Dekrét Ministerstva priemyslu a obchodu č. 94 / 1999 Zb.

Vyhláška ministerstva priemyslu a obchodu, ktorou sa ustanovujú postupy kvantitatívnej analýzy trojzložkových zmesí textilných vlákien

Platný Uznesenie Účinnosť od 01.07.1999
Obsah
94
VYHLÁSENIE
Ministerstvo priemyslu a obchodu
z 29. apríla 1999,
ktorým sa stanovujú postupy kvantitatívnej analýzy trojcyklických zmesí textilných vlákien
Ministerstvo priemyslu a obchodu poskytuje podľa § 28a písm. a) zákona č. 634 / 1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 104 / 1995 Z. z.:
§ 1
Predmet úpravy
(1) Vyhláška stanovuje postupy kvantitatívnej analýzy trojzložkových zmesí textilných vlákien, z ktorých textilné výrobky uvedené na trh na predaj spotrebiteľovi alebo určené na ďalšie spracovanie.
(2) Postupy kvantitatívnej analýzy trojzložkových zmesí vlákien používaných na určenie zloženia materiálu sú stanovené v prílohe 1 k tomuto dekrétu.
(3) Príklady výpočtu obsahu zložiek v trojzložkových zmesiach vlákien sú uvedené v prílohe 2 k tomuto dekrétu.
(4) Prehľad trojzložkových zmesí vlákien, pre ktoré možno použiť metódy analýzy na analýzu dvojzložkových zmesí vlákien uvedených v samostatných právnych predpisoch, 1) je uvedený v prílohe 3 k tomuto dekrétu.
§ 2
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júla 1999.
Minister:
Doktor.

Příloha č. 1

Príloha č. 1 k vyhláške č. 94 / 1999 Zb.
Postupy kvantitatívnej analýzy trojzložkových zmesí vlákien
1. V prílohe sa stanovujú postupy kvantitatívnej analýzy zmesí trikonštituentných vlákien, ktoré sa vykonávajú:
(a) ručne;
b) chemicky alebo
c) kombinácia manuálnych a chemických metód
a získať laboratórne vzorky vhodnej veľkosti na predbežnú úpravu a výber testovacích vzoriek.
2. Tieto postupy sa používajú najmä na kontrolu obsahu vlákien textilných výrobkov.
3. Základné pojmy
3.1 Dávka: množstvo materiálu hodnotené na základe série výsledkov testov. Môže zahŕňať napríklad všetok materiál v jedinom materiáli textílie alebo všetku tkaninu tkanú z jedného osnovného valca atď.
3.2 Vzorka dávky: časť dávky, ktorá bola odobratá ako reprezentatívna vzorka celku a ktorá je dostupná v laboratóriu. Veľkosť a povaha tejto vzorky musia byť dostatočné, pričom sa zohľadní nejednotnosť dávky a zároveň umožní ľahká manipulácia v laboratóriu. 1)
3.3 Laboratórna vzorka: časť vzorky dávky, ktorá sa predbežne spracováva na odstránenie nevláknových látok a z ktorej sa odoberajú testovacie vzorky. Veľkosť a povaha vzorky musia byť dostatočné vzhľadom na nerovnomernosť vzorky dávky.
3.4 Skúšobná vzorka: časť materiálu potrebná na získanie jednotlivých výsledkov skúšok a odobratá z laboratórnej vzorky.
4. Odber vzoriek a príprava
4.1 Laboratórna vzorka reprezentujúca sériu musí byť dostatočne veľká na to, aby sa pripravil potrebný počet skúšobných vzoriek. Skúšobná vzorka musí byť aspoň 1 g.
4.2 Odber vzoriek z voľných vlákien
4.2.1. Neorientované vlákna
Laboratórna vzorka sa získa náhodným výberom vakov zo vzorky. Celú laboratórnu vzorku dôkladne premiešajte s laboratórnou práčkou. 2) Zmes obsahujúca voľné vlákna a vlákna pripojené k zariadeniu používanému na miešanie sa musí podrobiť predchádzajúcemu spracovaniu. Potom sa z rúna alebo zmesi odoberie skúšobná vzorka príslušnej hmotnosti, voľné vlákna a vlákna pripojené k strojovému zariadeniu. Ak sieť práčky zostane po predbežnej úprave neporušená, skúšobné vzorky sa odoberajú podľa opisu v bode 4.2.2. Ak sa počas predbežného spracovania naruší sieť kardanového stroja, každá skúšobná vzorka sa pripraví náhodným odberom aspoň 16 malých vriec vhodnej a približne rovnakej veľkosti, ktorá sa zlúči.
4.2.2 Orientované vlákna (kartónové vlákna, tkaniny, pramene, pramene)
Najmenej 10 vzoriek sa vydelí z náhodne vybraných častí vzorky dávky tak, aby pokrývali celý prierez, pričom každá váži približne 1 g. Takto vyrobená laboratórna vzorka sa musí podrobiť predchádzajúcemu spracovaniu. Jednotlivé medzné časti sa spoja tak, že sa umiestnia vedľa seba a skúšobná vzorka odobratá z celej časti tak, aby bola odobratá časť každej z desiatich medzných častí.
4.3. Odber vzoriek z priadze
4.3.1. Priadza na cievkach alebo tankoch
4.3.1.1. Vzorky sa odoberajú zo všetkých cievok vzorky dávky. Z každej cievky sa odstránia príslušné rovnaké dĺžky buď navíjaním do hankov s rovnakým počtom ovsa na navijak (3), alebo iným spôsobom. Jednotlivé dĺžky sa umiestnia vedľa seba buď ako jeden hák, alebo ako kábel a vytvoria laboratórnu vzorku obsahujúcu rovnaké dĺžky z každej cievky v závese alebo kábli. Laboratórna vzorka sa podrobí predbežnému spracovaniu. Skúšobné vzorky sa odoberajú z laboratórnej vzorky rezaním zväzku priadzí rovnakej dĺžky z závesu alebo kábla, pričom sa zabezpečí, aby zväzok obsahoval celú priadzu vo vzorke.
4.3.1.2. V prípade 10 g skúšobných vzoriek sa dĺžka priadze, ktorá sa má extrahovať z každej cievky, určí podľa:
l = 106NT,
kdel je délka příze v cm,
Npočet cívek ve vzorku partie,
tdélková hmotnost příze v tex.
4.3.1.3. Ak je hodnota N. t vysoká, t. j. viac ako 2 000, ťažší vešiak sa zroluje a rozreže na dvoch miestach, aby sa vytvoril kábel vhodnej hmotnosti. Koniec vzoriek vo forme kábla sa pred predbežným spracovaním spoľahlivo pripojí a skúšobné vzorky sa odoberú z bodu vzdialeného od tohto spojenia.
4.3.2.
Laboratórna vzorka sa odoberá odrezaním časti z konca osnovy dĺžky aspoň 20 cm vrátane všetkých priadzí v osnove s výnimkou okrajových priadzí, ktoré sa vyradia. Objem je viazaný priadzou na jednom konci. Ak je vzorka príliš veľká na predbežné spracovanie ako celok, rozdelí sa na dve alebo viac častí, ktoré sa spracujú jednotlivo. Každá časť je spojená na jednom konci na predbežné spracovanie a po predbežnom spracovaní sa časti znovu zmontujú. Skúšobná vzorka sa odoberá rezaním príslušnej dĺžky z laboratórnej vzorky z voľného (neviazaného) konca zahŕňajúceho všetky priadze v osnove. S cieľom získať vzorku s hmotnosťou 1 g sa dĺžka vzorky určí na základe:
l = 105NT,
kdelje délka vzorku v cm,
Npočet nití v osnově,
tdélková hmotnost v tex.
4.4 Odber vzoriek z povrchových tkanín
4.4.1 Prúžok sa vystrihne zo vzorky dávky, ktorá je reprezentovaná jedným rezom povrchovej textílie z jedného rohu do druhého a okraje sa odstránia. Tento pás je laboratórna vzorka. Na získanie laboratórnej vzorky x sa oblasť pásu (laboratórna vzorka) určí podľa vzťahu:
P = x 104G,
kdePje plocha vzorku v cm2,
xhmotnost vzorku v g,
Gplošná hmotnost vzorku v g/m2.
Laboratórna vzorka sa podrobí predbežnej úprave a potom sa odreže na štyri rovnaké časti, ktoré sa umiestnia na seba. Skúšobné vzorky sa odoberajú zo všetkých častí nosného materiálu rezaním cez všetky vrstvy tak, aby každá vzorka obsahovala rovnakú dĺžku každej vrstvy. Ak má tkanina tkaný vzor, odoberie sa laboratórna vzorka v smere obrysu veľkosti rovnajúcej sa aspoň osnove vzoru. Ak je takáto laboratórna vzorka príliš veľká na to, aby sa mohla spracovať ako celok, musí sa rozrezať na rovnaké časti. Tieto musia byť špecificky predbežné a musia byť umiestnené na seba pred odobratím skúšobnej vzorky, pričom sa musí zabezpečiť, aby príslušné časti modelu neboli na sebe.
4.4.2 Každý diel podľa bodu 4.4.1 sa spracuje zo vzorky dávky, ktorá pozostáva z niekoľkých častí, a každý výsledok sa vykazuje oddelene.
4.5 Odber vzoriek hotových výrobkov a hotových výrobkov
Vzorka dávky je zvyčajne hotový výrobok alebo hotový kus výrobku alebo jeho reprezentatívna časť. Pri odbere vzoriek by sa mali zohľadniť tie časti výrobkov, ktoré nemajú rovnaký obsah vlákien. Laboratórna vzorka predstavuje časť prefabrikovaného alebo hotového výrobku, ktorého zloženie sa uvádza na etikete. Ak má tovar niekoľko etikiet, odoberú sa reprezentatívne laboratórne vzorky z každej časti zodpovedajúcej etikete. Ak je výrobok vyrobený z častí rôzneho zloženia, odoberú sa laboratórne vzorky z každej časti výrobku a pomerné podiely jednotlivých častí sa určia vo vzťahu k celému výrobku. Percentuálny podiel sa potom vypočíta s prihliadnutím na podiely častí, z ktorých boli vybrané.
Laboratórne vzorky sa podrobia predbežnej úprave a potom sa otestujú.
5. Príprava vzoriek
5.1 Nevláknové látky (tukové látky, spojivá, plnivá, čistiace a čistiace prostriedky, impregnačné materiály, farbivá a tlačiarenské pomôcky, látky na dosiahnutie osobitných vlastností atď.) sa zo vzorky odstránia, pretože môžu byť príčinou chýb. Farba farebných vlákien sa považuje za súčasť vlákna a neodstraňuje sa.
5.2 Vyťažiteľné látky s petroléterom a vodou sa najprv odstránia spracovaním vzorky v ropnom zariadení Soxhlet na 1 hodinu pri minimálnej rýchlosti 6 cyklov za hodinu. Nechajte ropu odpariť zo vzorky a vzorka sa potom priamo extrahuje vodou. Ponorte 1 hodinu pri izbovej teplote, potom ponorte pri (65 ± 5) °C ďalšiu hodinu po občasnom zmiešaní kvapaliny. Pomer kúpeľov je 1: 100. Nadbytočná voda sa zo vzorky odstráni stláčaním, odsávaním alebo odstreďovaním a potom sa vysuší vo vzduchu.
5.3 Nevláknové látky, ktoré nemožno odstrániť postupom opísaným v bode 5.2, sa odstránia inou vhodnou metódou, ktorá neovplyvní vláknité zložky.
5.4 Pri niektorých nebielených prírodných rastlinných vláknach (napr. juta, kokosové vlákno) postup podľa bodu 5.2 neodstráni všetky prírodné nevláknové látky. Ďalšie postupy na ich odstránenie sa však nepoužívajú.
6. Všeobecné pokyny na vykonávanie skúšok
6.1. Sušenie
Všetky postupy sušenia sa vykonávajú v sušiarni minimálne 4 hodiny a maximálne 16 hodín pri teplote (105 ± 3) °C. Ak je doba sušenia kratšia ako 14 hodín, určí sa, či sa dosiahla konštantná hmotnosť, t. j. či je zmena hmotnosti po ďalšom sušení počas 60 minút nižšia ako 0,05%.
Vzorka a filtračný pohár sa vysušia v vážiacom vaku viečkom vedľa neho. Po vysušení sa vážiace zariadenie pred vybratím z pece uzavrie a rýchlo sa prenesie do exsikátora.
Manipulácia s pohármi, šupinatami a vzorkami počas sušenia, chladenia a váženia sa nevykonáva ručne.
6.2 Chladenie
Chladenie sa vykonáva v exsikátore umiestnenom vedľa váh najmenej 2 hodiny.
6.3 Hmotnosť
Po ochladení sa vážiace zariadenie odváži tak, aby sa váženie dokončilo do 2 minút po vybratí z exsikátora. Odvážte s presnosťou na 0,0002 g.
6.4. Testovací vzduch
Vzorky sa nemusia kondicionovať ani testovať v klimatizovanom vzduchu.
7. Metóda ručného oddeľovania
7.1 Podľa možnosti sa používa manuálna analýza, pretože poskytuje presnejšie výsledky. Môže sa používať pre všetky textílie, kde vláknové zložky nevytvárajú neoddeliteľnú zmes. Napríklad v prípade priadzí rôznych prvkov, z ktorých každá pozostáva z jedného druhu vlákien, tkanín, pri ktorých je útka iná ako osnova, v prípade pletených tkanín, ktoré možno rozrezať a ktoré sú vyrobené z rôznych priadzí.
7.2. Základ testu
Po identifikácii textilných komponentov sa nevláknový materiál odstráni vhodnou predbežnou prípravou. Vlákna sú oddelené ručne, vysušené a odvážené. Potom sa vypočíta podiel každého vlákna v zmesi.
7.3. Nástroje a prístroje:
a) váhy,
(b) vysušovadlo obsahujúce silikagél s indikátorom vlhkosti;
(c) sušiareň s ventilačným systémom na sušenie vzoriek pri 105 ± 3 °C;
(d) analytické stupnice s presnosťou 0,0002 g;
e) prístroj na extrakciu Soxhletu alebo iný prístroj poskytujúci rovnaké výsledky;
f) prípravná ihla,
g) manometer zakrivenia alebo iné zariadenie poskytujúce rovnaké výsledky.
7.4 Chemikálie:
(a) redestilovaný petroléter s teplotou varu v rozmedzí od 40 °C do 60 °C;
(b) destilovaná alebo deionizovaná voda.
7.5 Pre skúšobný vzduch pozri 6.4.
7.6 Pre odber vzoriek a prípravu pozri 4.
7.7. Skúšobný postup
7.7.1 Analýza priadze
Po príprave sa z laboratórnej vzorky odoberie skúšobná vzorka s hmotnosťou najmenej 1 g. V prípade veľmi jemnej priadze sa analýza vykonáva na minimálnej dĺžke 30 m bez ohľadu na jej hmotnosť. Priadza sa nastrihá na kusy vhodnej dĺžky. Každý typ vlákna musí byť oddelený pomocou prípravnej ihly a v prípade potreby pomocou merača zakrivenia. Takto získané vlákna sa skladujú v predvážených váhach.
7.7.2 Analýza povrchových tkanín
Po predbežnom úprave sa z laboratórnej vzorky odoberie skúšobná vzorka aspoň 1 g paralelne s útkami alebo osnovnými vláknami. V prípade sieťoviny sa vzorka odoberá v smere stĺpcov alebo riadkov. Hrany sa musia starostlivo ostrihať, aby sa zabránilo traseniu. Vzorka nesmie obsahovať hrany. Jednotlivé typy vlákien sú oddelené a skladované v predvážených váhach.
7.7.3 Sušenie, chladenie a váženie sa vykonávajú podľa ustanovení 6.1 až 6.3.
7.8 Výpočet výsledkov
7.8.1. Hmotnosť každej vláknovej zložky sa vyjadruje ako percento celkovej hmotnosti vlákna zmesi. Výsledok sa vypočíta na základe čistej suchej hmotnosti, ktorá sa má upraviť pomocou prirážky (4) a korekčných faktorov (5), pričom sa zohľadní úbytok hmotnosti počas predbežnej prípravy vzoriek.
7.8.2 Výpočet čistého obsahu suchého vlákna v percentách bez ohľadu na úbytok hmotnosti počas predbežného spracovania:
P1 = 100 m1m1 + m2 + m3
P2 = 100 m2m1 + m2 + m3
P3 = 100-P1 + P2,
kdeP1je obsah první čisté suché složky v %,
P2obsah druhé čisté suché složky v %,
P3obsah třetí čisté suché složky v %,
m1čistá suchá hmotnost první složky,
m2čistá suchá hmotnost druhé složky,
m3čistá suchá hmotnost třetí složky.
7.8.3 Výpočet obsahu zložiek s korekciou prostredníctvom zmluvných zvýšení a opravných koeficientov na zníženie hmotnosti počas prípravy (v prípade potreby) sa vykoná v súlade s bodom 8.6.3.
8. Chemické metódy
8.1 Kontext
Chemická metóda je založená na postupnom rozpúšťaní jednotlivých zložiek zmesi. Sú možné štyri možnosti:
8.1.1 Použijú sa dve vzorky. Komponent A sa odstráni z prvej vzorky a zložka B z druhej vzorky
8.1.2 Použijú sa dve vzorky. Z prvej vzorky odstráňte zložku A a z druhej zložky vzorky A a B
8.1.3 Použijú sa dve vzorky. Z prvej vzorky odstráňte zložky A a B a z druhej vzorky odstráňte zložky B a C
8.1.4. Použije sa jedna vzorka. Priečinok A a komponent B sú postupne odstránené.
Stanovená čistá suchá hmotnosť vzoriek a nerozpustné rezíduá sa určia na základe obsahu každej zložky. Na kontrolu je vhodné použiť dve z uvedených možností.
8.2 Nástroje a prístroje
a) filtračné poháre;
b) váhy,
c) čerpadlo,
(d) silikagélové vysúšadlo s indikátorom vlhkosti;
(e) sušiareň s ventiláciou na sušenie vzoriek pri teplote (105 ± 3 °C);
f) analytické stupnice s presnosťou 0,0002 g;
g) prístroj na extrakciu Soxhletu alebo iný prístroj poskytujúci rovnaké výsledky;
(h) sacia banka.
8.3 Chemikálie:
(a) redestilovaný petroléter s teplotou varu v rozmedzí od 40 °C do 60 °C;
(b) destilovaná alebo deionizovaná voda;
c) iné chemikálie. 5)
Chemikálie musia byť čisté, s. a.
8.4 Podmienky používania chemických metód
(a) pred analýzou sa musia identifikovať všetky vlákna v zmesi;
b) korekčné koeficienty sa vzťahujú na nerozdegradované vlákna. Na znehodnotené vlákna sa použijú iné korekčné faktory,
(c) ak to nie je technicky náročné, zložka s vyššou reprezentáciou v zmesi sa rozpustí ako priorita.
8.5. Skúšobný postup:
a) Skúšobná vzorka s hmotnosťou najmenej 1 g sa odoberá z laboratórnej vzorky. Vzorka sa rozreže na kusy s dĺžkou približne 10 mm a rozbije sa čo najviac. Každá vzorka sa vysuší v vážiacej nádobe, ochladí sa v exsikátore a odváži podľa bodu 6.3.
b) Vzorka sa prenesie do sklenenej nádoby a vážiace zariadenie sa okamžite prepraví. Sušina vzorky sa vypočíta z rozdielu hmotnosti. Skúška sa potom vykoná tak, ako je špecifikované v príslušnom bode použitej metódy. 5) Zvyšok vzorky sa preskúma pod mikroskopom, aby sa zistilo, či boli rozpustné vlákna skutočne odstránené postupom.
c) Testovanie podľa uvedeného postupu sa vykonáva najmenej dvakrát.
8.6 Výpočet výsledkov
8.6.1 Hmotnosť každej zložky v zmesi sa vyjadruje ako percento celkovej hmotnosti vlákien v zmesi. Výsledok sa vypočíta na základe suchej hmotnosti korigovanej o zmluvné zvýšenia a korekčné faktory, pričom sa zohľadní úbytok hmotnosti počas prípravy a analýzy vzorky.
8.6.2 Výpočet čistej suchej hmotnosti vlákien v percentách bez ohľadu na stratu hmotnosti vlákna počas predbežného prípravy vzorky:
8.6.2.1 variant 1
Použijú sa dve skúšobné vzorky. A sa odstráni rozpúšťadlom z prvej vzorky a B z druhej vzorky. Rozpustné rezíduá každej vzorky sa odvážia a vypočíta sa obsah každej zložky vzťahu:
P1 = 100d2d1-d2r1m1 + r2m21-d2d1
P2 = 100d4d3-d4r2m2 + r1m11-d4d3
P3 = 100-P1 + P2,
kdeP1je obsah první čisté suché složky rozpuštěné v prvním vzorku prvním činidlem v %,
P2obsah druhé suché čisté složky rozpuštěné ve druhém vzorku druhým činidlem v %,
P3obsah třetí suché čisté složky, která nebyla rozpuštěna v obou vzorcích v %,
m1suchá hmotnost prvního vzorku po předběžné přípravě,
m2suchá hmotnost druhého vzorku po předběžné přípravě,
r1suchá hmotnost zbytku po odstranění první složky z prvního vzorku prvním činidlem,
r2suchá hmotnost zbytku po odstranění druhé komponenty ze druhého vzorku druhým činidlem,
d1opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti druhé složky nerozpustné v prvním činidle – v prvním vzorku,
d2opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky nerozpustné v prvním činidle – v prvním vzorku,
d3opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti první složky nerozpustné ve druhém činidle – ve druhém vzorku,
d4opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky nerozpuštěné ve druhém činidle – ve druhém vzorku.
8.6.2.2 variant 2
Použijú sa dve skúšobné vzorky. Zložka A sa odstráni rozpustením z prvej vzorky a dvoch zložiek A a B z druhej vzorky. Rozpustné rezíduá každej vzorky sa odvážia a vypočíta sa obsah každej zložky vzťahu:
P1 = 100-P2 + P3
P2 = 100 d1r1m1-P3d1d2
P3 = 100 d4r2m2,
kdeP1je obsah první čisté suché složky rozpuštěné v prvním vzorku prvním činidlem v %,
P2obsah druhé čisté suché složky rozpuštěné současně s první složkou ve druhém vzorku druhým činidlem v %,
P3obsah třetí čisté suché složky, která nebyla rozpuštěna v obou vzorcích, v %,
m1suchá hmotnost prvního vzorku po předběžné přípravě,
m2suchá hmotnost druhého vzorku po předběžné přípravě,
r1suchá hmotnost zbytku po odstranění první složky z prvního vzorku prvním činidlem,
r2suchá hmotnost vzorku po odstranění první a druhé složky ze druhého vzorku druhým činidlem,
d1opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti druhé složky nerozpuštěné v prvním činidle – v prvním vzorku,
d2opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky nerozpuštěné v prvním činidle – v prvním vzorku,
d4opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky nerozpuštěné ve druhém činidle - ve druhém vzorku.
8.6.2.3 variant 3
Použijú sa dve skúšobné vzorky. Dve zložky A a B sa odstránia rozpustením z prvej vzorky a dve zložky B a C sa odstránia z druhej vzorky. Rozpustné rezíduá každej vzorky sa odvážia a vypočíta sa obsah každej zložky vzťahu:
P1 = 100 d3r2m2
P2 = 100-P1 + P3
P3 = 100 d2r1m1,
kdeP1je obsah první čisté suché složky rozpuštěné v prvním vzorku prvním činidlem v %,
P2obsah druhé čisté suché složky rozpuštěné v prvním vzorku prvním činidlem a ve druhém vzorku druhým činidlem v %,
P3obsah třetí čisté suché složky, rozpuštěné ve druhém vzorku druhým činidlem v %,
m1suchá hmotnost prvního vzorku po předběžné přípravě,
m2suchá hmotnost druhého vzorku po předběžné přípravě,
r1suchá hmotnost zbytku po odstranění první a druhé složky z prvního vzorku prvním činidlem,
r2suchá hmotnost zbytku vzorku po odstranění druhé a třetí složky ze druhého vzorku druhým činidlem,
d2opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky nerozpuštěné v prvním činidle – v prvním vzorku,
d3opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky nerozpuštěné ve druhém činidle – ve druhém vzorku.
8.6.2.4 variant 4
Použije sa len jedna skúšobná vzorka. Jedna zo zložiek sa odstráni rozpustením a zvyšok dvoch ďalších zložiek sa odváži. Jeden z dvoch druhov vlákien vo zvyšku sa odstráni rozpustením a odváži sa nerozpustený komponent a vypočíta sa obsah každej zložky vzťahov:
P1 = 100-P2 + P3
P2 = 100 d1r1m-P3d1d2
P3 = 100 d3r2m,
kdeP1je obsah první čisté suché složky (první rozpuštěné složky) v %,
P2obsah druhé čisté suché složky (druhé rozpuštěné složky) v %,
P3obsah třetí čisté suché složky (nerozpuštěné složky) v %, m suchá hmotnost zkušebního vzorku po předběžné přípravě,
msuchá hmotnost zkušebního vzorku po předběžné přípravě,
r1suchá hmotnost zbytku po odstranění první složky prvním činidlem,
r2suchá hmotnost zbytku po odstranění první a druhé složky prvním a druhým činidlem,
d1opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti druhé složky v prvním činidle,
d2opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky v prvním činidle,
d3opravný koeficient pro ztrátu hmotnosti třetí složky v prvním a druhém činidle.
8.6.3. Výpočet obsahu zložky pomocou zmluvných zvýšení a korekčných faktorov s prihliadnutím na úbytok hmotnosti počas predbežnej prípravy vzorky:
A = 1 + a1 + b1100 B = 1 + a2 + b2100 C = 1 + a3 + b3100
P1A = 100P1AP1A + P2B + P3C
P2A = 100P2B1A + P2B + P3C
P3A = 100P3CP1A + P2B + P3C,
kdeP1Aje obsah první čisté suché složky včetně obsahu vlhkosti a ztráty hmotnosti vzniklé během předběžné přípravy v %,
P2Aobsah druhé čisté suché složky včetně obsahu vlhkosti a ztráty hmotnosti vzniklé během předběžné přípravy v %,
P3Aobsah třetí čisté suché složky včetně obsahu vlhkosti a ztráty hmotnosti vzniklé během předběžné přípravy v %,
P1obsah první čisté suché složky v % vypočtený podle jednoho ze vzorců uvedených v 7. 8. 2,
P2obsah druhé čisté suché složky v % vypočtený podle jednoho ze vzorců uvedených v 7. 8. 2,
P3obsah třetí čisté suché složky v % vypočtený podle jednoho ze vzorců uvedených v 7. 8. 2,
a1smluvní přirážka pro první složku v %,
a2smluvní přirážka pro druhou složku v %,
a3smluvní přirážka pro třetí složku v %,
b1ztráta hmotnosti první složky během předběžné přípravy v %,
b2ztráta hmotnosti druhé složky během předběžné přípravy v %,
b3ztráta hmotnosti třetí složky během předběžné přípravy v %.
Ak sa použije špeciálna metóda predprípravy podľa bodu 5.3, hodnoty b1, b2, b3 sú stanovené predprípravou s každou vláknovou zložkou. To sa vykoná s vláknami odstránenými zo všetkých nevláknových materiálov okrem tých, ktoré bežne obsahujú a sú v stave, v akom sa nachádzajú v analyzovanom materiáli.
Ak nie sú k dispozícii čisté oddelené vlákna, ktoré sú zložkami zmesi, pri testovaní čistých vlákien podobných tým, ktoré sú v skúšobnej zmesi, sa použijú priemerné hodnoty b1, b2, b3.
Ak sa používa normálna metóda predprípravy, t. j. extrakcia petrolejom a vodou, nie sú zohľadnené korekčné koeficienty b1, b2, b3. Výnimkou je nebielená bavlna, nebielený ľan a nebielené konope, pri ktorých straty hmotnosti počas predbežnej prípravy predstavujú 4% a 1% pre polypropylén.
Poznámka: Príklady výpočtu sú uvedené v prílohe 2 k tomuto dekrétu.
9. Ručná a chemická separačná metóda
9.1. Základ testu
Prednosť má manuálne oddelenie (ak je to technicky možné). Zvyšok sa analyzuje chemickou metódou.
9.2 Postupy pre manuálnu metódu a chemické metódy sú stanovené v bodoch 7 a 8.
10. Zhoda metód
10.1 Na určenie zhody analýzy jednotlivých trojzložkových metód zmesi sa bežne používajú hodnoty uvedené v metódach analýzy dvojzložkových zmesí používaných na analýzu trojzložkových zmesí.
10.2 V prípade štyroch variantov chemických metód analýzy trojzložkových zmesí sa vykoná korekcia dvojitého riedenia. Ak E1 a E2 indikujú zhodu dvoch metód analýzy dvojzložkových zmesí, zhoda výsledkov pre každú zložku je uvedená v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Stanovenie zhody výsledkov
Vlákenná složkaVarianta 1Varianta 2 a 3Varianta 4
AE1E1E1
BE2E1 + E2E1 + E2
CE1 + E2E2E1 + E2
Poznámka: Pri použití variantu 4 možno zistiť, že zhoda je nižšia ako zhoda stanovená v tabuľke 1. Je to spôsobené rušivým pôsobením prvého činidla na zvyšok pozostávajúci zo zložiek B a C. Tento účinok je ťažké vyhodnotiť.
11. Skúšobný protokol
Skúšobný protokol musí obsahovať tieto informácie:
(a) variant (-y) použitý (-é) na analýzu, metódy, činidlá a korekčné faktory;
b) podrobný opis každého osobitného prípravku;
(c) jednotlivé výsledky a aritmetický priemer výsledkov uvedených na jedno desatinné miesto;

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaDekrét Ministerstva priemyslu a obchodu č. 94 / 1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú postupy kvantitatívnej analýzy trojzložkových zmesí textilných vlákien
Typ predpisuUznesenie
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia28.05.1999
Účinnosť od01.07.1999
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania