Na Ústavnom súde Českej republiky č. 92 / 1995 Zb.
Posúdenie Ústavného súdu Českej republiky z 12. apríla 1995 týkajúce sa návrhu na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 589 / 1992 Z. z. o príspevkoch na sociálne zabezpečenie a príspevkoch do štátnej politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
08.06.1995
92
POKUTY
Ústavný súd Českej republiky
Za Českú republiku
Ústavný súd Českej republiky rozhodol 12. apríla 1995 v pléne o návrhu skupiny poslancov Poslaneckej komory Českej republiky na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 589 / 1992 Z. z. o príspevkoch na sociálne zabezpečenie a príspevkoch do štátnej politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov takto:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Podaním z 27.4.1994, doplnené a vylepšené vyjadreniami z 31.8.1994 a 17.1.1995, skupina 42 poslancov poslaneckej komory parlamentu Českej republiky navrhla, podľa ustanovení § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, aby Ústavný súd zrušil niektoré ustanovenia zákona č. 589 / 1992 Z. z. o poistení sociálneho zabezpečenia a príspevku k štátnej politike zamestnanosti, v znení neskorších predpisov týkajúcich sa dôchodcov.
Návrh (v dodatočnom podaní zo 17. januára 1995) sa domáha zrušenia týchto ustanovení zákona č. 589 / 1992 Z. z., v znení neskorších predpisov:
1. Článok 3 ods. 1 písm. c) a článok 3 ods. 2
2. ustanovenie vyjadrené v odseku 5 ods. 2 prvej a tretej vete slovami "staromódny alebo" a
3. ustanovenie vyjadrené v § 14a ods. 2 prvá veta a § 14a ods. 5 tretia veta slovami "staromódny alebo."
Sporné ustanovenia nie sú podľa návrhu v súlade s článkom 4 ods. 1 a 4 a článkom 11 ods. 3 a 4 Charty základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou ústavného poriadku Českej republiky podľa článku 3 ústavy, a s článkom 2 ods. 1 Medzinárodného paktu o ľudských právach (správne Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach) a článkom 2 ods. 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Dňa 8. februára 1995 zástupca skupiny poslancov vzal návrh späť a požiadal, aby bol prijatý k stiahnutiu návrhu a zastavil konanie z dôvodu, že "v priebehu posúdenia objasnenia návrhu sa potreba rozšíriť návrh na zrušenie takisto v súvislosti so zákonom č. 100 / 1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení, zmenenými a doplnenými zákonmi, ukázala v relatívne veľkej miere. Keďže zástupca poslancov pre takýto krok nemal v pôvodnom návrhu mandát a ide o významnú zmenu alebo rozšírenie návrhu, zdá sa byť vhodnejšie stiahnuť tento návrh na zrušenie zákona predložením nového návrhu týkajúceho sa iných súvisiacich právnych predpisov."
Uznesením zn. pl. ÚS 12 / 94 z 20.2.1995 Ústavný súd nedovolil, aby bolo odvolanie žaloby a konanie pozastavené s odvolaním sa na ustanovenia § 67 zákona č. 182 / 1993 Z. z., ktoré umožňujú len ukončenie konania za podmienok stanovených v odsekoch 1 a 2, ktoré nezahŕňajú žalobu.
Z tohto dôvodu bol ústavný súd povinný rozhodnúť o návrhu skupiny členov zrušiť určité ustanovenia zákona č. 589 / 1992 Z. z., v znení zmien a doplnení a doplnení, podľa zmeneného a doplneného podania zo 17. januára 1995.
Sociálne poistenie pokrýva dôchodky aj nemocenské poistenie. Podľa návrhu je pojem poistenia taký, že ak dôjde k poistnej udalosti, poistná dávka sa má hradiť alebo kompenzovať za následky takejto udalosti. Podľa návrhu však poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na žiadne dávky poistenia, pokiaľ ide o dôchodkové poistenie. Poberá len starobný dôchodok, ktorý mu už bol priznaný a ktorý sa v priebehu ďalšej zárobkovej činnosti ďalej nezvyšuje.
Pokiaľ ide o dávky nemocenského poistenia, v návrhu sa uvádza, že starobný dôchodca má trojmesačnú čakaciu lehotu na získanie dávok a prijímanie nemocenských dávok je obmedzené na 84 dní.
Napokon, podľa návrhu príspevok do štátnej politiky zamestnanosti neoprávňuje starobného dôchodcu poberať nielen dávky v nezamestnanosti, ale aj byť zaregistrovaný ako uchádzač o zamestnanie v orgánoch práce.
Podľa návrhu je táto kategória v rozpore s ustanoveniami článku 4 ods. 1 a 4 a článku 11 ods. 3 a 4 Charty základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou ústavného poriadku Českej republiky podľa článku 3 ústavy, ako aj s ustanoveniami článku 2 ods. 1 Medzinárodného paktu o ľudských právach a článku 2 ods. 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Podľa návrhu táto úprava nemá charakter poistného, ako sa uvádza v zákonoch, pretože nemá rovnocenné "zváženie," a preto má povahu skrytej dane.
Z hľadiska legislatívneho inžinierstva skupina členov navrhuje zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 589 / 1992 Z. z., v znení neskorších predpisov. Keďže tieto ustanovenia nešpecifikujú samostatne skupinu dôchodcov v starobe [pozri oddiel 3 ods. 1 písm. c) a oddiel 3 ods. 2 zákona], skupina členov navrhla zrušenie príspevkov na sociálne zabezpečenie pre všetky kategórie poistencov, oboch zamestnancov [pozri oddiel 3 ods. 1 písm. c) body 1 až 12] a všetkých samostatne zárobkovo činných osôb (oddiel 3 ods. 2). Výška poistného splatného daňovníkom v závislom pomere je 8,75% odhadovaného základu [§ 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 589 / 1992 Zb. č. 589 / 1992 Z. z. v znení neskorších predpisov]. Ak by kategória dôchodcov v starobe nezaplatila poistné, ich čistý príjem by sa zvýšil o 8,75% z vymeriavacieho základu, čo by spôsobilo nerovnosť medzi touto kategóriou a ostatnými závislými osobami.
Ak by príjem starobného dôchodcu z poistenia nepodliehal plateniu starobného dôchodku, zamestnávateľ by amortizoval poistné, ktoré pri starobných dôchodkoch predstavuje 26,25% vymeriavacieho základu [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona] a pri samostatne zárobkovo činných a spolupracujúcich 30,2% [§ 7 ods. 1 písm. e) zákona].
Neplatenie poistných dávok zamestnávateľovi by viedlo k nerovnosti medzi tými, ktorí by zamestnávali dôchodcov v starobe, ktorých náklady by sa znížili o 26,25% základu na posúdenie, ktorý by nebol povinný pre sociálne zabezpečenie, a tými, ktorých zamestnanci by nedostali starobný dôchodok.
Pri úprave navrhnutej skupinou členov [zrušenie § 3 ods. 1 písm. c) a § 3 ods. 2 zákona] by prakticky žiadna zamestnanec neplatil príspevky na sociálne zabezpečenie. Ich nároky na vyplatenie dávok ustanovené zákonom č. 100 / 1988 Z.z. v znení neskorších predpisov by sa zachovali.
Túto skutočnosť si uvedomil aj zástupca skupiny poslancov, keď vo svojom vystúpení a návrhu na ukončenie konania pripomenul súvislosť medzi zákonom č. 589 / 1992 Z. z. a zákonom č. 100 / 1988 Z. z., v ich súčasnej verzii.
Ústavný súd zastával názor, že zásady solidarity a ekvivalencie sú vo všetkých existujúcich systémoch sociálneho zabezpečenia rôzneho rozsahu. Každý systém sociálneho zabezpečenia má výhodu alebo nevýhodu niektorých sociálnych skupín v závislosti od uprednostňovaného aspektu solidarity alebo zásady rovnocennosti. Toto nariadenie je vyhradené zákonodarcovi, ktorý nemôže postupovať slobodne, ale musí zohľadňovať verejné hodnoty pozorované pri stanovovaní preferencií. V posudzovanej oblasti je to oblasť hospodárskych právnych predpisov, zákonodarca má oveľa širší rozsah pôsobnosti ako v právnych predpisoch, ktoré priamo ovplyvňujú základné ľudské práva a slobody.
V prípade zárobkovej činnosti dôchodcov v starobe sa zákonodarca zakladal na úsilí uplatňovať rovnaké pravidlá na všetkých zamestnaných občanov, pokiaľ ide o vyplácanie poistného sociálneho zabezpečenia a príspevok do štátnej politiky zamestnanosti. Tieto pravidlá sa stanovia vopred, pokiaľ ide o výšku poistného zaplateného osobami, ktoré sú závislé alebo samostatne zárobkovo činné, ako aj o sumu zaplatenú zamestnávateľom.
Ústavný súd nemohol súhlasiť s tvrdením obsiahnutým v návrhu, že prémie vyplácané dôchodcom v starobe im neposkytujú "kompenzáciu" v žiadnej skupine, do ktorej prispievajú, a preto ide o skrytú daň, ktorá im bola uložená v rozpore s platnými pravidlami.
Starobný dôchodok na dôchodku má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stane invalidom v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ak je invalidný dôchodok vyšší ako starobný dôchodok, ktorý dostáva. Okrem toho môže poberať pozostalostný dôchodok po smrti svojho manželského partnera, ako aj zvýšenie dôchodku pre bezmocnosť. Dostáva na deti zvýšenie platu, vrátane zvýšenia platu.
Pokiaľ ide o vyplácanie dávok nemocenského poistenia, starobný dôchodca má nárok na vyplácanie nemocenských dávok od prvého dňa obdobia poistenia a nie, ako navrhuje skupina členov, po troch mesiacoch.
Napriek tomu, že nemocenská dávka je obmedzená na tri mesiace, v tomto období je pre túto kategóriu uprednostňovaná, pretože súčasne dostáva starobný aj nemocenský dôchodok. Poberatelia starobného dôchodku majú okrem nemocenských dávok nárok na podporu starostlivosti o rodinného príslušníka.
Napokon platba príspevku do štátnej politiky zamestnanosti oprávňuje poistenca, aby sa stal kandidátom na zamestnanie (§ 7 ods. 1 zákona č. 1 / 1991 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 578 / 1991 Z. z.) a na informácie o zamestnaní, s výnimkou práva na dávku v nezamestnanosti, keď by to bola kombinácia už vyplácaného starobného dôchodku.
Na základe uvedeného Ústavný súd následne preskúmal rôzne námietky obsiahnuté v návrhu skupiny členov a dospel k týmto záverom:
K článku 4 ods. 1 a 4 Charty základných práv nie sú žiadne námietky. Týmto ustanovením sa nestanovujú individuálne základné práva, ale iba potreba uložiť všeobecné povinnosti len na základe práva a zároveň zachovať základné práva a slobody. Na toto ustanovenie sa preto možno odvolávať len na základe ďalších ustanovení Charty základných práv a slobôd, ústavy alebo medzinárodných zmlúv v zmysle článku 10 ústavy, ktoré obsahujú osobitné základné práva alebo slobody, ktoré boli porušené. Návrh skupiny poslancov neobsahuje takéto skutočnosti.
Proti článku 11 ods. 3 tiež nie je vznesená námietka voči Charte základných práv a slobôd uvedenej v návrhu, keďže toto ustanovenie nie je vôbec právne relevantné pre posúdenie prípadu.
Sporné porušenie článku 11 ods. 4 Charty základných práv a slobôd, podľa ktorého zákon o vyplácaní poistného znamená vyvlastnenie časti príjmu starobného dôchodcu, Ústavný súd nemôže súhlasiť s návrhom skupiny poslancov. Článok 11 ods. 4 Charty základných práv a slobôd odkazuje na vecné práva, ktoré by sa mohli stať. Vyvlastnenie. Nezahŕňa dôchodkové dávky alebo príjmy zo zárobkovej činnosti dôchodcov v starobe a súvisiace platby poistného sociálneho zabezpečenia.
Ústavný súd nenašiel žiadne námietky voči článku 2 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Toto ustanovenie zakazuje diskrimináciu len v súvislosti s individuálnymi právami stanovenými v pakte. Odvolateľ však nenamietal proti žiadnemu inému právnemu predpisu obsiahnutému v tomto pakte.
To isté platí pre článok 2 ods. 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Z týchto dôvodov Ústavný súd dospel k záveru, že skupina 42 poslancov poslaneckej komory parlamentu Českej republiky z 27. apríla 1994, ktorá bola doplnená 17. januára 1995, nemohla byť dodržaná a návrh zamietla.
Prezident Ústavného súdu Českej republiky:
JUDr. Kessler v. r.
Právo pripojiť k tomuto rozhodnutiu iné stanovisko s ich menom použil ústavný súd v súlade s článkom 14 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde sudcovia JUDr. Vladimir Čermák, JUDr. Vladimir Paul, JUDr. Antonín Procházka, JUDr. Vlastimil Ševčík a JUDr. Eva Zarembová.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Posúdenie Ústavného súdu Českej republiky č. 92 / 1995 Z. z. o návrhu na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 589 / 1992 Z. z. o sociálnom poistení a príspevku do štátnej politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 08.06.1995 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0