpečenie funkcie vybavenia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu inštalovaného v jadrovom zariadení;
(h) znižuje účinnosť bezpečnosti jadrových zariadení;
i) zahŕňa neoprávnené prekročenie alebo pokus o porušenie hranice vymedzenej oblasti jadrového zariadenia;
(j) zahŕňa oznámenie rádiologického núdzového stavu a volanie núdzového personálu;
(k) zahŕňa viacnásobné zlyhania ľudského faktora;
l) zahrnúť do dokumentácie vedomé zverejnenie nepravdivých informácií;
m) zahŕňa prítomnosť cudzieho objektu v technológii obvodu primárneho jadrového reaktora; alebo
(n) spĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 alebo písm. a) až k), je usadený na inom jadrovom zariadení a je klasifikovaný systémom spätnej väzby, ktorý sa vzťahuje na jadrové zariadenie.
(3) Malá prevádzková udalosť je prevádzková udalosť, ktorá nie je významnou prevádzkovou udalosťou.
Limity a podmienky
(Odsek 24 (7) Atómového aktu)
(1) Limity a podmienky zahŕňajú:
(a) bezpečnostné limity;
b) nastavenie ochranných systémov;
(c) medzné podmienky;
d) požiadavky na kontrolu a
(e) organizačné opatrenia.
(2) Bezpečnostné limity musia stanoviť limity fyzických a technologických parametrov, ktoré priamo ovplyvňujú stav fyzických bezpečnostných bariér, ktoré sa nesmú prekročiť. Bezpečnostné limity sa určia konzervatívnym prístupom.
(3) Nastavenie ochranných systémov určuje hodnoty fyzikálnych a technologických parametrov relevantných pre jadrovú bezpečnosť a radiačnú ochranu, ktoré automaticky aktivujú ochranné a bezpečnostné systémy. Tieto hodnoty sa určia tak, aby fyzikálne a technologické parametre neprekročili bezpečnostné limity v nasledujúcom procese prechodu.
(4) Limitné podmienky by sa mali stanoviť v:
(a) požiadavky na zachovanie fyzických a technologických parametrov relevantných z hľadiska bezpečnosti v súlade s projektom jadrového zariadenia a
(b) funkčné požiadavky na funkčnosť bezpečnostných systémov.
(5) Požiadavky na kontrolu sa musia stanoviť prostredníctvom:
(a) rozsah pravidelných kontrol stanovovania a dodržiavania parametrov a podmienok prevádzky systémov, konštrukcií a komponentov a
(b) frekvencia kontrol uvedených v písmene a), pričom sa zohľadňuje:
1. spoľahlivosť systémov, štruktúr a komponentov,
2. požiadavky právnych predpisov a technických noriem a
3. prevádzkové skúsenosti.
(6) Mali by sa stanoviť organizačné opatrenia.
a) opatrenia pre prípady, keď:
1. podmienky obmedzenia alebo porušenia obmedzení a podmienok;
2. nie sú splnené výkonnostné požiadavky systémov, konštrukcií a komponentov;
3. jedna z podmienok pre nastavenie systémov, konštrukcií a komponentov nie je splnená, alebo
4. podmienka aktivácie ochranných systémov nie je splnená;
(b) lehoty na vykonanie opatrení uvedených v písmene a);
(c) zodpovednosti riadiacich pracovníkov;
(d) požiadavky na osobitnú spôsobilosť vybraných zamestnancov;
(e) minimálne požiadavky na odlievanie;
f) požiadavky na vnútornú a vonkajšiu kontrolu dodržiavania limitov a podmienok a
g) rozsah a spôsob prenosu informácií úradu.
(7) Obsah limitov a podmienok musí byť v súlade s výsledkami bezpečnostných analýz.
Množstvo a fakty týkajúce sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení
[Odsek 25 ods. 2 písm. a) až c) atómového aktu]
(1) V prípade jadrových zariadení s jadrovým reaktorom sú veľkosť a fakty relevantné pre jadrovú bezpečnosť:
(a) hodnoty fyzických množstiev a parametrov, ktoré poskytujú komplexné informácie o stave aktívnej zóny a iných nadväzujúcich systémov, štruktúr a komponentov, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, ktoré nie sú vybranými zariadeniami a vybranými zariadeniami alebo jadrovým materiálom alebo rádioaktívnym odpadom zisteným v jadrovom zariadení;
b) nedodržiavanie jadrovej bezpečnosti, technickej bezpečnosti, radiačnej ochrany, monitorovania žiarenia, rádiologického riadenia a bezpečnostnej ochrany a jej dôsledkov, analýzy tohto nesúladu a opatrení prijatých po tomto nedodržaní;
(c) funkčnosť systémov, konštrukcií a komponentov, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, ktoré nie sú vybranými zariadeniami, a vybraného vybavenia a manipulácie, a pracovné pokyny, ktoré sa ich týkajú;
d) čerpaním informácií o limitných podmienkach a porušení limitov a podmienok;
(e) výsledky skúšok, kontrol, údržby a opráv vybraných zariadení a systémov, konštrukcií a komponentov, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, ktoré nie sú vybranými zariadeniami a ich záznamami;
(f) údaje týkajúce sa monitorovania a hodnotenia starnutia systémov, štruktúr a komponentov súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou, ktoré nie sú vybranými zariadeniami a vybranými zariadeniami;
(g) parametre systémov, štruktúr a komponentov, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, ktoré nie sú vybranými zariadeniami, a vybraných zariadení, ktoré poskytujú prehľad stavu jadrového zariadenia vrátane informácií o jeho vývoji a záznamoch;
h) hodnoty povrchovej kontaminácie systémov, konštrukcií a komponentov;
i) oznámenie prevádzkovej udalosti, jej opis a iné súvisiace dokumenty;
(j) výsledok overenia zdravotnej spôsobilosti jadrového prevádzkovateľa;
(k) výsledok overenia osobnosti vybraného pracovníka;
(l) informácie uvedené v upozornení o súlade s kvalifikačnými požiadavkami stanovenými pre pracovníka v jadrovej elektrárni;
(m) údaj o forme a množstve rádioaktívnych výbojov;
(n) údaje o dodávke energie v monitorovanej oblasti jadrového zariadenia;
(o) uvedenie zmien vykonaných na vybraných zariadeniach a systémoch, štruktúrach a komponentoch s dôsledkami pre jadrovú bezpečnosť, ktoré nie sú vybranými zariadeniami;
(p) uvedenie množstva jadrového materiálu a vybraných položiek vrátane manipulácie;
(q) uvedenie vzniku a nakladania s rádioaktívnym odpadom;
(r) uvedenie kontroly vykonanej v rámci limitov a podmienok a operačného kontrolného programu;
(s) údaj o zmene bezpečnosti, ktorá nie je žiadnou inou zmenou vo využívaní jadrovej energie;
(t) správu o testovaní systémov, konštrukcií a komponentov počas výstavby, fyzického štartu a energetického štartu jadrových zariadení;
(u) informácie obsiahnuté v hlasovom zázname telefonického hovoru z pracoviska, kde sa vykonáva mimoriadne dôležitá činnosť v oblasti jadrovej bezpečnosti, v technickom podpornom centre a stredisku núdzovej kontroly;
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Nariadenie č. 21 / 2017 Z. z. o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 03.02.2017 |
|---|---|
| Účinnosť od | 15.02.2017 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0