Zákon č. 205 / 2015 Zb.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 262 / 2006 Z. z., Zákonník práce, v znení zmien a doplnení, zrušuje zákon č. 266 / 2006 Z. z. o poistení nehôd zamestnancov a zrušuje alebo mení a dopĺňa niektoré iné zákony
Platný
Zákon
Účinnosť od 01.10.2015
Verzie znenia:
01.10.2015
17.08.2015
Obsah
ČÁST PRVNÍ
Čl. I
„ČÁST JEDENÁCTÁ
HLAVA I
§ 248
§ 249
HLAVA II
Díl 1
§ 250
Díl 2
§ 251
Díl 3
Oddíl 1
§ 252
§ 253
§ 254
Oddíl 2
§ 255
§ 256
Díl 4
§ 257
§ 258
§ 259
§ 260
Díl 5
§ 261
§ 262
§ 263
§ 264
HLAVA III
Díl 1
§ 265
Díl 2
§ 266
Díl 3
§ 267
Díl 4
§ 268
Díl 5
Oddíl 1
§ 269
§ 270
§ 271
Oddíl 2
§ 271a
§ 271b
§ 271c
§ 271d
§ 271e
§ 271f
Oddíl 3
§ 271g
§ 271h
§ 271i
§ 271j
Oddíl 4
§ 271k
§ 271l
§ 271m
§ 271n
§ 271o
§ 271p
§ 271q
§ 271r
§ 271s
§ 271t
§ 271u
HLAVA IV
§ 272
§ 273
§ 274
§ 274a
§ 275
㤠320a
㤠324
ČÁST DRUHÁ
Čl. II
ČÁST TŘETÍ
Čl. III
ČÁST ČTVRTÁ
Čl. IV
ČÁST PÁTÁ
Čl. V
ČÁST ŠESTÁ
Čl. VI
ČÁST SEDMÁ
Čl. VII
ČÁST OSMÁ
Čl. VIII
ČÁST DEVÁTÁ
Čl. IX
ČÁST DESÁTÁ
Čl. X
ČÁST JEDENÁCTÁ
Čl. XI
ČÁST DVANÁCTÁ
Čl. XII
ČÁST TŘINÁCTÁ
Čl. XIII
Zobrazeno prvních 200 z celkem 369 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
205
PRÁVO
z 23. júla 2015,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 262 / 2006 Z. z., zákonník práce, v znení zmien a doplnení, zrušený zákon č. 266 / 2006 Z. z. o poistení zamestnancov pri nehodách a zrušených alebo zmenených a doplnených určitých iných zákonov
Parlament rozhodol o tomto zákone Českej republiky:
Zmena a doplnenie zákonníka práce
Zákon č. 585 / 2006 Z. z., zákon č. 121 / 2008 Z. z., zákon č. 126 / 2011 Z. z., zákon č. 185 / 2011 Z. z., zákon č. 294 / 2011 Z. z., zákon č. 364 / 2011 Z. z.
1. V článku 1 písm. b) sa za slovo "kolektívna povaha" vkladajú slová "a podpora vzájomnej činnosti medzi odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov."
2. Odsek 1a ods. 2 znie takto:
"(2) Zásady osobitnej právnej ochrany štatútu zamestnanca, uspokojivé a bezpečné pracovné podmienky pre výkon práce, spravodlivé odmeňovanie zamestnanca, rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami a zákaz diskriminácie voči nim vyjadrujú hodnoty, ktoré chránia verejný poriadok."
3. V odseku 33 ods. 2 sa slová "civilné združenie podľa osobitných právnych predpisov109) " nahrádzajú slovami "združenie, odborové organizácie alebo organizácie zamestnávateľov" podľa osobitných právnych predpisov ."
poznámka pod čiarou č. 109 sa vypúšťa.
4. V článku 67 ods. 2 sa slová "zariadení preventívnej starostlivosti" nahrádzajú slovami "poskytovateľ zdravotníckych služieb v zamestnaní" a slová "§ 367 ods. 1" sa nahrádzajú slovami "§ 270 ods. 1."
5. Odsek 76 ods. 5 sa vypúšťa.
6. Bod 77 ods. 4 znie takto:
"(4) Ak sa nedospeje k dohode o spôsobe, akým sa právny vzťah ustanovený dohodou o výkone práce alebo pracovnou zmluvou zruší, môže sa zrušiť.
a) dohodou zmluvných strán v deň rokovania;
b) oznámenie z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou 15 dní, ktorá sa začína dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane, alebo
c) okamžité zrušenie; okamžité ukončenie právneho vzťahu stanoveného pracovnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou sa však môže dohodnúť len vtedy, ak sa pracovný vzťah môže okamžite ukončiť.
Na ukončenie právneho vzťahu ustanoveného dohodou o vykonaní práce alebo dohody o práci sa vyžaduje písomný formulár, inak sa neberie do úvahy jeho rezignácia alebo okamžité zrušenie."
7. V článku 103 ods. 1 písm. d) a článku 106 ods. 4 písm. b) sa slová "preventívne skúšky" nahrádzajú slovami "pracovné skúšky."
8. V odseku 103 ods. 1 písm. e) sa slová "preventívna prehliadka" nahrádzajú slovami "pracovná lekárska prehliadka."
9. Na konci § 180 sa dopĺňajú slová "odseky 1 a 2."
10. V odseku 224 ods. 1 sa slová "preventívnej starostlivosti" nahrádzajú slovami "pracovnej lekárskej služby."
11. Časť 11 znie:
NÁHRADY NA MAJETKOVÉ A NEPROSTREDNÉ UJMY
PREVENCIA
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne vykonávať svoje povinnosti bez ohrozenia zdravia a majetku; Ak sa zistia chyby, prijme opatrenia na ich odstránenie.
(2) Zamestnávateľ má na ochranu majetku právo vykonávať v potrebnom rozsahu kontroly záležitostí, ktoré mu zamestnanec prináša alebo ktoré mu berie, a prípadne skúmať zamestnanca. Pri kontrole a kontrole podľa prvej vety sa musí rešpektovať osobná ochrana. Osobné vyšetrenie môže vykonať iba fyzická osoba rovnakého pohlavia.
(1) Zamestnanec je povinný konať takým spôsobom, aby sa zabránilo poškodeniu majetku (poškodeniu), neproporcionálnemu poškodeniu alebo bezdôvodnému obohateniu. V prípade poškodenia alebo neproporcionálneho poškodenia upozorní vedúceho pracovníka.
(2) Ak je zásah naliehavo potrebný na odvrátenie škody zamestnávateľovi, zamestnanec je povinný zasiahnuť; nemusí tak urobiť, ak mu to bráni dôležitá okolnosť, alebo ak by sám alebo iný zamestnanec, prípadne osoby, ktoré sú v blízkosti, boli vážne ohrozené.
(3) Ak zamestnanec zistí, že nemá potrebné pracovné podmienky, je povinný o tom informovať nadriadeného zamestnanca.
POVINNOSTI ZAMESTNANOSTI NA VÝMENU UJMY
Všeobecná povinnosť nahradiť škodu
(1) Zamestnanec je povinný nahradiť škodu spôsobenú zamestnávateľovi svojou vinou pri plnení svojich povinností alebo v priamej súvislosti s ním.
(2) Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinností zamestnávateľa, povinnosť zamestnanca nahradiť škodu sa primerane zníži.
(3) Zamestnávateľ je povinný preukázať chybu zamestnanca okrem prípadov uvedených v oddieloch 252 a 255.
Nesplnenie povinnosti napraviť škodu
(1) V prípade zamestnanca, ktorý vedome neupozornil nadriadeného zamestnanca na hrozbu pre zamestnávateľa alebo nekonal proti hrozbe, aj keď by to zabránilo bezprostrednej škode, môže zamestnávateľ požiadať, aby sa podieľal na náhrade škody, ktorú utrpel zamestnávateľ v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, pokiaľ nie je možné inak.
(2) Zamestnanec nie je povinný nahradiť škodu spôsobenú odstrašovaním zamestnávateľa alebo nebezpečenstvom bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia, ak úmyselne nespôsobil takýto stav a urobil tak spôsobom primeraným okolnostiam.
Schodok z zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný účtovať, a strata zverených položiek
Schodok z zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný účtovať
(1) Ak má zamestnanec dohodu o zodpovednosti za ochranu hodnôt pridelených zamestnancovi na fakturáciu (ďalej len "dohoda o zodpovednosti za hodnoty, ktoré mu boli zverené"), ktorá sa považuje za hotovosť, ceny, tovar, materiálne dodávky alebo iné hodnoty podliehajúce obratu alebo obehu, s ktorými má zamestnanec možnosť nakladať osobne so zamestnancom počas obdobia, na ktoré bol poverený, zamestnávateľ je povinný nahradiť deficit vyplývajúci z týchto hodnôt.
(2) Dohoda o zodpovednosti za zverené hodnoty sa nemôže uzavrieť pred dátumom, keď fyzická osoba dosiahne vek 18 rokov.
(3) Ak bola práceneschopnosť zamestnanca obmedzená, zástupca nesmie uzavrieť dohodu o zodpovednosti za hodnoty, ktoré mu boli zverené.
(4) Dohoda o zodpovednosti za zverené hodnoty sa musí uzavrieť písomne.
(5) Zamestnanec je úplne alebo čiastočne zbavený povinnosti nahradiť deficit, ak preukáže, že deficit bol celkom alebo čiastočne vytvorený bez zavinenia, najmä že mu bolo zabránené zaoberať sa zverenými hodnotami zanedbaním povinnosti zamestnávateľa.
(1) Zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o zodpovednosti za zverené hodnoty, môže z nej vystúpiť, ak vykonáva inú prácu, ak je preložený na iné pracovné miesto alebo iné pracovisko, ak je preložený, alebo ak do 15 kalendárnych dní od prijatia svojho písomného oznámenia zamestnávateľ neodstráni chyby pracovných podmienok, ktoré bránia riadnemu riadeniu zverených hodnôt. Ak sa hodnoty zdieľajú s viac ako jedným zamestnancom na účet, zamestnanec môže tiež odstúpiť od dohody o zodpovednosti za priradené hodnoty, ak je iný zamestnanec pridelený na pracovisko alebo je vymenovaný iný manažér alebo jeho zástupca. Odstúpenie od dohody o zodpovednosti podľa prvej vety sa uskutoční písomne.
(2) Povinnosť vyplývajúca z dohody o zodpovednosti za zverené hodnoty sa skončí dňom ukončenia zmluvy alebo dňom, keď bolo odstúpenie od tejto dohody doručené zamestnávateľovi, pokiaľ sa odstúpenie od tejto dohody neuvádza neskôr.
(1) Zamestnávateľ je povinný vykonať inváziu, keď sa uzavrie dohoda o zodpovednosti za zverené hodnoty, keď sa ukončí povinnosť vyplývajúca z tejto dohody, keď sa vykoná iná práca, keď sa zamestnanec prevedie na inú prácu alebo na iné miesto výkonu práce, keď sa prevedie a keď sa ukončí jeho zamestnanie.
(2) Na pracoviskách, na ktorých sú zamestnanci spoločne zaviazaní účtovať hodnoty, ktoré im boli zverené, je zamestnávateľ povinný vykonať súpis pri uzatváraní zmlúv o zodpovednosti so všetkými spoločne viazanými zamestnancami, keď sa záväzok ukončí zo všetkých týchto zmlúv, pri výkone inej práce, pri prevode na inú prácu alebo na iné miesto práce alebo pri prevode všetkých spoločne viazaných zamestnancov, pri zmene postavenia manažéra alebo jeho zástupcu a na žiadosť ktoréhokoľvek spoločne viazaného zamestnanca, keď zmena ich kolektívnej práce alebo prípadne pri odstúpení jedného z nich od zmluvy o zodpovednosti za zverenú hodnotu.
(3) Ak podľa odseku 2 zamestnanec, ktorého zamestnanie je ukončené alebo ktorý vykonáva inú prácu alebo ktorý bol prevedený na inú prácu, alebo ktorý bol prevedený na iné pracovisko alebo prevedený na iné pracovisko, súčasne nevyžaduje súpis, je povinný nahradiť deficit identifikovaný v ďalšom súpise na jeho bývalom pracovisku. Ak zamestnanec, ktorý je priradený k pracovnému miestu, kde sa zamestnanci spoločne zaviazali účtovať pridelené hodnoty, súčasne nevyžaduje súpis, nahradí schodok určený v ďalšom súpise, ak sa nevzdal dohody o zodpovednosti za pridelené hodnoty.
Strata zverených položiek
(1) Zamestnanec je povinný nahradiť škodu spôsobenú stratou nástrojov, ochranných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ písomne zveril.
(2) Prípad uvedený v odseku 1, ktorého cena presahuje 50 000 CZK, môže byť zamestnancom zverená len na základe dohody o zodpovednosti za stratu zverených položiek.
(3) Dohoda o zodpovednosti za stratu zverených položiek sa nemôže uzavrieť pred dátumom, keď fyzická osoba dosiahne vek 18 rokov.
(4
(5) Dohoda o zodpovednosti za stratu zverených položiek sa musí uzavrieť písomne.
(6) Zamestnanec je oslobodený od svojej povinnosti úplne alebo čiastočne nahradiť škodu, ak preukáže, že mu vznikla celá strata alebo jej časť bez zavinenia.
(7) Vláda môže nariadením zvýšiť sumu uvedenú v odseku 2.
(1) Zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o zodpovednosti za stratu zverených položiek, môže od nej odstúpiť, pokiaľ mu zamestnávateľ nevytvoril podmienky na zabezpečenie ochrany zverených položiek pred ich stratou. Odstúpenie od dohody o zodpovednosti podľa prvej vety sa uskutoční písomne.
(2) Povinnosť vyplývajúca z dohody o zodpovednosti za stratu dôvery sa končí dňom ukončenia pracovného pomeru alebo dňom, keď bolo odstúpenie od tejto dohody doručené zamestnávateľovi, pokiaľ nie je odstúpenie od tejto dohody stanovené neskôr.
Rozsah a spôsob náhrady
(1) Zamestnanec, ktorý je povinný nahradiť škodu uvedenú v odseku 250, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú hotovostnú škodu, ak nenahradí škodu v predchádzajúcej situácii.
(2) Výška náhrady požadovanej za nedbalosť nesmie pre jednotlivého zamestnanca prekročiť sumu rovnajúcu sa štvorapolnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy pred porušením povinnosti, ktorej škodu spôsobil. Toto obmedzenie sa neuplatňuje, ak bola škoda spôsobená úmyselne, v opitosti alebo po zneužití iných návykových látok.
(3) Ak je škoda spôsobená úmyselne, zamestnávateľ môže okrem sumy uvedenej v odseku 2 požadovať náhradu straty príjmu.
(4) Ak zamestnávateľ tiež spôsobil škodu, zamestnanec je povinný nahradiť iba časť škody podľa rozsahu jeho zavinenia.
(5) Ak je viac ako jeden zamestnanec spoločne povinný nahradiť škodu, každý z nich je povinný nahradiť škodu úmerne rozsahu svojej chyby.
Pri určovaní výšky náhrady podľa odseku 251 sa zohľadnia najmä okolnosti, ktoré bránili plneniu povinnosti a významu škody pre zamestnávateľa. Výška náhrady však nesmie presiahnuť trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Zamestnanec, ktorý je povinný nahradiť akúkoľvek škodu spôsobenú deficitom hodnôt zverených alebo spôsobených stratou zverených položiek, je povinný celú škodu nahradiť.
(1) Ak sa do deficitu spoločne zapojí viac ako jeden zamestnanec, podiel náhrady sa určí na základe podielu dosiahnutého hrubého príjmu, odmena manažéra a jeho zástupcu sa počíta dvakrát tak vysoko.
(2) Podiel náhrady stanovený v súlade s odsekom 1 nesmie pre jednotlivých zamestnancov s výnimkou manažéra a jeho zástupcu prekročiť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému príjmu pred vznikom škody. Ak sa takýto celkový deficit nevyplatí, zvyšok vedúceho a jeho zástupcu je povinný zaplatiť v závislosti od podielu dosiahnutého hrubého príjmu.
(3) Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť spôsobil jeden zo zamestnancov, ktorí sa spoločne zaviazali, tento zamestnanec je povinný nahradiť schodok podľa rozsahu jeho zavinenia. Zostávajúca časť deficitu musí nahradiť všetkých spoločne viazaných zamestnancov akciami určenými v súlade s odsekmi 1 a 2.
(4) Pri určovaní podielu spoločne viazaných zamestnancov sa vychádza z ich hrubých výnosov vyrovnaných za obdobie od predchádzajúceho stavu do dátumu zistenia deficitu. Pritom sa zohľadnia príjmy za celý kalendárny mesiac, v ktorom sa vykonal súpis, a príjmy za kalendárny mesiac, v ktorom sa zistil deficit, sa nezohľadňujú. Ak bol však zamestnanec počas tohto obdobia pridelený na pracovisko, pripíše sa mu hrubý príjem odo dňa, keď bol pridelený na pracovisko, do dňa, keď bol deficit určený. Hrubé zisky nezahŕňajú náhradu miezd alebo platov.
Spoločné ustanovenia o povinnosti zamestnanca kompenzovať škodu
(1) Zamestnanec, ktorý trpí duševnou chorobou, je povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobil, ak je schopný kontrolovať svoje konanie a posúdiť jeho následky.
(2) Zamestnanec, ktorý je v stave svojej vlastnej chyby, že nie je schopný kontrolovať svoje konanie alebo posúdiť dôsledky takéhoto konania, je povinný nahradiť škodu spôsobenú touto podmienkou.
(3) Škodu musí nahradiť aj zamestnanec, ktorý ju spôsobil, aby konala úmyselne proti dobrým mravom.
Výška požadovanej náhrady určí zamestnávateľ; ak je zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom alebo jeho zástupcom, oprávnený sám alebo spolu s podriadeným zamestnancom, výšku náhrady určí osoba, ktorá vymenovala štatutárny orgán alebo jeho zástupcu na pracovné miesto.
(1) Výška požadovanej náhrady musí zamestnávateľ prediskutovať so zamestnancom a písomne mu ju oznámiť spravidla najneskôr jeden mesiac po dátume, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že zamestnanec je povinný ju nahradiť.
(2) Ak zamestnanec uzavrel so zamestnávateľom dohodu o spôsobe náhrady škody, suma náhrady požadovanej zamestnávateľom sa zahrnie, ak zamestnanec uznal svoju povinnosť nahradiť škodu. Dohoda uvedená v prvej vete sa uzavrie písomne.
(3) Požadovaná výška náhrady a obsah dohody o spôsobe kompenzácie s výnimkou náhrady nepresahujúcej 1 000 Kč sa musia prediskutovať s odborovým zväzom.
Z dôvodov osobitnej odmeny môže súd zodpovedajúcim spôsobom znížiť výšku náhrady škody.
POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA NA VÝMENU UJMY
Všeobecná povinnosť nahradiť škodu
(1) Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorú zamestnanec utrpel pri výkone svojich povinností alebo v priamej súvislosti s porušením zákonných povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom.
(2) Zamestnávateľ tiež nahradí škodu spôsobenú zamestnancovi porušením jeho zákonných povinností pri plnení povinností zamestnávateľa zamestnancom, ktorý koná v jeho mene.
(3) Zamestnávateľ nie je povinný odškodniť zamestnanca za akékoľvek škody na dopravných prostriedkoch, ktoré použil pri výkone jeho povinností alebo v priamej súvislosti s ním bez jeho súhlasu, alebo za akékoľvek škody vyplývajúce z nástrojov, vybavenia a predmetov zamestnanca potrebných na vykonanie práce, ktorú použil bez jeho súhlasu.
Prevencia škôd
(1) Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorú zamestnanec utrpel v prípade straty zamestnávateľa alebo ohrozenia života alebo zdravia, ak škoda nebola spôsobená úmyselným správaním zamestnanca a zamestnanec konal spôsobom primeraným okolnostiam. Ustanovenia prvej vety sa vzťahujú aj na skutočne vynaložené náklady.
(2) Právo na náhradu škody uvedené v odseku 1 sa udeľuje aj zamestnancovi, ktorý tak zabránil ohrozeniu života alebo zdravia, ak by bol povinný nahradiť škodu zamestnávateľom.
Vybalený tovar
(1) Zamestnávateľ je povinný odškodniť zamestnanca za škodu na veciach, ktoré sa bežne prevážajú do práce a ktoré zamestnanec odložil v priebehu svojich povinností alebo v priamom spojení s ním na mieste, kde je to určené alebo obvyklé.
(2) Právo na náhradu sa pozastaví, ak zamestnanec neoznámi zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu najneskôr 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o škode.
Rozsah a spôsob náhrady
(1) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnanca skutočným poškodením. Ak je škoda spôsobená úmyselne, zamestnanec môže požadovať aj náhradu straty zárobku.
(2) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnanca do výšky 10 000 Kč vo veciach, ktoré zamestnanec zvyčajne nenosí do práce a ktoré zamestnávateľ nevzal do osobitnej starostlivosti. Ak sa zistí, že škodu spôsobil iný zamestnanec, alebo ak škodu spôsobil zamestnávateľ v prípade, ktorý vzal do osobitnej väzby, zamestnávateľ je povinný úplne nahradiť škodu zamestnancovi.
(3) Právo na náhradu škody uvedené v odseku 2 sa pozastaví, ak zamestnanec neoznámi zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu najneskôr 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o škode.
(4) Vláda môže nariadením zvýšiť sumu uvedenú v odseku 2.
Pracovné úrazy a choroby z povolania
Rozsah náhrady a neproporcionálna škoda a odpustenie
(1) Zamestnávateľ je povinný odškodniť pracovníkov za škodu alebo stratu majetku spôsobenú pracovným úrazom, ak k poškodeniu alebo strate došlo v priebehu práce alebo v priamej súvislosti s prácou.
(2) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo neproporcionálnu škodu spôsobenú chorobou z povolania, ak pracovník pracoval so zamestnávateľom naposledy pred jeho zistením za podmienok, za akých sa choroba z povolania vyskytla.
(3) Choroba z povolania sa tiež kompenzuje pred tým, ako sa zaradí do zoznamu chorôb z povolania, keďže sa zaradí do zoznamu a najviac tri roky pred jeho zaradením do zoznamu.
(4) Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu alebo škodu, ktorá nie je primeraná, aj keď splnil povinnosti vyplývajúce zo zákonov, iných právnych predpisov a iných ustanovení na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za predpokladu, že povinnosť nahradiť škodu alebo škodu, ktorá nie je spôsobená majetkom, nie je úplne alebo čiastočne uvoľnená.
(1) Zamestnávateľ je oslobodený od povinnosti v plnej výške nahradiť škodu alebo nevlastnú škodu, ak preukáže, že došlo
(a) porušením právnych alebo iných pravidiel alebo usmernení na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci svojou chybou, hoci boli riadne informovaní a ich znalosti a súlad sa dôsledne požadovali a kontrolovali, alebo
b) z dôvodu opitosti postihnutého pracovníka alebo z dôvodu zneužívania iných návykových látok a zamestnávateľ nemohol zabrániť poškodeniu alebo neúnosnému poškodeniu;
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou poškodenia alebo neproporcionálnej škody.
(2) Zamestnávateľ bude čiastočne zbavený akejkoľvek škody alebo inej škody, ak preukáže, že došlo
a) v dôsledku skutočností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) a že boli jednou z príčin škody alebo nevlastnej škody; alebo
b) keďže zamestnanec konal v rozpore so zvyčajným správaním zamestnanca takým spôsobom, že je jasné, že hoci neporušil právne predpisy alebo iné ustanovenia alebo usmernenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal nedbalo napriek tomu, že si musel byť vedomý svojej kvalifikácie a skúseností, že môže spôsobiť zranenie. Normálnu neopatrnosť a správanie vyplývajúce z rizika práce nemožno považovať za bezohľadné správanie.
(3) Ak zamestnávateľ zlikviduje povinnosť čiastočne nahradiť škodu alebo neproporcionálnu škodu, je povinný určiť časť, ktorú má znášať zamestnanec podľa rozsahu jeho zavinenia; V prípade uvedenom v odseku 2 písm. b) však zamestnávateľ zaplatí aspoň jednu tretinu škody alebo neproporcionálnej škody.
(4) Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo iné ustanovenia alebo usmernenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa zamestnávateľ nemôže spoliehať na všeobecné ustanovenia, podľa ktorých každý koná takým spôsobom, aby neohrozil zdravie svojho alebo iného zamestnanca.
Zamestnávateľ sa nesmie vzdať povinnosti úplne alebo čiastočne nahradiť škodu alebo neproporcionálnu škodu, ak pracovník utrpel pracovný úraz s cieľom odvrátiť škodu zamestnávateľovi alebo nebezpečenstvo priamo na život alebo zdravie, pokiaľ pracovník úmyselne nespôsobil túto podmienku.
Druhy náhrad
Náhrada za stratu príjmu počas pracovnej neschopnosti
(1) Náhrada za stratu zárobku počas obdobia pracovnej neschopnosti sa vypláca zamestnancovi vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom ujmy spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a plnou výškou náhrady mzdy alebo platov podľa § 192 alebo odmenou dohody ustanovenou v oddiele 194 a plnou výškou nemocenského príspevku. Náhrada za stratu zárobku podľa prvej vety sa vypláca zamestnancovi do výšky jeho priemerného príjmu pred vznikom škody a za obdobie, keď nie je oprávnený v súlade s odsekom 192 ods. 1 druhej časti vety po bodkočiarke zaplatiť alebo zaplatiť za zmluvu.
(2) Náhrada za stratu príjmu uvedenú v odseku 1 sa vypláca zamestnancovi aj v prípade jeho ďalšej pracovnej neschopnosti v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Priemerný zisk pred škodou podľa prvej vety je priemerný zisk zamestnanca pred vznikom dodatočnej škody. Ak bol zamestnanec pred vznikom tejto dodatočnej škody zodpovedný za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, náhrada za stratu zárobku uvedená v odseku 1 sa poskytne zamestnancovi do výšky sumy, ktorej by bol odškodnený za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ak by nebol schopný pracovať. Náhrada mzdy alebo platov podľa § 192 alebo náhrada škody podľa dohody podľa § 194 a práceneschopnosť sa považuje za príjem po pracovnom úraze alebo chorobe z povolania.
Náhrada za stratu príjmu po skončení pracovnej neschopnosti
(1) Náhrada za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity sa vypláca zamestnancovi vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a zárobkom dosiahnutým po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania plus akýkoľvek invalidný dôchodok prijatý z toho istého dôvodu. Znižovanie invalidného dôchodku za koexistenciu s inými právnymi predpismi v oblasti dôchodkov sa neberie do úvahy ani príjmy zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšené pracovné úsilie.
(2) Náhrada za stratu zárobku uvedenú v odseku 1 sa vypláca zamestnancovi, aj keď je práceneschopný z iných dôvodov, ako je pôvodný pracovný úraz alebo choroba z povolania; príjem po pracovnom úraze alebo po chorobe z povolania sa považuje za sumu nemocenskej dávky.
(3) Náhrada za stratu príjmu po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity podľa odseku 1 sa vypláca aj zamestnancovi, ktorý je zapísaný v registri uchádzačov o zamestnanie; príjem po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania sa považuje za príjem rovnajúci sa minimálnej mzde. Ak pred tým, ako sa zamestnanec stal kandidátom na zamestnanie, dostal náhradu za stratu príjmu po skončení svojej pracovnej neschopnosti, táto náhrada sa mu poskytuje v rozsahu, v akom mal na ňu nárok v súvislosti s trvaním zamestnania alebo právnymi vzťahmi stanovenými dohodami o práci mimo zamestnania.
(4) Ak zamestnanec zarába menej ako ostatní zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakého druhu so zamestnávateľom, považuje sa za zamestnanca, ktorý po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania za priemerného príjmu týchto ostatných zamestnancov.
(5) Zamestnanci, ktorí bez vážnych dôvodov odmietajú prijať prácu, ktorú im poskytol ich zamestnávateľ, majú nárok na náhradu za stratu zárobku uvedenú v odseku 1 iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť za prácu, ktorú zabezpečil. Zamestnávateľ nezaplatí škodu zamestnancovi do výšky sumy, ktorú nezarobil bez vážnych dôvodov.
(6) Náhrada za stratu príjmu po dočasnej pracovnej neschopnosti sa vypláca zamestnancovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončil vek 65 rokov alebo vek odchodu do dôchodku, ak je vek odchodu do dôchodku vyšší ako 65 rokov, alebo do dátumu odchodu do dôchodku.
Kompenzácia za bolesť a ťažkosti spojené so sociálnym uplatňovaním
(1) Náhrada sa zamestnancom poskytuje jednorazovo, aspoň v súlade s právnymi predpismi vydanými na vykonávanie odseku 2, za bolesť a nepohodlie v spoločnosti.
(2) Vláda nariadením stanovuje výšku náhrady za bolesť a ťažkosti spojené so sociálnym uplatňovaním, ktoré zodpovedajú utrpenej ujme, metódu stanovenia výšky náhrady od prípadu k prípadu a postupy vydávania lekárskeho posudku vrátane jeho formalít v súvislosti s posudzovanou činnosťou.
Efektívne náklady spojené s liečbou
Účinné náklady spojené s ošetrením znáša osoba, ktorá tieto náklady vynaložila.
Náhrada naturálnych škôd
Zamestnanci, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo ktorým bola diagnostikovaná choroba z povolania, sú povinní zaplatiť náhradu naturálnej škody; platí tu aj odsek 265 ods. 3.
Škoda podľa tohto zákona nie je možná strata dôchodku.
Druhy náhrad v prípade úmrtia zamestnanca
Náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s ošetrením a refundáciou primeraných pohrebných nákladov
(1) Náhrada nákladov, ktoré skutočne vznikli v súvislosti s ošetrením a preplácaním primeraných nákladov spojených s pohrebom, je určená osobe, ktorá tieto náklady vynaložila. Dotácie na úmrtie udelené podľa osobitných právnych predpisov sa odpočítajú od primeraných nákladov spojených s pohrebom.
(2) Náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom pozostáva z nákladov účtovaných za pohreb, cintorín, nákladov na zriadenie pamätníka alebo plakety do maximálnej výšky 20 000 Kč, nákladov na úpravu pamätníka alebo taniera, cestovných nákladov a jednej tretiny bežných nákladov na pohrebné obväzy pre blízke osoby.
(3) Vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo pri vývoji cenovej hladiny, môže vláda nariadením zvýšiť výšku pamätníka alebo rady, ako sa uvádza v odseku 2.
Náhrada nákladov na údržbu pre pozostalých
(1) Náhrada nákladov na výživu pozostalých je spôsobená pozostalými, ktorým zosnulý zamestnanec poskytol alebo bol povinný poskytnúť výživu, kým by nemal túto povinnosť, ale najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom by zosnulý zamestnanec dosiahol vek 65 rokov alebo vek odchodu do dôchodku, ak je vek odchodu do dôchodku vyšší ako 65 rokov.
Obsah
ČÁST PRVNÍ
Čl. I
„ČÁST JEDENÁCTÁ
HLAVA I
§ 248
§ 249
HLAVA II
Díl 1
§ 250
Díl 2
§ 251
Díl 3
Oddíl 1
§ 252
§ 253
§ 254
Oddíl 2
§ 255
§ 256
Díl 4
§ 257
§ 258
§ 259
§ 260
Díl 5
§ 261
§ 262
§ 263
§ 264
HLAVA III
Díl 1
§ 265
Díl 2
§ 266
Díl 3
§ 267
Díl 4
§ 268
Díl 5
Oddíl 1
§ 269
§ 270
§ 271
Oddíl 2
§ 271a
§ 271b
§ 271c
§ 271d
§ 271e
§ 271f
Oddíl 3
§ 271g
§ 271h
§ 271i
§ 271j
Oddíl 4
§ 271k
§ 271l
§ 271m
§ 271n
§ 271o
§ 271p
§ 271q
§ 271r
§ 271s
§ 271t
§ 271u
HLAVA IV
§ 272
§ 273
§ 274
§ 274a
§ 275
㤠320a
㤠324
ČÁST DRUHÁ
Čl. II
ČÁST TŘETÍ
Čl. III
ČÁST ČTVRTÁ
Čl. IV
ČÁST PÁTÁ
Čl. V
ČÁST ŠESTÁ
Čl. VI
ČÁST SEDMÁ
Čl. VII
ČÁST OSMÁ
Čl. VIII
ČÁST DEVÁTÁ
Čl. IX
ČÁST DESÁTÁ
Čl. X
ČÁST JEDENÁCTÁ
Čl. XI
ČÁST DVANÁCTÁ
Čl. XII
ČÁST TŘINÁCTÁ
Čl. XIII
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zákon č. 205 / 2015 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 262 / 2006 Z. z., Zákonník práce, v znení zmien a doplnení, zrušuje zákon č. 266 / 2006 Z. z., o poistení úrazov zamestnancov a zrušuje alebo mení a dopĺňa niektoré iné zákony |
|---|---|
| Typ predpisu | Zákon |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 17.08.2015 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.10.2015 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0