Ústavný súd zistil č. 325 / 2020 Z. z.
Ústavný súd zistil 16. júna 2020 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
22.07.2020
325
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd rozhodol 16. júna 2020 pod vedením predsedu Súdneho dvora Pavla Rycheckého a sudcov a sudcov Jaroslava Fenyka, Josefa Fialaa, Jana Filipa (odvážneho spravodajcu), Jaromíra Jirsa, Tomáša Lichovníka, Vladimira Sládečka, Radovana Suchánka, Pavla Šámala, Kateřiny Šimákovej, Vojtěcha Šimíčeka, Milady Tomkovej, Davida Uhíra a Jiřího Zemáneka na návrh regionálneho súdu v Prahe o zrušení § 112 ods. 2 zákona č. 250 / 2016 Z. z. o zodpovednosti parlamentu Českej republiky ako účastníkov parlamentu Českej republiky.
nasledujúce:
§ 112 ods. 2 zákona č. 250 / 2016 Z. z., o zodpovednosti za porušenia a konania, zmenený a doplnený záverom ústavného súdu zo 4. februára 2020, sp. zn.
Odôvodnenie
Obsah návrhu na zrušenie sporného právneho predpisu
1. Žalobca - Krajský súd v Prahe (ďalej len "Regionálny súd") podľa článku 95 ods. 2 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a § 64 a nasl. zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") žiada, aby Ústavný súd zrušil § 112 ods. 2 zákona č. 250 / 2016 Z. z. o zodpovednosti za porušenia a konania v znení neskorších predpisov, zmenených a doplnených zákonom o Ústavnom súde z 4. 2. 2020 sp. Sporné ustanovenie je zahrnuté v štvrtej časti zákona s názvom Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia a obsahuje prechodné ustanovenie tohto znenia:" Zodpovednosť za priestupok a súčasný iný správny priestupok však neuplynie pred uplynutím ktorejkoľvek z lehôt stanovených v prvej vete, ak k aktu o určení zodpovednosti došlo pred dátumom nadobudnutia účinnosti zákona."
2. § 112 ods. 2 zákona č. 250 / 2016 Z. z. o zodpovednosti za porušenie a konanie, zmeneného a doplneného 25.2.2020 (ďalej len "zákon o zodpovednosti"), stanovuje: "Ustanovenia existujúcich zákonov o lehotách na riešenie trestného činu alebo iného správneho priestupku, lehoty na uloženie pokuty za trestný čin alebo iný administratívny priestupok a lehoty na ukončenie zodpovednosti za trestný čin alebo iný administratívny priestupok sa neuplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za priestupok a predchádzajúci administratívny priestupok však neprestáva plynúť pred uplynutím ktorejkoľvek z lehôt stanovených v prvej vete za predpokladu, že k konaniu o určení zodpovednosti došlo pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. "Ústavný súd našiel sp. zn. pl. ÚS 15 / 19 zo 4.2.2020 [ (54 / 2020 Z. z.), všetky rozhodnutia ústavného súdu sú k dispozícii na http: // nalus.ujud.cz] rozhodnutím, že § 112 ods. 2 prvého zákona o zodpovednosti za porušenie právnych predpisov a konaní sa zrušuje v deň uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov. Preto s účinnosťou od 26. februára 2020 sporné ustanovenie znie tak, ako je uvedené v podbode 1. Ústavný súd vo svojom napadnutom zistení o zrušení rozhodol, že obrat "prvej vety," ako sa uplatňuje v napadnutom ustanovení, sa musí chápať v pôvodnom zmysle normotvorcu, t. j. v lehote na riešenie trestného činu alebo iného správneho priestupku, v lehote na uloženie pokuty za trestný čin alebo iný administratívny priestupok a v lehote na ukončenie zodpovednosti za trestný čin alebo iný administratívny priestupok.
3. Žalobca tvrdí, že žalobkyňa mu podala správnu žalobu o neplatnosť rozhodnutia regionálneho orgánu stredného Bohemianskeho regiónu, ktoré bolo v spojení s rozhodnutím samosprávy Kladna, odboru správnych vecí, žalobcu uznaného vinným zo spáchania správneho priestupku zo strany prevádzkovateľa vozidla podľa § 125f ods. 1 zákona č. 361 / 2000 Z. z., o cestnej premávke dopravy a o zmenách niektorých zákonov (právo o cestnej premávke), zmeneného a doplneného 31. marca 2015 ("zákon o cestnej doprave"), t. j. v deň správneho priestupku, za ktorý bol žalobca pokutovaný vo výške 1 500 CZK, a s ktorým bol povinný zaplatiť náklady vo výške 1 000 CZK.
4. V žalobe žalobkyňa okrem iného uviedla, že podľa jej názoru prestala existovať jeho zodpovednosť za spáchanie príslušného správneho priestupku. Preto by sa na ňu mala vzťahovať nová právna úprava - § 29 a nasl. zákona o zodpovednosti za porušenie právnych predpisov týkajúcich sa úplného ukončenia zodpovednosti za trestný čin. Je to preto, lebo tieto právne predpisy nadobudli účinnosť 1. júla 2017, t. j. v čase, keď odvolacie konanie ešte prebiehalo pred odvolacím orgánom. Žalobca sa preto domnieva, že v súvislosti s prijatím zákona o zodpovednosti za porušenie predpisov 1. júla 2017 došlo aj k zmene zákona o cestnej premávke, ktorá spočívala nielen v používaní novej terminológie ("otázka "namiesto" správneho priestupku"), ale aj v tom, že ustanovenie o zrušení zodpovednosti za (súčasný) administratívny priestupok bolo z zákona o cestnej doprave bez náhrady vypustené, pričom sa od tohto dátumu uplatňoval zákon o zodpovednosti za porušenie predpisov. Žalobkyňa sa pritom domnieva, že nová právna úprava je pre ňu výhodnejšia.
5. Regionálny súd uvádza, že predmetný správny priestupok mal byť spáchaný 31. marca 2015, začatie konania doručovaním uznesenia ako prvý akt v rámci správneho priestupku prevádzkovateľa vozidla sa uskutočnilo 1. júla 2015 a napadnuté rozhodnutie bolo doručené zástupcovi žalobkyne 14. septembra 2017. Pozastavenie zodpovednosti za tento správny priestupok pri uplatňovaní § 125e ods. 3 a 5 zákona o cestnej premávke, ktoré je účinné od 7.11.2014 do 30.6.2017, nemohlo nastať, pretože subjektívna dvojročná lehota na začatie konania, ako aj objektívne štvorročné obdobie, počas ktorého musí byť rozhodnutie o správnom priestupku konečné.
6. Podľa nových právnych predpisov [Odsek 29 písm. a) zákona o zodpovednosti] však zodpovednosť za priestupok prestane existovať po uplynutí premlčacej lehoty a podľa § 30 písm. a) zákona o zodpovednosti je premlčacia lehota jeden rok (v tomto prípade horná hranica sadzby pokuty podľa § 125f ods. 3 zákona o cestnej doprave dnes neprekročí 10 000 CZK). Pri uplatňovaní vyššie uvedených ustanovení a článku 31 ods. 1 prvého zákona o zodpovednosti za porušenia a článku 32 ods. 2 a 3 zákona o zodpovednosti za porušenia sa musí dospieť k záveru, že zodpovednosť za predmetný správny priestupok by prestala existovať podľa novej právnej úpravy pred vydaním napadnutého rozhodnutia a nemohla by sa preto obnoviť v čase jeho doručenia, t. j. že administratívny priestupok by bol pre uplatňovanie novej právnej úpravy pozastavený.
7. Z uvedeného vyplýva podľa regionálneho súdu, že v prejednávanej veci je nová právna úprava zjavne výhodnejšia pre žalobcov ako historická právna úprava. Preto sa regionálny súd domnieva, že oddiel 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenia (aj po zistení ústavného súdu sp. zn. pl. ÚS 15 / 19) výslovne ukladá páchateľom menej priaznivé premlčacie obdobie. Vzhľadom na argumenty predložené ústavným súdom v citovanom rozsudku však zásada článku 40 ods. 6 druhej vety Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") priamo popiera zásadu druhej Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"), podľa ktorej sa posudzuje trestný čin a trest je uložený podľa zákona platného v čase spáchania trestného činu, a neskôr sa uplatňuje zákon, ak je to pre páchateľa výhodnejšie, a to, že právna úprava by sa mala vždy uplatňovať na páchateľov.
Pripomienky strán
8. V súlade s postupom ustanoveným v článku 69 zákona o Ústavnom súde sudca spravodajca poslal návrh senátu Českej republiky (ďalej len " Senát") a komore zástupcov Českej republiky (ďalej len "komora zástupcov") ako účastníkov konania, vláde a ombudsmanovi ako verejným orgánom, ktoré majú právo zasahovať podľa článku 69 ods. 2 a 3 toho istého zákona.
9. Vo svojich pripomienkach poslanecká komora uviedla, že vláda predložila 16. júla 2015 Parlamentu návrh zákona o zodpovednosti za priestupky a návrh bol zaslaný poslancom v ten istý deň ako Parlament poslancov, pričom sporné ustanovenie už bolo uvedené v návrhu zákona, ktorý predložila vláda (Press 555/0). Prvé čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 16. decembra 2015, keď bol návrh zákona nariadený ústavným právnym výborom ako záručný výbor a výbor verejnej správy a regionálneho rozvoja ako ďalší výbor. Ústavný právny výbor prerokoval tlač na svojich zasadnutiach 11.2.2016 a 23.3.2016, keď vo svojom uznesení odporučil prijatie návrhu zákona v znení zmien a doplnení (Press 555/ 3). Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj diskutoval o tlači na zasadnutiach 5. februára 2016 a 1. apríla 2016 a odporučil jej schválenie. V druhom čítaní návrhu zákona, ktorý sa uskutočnil 12. apríla 2016, bolo v rámci podrobnej diskusie predložených niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa však netýkali sporného ustanovenia. Tretie čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 6. mája 2016, keď bol návrh zákona v znení zmien schválený (z 157 prítomných poslancov hlasovalo 121 poslancov za návrh a 15 poslancov proti návrhu). Návrh zákona bol 19. mája 2016 postúpený senátnej komore zástupcov. Po tom, ako ho senát vrátil (pozri časť 10), sa 12. júla 2016 hlasovalo o návrhu zákona v znení zmenenom Senátom a návrh zákona bol prijatý.
10. Senát vo svojich pripomienkach uviedol, že komora zástupcov schválila 19. mája 2016 návrh zákona o zodpovednosti za trestné činy senátu. Lehota 30 dní na vypočúvanie návrhu zákona a uznesenia senátom podľa článku 46 ods. 1 ústavy preto uplynula 18. júna 2016. Návrh zákona bol v desiatom volebnom období označený za Senát Press 280. Ústavný právny výbor, ktorý dostal príkaz rokovať o návrhu zákona ako o záruke, odporučil senátu schváliť návrh zákona, ako ho uvádza parlamentná komora (uznesenie č. 128 z 1. júna 2016). Tento návrh zákona bol okrem toho nariadený diskutovať o Výbore pre územný rozvoj, verejnú správu a životné prostredie, ktorý uznesením 124 z 8. júna 2016 odporučil senátu, aby vrátil návrh zákona Komore zástupcov so zmenou a doplnením (pridanie správnych sankcií za zákaz pobytu). Zákon o zodpovednosti za porušenie predpisov Senát najpozitívnejšie posúdil ako moderné nariadenie na vyššej úrovni kvality. Preskúmanie návrhu zákona o zodpovednosti za porušenie predpisov Senátom výslovne neovplyvnilo obvinenú otázku prechodnej úpravy lehôt na ukončenie platnosti zákona o zodpovednosti za porušenie predpisov podľa navrhovaného sporného ustanovenia. Nová komplexná úprava premlčacej lehoty, diferencovaná podľa závažnosti porušenia (oddiely 30 až 32 zákona o zodpovednosti za porušenie), bola uvedená vo výbore. Prechodné opatrenia v zákone o zodpovednosti za porušenia vynikajú predovšetkým ich prijatím (oddiel 112 ods. 1 zákona o zodpovednosti za porušenia), ktorý výslovne odsudzuje ústavné pravidlo o zákaze spätnej činnosti prísnejšieho zákona. Promotér návrhu zákona uviedol, že článok 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenia by sa mal chápať len ako politika v prípade, že tzv. zákon o zmene a doplnení (zákon č. 183 / 2017 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú určité právne predpisy v súvislosti s prijatím zákona o zodpovednosti za porušenia a konania a zákona o niektorých porušeniach), vrátane zmeny mnohých a rôznorodých úprav existujúcich správnych trestných činov, nebol včas prijatý (t. j. na účinnosť zákona o zodpovednosti za porušenia). Koncepcia prechodných opatrení nevyvolala kritickú (hodnotenie) pozornosť orgánov senátu. Senát vrátil návrh zákona o zodpovednosti za priestupky do poslaneckej komory. Konala tak správne v rámci ústavnej lehoty na svojom 25. zasadnutí (10. funkčné obdobie) rezolúciou č. 469 z 15. júna 2016, keď sa 45 senátorov v prítomnosti 62 senátorov zdržalo hlasovania proti týmto uzneseniam, pričom 2 a 15 senátori sa zdržali hlasovania.
11. Prezident republiky podpísal zákon 27. júla 2016 do rokovacej komory. Po podpise príslušnými ústavnými orgánmi bol zákon zaslaný 28. júla 2016 na uverejnenie v zbierke zákonov a 3. augusta 2016 na uverejnenie v zbierke zákonov pod č. 250 / 2016 Z.z.
12. Vláda prostredníctvom ministra spravodlivosti a ombudsmana naznačila, že nebudú uplatňovať svoje právo zasiahnuť.
13. Keďže pripomienky účastníkov konania neobsahovali žiadne nové skutočnosti alebo závery, ktoré by mali vplyv na súčasné uplatnenie regionálneho súdu, ich pripomienky už neboli zaslané odvolateľovi na možnú odpoveď.
Opustenie ústnej časti konania
14. Ústavný súd dospel k záveru, že ďalšie objasnenie veci nemožno očakávať od ústneho konania, a preto v súlade s § 44 zákona o ústavnom súde rozhodol vo veci bez jej nariadenia.
Procesné predpoklady konania o zrušení
15. Podľa článku 95 ods. 2 ústavy, ak súd dospeje k záveru, že právo, ktoré sa má uplatniť v uznesení veci, je v rozpore s ústavným poriadkom, predloží vec na ústavný súd. Všeobecný súd je oprávnený predložiť návrh, keď navrhuje zrušenie zákona alebo jeho individuálneho ustanovenia, ktorého uplatňovanie má byť okamžité alebo potrebné, nestačí len na hypotetické použitie alebo iný širší kontext [nariadenie ústavného súdu z 23.10.2000 sp. zn. Z účelu a účelu osobitnej kontroly ústavnosti právnych predpisov vyplýva, že zákon (alebo jeho jednotlivé ustanovenia), ktorý sa má uplatňovať v uznesení veci, je len taký, ktorý bráni dosiahnutiu želaného, t. j. konsenzom o ústave; Ak by nebolo zrušené, výsledok prebiehajúceho konania by bol odlišný, a to protiústavný [pozri zistenie zo 6. marca 2007 sp. zl. ÚS 3 / 06 (N 41 / 44 SbNU 517; 149 / 2007 Sb.), odôvodnenie 26.
16. Ústavný súd dospel k záveru, že Regionálny súd potvrdzuje aktívnu procesnú legitimitu návrhu na zrušenie § 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenia, zmeneného a doplneného zistením ústavného súdu zo 4. februára 2020 vo veci 15 / 19 Pl. Keďže ústavný súd v správnej žalobe, o ktorej má rozhodnúť regionálny súd, potvrdil (pod-4), že jeho zodpovednosť za administratívny priestupok prestala existovať skôr, ako bol zaň nakoniec potrestaný. Regionálny súd teda v konaní preskúma otázku zániku zodpovednosti za trestný čin, ktorú je potrebné uplatniť aj v prechodnom ustanovení napadnutého oddielu 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenie, zmeneného a doplneného záverom ústavného súdu zo 4. februára 2020, sp. zn.
Ústavný súlad legislatívneho procesu
17. Ústavný súd sa zaoberal priebehom legislatívneho procesu a zistil, že údaje uvedené vo vyhláseniach poslaneckej komory a senátu (body 9 až 11) dokazujú, že právny poriadok, ktorého súčasťou je sporné ustanovenie, bol prijatý a vydaný v rámci stanovenej právomoci ústavy a ústavným spôsobom. Odvolateľ to tiež nespochybňuje.
Podstatné posúdenie návrhu
18. Článok 40 ods. 6 Trestné činy sa posudzujú a trest sa uloží v súlade so zákonom, ktorý je účinný v čase spáchania trestného činu. Ak je to pre páchateľov výhodnejšie, uplatní sa neskorší zákon.
19. V minulosti Ústavný súd dospel k záveru, že článok 40 ods. 6 Charty má vplyv aj na správne tresty, pozri zistenia 13.6.2002 sp. zn. III. ÚS 611 / 01 (N 75 / 26 SbNU 253) a 11.7.2007 sp. zn. II. ÚS 192 / 05 (N 110 / 46 SbNU 11). Najvyšší správny súd z 27. októbra 2004, č. 6 A 126 / 2002-27 (č. 461 / 2005 Zb. NSS), tiež uviedol, že rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sú dostupné na http: // www.nsjud.cz.
20. Článok 89 ods. 2 Ústava je vykonateľná rozhodnutiami ústavného súdu záväznými pre všetky inštitúcie a osoby. Ústavný súd dôsledne zdôrazňuje, že toto uznesenie sa vzťahuje aj na [pozri napr. zistenie z 12. júna 1997 sp. zn. IV. ÚS 197 / 96 (N 77 / 8 SbNU 243) ].
21. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa ústavný súd v uvedenom zistení, pl. ÚS 15 / 19, ktorým sa zrušil článok 112 ods. 2 prvého zákona o zodpovednosti za porušenie, zaoberal výkladom pojmu "trestný čin" v článku 40 ods. 6 prvej charty. Tu dospel k záveru, že v centre inštitútu pre obmedzenie trestnej zodpovednosti alebo zodpovednosti za porušenie predpisov je myšlienka, že koniec času slabne, keď potreba kriminálnej reakcie na akt z hľadiska všeobecnej prevencie, ako aj z hľadiska jednotlivca. Nové právne predpisy, ktoré môžu spôsobiť obmedzenie, sa môžu uskutočniť až po dlhšom čase v porovnaní s predchádzajúcim, nevyhnutne poskytujú názor, že zákonodarca teraz podniká opatrenia vážnejšie, ak stanovil dohodu, ktorá umožní odstránenie konca dlhšieho obdobia v porovnaní s predchádzajúcim. Vo všeobecnosti ústavné predpisy nebránia sprísneniu trestnej činnosti, ak stále ide o prispôsobenie trestu primeraného spáchanému zločinu. To možno urobiť len v prípade činov spáchaných po účinnosti nariadenia, ktoré spôsobili sprísnenie trestného činu, a nie v prípade činov spáchaných pred jeho účinnosťou. Článok 40 ods. 6 prvá veta charty má vplyv na akékoľvek nariadenie, ktoré stanovuje obmedzenie trestnej zodpovednosti alebo zodpovednosti za trestný čin sprísnenia trestných činov. Pl. ÚS 15 / 19 sa preto v tomto rozsudku vyjadrilo, že článok 112 ods. 2 prvá veta zákona o zodpovednosti za porušenie vyžaduje použitie obmedzenia zodpovednosti za trestné činy podľa zákona o zodpovednosti za porušenia, ako aj úkonov spáchaných pred účinnosťou tohto zákona, keďže obmedzenie zodpovednosti za trestné činy je súčasťou vymedzenia trestného činu v zmysle článku 40 ods. 6 charty, s ktorou bol v tomto prípade napadnutý právny poriadok, keďže vedie k uplatneniu neskoršieho trestného činu, ktorý je proti odporcovi. Z tohto dôvodu Ústavný súd zrušil § 112 ods. 2 prvý zákon o zodpovednosti za porušenie z dôvodu jeho rozporu s článkom 40 ods. 6 prvej charty. S týmto zrušeným ustanovením, ktoré úzko súvisí s už napadnutým ustanovením § 112 ods. 2 druhého zákona o zodpovednosti za porušenie, ho Ústavný súd nemohol posúdiť z hľadiska jeho ústavného súladu, keďže bol viazaný petíciou vtedajšieho návrhu vo veci sp. zn.
22. Ústavný súd už v minulosti tiež dospel k záveru, že podľa článku 40 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súd prvého stupňa tiež dospel k záveru, že Súd prvého stupňa nedodržal ustanovenia článku 40 ods. 2 zmluvy. Trestné činy sa posudzujú a trest sa uloží v súlade so zákonom, ktorý je účinný v čase spáchania trestného činu. Ak je to pre páchateľov výhodnejšie, uplatňuje sa neskorší zákon. Rozhodujúcim kritériom na posúdenie, či by uplatňovanie neskoršieho zákona bolo výhodnejšie pre páchateľa, je celkový výsledok z hľadiska trestného činu, ktorý by sa dosiahol pri uplatňovaní jedného alebo druhého práva, pričom by sa zohľadnili všetky právne okolnosti konkrétneho prípadu. Uplatňovanie nových právnych predpisov je preto pre páchateľov výhodnejšie, ak ich ustanovenia ako celok prinášajú lepší výsledok ako predchádzajúce právne predpisy.
23. Je zrejmé, že v prejednávanej veci a v podobných prípadoch týkajúcich sa (nielen) zániku zodpovednosti za administratívne priestupky podľa zákona o cestnej premávke v súvislosti s novou právnou úpravou v zákone o zodpovednosti za porušenie právnych predpisov môže existovať situácia, že by zodpovednosť za správne priestupky prestala podľa novej právnej úpravy pred vydaním napadnutého rozhodnutia, t. j. že správny priestupok by bol pozastavený pri uplatňovaní novej právnej úpravy. V tomto prípade je teda nová právna úprava stanovená v zákone o zodpovednosti posudzovaná ako celok nepochybne výhodnejšia pre žiadateľov ako predchádzajúca právna úprava stanovená v zákone o cestnej premávke (pozri tiež bod 5 až 7). Prechodné ustanovenie § 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenia, zmeneného a doplneného Ústavným súdom, s. v. Pl. ÚS 15 / 19 však výslovne vyžaduje, aby sa na páchateľov uplatňovali menej priaznivé právne predpisy. Preto bude vždy potrebné v každom konkrétnom prípade porovnať zákon o trestnom práve s účinnosťou do 30. júna 2017, a to nielen podľa § 29 a nasl. zákona o zodpovednosti za porušenia, ale aj podľa osobitných premlčacích lehôt v osobitných právnych predpisoch (pozri najmä tzv. zákon o zmene a doplnení č. 183 / 2017 Z. z.), a podľa všeobecných pravidiel § 2 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona o zodpovednosti za porušenia, aby sa určilo, ktoré nariadenie je priaznivejšie pre páchateľa (teraz) trestného činu spáchaného do 30. júna 2017.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ústavný súd dospel k právnemu názoru v zmysle článku 40 ods. 6 charty (podrobne, právne závery uvedené v citovanom rozsudku), nemožno z uvedených dôvodov konštatovať, že uplatnenie § 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za trestné činy (v znení zmien a doplnení tohto rozsudku) môže tiež viesť k zhoršeniu postavenia páchateľa. Inými slovami, k porušeniu článku 40 ods. 6 druhej charty dôjde aj vtedy, ak je páchateľ potrestaný za spáchanie trestného činu, a to aj vtedy, ak by zodpovednosť za trestný čin podľa novej právnej úpravy prestala existovať pred prijatím rozhodnutia o porušení, to znamená, že trestný čin by bol pre uplatňovanie novej právnej úpravy pozastavený. Ústavný súd preto dospel k záveru, že § 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenia, zmeneného a doplneného záverom ústavného súdu zo 4. februára 2020, sp. zn. Je potrebné poznamenať, že v tejto situácii v prípade nehody (pozri bod 3 až 7) ústavný výklad § 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenia, zmeneného a doplneného záverom ústavného súdu zo 4. februára 2020, sp. zn.
Záver
25. Z uvedených dôvodov Ústavný súd dospel k záveru, že článok 112 ods. 2 zákona o zodpovednosti za porušenia, zmeneného a doplneného ústavným súdom 4. februára 2020 sp. zn. Pl. ÚS 15 / 19, je v rozpore s článkom 40 ods. 6 druhej charty, a preto sa zrušuje k dátumu uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov podľa článku 70 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
V súlade s článkom 14 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov sudcovia Jan Filip, Kateřina Šimáková a Vojtěch Šimělek zaujali odlišné stanovisko na odôvodnenie rozhodnutia.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 325 / 2020 Z. z., o návrhu na zrušenie § 112 ods. 2 zákona č. 250 / 2016 Z. z., o zodpovednosti za porušenie a konanie, zmenený Ústavným súdom 4. februára 2020 sp. zn. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 22.07.2020 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Právne oblasti:
Administratívne trestné činy
Správne právo
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0