Ústavný súd zistil č. 232 / 2021 Z. z.
Ústavný súd zistil 18. mája 2021 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
17.06.2021
Zobrazeno prvních 200 z celkem 327 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
232
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd rozhodol 18. mája 2021 pod vedením predsedu Súdneho dvora Paula Rycheckého a sudcov a sudcov Louisa Davida, Jaroslava Fenyka, Josefa Fialyho, Jana Filipa, Jaromíra Jirsa, Tomáša Licenčníka, Vladimira Slávečka, Radovana Suchaneka, Pavla Šámala, Vojtěcha Šimíčeka, Milady Tomkovej (sudca spravodajcu), Davida Uhlířa a Jiřího Zemáneka na návrh skupiny 41 poslancov parlamentu Českej republiky, pre ktorú právne zastupoval generálny advokát Marek Benda, Ph.D., sídlo Opratov 46, Brno 1. V tretej časti zákona č. 364 / 2019 Z. z., ktorým sa menia určité právne predpisy v oblasti daní v súvislosti so zvýšením verejných financií, prípadne o zrušení 3) Článok IV ods. 3 zákona č. 364 / 2019 Z. z. a článok 23 ods. 3 písm. a) (19), c) (1), (2) a (2) i) zákona č. 586 / 1992 Z. z., zmeneného zákonom č. 364 / 2019 Z. z., a článok 23 ods. 3 písm. b) (4) (10) ods. 3 písm. b) (1) (2) a (2) (2) (2) (2) (2) (6) (6), (5) (5) (5) (6) a (6) (5) zákona č. 364 / 2019 Z. z. a (4) (4) (4) (10) (3) b) b) b).
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Vymedzenie prípadu
1. Skupina 41 členov predložila 8. júla 2020 návrh na zrušenie zákona č. 364 / 2019 Z. z., ktorým sa menia určité právne predpisy v oblasti daní v súvislosti so zvyšovaním príjmov z verejných rozpočtov (ďalej len "zákon č. 364 / 2019 Z. z.") z dôvodu neústavnosti procesu jeho prijatia (nad časť petit sub 1).
2. V prípade, že Ústavný súd nezruší tento zákon ako celok, navrhuje zrušiť iba časť petitu z vyššie uvedeného bodu 2 uvedeného zákona.
3. V prípade, že Ústavný súd nebude v súlade s druhým návrhom s dôsledkami oživenia pôvodnej legislatívy, navrhuje zrušiť niektoré časti petitu z vyššie uvedeného bodu 3) definované, ustanovenia zákona č. 364 / 2019 Z. z., zákona č. 593 / 1992 Z. z., o ustanoveniach na určenie základu dane z príjmu, zmeneného a doplneného zákonom č. 364 / 2019 Z. z., ďalej len "zákon o rezervách" a zákona č. 586 / 1992 Z. z., o dani z príjmov, zmeneného a doplneného zákonom č. 364 / 2019 Z. z.
4. Odvolateľ okrem predchádzajúcich častí petície požaduje stiahnutie uvedených častí petit sub 4) vymedzených ustanovení zákona o dani z príjmu a zákona č. 187 / 2016 Z. z. o dani z hazardných hier, zmeneného a doplneného zákonom č. 364 / 2019 Z. z., ďalej len "zákon o dani z hazardných hier."
5. Odvolateľ žiada Ústavný súd vzhľadom na naliehavosť veci podľa článku 39 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení zmien a doplnení, ďalej len "zákon o ústavnom súde," aby prediskutoval a rozhodol o priorite. Ak by Ústavný súd rozhodol o tomto návrhu takým spôsobom, že účinky zrušenia sporného práva by nastali až 1. júla 2021, keď by poisťovne boli nútené zaplatiť daňovým orgánom prvú časť neústavného odvodu, utrpeli by vážnu a následne nenapraviteľnú škodu.
Výnimka zo sporných ustanovení
6. Uchádzač spochybňuje (časť petit sub 2) toto ustanovenie meniaceho zákona č. 364 / 2019 Z. z. (článok III ods. 12, 13, 14 a 15 a článok IV ods. 3 druhej časti a článok V ods. 3 - zdôraznené v texte):
Zmena a doplnenie zákona o dani z príjmu
...
12. V článku 23 ods. 3 písm. a) sa dopĺňa tento bod 19: "19. strata rezerv v poistení podľa zákona, ktorým sa upravuje ustanovenie o stanovení základu dane z príjmu,"
13. V odseku 23 ods. 3 sa bodka nahrádza čiarkou na konci písmena c) a dopĺňa sa tento bod 11: "11. zvýšenie poistných rezerv podľa zákona upravujúceho ustanovenie o stanovení základu dane z príjmu."
14. V odseku 23 ods. 9 sa písmeno c) nahrádza bodkou a písmeno d) sa vypúšťa.
15. V článku 24 ods. 2 písm. i) sa slová "a s" nahrádzajú slovami "a" a na konci textu písmena sa dopĺňajú slová "a s výnimkou ustanovenia v odvetví poisťovníctva podľa práva upravujúceho rezervu na určenie základu dane z príjmu."
...
Prechodné ustanovenia
...
3. V prvých dvoch daňových obdobiach počnúc dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa výsledok správy alebo rozdiel medzi príjmom a výdavkami zvýši o polovicu rozdielu medzi výškou upravených rezerv v sektore poisťovníctva podľa zákona č. 593 / 1992 Z. z., ktoré sú účinné odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, na začiatku prvého daňového obdobia začínajúceho dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a zostatku rezerv v sektore poisťovníctva podľa zákona č. 593 / 1992 Z. z., o ustanoveniach na určenie základu dane z príjmu, ktoré sú účinné pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, so začiatkom prvého zdaňovacieho obdobia začínajúceho prvým zdaňovacím rokom, s ktorým Česká republika vstúpila do platnosti dňom nadobudnutia účinnosti medzinárodnej dohody v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o ustanovení ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia o ustanovení ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia o ustanovení ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia o ustanovení ustanovenia ustanovenia ustanovenia ustanovenia o ustanovení ustanovenia ustanovenia ustanovenia o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o ustanovení o nadobudnutí účinnosti tohto zákona o ustanovení o uplatňovaní tohto zákona o prvom o
...
Zmena a doplnenie zákona o rezerve s cieľom určiť základ dane z príjmu
Zákon č. 593 / 1992 Z. z., o ustanoveniach na určenie základu dane z príjmu, zmenený a doplnený zákonom č. 157 / 1993 Z. z., zákon č. 323/1993 Z. z., zákon č. 244 / 1994 Z. z., zákon č. 132 / 1995 Z. z., zákon č. 211 / 1997 Z. z., zákon č. 633 / 1998 Z. z., zákon č. 663/ 1999 Z. z., zákon č. 492 / 2000 Z. z., zákon č. 2 / 2009 Z. z., zákon č. 216 / 2009 Z. z., zákon č. 238 / 2002 Z. z., zákon č. 176 / 2003 Z. z., zákon č. 261 / 2007 Z. z., zákon č. 669 / 2004 Z. z., zákon č. 377 / 2005 Z. z., zákon č. 545 / 2005 Z. z., zákon č. 223, zákon č. 223 / 2006 Z. z., zákon č. 261.
Ustanovenia o poistení
(1) Poisťovacie rezervy sú na účely dane z príjmu technickými rezervami ustanovenými podľa právnych predpisov upravujúcich poistenie.
(2) V prípade daňovníka usadeného na území členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor iný ako Česká republika, vykonávajúceho poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Českej republiky, sú rezervy poistenia na účely dane z príjmu technickými rezervami na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z takejto činnosti, ktoré vznikli v súlade s právnymi predpismi štátu jeho sídla, ktoré upravujú prístup k poisťovacím a zaisťovacím činnostiam a ich vykonávanie v súlade s Európskou úniou27).
(3) V prípade daňovníka usadeného na území štátu, ktorý nie je ani členským štátom Európskej únie, ani štátom, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor a s ktorým Česká republika uzavrela medzinárodnú dohodu upravujúcu vytvorenie a výšku technických rezerv v poisťovníctve a zaisťovni, ktorá sa vykonáva, vykonáva poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Českej republiky s ustanoveniami v odvetví poisťovníctva na účely daní z príjmu, technické ustanovenia na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z tejto činnosti, ktoré sú zriadené v súlade s touto medzinárodnou dohodou.
(4) Upravené rezervy poistenia na účely dane z príjmu znamenajú rezervy poistenia
a) mínus sumy vymáhateľné zo zaisťovacích zmlúv podľa priamo uplatniteľného nariadenia Európskej únie (28) a
b) plus zostatok nákladov na odložené nadobudnutie poistných zmlúv podľa účtovných predpisov.
(5) Pripočítanie poistných rezerv znamená kladný rozdiel medzi výškou upravených rezerv v poistení na konci zdaňovacieho obdobia a výškou upravených rezerv v poistení na začiatku zdaňovacieho obdobia.
(6) Strata rezerv v poistení znamená záporný rozdiel medzi výškou upravených rezerv v poistení na konci zdaňovacieho obdobia a výškou upravených rezerv v poistení na začiatku zdaňovacieho obdobia.
(7) Na účely stanovenia zvýšenia poistných rezerv a straty poistných rezerv sa zdaňovacie obdobie považuje aj za obdobie, za ktoré sa má vrátiť.
(8) Ustanovenia o poistení na účely dane z príjmu nie sú technickými rezervami na vyrovnanie poistných alebo zaistných záväzkov v štáte, s ktorým Česká republika uzavrela medzinárodnú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia všetkých druhov príjmov a na základe ktorej je dvojité zdanenie príjmu vylúčené metódou oslobodenia.
27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009 / 138 / ES z 25 . novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v znení zmien a doplnení.
(28) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015 / 35 z 10 . októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009 / 138 / ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v znení zmien ."
7. Okrem už uvedeného prechodného ustanovenia článku IV ods. 3 zákona č. 364 / 2019 Z. z. aj článok 6 zákona o rezervách, § 23 ods. 3 písm. a) bod 19 písm. c) bodu 11 a § 24 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov (zvýrazneného v sporných častiach) sú sporné:
Výhrada
Ustanovenia o poistení
(1) Poisťovacie rezervy sú na účely dane z príjmu technickými rezervami ustanovenými podľa právnych predpisov upravujúcich poistenie.
(2) V prípade daňovníka usadeného na území členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor iný ako Česká republika, vykonávajúceho poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Českej republiky, sú rezervy poistenia na účely dane z príjmu technickými rezervami na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z takejto činnosti, ktoré vznikli v súlade s právnymi predpismi štátu jeho sídla, ktoré upravujú prístup k poisťovacím a zaisťovacím činnostiam a ich vykonávanie v súlade s Európskou úniou27).
(3) V prípade daňovníka usadeného na území štátu, ktorý nie je ani členským štátom Európskej únie, ani štátom, ktorý tvorí Európsky hospodársky priestor a s ktorým Česká republika uzavrela medzinárodnú dohodu upravujúcu vytvorenie a výšku technických rezerv v poisťovníctve a zaisťovni, ktorá sa vykonáva, vykonáva poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Českej republiky s ustanoveniami v odvetví poisťovníctva na účely daní z príjmu, technické ustanovenia na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z tejto činnosti, ktoré sú zriadené v súlade s touto medzinárodnou dohodou.
(4) Upravené rezervy poistenia na účely dane z príjmu znamenajú rezervy poistenia
a) mínus sumy vymáhateľné zo zaisťovacích zmlúv podľa priamo uplatniteľného nariadenia Európskej únie (28) a
b) plus zostatok nákladov na odložené nadobudnutie poistných zmlúv podľa účtovných predpisov.
(5) Pripočítanie poistných rezerv znamená kladný rozdiel medzi výškou upravených rezerv v poistení na konci zdaňovacieho obdobia a výškou upravených rezerv v poistení na začiatku zdaňovacieho obdobia.
(6) Strata rezerv v poistení znamená záporný rozdiel medzi výškou upravených rezerv v poistení na konci zdaňovacieho obdobia a výškou upravených rezerv v poistení na začiatku zdaňovacieho obdobia.
(7) Na účely stanovenia zvýšenia poistných rezerv a straty poistných rezerv sa zdaňovacie obdobie považuje aj za obdobie, za ktoré sa má vrátiť.
(8) Ustanovenia o poistení na účely dane z príjmu nie sú technickými rezervami na vyrovnanie poistných alebo zaistných záväzkov v štáte, s ktorým Česká republika uzavrela medzinárodnú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia všetkých druhov príjmov a na základe ktorej je dvojité zdanenie príjmu vylúčené metódou oslobodenia.
27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009 / 138 / ES z 25 . novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v znení zmien a doplnení.
(28) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015 / 35 z 10 . októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009 / 138 / ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) v znení zmien."
Zákon o dani z príjmu
Základ dane
...
(3) Výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedenými v odseku 2
(a) sa zvyšuje o:
...
19. Strata poistných rezerv podľa zákona o dani z príjmu
...
c) môže byť znížená o:
11. zvýšenie poistných rezerv podľa zákona, ktorým sa upravuje ustanovenie o stanovení základu dane z príjmu.
...
...
(1) Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu sa odpočítajú od sumy uvedenej daňovníkom a sumy stanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.5) Výdavky, ktoré už vznikli v predchádzajúcich daňových obdobiach vo výdavkoch na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, sa nemôžu použiť vo výdavkoch na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak daňovník účtuje určité účtovné operácie kompenzované v súlade s osobitnými právnymi predpismi20, náklady, ktorých oprávnenosť je obmedzená na výšku príjmov, ktoré s nimi súvisia, sa posudzujú tak, ako keby sa náklady a príjmy účtovali osobitne.
(2) Výdavky (náklady) uvedené v odseku 1 sú tiež:
...
i) ustanovenia a úpravy, spôsob výroby a ich výška na daňové účely sú ustanovené osobitným zákonom 22a) a odsekom 9 v prípadoch, keď bola pohľadávka získaná transformáciou131), s výnimkou ustanovení vytvorených daňovníkmi v súvislosti s dosiahnutím príjmov, ktoré im vznikli podľa § 10, s výnimkou ustanovenia o nakladaní s odpadom z elektrickej energie zo solárnych panelov podľa zákona upravujúceho ustanovenie o stanovení základu dane z príjmu a s výnimkou ustanovenia o ustanovení o ustanovení o založení základu dane z príjmu, ";
8. Odvolateľ ďalej spochybňuje nasledujúce ustanovenia zákona o dani z príjmov (zvýraznené v napadnutom texte):
Ostatné príjmy
...
(3) Okrem príjmov uvedených v oddiele 4 je daň oslobodená od dane:
b) výhry
1. lotérie a tomboly, ak výherná suma nepresahuje 1 000 000 CZK,
2. hazardné hry, čo je konkrétny druh príjmu, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a). h) body 2 až 6, ak rozdiel medzi súčtom výhier, na ktoré sa vzťahuje tento druh príjmu, a súčtom vkladov z hazardných hier v rámci tohto druhu príjmu za zdaňovacie obdobie nepresahuje 1 000 000 CZK;
...
(5) V prípade príjmov uvedených v odseku 1 písm. b) sú výdavkami cena, za ktorú dlžník preukázateľne nadobudol prípad, a ak je prípad nadobudnutý bezplatne, cena určená podľa osobitného zákona o oceňovaní majetku (1a) k dátumu nadobudnutia. V prípade hmotného majetku odpísaného v súlade s § 26 a nasl., ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku na vykonávanie činnosti, ktorá má za následok príjem z samostatnej činnosti alebo bola použitá na nájomné, sú výdavkami salda ceny uvedenej v § 29 ods. 2. Ak ide o výmenu alebo výhru, cena sa zakladá na osobitnom pravidle (1a) (§ 3 ods. 3). Výdavky sú aj sumami preukázanými na technické hodnotenie, opravu a zachovanie prípadu vrátane iných výdavkov súvisiacich s vykonaním predaja s výnimkou výdavkov na osobnú potrebu daňovníka. Pri určovaní výdavkov sa nezohľadňuje hodnota vlastnej práce daňovníka na položkách, ktoré sám vypracoval alebo ohodnotil. Okrem nadobúdacej ceny akcie alebo spoločného stanoviska a kúpnej ceny iných cenných papierov sa na výnosy z prevodu cenných papierov môžu vzťahovať aj výdavky spojené s uskutočnením prevodu a platba za obchodovanie na trhu s cennými papiermi pri nadobúdaní cenných papierov. Výdavky presahujúce príjmy uvedené v odseku 1 písm. b), c), f) a g) v zdaňovacom období, v ktorom po prvýkrát vznikajú splátky alebo preddavky na predaj tovaru, na budúci predaj nehnuteľného majetku alebo na predaj podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, v spoločnosti s ručením obmedzeným, podiel na základnom imaní družstva alebo nárok podľa § 33a pozemkov a iných poľnohospodárskych aktív, sa môžu uplatňovať v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak sa príjem vytvára v iných daňových obdobiach, uplatňuje sa rovnaký postup až do celkovej sumy, ktorú možno uplatniť podľa tohto ustanovenia. V prípade príjmov uvedených v odseku 1 písm. b) sú výdavkami vyplatená záloha, aj keď sa vráti v inom daňovom roku. V prípade príjmu vyplývajúceho z odvolania poskytuje poplatok za hodnotenie daru. V prípade príjmov uvedených v odseku 1 písm. h) ods. 2 až 6 sú výdavkami len vklad do hazardných hier.
...
(8) Príjem uvedený v odseku 1 písm. f) a g) je tiež kladným rozdielom medzi ocenením aktív podľa osobitného legislatívneho ustanovenia (1a) a hodnotou jeho hodnoty zaznamenanou na účtoch obchodnej spoločnosti v čase ukončenia členstva v obchodnej spoločnosti za predpokladu, že podiel likvidačného zostatku alebo podielu na vyrovnaní je vyrovnaný v nepeňažnej forme. Ak okrem práva na podiel na vyrovnaní v nepeňažnej forme člen obchodnej spoločnosti v prípade ukončenia jej účasti v nej vytvorí dlh voči obchodnej spoločnosti súčasne, tento kladný rozdiel vo výške dlhu sa zníži. Príjem uvedený v odseku 1 písm. f), g), h) ods. 1 písm. c) a o) s výnimkou príjmu z podielu na likvidačnom zostatku a podielu na vyrovnávacom podiele členov verejnej obchodnej spoločnosti a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vyplýva zo zdrojov v Českej republike, je samostatným daňovým základom pre zdaňovanie pri osobitnej daňovej sadzbe (§ 36). Ak tento príjem pochádza zo zdrojov v zahraničí, daňový základ (podklad dane) je vymedzený v oddiele 5 ods. 2. Ak zmluvná cena zahŕňa odmenu za použitie diela alebo plnenia, suma, ktorú možno pripísať tejto odmene, sa zníži o základ dane zdanený osobitnou sadzbou dane a zahrnie sa do príjmov uvedených v oddiele 7. V prípade daňovníkov uvedených v článku 2 ods. 2, ak je športová činnosť činnosťou, ktorá vyplýva z príjmu z samostatnej činnosti, ceny získané zo športových súťaží sa považujú za príjmy podľa článku 7.
...
(1) Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu sa odpočítajú od sumy uvedenej daňovníkom a sumy stanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.5) Výdavky, ktoré už vznikli v predchádzajúcich daňových obdobiach vo výdavkoch na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, sa nemôžu použiť vo výdavkoch na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak daňovník účtuje určité účtovné operácie kompenzované v súlade s osobitnými právnymi predpismi20, náklady, ktorých oprávnenosť je obmedzená na výšku príjmov, ktoré s nimi súvisia, sa posudzujú tak, ako keby sa náklady a príjmy účtovali osobitne.
(2) Výdavky (náklady) uvedené v odseku 1 sú tiež:
...
(u) daň z príjmu fyzických osôb platených platiteľom daňovníkovi z príjmu uvedeného v článku 10 ods. 1 písm. h) ods. 1 alebo písm. c), ktorý uplatňuje osobitnú sadzbu dane (odsek 36), ak je cena alebo cena v bezhotovostných transakciách, a cestná daň zaplatená jedným z manželov, zaregistrovaná ako držiteľ motorového vozidla v technickej licencii, sa používa na činnosť, ktorá vyplýva z príjmu z samostatnej činnosti, ostatnými manželmi, ktorí nie sú zaregistrovaní ako držitelia technickej licencie, a z cestnej dane zaplatenej verejnou obchodnou spoločnosťou pre členov verejnej obchodnej spoločnosti alebo obmedzenou spoločnosťou pre spolupáchateľov vlastného vozidla;
...
Osobitná sadzba dane
(2) Osobitná sadzba dane z príjmu pre daňovníkov uvedená v oddieloch 2 a 17, pokiaľ nie je v odseku 1 alebo 5 ustanovené inak, je 15%, konkrétne:
i) príjem vo forme ceny lotérií, príjmy vytvorené jednotlivcami z reklamy a písania, ocenenia z súťaží, športových súťaží a súťaží, v ktorých je súťaž obmedzená podmienkami súťaže alebo, alebo súťažiaci vybraní organizátorom súťaže [§ 10 ods. 1 písm. c) ] a príjem z víťazstva v lotérii a tombole,
...
(6) Ak daňovník, ktorý je daňovým rezidentom Českej republiky, zahŕňa všetky príjmy uvedené v § 6 ods. 4 alebo všetky príjmy uvedené v § 10 ods. 1 písm. h) bode 1, ktoré boli samostatným základom dane s osobitnou sadzbou dane podľa § 36, ktoré neboli znížené o výdavky až do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol príjem zaplatený, daň odpočítaná z tohto príjmu z jeho dane sa zohľadní (v čase predloženia návrhu bol podaný odsekom 7, číslovanie ustanovení § 36 sa uskutočnilo v intervale bode 70 zákona č. 609/ 2020 Z.z. - poznámka Ústavného súdu).
9. Napokon v štvrtej časti petície sú sporné aj tieto ustanovenia zákona o dani z hazardných hier (zvýraznené):
Sadzba dane
Sadzba dane z hazardných hier je:
(a) 35% pre podzáklad dane z lotérie;
(b) 23% pre podzáklad dane z výmenného kurzu;
(c) 23% pre podzáklad dane z totalitných hier;
(d) 23% pre podzáklad dane z bing;
(e) 35% pre podzáklad technickej dane z hry;
(f) 23% pre čiastočne zdaniteľný základ pre živé hry;
(g) 23% pre podzáklad dane z tomboly a
(h) 23% pre podzákladňu malej turnajovej dane."
Tvrdenie odvolateľa
Ako je zákon prijatý
10. Autor vidí chybu v procese prijímania zákona č. 364 / 2019 Zb. Komora zástupcov Parlamentu Českej republiky (ďalej len "komora zástupcov"), a to:
1) uznesenie č. 9 poslaneckej komory z 1. novembra 2019 na 36. zasadnutí, ktoré bolo pevne zahrnuté do hlasovania o návrhu sporného práva v treťom čítaní o 6. 11. 2019 od 10.00 2019 bez toho, aby sa zohľadnilo, či sa všetky žiadosti poslancov o rozpravu vyčerpajú,
2) uznesenie poslaneckej komory zo 6. novembra 2019 č. 14 na 36. zasadnutí, ktoré ukončilo diskusiu v treťom čítaní vládneho návrhu sporného zákona bez toho, aby mohol dokončiť svoj prejav pána Kalouseka a vystúpiť s 25 ďalšími poslancami, ktorí oň požiadali,
3) uznesenie poslaneckej komory zo 6. novembra 2019 č. 770 na 35. zasadnutí, na ktorom dala súhlas s návrhom vlády týkajúcim sa sporného práva, ako ho schválila poslanecká komora,
4) zásah štátu do postupu podpredsedu Vojtěcha Filipa poslaneckej komory 6. novembra 2019, ktorý v rámci svojho predsedníctva poslaneckej komory konal takým spôsobom, aby zabránil niektorým poslancom vystúpiť v treťom čítaní o vládnom návrhu sporného zákona, ukončiť rozpravu a umožniť hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
11. Žalobca tvrdí, že článok 1, článok 2 ods. 3 a článok 6 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a článok 2 ods. 2 a článok 21 ods. 1 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") boli porušené uvedeným postupom. Tieto uznesenia a postup predsedu porušili ústavný poriadok a subjektívne ústavné práva poslancov na riadny a nerušený výkon ich verejnej funkcie. Je to zneužitie právomoci a obmedzenie opozičných práv, že pri diskusii o návrhu sporného práva nebolo možné, aby niektorí poslanci vystúpili v treťom čítaní.
12. Odvolateľ si je vedomý toho, že Ústavný súd sa už zaoberal podobnou situáciou v sp. zn. Rozdiel je v tom, že väčšina vlády už vedela o názore ústavného súdu, že je v rozpore s rokovacím poriadkom poslaneckej komory a že o návrhu zákona o registrácii predaja sa už dlho diskutuje. Podľa odvolateľa mohla väčšina vlád zrýchliť schválenie návrhu zákona inak, nie v treťom čítaní.
13. Odvolateľ žiada, aby sa jeho zrušenie (alebo zrušenie jeho zvolených ustanovení) uskutočnilo s účinnosťou ex tunc a "zrušenie" predchádzajúcej právnej úpravy, keďže napadnutý právny poriadok je zmenou a doplnením. Podľa odvolateľa nie je možné inak zabezpečiť, aby bolo možné odstrániť protiústavné dôsledky nového zdanenia rezerv v sektore poisťovníctva, pretože niet pochýb o ústavnosti predchádzajúcej právnej úpravy a vzhľadom na časový rámec nemožno očakávať, že zákonodarca by mohol dostatočne rýchlo reagovať na možné hanlivé zistenia ústavného súdu, a to na základe novej právnej úpravy, že sa už môže vykonávať pri plnení daňových povinností do roku 2020. Odvolateľ ďalej tvrdí zásadu právnej istoty, uvádza prvú publikačnú literatúru a zistenia sp. zn.
Obsah sporných ustanovení
O zdaňovaní poistných rezerv
14. Odvolateľ spochybňuje zmenené znenie oddielu 6 zákona o výhradách, zmenené znenie oddielov 23 a 24 zákona o dani z príjmov a prechodné ustanovenie článku IV ods. 3 zákona č. 364 / 2019 Z. z., v ktorom sa uvádza, že zasahujú do práva na ochranu vlastníctva poisťovní, retroaktívneho postupného zdaňovania rezerv poisťovní v dôsledku obrovského zvýšenia daňového zaťaženia poisťovní, v niektorých prípadoch v takzvanom škrtu. Poisťovne sú zároveň diskriminované ako odvetvie iných daňových poplatníkov v iných odvetviach alebo medzi nimi.
15. Odvolateľ pripomína, že poisťovne alebo zaisťovne (ďalej len "poisťovne") sú povinné zaviesť technické rezervy, pokiaľ ide o celý rozsah ich činnosti a dostatočnú úroveň, aby mohli kedykoľvek plniť svoje záväzky voči klientom.
16. Zákon č. 364 / 2019 Z. z. prostredníctvom sporného prechodného ustanovenia (článok IV ods. 3) v spojení so zmenenou a doplnenou formou článku 6 zákona o výhradách stanovuje zdaňovanie poistných rezerv poisťovňami, ktoré pozostávajú z dane z príjmu právnických osôb zo záporného rozdielu medzi technickými rezervami v poistení podľa zákona č. 277 / 2009 Z. z., v znení zmien a doplnení (ďalej len "rezerva Solventnosť II") a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009 / 138 / ES o prístupe k poisťovacím a zaisťovacím činnostiam a ich vykonávaní (ďalej len "smernica Solventnosť II") na jednej strane (ďalej len "rezerva Solventnosť II") a technickými ustanoveniami podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa zákona č. 563 / 1991 Z. z. o platobnej schopnosti II).
17. Povaha výhrad odvolateľka zhrnula skutočnosťou, že podľa právneho postavenia do 1. 1. 2020 (pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 364 / 2019 Z. z.) technické rezervy predstavovali výdavky, ktoré majú poisťovne dosiahnuť, zabezpečiť a udržať vo výške, do ktorej poisťovňa zaznamenala výdavky v súlade s § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve. Takáto úprava viedla k situácii, keď nebolo potrebné v skutočnosti reagovať na skutočnosť, že pojem technickej rezervy použitý v účtovných pravidlách pre poisťovne obsahoval vo väčšine prípadov inú skupinu hospodárskych kategórií ako pojem rezerva, na ktorú sa vzťahujú účtovné pravidlá, zákon o dani z príjmu a zákon o rezervách pre nepoisťovne. V dôsledku zmeny zákona č. 364 / 2019 Z. z. však technické ustanovenia poisťovní podliehajú paušálnemu prístupu, ktorým sa rušia osobitné technické ustanovenia poisťovní.
18. Pri určovaní solventnosti poisťovní podľa pravidiel poistenia s účinnosťou do 23. septembra 2016 sa zohľadnila aj hodnota technických rezerv zaznamenaných z účtov. Od tohto dátumu nadobudli účinnosť nové obchodné predpisy, ktoré okrem iného stanovujú aj identifikáciu a oceňovanie hodnoty poistných záväzkov na účely stanovenia solventnosti poisťovní. Poisťovne okrem technických rezerv " súčasne" preto oceňujú hodnotu záväzkov (ustanovení) poistných zmlúv uzavretých na účely stanovenia solventnosti a podľa postupov Solventnosť II. Tieto ustanovenia nie sú zohľadnené v účtovných závierkach a nemali žiadny význam až do prijatia sporných pravidiel na určenie základu dane. Postup Solventnosť II je regulovaný priamo uskutočniteľnými ustanoveniami vydanými Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) v rámci zodpovednosti Európskej komisie a Európskeho parlamentu a hlavným cieľom je určiť, akú minimálnu kapitálovú hodnotu musí poisťovňa držať, aby spĺňala požiadavky zákona o kapitálovom vybavení.
19. Podľa spornej právnej úpravy sú ustanovenia smernice Solventnosť II pre poisťovne novo uznané, čím sa technické rezervy v rámci účtovných pravidiel nahrádzajú ustanoveniami smernice Solventnosť II.
20. Vplyv na jednotlivé poisťovne bude odlišný, pretože pomer medzi rezervami na solventnosť II a technickými rezervami podľa účtovných pravidiel sa môže líšiť pre každú poisťovňu. Zmena a doplnenie zákona bude mať vplyv na poisťovne, ktoré budú mať v dôsledku lepšieho riadenia rizík alebo prípadne stanovenia parametrov na oceňovanie poistných záväzkov podľa priamo uskutočniteľných pravidiel nižšie požiadavky na dostatočný kapitál (solventnosť), a teda na hodnotu rezerv podľa smernice Solventnosť II ako hodnotu technických rezerv vytvorených v súlade s účtovnými pravidlami.
21. Sporné ustanovenia konajú podľa autora retroaktívne. Na základe prechodného ustanovenia článku IV ods. 3 zákona č. 364 / 2019 Z. z. dochádza k postupnému zdaneniu (bez ohľadu na to, či je rozložené na dve obdobia) podľa nových pravidiel, čo spôsobuje neprimerané narušenie právnych vzťahov a vzťahov vytvorených pred 1. januárom 2020 a oprávnených očakávaní daňových účinkov na poisťovne, ktoré mali v čase vzniku technických rezerv technické rezervy. Podľa odvolateľa bola aspoň retroaktivita nesprávna, pričom sa domáhala aj skutočnej retroaktivity. Prechodné ustanovenie zasahuje do správania daňových poplatníkov v minulosti, čo urobili s predpokladom, že technické rezervy, ktoré boli doteraz vytvorené, sú relevantné z hľadiska daní. Sporná právna úprava teda predstavuje právne dôsledky na právne skutočnosti, ku ktorým došlo v minulosti, ale boli preklasifikované ex post tak, aby sa nároky založené na pôvodnej právnej úprave (doplnenie daňového uznania technických rezerv) riadili novými právnymi predpismi. Predmet zdanenia bol preto definovaný až teraz a jeho cieľom je urobiť negatívny rozdiel medzi ustanoveniami v rámci smernice Solventnosť II a technickými rezervami v rámci účtovných pravidiel vypočítanými za predchádzajúce daňové obdobie. Ustanovenia smernice Solventnosť II neboli v minulosti relevantné. Odvolateľ pripomína závery sp. zn.
22. Právne vzťahy v minulosti, t. j. rezervy vytvorené a následne odpočítateľné z daní (technické ustanovenia podľa účtovných predpisov), musia byť teraz "preklasifikované" vo forme rozdielu medzi technickými rezervami podľa účtovných pravidiel a rezervami podľa smernice Solventnosť II, čo sa vôbec nevyžadovalo právnymi predpismi platnými v čase poskytnutia. Tento rozdiel je teraz vylúčený zo systému odpočítateľnej dane a de facto zdanený. Právne okolnosti stanovené pred nadobudnutím účinnosti zákona sa preto posudzujú v súlade s novým zákonom alebo vytvorenie daňových povinností závisí od právnych skutočností stanovených pred zákonom, ktorý bol zriadený.
23. Žiadateľ odkazuje aj na zistenie sp. zn. Ústavný súd nezistil porušenie zákazu skutočnej spätnej činnosti vo vzťahu k zdaneniu elektrickej energie z dôvodu, že elektrická energia vyrobená pred napadnutým zákonom bola uvedená do účinnosti, nie je predmetom dane v danom prípade. V prejednávanej veci však technická rezerva vytvorená poisťovňami pred nadobudnutím účinnosti zákona podlieha zdaneniu, a preto odvolateľka namieta proti skutočnej retroaktivite. Poisťovne mali legitímnu dôveru, že ich situácia na účely výpočtu dane z príjmu sa posúdi podľa uplatniteľných a účinných právnych predpisov, keď sa rozhodnú prijať príslušné ustanovenia v súlade s § 27 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve.
24. Aj keby to bolo len retroaktívne nesprávne, odvolateľka uviedla, že nová právna úprava nemôže zasahovať do právneho postavenia daňových subjektov spôsobom, ktorý popiera ich právnu dôveru. Riešenie konfliktu medzi novými a starými právnymi predpismi by nemalo byť vecou náhody alebo radosti, ale úvahou o kolízii stálych hodnôt a posúdení proporcionality. Podľa odvolateľa prvý krok primeranosti už nie je splnený, pretože vzhľadom na cieľ zvýšiť výber daní spôsobuje len stlačenie času, ktorý by sa nakoniec vybral v súvislosti s platbou dane z príjmu z poistenia do verejného rozpočtu. Namiesto časového horizontu realizácie záväzkov, na ktoré sa vzťahujú technické rezervy (ktoré budú veľmi odlišné podľa rôznych druhov poistenia alebo situácií, ale v praxi môžu byť až 35 rokov), sa príslušné daňové odvody vyberú rýchlo (skočiť) v nasledujúcich dvoch daňových obdobiach. Zmena nie je schopná dosiahnuť ani stanovený cieľ vyššej "objektivity" systému daňových odpočítateľných rezerv. Dokonca ani v štádiu nevyhnutnosti a proporcionality by zmena právnych predpisov nebola vo vzťahu k cieľu zvýšiť výber verejných rozpočtov. Česká republika (ďalej len "Česká republika") sa nezaoberá bezprostredným nedostatkom finančných zdrojov pre verejný rozpočet, nie je v tomto zrýchlenom individuálnom záujme súčasnej vlády motivovanom výberom daní žiadny verejný záujem. Podľa odvolateľa boli k dispozícii ďalšie opatrenia, konkrétne zachovanie úpravy platnej pred uplatnením zákona č. 364 / 2019 Z. z. a uplatniteľné na zostatok technických rezerv, ktoré majú pôvod v čase pred uplatnením zmeny právnych predpisov alebo rozdelenia zdaňovania rôznych druhov rezerv na dlhšie obdobie ako dve daňové obdobia. Aj keby sa zistilo, že retroaktívne uplatňovanie zmenených a doplnených právnych predpisov je potrebné a potrebné na dosiahnutie deklarovaných cieľov, je to opatrenie, ktoré spôsobuje takzvaný účinok "dusenia." Podľa odvolateľa je potrebné posúdiť, či stupeň zásahu do "znepokojenej" dôvery poisťovní v predchádzajúcu právnu situáciu zodpovedá významu a naliehavosti dôvodov právnej zmeny spôsobenej zmenou daňových zákonov.
25. Podľa odvolateľa bude niekoľko poisťovní výsledkom zvýšenia ich daňového zaťaženia s potenciálne mimoriadne neprimeraným dosahom. Takmer polovica poisťovní bude vyššia ako ich celkové ročné zisky; v niektorých prípadoch to bude dvojnásobné a v jednom prípade štyri a pol násobok ročného zisku, zatiaľ čo autor znázorňuje údaje Českej poisťovne k 31. decembru 2018, ktoré ukazujú vplyv jednorazového zdanenia na poisťovne. Odvolateľ je v rozpore s argumentom dôvodovej správy, ktorý spočíva v možnosti využiť odkladnú inštitúciu vo forme rozdelenia platby dane z splátok podľa § 156- 157 zákona č. 280 / 2009 Z. z., daňový zákonník, v znení zmien a doplnení, ďalej len "daňový zákonník." Tvrdia, že to nevylučuje neústavnosť, keďže výsledok konania závisí od uváženia daňového správcu.
26. Podľa odvolateľa dochádza aj k porušeniu zásady rovnosti, a to tak z hľadiska rovnosti konania podľa článku 3 ods. 1 charty v spojení s právom vlastniť majetok v zmysle článku 11 Charty, ako aj z dôvodu nečinnosti rovnosti podľa článku 1 Charty, alebo k porušeniu zákazu diskriminácie v zmysle článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") v spojení s právom chrániť majetok v zmysle článku 1 dodatkového protokolu k dohovoru. Špecifickosti odvetvia poisťovníctva sa neberú do úvahy a všeobecne neexistuje nerovné zaobchádzanie s poisťovňami ako so špecifickým sektorom, ako aj s určitými poisťovňami so sídlom v Českej republike pôsobiacimi v zahraničí prostredníctvom pobočky a tiež s pobočkami zahraničných poisťovní v Českej republike.
27. Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu poisťovní ako odvetvia, odvolateľka tvrdí, že samotné technické ustanovenia majú širší hospodársky charakter pre poisťovne a majú odlišnú povahu a sú spojené s hlavným predmetom podnikania ako ostatní daňovníci. Poisťovne sa podľa definície zaoberajú povinnosťou dodržiavať zmluvu vymedzenú náhodnými udalosťami a rezervy sú preto neoddeliteľnou súčasťou činnosti poisťovní. S subjektmi v inej pozícii sa preto zaobchádza rovnako bez toho, aby sa zohľadnili osobitosti poisťovníctva v porovnaní s ostatnými daňovníkmi.
28. Podľa odvolateľa "mechanické prevzatie ustanovení v rámci smernice Solventnosť II a ich "výmena" technických rezerv podľa existujúcich právnych predpisov bez podrobnej analýzy v niektorých prípadoch znamená dvojité zdanenie alebo zdanenie budúcich ziskov poisťovní.
29. V prípade poisťovní so sídlom v Českej republike je však zahraničná pobočka (tzv. stála prevádzkareň v zahraničí) diskriminovaná, keď príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia poskytuje jednoduchý úver ako spôsob, ako sa vyhnúť dvojitému zdaneniu. Zdaniteľný rozdiel podľa sporných právnych predpisov v rokoch 2020 a 2021 predstavuje zdaniteľný príjem, pričom "neplnia" zdaniteľný príjem v Českej republike (t. j. pri metóde výpočtu všetkých príjmov vrátane zahraničných príjmov) a zdaniteľný príjem v zahraničí; nebudú "spĺňať" alebo príslušné dane (domáce a zahraničné), ktoré budú pripísané v Českej republike. V rokoch 2020 a 2021 budú zdaniteľné príjmy v Českej republike "príliš veľké" (pridaním rozdielu podľa sporného prechodného ustanovenia) a neskôr "príliš malé."
30. Podľa autora dôjde k diskriminácii aj voči zahraničným poisťovniam s pobočkami (stálymi prevádzkami) v Českej republike, pretože ustanovenia podľa smernice Solventnosť II v príslušnom štáte zahraničných poisťovní vo všeobecnosti nebudú opatrením pre daňové odpočítateľné rezervy. V praxi to bude ťažké kontrolovať alebo nekontrolovateľné množstvo, pretože rezervy zachytené v zahraničí v súlade s predpismi a ich "pridelenie" (ak existuje) do pobočky v Českej republike môže opäť spôsobiť spory podľa tamojších predpisov. V prípade pobočiek zahraničných poisťovní z tretieho štátu (podľa § 6 ods. 3 zákona o rezervách) môže nastať situácia, že pobočka nebude mať žiadne daňové odpočítateľné rezervy.
31. Takisto dochádza k neprimeranému zasahovaniu do práva vlastniť majetok podľa článku 11 charty alebo do práva na ochranu majetku podľa článku 1 dodatkového protokolu k dohovoru a v dôsledku porušenia práva na podnikanie zaručeného podľa článku 26 charty. Odvolateľka spochybňuje zákonnosť intervencie tým, že neprijala ústavne jednotnú právnu úpravu, pričom spochybňuje existenciu oprávneného cieľa predmetnej intervencie, pretože sa domnieva, že ciele uvedené v dôvodovej správe (vyšší výber príjmov a väčšia objektívnosť zvoleného spôsobu určovania rezerv) nemôžu byť splnené napadnutým nariadením. Zvyšujúca sa daň z rezerv poisťovní sa zároveň považuje za nadmernú a neprimeranú záťaž, pretože takmer polovica poisťovní pôsobiacich na českom trhu bude mať dodatočné daňové zaťaženie vyššie ako ich celkový ročný zisk, niekedy viackrát. Zároveň neexistuje žiadny spôsob, ako poskytnúť dotknutým poisťovniam skutočnú nádej na postupné rozloženie daňového zaťaženia.
Na daňové lotérie
32. Ustanovenia napadnuté štvrtou časťou petície vytvárajú podľa odvolateľa neodôvodnenú nerovnosť v zdaňovaní príjmov - výhry z hazardných hier. Pri lotériách a tombolách sa celkový príjem z každej výhry nad 1 000 000 CZK zdaňuje jednorazovo bez možnosti odpočítania vkladu za všetky ostatné hry, vklady do týchto hier možno odpočítať od základu dane v rámci daňového obdobia. To robí víťaza lotérie a tombola neprijateľnou záťažou pre víťaza inej hazardnej hry. Odvolateľ tvrdí, že účelom navrhovanej deregulácie je jednotné zdanenie, t. j. umožnenie výhry odpočtu výdavkov, t. j. vkladov za všetky hry.
33. Podľa odvolateľa je sporné nariadenie v rozpore s článkom 3 ods. 1 charty a článkom 4 ods. 3 charty. Štát je povinný zdaniť príjmy z hazardných hier rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, pokiaľ neexistuje dôvod na iný postup. Podľa odvolateľa však takýto dôvod neexistuje v prípade lotérií a tomboly. Lotérie je najmenej riskantná forma hazardných hier.
34. Odvolateľ tiež spochybňuje výšku daňovej sadzby ustanovenej v článku 4 písm. a) zákona o dani z hazardných hier (zvýšenie dane z lotérie z 23% na 35%) v rozpore s článkom 3 ods. 1 charty a článkom 4 ods. 3 charty. Podľa odvolateľa neexistuje žiadny dôvod na odlišnú sadzbu. Zmena sadzby dane je náhla a intenzívna; prevádzkovateľ lotérie vstúpil na trh za určitých daňových okolností. Štát môže zmeniť dane, ale zvýšenie z 23 na 35% je neprimerané. Zmena vyzerá ako všeobecný štandard, ale je to v skutočnosti individuálny akt, pretože absolútnu väčšinu trhu tradičných lotérií vlastní obchodná spoločnosť Sazka, a. s. Silné zdanenie lotérií je popieraním významu a účelu regulácie, pretože hlavným kritériom na určenie úrovne sadzby dane je predovšetkým škodlivá povaha určitého druhu hry.
Pripomienky účastníkov konania a vedľajšieho účastníka konania
35. Ústavný súd požiadal o vyjadrenie dvoch komôr parlamentu Českej republiky, vlády a ombudsmana.
36. Ombudsman, Dr. Stanislav Křiček, uviedol, že podľa § 69 ods. 3 zákona o ústavnom súde nebude uplatňovať svoje procesné právo a nezačne konanie.
Pozorovanie komôr Parlamentu
37. Za poslaneckú komoru Českej republiky jej prezident Mgr. Radek Vondráček zaslal svoje pripomienky. Zhŕňa priebeh legislatívneho procesu v rokovacej sále zástupcov a uvádza, že pri prijímaní zákonov musia byť zaručené práva opozície, ale na druhej strane je potrebné zohľadniť, že politické rozhodnutia sú založené na vôli väčšiny volieb. V súlade s postupom poslaneckej komory v treťom čítaní, t. j. ukončením rozpravy, aj keď boli do nej zapísaní iní poslanci, Ústavný súd sa už zaoberal preskúmaním návrhu na zrušenie zákona o registrácii predaja, z ktorého je uvedený. Predseda poslaneckej komory uvádza, že väčšina Parlamentu nesúhlasila s tým, aby sa rečnícky čas poslancov obmedzil alebo aby sa ich prejav obmedzil na maximálne dva vystúpenia podľa článku 59 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku poslaneckej komory, pretože nechcela obmedziť právo poslancov vyjadriť sa k predmetnému právnemu predpisu týmto spôsobom. Koaličné poslanci opakovane navrhli tretie čítanie v iných dňoch a hodinách okrem stredy a piatku od 9: 00 do 14: 00, ktoré vždy vetovali zástupcovia opozície. Predseda rokovania opakovane upriamil pozornosť niektorých poslancov na účely § 95 ods. 2 rokovacieho poriadku poslaneckej komory, podľa ktorého je možné v treťom čítaní navrhnúť opravu legislatívnych technických chýb, gramatických a písomných chýb a úprav, ktoré logicky vyplývajú z predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto varovania však opoziční poslanci vo všeobecnosti nereagovali. Vytvoril sa dostatočný priestor na možnú opravu chýb, ako aj na vyjadrenie návrhu zákona v medziach tretieho čítania. Podľa predsedu poslaneckej komory sa teda nenarušili základné predpoklady na prijatie návrhov zákonov a dodržiavali sa v súlade so zásadami ústavného poriadku a hodnotami právneho štátu.
38. V mene senátu parlamentu Českej republiky (ďalej len " Senát") prezident Miloš Vyšl poslal svoje pripomienky. Pripomínajúc priebeh vypočutia senátu, pripomína, že počas diskusie sa diskutovalo aj o otázkach, ktoré sú predmetom ústavnej sťažnosti, ako aj o spôsobe, akým sa konzultovalo s poslaneckou komorou. Ďalej cituje vyhlásenia niektorých senátorov, ktorí kritizujú prijaté nariadenie, ako aj tých, ktorí ho obhajovali. Senát vrátil návrh poslaneckej komore v znení zmien a doplnení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a parlamentná komora následne trvala na svojom pôvodnom návrhu zákona. Podľa predsedu senát prerokoval návrh zákona v medziach ústavy a ústavného postupu.
Pripomienky vlády
39. Vláda Českej republiky (ďalej len "vláda") schválila začatie konania, navrhla zamietnutie petície vo všetkých častiach petície, povolila ministrovi spravodlivosti v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií vypracovať podrobné pripomienky vlády a povoliť podpredsedovi vlády a ministrovi financií zastupovať vládu v konaní pred ústavným súdom.
Pokiaľ ide o zrušenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a možnosť "oživenia" pôvodného ustanovenia
40. Vláda vo svojich pripomienkach odporuje možnosti zrušenia zákona č. 364 / 2019 Z. z., keďže ide o zmenu a doplnenie, ktoré sa do nadobudnutia účinnosti zákona 1. januára 2020 stalo súčasťou zmeneného a doplneného aktu a stratilo svoju samostatnú legislatívnu existenciu. Je v rozpore s možnosťou "oživiť" pôvodného nariadenia aj v prípade zrušenia pozmeňujúceho nariadenia. Remeselník predstavil túto teóriu v rozpore s charakterom právnych úkonov z hľadiska právnej teórie. Tento dôsledok by zodpovedal kategórii nepotrebnosti použitej pre jednotlivé právne akty, ale v prípade právnych predpisov táto kategória neexistuje a aj keby existovala, predpoklady nejasnosti by sa v tomto prípade nesplnili. Odvoláva sa tiež na body 70 a 71 zákona o ústavnom súde, ako aj na literatúru, ktorá dokazuje, že zrušenie zákona má vplyv na ústavnosť a nie na deklaráciu, alebo že právomoci hanlivých právomocí ústavného súdu sa vzťahujú len na futuro. V celkovom kontexte judikatúry ústavného súdu sú rozhodnutia o zrušení zmeny a doplnenia celkom výnimočné.
Proces prijímania zákona č. 364 / 2019 Zb.
41. Vláda nesúhlasí s tým, že okolnosti prejednávania predmetného zákona sú zásadne odlišné od okolností uvedených v zákone o registrácii predaja, v ktorom Ústavný súd nezistil žiadny dôvod na dereguláciu v sp. zl. Podľa vlády záver diskusie v treťom čítaní nie je chybou, ktorá má ústavný právny rozmer a odôvodňuje zrušenie takto prijatého zákona.
42. Skutočnosť, ktorú odvolateľ uviedol, že väčšina vlád nevyužila možnosť skrátenia návrhu vo výboroch, by sa mala považovať za dôkaz toho, že väčšina vlád rešpektovala práva opozície a umožnila riadne prerokovanie návrhu. Vláda je tiež v rozpore s tvrdením odvolateľa, že väčšina vlád nevyužila príležitosť zvolať mimoriadne zasadnutie, keďže 36. zasadnutie, na ktorom sa tiež diskutovalo o návrhu, bolo mimoriadne. Podľa vlády odvolateľ nesprávne uvádza počet dní a hodín návrhu z tretieho čítania, keďže návrh bol prerokovaný päť dní, nie tri dni a tretie čítanie netrvalo 15 hodín, ale viac ako 19 hodín. Návrh bol celkovo prerokovaný na štyroch zasadnutiach za osem dní a celková dĺžka vypočutia presiahla 27 hodín, pričom komitologické obdobie nebolo zahrnuté. Poslanci mali preto dostatočnú príležitosť vyjadriť sa k návrhu. Okrem toho poukazuje na to, že napríklad opozičný poslanec Miroslav Kalousek strávil viac ako 4 hodiny čítaním európskych predpisov v treťom čítaní napriek tomu, že bol opakovane upozornený na význam tretieho čítania. Argument, že opoziční poslanci nemali dostatok priestoru na diskusiu o návrhu, je ťažké postaviť sa. Opozícia získala dostatočný priestor v pléne a vo výboroch vrátane možnosti predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a procedurálne návrhy.
43. Pokiaľ ide o údajné porušenie subjektívnych práv jednotlivých poslancov, vláda opäť odkazuje na zistenie sp. zn.
O údajnom protiústavnom charaktere zdaňovania poistných rezerv
44. Podľa vlády tvrdenia odvolateľa ukazujú odlišný prístup poisťovní k vypracovaniu technických rezerv podľa účtovných pravidiel a systému Solventnosť II. Logika tejto záležitosti však naznačuje, že ak poisťovňa zaobchádza s rizikami na základe lepšieho riadenia, a preto má nižšie kapitálové požiadavky, mala by mať aj nižšie požiadavky na technické rezervy podľa účtovných právnych predpisov, t. j. hodnota oboch druhov rezerv by mala byť v zásade rovnaká. V dôsledku toho by sa v súčasnosti odrazil aj rovnaký rozdiel v daňovom základe.
45. Vláda protirečí argumentu, že by to bola neočakávaná a prekvapujúca úprava. Zámer vykonať túto úpravu bol prerokovaný v rámci verejnej konzultácie o podstatnom riešení preklasifikovania daní z príjmu na začiatku roka 2017, v programovom vyhlásení vlády schválenom v júni 2018 sa výslovne uvádza, že "daňovo oprávnené technické rezervy budú znovu prepojené s pravidlami uvedenými v európskej smernici Solventnosť II." Návrh bol v apríli 2019 rozoslaný do medzirezortného postupu pripomienkovania a vplyv na daňovníkov sa odzrkadlí v polovici roku 2021 v dôsledku lehoty na podanie daňového priznania.
46. Vláda popiera skutočnú spätnú účinnosť sporného nariadenia, nové pravidlá nemajú vplyv na predchádzajúce daňové obdobie, ale len daňové obdobie začalo od dátumu nadobudnutia účinnosti zákona č. 364 / 2019 Zb., t. j. 1. januára 2020. Hoci sa povinnosť týkajúca sa minulých rezerv stanovuje v prechodnom ustanovení, táto povinnosť vzniká až v prvý deň zdaňovacieho obdobia začínajúceho dňom nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho a doplňujúceho aktu.
47. Odvolateľ podľa vlády nepochybne vysvetľuje zistenie sp. zn. Nezistila sa nesprávna spätná aktivita v súvislosti s daňou zavedenou ako takou, ale len na základe záruk vo forme nákupu elektrickej energie.
48. Nesprávna spätná aktivita je typická pre daňové a daňové zákony. Nové právne predpisy sa vzťahujú aj na príjmy z právnych vzťahov, ktoré už vznikli pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nového nariadenia.
49. Argument odvolateľky, že zmena nebola zameraná na dlhodobý nárast výberu daní, ale skôr na urýchlenie výberu dane, aby sa sústredila na funkčné obdobie súčasnej vlády, protestuje proti tomu, že fiškálna úprava sa začne uskutočňovať od júna 2021, pričom voľby sa majú uskutočniť v októbri 2021 a zvýšené príjmy zo štátneho rozpočtu môžu využívať najmä budúce vlády.
50. Vláda obhajuje legitímny cieľ nových právnych predpisov, ktorým je zabezpečiť väčšiu objektivitu pri určovaní daňových odpočítateľných rezerv. Podľa zákona o rezervách v pôvodnom znení (pred zmenou a doplnením zákona č. 364 / 2019 Z. z.) boli zdaniteľné rezervy v odvetví poisťovníctva vytvorené podľa účtovných predpisov. Zásada predbežnej opatrnosti sa však uplatňuje v účtovníctve, zatiaľ čo daňoví poplatníci majú tendenciu nadhodnocovať svoje rezervy podľa právnych predpisov o účtovníctve, čo sa následne odráža v znížení základu dane. Okrem toho každý daňovník reguluje tvorbu rezerv v odvetví poisťovníctva podľa právnych predpisov o účtovníctve, čo je z účtovného hľadiska v poriadku, ale zároveň sa znižuje objektivita určenia celkového odpočítateľného daňového nákladu. V oblasti daní je potrebné stanoviť objektívny postup stanovenia základu dane vrátane odpočítateľných výdavkov. Vzhľadom na neexistenciu objektívnych kritérií pre výšku tvorby rezerv podľa účtovných pravidiel ho správca dane nemôže v zásade dostatočne skontrolovať. Ustanovenia v odvetví poisťovníctva sú jedným z veľmi dôležitých prvkov, ktoré majú vplyv na daňový základ daňovníkov, ktorí ich vytvárajú, takže situácia podľa právnych predpisov pred sporným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom bola z dlhodobého hľadiska neuspokojivá. Zmena reagovala na značnú slobodu vytvorenia technických rezerv pre poisťovne, ktoré z hľadiska rovnosti uprednostňujú a umožňujú optimalizovať svoju daň z príjmu s ohľadom na obozretnosť.
51. Vláda pripomína, že zásada reverzného výrobného cyklu je typická pre podnikanie poisťovní, t. j. najprv sa služba poskytuje za "cenu" (poistenie) odhadnutú na základe poistno-matematických metód a až potom vznikajú náklady spojené so službou (najmä poistné dávky). Podľa vlády možno technické rezervy vytvorené v rámci smernice Solventnosť II považovať za viac konzistentné so skutočným vývojom poistného rizika. Sporná zmena určenia základu dane nezasahuje do skutočného vytvorenia technických rezerv podľa účtovných pravidiel alebo požiadaviek uplatniteľných na poistenie. Zákon o poistení ustanovuje systém, ktorý je odolnejší voči možnému nadhodnoteniu rezerv, keďže úroveň rezerv v tomto systéme môže byť podstatne menej ovplyvnená daňovníkmi. Takýto prístup je viac v súlade s daňovým právom. Účelom uplatnenia výdavkov v rámci základu dane z príjmu je uznať iba výdavky potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu daňovníka, t. j. v prípade rezerv, minimálne rezervy, ktoré daňovník potrebuje, nie tie, ktoré vytvára nad rámec toho.
52. Vláda tiež uvádza, že v medzinárodnom porovnaní existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi v daňovej oprávnenosti výroby technických rezerv, z ktorých väčšina podlieha určitému zníženiu alebo osobitnému hotovostnému výkonu daňovej povahy, alebo prípadne osobitnej kontrole. Niektoré krajiny obmedzujú daňové uznanie rezerv vytvorených podľa účtovných pravidiel na určitú časť, iné majú sektorovú daň pre poisťovne. Úplné daňové uznanie rezerv je skôr výnimkou. Skutočnosť, že ustanovenia smernice Solventnosť II nie sú uznané na daňové účely v iných členských štátoch Európskej únie, je podľa vlády vzhľadom na to, že sú relatívne novou smernicou a že ostatné členské štáty ešte nemali veľa času na úpravu ich odpočítateľnej dane. Vláda sa preto domnieva, že nové ustanovenia o zdaňovaní rezerv sú vhodné na dosiahnutie stanovených cieľov.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 232 / 2021 Z. z., o návrhu na zrušenie zákona č. 364 / 2019 Z. z., ktorým sa menia určité zákony v oblasti daní v súvislosti so zvyšovaním príjmov z verejných rozpočtov a o niektorých ustanoveniach zákona č. 586 / 1992 Z. z., o dani z príjmov v znení zmien a doplnení, zákona č. 593 / 1992 Z. z., o rezervách na určenie základu dane z príjmov v znení zmien a doplnení a zákona č. 187 / 2016 Z. z., o dani z hazardných hier v znení neskorších predpisov |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 17.06.2021 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0