Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 94 / 2025 Z. z.

Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi Českou republikou a Čiernou Horou o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmu a o predchádzaní daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

Platný Účinnosť od 30.01.2025
94
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
o rokovaniach o zmluve medzi Českou republikou a Čiernou Horou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmu a o predchádzaní daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 20. februára 2024 bola v Podgorici podpísaná Dohoda medzi Českou republikou a Čiernou Horou o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a o predchádzaní daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Parlament Českej republiky súhlasil so zmluvou a Zmluvu ratifikoval prezident republiky.
Zmluva nadobudla platnosť 30. januára 2025 na základe jej článku 28 ods. 1 a jej ustanovenia sa vykonávajú v súlade s odsekom 1 písm. a) a b) uvedeného článku.
Vyprší platnosť dátumu vykonávania tejto zmluvy a prestane sa uplatňovať vo vzťahoch medzi Českou republikou a Čiernou Horou Zmluva medzi vládou Českej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a nehnuteľností1, ktorá bola podpísaná 11. novembra 2004 v Prahe.
České znenie Zmluvy a anglické znenie, ktoré je relevantné pre jej výklad, sa týmto uverejňujú súčasne.
Minister:
z. JUDr. Smolek, Ph.D., LL.M., v. r.
vedúci právnej a konzulárnej sekcie

Příloha č. 1

Príloha č. 1
Text medzinárodnej zmluvy v českom jazyku / Preklad medzinárodnej zmluvy do českého jazyka
S M L O U V A
INTERI
ČESKÁ REPUBLIKA
A
Čierna hora
O UKONČENÍ DUŠENÝCH PRÍJMOV
V odbore daní z príjmov
A IMPLEMENTÁCIA DANE A ROZŠÍRENIE DAŇOVÝCH POVINNOSTI
ČESKÁ REPUBLIKA A HOLANDSKO,
želajúc si ďalej rozvíjať svoje hospodárske vzťahy a posilňovať spoluprácu v daňových záležitostiach,
Úmysel uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmu bez toho, aby sa vytvárali príležitosti na nezdanenie alebo zníženie zdanenia prostredníctvom daňových únikov alebo vyhýbania sa daňovým povinnostiam (aj prostredníctvom mechanizmov nazývaných "nákup tovaru na účet zákazníka," ktoré sú zamerané na získanie úľavy ustanovenej v tejto zmluve v nepriamom prospeche rezidentov tretích jurisdikcií),
dohodnúť sa takto:
Článok 1
OSOBY TÝKAJÚCE SA ZMLUVY
Táto dohoda sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
Článok 2
DANE, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE ZMLUVA
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkového príjmu alebo časti príjmu vrátane daní zo ziskov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkovej výšky miezd alebo platov vyplácaných podnikmi, ako aj dane zo zvýšenia majetku sa považujú za dane z príjmu.
3. Súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú najmä:
a) v prípade Čiernej Hory:
i) daň z príjmu fyzických osôb a
ii) daň zo zisku spoločnosti;
b) pre Českú republiku:
i) daň z príjmu fyzických osôb a
ii) daň z príjmu právnických osôb.
4. Zmluva sa bude vzťahovať aj na akúkoľvek daň rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktorá bude uložená po dátume podpísania zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek podstatné zmeny svojich daňových právnych predpisov.
Článok 3
VŠEOBECNÉ VYMEDZENIE POJMOV
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
(a) pojem "Montenegro" sa vzťahuje na Čiernu Horu a, ak sa používa v geografickom význame, na kontinentálne územie Čiernej Hory, jej vnútorné morské vody a jej teritoriálne morské pásmo, na vzdušný priestor nad ňou, ako aj na morské dno a podložie časti širšieho mora mimo vonkajšej hranice teritoriálneho mora, kde Čierna Hora uplatňuje svoje zvrchované práva v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodným právom na účely skúmania a ťažby svojich prírodných zdrojov;
b) pojem "Česká republika" sa vzťahuje na územie Českej republiky, na ktorom sa podľa českého práva a v súlade s medzinárodným právom vykonávajú zvrchované práva Českej republiky;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" označujú podľa potreby Českú republiku alebo Čiernu Horu;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
e) pojem "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo nositeľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
(f) pojem "podnik" sa vzťahuje na vykonávanie akejkoľvek činnosti;
(g) pojmy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" označujú podľa kontextu podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta jedného zmluvného štátu, a podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
(h) pojem "medzinárodná doprava" sa vzťahuje na akúkoľvek prepravu loďou, lietadlom, železničnou alebo cestnou dopravou, s výnimkou prípadov, keď je loď prevádzkovaná, alebo ak lietadlo alebo železničné alebo cestné vozidlo je prevádzkované len medzi bodmi v jednom zmluvnom štáte a podnik prevádzkujúci loď, lietadlo alebo železničné alebo cestné vozidlo nie je podnikom tohto štátu;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Čiernej Hory ministerstvo financií alebo jeho splnomocnený zástupca a
ii) v prípade Českej republiky minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;
j) pojem "vnútroštátny" vo vzťahu k zmluvnému štátu označuje:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom tohto zmluvného štátu, a
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené alebo zriadené podľa právnych predpisov platných v tomto zmluvnom štáte;
(k) pojem "aktivita" zahŕňa aj vykonávanie profesijného povolania a iných nezávislých činností.
2. Pokiaľ ide o vykonávanie zmluvy kedykoľvek ktorýmkoľvek zmluvným štátom, akýkoľvek výraz, ktorý v ňom nie je vymedzený, pokiaľ sa v súvislosti nevyžaduje iný výklad, má význam, ktorý má v tom čase podľa právnych predpisov tohto štátu na účely daní, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a akýkoľvek význam podľa daňových zákonov tohto štátu má prednosť pred významom iných právnych predpisov tohto štátu.
Článok 4
RESIDENCIA
1. Na účely tejto zmluvy sa pod pojmom "rezident zmluvného štátu" rozumie každá osoba, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, hlavného miesta alebo iného podobného kritéria a zahŕňa aj tento štát a akýkoľvek nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu. Tento pojem však nezahŕňa žiadnu osobu podliehajúcu dani v tomto štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom len v štáte, v ktorom má trvalý byt; ak má trvalý byt v oboch štátoch, považuje sa za osobu s bydliskom len v štáte, pre ktorý má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek štáte, považuje sa za osobu s bydliskom len v štáte, v ktorom má obvyklý pobyt;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, považuje sa za osobu s bydliskom len štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadna z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť zmenia a doplnia vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch podľa odseku 1, príslušné orgány zmluvných štátov sa po vzájomnej dohode usilujú určiť zmluvný štát, ktorý sa na účely zmluvy považuje za štát s bydliskom, pričom zohľadnia miesto svojho hlavného vedenia, miesto, kde bol usadený alebo kde bol inak právne usadený, a akékoľvek iné relevantné faktory. Ak sa takáto dohoda nenájde, táto osoba nemá nárok na žiadnu daňovú úľavu alebo oslobodenie od dane podľa zmluvy.
Článok 5
STÁLY OPERÁCIE
(1) Na účely tejto zmluvy pojem "stála prevádzkareň" znamená trvalé miesto podnikania, prostredníctvom ktorého sa má činnosť podniku vykonávať úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop a
(f) banské, ropné alebo plynové nálezisko, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby alebo prieskumu prírodných zdrojov.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) stavenisko, výstavba, montáž alebo montážny projekt alebo dohľad s ním spojený, ale len ak takéto stavenisko, projekt alebo dohľad trvá viac ako 12 mesiacov;
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných zamestnancov, ktorých podnik na tento účel najal, ale len vtedy, ak činnosti tohto druhu pretrvávajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období, ktoré presahujú celkovo šesť mesiacov počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na účely skladovania alebo vydávania tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na účely skladovania alebo vystavovania;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé miesto činnosti, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé miesto činnosti, ktoré sa udržiava len na účely vykonávania akejkoľvek inej činnosti podniku;
(f) trvalé miesto činnosti, ktoré sa udržiava len na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e);
ak je takáto činnosť alebo v prípade písmena f) celková činnosť trvalého miesta činnosti prípravná alebo pomocná.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - koná v mene podniku v zmluvnom štáte a má a bežne vykonáva právo uzatvárať zmluvy v mene podniku, tento podnik sa považuje za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v tomto štáte, pokiaľ ide o všetky činnosti, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, za predpokladu, že činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta podnikania, neboli založené na tejto stálej prevádzkarni v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik jedného zmluvného štátu sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoje činnosti v tomto druhom štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že táto spoločnosť je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
Článok 6
PRÍJMY Z NEROVNOVÁHY
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký môže mať podľa práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. Pojem sa v každom prípade vzťahuje na príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na pôdu, právo používať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo pevné platby za ťažbu alebo na príjem do ťažby nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy získané z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti.
Článok 7
PROFIT ZÁVÄZKOV
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, za podmienok uvedených v odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tohto stáleho podniku priradí k ziskom, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by vykonával rovnaké alebo podobné činnosti ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri určovaní zisku stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady vzniknuté na účely stálej prevádzkarne vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikajú v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti rôznymi časťami, nič v odseku 2 nebráni tomu, aby zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdelenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa pridajú do stálej prevádzkarne, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov, ktoré sú upravené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov sa nedotýkajú ustanovení tohto článku.
Článok 8
MEDZINÁRODNÁ DOPRAVA
1. Zisky prijaté podnikom zmluvného štátu z prevádzky lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Na účely tohto článku a bez ohľadu na ustanovenia článku 12 zisky z prevádzky lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave zahŕňajú:
(a) zisky z prenájmu bezpilotných lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel a
(b) zisky z používania, údržby alebo prenájmu kontajnerov (vrátane prípojných vozidiel a pridružených kontajnerových prepravných zariadení) používaných na prepravu tovaru;
ak je takýto prenájom alebo používanie, údržba alebo prenájom v závislosti od prípadu náhodný v súvislosti s prevádzkou lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Článok 9
PRIDRUŽENÉ PODNIKY
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo kapitále podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré vyjednali alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Článok 10
ROZVODY
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte so sídlom v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Dividendy vyplatené spoločnosťou, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, však môžu byť tiež zdanené v tomto štáte podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má vlastník dividend bydlisko v druhom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií, ziskov alebo strát, kupónov, zakladajúcich akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s účasťou na zisku, ako aj na iné príjmy, ktoré podliehajú rovnakému daňovému režimu ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť, ktorá rozdeľuje zisky alebo uskutočňuje platby.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník dividend so sídlom v jednom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je dividendová spoločnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak je účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento druhý štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ tieto dividendy nie sú vyplatené rezidentovi tohto iného štátu alebo ak sa podiel, za ktorý sa dividendy vyplácajú, skutočne vzťahuje na stálu prevádzkareň so sídlom v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti zdaneniu nerozdelených ziskov spoločnosti, a to aj vtedy, ak sú vyplatené dividendy alebo rozdelené zisky úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov, ktoré majú zdroj v tomto inom štáte.
Článok 11
ZÁUJEM
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa platí rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Úrok, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte, však môže byť tiež v tomto štáte zdanený podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má vlastník požitkov bydlisko v druhom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy úrokov.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 sú úroky oslobodené od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, ak sú skutočne vo vlastníctve vlády iného zmluvného štátu alebo iného nižšieho správneho orgánu alebo miestneho orgánu tohto štátu, centrálnej (vnútroštátnej) banky tohto iného štátu alebo akejkoľvek finančnej inštitúcie v úplnom vlastníctve tejto vlády.
4. Na účely odseku 3 finančná inštitúcia v úplnom vlastníctve vlády uvedie:
a) v prípade Čiernej Hory:
(i) investičný a rozvojový fond Čiernej Hory;
ii) fond čiernohorského dôchodkového a invalidného poistenia a
iii) každej finančnej inštitúcii dohodnutej príslušnými orgánmi zmluvných štátov;
b) pre Českú republiku:
i) Czech Export Bank;
ii) záruka vývozu a poisťovňa a
iii) každej finančnej inštitúcii dohodnutej príslušnými orgánmi zmluvných štátov.
5. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, či už zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok, ktorý má alebo nemá právo podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi. Pojem "úrok" nezahŕňa žiadny príjem, ktorý sa považuje za dividendu podľa článku 10. Sankcie uložené za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky.
(6) Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj úrokov prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, za ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
7. Úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto štátu. Ak však má platiteľ úrokov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte v spojení s dlhom, za ktorý sa platí úrok a takýto úrok sa platí v takejto stálej prevádzkarni, tento úrok má zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
8. Ak výška úrokov súvisiacich s pohľadávkou, na ktorej bola zaplatená, presahuje z dôvodu osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebol pre takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 12
LICENCIE
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, však môžu byť tiež zdanené v tomto štáte podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má vlastník koncesionárskych poplatkov bydlisko v druhom zmluvnom štáte, takto uložená daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy licenčných poplatkov uvedených v odseku 3 písm. a);
b) 10% hrubej sumy licenčných poplatkov uvedených v odseku 3 písm. b).
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode ustanovia opatrenia na uplatňovanie takýchto obmedzení.
3. pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za použitie alebo ako právo použiť:
a) autorské práva na literárnu, umeleckú alebo vedeckú prácu s výnimkou počítačového softvéru vrátane kinematografických filmov alebo filmov, pások a iných prostriedkov na reprodukciu obrazu alebo zvuku;
(b) akýkoľvek patent, ochranná známka, dizajn alebo model, plán, tajný vzorec alebo postup vrátane počítačového softvéru, alebo používanie alebo právo používať priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenia alebo informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník licenčného poplatku, ktorý má bydlisko v zmluvnom štáte, v inom zmluvnom štáte, v ktorom sa licenčný poplatok poskytuje, vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, ktoré vedie k licenčnému poplatku, skutočne súvisí s touto stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7.
5. Licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, kde je platiteľ rezidentom tohto štátu. Ak však má platiteľ licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorou bol zaplatený licenčný poplatok a takéto licenčné poplatky platí takáto stála prevádzkareň, takéto licenčné poplatky majú zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo údajov, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by nebol v súvislosti s takýmito vzťahmi, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Článok 13
VLASTNÉ ZDROJE
(1) Zisk prijatý rezidentom jedného zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
(2) Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane výnosov z predaja takejto stálej prevádzkarne (samostatnej alebo spolu s celým podnikom), sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
(3) Zisk z predaja aktív, ktoré sú súčasťou prevádzkového majetku podniku zmluvného štátu a ktoré zostávajú z lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných týmto podnikom v medzinárodnej doprave alebo z hnuteľného majetku používaného na prevádzkovanie takýchto lodí, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
(4) Zisk z predaja akéhokoľvek iného majetku, ako je majetok uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má cudzinec bydlisko.
Článok 14
PRÍJMY Z ZAMESTNANOSTI
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 15, 17 a 18, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. V prípade zamestnania v tomto štáte môže byť získaná odmena zdanená.
2. Odmena, ktorú dostane občan zmluvného štátu na základe zamestnania v inom zmluvnom štáte, podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
(a) príjemca je zamestnaný v inom štáte na jedno alebo viac období, ktoré spolu nepresiahnu 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom zdaňovacom období, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Nasledujúce dni sa zahrnú do výpočtu obdobia uvedeného v odseku 2 písm. a):
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodu a odchodu a
(b) dni strávené mimo štátu činností, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, sviatky a služobné cesty priamo spojené so zamestnávaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých činnosť v tomto štáte pokračovala.
4. Odmeňovanie, ktoré dostane osoba s bydliskom v zmluvnom štáte na základe zamestnania člena štandardnej posádky lode, lietadla, železničného alebo cestného vozidla na palube lode, lietadla alebo železničného alebo cestného vozidla prevádzkovaného alebo prevádzkovaného v medzinárodnej doprave, ale nie na palube lode, lietadla alebo železničného alebo cestného vozidla prevádzkovaného alebo prevádzkovaného len v druhom zmluvnom štáte, podlieha zdaneniu len v prvom štáte bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku.
Článok 15
TANTIES
Tantiéms a iná podobná odmena, ktorú prijal občan jedného zmluvného štátu ako člen správnej rady alebo akýkoľvek iný podobný orgán spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Článok 16
Umelci a ŠPORT
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný umelec, ako je divadlo, film, rozhlas, televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto inom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14.
2. Ak príjem z činností, ktoré umelec alebo športovec osobne vykonáva, nepochádza od samotných umelcov alebo športovcov, ale od iných osôb, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca.
Článok 17
PENZE
Dôchodky a iné podobné platy vyplácané rezidentom zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania podliehajú zdaneniu len v tomto štáte s výhradou ustanovení článku 18 ods. 2.
Článok 18
VEREJNÉ FUNKCIE
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré platí jeden zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu alebo pobočke alebo kancelárii, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaOznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 94 / 2025 Z. z. o Dohode medzi Českou republikou a Čiernou Horou o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a o predchádzaní daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia03.04.2025
Účinnosť od30.01.2025
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania