Ústavný súd zistil č. 60 / 2018 Z. z.
Rozhodnutie ústavného súdu z 12. decembra 2017, sp. zn.
Platný
Zobrazeno prvních 200 z celkem 302 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
60
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Článok 20 ods. 1 písm. a) písm. b) Aktu o pristúpení Českej republiky, v ktorom sa uvádza, že "Súd prvého stupňa Českej republiky," Súd prvého stupňa Českej republiky, "Súd prvého stupňa Českej republiky," Súd prvého stupňa z 12. decembra 2017 na plenárnom zasadnutí Súdu prvého stupňa Paula Rycheckého a sudcovia Louisa Davida, Jaroslava Fenyka, Josefa Fialea, pána Filipea, pána Jirsu, pána Tomíra. "a politické inštitúcie" a pán Jan Musil, Vladimir Sládeček, pán Radán Suchánek (sudca zahraničnej banky), prezident Českej republiky, § 17, odsek 17 ods. 7, § 17, § 17 ods. 8, bod i) slovami "zákona parlamentu," ústavného súdu Ústavného súdu Ústavného súdu Ústavného súdu Českej republiky, "Českej republiky.
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Predmet úpravy
1. Návrhom podľa článku 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, ktorý bol obdržaný Ústavným súdom 23. marca 2017, skupina 18 senátorov (ďalej len "autor") požiadala, aby Ústavný súd v konaní podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") zrušil nasledujúce ustanovenia zákona č. 424 / 1991 Z. z. o pridružení politických strán a politických hnutiach v znení zmien a doplnení (ďalej len "zákon č. 424 / 1991 Z. z."):
a) § 17 ods. 8 písm. i) v slovách "poskytnutých bankou, platobnou inštitúciou alebo inštitúciou elektronického peňažníctva alebo pobočkou zahraničnej banky, platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva na území Českej republiky" v deň uverejnenia zistenia v zbierke zákonov;
b) ustanovenia § 18 ods. 2 v deň uverejnenia nálezu v zbierke zákonov;
(c) ustanovenia § 20 ods. 3 a § 20 ods. 7 slovami "mandát člena alebo senátora je 900 000 CZK ročne," 1. januára 2019 (poznámka Ústavného súdu: odvolateľ odkazuje na príslušné ustanovenie ako § 20 ods. 6 zákona č. 424 / 1991 Z. z., ale zákonom č. 302 / 2016 Z. z. boli ustanovenia prečíslované na odsek 7);
d) § 17 ods. 4 až 7, § 17 ods. 8 písm. j), § 17a slovami "a politické inštitúty" a "a politický inštitút," § 17b slovami "a politický inštitút" a "a politický inštitút," § 18 slovami "politický inštitút," § 19f slovami "a politický inštitút," § 19h ods. 1 písm. k), § 19k, § 19l slovami "alebo politický inštitút," § 20 ods. 1 písm. b), § 20 ods. 5 a 8 slovami "a článok 20a príspevok k podpore činnosti politického inštitútu" a článok 20a ods. 3, ku dňu uverejnenia rozhodnutia v zákonoch, "§ 20 ods. 11 a 12 slovami" alebo na podporu činnosti politického inštitútu, "alebo príspevok k podpore politického inštitútu."
2. K návrhu bola priložená žiadosť o prioritné posúdenie.
Text sporných ustanovení a súvisiacich právnych predpisov
3. Zákon č. 424 / 1991 Z. z. bol od dátumu predloženia návrhu zmenený zákonom č. 183 / 2017 Z. z., ktorým sa menia určité zákony v súvislosti s prijatím zákona o zodpovednosti za porušenie a konanie a zákona o niektorých porušeniach a následne zákonom č. 303 / 2017 Z. z., ktorým sa menia určité právne predpisy v súvislosti so zrušením štatútu verejnej služby. Sporné ustanovenia a iné súvisiace ustanovenia sú uvedené bez poznámky pod čiarou. Sporné ustanovenia alebo vybrané časti sporných ustanovení zákona č. 424 / 1991 Zb. (poznámka k Ústavnému súdu: vyznačená tučným písmom) znie:
Bod 17 ods. 4
"Strana a hnutie môžu zriadiť alebo byť členom jedného politického inštitútu; Na účely tohto aktu je politickým inštitútom právnická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je výskum, uverejňovanie, vzdelávacie alebo kultúrne aktivity v oblasti:
a) rozvoj demokracie, právneho štátu, pluralizmu a ochrany základných ľudských práv;
b) rozvoj občianskej spoločnosti a sociálnej súdržnosti;
(c) podpora aktívnej účasti občanov na verejnom živote;
(d) zlepšenie kvality politickej kultúry a verejnej diskusie alebo
e) prispievanie k medzinárodnému porozumeniu a spolupráci."
Odsek 17 ods. 5
"Politický inštitút uverejňuje všetky výsledky svojich činností uvedených v odseku 4 spôsobom, ktorý umožňuje vzdialený prístup v súlade s povahou činnosti."
Bod 17 ods. 6
"Politický inštitút sa nepodieľa na činnostiach školy alebo vzdelávacieho zariadenia podľa zákona o vzdelávaní ani nekoná ako univerzita podľa zákona o vysokoškolskom vzdelávaní."
Bod 17 ods. 7
"Príspevok na podporu činností politického inštitútu sa môže udeliť, ak politický inštitút zaregistroval štatút verejnoprospešných služieb. Príspevok na podporu činností politického inštitútu sa nesmie použiť na financovanie volebnej kampane strany alebo hnutia alebo koalície alebo ich kandidáta alebo nezávislého kandidáta."
(Poznámka: Ústavný súd: Veta prvého ustanovenia bola zrušená zákonom č. 303 / 2017 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2018.)
Bod 17 ods. 8
"Prijatie strán a pohybov môže byť:...
i) úvery a úvery poskytnuté bankou, platobnou inštitúciou alebo inštitúciou elektronického peňažníctva alebo pobočkou zahraničnej banky, platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva na území Českej republiky;
j) príspevok zo štátneho rozpočtu Českej republiky na podporu činností politického inštitútu."
Odsek 17a ods. 1
"Časti a pohyby a politické inštitúcie používajú na svoju činnosť len finančné prostriedky vedené na účtoch v banke, platobnej inštitúcii alebo inštitúcii elektronického peňažníctva alebo v pobočke zahraničnej banky, platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva v Českej republike. Toto neplatí, ak existujú výdavky nepresahujúce 5 000 CZK; takéto výdavky sa môžu uhradiť v hotovosti."
Odsek 17a ods. 2
"Časti a hnutia a politické inštitúcie vedú oddelené účtovníctvo pre:
a) príspevky zo štátneho rozpočtu, dary a iné bezplatné;
b) výsledky vyplývajúce zo zamestnaneckých vzťahov so stranou a hnutím a politickým inštitútom;
c) financovanie volebných kampaní za podmienok stanovených vo volebných zákonoch;
d) iné príjmy a výdavky."
Odsek 17a ods. 3
"Finančné prostriedky uvedené v odseku 2 písm. a) vedú strany a pohybové a politické inštitúcie na samostatnom účte, ktorý tretím stranám umožňuje voľný a nepretržitý prístup k zobrazovaniu prehľadu platobných transakcií na týchto účtoch (ďalej len "osobitný účet")."
Bod 17a ods. 4
"Časť a pohyby a politické inštitúcie bez zbytočného odkladu oznámia orgánu pre bankovníctvo číslo alebo iný jedinečný identifikátor účtu, na ktorom vedú finančné prostriedky uvedené v odseku 2 písm. d); na žiadosť úradu číslo alebo iný identifikátor účtu, na ktorom vedú finančné prostriedky uvedené v odseku 2 písm. b)."
Odsek 17b ods. 1
"V platobnom príkaze, ktorým strana a hnutie a politický inštitút alebo akákoľvek iná osoba požiada o vykonanie platobnej transakcie v prospech alebo na náklady konkrétneho účtu, sa uvedie účel platobnej transakcie."
Odsek 17b ods. 2
"Poskytovateľ platobných služieb na osobitnom účte strany, hnutia alebo politického inštitútu je povinný umožniť tretím stranám, aby si počas posledných troch rokov spätne prezerali históriu platobných transakcií."
Odsek 17b ods. 3
"Súčastníci a hnutie a politické inštitúcie úradu oznámia adresu internetovej stránky, na ktorej je k dispozícii prehľad platobných transakcií na samostatnom účte, a ktorá túto adresu uverejní na svojej internetovej stránke."
Odsek 18 ods. 1
"Časti a pohyby nesmú prijímať dar alebo iné dary bezplatne
a) od štátu, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak,
(b) príspevková organizácia;
c) z obce, mestskej oblasti, mestskej časti a regiónu;
(d) z dobrovoľného združenia obcí;
(e) od verejného podniku a právnickej osoby, ktorá vlastní štát alebo verejný podnik, ako aj od osoby, do ktorej riadenia a kontroly je zapojený štát; To neplatí, ak štát alebo štátny podnik nemá 10% svojho podielu;
f) od právnickej osoby, ktorá vlastní región, obec, mesto alebo okres mesta; Toto neplatí, ak podnik nedosiahne 10%,
g) zo spoločenstva všeobecného záujmu, politického inštitútu a inštitúcie;
h) aktíva trustového fondu;
i) od inej právnickej osoby, ak to ustanovujú iné právne predpisy;
(j) od zahraničnej právnickej osoby s výnimkou politickej strany a fondu zriadeného na činnosti verejnej služby;
(k) od fyzickej osoby, ktorá nie je štátnym príslušníkom Českej republiky; To neplatí, ak má dotknutá osoba právo hlasovať v Českej republike v Európskom parlamente."
Odsek 18 ods. 2
"Časti a pohyby neprijímajú dar alebo iné dary bezplatne, ak súčet všetkých peňažných darov alebo prípadne súm zodpovedajúcich bežnej cene daru alebo iného daru, ktoré boli bezplatne prijaté od jednej a tej istej osoby v jednom kalendárnom roku, presahuje 3 000 000 CZK. Právnická osoba, ktorá je prvou osobou kontrolovanou alebo kontrolovanou vo vzťahu k osobe podľa trestu, sa považuje za jednu a tú istú osobu. Ak je darca alebo poskytovateľ iného bezplatného výkonu členom strany alebo pohybu, členský príspevok presahujúci 50 000 CZK sa považuje za dar alebo iný bezplatný výkon."
Odsek 19f.
"Úrad
(a) dohliada na riadenie strán, hnutí a politických inštitútov podľa tohto zákona;
(b) na svojej internetovej stránke spracuje a uverejní správu o svojej činnosti za príslušný kalendárny rok;
(c) uverejňuje na svojej webovej stránke úplné výročné finančné správy strán a o pohybe a zisteniach vyplývajúcich z jej činností;
d) oznámi ministerstvu financií do 31. mája príslušného kalendárneho roka, či mu bola predložená výročná finančná správa strany a presun za predchádzajúci rok a či sa zistilo, že je úplná; Úrad v tejto lehote informuje ministerstvo financií aj o tom, že výročná finančná správa nebola predložená alebo je neúplná,
e) oznámi ministerstvu financií výsledok posúdenia výročnej finančnej správy predloženej dodatočne podľa odseku 19h ods. 3 alebo predloženej na žiadosť orgánu pre bankovníctvo o doplnenie alebo nápravu nedostatkov uvedených v oddiele 19h ods. 5 bezodkladne a najneskôr 10 dní po prijatí výročnej finančnej správy,
(f) dojednávať trestné činy a ukladať správne sankcie;
g) vykonáva právomoci stanovené v iných právnych predpisoch v oblasti financovania volebných kampaní;
(h) vykonáva právomoci ustanovené v iných právnych predpisoch. "
Odsek 19h ods. 1
"Strany a hnutie predkladajú úradu každoročne do 1. apríla výročnú finančnú správu, ktorá sa vzťahuje na:
a) účty podľa zákona o účtovníctve;
(b) audítorskú správu o overení účtov s nekvalifikovaným vyhlásením;
(c) prehľad celkových príjmov v členení podľa článku 17 ods. 8, ku ktorým strany a pohyb dodávajú:
1. prehľad spoločností alebo družstiev, v ktorých má strana alebo pohyb podiel, s uvedením výšky tohto podielu;
2. prehľad úverov, úverov a iných dlhov, v ktorom sa uvádza výška a podmienky dlhu vrátane dátumu splatnosti, mena, priezviska a dátumu narodenia; ak je poskytovateľom právnická osoba, uvedie sa jej obchodné meno a identifikačné číslo;
(d) prehľad mzdových výdavkov strany alebo pohybu vyplácaných osôb s uvedením počtu takýchto osôb a druhu vykonanej práce;
(e) prehľad celkových výdavkov na dane, poplatky a iné podobné hotovostné transakcie;
f) výdavky na voľby rozdelené podľa typu volieb, na ktorých sa strana a hnutie zúčastnili v danom kalendárnom roku;
g) prehľad darov a ich darov, v ktorom sa uvádza výška daru a bežná cena darovania, meno, priezvisko a dátum narodenia; ak je darcom právnická osoba, uvedie sa jej obchodné meno a identifikačné číslo;
h) prehľad iných bezplatných transakcií, ktorých bežná cena presahuje 50 000 Kč, s uvedením mena, priezviska a dátumu narodenia; ak je poskytovateľ právnickou osobou, uvedie sa jej obchodné meno a identifikačné číslo;
i) prehľad hodnoty majetku nadobudnutého dedičstvom alebo odkazom; ak hodnota nadobudnutého majetku presahuje 50 000 CZK, meno, priezvisko, dátum narodenia a dátum úmrtia a obec posledného bydliska zosnulého;
(j) prehľad členov, ktorých členský príspevok za kalendárny rok presahuje 50 000 CZK, s uvedením ich mena, priezviska, dátumu narodenia, miesta bydliska a celkovej výšky príspevku na členstvo;
k) názov a adresu politického inštitútu, ktorého zakladateľom alebo členom je strana alebo hnutie, a výdavky, ktoré vznikli na podporu jeho činností, sa prinajmenšom rovnajú príspevku na činnosti politického inštitútu."
Odsek 19k ods. 1
"Politický inštitút spácha trestný čin:
(a) príspevok na podporu činností politického inštitútu sa použije v rozpore s článkom 17 ods. 7;
(b) v rozpore s článkom 17a nevedie oddelené účtovníctvo ani neoznámi úradu informácie uvedené v článku 17a ods. 4, alebo
(c) v rozpore s článkom 17a nezriadi osobitný účet alebo neporuší článok 17b, neoznámi adresu internetovej stránky."
Odsek 19k ods. 2
"Pokuta do 200 000 CZK sa môže uložiť za trestný čin uvedený v odseku 1 písm. a) až c)."
Odsek 19l ods. 1
"Pri určovaní výšky pokuty pre právnickú osobu sa zohľadní aj vplyv pokuty uloženej na možnosť ďalšej existencie strany a hnutia alebo politického inštitútu."
Odsek 20 ods. 1
"Strana a hnutie majú podľa podmienok stanovených v tomto akte nárok na tieto príspevky štátu:
(a) príspevok na činnosť zahŕňajúcu stály príspevok a príspevok na mandát a
b) príspevok na podporu činností politického inštitútu."
Odsek 20 ods. 3
"Názov k trvalému príspevku sa pridelí zmluvnej strane a hnutiu, ktoré dostalo najmenej 3% hlasov vo voľbách do poslaneckej komory."
Odsek 20 ods. 5
"Názov prispieť k činnosti politického inštitútu pochádza zo strany a hnutia, z ktorého bol aspoň jeden poslanec zvolený za stranu a hnutie najmenej v dvoch z posledných troch po sebe nasledujúcich parlamentných období poslaneckej komory vrátane súčasného volebného obdobia, ktorá je zakladateľom alebo členom politického inštitútu. Tento príspevok môže zmluvná strana alebo hnutie použiť výlučne na pokrytie výdavkov na činnosti politického inštitútu."
Bod 20 ods. 6
"Stále prispieva na stranu 6 000 000 Kč ročne a na hnutie, ktoré dostalo 3% hlasov v posledných voľbách do poslaneckej komory. Strana a hnutie dostanú 200 000 Kč ročne za každých ďalších 0,1% hlasov. Ak strana a Hnutie dostanú viac ako 5% hlasov, príspevok sa ďalej nezvýši."
Bod 20 ods. 7
"Príspevok na mandát člena alebo senátora je 900 000 CZK ročne a na mandát člena regionálnej rady a člena mestskej rady Prahy je 250 000 CZK ročne."
Bod 20 ods. 8
"Príspevok na podporu činností politického inštitútu sa rovná 10% celkovej sumy príspevku na činnosť, ktorá patrí strane alebo hnutiu za rok. V žiadosti uvedenej v článku 20a ods. 3 strana a hnutie uvedú názov a adresu politického inštitútu, na podporu ktorého je príspevok určený."
Bod 20 ods. 10
"Dohodnutie o podiele členov koalície na volebnom výsledku je kľúčové na stanovenie práva na trvalý príspevok a príspevok na podporu činností politického inštitútu a na určenie ich úrovne so stranou a hnutím, ktoré sú členmi koalície. Ak sa takáto dohoda neuzavrie alebo ak sa nedoručí ministerstvu financií v stanovenej lehote, výsledok volieb sa rozdelí rovnako. Odsek 2 zostáva nedotknutý. Zmluvná strana a Hnutie predložia ministerstvu financií dohodu o podiele členov koalície do posledného dňa konečného termínu registrácie kandidátskych dokumentov."
Bod 20 ods. 11
"Ak sa dohody uvedené v odseku 10 prijaté ministerstvom financií líšia a strana a hnutie majú nárok na stály príspevok alebo príspevok na podporu činností politického inštitútu, ministerstvo financií pozastaví vyplácanie stáleho príspevku alebo príspevku na podporu politického inštitútu všetkým členom koalície; ministerstvo financií zaplatí stály alebo spätný príspevok na podporu politického inštitútu po vyriešení tohto konfliktu."
Bod 20 ods. 12
"V roku volieb do poslaneckej komory, senátu, okresnej rady alebo mestskej rady Prahy sa ročné štátne príspevky na každé volebné obdobie počítajú osobitne. Strana a pohyb patria do jednej dvanásť mesačne vypočítaného ročného štátneho príspevku. V mesiaci volieb dostane strana a hnutie štátny príspevok vypočítaný z výsledkov volieb tohto volebného obdobia, ktorý bude pre stranu a hnutie priaznivejšie. V prípade rozpustenia poslaneckej komory, nových volieb do okresnej rady alebo do okresnej rady hlavného mesta Prahy má strana a hnutie nárok na ročný stály príspevok, príspevok na mandát a príspevok na podporu aktivít politického inštitútu v pomere k mesiacu, v ktorom sa komora zástupcov rozpustila, nové voľby do okresnej rady alebo okresnej rady Prahy. Ak sa mandát člena, člena Okresnej rady alebo člena mestskej rady Prahy uvoľní a nie je žiadny náhradník alebo ak sa mandát senátora skončí, ročný príspevok k mandátu a príspevok na podporu činností politického inštitútu je úmerný mesiacu, v ktorom k tomu došlo."
Odsek 20a ods. 3
"Príspevok na podporu činností politického inštitútu každoročne vypláca ministerstvo financií na žiadosť strany a hnutia v dvoch polročných splátkach. Príspevok na podporu činností politického inštitútu sa nevypláca pred vyplatením príspevku na činnosť."
Tvrdenia odvolateľa
4. Sporné ustanovenia zákona č. 424 / 1991 Z.z. sa týkajú nasledujúcich štyroch oblastí.
A. Tri percentá obmedzenia hlasovania vo voľbách do poslaneckej komory pre stály príspevok a výšku príspevku na mandát poslanca alebo senátora vo výške 900 000 CZK
5. Neústavnosť nariadenia o výške limitu na poskytnutie stáleho príspevku a o výške príspevku na mandát poslanca alebo senátora rieši odvolateľ spoločne a považuje ho za rozporné s článkami 21 a 22 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") a so zásadou slobodnej hospodárskej súťaže medzi politickými stranami podľa článku 5 ústavy. Odvolateľ na základe konkrétnych príkladov a výpočtov uvádza, že finančné príspevky k "založeným" politickým stranám a politickým hnutiam (ďalej len "politické strany") neprimerane uprednostňujú tieto strany pred menšími stranami a odchyľujú sa od ústavných obmedzení. Odvolateľ tvrdí, že od posledného zistenia ústavného súdu o preskúmaní ústavnej doložky o trvalom príspevku [zistenie sp. zn. Vzhľadom na výsledky volieb a skutočnú podporu strán, ktoré by mohli dosiahnuť prahovú hodnotu 2% pre tento príspevok, je 40% nižší limit pre nárok na trvalý príspevok (3%) ako záverečná doložka (5%), neprimerane vysoký. V praxi ju v niektorých voľbách dosiahli len tri politické strany mimo poslaneckej komory.
6. Odvolateľ ďalej tvrdí, že ak štát uloží politickým stranám nové povinnosti, ktoré znamenajú zvýšené prevádzkové náklady, mal by tiež prispieť k plneniu týchto povinností. Odvolateľ preto výslovne poznamenáva, že návrh na zrušenie príslušných ustanovení neposkytuje motiváciu na úplné zrušenie systému štátnej pomoci, ale stimul na vytvorenie nového a ústavne konzistentného systému, ktorý by odstránil pretrvávajúce nerovnosti vo financovaní politických strán štátom a ktorý by odrážal napríklad závery skupiny GRECO (skupina štátov proti korupcii) Rady Európy.
B. Obmedzenie celkovej sumy darov politickej strane od jednej a tej istej osoby v kalendárnom roku 3 000 000 CZK
7. Sporné ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 424 / 1991 Z. z. zakazuje politickým stranám prijímať dar alebo iné dary bezplatne (ďalej len "dar") od jednej a tej istej osoby, ak by celková suma takýchto darov alebo peňažných súm zodpovedajúcich bežnej cene daru alebo iného daru zdarma prekročila v kalendárnom roku 3 000 000 CZK.
8. Odvolateľ sa domnieva, že toto ustanovenie v zásade nie je problematické; tvrdí však, že zahrnutie politických strán do rámca individuálnej pôsobnosti zákazu zahŕňa zasahovanie do slobody hospodárskej súťaže politických strán v rozpore s článkom 5 ústavy. Podľa odvolateľa je táto suma nedostatočná a obmedzuje možnosti spolupráce na politické strany. Úprava sa týka najmä menších hráčov, pretože práve pre nich je jednou z foriem spolupráce, ktorú využívajú, možnosť poskytnúť dar od inej politickej strany. Ako príklad odvolateľka uvádza situáciu politickej strany A pracovať na regionálnej úrovni, ktorá nebeží v rokovacej sále zástupcov, ale chcela by podporiť ďalšiu politickú stranu B, ktorá funguje a má v úmysle brániť záujmy strany A v rokovacej sále zástupcov. V dôsledku sporného ustanovenia je strana A obmedzená na 3 000 000 CZK. Podľa odvolateľa existuje v prípade daru medzi politickou stranou a inou právnickou osobou kvalitatívny rozdiel. Pre politickú stranu je darom zúčastniť sa slobodnej politickej súťaže. A keďže podľa odvolateľa začlenenie politických strán do osobnej pôsobnosti ustanovenia nemôže byť premostené výkladom, navrhuje jeho zrušenie.
C. Zúženie rozsahu subjektov, s ktorými sú politické strany oprávnené uzavrieť zmluvu o poskytovaní úverov a pôžičiek bankám registrovaným v Českej republike
9. Sporné ustanovenie § 17 ods. 8 písm. i) zákona č. 424 / 1991 Z. z. zužuje rozsah subjektov, s ktorými sú politické strany oprávnené uzatvárať zmluvu o poskytnutí úverov alebo pôžičiek (ďalej len "pôžičky"), bankám, platobným inštitúciám alebo inštitúciám elektronického peňažníctva alebo pobočkám zahraničnej banky, platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronického peňažníctva v Českej republike (ďalej len "banky registrované v Českej republike" alebo "banky"). Podľa odvolateľa toto ustanovenie znevýhodňuje menej hospodársky silné politické strany ako tie, ktoré dostávajú štátnu finančnú podporu. Podľa odvolateľa existuje nepriama diskriminácia hospodársky menej silných politických strán v rozpore s článkom 3 ods. 1 charty uplatnením príslušného ustanovenia. Podľa jeho názoru sa schopnosť jednotlivých subjektov získavať finančné prostriedky na svoju činnosť týmto spôsobom zásadne líši podľa ich hospodárskej situácie, pretože banky starostlivo skúmajú hospodársku situáciu žiadateľa pred poskytnutím úverov alebo pôžičiek a neexistujú dôvody na to, aby s politickými stranami robili inak. Obrovské politické strany alebo strany, ktoré dostávajú príspevky od štátu, sú pre banky atraktívnejšie, pretože majú aktíva, ktorým môžu zaručiť alebo sú schopné splácať pôžičky a pôžičky, napríklad zo štátnych príspevkov. Okrem toho podľa odvolateľa je účinok znevýhodnenia menej silných politických strán posilnený zavedením inštitútu, ktorý prispieva k činnosti politického inštitútu, ktorého podmienky poskytovania sú stanovené len na základe etablovaných a hospodársky silných politických strán.
10. Okrem nepriamej diskriminácie menej ekonomicky silných politických strán odvolateľka spochybňuje aj sporné ustanovenie so zásadou voľnej hospodárskej súťaže pre politické strany podľa článku 5 ústavy, pretože ak politická strana nedostane úver alebo úver z dôvodu svojej hospodárskej situácie, bude obmedzené vo voľnej súťaži politických strán bez zmysluplného odôvodnenia.
11. Odvolateľ tvrdí, že sporné ustanovenie nie je v súlade s článkom 21 charty, pričom tvrdí, že podľa novej právnej úpravy budú mať hospodársky menej silné politické strany podstatne zložitejší prístup k úverom a úverom, najmä ak zároveň nedosiahnu výsledky volieb, ktoré im zaručia dostatočné štátne príspevky. Zúžením škály potenciálnych poskytovateľov úverov a pôžičiek sa tak zvýši tlak na hospodársky menej silné politické strany, aby obstarávali finančné prostriedky iným spôsobom, ktorý je právne povolený. Podľa odvolateľa sa riešenie vo forme zvýšenia členských príspevkov, ktoré je jednou z týchto metód, javí ako neprijateľné, pretože by obmedzilo účasť občanov na verejnom živote z dôvodu ich majetkovej situácie.
12. Poslednou námietkou proti tomuto spornému ustanoveniu je jej údajná dôležitosť. Odvolateľ tvrdí, že cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána Martina Plíška, ktorého výsledkom bolo sporné ustanovenie, bolo posilniť transparentnosť tak z hľadiska transparentnosti vzťahov medzi politickou stranou a poskytovateľmi úverov alebo pôžičiek, ako aj z hľadiska posilnenia nezávislosti politických strán voči týmto poskytovateľom. Odvolateľ považuje tento druhý čiastočný cieľ transparentnosti za vnútorne protichodný, pretože odstránenie rizika závislosti od iných poskytovateľov povedie k posilneniu rizika závislosti od bánk, ktoré môžu presne využiť nástroj poskytovania úverov alebo poskytovania úverov politickým stranám na podporu ich hospodárskych a politických záujmov. Podľa odvolateľa toto zúženie nepovedie k zvýšeniu transparentnosti, ani neposilní nezávislosť politických strán voči poskytovateľom úverov a pôžičiek. Podľa jeho názoru existujú alternatívne postupy na dosiahnutie oboch cieľov, ktorých uplatňovanie by bolo priaznivejšie pre zásady chránené ústavným poriadkom.
13. S cieľom zvýšiť transparentnosť sa odvolateľ domnieva, že znenie pôvodného návrhu vládneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zákona by postačovalo na poskytnutie zhrnutia pôžičiek, pôžičiek a iných dlhov vo výročnej správe s uvedením ich výšky a podmienok vrátane splatnosti, mien, priezviska a dátumov narodenia. Z týchto údajov by bolo možné odvodiť, či ide o úver alebo úver, ktorý je legitímny alebo sporný (skrytý dar).
D. Politické inštitúcie a príspevok k činnostiam politického inštitútu
14. Právna úprava politických inštitútov v sporných ustanoveniach § 17 ods. 4 až 7 zákona č. 424 / 1991 Zb. (ako aj iné sporné ustanovenia týkajúce sa politických inštitútov) považuje odvolateľa za odporujúcu článku 3 ods. 1 charty, pretože vedie k diskriminácii menších a nových politických strán. Skutočnosť, že len tie strany, ktoré sú členmi alebo zakladateľmi politických inštitúcií a aspoň jeden poslanec, z ktorých bol zvolený v dvoch z posledných troch po sebe nasledujúcich parlamentných období poslaneckej komory, vrátane súčasného funkčného obdobia, majú podľa zákona podľa odvolateľa prednosť etablovaným politickým stranám. Podľa súčasného kľúča by len päť politických strán, najmä Česká sociálnodemokratická strana, Komunistická strana Čiech a Morava, Občianska demokratická strana a TOP 09, dosiahlo podporu činnosti politického inštitútu. Podľa odvolateľky nie je jasné, prečo bol ako kritérium existencie nároku na príspevok do poslaneckej komory zvolený len úspech, a nie ako kritérium volieb do senátu, Európskeho parlamentu alebo regionálnych rád.
15. Spornú právnu úpravu porovnáva odvolateľ s právnou úpravou takzvaných politických nadácií v Spolkovej republike Nemecko (ďalej len "Nemecko"), ktorá bola podľa dôvodovej správy napadnutého práva hlavnou inšpiráciou. Nemecké právne predpisy ako podmienka poskytnutia príspevku vyžadujú, aby politická nadácia súvisiacej politickej strany prenikla buď federálnym zhromaždením, alebo dvakrát do jedného zo snov Zeme. Je preto otvorenejšia ako česká verzia. Ďalším rozdielom je, že ak politická strana v Nemecku vypadne z jedného z zastupiteľských orgánov po voľbách, nadácia s ňou spojená dostane podporu v ďalšom volebnom období. Odvolateľ tiež odkazuje na judikatúru nemeckého federálneho ústavného súdu, ktorá kladie dôraz na právnu a faktickú nezávislosť politických inštitúcií na politické strany ako podmienku ich verejného financovania, ako aj na potrebu primeraných záruk v príslušných právnych predpisoch, ktoré pôsobia proti riziku ohrozenia rovnosti príležitostí politických strán. Podľa odvolateľa česká právna úprava nespĺňa tieto požiadavky.
16. Okrem sporu vzneseného proti zásade nediskriminácie odvolateľka tiež spochybňuje zásadu voľnej hospodárskej súťaže medzi politickými stranami podľa článku 5 ústavy. Podľa odvolateľa sporné nariadenie poskytuje petrifikáciu súčasnej štruktúre strany v Českej republike. Praktický príklad ukazuje, ako môžu politické strany s relatívne podobným ziskom vo voľbách do poslaneckej komory (5,1% a 4% hlasov) získať od štátu výrazne odlišné sumy finančnej podpory. Táto medzera je ešte väčšia tým, že úspešnejší z nich môže získať podporu aj tým, že prispeje k činnosti politického inštitútu.
Pripomienky účastníkov konania a vedľajšieho účastníka konania, odpoveď odvolateľa
17. Pripomienky poslaneckej komory zo 4. mája 2017 sa týkajú len formálnych aspektov legislatívneho procesu, ktoré viedli k prijatiu spornej právnej úpravy. Komora zástupcov uvádza, že zákon č. 302/2016 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 424 / 1991 Z. z., o združení politických strán a politických hnutí v znení zmien a ďalších súvisiacich zákonov, prediskutovaný ako House Press č. 569 (návrh vlády) v prvom čítaní 20. októbra 2015 a bol tiež nariadený diskutovať o Výbore pre ústavný a záručný audit. Obidve výbory to riešili trikrát. Druhé čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 12. apríla 2016 a 1. júna 2016 a zmeny boli spracované ako House Press č. 569 / 7. Tretí text návrhu zákona sa uskutočnil 29. júna 2016 a návrh zákona schválila parlamentná komora, v ktorej bol zmenený a doplnený pánom Martinom Plíškom (o obmedzení rozsahu prípustných poskytovateľov úverov) a pánom Zbyňkom Stanjurym (ktorý navrhol zvýšenie výšky príspevku na mandát člena alebo senátora z 855 000 CZK na 900 000 CZK).
18. Senát vo svojich pripomienkach z 5. mája 2017 uvádza, že návrh zákona postúpila Komora zástupcov senátu 28. júla 2016 a dostal printové číslo 309 (10. funkčné obdobie). Garančný výbor bol zriadený ústavným právnym výborom (jediným výborom, ktorému bol nariadený návrh zákona), ktorý odporúčal senátu schváliť návrh zákona vo verzii, na ktorú odkazuje poslanecká komora. Senát prerokoval návrh zákona 24. augusta 2016. V diskusii sa senátor Jiří Šesták okrem iného zmienil o otázke obmedzení škály poskytovateľov úverov a pôžičiek a poukázal na nebezpečenstvo "nerovnej politickej súťaže" a nepriamej diskriminácie menších politických strán. Na to reagoval vo všeobecnej rozprave minister Jiří Dienstbier, ktorý zdôraznil, že aj existujúce právne predpisy, ktoré neobmedzujú rozsah poskytovateľov úverov a pôžičiek, majú riziká z hľadiska transparentnosti a nezávislosti od súkromných osôb. Uviedol, že najtransparentnejším riešením je obmedzenie poskytovateľov úverov a úverov inštitúciám, ktoré majú riadnu licenciu na požičiavanie peňazí. Po všeobecnej rozprave bol predložený na hlasovanie jediný návrh na schválenie návrhu zákona, na ktorý sa odvoláva komora zástupcov. Návrh zákona bol schválený 37 hlasmi senátorov v účasti 62 senátorov, žiadny senátor nehlasoval proti.
19. Vláda schválila začatie konania uznesením č. 335 z 3. mája 2017 a navrhla zamietnutie návrhu skupiny senátorov na zrušenie sporných ustanovení zákona č. 424 / 1991 Zb. Vo svojich pripomienkach pred ústavným súdom 6. júna 2017 vyjadril svoje názory na všetky oblasti sporných ustanovení.
20. Pokiaľ ide o údajnú neústavnosť stanovenia limitu na poskytnutie stáleho príspevku, vláda poznamenáva, že vec sa už riešila ústavným súdom v sp. zn. Tvrdenie odvolateľa, že menšia strana nemôže vstúpiť do súčasného politického systému so ziskom parlamentného mandátu, bude odporovať vláde. Spomína parlamentnú účasť Zelenej strany po voľbách v roku 2006, verejné záležitosti po voľbách v roku 2010, parlamentné zastúpenie úsvitu priamej demokracie Tomie Okamury a návrat KDU-KSL do poslaneckej komory v roku 2013.
21. Vláda tiež stručne vyjadrila svoje názory na otázku protiústavného charakteru výšky príspevku na mandát poslanca alebo senátora. Keďže politický systém nie je uzavretý pre nové subjekty, vláda tvrdí, že ani v tomto prípade nie je ústava porušená. Vláda uvádza, že hoci ústavný súd v tom čase považoval príspevok za protiústavný, urobil to v súvislosti s predchádzajúcim zrušením volebného príspevku, čo neprimerane zvýšilo nepomer politickej podpory a bolo zamerané na uzatvorenie politického systému v tom čase. Podľa vlády politický systém v súčasnosti nie je uzavretý pre nové strany, novelizácia zákona č. 424 / 1991 Zb. nezvyšuje príspevky štátu do parlamentných strán, a preto je situácia iná.
22. Vláda najmä s cieľom poskytnúť dary medzi politickými stranami uvádza, že stanovenie obmedzení darov fyzických a právnických osôb je bežné vo viacerých európskych štátoch a je odôvodnené potrebou vyhnúť sa neprimeranému vplyvu na politickú stranu jednotlivých darcov. Cieľom je práve podpora voľnej hospodárskej súťaže medzi politickými stranami, ktoré sú chránené článkom 5 ústavy. Vláda tiež uvádza, že autorka svojím príkladom politickej strany, pre ktorú sa limit môže zdať zložitý, nepreukazuje, že ide o rozšírený postup spolupráce medzi politickými stranami (v rozsahu darov nad 3 000 000 CZK). Tento príklad preto nemôže odôvodniť existenciu určitého všeobecného záujmu bez podobného obmedzenia alebo jeho "dusivého účinku."
23. Pokiaľ ide o úvery a pôžičky poskytované bankami, vláda tvrdí, že je potrebné zohľadniť relatívnu koncepciu rovnosti. Podľa vlády s odkazom na judikatúru ústavného súdu [napr. zistenie sp. zn. Podľa vlády však žiadny z týchto prípadov nie je splnený. Po prvé, vláda tvrdí, že neexistuje žiadne základné právo na "získanie úveru alebo úveru od nebankového (alebo iného) subjektu." Z tohto dôvodu sa podľa vlády neporušuje podstata rovnosti. Financovanie pôžičiek politických strán sa môže považovať za hospodársku činnosť politickej strany, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti článku 26 ods. 2 charty, čo jej umožňuje stanoviť právne podmienky a obmedzenia. Zároveň sa na toto právo možno odvolávať len v medziach zákonov, ktorými sa vykonáva, keďže spadá pod článok 41 ods. 1 charty.
24. Vláda tiež poznamenáva, že uvedené obmedzenie nemožno považovať za arbitrážne opatrenie voči bankám. Po prvé, vláda odkazuje na dôvodovú správu pre House Press 569 / 0, ktorá viedla k zákonu č. 302/2016 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 424 / 1991 Z. z., podľa ktorého cieľom novely je "zabezpečiť vyšší stupeň transparentnosti financovania politických strán a politických hnutí, najmä v súvislosti s ich finančnou a materiálnou podporou tretími stranami a vyššou úrovňou kontroly riadenia strany... ." Keďže politické strany majú privilegovanú úlohu v zastupiteľskej demokracii, záujem štátu o transparentné financovanie politických strán je tiež legitímny. Podľa vlády spĺňa pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Martina Plíška, ktorý viedol k zúženiu škály úverov a poskytovateľov úverov len na banky a podobné inštitúcie, účel posilnenia transparentnosti tým, že sa stali transparentnými a účinne kontrolovateľnými. Podľa vlády má preto sporné nariadenie legitímny cieľ, je racionálny, nie je svojvoľný a je účinný aj vzhľadom na všeobecný dohľad nad bankami a tzv. osobitné povolenie Úradu pre riadenie politických strán a politických hnutí, ktoré podľa § 38 ods. 3 zákona č. 21 / 1992 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov môžu požadovať informácie o svojich klientoch. Vláda považuje určenie legitímneho účelu právnej úpravy za vhodné na vylúčenie údajnej nepriamej diskriminácie a na vylúčenie porušenia článku 5 ústavy.
25. Vláda k tomu dodáva, že akékoľvek zvýšenie závislosti politických strán od iných druhov financovania možno pozitívne považovať za výzvu na obozretnosť a obozretnosť politických strán pri ich riadení a že je potrebné rešpektovať diskrétnosť zákonodarcu, ktorý návrh zákona prijal a môže posúdiť vplyv zákona v budúcnosti. Nakoniec, s odkazom na ustanovenia vyhlášky č. 163 / 2014 Z. z., o vykonávaní činností bánk, sporiteľní a úverových družstiev a obchodníkov s cennými papiermi, a vyhlášky č. 141 / 2011 Z. z., o vykonávaní činností platobných inštitúcií, inštitúcií elektronického peňažníctva, malých poskytovateľov platobných služieb a malých vydavateľov elektronických peňazí, v znení zmien a doplnení, vláda uvádza, že v nej uvedené pravidlá zabezpečujú vylúčenie bankových preferencií pri poskytovaní úverov.
26. Pokiaľ ide o protiústavné pravidlo politických inštitúcií, vláda uvádza, že zákonodarca zamýšľal vytvoriť podmienky na zriadenie a dlhodobé udržateľné fungovanie inštitúcií, ktoré by zohrávali posilňujúcu úlohu politickej strany v spoločnosti, a tým aj stability celkového politického systému. Vláda zdôrazňuje, že politické inštitúcie v súlade s článkom 17 ods. 4 zákona č. 424 / 1991 Z. z. posilňujú základné charakteristiky demokratického politického systému a že verejnosť má možnosť kontrolovať to prostredníctvom povinnosti politických inštitútov zverejňovať výsledky svojich činností, ktorých povaha umožňuje diaľkový prístup.
27. Vláda tiež poznamenáva, že udelenie príspevku na činnosti politického inštitútu je možné len vtedy, ak politický inštitút zaregistroval štatút verejnoprospešných služieb, čo neznamená, že politické inštitúcie by mohli slúžiť na narušenie voľnej hospodárskej súťaže politických strán (pozn. Ústavný súd: prijatím zákona č. 303 / 2017 Z. z., ktorým sa menia určité právne predpisy týkajúce sa zrušenia štatútu verejnoprospešných služieb, boli zrušené ustanovenia o zápise štatútu verejných služieb).
28. Podľa vlády je preto vytvorenie politických inštitútov racionálne, rovnako ako zámer zákonodarcu poskytnúť finančnú podporu politickým inštitútom. Podľa vlády je to aspekt koncepcie ochrany demokracie, ako aj inšpirácia zákonodarcu v nemeckom práve.
29. Podľa vlády zákonodarca nerozlišoval, ak sledoval výsledky volieb len do poslaneckej komory a nie do iných zastupiteľských orgánov. Vláda tu odkazuje na zistenie ústavného súdu sp. zn. pl. ÚS 10 / 03 a uvádza, že sporné nariadenie odôvodňuje postavenie poslaneckej komory ako najdôležitejšieho zastupiteľského orgánu v Českej republike. Spojenie s volebným úspechom v rokovacej sále zástupcov odráža podľa vlády pozíciu politickej strany v ústavnom systéme štátu. Podľa nej je také pochopiteľné, že zákonodarca získava finančnú podporu od politických inštitúcií z ich zvolenia do poslaneckej komory.
30. Vláda tiež napráva tvrdenie odvolateľa, že podľa spornej právnej úpravy sa príspevok k činnosti politického inštitútu udeľuje aj politickej strane, ktorá "zostúpila z poslaneckej komory" na jedno obdobie, a preto sa zákon neodchýlil od nemeckej inšpirácie v tomto ohľade. Vláda okrem toho poznamenáva, že odvolateľka nezaradila KDU-ČSL do zoznamu strán oprávnených na podporu činností politického inštitútu v súčasnosti.
31. S tvrdením odvolateľa, že česká právna úprava politických inštitútov by neodporovala požiadavkám nemeckého federálneho ústavného súdu na právnu a faktickú nezávislosť podobných inštitúcií voči politickým stranám a na neexistenciu medzery v ochrane rovnosti šancí politických strán, vláda nesúhlasí. Pripomína, že politický inštitút nepredstavuje nový typ právneho subjektu. Keďže politický inštitút je právnickou osobou odlišnou od politickej strany a na ňu sa vzťahujú právne predpisy upravujúce príslušný typ právnickej osoby (Civilský zákonník, zákon o obchodných spoločnostiach atď.), znižuje sa aj riziko regulačných medzier. Podľa vlády skutočný stav nezávislosti ešte nemožno posúdiť ani zhrnúť z dôvodu novosti tohto právneho predpisu.
32. Ombudsman sa rozhodol neuplatniť svoje procesné právo podľa § 69 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov a nezasiahol.
33. Odvolateľ sa vo svojej odpovedi na ústavný súd 24. augusta 2017 zaoberal najmä pripomienkami vlády. S cieľom upraviť 3% limit na poskytnutie stáleho príspevku a výšku príspevku na mandát poslanca alebo senátora odvolateľka doplnila ďalšie porovnanie finančnej podpory vybraných politických strán s jej nárokmi na neústavnosť súčasného modelu financovania.
34. S cieľom obmedziť celkovú sumu darov vo výške 3 000 000 CZK a jej protiústavný vplyv na voľnú hospodársku súťaž politických strán odvolateľka uvádza, že argument vlády, že praktiky poskytovania darov medzi politickými stranami nie sú také časté, aby odôvodňovali odmietnutie obmedzenia darov vo všeobecnosti, je zvláštny. Podľa odvolateľa možná nízka frekvencia výskytu určitých prípadov správania nemôže byť dôvodom na uzdravenie protiústavnosti.
35. Pokiaľ ide o úvery a pôžičky poskytnuté len bankami, odvolateľka uvádza, že trvá na protiústavnom vplyve zníženia škály prípustných poskytovateľov na menej hospodársky silné politické strany, keďže ich zúženie bude mať na rozdiel od etablovaných politických strán výrazný vplyv. Na námietku vlády, podľa ktorej obmedzenie poskytovateľov na banky podporuje dosiahnutie transparentnosti pri riadení politických strán, odvolateľka odpovedá, že hoci dosiahnutie transparentnosti z hľadiska transparentnosti vzťahov medzi politickou stranou a poskytovateľom úverov je legitímne (aj v zmysle zabezpečenia čistoty poskytnutých zdrojov), problém spočíva v tom, že zvolené prostriedky na dosiahnutie cieľov sú nedostatočné. Odvolateľ poukazuje na to, že neprimeranosť tohto nástroja možno znázorniť aj v prejave pána Plíška, ktorý pri odôvodnení uvedeného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu hovoril o vylúčení možnosti "financovania prostredníctvom úverov, napr. anonymnou fyzickou osobou," ale návrh a zákonodarca, ktorý schválil, sú oveľa všeobecnejšie a neumožňujú žiadnemu inému poskytovateľovi ako bankám.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 60 / 2018 Z. z., o návrhu na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 424 / 1991 Z. z., o pridružení v politických stranách a politických hnutiach, v znení zmien a doplnení |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 12.04.2018 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0