Ústavný súd nezistil 90 / 2005 Zb.
Ústavný súd zistil z 25. januára 2005 o návrhu na zrušenie vyhlášky obce Lipník č. 1 / 2003 o uverejnení zatvorenia budov pre časť katastrálneho územia Lipníka
Platný
90
POKUTY
Ústavný súd
Za Českú republiku
Ústavný súd rozhodol 25. januára 2005 na plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo v zložení: JUDr. František Duchoň, JUDr. Vojen Güttler, JUDr. Pavel Holländer, JUDr. Ivan Janů, JUDr. Dagmar Lastovecká, JUDr. Jiří Mucha, JUDr. Jan Musil, JUDr. Jiř. Nykodym, JUDr. Pavel Rychetský, JUDr. Miloslav Excellent, JUDr. Eliška Wagner a JUDr. Michaela Židlická na návrh ministra vnútra Mgr. Stanislava Grosse o zrušení vyhlášky obce Lipník č. 1 / 2003 o uverejnení zatvorenia budovy pre časť Katastrálneho územia Lipnik
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Odôvodnenie návrhu
Návrhom podľa článku 87 ods. 1 písm. b) Ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") § 64 ods. 2 písm. g) zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov a podľa § 124 ods. 3 zákona č. 128 / 2000 Z. z. o obciach (obecná prevádzkareň) v znení neskorších predpisov, vydaným na Ústavnom súde 13. februára 2004 (predloženým na poštovú dopravu 12. februára 2004) je vtedajší minister vnútra Mgr. Stanislav Gross (ďalej len "odvolateľ") porušiteľom, podľa ktorého je samosprávna obec Lipník č. 1 / 2003 o uverejnení zatvorenia budovy pre časť katastrálneho územia Lipníka v deň vyhlásenia zákona.
Odvolateľ uviedol, že napadnuté nariadenie bolo schválené uznesením obce Lipnik 28. februára 2003 a že všetky právne stanovené podmienky jeho platnosti a účinnosti boli splnené. Regionálny orgán stredného Bohemského regiónu vyzval z 9. mája 2003 č. 3419 / 03 obce Lipník o nápravu. Ministerstvo vnútra dospelo k záveru, že sporné nariadenie je v rozpore so zákonom, a preto sa na základe opatrenia z 10. novembra 2003 MS-1999/5 / 1-2003 začalo správne konanie o jeho pozastavení. Keďže obec Lipník nenapravila, ministerstvo vnútra pozastavilo účinnosť nariadenia o samosprávach rozhodnutím č. MS-1999 / 2- 2003 z 13. januára 2004.
Odvolateľ uviedol, že podľa článku 61 ods. 2 zákona o samosprávach sa obec riadi zákonmi a inými právnymi predpismi vrátane komunálnych právnych predpisov, t. j. všeobecne záväznými predpismi a nariadeniami pri vydávaní obecného poriadku. Podľa odvolateľa z toho vyplýva, že uznesenie obce musí byť v súlade s ostatnými právnymi predpismi, ktoré už obec vydala. Obec Lipník na základe sporného nariadenia oznámila trvalé zatvorenie výstavby časti územia obce, na ktorú sa už vzťahuje všeobecne záväzné nariadenie z 20. novembra 2001 o záväzných častiach územného plánu mesta Lipník, ďalej len "obecná vyhláška," v ktorom sa ustanovujú záväzné predpisy pre funkčné a priestorové usporiadanie obce Lipník. Obecná vyhláška upravuje časť príslušného územia v článku 3 ods. 9 vylúčením výstavby v tejto oblasti s výnimkou daňovo definovaných budov. Napadnutým nariadením obec vyhlasuje trvalé zatvorenie budovy v tej istej časti územia, ktoré vymedzuje stavebné činnosti v oblasti zakázanej v článku 1 písm. a) a umožňuje jednoznačne formulované výnimky, t. j. umožňuje umiestnenie rôznych druhov budov na území, ako je obecná vyhláška. Rovnaké územie upravujú dve komunálne právne predpisy, podľa ktorých sporné nariadenie o komunálnych budovách upravuje stavebnú činnosť v rozpore s mestskou vyhláškou v článku 1 písm. a) bode 1, v ktorom okrem obecnej vyhlášky umožňuje výstavbu malých účelových budov a zariadení pre lesníctvo, poľnohospodárstvo, ochranu prírody alebo rekreáciu, ktoré nenarúšajú ani inak neoslabujú územie. Naopak, článok 1 písm. a) ods. 2 znižuje možnosť zavedenia konštrukcií linkovej lodnej prepravy mimo cyklistických trás; technické infraštruktúrne konštrukcie sú úplne spustené a výstavba plotov na ochranu lesných plôch pred zverou je povolená v článku 1 písm. a) bode 4.
Podľa odvolateľa musí byť zatvorenie budovy vyhlásené obcou podľa § 33 ods. 3 zákona č. 50 / 1976 Z. z., o územnom plánovaní a stavebníctve (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vo forme obecného dekrétu v súlade s ustanoveniami stavebného práva upravujúceho zatvorenie stavby vydaného obecným orgánom vo forme územného rozhodnutia. Podľa odvolateľa boli porušené oddiely 10, 39 a 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona tým, že sa regulovala stavebná činnosť v časti územia obce odlišne od obecnej vyhlášky, čo znamená povinnosť zabezpečiť, aby zatvorenie budovy bolo v súlade s cieľmi, cieľmi a dokumentáciou územného plánovania.
Podľa odvolateľa nemožno údajné nedodržanie preklenúť výkladom. Napríklad pri uplatňovaní zásady lex posterior derogat apriori by sa uprednostnilo uplatňovanie nariadenia obce, čo by v podstate znamenalo negatívny dlhodobý a relatívne zložitý proces obstarávania dokumentácie územného plánovania. Okrem toho je podľa odvolateľa otázne, či sa táto interpretačná metóda môže uplatniť na právne predpisy, ktoré sú síce vydané tým istým orgánom (obec) úplne odlišného charakteru (všeobecne záväzné dekréty sa vydávajú v rámci osobitnej právomoci v zmysle článku 104 ods. 3 ústavy) delegovaného nariadenia.
Podľa odvolateľa sporné nariadenie v rozpore s § 40 ods. 2 stavebného zákona tiež stanovuje trvalé zatvorenie. Stavebný zákon neumožňuje, aby zatvorenie budovy bolo trvalé vo forme rozhodnutia o územnom plánovaní, ani nemôže byť ako také ustanovené v prípade zatvorenia budovy vydaného obecným príkazom; vyhláška obce nemôže uložiť viac povinností alebo obmedzení ako derivátové právne predpisy, ako povoľuje stavebný zákon v prípade územného rozhodnutia o zatvorení budovy.
Odvolateľ sa odvolával aj na znalecký posudok ministerstva miestneho rozvoja zo 7. januára 2004 č. 25610 / 03-63 / 2274, o ktorý požiadalo ministerstvo vnútra. Z tohto stanoviska okrem iného vyplýva, že prijatie sporného nariadenia porušilo ustanovenia článkov 29, 32 a 37 stavebného zákona a článku 3 ods. 1 a 9 Mestského poriadku.
Konanie a zhrnutie pripomienok účastníkov konania
Podľa § 69 ods. 1 zákona o ústavnom súde bola žaloba zaslaná účastníkovi konania. Vo svojich pripomienkach z 22. marca 2004 obec Lipník svojím primátorom L. D. vyjadrila požiadavku, aby Ústavný súd návrh zamietol.
Po prvé obec Lipnik potvrdila tvrdenie žalobkyne, že všetky právne podmienky platnosti a účinnosti sporného nariadenia boli splnené a že toto nariadenie je stále v platnosti vo verzii prijatej 28. februára 2003. S cieľom pokračovať s regionálnym úradom stredného Bohemského regiónu obec uviedla, že podľa jej názoru nebola motivovaná záujmom o riadne vykonávanie delegácie, ale úsilím umiestniť na území existujúceho biocentra "supra-lokálny" význam oblasti veľkého rozvoja Mladá (ako kupujúci zmeny územného plánu VÚC Mladá) napriek odporu príslušných obcí vrátane územia, kde bolo vyhlásené za zatvorenie budovy.
Obec Lipnik vyjadrila presvedčenie, že sporné nariadenie je v súlade so stavebným právom a inými právnymi predpismi a s cieľmi a úlohami, ktoré sleduje.
Pokiaľ ide o údajné porušenie sporného nariadenia článkom 3 ods. 9 obecného poriadku, obec Lipnik uviedla, že sporné nariadenie je v súlade s ustanovením uvedeným v obecnom poriadku. Obecná vyhláška zakazuje výstavbu s výnimkou výstavby tratí, výstavbu technickej infraštruktúry a výstavbu potrebnú na správu lesných a poľnohospodárskych pozemkov. Sporné nariadenie zakazuje výstavbu s výnimkou cyklistických trás (stavba tratí), nerušiacich zariadení a hodnoty krajiny a malých účelových stavieb - tieto stavby a zariadenia podľa obce súvisia s využívaním lesných a poľnohospodárskych pozemkov a s výstavbou potrebnej infraštruktúry na tento účel. S cieľom chrániť verejné záujmy na území sa definícia zatvorenia stavby v napadnutom nariadení vyjadruje presnejšie, ako je to v prípade územnej plánovacej dokumentácie, keďže sa zaoberá používaním územia na inej úrovni podrobnosti. Napadnuté nariadenie bolo preto špecifikované a špecifikované pre výnimočné územie (z hľadiska prírodných vied, krajiny a estetických hodnôt a rekreačného potenciálu) všeobecným nariadením o záväzných častiach územného plánu. Nariadenie je logicky presnejšie, pretože sa týka len špecifikovaného územia, zatiaľ čo obecná vyhláška sa týka celého nemestského územia alebo urbanizácie neurčeného územného plánu mestskej oblasti obce.
Prijatie výkladu Regionálneho úradu stredočeského regiónu a Ministerstva vnútra, že zatvorenie budovy a územný plán musia byť rovnaké, podľa obce Lipnik by možnosť zatvorenia budovy pre určité územie už nebola relevantná. K neprijateľnému rozporu by došlo napríklad vtedy, keď by sa zatvorenie budovy trvalo vyhlásilo za zastavanú plochu (oddiel 139a ods. 3 stavebného zákona), a v tomto prípade to tak nie je.
Obec Lipnik označila odkaz žalobkyne na proces obstarávania dokumentácie o územnom plánovaní za bez právneho významu, pretože má zabezpečiť, aby dokumentáciu o územnom plánovaní schválenú v jej vlastnej právomoci mohli príslušné orgány preskúmať z hľadiska dodržiavania záujmov chránených osobitnými právnymi predpismi. V prípade rádu obce však ide výlučne o výkon štátnej správy (delegácie).
V prípade vyhlášky o záväzných častiach územného plánu a v prípade mestskej vyhlášky o uverejňovaní zatvorenia budov je právna úprava tej istej právnej sily platná podľa obce Lipník, takže aj keď jeden z nich presnejšie definuje obmedzenia využívania pozemku v lokalite, nemá za následok zrušenie (poškodenie) jednej z nich; podmienky oboch ustanovení musia byť samozrejme splnené pri použití predmetného územia. Obidva pravidlá obce nie sú v tomto prípade v rozpore, ale dopĺňajú sa. Skutočnosť, že územie je riešené územným plánom, nijako nevylučuje možnosť vytvorenia zatvorenia budovy pre toto územie a stanovenie prísnejších podmienok pre činnosti na tomto území.
V tejto súvislosti sa obec domnievala, že postup stanovený v oddiele 127 ods. 1 (124) zákona o samosprávach by sa mohol uplatniť len vtedy, ak by nariadenie o samospráve bolo v rozpore so zákonom (nie iným právom - ministerským výnosom, všeobecne záväzným príkazom obce alebo regiónu). Aj keby sporné nariadenie bolo v rozpore s obecným poriadkom, bolo vydané v súlade s § 79 ods. 3 ústavy a § 11 ods. 1 zákona o samosprávach, t. j. zákonom a v rámci jeho obmedzení.
Pokiaľ ide o tvrdenie o rozpore s § 40 ods. 2 stavebného zákona, obec Lipník uviedla, že zo stavebného zákona nevyplýva, že oznámenie o zatvorení budovy musí byť dočasným opatrením. Naopak, podľa § 1 ods. 2 stavebného zákona územné plánovanie, ktorého zatvorenie stavby je jedným z nástrojov, má vytvoriť predpoklady na zabezpečenie trvalej konzistentnosti všetkých hodnôt na území. Na území bolo zatvorenie budovy vyhlásené z dôvodu jeho trvalej a nie prechodnej povahy, krajiny a estetickej hodnoty a jej rekreačného potenciálu. Územie je dôležitou krajinou s jedinečnými prírodnými komunitami s množstvom chránených rastlín a zvierat. Účelom zatvárania budov je trvalo udržiavať a chrániť tieto hodnoty. V prípade, že sa tento účel zruší, nič nebráni zrušeniu alebo zmene nového obecného poriadku. Podľa obce Lipník § 40 ods. 2 stavebného zákona výslovne predpokladáme, že zatvorenie stavby bude vyhlásené bez presnej lehoty. Slovo "trvalé" v nariadení obce sa môže zdať nadbytočné, ale nemôže spôsobiť, že bude nezákonné.
Podľa obce Lipnik tvrdenie odvolateľa, že sporné nariadenie je v rozpore s ustanoveniami stavebného práva, nie je možné, pretože nariadenie je v súlade s nimi alebo sa vôbec netýka týchto ustanovení veci (§ 10, § 29, § 37 ods. 1 a 2 a § 39 stavebného práva). Ustanovenie, že územná plánovacia dokumentácia je základom pre územné rozhodnutie, sa v tomto prípade rešpektuje, keďže zatvorenie budovy sa týka len územia vymedzeného územným plánom ako nezastaviteľné.
Podľa článku 69 ods. 2 zákona o ústavnom súde bola žiadosť zaslaná aj ombudsmanovi, ale neinformoval ústavný súd o tom, že vstupuje do konania; Preto sa nestal vedľajším účastníkom konania.
Uznesením ústavného súdu č. pl. ÚS 9 / 04- 15 z 23. marca 2004 bolo konanie vo veci prerušené 30. marca 2004 z dôvodu zníženia počtu sudcov ústavného súdu na 11. Uznesením ústavného súdu č. pl. ÚS 9 / 04- 19 z 22. júna 2004 sa rozhodlo pokračovať v konaní, keďže počet sudcov ústavného súdu sa opäť zvýšil na 12.
Ústne pojednávanie vo veci sa neuskutočnilo so zreteľom na súhlas účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania s odstúpením (odsek 44 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Výnimka spornej právnej úpravy
"Nariadenie o účasti č. 1 / 2003
o uverejnení zatvárania budov pre časť katastrálneho územia Lipnika
Obec Lipník sa 28. februára 2003 rozhodla vydať podľa § 102 ods. 2 písm. d) zákona č. 128 / 2000 Z. z. o obci (mestská prevádzkareň) v znení neskorších predpisov a § 33 ods. 3 zákona č. 50 / 1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebníctve (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov toto nariadenie:
Toto nariadenie vyhlasuje trvalé uzavretie (1) na území vymedzenom v článku 2 tohto nariadenia v tomto rozsahu:
a) zakazuje sa:
1. umiestniť nové budovy, s výnimkou malých účelových budov a zariadení pre lesníctvo, poľnohospodárstvo, ochranu prírody alebo rekreáciu, ktoré nenarušujú ani inak neoslabujú územie;
2. vybudovať novú posilnenú komunikáciu okrem cyklistických trás,
3. stavať zariadenia, ktoré by narušili alebo inak zhoršovali krajinu;
4. stavať ploty s výnimkou lesných škôlok, ploty vytvorené na ochranu lesných plôch pred zvieratami;
5. stavať ďalšie zariadenia alebo vykonávať terénne úpravy.
(1) Uzavretie budovy je oznámené na území, ktorého presné hranice sú vyznačené na mape 1: 10 000 mierky, ktorej originál je uložený v obecnom úrade.
(2) Prehľad pozemkových parciel na území uvedenom v článku 2 ods. 1 je prílohou 1 k tomuto nariadeniu, pričom jej grafické znázornenie je prílohou 2 k tomuto nariadeniu.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 15.3.2003.
1) § 33 ods. 3 zákona č. 50 / 1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebníctve (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Příloha 1
Príloha 1
Nariadenie č. 1 / 2003 z 28. februára 2003 o uverejnení zatvárania budov pre časť katastrálneho územia Lipnika
Opis hraníc územia, v ktorom sa vyhlasuje zatvorenie budovy
1. Označenie miesta
región: stredný Bohémsky
Obec: Lipplant
Katastrálne územie: Lipník
2. Hranica územia
Celý pozemok je 5034, 5038 / 1, 5038 / 2, 5039, 5040, 5041, 5042, 5053, 5054, 5055, 5056, 5072, 5073, 5074, 5075 a 5076, ktoré sú súčasťou regionálneho biocentra Mladá. "
Podľa dôvodovej správy sporného nariadenia o obci je cieľom zatvorenia stavby zachovať a trvalo chrániť vymedzené časti územia pre ich prírodné, krajinné a estetické hodnoty, umožniť ich využitie na rekreáciu a vzdelávanie občanov a celkovo prispieť k zlepšeniu životného prostredia regiónu a jeho rekreačného potenciálu. Oblasť zatvorenia stavby teda predstavuje osobitnú rozsiahlu ochranu zachovalej krajiny bývalého Milovice- Mladý vojenský útek. Zatvorenie budovy zahŕňa pôvodné vojenské výcvikové ihrisko, areál bývalej obce Mladá a časť okolitých lesných plôch v regionálnom biocentre Mladá, ktoré sú uvedené v platnom UC Mladá (1994) ako miesto zvýšeného záujmu o ochranu prírody. Kategória VKP - unikátne jasnejšie brezové háje, vzácne gerbilické komunity.
Podmienky aktívnej legitimity žiadateľa
Ústavný súd sa najprv zaoberal otázkou, či žalobca - minister vnútra - má právo podať návrh na zrušenie sporných ustanovení. Prima facia dospela k pozitívnemu záveru. Podľa článku 64 ods. 2 písm. g) zákona o Ústavnom súde má minister vnútra právo podať návrh na zrušenie iného zákona alebo jeho individuálnych ustanovení podľa článku 87 ods. 1 písm. b) ústavy, ak ide o návrh na zrušenie obecného práva.
Návrhu ministra vnútra predchádzal postup dohľadu podľa hlavy VI zákona o samosprávach. Obec Lipník č. 3419 / 03 9. mája 2003 požiadala krajský úrad stredného Bohemianskeho regiónu o nápravu. Obec túto výzvu dostala 14. mája 2003. Ministerstvo vnútra dospelo k záveru, že sporné nariadenie je v rozpore so zákonom, a preto sa na základe opatrenia z 10. novembra 2003 MS-1999 / 5 / 1 - 2003 začalo administratívne konanie o pozastavení jeho účinnosti. oznámenie o začatí konania bolo oznámené obci 10. novembra 2003. Keďže obec Lipník nenapravila, ministerstvo vnútra pozastavilo účinnosť nariadenia o samosprávach rozhodnutím č. MS-1999 / 2- 2003 z 13. januára 2004; rozhodnutie bolo oznámené obecnému orgánu 21. januára 2004 a stalo sa konečným k tomuto dátumu. V súlade s oddielom 124 ods. 3 zákona o obci mal minister vnútra predložiť ústavnému súdu všeobecné záväzné uznesenie obce najneskôr 15 dní po pozastavení platnosti. Lehota podľa tohto ustanovenia uplynula 5. februára 2004, ale minister vnútra predložil príslušný návrh až 12. februára 2004, keď ho predložil na poštovú dopravu.
Ústavný súd poznamenáva, že z pohľadu zákona o ústavnom súde sa obdobie podľa § 124 ods. 3 zákona o samosprávach musí považovať za dobu nariaďovania, ktorej neúspech nemá za následok zamietnutie návrhu z dôvodov podľa § 43 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o ústavnom súde. Zákon o ústavnom súde nezaväzuje ministra vnútra k ďalším podmienkam uvedeným v § 64 ods. 2 písm. g).
Z tohto záveru však nevyplýva, že z hľadiska zákona o samospráve ide aj o lehotu na objednávku v § 124 ods. 3, s ktorou neexistujú žiadne ďalšie dôsledky. Toto je veľmi dôležitý termín. Minister vnútra má úplne výnimočnú právomoc pozastaviť právnu úpravu obce pred kontaktom s Ústavným súdom návrh na jeho zrušenie. V oblasti tzv. autonómnej právomoci obce ide nepochybne o základný zásah do ústavného práva na územnú autonómiu. Ak by minister vnútra zostal po pozastavení právnej úpravy obce nečinný, viedlo by to k faktickému zrušeniu právnej úpravy, keďže jej účinnosť by bola trvalo pozastavená. Účelom ustanovení § 124 ods. 3 prvej vety je vyhnúť sa situácii, keď výkonný orgán má významný vplyv na ústavné právo miestneho orgánu bez toho, aby podliehal súdnej kontrole z hľadiska ústavnosti. Keďže miestny orgán nemá právo nútiť ministra vnútra, aby v stanovenej lehote implementoval svoje stavebné povolenie, a zákon o samospráve sa nezaoberá dôsledkami nečinnosti ministra vnútra, ústavný výklad situácie vzniká obnovením účinnosti komunálnych právnych predpisov do uplynutia lehoty podľa § 124 ods. 3 zákona o samospráve.
Z toho vyplýva, že vzhľadom na článok 127 ods. 1 zákona o samosprávach stíha aj nariadenie o obci, t. j. právne predpisy vydané na základe poverenia. Vypočutie a rozhodnutie ústavného súdu o návrhu ministra vnútra na zrušenie sporného nariadenia obce Lipnik však nemajú žiadny vplyv, ak je sporné nariadenie účinné alebo nie (pozri oddiel 66 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Ústavný a právny súlad legislatívneho procesu
Podľa článku 68 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri rozhodovaní o obsahu zákona alebo inej právnej úpravy Ústavný súd posudzuje obsah práva alebo inej právnej úpravy z hľadiska jej súladu s ústavnými zákonmi a v prípade iných právnych predpisov aj právne predpisy sú uplatniteľné a zisťuje, či boli alebo neboli prijaté a vydané v rámci ústavných právomocí a ústavným spôsobom. článok 79 ods. 3 a článok 104 Pritom ústava zveruje právnu úpravu postupu zákonodarcu obce.
V tejto súvislosti Ústavný súd zistil zo zápisnice z verejného zasadnutia obecnej rady, ktoré sa konalo 28. februára 2003 v Lipniku, že na stretnutí bolo prítomných 8 členov rady a že sporné nariadenie bolo jednomyseľne schválené. Keďže zástupca obce mal v tom čase deväť členov, z ktorých jeden nebol prítomný, možno dospieť k záveru, že sporné nariadenie bolo prijaté kvalifikovaným spôsobom (oddiely 92 ods. 3 a 87 zákona o samosprávach); v obci Lipník podľa § 99 ods. 3 zákona o samosprávach Rada mesta nie je zvolená, a preto podľa § 84 ods. 3 zákona o samospráve príkaz obce vydáva rada obce. Okrem toho Ústavný súd dospel k záveru, že sporné nariadenie bolo 28. februára 2003 riadne zverejnené na oficiálnom štítku Mestského úradu Lipnik a 24. marca 2003 zrušené tak, aby nadobudlo účinnosť 15. marca 2003 (oddiel 12 ods. 2 zákona o obci). Ústavný súd poznamenáva, že sporná právna úprava bola prijatá a vydaná v súlade so zákonom o samosprávach, t. j. ústavným spôsobom.
Hodnotenie ústavného súdu
Podľa odvolateľa má Ústavný súd zrušiť napadnutý obecný poriadok, pretože je v rozpore s článkom 3 ods. 9 všeobecne záväzného dekrétu obce Lipník z 20. novembra 2001 o záväzných častiach územného plánu Lipníka, ktorý je v rozpore s § 10, § 39 a § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona, čo znamená povinnosť zabezpečiť jeho súlad s cieľmi, zámermi a dokumentáciou územného plánu pri vydávaní zatvorenia budovy. Okrem toho podľa odvolateľa je sporné nariadenie tiež v rozpore s § 40 ods. 2 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že zatvorenie stavby nemožno stanoviť ako trvalé.
Ústavný súd sa najprv musel zaoberať otázkou, či je oprávnený posúdiť súlad právnych predpisov obce s právnymi predpismi inej obce a či je oprávnený zrušiť právne predpisy obce týkajúce sa nesúladu s právnymi predpismi inej obce. V tomto prípade je situácia navyše zložitejšia, pretože existuje rozpor medzi obecným poriadkom a všeobecne záväzným dekrétom tej istej obce.
Ústavný súd pripomína, že podľa článku 87 ods. 1 písm. b) ústavy má právomoc rozhodovať o zrušení iných právnych predpisov alebo ich individuálnych ustanovení, ak sú v rozpore s ústavným poriadkom alebo zákonom. Ústavný súd má preto právomoc zrušiť právne predpisy nižšej právnej sily ako zákon, ale len pre jeho rozpor s ústavným poriadkom alebo právom. Ústava neudeľuje ústavnému súdu právomoc zrušiť právne predpisy nižšej právnej sily pre konflikt so zákonmi vyššej právnej sily alebo dokonca pre konflikt so subštatučným právom tej istej právnej sily. Ústavný súd preto nie je univerzálnym strážcom dodržiavania hierarchicky vytvoreného právneho štátu vo všetkých fázach právneho štátu. V našom ústavnom systéme je konflikt zákonov medzi rôznymi alebo tými istými právnymi silami možný najmä pri úrovni špecifickej kontroly noriem pri ich uplatňovaní v zmysle článku 95 ods. 1 ústavy. Podľa tohto článku, hoci sudca Všeobecného súdu je tiež výslovne oprávnený posúdiť súlad iného práva len s právom alebo medzinárodnou dohodou, ktorá tvorí súčasť zákona, z prvej vety tohto ustanovenia vyplýva, že nie je viazaná zákonom. Ak sa má právny štát uplatňovať v celom rozsahu, aby našiel právny poriadok v jeho jednote, musí byť logicky schopný a oprávnený posudzovať súlad právneho poriadku s právom nižšej právnej sily so zákonom vyššej právnej sily a v dôsledku svojho posúdenia neuplatňovať sporné právo na vec s odkazom na štandardnú zásadu výkladu lex superior derogat legi inferior.
Inými slovami, jedna vec je hierarchická tvorba právneho štátu, pre ktorého vnútornú jednotu a súdržnosť je potrebné, aby nižšia norma právnej sily bola v súlade s vyššou normou právnej sily, druhá je definovať silu chybnej právnej normy z právneho štátu autoritatívnym vyhlásením. Zatiaľ čo ústava udeľuje každému súdu právomoc posúdiť súlad zákonnej alebo zákonnej legislatívy menšej právnej sily so zákonným právom vyššej právnej sily a v prípade zistenia rozporu neuplatniť chybné pravidlo v konkrétnom prípade právomoc autoritatívneho vyhlásenia na zrušenie iného zákona priznáva ústavnému súdu iba v prípade porušenia ústavného poriadku alebo zákona.
Pokiaľ ide o právne predpisy vydané miestnymi orgánmi (obcami a krajmi), je potrebné ďalej rozlišovať, či ide o výkon štátnej správy alebo či je právna úprava vyjadrením ústavného práva na miestne orgány. Ústava v článku 105 umožňuje zákonu poveriť orgány miestnych orgánov a výkon štátnej správy; obec potom vykonáva takzvané "delegovanie." Článok 79 ods. 3 ústavy je založený na právomoci obce vydávať právne predpisy v oblasti delegovania. Podľa článku 11 ods. 1 zákona o samosprávach tak robí vo forme obecného poriadku. Podľa článku 61 ods. 2 písm. a) zákona o obci sa obec riadi zákonmi a inými právnymi predpismi, čo znamená, že obecný poriadok musí byť v súlade s právnymi predpismi a inými právnymi predpismi. Okrem toho právomoc vydávať právne predpisy v oblasti právomoci oddelene vo forme všeobecne záväzných dekrétov je založená na iných ustanoveniach ústavy, článku 104 ods. 3 (pozri aj zistenie ústavného súdu sp. zn. pl. ÚS 29 / 95, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu, zväzok 4, Found No 85, s. 301, uverejnené pod č. 14 / 1996 Z.z.). Podľa článku 35 ods. 3 písm. a) zákona o samospráve sa obec riadi zákonom a už nie inými právnymi predpismi pri vydávaní všeobecne záväzných dekrétov. Tzv. výhrada zákona (článok 104 ods. 1 ústavy) sa uplatňuje v oblasti samostatnej právomoci: oddelenú právomoc obcí a regiónov teda možno regulovať ústavným spôsobom zákonom, ktorý má aspoň právomoc zákona, a nie nižším štandardom právnej moci.
Z tohto jasného záveru ústavného súdu vyplýva, že nemôže byť zodpovedný za posúdenie súladu všeobecne záväzného poriadku obce s ustanovením, ktoré má nižšiu právnu silu ako zákon, a nemôže zrušiť všeobecný záväzný dekrét pre akýkoľvek nesúlad so zákonom.
Spornou právnou úpravou je však nariadenie občanov (1). Podľa odvolateľa je napadnuté nariadenie obce v rozpore s § 10, § 39 a § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona, pretože je v rozpore s článkom 3 ods. 9 nariadenia obce Lipník o záväzných častiach územného plánu regionálnej služby Lipník z 20. novembra 2001, ktoré vydala obecná rada podľa § 84 ods. 2 písm. b) zákona o samospráve a podľa § 29 ods. 2 stavebného zákona (2). Článok 3 tejto mestskej vyhlášky ako jej názov obsahuje záväzné predpisy o funkčnom používaní a priestorovom usporiadaní územia. V odseku 9 sa ďalej uvádza, že "iné územia, pre ktoré nie sú spracované osobitné predpisy, sú krajinné oblasti. V tejto oblasti je výstavba vylúčená, s výnimkou výstavby tratí, výstavby technickej infraštruktúry a výstavby potrebnej na správu lesných a poľnohospodárskych pozemkov."
V prípade delegovania sa výhrada právneho poriadku neuplatňuje, takže právo môže zveriť vec právnym predpisom nižšej právnej sily a môže tiež regulovať vzťah medzi nimi. Ak zákon stanovuje, že objednávka zatvorenia mestských budov musí byť v súlade s cieľmi, cieľmi a dokumentáciou územného plánu, potom má jasnú definíciu jej obsahu. Ak príkaz obce na zatvorenie stavby nie je v súlade s cieľmi, zámermi a dokumentáciou územného plánovania, bude v rozpore nielen s osobitným všeobecne záväzným dekrétom obce, ale aj so zákonom, ktorý prikazuje dodržiavanie cieľov, zámerov a dokumentácie územného plánovania podľa všeobecne záväzného dekrétu. Ústavný súd je preto oprávnený posúdiť súlad sporného nariadenia obecného orgánu s článkom 9 ods. 3 nariadenia o záväzných častiach územného plánu.
Ústavný súd však dospel k záveru, že sporné nariadenie nie je v rozpore s článkom 9 ods. 3 obecného poriadku, teda s článkom 10, článkom 37 ods. 1 a 2 a článkom 39 stavebného práva. Ústavný súd musí potvrdiť obci Lipník, že zatvorenie stavby vyhlásené vyhláškou sa neodchyľuje od cieľov a zámerov územného plánovania. Je logické, že definícia zatvorenia stavby môže byť podrobnejšia, keďže nariadenie obce sa týka len špecifikovaného územia, zatiaľ čo článok 3 ods. 9 vyhlášky sa týka celého nemestského územia alebo územia na urbanizáciu neurčeného mestského plánu obce. Nepodstatné rozdiely v formulácii zistené medzi sporným nariadením a všeobecne záväzným dekrétom nemôžu odôvodniť záver o nezákonnosti sporného nariadenia. Bolo by to popieranie významu zatvorenia stavby, ak by sa malo vymedziť rovnakým spôsobom v územnom pláne. Zatvorenie stavby môže byť dokonca stanovené pre územie, na ktorom územný plán povoľuje výstavbu, napr. ako dočasné opatrenie, až kým sa neschváli podrobnejšia územná dokumentácia pre príslušné územie. Neexistuje teda vzťah medzi nariadením o zatvorení budovy a všeobecne záväzným dekrétom obce medzi právnou úpravou nižšej právnej sily a právom vyššej právnej sily. Metódy právnej regulácie v oboch prípadoch nie sú rovnaké. Pri oznamovaní zatvorenia budovy je potrebné preskúmať, či bude zatvorenie stavby v súlade s cieľmi a cieľmi územného plánu. Posúdenie súladu s cieľmi a cieľmi priestorového plánovania na danom území sa nevyčerpá vydaním územného rozhodnutia. Táto konzistentnosť by sa mala naďalej posudzovať pri rozhodovaní o nižších úrovniach abstrakcie. Napríklad pri rozhodovaní o vydaní stavebného povolenia na výstavbu konkrétnej budovy musí stavebný úrad zvážiť, či je možné povoliť takúto výstavbu vzhľadom na ciele, ciele a dokumentáciu územného plánovania, t. j. aj vzhľadom na všeobecne záväzný dekrét schválený územným plánom.
Podľa odvolateľa je sporné nariadenie nakoniec v rozpore s § 40 ods. 2 stavebného zákona, ktorý podľa jeho názoru neumožňuje, aby sa zatvorenie stavby stanovilo ako trvalé.
Podľa § 40 ods. 2 stavebného zákona "Doba platnosti rozhodnutia o... zatvorení stavby určuje stavebný úrad [alebo obec, ak je určená vyhláškou obce (oddiel 33 ods. 3 stavebného zákona). Ak platnosť rozhodnutia nemôže byť časovo obmedzená, stavebný úrad (alebo obec) rozhodne o ukončení rozhodnutia, ak sa skončí účel, na ktorý bolo územné rozhodnutie vydané."
Ústavný súd súhlasí s odvolateľom, že zatvorenie stavby nemôže byť skutočne trvalé, ak má toto slovo vyjadriť svoju neviditeľnosť a neodvolateľnosť navždy. Samozrejme, nie je to tak. Slovo "trvalé uzavretie" sa musí chápať ako trvalé uzavretie.
Z klasifikácie ustanovenia § 40 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že stavebný zákon výslovne predpokladá, že platnosť zatvorenia stavby nebude časovo obmedzená, čo znamená, že bude vyhlásená na neurčitý čas, až kým nebude riadne zrušená z dôvodu uplynutia účelu, na ktorý bola vyhlásená. V tomto prípade bolo zatvorenie časti katastrálneho územia Lipnik vyhlásené na neurčitý čas s cieľom chrániť prírodu, krajinu a estetické hodnoty územia a zlepšiť jeho rekreačný potenciál a kvalitu životného prostredia. Ak príslušný orgán obce dospeje k záveru, že tento účel prestal existovať, nesmie sa mu brániť v zrušení zatvorenia, aj keď bolo určené za trvalé.
Ústavný súd preto konštatuje, že sporné nariadenie nie je v rozpore s § 40 ods. 2 stavebného zákona. Po tomto konaní Ústavný súd preto dospel k záveru, že neexistujú dôvody na zrušenie dekrétu obce Lipník č. 1 / 2003 o uverejnení zatvorenia budov pre časť katastrálneho územia Lipníka, a preto návrh v celom rozsahu podľa § 70 ods. 2 zákona o ústavnom súde zamieta.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
1) Zákon oprávňuje obec a kraj zverejniť zatváranie budov na základe nariadenia obce alebo na základe nariadenia kraja, t. j. vo forme právneho aktu (§ 33 ods. 3 stavebného zákona). V opačnom prípade je zatvorenie budovy územným rozhodnutím, ktoré vydal príslušný stavebný úrad podľa § 32 a nasl. stavebného zákona. Ak by ukončenie výstavby malo podobu územného rozhodnutia, preskúma ho v správnom konaní a následne súdny orgán. Ak však zatvorenie budovy má formu právneho aktu, osoby, ktorých majetok alebo iné práva na pozemky alebo budovy môžu byť priamo dotknuté uzavretím budovy, majú podstatne zložitejšiu možnosť namietať proti takémuto zasahovaniu do ich práv. Ústavný súd na druhej strane poznamenáva, že článok 33 ods. 3 stavebného zákona nemožno v tomto konaní riešiť na základe jeho ústavnosti, keďže toto ustanovenie nebolo napadnuté.
(2) Podľa § 35 ods. 2 zákona o samosprávach patrí samostatná právomoc obce do právomoci obce, najmä do pôsobnosti záležitostí uvedených v oddieloch 84, 85 a 102 zákona o samosprávach, s výnimkou vydávania komunálnych predpisov. Podľa § 84 ods. 2 písm. b) je obecná rada vyhradená na schválenie miestneho plánu a regulačného plánu. Na základe odkazu na oddiel 35 ods. 2 zákona o samospráve sa jasne dospelo k záveru, že obec schvaľuje svoj územný plán vo svojom samostatnom rozsahu. Týka sa to aj formy (všeobecne záväznej vyhlášky) a skutočnosti, že územný rozvoj obce je typickou oblasťou miestnych orgánov. V § 13 stavebného zákona však zákonodarca uviedol, že obec získala svoj územný plán v rozsahu pôsobnosti poverenia, inými slovami, že vykonáva správu štátu, a nie miestne orgány. Cieľom tejto praxe je preklenúť rozpor s výkladom, že obstarávanie územného plánu podlieha poverovaniu, ale samotný akt jeho schválenia patrí do samostatnej jurisdikcie obce. Zdá sa však, že takéto vymedzenie hranice medzi prenosom a samostatným rozsahom pôsobnosti je na úplnom hranici istoty a zrozumiteľnosti práva.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 90 / 2005 Z. z., o návrhu na zrušenie vyhlášky obce Lipník č. 1 / 2003 o uverejnení zatvorenia budov pre časť katastrálneho územia Lipníka |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 28.02.2005 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0