Ústavný súd zistil č. 84 / 1999 Zb.

1. Uznesenie Najvyššieho súdu z 20. augusta 1997, sp. zn. 2 Tvno 33 / 97 sa týmto zrušuje.

2. Návrh sťažovateľa na zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu v Prahe z 25. júla 1997 sa zamieta.

3. Stanovisko vedľajšieho účastníka konania J. Ch., č. väzenie v Českých Budějoviciach.

1. Podľa článku 8 ods. 5 Charty základných práv a slobôd nikto nesmie byť zadržaný okrem dôvodov a období stanovených zákonom a rozhodnutím súdu. Z tohto ústavného maxima v spojení s právnou podmienkou trvania záväzného obdobia len v nevyhnutne potrebnom čase, ako aj v spojení s názorom ústavného súdu vyjadreným vo veci sp. zn. pl. ÚS 4 / 94 (č. 214 / 1994 Z. z.) musí byť tiež stanovené načasovanie záväzného alebo jeho predĺženia v konkrétnom prípade a po náležitom odôvodnení nemôže vyplývať priamo zo zákona. Lehota stanovená zákonom podľa tohto ustanovenia Charty základných práv a slobôd predstavuje maximálnu právnu hranicu trvania zadržania (a teda obmedzenia osobnej slobody), ale v každom prípade zistenie platnosti zadržania v súdnom rozhodnutí nie je automatickou definíciou jeho trvania. Povinnosťou súdov je určiť dĺžku zadržania alebo predĺženie zaistenia v konkrétnom prípade. V tejto súvislosti Ústavný súd pripomína skutočnosť, že pri rozhodovaní o predĺžení lehoty zaistenia, okrem existencie právneho zadržiavacieho dôvodu, je potrebné stanoviť závažné dôvody, pre ktoré sa konanie nemohlo ukončiť v stanovenej lehote, a preto rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia je proces, na ktorý musia byť uložené vyššie požiadavky než rozhodnutie o zadržaní. Z tohto dôvodu je povinnosťou súdov vrátiť vec prokurátorovi a s tým súvisiace predĺženie väzby osobitne na riešenie možného zapojenia žalovaného do jeho základného práva vyplývajúceho z článku 38 ods. 2 Charty základných práv a slobôd v spojení s článkom 8 ods. 5 Charty základných práv a slobôd, t. j. na riešenie otázky, do akej miery môže byť ďalšie predĺženie zaistenia odôvodnené, okrem existencie dôvodov zadržania, ako aj na odstránenie závažných nedostatkov v prípravnom konaní [§ 188 ods. 1 písm. e) kódexu]. Inými slovami, do akej miery môže závažné pochybenie štátu odôvodniť pretrvávajúce trvanie takéhoto vážneho obmedzenia osobnej slobody ako spojenia.

2. Ak sa vec vráti späť súdu, nezačne nové prípravné konanie, ale vráti sa k stavu prípravného konania (oddiel 191 ods. 2 trestného zákonníka). Vzhľadom na to, že vec sa vracia k stavu prípravného konania a nezačne nové prípravné konanie, z toho vyplýva, že aj v prípade pokračujúceho trvania zadržania (ktorý sa rozhoduje záväzným spôsobom v prípade predbežného pojednávania trestného stíhania - § 192 trestného zákonníka), niet pochýb o tom, že obmedzenie osobnej slobody, ktoré sa v súčasnosti nezačína, ale pokračuje v štádiu prípravného konania. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje lehota vyplývajúca z príslušných rozhodnutí súdov o zadržaní alebo predĺžení väzby v súvislosti s počiatočným obmedzením osobnej slobody. Ak v súvislosti s navrátením veci do prípravného konania musia súdy preskúmať spôsoby, akými sa má ukončiť prípravné konanie a ktoré skutočnosti je potrebné objasniť, alebo aké opatrenia je potrebné vykonať (článok 191 ods. 1 trestného zákonníka) a v prípade zadržania nie je možné pokračovať v konaní o zadržaní z hľadiska článku 8 ods. 5 Charty základných práv a slobôd a článku 71 ods. 2 trestného zákonníka bez toho, aby bolo konkrétne stanovené potrebné obdobie zaistenia.