Ústavný súd zistil č. 94 / 2007 Z. z.
Rozhodnutie ústavného súdu z 1. marca 2007 o návrhu na zrušenie § 5 ods. 1 druhej vety dekrétu č. 330 / 2001 Z. z., v znení zmien a doplnení, a o návrhu na zrušenie článku II ods. 1 dekrétu č. 233 / 2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa dekrét č. 330 / 2001 Z. z., o odmene a nahradení exekútora súdu, o odmene a náhrade konečných nákladov správcu a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
27.04.2007
94
POKUTY
Ústavný súd
Za Českú republiku
Dňa 1. marca 2007 Ústavný súd rozhodol 1. marca 2007 na plenárnom zasadnutí, ktoré pozostávalo z predsedu Súdneho dvora Paula Rychetta a sudcov Stanislava Balíka, Františka Duchona, Vlasta Formánová, Mrana Güttlera, Pavela Holländera, Ivanu Janu, Vladimira Korku, Jiří Muchu, Jana Musila, Jiří Nykodemího, Miloslava Excellenta, Eliška Wagnera a Michaelu Židlickú v prípade prvej komory Ústavného súdu zrušenia oddielu 5, rozsudku druhého dekrétu č. 330 / 2001 Zb., vo verzii neskoršieho zákona a nahradenia exekútora a v prípade konečných výdavkov spoločnosti a podmienok zodpovednosti za škody spôsobené článkom II ods. 1,
nasledujúce:
I. Odsek 5 ods. 1 druhej vety dekrétu č. 330 / 2001 Z. z. o odmene a náhrade škody exekútorom, o odmene a náhrade výdavkov, ktoré vznikli správcovi, a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom, v znení zmien a doplnení, sa vypúšťa od dátumu uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov.
II. Článok II ods. 1 dekrétu č. 233 / 2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa vyhláška č. 330 / 2001 Z. z., o odmene a odškodnení vykonávateľa súdu, o odmene a náhrade výdavkov, ktoré vznikli manažérovi, a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú vykonávateľom, sa vypúšťa odo dňa uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov.
III. Článok II ods. 1 dekrétu č. 291/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa vyhláška č. 330 / 2001 Z. z. o odmene a odškodnení vykonávateľa súdu, o odmene a refundácii dokončených výdavkov správcu podniku a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom, zmenenej a doplnenej vyhláškou č. 233 / 2004 Z. z., sa vypúšťa od dátumu uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov.
Odôvodnenie
1. Ústavné sťažnosti, ktoré dostal ústavný súd dňa 29.9.2004, sťažovateľ, obchodná spoločnosť E., s. r. o., požiadal o zrušenie uznesenia Okresného súdu pre Prahu 3 z 20.7.2004 č. E-Nc 11895 / 2002-52, ktorý potvrdil príkaz na vrátenie nákladov na vykonanie, ktoré boli vydané v rámci exekučného konania, v ktorom pôsobí ako povinný orgán. Tvrdil, že napadnutý príkaz porušil jeho právo stanovené v článku 36 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"), čo odôvodňovalo rozvoj exekučného konania, najmä jeho konečnú fázu určenia nákladov na vykonanie a ich náhradu. Súd prvého stupňa predovšetkým tvrdil, že nezohľadnil ustanovenia § 11 ods. 2 dekrétu č. 330 / 2001 Z. z. o odmene a náhrade škody vykonávateľovi, o odmene a náhrade výdavkov vynaložených exekútorom a o podmienkach zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom, zmeneného a doplneného dekrétom č. 233 / 2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa dekrét č. 330 / 2001 Z. z., o odmene a náhrade výdavkov exekútora, o odmene a náhrade výdavkov, ktoré vznikli exekútorovi, a o podmienkach zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom. Poukázala na to, že keď dobrovoľne splatil celý dlh bez podielu na vykonaní, bolo od vykonania odpustené, a preto odmena vykonávateľa mala byť určená v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) citovaného dekrétu, t. j. iba 50%. Okrem toho v prípade nároku na plnú odmenu podľa § 11 ods. 2 citovaného dekrétu neboli splnené potrebné podmienky alebo nebola splnená podmienka stanovená v § 11 ods. 2 písm. a). Konanie sa vedie podľa bodu I.ÚS 639 / 04.
2. Prípad E-Nc 11895 / 2002 Ústavný súd zistil, že podal proti sťažovateľovi návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 120 / 2001 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučných činnostiach (vykonávacie nariadenie) a o zmene a doplnení iných zákonov, aby získal pohľadávku vo výške 2 303 588 CZK s príslušenstvom. Uznesením z 24. októbra 2002 č. E-Nc 11895 / 2002-9 bola poprava nariadená a poprava bola zverená súdnemu exekútorovi výkonného úradu Praha 4, JUDr. D. K. Zo spisu ďalej vyplýva, že následné exekučné príkazy boli doručené dlžníkovi tak, že objednali dve pohľadávky z účtu, predávali majetok a predávali hnuteľný tovar. Dňa 1. decembra 2003 vydal súdny exekútor príkaz na úhradu nákladov na exekúciu č. ex 236 / 02- 59, v ktorom stanovil celkovú sumu 278 467 CZK (z toho 276 408,60 CZK odmena exekútora za exekúciu, refundácia konečných nákladov 1 585,90 a náhrada za doručenie 472,50 CZK), proti ktorej sťažovateľ vzniesol námietky na základe tvrdenia, že základom na určenie odmeny za vykonanie je suma platby exekútora, ale že exekútor vydal iba exekúčné príkazy ovplyvňujúce hodnoty majetku dlžníka, ale dlžník splnil úplne dobrovoľne, čiastočne priamo odôvodnené čiastočne na účet exekútora. Súd, ktorý uznesením zo 16. februára 2004 s. v. e-Nc 11895/2002 zrušil uznesenie v sporných vyhláseniach, keď súhlasil so stanoviskom sťažovateľa, že základom na určenie odmeny je výška vymoženej odmeny, preto by bolo potrebné, aby exekútor v odôvodnení exekučného príkazu uviedol, aká suma bola vymožená (nevykonaná) a ako sa potom vypočítala výsledná odmena. Dňa 2. mája 2004 vydal súdny exekútor nový príkaz na úhradu nákladov na exekúciu č. E 236 / 02- 89, v ktorom sa stanovili náklady na exekúciu v celkovej výške 384 040 CZK (z toho 382 796,50 CZK odmena exekútora, 708 CZK náhrada konečných nákladov, 535,50 CZK náhrada za doručenie - poznamenáva, že pri určovaní výšky odmeny sa exekútor zakladal na základe 2 144 517) CZK, proti ktorej sťažovateľ opäť namietal. Po ich postúpení súd potvrdil uznesenie o náhrade trov konania, v ktorom uviedol neopodstatnené námietky. Vychádzala zo zmeneného a doplneného znenia § 5 ods. 1 dekrétu č. 330 / 2001 Z. z., ktorý sa vzťahoval aj na exekučné konanie začaté pred dátumom zmeny a doplnenia (pokiaľ neboli právne rozhodnuté o odmene exekútora súdu). Z toho vyplýva, že každé plnenie, ktoré sa vykonalo po tom, ako bol dlžníkovi oznámený rozsudok súdu o nariadení o vykonávaní, sa považovalo za vymožené plnenie, ktoré bolo základom na určenie odmeny za vykonanie. Keďže vymáhaná suma bola dlžníkovi vyplatená po dátume doručenia príkazu na vykonanie príkazu, súd zistil, že stanovená odmena vykonávateľa a iné požadované sumy boli v súlade so zmeneným a doplneným dekrétom č. 330 / 2001 Z. z. Zo spisu súdu Ústavný súd tiež zistil, že osoba oprávnená na preskúmanie na Okresnom súde v Prahe 3 informovala o spôsobe platby pohľadávky, ku ktorej došlo tak, že suma 770 000 CZK bola vyplatená do 21. januára 2004 a pokuta 159 071 CZK bola vyplatená 13. februára 2004.
3. V priebehu konania o ústavnej sťažnosti prvá komora ústavného súdu uviedla, že v predmetnej veci uplatnenie článku 5 ods. 1 dekrétu č. 330 / 2001 Z. z. o odmene a odškodnení vykonávateľa súdu, o odmene a náhrade konečných výdavkov správcu podniku a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú vykonávateľom (ďalej len "riadok"). Toto nariadenie vydalo ministerstvo spravodlivosti na základe povolenia podľa § 131 písm. a) až c) vykonávacích pravidiel a nadobudlo účinnosť 18. septembra 2001. Odsek 5 ods. 1 v pôvodnom znení znel takto:" Pokiaľ nie je uvedené inak, základ na určenie odmeny za vykonanie príkazu na vykonanie, ktorým sa ukladá platba sumy peňažnej sumy vykonávateľom výkonu." Dekrétom č. 233 / 2004 Z. z. s účinnosťou od 30. apríla 2004 bolo toto ustanovenie doplnené takto: "Ak nie je uvedené inak, základ pre stanovenie odmeny za vykonanie exekučného príkazu, ktorým sa ukladá platba peňažnej sumy nad exekučný príkaz. Každá transakcia, ktorá sa uskutočnila po doručení rozhodnutia súdu o príkaze na exekúciu dlžníkovi, sa považuje za vymožiteľnú s cieľom splniť povinnosť stanovenú v príkaze na exekúciu, neplniť povinnosť uhradiť náklady na exekúciu alebo nahradiť schválené náklady. "; Podľa algoritmu uvedeného v oddiele 6 príkazu sa odmena výkonného riaditeľa vypočítala na základe:
| „(1) Odměna za provedení | 15 %, |
| z přebývající částky až do 40 000 000 Kč základu | 10 %, |
| z přebývající částky až do 50 000 000 Kč základu | 5 %, |
| z přebývající částky až do 250 000 000 Kč základu | 1 %. |
(2) Do základu nie je zahrnutá suma nad 250 000 CZK.
(3) Odmena uvedená v odseku 1 je najmenej 3000 Kč."
V prechodných ustanoveniach bolo vo vyhláške č. 233/2004 Zb. zakotvené toto pravidlo:
"1. Odmena stanovená v tomto uznesení sa vypláca aj exekútorovi v konaní o vykonaní, ktoré sa začalo pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto príkazu, s výnimkou konania, v ktorom už bolo prijaté konečné rozhodnutie o odmene exekútora súdu."
4. V oboch verziách sa zároveň zohľadnilo "dobrovoľné" plnenie zo strany dlžníka v prvej etape realizácie, t. j. pred jeho realizáciou. V pôvodnej verzii ustanovenej v článku 11 ods. 1 písm. a) bol exekútor odmenený, ak zakázal vykonanie (podľa článku 46 ods. 3 vykonávacích pravidiel) v prípade vykonania platby 50% odmeny ustanovenej v článku 6, pričom suma pohľadávky, ktorá sa má vymáhať, sa považuje za základ odmeny. Podľa zmenenej a doplnenej verzie má exekútor, ktorý sa vzdal poplatku za vykonanie platby vo výške 50% odmeny stanovenej v článku 6, nárok na exekúčný príkaz, ktorý si vyžaduje zaplatenie peňažnej sumy. Druhý odsek bol zároveň doplnený takto:
"(2) Vykonávateľ je plne odmenený, ak sa vzdal výkonu po:
a) písomne vyzvať dlžníka, aby dobrovoľne splnil povinnosť, ktorú dlžníkovi ukladá titul na výkon rozhodnutia, a
b) dlžník dobrovoľne splnil to, čo mu exekučný titul ukladá a neuhradil náklady na vykonanie, kým neuplynula primeraná lehota stanovená exekútorom v oznámení uvedenom v písmene a)."
5. Podľa § 46 ods. 3 rokovacieho poriadku sa exekútor zdrží výkonu len vtedy, ak dlžník dobrovoľne splní to, čo mu exekučný príkaz ukladá a zaplatí náklady na vykonanie; Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku náklady na vykonanie sú odmenou exekútora, úhradou konečných výdavkov, náhradou za stratu času pri vykonaní exekúcie, refundáciou dokumentov, odmenou a refundáciou nákladov správcu podniku a, ak exekútor alebo správca podniku dane z pridanej hodnoty platiteľa, náklady na vykonanie sú tiež príslušnou daňou z pridanej hodnoty.
6. Prvá komora ústavného súdu pri posudzovaní vecnej správnosti ústavnej sťažnosti konštatovala, že ustanovenia § 5 ods. 1 druhej vety dekrétu č. 330 / 2001 Z. z., zmeneného a doplneného vyhláškou č. 233 / 2004 Z. z., sú v rozpore s ústavnými pravidlami, a preto podľa článku 78 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z., o Ústavnom súde v znení neskorších predpisov zákona o Ústavnom súde uznesení z 8. februára 2006 č. I. ÚS 639 / 04- 12 o pozastavení konania a o uplatňovaní Ústavného súdu na preskúmanie jeho ústavy.
7. Návrhom, ktorý predložil Ústavný súd 30. novembra 2004, sťažovateľ - P. s. b. d. žiadal zrušenie uznesenia Okresného súdu Praha 5 z 13.9.2004 č. Nc 733 / 2003-134 a nariadenie o náhrade nákladov na vykonanie, ktoré vydal JUDr. J. P., PhD., súdny exekútor, z 29.1.2003 č. EX 1651 / 03- 248, zmenené a doplnené zmeneným a doplneným dekrétom č. 29.3.2004. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutia porušujú jeho ústavné zaručené práva zakotvené v článku 1 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a článku 2 ods. 2 a článku 40 ods. 6 charty, a preto navrhol ich zrušenie. Návrh na zrušenie článku II ods. 1 vyhlášky opodstatňoval zakázané retroaktívne uplatňovanie. Konanie sa uskutoční podľa bodu II.I. ÚS 752 / 04.
8. Zo spisu Okresného súdu Praha 5 sp. zn. Nc 733 / 2003 Ústavný súd dospel k záveru, že podal proti sťažovateľovi žiadosť o exekučný príkaz podľa zákona č. 120 / 2001 Z. z. o vymáhanie pohľadávky vo výške 5 261 822,42 CZK s príslušenstvom. Uznesením z 21.5.2003 č. j. Nc 733/2003-6 bola poprava nariadená a popravu vykonal súdny vykonávateľ Katkinho úradu Praha 5, JUDr. J. P. Zo spisu ďalej vyplýva, že súdny exekútor vydal 19.8.2003 príkaz na vykonanie exekučného príkazu predajom spoluvlastníckeho podielu na majetku a že 23.11.2003 vydal povinný exekučný príkaz na základe príkazu na vymáhanie z účtu a zároveň príkaz na vykonanie 41 538 CZK a DPH 48 405. Sťažovateľ namietal proti nemu a zdôraznil, že dlh dobrovoľne splatil. Uznesením zo 16.1.2004 č. Nc 733/2003-60 Okresný súd zrušil uznesenie o náhrade nákladov z nepreskúmaných a nepochopiteľných dôvodov. Medzitým 19. decembra 2003 vydal súdny exekútor iný príkaz na náhradu nákladov na exekúciu č. EX 1651 / 03-230, v ktorom vyčíslil dodatočné náklady na exekúciu vo výške 2 496 784.50 CZK, ktoré predstavujú náklady spojené so správou spoločnosti, t. j. náklady na manažéra a jeho odmenu. Sťažovateľ tiež namietal proti tomuto príkazu, v ktorom vyjadril názor, že odmena správcu podniku bola neopodstatnená, keďže príkaz na vykonanie predaja podniku bol vydaný v rozpore s pravidlami výkonu, keďže predtým zvolený spôsob vykonania - predaj majetku dlžníkom - bol dostatočný na vymáhanie dlžnej sumy. Uznesením zo 6.2.2004 č. Nc 733/2003-69 Okresný súd zrušil uznesenie o nepreskúmaní. Dňa 29. januára 2004 (s nesprávnym dátumom "29.1.2003" uznesením z 29. marca 2004 č. EX 1651 / 03- 264, opravené v pravý deň) vydal súdny exekútor príkaz na úhradu nákladov na exekúciu č. J. EX 1651 / 03- 248 z 1 173 775.40 CZK (z čoho odmena exekútora bola 926 550 CZK, náklady na exekúciu 35 561, DPH 22% z odmeny 203 841, DPH 22% z nákladov na exekúciu 7 823) CZK. Sťažovateľ namietal proti príkazu, pretože považoval odmenu za nedôvodnú a náklady za neopodstatnené a nepotvrdené. Zároveň Circular Court pre Prahu 5 uznesením z 5. marca 2004 č. NC 733 / 2003-102 exekúcie zastavil až 5 261 822,42 CZK s úrokmi z omeškania a nákladmi predchádzajúceho konania, keď sa preukázalo, že pohľadávka bola dobrovoľne zaplatená mimo exekúcie a skončila; exekúcia za cenu exekúcie by sa mala pokračovať. Následným uznesením z 13. septembra 2004 č. j. Nc 733 / 2003-134, okresný súd zmenil a doplnil príkaz na úhradu nákladov na vykonanie tak, že určil výšku nákladov vo výške 1 119 944,60 CZK, ktorá vyplýva zo zmeneného a doplneného znenia § 5 ods. 1 dekrétu č. 330 / 2001 Z. z., v súlade s ním vypočítal odmenu vykonávateľa vo výške 917 830 CZK, - CZK s DPH 201 922,60 CZK a konečné náklady vo výške 600 CZK s DPH 132 CZK.
9. V priebehu konania o ústavnej sťažnosti prvá komora ústavného súdu konštatovala, že v prejednávanej veci išlo aj o uplatnenie článku 5 ods. 1 vyhlášky (ako aj v konaní o ústavnej sťažnosti vo veci sp. zn. I. ÚS 639 / 04), vrátane prechodného ustanovenia, ktorého zrušenie navrhol sťažovateľ - P. s. b. d., a z rovnakých dôvodov uznesením č. 2.11.2006 I. ÚS 752 / 04-26, ktorým bol pozastavený a podaný návrh ústavného súdu na posúdenie ústavnosti týchto ustanovení, pretože je presvedčená, že porušujú ústavné pravidlá.
10. Dva návrhy na zrušenie zákona sa týkajú pravidiel upravujúcich odmenu výkonného riaditeľa, ktoré sú preto rovnaké ako tie, ktoré sa týkajú veci. Vzhľadom na tieto zistenia a v záujme hospodárstva Ústavný súd uznesením zo 14. novembra 2006 č. PL ÚS 8 / 06-18, PL. ÚS 80 / 06 v súlade s § 63 zákona o Ústavnom súde rozhodol na základe § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spojení týchto vecí so spoločným konaním, so skutočnosťou, že konanie sa bude aj naďalej viesť pod sp. zl. ÚS 8 / 06.
11. Počas následnej fázy konania Ústavný súd predložil návrh v prípade podľa bodu I. ÚS 639 / 04 o stanovisku ministerstva spravodlivosti a ombudsmana (ktorý tiež požiadal o oznámenie o tom, či vstupuje do konania). Keďže vec podľa bodu I. ÚS 752 / 04 bola vecná, na základe toho istého odôvodnenia Ústavný súd nepovažoval za potrebné z dôvodov procesnej ekonómie zaslať tento návrh dotknutým stranám.
12. Ministerstvo spravodlivosti vo vyhlásení, ktoré podpísal vtedajší podpredseda vlády Českej republiky a minister spravodlivosti JUDr. Pavel Nědek najprv vyjadril pochybnosti o tom, či je vhodné oceniť dobrovoľný výkon dlžníka v rámci iného exekučného konania, ako je postup uplatniteľných právnych predpisov; V tejto súvislosti zdôraznila, že exekučné konanie sa vo všeobecnosti uskutočnilo z dôvodu, že dlžník si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z povinností vyplývajúcich z práva podniku a z rozsudku súdu. V ďalšej časti sa zohľadnil obsah § 46 ods. 3, § 87 ods. 1 a § 88 ods. 1 exekučného titulu a vytvorili sa tri situácie, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s ukončením výkonu. Po prvé, dlžník môže dobrovoľne splniť to, čo mu ukladá exekučný titul na základe písomnej výzvy súdneho exekútora, aby si dobrovoľne splnil svoju povinnosť v lehote stanovenej exekútorom. V takom prípade môže exekútor súdu kombinovať exekúčný príkaz s týmto oznámením a bude odmenený (ak je výkon predmetom platby peňažnej sumy) vo výške 50%. V takom prípade môže vykonávateľ súdu odpočítať výšku odmeny od predpokladu, že dlžník dobrovoľne plní svoj záväzok na svoju žiadosť v stanovenej lehote. Ďalšou možnosťou je dobrovoľné plnenie povinnosti bez predchádzajúceho písomného odvolania od exekútora súdu; v tomto prípade môže exekútor vydať príkaz na náhradu nákladov na vykonanie a po zaplatení týchto nákladov (odmena je opäť 50%) sa zdrží výkonu. Napokon, ak sa vyjasní situácia uvedená v článku 11 ods. 2 vyhlášky, to znamená, že dlžník nesplní záväzok dobrovoľne až po uplynutí lehoty stanovenej v písomnom oznámení, vykonávateľ súdu bude v plnej výške odmenený, čo ministerstvo považuje za vhodné.
13. V súvislosti s námietkou proti skrytému zvýšeniu základu na výpočet odmeny, ktorú vykonáva vyhláška, Komisia uviedla, že by mala byť založená na povolení vydať vyhlášku uvedenú v § 131 písm. a) uznesenia a vyjadrila názor, že vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na článok 4 ods. 1 Charta nie je v rozpore s ústavným poriadkom ani so zákonom, pre ktorý bola vyhláška vydaná.
Príslušné znenie § 131 písm. a) je takéto:
"Minister je oprávnený určiť na základe dekrétu
a) výšku a spôsob určenia odmeny vykonávateľa, konečných výdavkov, platby za doručovanie dokumentov a náhrady za stratu času vrátane primeranej výšky zálohy; "
14. Ombudsman uviedol, že v súlade s § 69 ods. 2 zákona o Ústavnom súde vstupuje do konania. Vo svojej vlastnej žalobe uviedol, že nemôže vyjadriť svoj súhlas s názorom prvej komory ústavného súdu o zrušení druhej vety § 5 ods. 1 dekrétu č. 330 / 2001 Zb., považuje svoje tvrdenie za presvedčivé a vyčerpávajúce a súhlasí s návrhom na zrušenie.
15. V priebehu konania o návrhu prvej komory Ústavného súdu ministerstvo spravodlivosti prijalo ďalšie zmeny a doplnenia ustanovenia s účinnosťou od 1.8.2006 (pozri vyhlášku č. 291 / 2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 330 / 2001 Z. z., o odmene a náhrade súdneho exekútora, o odmene a náhrade konečných nákladov správcu a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom, zmenená a doplnená vyhláškou č. 233 / 2004 Z. z.). Od tohto dátumu § 5 ods. 1 znie: "Ak nie je uvedené inak, základom na určenie odmeny za vykonanie príkazu na vykonanie, ktorým sa ukladá platba sumy v hotovosti vymožených súm, je vykonávateľ. Každá transakcia, ktorá sa uskutočnila po tom, ako súd vydal rozsudok podľa § 44 ods. 2 zákona, sa považuje za vymoženú. '. Do prechodných ustanovení zahrnula aj toto pravidlo:
"1. Odmena ustanovená vyhláškou č. 330 / 2001 Z. z., zmenenou a doplnenou vyhláškou č. 330 / 2004 Z. z. (poznámka má byť správna, č. 233 / 2004 Z. z.) a tento príkaz patrí k exekútorovi aj v konaní o vykonaní, ktoré sa začalo pred dátumom nadobudnutia účinnosti vyhlášky, s výnimkou konania, v ktorom sa už rozhodlo o odmene exekútora súdu."
Po tejto zmene výkonná komora ústavného súdu začala konanie v zmysle § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
16. V tejto súvislosti sa ústavný súd zaoberal posúdením, či neexistuje dôvod na ukončenie konania podľa § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Je pravda, že ustanovenie odseku 5 ods. 1 druhej vety bolo formálne zrušené, ale bolo nahradené ustanovením, ktoré využíva úplne identické konštrukcie, zmena a doplnenie spočíva len v určení začiatku obdobia, od ktorého sa plnenie považuje za vymožené. V podstate je nové rozhodnutie začiatku tohto obdobia ešte viac v prospech vykonávateľa. Prvá komora ústavného súdu preto trvá na svojom stanovisku, že ustanovenia § 5 ods. 1 druhého nariadenia. No 330 / 2001 Z. z., v znení zmien a doplnení, je v rozpore s ústavnými predpismi a dodáva, že tieto dva prechodné ustanovenia tiež porušujú ústavné zásady.
17. Prehľad príslušných ustanovení pravidiel presadzovania
| Úprava upuštění od exekuce | § 46 odst. 3 věta prvá exekučního řádu | Exekutor upustí od provedení dobrovolně to, co mu ukládá exekuční titul, a uhradí náklady |
|---|---|---|
| Úprava nákladů exekuce | § 87 odst. 1 exekučního řádu | Náklady výdajů, náhrada za ztrátu času při provádění za doručení písemností, odměna a náhrada nákladů správce podniku, a je-li exekutor nebo správce podniku plátcem daně z přidané hodnoty, je nákladem z přidané hodnoty podle zvláštního právního předpisu20) (dále jen „náklady |
| Úprava základu odměny exekutora u peněžité částky | § 5 odst. 1 vyhlášky č. 330/2001 Sb., ve znění do 29. 4. 2004 | Nestanoví-li se dále jinak, je základem pro určení odměny za provedení výše exekutorem vymoženého plnění. |
| § 5 odst. 1 vyhlášky č. 330/2001 Sb., ve znění vyhl. č. 233/2004 Sb. | Nestanoví-li se dále jinak, je základem pro určení odměny za provedení exekutorem vymoženého plnění. Za vymožené plnění se považuje každé plnění, které bylo učiněno poté, co bylo povinnému doručeno rozhodnutí soudu o nařízení ke splnění povinnosti uvedené v usnesení o nařízení nejde-li o plnění ke splnění povinnosti k úhradě nákladů nebo k úhradě nákladů oprávněného. | |
| § 5 odst. 1 vyhlášky č. 330/2001 Sb., ve znění vyhl. č. 233/2004 Sb. a vyhl. č. 291/2006 Sb. | Nestanoví-li se dále jinak, je základem pro určení odměny za provedení exekutorem vymoženého plnění. Za vymožené plnění se považuje každé plnění, které bylo učiněno poté, co soud vydal rozhodnutí podle § 44 odst. 2 zákona. | |
| Úprava odměny exekutora v případě upuštění od exekuce | § 11 odst. 1 vyhlášky č. 330/2001 Sb. ve znění do 29. 4. 2004 | Upustí-li exekutor od provedení náleží mu odměna a) v případě výši 50 % odměny podle § 6 s tím, že za základ odměny se považuje výše pohledávky, která má být vymožena, b) v případě peněžité částky ve výši 30 % odměny podle § 7 až 10. |
| § 11 odst. 1 a 2 vyhlášky č. 330/2001 Sb., ve znění vyhl. č. 233/2004 Sb. (vyhláškou č. 291/2006 Sb. nedotčena) | (1) Nestanoví-li se dále jinak, náleží exekutorovi, který upustil od provedení a) ve výši 50 % odměny podle § 6, jde-li o zaplacení peněžité částky, b) ve výši 30 % odměny podle § 7 až 10, jde-li o ukládající jinou povinnost než zaplacení peněžité částky. | |
| (2) Exekutorovi náleží odměna v plné výši, upustil-li od provedení a) písemně vyzval povinného k dobrovolnému splnění povinnosti, kterou povinnému ukládá exekuční titul, a b) povinný splnil dobrovolně to, co mu ukládá exekuční titul, a uhradil náklady exekutorem ve výzvě podle písmene a). |
18. Ústavný súd musí v súlade s ustanoveniami § 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde posúdiť, či sporná právna úprava bola prijatá a vydaná v medziach ústavy ustanovenej právomocou a ústavným postupom.
19. Právomoc ministerstiev prijímať právne predpisy na vykonávanie zákona je založená na článku 79 ods. 3 ústavy za predpokladu, že právny orgán je výslovne oprávnený. Ústavný súd už uviedol vo svojich zisteniach [napr. sp. zn. Vykonávací akt musí najprv vydať oprávnený orgán. Štátny orgán, ktorý je oprávnený prijať zákonný zákon, musí konať na základe zákona a v rámci jeho obmedzení (secundum et intra legem) a nie mimo zákona (praeter legem). Jednoducho povedané, ak má byť X zákonom, je na tomto štátnom orgáne, aby stanovil, že X1, X2, X3 je zákon, a nie že Y je zákon. Štátny orgán nemôže stanoviť základné práva a povinnosti. Z teoretického hľadiska sa od zákonnej (implementačnej) legislatívy ďalej vyžaduje, aby bola všeobecná, a preto sa dotýkala neurčitej skupiny adresátov, keďže ústava je oprávnená prijímať právne predpisy, a nie vydávať individuálny administratívny akt.
20. V prejednávanej veci článok 131 písm. a) rokovacieho poriadku, podľa ktorého je ministerstvo spravodlivosti oprávnené na základe dekrétu určiť výšku a spôsob odmeňovania exekútora, konečné výdavky, náhradu za prijatie dokumentov a náhradu za stratu času vrátane primeranej výšky zálohy.
21. Vyhláška č. 330 / 2001 Zb. vydala ministerstvo spravodlivosti 5. 9. 2001, zbierka zákonov č. 128 / 2001 18. 9. 2001 a podľa § 28 nadobudol účinnosť dňom uverejnenia. Zmena a doplnenie dekrétu č. 233/2004 bola vydaná ministerstvom spravodlivosti 20. apríla 2004, uverejnená vo zväzku 77/2004 zbierkou zákonov 30. apríla 2004 a podľa jeho článku III nadobudla účinnosť dňom jeho uverejnenia. Vyhláška č. 291 / 2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 330 / 2001 Z. z. o odmene a náhrade škody popravcovi, o odmene a náhrade ukončených výdavkov manažéra spoločnosti a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škody spôsobené popravcom, zmenená a doplnená vyhláškou č. 233 / 2004 Z. z., bola vydaná ministerstvom spravodlivosti 2. júna 2006, uverejnená vo výške 92 / 2006 zbierky zákonov 19. júna 2006 a podľa jej článku III jej nadobudnutie účinnosti bolo stanovené 1. augusta 2006.
22. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté ustanovenia vydalo ministerstvo spravodlivosti ako zákon výslovne a konkrétne príslušným štátnym orgánom a jeho obsah týkajúci sa určenia výšky odmeny výkonného riaditeľa nebol odstránený z obmedzení stanovených v článku 131 písm. a) rokovacieho poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie bolo prijaté a vydané v rámci stanovenej ústavnej právomoci. Takisto nezistila, že by nebola prijatá ústavným spôsobom.
23. Po zvážení uvedených argumentov a stanovísk, a najmä stanovísk ministerstva spravodlivosti sformulovaných v konečnom návrhu, Ústavný súd dospel k záveru, že ustanovenia § 5 ods. 1 druhej vety dekrétu č. 330 / 2001 Z. z. a prechodné ustanovenia o zmenách a doplneniach sú potrebné. Nasledovali nasledujúce úvahy.
24. Ústavný súd posúdil (aj v zmysle prvej námietky, ktorú vzniesol ministerstvo spravodlivosti) či neexistuje dôvod na ukončenie konania podľa § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Je pravda, že ustanovenie odseku 5 ods. 1 písm. a) druhej vety bolo formálne zrušené, ale bolo nahradené ustanovením s použitím úplne rovnakých štruktúr. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, na ktorú reagoval na podobnú situáciu (zistenie vo veci sp. zn.
25. Ak ministerstvo spravodlivosti v skutočnosti navrhlo zamietnutie návrhu prvej komory na stratu aktívnej legitimity zmenou a doplnením sporného ustanovenia na spojenie predmetu ústavných sťažností so znením § 5 ods. 1 druhej vety dekrétu č. 330 / 2001 Z. z., Ústavný súd sa s touto námietkou nestotožňuje, keďže aktívna legitimita odvolateľa sa skúma na začiatku konania.
26. K vecným námietkam ministerstva spravodlivosti sa sústredilo na zdôraznenie postavenia povinného (vzdelávacia činnosť a zľava nie sú individuálnym právom, je to len vhodnosť, nie ústavné právo) a vzťah medzi exekútormi (nelineárne prepojenie medzi odmeňovaním a prácou, nemožnosť kvantifikácie) Ústavný súd dodáva: Ústava je zvrchovaný, jednotný a demokratický právny štát založený na rešpektovaní práv a slobôd človeka a občanov. Jedným zo základných pilierov právneho štátu je právna istota a obsah normatívnych aktov vrátane vykonávacích ustanovení sa musí posúdiť z tohto hľadiska. Nejasné a vágne štruktúry v právnych predpisoch takisto predstavujú porušenie práva na spravodlivý proces chráneného článkom 36 ods. 1 charty. Uplatňovanie právnych predpisov až do minulosti alebo ich vplyv na minulé právne skutočnosti sa musí posudzovať aj z hľadiska právneho štátu a akákoľvek spätná aktivita v tomto ohľade môže byť v rozpore s článkom 1 ods. 1 ústavy.
27. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane a dôsledne pripomína súvislosť medzi zásadou predvídateľnosti dôsledkov právnych predpisov a zásadami právneho štátu. Predvídateľnosť právnych predpisov musí byť nepochybne posudzovaná aj z dynamického hľadiska, t. j. zákonodarca musí zohľadniť existujúcu právnu situáciu vrátane rozvoja právnych vzťahov a musí vykonávať zmeny citlivo a len v rozsahu potrebnom na dosiahnutie regulačného cieľa. Je potrebné trvať na takomto správaní zákonodarcu, pretože to zaručuje stabilitu sféry slobodného správania a tiež právnu istotu strán právneho vzťahu (pozri podrobné zistenie v bode Pl. ÚS 38 / 04 - pozri nižšie). Niet pochýb o tom, že tieto požiadavky sa budú uplatňovať aj v oblasti odvodenej normalizácie, aby ich mohli splniť všetky zainteresované právne subjekty.
28. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu poskytuje riešenie konfliktu základných práv alebo ústavného poriadku chránených verejných statkov zásadu proporcionality. Táto zásada sa odráža v konaní o ústavných sťažnostiach, ako aj v konaní ako v prejednávanej veci, konkrétne v abstraktnej kontrole noriem. V citovanom náleze z 20.6.2006 sp. zn. pl. ÚS 38 / 04 (uverejnenom pod č. 409 / 2006 Z. z.) alebo v náleze z 13.8.2002 sp. zn. Pl. ÚS 3 / 02 (Správy o rozhodnutiach, zväzok 27, Nájdené č. 105; uverejnené pod č. 405 / 2002 Z.z.) Ústavný súd poznamenal, že v prípadoch konfliktu základných práv alebo slobôd s verejným záujmom, alebo iných základných práv alebo slobôd:... "účel (cieľ) takéhoto zásahu sa musí posudzovať vo vzťahu k použitým zdrojom, pričom kritériom tohto posúdenia je zásada proporcionality (proporcionalita v širšom zmysle), ktorá sa môže nazývať aj zákazom nadmerného zasahovania do práv a slobôd. Táto všeobecná zásada zahŕňa tri kritériá na posúdenie prípustnosti intervencie. Prvou je zásada oprávnenosti na účel (alebo vhodnosť), podľa ktorej predmetné opatrenie musí byť vôbec schopné dosiahnuť zamýšľaný cieľ ochrany iného základného práva alebo verejného blaha. Je to tiež zásada nevyhnutnosti, podľa ktorej použitie len tých najmiernejších - vo vzťahu k príslušným základným právam a slobodám - je povolené niekoľkými možnými prostriedkami. Treťou zásadou je zásada proporcionality (v najužšom zmysle), podľa ktorej škody na základnom práve nesmú byť neprimerané vo vzťahu k zamýšľanému cieľu, t. j. opatrenia obmedzujúce základné ľudské práva a slobody nesmú, ak dôjde ku konfliktu základných práv alebo slobôd s verejným záujmom, prekročiť jeho negatívne dôsledky pozitív, ktoré predstavujú verejný záujem na týchto opatreniach." Povinnosť dodržiavať zásadu proporcionality sa nevzťahuje len na verejné orgány pri ich rozhodovacích činnostiach, ale aj na zákonodarcov v širšom zmysle zákonodarcu, ktorý je ministerstvom spravodlivosti nepochybne z hľadiska subštatutárnej legislatívy.
29. Ústavný súd sa bez toho, aby popieral právo vykonávateľov na primeranú odmenu za vykonanie exekučnej činnosti, domnieva, že suma vyplatená dlžníkom bez priameho zapojenia exekútora do výkonu exekúcie ako neoprávnená výhoda pre tých exekútorov, ktorí skutočne vykonávajú exekúciu (keďže takáto diferenciácia nie je opodstatnená), je zahrnutá do základnej odmeny exekútora. Okrem toho v prijatej štruktúre ústavný súd nemá ani "vzdelávací" prvok, keď de jure nemá možnosť "uznať," že dlžník plní svoju vlastnú povinnosť (bez priameho výkonu), a to ani v poslednej možnej chvíli. Zatiaľ čo v ustanoveniach vyhlášky sa uvádza, že v takom prípade je vykonávateľ odmeňovaný 50%, len ak sa exekútor vzdal výkonu a exekúčný príkaz mu to umožňuje, len ak boli zaplatené náklady na vykonanie, vrátane odmeny exekútora. Z toho vyplýva, že ak dlžník v plnej výške nevyplatí odmenu výkonného riaditeľa, v doslovnom znení zákona sa uvádza, že výkon sa nemôže vzdať, a to aj v prípade, ak bola pohľadávka uhradená, a preto má exekútor právo na plnú odmenu (je to kruhový pohyb). Ústavný súd sa domnieva, že predmetný návrh je v rozpore s článkom 1 ods. 1 ústavy, keďže vytvorenie nemožnej podmienky na uplatnenie zníženej sadzby odmeny je v rozpore so zásadami právneho štátu (pozri rozsudok vo veci sp. zn. Vo svojich konečných záveroch takáto právna úprava predstavuje aj intervenciu do základného práva na ochranu majetku zakotveného v článku 11 ods. 1 charty (pozri tiež jednu zo základných zásad výkonu - zásadu zákonnej ochrany dlžníka, ktorej účelom je, aby výkon slúžil len na uspokojenie práva veriteľa a na náhradu nákladov na exekúciu vrátane primeranej odmeny exekútora. Nesmie však dlžníkovi spôsobiť neprimeranú škodu, pretože dostatočne nezohľadňuje určitý stupeň "dobrovoľnosti" pri plnení povinnosti výkonu, a to ani po nariadení o vykonaní výkonu, ale ešte pred jeho výkonom. Zvážené zaobchádzanie popiera preventívnu funkciu vykonania ako prostriedku nemateriálnej likvidácie povinného subjektu (pozri tiež účel konkurzného konania). Znížená odmena sa preto môže považovať za rovnocennú s úsilím vykonávateľa, ktoré je tiež v súlade so zásadou proporcionality, pričom sa meria proporcionalita zásahu do majetku dlžníka s cieľom chrániť majetok veriteľa (vymáhanie jeho pohľadávky). Ústavný súd dospel k záveru, že ústavný súlad mechanizmov odmeňovania výkonných riaditeľov by nemal byť založený na priamej závislosti odmeny od výšky získaných výhod, ale mal by odrážať zložitosť, zodpovednosť a napätie výkonu podľa druhu a spôsobu vykonávania. Až do prijatia takýchto právnych predpisov bude na všeobecných súdoch, aby pri rozhodovaní o odmene výkonného riaditeľa vykladali "hodnotu vykonávateľa vymáhaného výkonu" v súlade s uvedenými zásadami.
30. Presvedčenie ministerstva spravodlivosti (pozri bod 12), že exekútor môže vypočítať s predpokladom, že záväzok bude splnený a bude účtovať zníženú odmenu, je založené na "ochote" exekútora a nezodpovedá právnemu textu (ani postupu vykonávateľov v praxi). Napokon, článok 46 ods. 3 prvého exekučného príkazu umožňuje exekútorovi zdržať sa výkonu len vtedy, ak dlžník dobrovoľne spĺňa to, čo mu exekučný titul ukladá a znáša náklady na vykonanie (vrátane odmeny exekútora) a znížená odmena je spôsobená exekútorom iba vtedy, ak sa vzdal výkonu (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Je také zrejmé, že vykonávateľ sa nemôže alebo nemôže vzdať výkonu, ak sa odmena nevypláca a odmena nemôže byť vyplatená dobrovoľne, kým sa nevyplatí odmena, pretože nie je známa vyššie.
31. V tejto súvislosti Ústavný súd konštatuje, že súčasná úprava výšky odmeny vykonávateľov nemôže byť odôvodnená vzhľadom na skutočnosť, že exekútor nemôže odmietnuť vykonať exekúciu a že náhrada nákladov sa im môže poskytnúť voči dlžníkovi, aj keď je exekúcia pozastavená z dôvodu nedostatku majetku dlžníka [pozri stanovisko ústavného súdu sp. zl. ÚS - st. 23 / 06 (www.kegitura.cz) ]. V tomto zmysle treba hľadať náhradu za "nevýhodný" stav exekútora v dávkach priamo spojených s jeho povolaním, napríklad v jeho takmer výlučnej pozícii pri výkone vykonateľných titulov, v ktorej môžu čiastočne súťažiť iba súdni exekútori. Nemožno uznať, že odmena priznaná jednému dlžníkovi sa mohla výrazne zvýšiť len z toho dôvodu, že v prípade iných povinných subjektov, s ktorými prvá skupina povinných osôb nemala žiadne funkčné väzby (preto ich dlhy a neslušnosť nemohli byť brané na zodpovednosť), musela byť exekúcia zastavená z dôvodu nedostatku majetku. Ústavný súd preto ruší druhú vetu § 5 ods. 1 dekrétu č. 330 / 2001 Zb. v znení zmien a doplnení (operačná časť I).
32. Zásada právnej istoty je tiež v rozpore s prechodnými ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zmeny a doplnenia protiústavná zásada vytvorenia základnej odmeny exekútora bez zohľadnenia stavu exekučného konania. Právna veda uznáva tzv. skutočnú retroaktivitu, ktorá zahŕňa prípady, keď právny predpis upravuje aj vytvorenie právneho vzťahu a nárokov, ktoré z neho vyplývajú predtým, ako je účinná, a spätnú účinnosť nesprávnej skutočnosti, že právne vzťahy, ktoré vznikli podľa starého práva, sú spravované týmto zákonom až do nadobudnutia účinnosti nového zákona, ale potom sa riadia týmto novým zákonom. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti nových právnych predpisov, právne nároky vyplývajúce aj z týchto právnych aktov sa riadia zrušeným právnym štandardom. V dvoch posudzovaných prípadoch bola pohľadávka na vymáhanie stále uspokojená z hľadiska účinnosti predchádzajúcej úpravy; súdni exekútori tiež účtovali náklady na vykonanie (vrátane odmeny), ale ich príkazy boli zrušené. Nové uznesenia však už boli posúdené z hľadiska zmeneného a doplneného nariadenia, takže súdy považovali námietky vznesené vzhľadom na predchádzajúce nariadenie za neopodstatnené. Takáto štruktúra určite otriasla právnym štátom, pretože odmena sa riadila účinnou legislatívou v čase, keď exekútor už nevykonával žiadne právne úkony zamerané na uspokojenie pohľadávky. Z týchto dôvodov Ústavný súd ruší prechodné ustanovenia (operačné časti II a III).
33. V zmysle týchto pravidiel ústavný súd v rámci právneho povolenia na vydanie vykonávacieho nariadenia vyzýva ministerstvo spravodlivosti, aby pri určovaní úrovne odmeňovania rešpektovalo základné zásady spravodlivosti a právneho štátu vrátane zásady proporcionality ako moderného ústavného pravidla [ktoré sa podľa ustálenej judikatúry uplatňuje aj ústavný súd - pozri rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-78/08 až C-80/08, ECLI:EU:C:2011:318, bod 33. Na jeho inšpiráciu možno použiť aj prehľad vývoja normy ministerstva pri určovaní výšky poplatkov právnikov a notárov.
34. Právnu istotu neprispieva nezjednotená súdna prax v takzvanom upustení od výkonu (§ 46 ods. 3 prvého zákona č. 120 / 12001 Zb.). Určenie tohto ustanovenia naznačuje, že ide o neformálny akt vykonávateľa, ktorý nemožno považovať za prípustný. Mal by sa jasne určiť okamih ukončenia exekučného konania (aj vo vzťahu k tretím osobám, napr. pri vymazaní poznámok z majetkového registra). Zatiaľ čo súd uznesením z 5. marca 2004 č. Nc 733/2003- 102 pozastavil výkon konania pred Okresným súdom v Prahe 5, neboli prijaté žiadne podobné opatrenia. Ústavný súd považuje za vhodné, aby všeobecné súdy v rámci exekučných konaní postupovali konzistentne v súlade s § 268 ods. 1 písm. g) Občianskeho zákonníka a zastavili konanie, aj keď sa vymáhanie pohľadávky ukončí splnením konania.
35. Z týchto dôvodov plénum ústavného súdu na základe § 70 ods. 1 zákona o Ústavnom súde rozhodlo o zrušení ustanovení § 5 ods. 1 druhého dekrétu č. 330 / 2001 Z. z., v znení neskorších predpisov, článku II ods. 1 dekrétu č. 233 / 2004 Z. z. a článku II ods. 1 dekrétu č. 291 / 2006 Z. z., ku dňu uverejnenia rozhodnutia v zbierke zákonov.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
V súlade s oddielom 14 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov sudca Vladimir Krok zaujal k rozhodnutiu plenárneho zhromaždenia iný postoj.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 94 / 2007 Z. z., o návrhu na zrušenie § 5 ods. 1 druhej vety dekrétu č. 330 / 2001 Z. z., v znení zmien a doplnení, a o návrhu na zrušenie článku II ods. 1 dekrétu č. 233 / 2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa dekrét č. 330 / 2001 Z. z., o odmene a náhrade vykonávateľa, o odmene a náhrade konečných nákladov správcu a o podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú exekútorom |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 27.04.2007 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0