8 / 1980 Z. z.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Indickou republikou
Platný
Účinnosť od 17.06.1979
Zobrazeno prvních 200 z celkem 221 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
8
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
zo 6. novembra 1979,
o konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Indickou republikou
Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Indickou republikou bol 4. decembra 1974 podpísaný v Novom Dillí.
Konvent schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval ho prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 17. júna 1979.
Podľa článku 41 dohovor nadobudol platnosť 17. júna 1979.
České znenie dohovoru sa uverejní súčasne.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
KONSULÁRNY DOHOVOR
medzi Československou socialistickou republikou a Indickou republikou
Československá socialistická republika a Indická republika,
Želaním posilniť priateľstvo medzi týmito dvoma štátmi,
sa rozhodli uzavrieť konzulárny dohovor, a preto sa dohodli na:
VYMEDZENIE POJMOV
Na účely tohto dohovoru:
a) "konzulát" je generálny konzulát, konzulát, viceprezident alebo konzulárny úrad;
(b) "konzulát" je územie určené konzulárnym úradom na vykonávanie konzulárnych funkcií;
c) "vedúci konzulárneho úradu" je osoba oprávnená vysielajúcim štátom vykonávať funkcie spojené s týmto štatútom;
d) "konzulát" znamená osobu vrátane vedúceho konzulárneho úradu zodpovednú za vykonávanie konzulárnych funkcií;
e) "konzulát" znamená osobu, ktorá nie je konzulárnym úradníkom a vykonáva administratívne alebo technické funkcie na konzulárnom úrade;
f) "člen personálu" je osoba zamestnaná vo vnútroštátnych službách konzulárneho úradu;
g) "členovia konzulárneho úradu" sú konzulárni úradníci, konzulárni zamestnanci a zamestnanci;
h) "konzuláty" sú budovy alebo časti budov a pozemky, ktoré k nim patria a ktoré sa používajú výlučne na účely konzulárneho úradu bez ohľadu na vlastníctvo;
i) "konzulátske archívy" zahŕňajú všetky dokumenty, dokumenty, korešpondenciu, knihy, filmy, nahrávacie pásky a registre konzulárneho úradu spolu s kódmi a kódmi, súbormi a všetkými časťami vybavenia určeného na ich ochranu a skladovanie.
ZRIADENIE KONZULTÁCIÍ S ÚRADNÝMI ÚRADNÝMI ÚRADNÝMI ORGÁNMI
1. Poradný úrad môže byť zriadený na území prijímajúceho štátu len s jeho súhlasom.
2. Sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikácia a hranice konzulárneho obvodu sa určia dohodou medzi vysielajúcim štátom a prijímajúcim štátom.
1. Vysielajúci štát požiada prijímajúci štát o predchádzajúci diplomatický súhlas s vymenovaním vedúceho konzulárneho úradu.
2. Po prijatí takéhoto súhlasu diplomatická misia vysielajúceho štátu zašle ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu patent alebo iný dokument o vymenovaní. Konzultačný patent alebo menovací dokument obsahuje celý názov vedúceho konzulárneho úradu, jeho občianstvo, jeho triedu, sídlo konzulárneho úradu a konzulárneho obvodu.
3. Po zaslaní konzultačného patentu alebo iného dokumentu, ktorým sa vymenúva vedúci konzulárneho úradu, mu prijímajúci štát čo najskôr udelí vyhlásenie vykonateľnosti alebo iné povolenie.
4. Vedúci konzulárneho úradu sa môže ujať svojich povinností po predložení konzultačného patentu alebo iného dokumentu o vymenovaní a po udelení doložky vykonateľnosti alebo iného prijatia zo strany prijímajúceho štátu.
Prijímajúci štát môže udeliť vedúcemu konzulárneho úradu predbežné povolenie na vykonávanie konzulárnych funkcií, kým mu nebude udelená exequatur alebo iný vstup.
Úradníkom konzulátu môže byť len občan vysielajúceho štátu.
1. Vysielajúci štát vopred oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu celé meno, občianstvo, hodnosť a triedu každého konzulárneho úradníka okrem vedúceho konzulárneho úradu určeného konzulárnemu úradu.
2. Vysielajúci štát vopred oznámi prijímajúcemu štátu aj úplné meno, občianstvo a spôsobilosť konzulárnych zamestnancov vymenovaných na konzulárnom úrade.
1. Vysielajúci štát môže v súlade s článkami 3, 5 a 6 poveriť jednu alebo viacero svojich diplomatických misií v prijímajúcom štáte vykonávaním konzulárnych funkcií. Člen diplomatickej misie zodpovednej za konzulárne funkcie bude naďalej požívať výsady a imunity diplomatickej misie.
2. Vysielajúci štát môže v rámci svojej diplomatickej misie zriadiť konzulárne oddelenie zodpovedné za vykonávanie konzulárnych funkcií.
Príslušné orgány prijímajúceho štátu vydajú v súlade so svojou praxou v tejto súvislosti preukazy totožnosti konzulárnym úradníkom, konzulárnym pracovníkom a ich rodinným príslušníkom, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti.
Prijímajúci štát poskytne konzulárnemu úradníkovi ochranu a prijme všetky potrebné opatrenia, aby mu umožnil vykonávať svoje povinnosti a aby mu boli udelené práva, výhody, výsady a imunity, ktoré má podľa tohto dohovoru.
1. Ak vedúci konzulárneho úradu nemôže vykonávať svoje povinnosti z akéhokoľvek dôvodu alebo ak je dočasne voľné miesto vedúceho konzulárneho úradu, vysielajúci štát môže poveriť konzulárneho úradníka tohto konzulárneho úradu alebo iného konzulárneho úradu vysielajúceho štátu v prijímajúcom štáte alebo člena diplomatického personálu jeho diplomatickou misiou v tomto štáte dočasným riadením konzulárneho úradu. Úplné meno tejto osoby sa písomne oznámi ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu.
2. Osoba oprávnená dočasným riadením konzulárneho úradu má právo vykonávať všetky funkcie vedúceho konzulárneho úradu a požívať všetky práva, výhody, výsady a imunity ako vedúceho konzulárneho úradu vymenovaného podľa článku 3.
3. Člen diplomatického personálu diplomatickej misie zodpovedný za dočasné riadenie konzulárneho úradu naďalej požíva výsady a imunity vyplývajúce z jeho diplomatického postavenia.
1. Prijímajúci štát môže kedykoľvek bez uvedenia dôvodov svojho rozhodnutia diplomatickou cestou oznámiť vysielajúcemu štátu, že konzulárny úradník je nežiaduca osoba alebo že konzulárny zamestnanec je neprijateľný.
V takom prípade vysielajúci štát odníme dotknutú osobu.
2. Ak vysielajúci štát v primeranej lehote nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1, prijímajúci štát môže odmietnuť uznať túto osobu za člena konzulárneho úradu.
1. Vysielajúci štát môže v rozsahu povolenom právnymi predpismi prijímajúceho štátu získať vlastníctvo, prenájom alebo používanie v akejkoľvek forme ustanovenej v týchto právnych predpisoch, pozemky, budovy alebo časti budov pre potreby konzulárneho úradu alebo pre ubytovanie konzulárneho úradu, ktorí sú občanmi vysielajúceho štátu.
2. Prijímajúci štát poskytne vysielajúcemu štátu všetku pomoc pri nadobúdaní pozemkov a budov alebo častí budov na účely uvedené v odseku 1.
3. Nič v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa nevykladá tak, že od vysielajúceho štátu sa vyžaduje, aby dodržiaval zákony o výstavbe a územnom plánovaní a iné podobné ustanovenia prijímajúceho štátu.
ZÁSADY A IMUNITA
1. V budove, v ktorej sa nachádza konzulárny úrad, a v sídle vedúceho konzulárneho úradu sa vlajka vysielajúceho štátu môže umiestniť spolu s určením konzulárneho úradu v jazyku vysielajúceho a prijímajúceho štátu.
2. Vlajku vysielajúceho štátu možno vyvesiť na budove, v ktorej sa nachádza konzulárny úrad, a v sídle vedúceho konzulárneho úradu a jeho dopravného prostriedku používaného na úradné účely.
Konzulárne priestory a sídlo vedúceho konzulárneho úradu sú nedotknuteľné. Orgány prijímajúceho štátu môžu vstúpiť do konzulárnych priestorov a do ústredia vedúceho konzulárneho úradu len so súhlasom vedúceho konzulárneho úradu alebo vedúceho diplomatickej misie vysielajúceho štátu alebo osoby určenej jedným z nich.
Archív konzulátu je vždy a všade nedotknuteľný. Neoprávnené dokumenty nesmú byť uložené v konzulárnych archívoch.
1. Konzulárny úrad má právo kontaktovať svoju vládu, diplomatické misie vysielajúceho štátu a konzulárne orgány vysielajúceho štátu bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Konzulárny úrad môže na tento účel použiť všetky vhodné komunikačné prostriedky vrátane diplomatických alebo konzulárnych kuriérov, diplomatickej a konzulárnej batožiny a kódovaných alebo zašifrovaných správ. Rádiové vysielacie stanice sa môžu zriadiť len so súhlasom prijímajúceho štátu.
2. Pri používaní verejných spojovacích materiálov sa na konzulárny úrad uplatnia rovnaké podmienky ako na diplomatickú misiu.
3. Úradná korešpondencia konzulárneho úradu a kuriérskych zásielok a batožiny je nedotknuteľná za predpokladu, že sú označené jasným vonkajším označením svojej úradnej povahy a nemôžu byť otvorené alebo zadržané. Môžu obsahovať len úradnú korešpondenciu a predmety určené výlučne na úradné použitie.
4. konzulárnemu kuriérovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvedie jeho status a uvedie sa počet zásielok predstavujúcich konzulárnu batožinu. Bude vybavená diplomatickým pasom vydaným vysielajúcim štátom. Konzulárny kuriér požíva rovnaké práva, výhody, výsady a imunity ako diplomatický kuriér vysielajúceho štátu.
5. Vysielajúci štát, jeho diplomatická misia a konzulárne orgány môžu určiť konzulárnych kuriérov ad hoc. Ustanovenia odseku 4 tohto článku sa vzťahujú na takéhoto kuriéra s výnimkou prípadu, že výsady a imunity uvedené v tomto odseku sa na neho prestanú vzťahovať, keď odovzdá konzulárnu batožinu, ktorá mu bola zverená príjemcovi.
6. Konzulárna batožina môže byť zverená aj kapitánovi lode alebo civilnému lietadlu vysielajúceho štátu. Kapitánovi sa poskytne úradný doklad, v ktorom sa uvádza počet zásielok tvoriacich konzulárnu batožinu, ale ktoré sa nepovažujú za konzulárneho kuriéra. Po porade s príslušnými miestnymi orgánmi môže konzulárny úrad dať pokyn jednému zo svojich členov, aby túto batožinu odviezol priamo a slobodne kapitánovi lode alebo lietadla alebo od neho.
1. Prijímajúci štát zaobchádza s konzulárnymi úradníkmi, konzulárnymi pracovníkmi a ich rodinnými príslušníkmi žijúcimi v spoločnej domácnosti s náležitým rešpektom a prijíma všetky vhodné opatrenia na zabránenie akémukoľvek útoku na ich osobu, slobodu alebo dôstojnosť.
2. Vedúci konzulárneho úradu nesmie byť zatknutý alebo zadržaný a má výnimku z trestnej právomoci prijímajúceho štátu.
3. Vysielajúci štát môže upustiť od odsunu vedúceho konzulárneho úradu z trestnej právomoci prijímajúceho štátu. Odovzdanie sa musí byť vždy explicitné a musí sa písomne oznámiť prijímajúcemu štátu.
4. Rodinní príslušníci vedúceho konzulárneho úradu, ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti, požívajú výnimku z trestnej právomoci prijímajúceho štátu v rovnakom rozsahu ako vedúci konzulárneho úradu.
5. Konzulárny úradník, ktorý nie je vedúcim konzulárneho úradu, nesmie byť zatknutý ani zadržaný, okrem prípadu závažného trestného činu a podľa uváženia príslušného súdneho orgánu prijímajúceho štátu.
6. S výnimkou prípadu uvedeného v odseku 5 tohto článku konzulárny úradník nie je uväznený ani nepodlieha obmedzeniam osobnej slobody v akejkoľvek inej forme, pokiaľ nejde o výkon súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právnu autoritu.
7. Ak sa začalo trestné konanie proti konzulárnemu úradníkovi, ktorý nie je vedúcim konzulárneho úradu, je povinný predložiť ho príslušnému orgánu. Konanie sa však vedie s náležitým ohľadom na konzulárneho úradníka z dôvodu jeho úradného postavenia a s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 5 tohto článku takým spôsobom, aby sa čo najmenej oslabilo vykonávanie konzulárnych funkcií. Ak za okolností uvedených v odseku 5 tohto článku bude musieť byť konzulárny úradník zatknutý alebo zadržaný, konanie proti nemu sa začne čo najskôr.
8. Rodinní príslušníci konzulárneho úradníka žijúci v tej istej domácnosti požívajú výnimku z trestnej právomoci prijímajúceho štátu v rovnakom rozsahu ako konzulárny úradník.
9. konzulárny úradník alebo konzulárni zamestnanci nepodliehajú právomoci súdnych alebo správnych orgánov prijímajúceho štátu vo veciach týkajúcich sa plnenia ich povinností.
10. Odsek 9 tohto článku sa nevzťahuje na občianskoprávne konania:
a) súkromný nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území prijímajúceho štátu, pokiaľ ho nevlastní konzulárny úradník alebo konzulárny personál v mene vysielajúceho štátu na účely konzulárneho úradu, alebo
b) dedičstvo, v ktorom je konzulárny úradník alebo konzulárny personál vykonávateľom poslednej vôle, správcom dedičstva alebo dedičom ako súkromnou osobou a nie v mene vysielajúceho štátu, alebo
c) každú súkromnú alebo obchodnú činnosť vykonávanú konzulárnym úradníkom alebo konzulárnym personálom prijímajúceho štátu mimo jeho konzulárnych funkcií; alebo
d) vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej konzulárnym úradníkom alebo konzulárnym zamestnancom, pri ktorej uzavretí nekonali priamo alebo nepriamo ako zástupcovia vysielajúceho štátu, alebo
(e) týkajúce sa žaloby tretej osoby o náhradu škody spôsobenej nehodou vozidla, plavidla alebo lietadla v prijímajúcom štáte.
11. Vysielajúci štát môže upustiť od akejkoľvek imunity uvedenej v tomto článku. Vzdanie sa musí byť explicitné a musí sa písomne oznámiť prijímajúcemu štátu.
12. Zbavenie imunity vo vzťahu k občianskoprávnemu a správnemu konaniu nezahŕňa zbavenie imunity v súvislosti s výkonom rozhodnutia, ktoré si vyžaduje osobitné zbavenie imunity.
1. Členovia konzulárneho úradu môžu byť vyzvaní, aby svedčili ako svedkovia v súdnom alebo správnom konaní. Ak konzulárny úradník odmietne svedčiť ako svedok, vykonávacie opatrenia proti nemu sa neuplatňujú. Zamestnanci konzultantov nesmú odmietnuť svedčiť ako svedkovia okrem prípadov uvedených v odseku 3.
2. Príslušné ustanovenia odseku 1 týkajúce sa konzulárnych úradníkov a konzulárnych zamestnancov sa vzťahujú aj na ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti.
3. Členovia konzulárneho úradu môžu odmietnuť svedčiť ako svedkovia, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do ich funkcie, alebo predložiť úradné dokumenty a úradnú korešpondenciu. Môžu tiež odmietnuť vypovedať ako odborníci v práve vysielajúceho štátu.
4. Orgány prijímajúceho štátu, ktoré žiadajú o svedectvo konzulárnych úradníkov alebo konzulárnych pracovníkov, konajú tak, aby nezasahovali do plnenia svojich povinností. Ak je to možné, svedectvá sa môžu uskutočniť na konzulárnom úrade alebo v sídle konzulárneho úradníka alebo zamestnanca, alebo sa môžu zasielať písomne.
Členovia konzulárneho úradu a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, ktorí nie sú občanmi prijímajúceho štátu ani nemajú bydlisko v prijímajúcom štáte, sú oslobodení od povinných verejných služieb akéhokoľvek druhu v prijímajúcom štáte.
Konzulárny úradník, konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, sú na základe reciprocity oslobodení od všetkých povinností ustanovených právnymi predpismi prijímajúceho štátu, pokiaľ ide o registráciu cudzincov, povolenia na pobyt a iné podobné požiadavky týkajúce sa cudzincov.
1. Konzulárne priestory a sídlo vedúceho konzulárneho úradu, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je vysielajúci štát alebo osoba konajúca v jeho mene, sú oslobodené od všetkých vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych daní a poplatkov okrem tých, ktoré predstavujú platbu za poskytnuté služby.
2. Oslobodenie od daní a poplatkov uvedených v odseku 1 sa nevzťahuje na:
a) dane a poplatky, ktoré má podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu zaplatiť osoba uzatvárajúca zmluvný vzťah s vysielajúcim štátom alebo osoba konajúca v jeho mene, a
(b) nepriame dane zvyčajne zahrnuté v cene tovarov a služieb.
3. Výnimka ustanovená v tomto článku sa nevzťahuje na poplatky za poskytnuté služby.
1. Konzulárny úradník, konzulárni zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, ak sú občanmi vysielajúceho štátu, sú v prijímajúcom štáte oslobodení od všetkých daní a poplatkov za osobné a materiálne, vnútroštátne, regionálne, miestne, okrem týchto prípadov:
(a) nepriame dane zvyčajne zahrnuté v cene tovaru a služieb;
b) dane a poplatky za súkromný nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území prijímajúceho štátu podľa ustanovení článku 21;
c) dane z dedičstva a dane a poplatky za prevod majetku uložené prijímajúcim štátom podľa ustanovení článku 23;
d) dane a poplatky zo súkromných príjmov, ktoré majú zdroj v prijímajúcom štáte a akékoľvek iné dane podobného charakteru;
e) registračné, súdne, hypotekárne, papierové a kolkové poplatky s výnimkou článku 21;
(f) poplatky za poskytnuté služby.
2. Zamestnanci, ak sú občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení od daní a platových poplatkov, ktoré dostávajú za svoje služby.
3. Konzultanti a konzulárni zamestnanci, ktorí zamestnávajú osoby, ktorých mzdy alebo platy nie sú oslobodené od dane z príjmu alebo iných podobných daní v prijímajúcom štáte, musia dodržiavať povinnosti uložené právnymi predpismi tohto štátu zamestnávateľom v súvislosti s takýmito daňami vrátane ustanovení o sociálnom zabezpečení.
Ak člen konzulárneho úradu alebo jeho rodinný príslušník zomrie a zanechá hnuteľný majetok v prijímajúcom štáte, tento majetok je oslobodený od všetkých poplatkov za dedičstvo a daň a prevod v prijímajúcom štáte okrem tých, ktoré boli nadobudnuté v prijímajúcom štáte, ktorého vývoz bol v čase úmrtia zakázaný, za predpokladu, že dotknutá osoba nebola občanom prijímajúceho štátu alebo nemala v tomto štáte trvalý pobyt a že majetok sa nachádza len na území prijímajúceho štátu v súvislosti so sídlom zosnulého ako konzulárneho úradu alebo jeho rodinného príslušníka.
1. Prijímajúci štát v súlade so svojimi právnymi predpismi a na recipročnom základe povolí dovoz a udelí oslobodenie od cla a poplatkov okrem skladovania, dopravy a podobných služieb, pokiaľ ide o:
a) predmety určené na úradné použitie konzulárneho úradu;
b) predmety vrátane motorových vozidiel určené na osobnú potrebu konzulárneho úradníka a jeho rodinných príslušníkov, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti. Výrobky určené na spotrebu nesmú presiahnuť množstvo požadované na priame použitie príslušných osôb.
2. Konzulárny personál, ktorý je občanom vysielajúceho štátu, a jeho rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, požívajú pri prvom vstupe na konzulárny úrad výnimku, pokiaľ ide o výrobky iné ako motorové vozidlá uvedené v písmene b) bode 1 tohto článku.
3. Osobná batožina sprevádzajúca konzulárnych úradníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, je oslobodená od colnej kontroly. Môžu sa preskúmať len vtedy, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že obsahujú iné výrobky ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku, alebo namietajú proti dovozu alebo vývozu, ktorých dovoz alebo vývoz sú zakázané právnymi predpismi prijímajúceho štátu alebo na ktoré sa vzťahujú jeho karanténne právne predpisy. Takáto kontrola sa vykonáva za prítomnosti tohto konzulárneho úradníka alebo jeho rodinného príslušníka.
1. Všetky osoby požívajúce výhody, výsady a imunity tohto dohovoru musia bez toho, aby boli dotknuté tieto výhody, výsady a imunity, dodržiavať právne predpisy prijímajúceho štátu a spolupracovať pri ich vykonávaní vrátane pravidiel poistenia prepravy a motorového vozidla. Majú tiež povinnosť nezasahovať do vnútorných záležitostí tohto štátu.
2. Konzulárne priestory sa nepoužívajú spôsobom nezlučiteľným s vykonávaním konzulárnych funkcií. Konzulárne priestory sa nebudú používať na poskytovanie azylu žiadnej osobe vrátane občana vysielajúceho štátu.
Konzulárny úradníci, konzulárni zamestnanci, zamestnanci a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, sa v prijímajúcom štáte nezapájajú do žiadnej súkromnej ani obchodnej činnosti na osobný prospech.
S výhradou právnych predpisov prijímajúceho štátu v oblastiach, do ktorých je prístup zakázaný alebo obmedzený z dôvodov národnej bezpečnosti, môže konzulárny úradník alebo konzulárny personál a ich rodinní príslušníci, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti, voľne cestovať v tomto štáte. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú formalít ustanovených na udeľovanie víz alebo iných cestovných dokladov podľa právnych predpisov prijímajúceho štátu.
KONSULÁRNE FUNKCIE
1. Konzulárny úradník je oprávnený vykonávať funkcie uvedené v tejto časti v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu. Iné konzulárne funkcie sa môžu vykonávať len vtedy, ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
2. Konzulárny úradník má právo brániť právo a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov v konzulárnom obvode v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu, fyzických aj právnických osôb.
3. Pri výkone svojich povinností sa konzulárny úradník môže obrátiť:
(a) príslušným miestnym orgánom prijímajúceho štátu v ich konzulárnom obvode;
(b) príslušným ústredným orgánom prijímajúceho štátu, ak to umožňujú právne predpisy a postupy prijímajúceho štátu alebo príslušnej medzinárodnej dohody v rozsahu, v akom to povoľujú.
4. Konzulárny úradník môže so súhlasom prijímajúceho štátu vykonávať konzulárne funkcie mimo konzulárneho obvodu.
Úradník pre konzulát podporuje rozvoj obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých kontaktov a cestovného ruchu medzi týmito dvoma štátmi a prispieva k posilneniu priateľských vzťahov medzi nimi.
Konzulárny úradník je oprávnený:
(a) zaregistrovať občanov vysielajúceho štátu;
b) prijímať žiadosti a vyhlásenia týkajúce sa občianstva občanov vysielajúceho štátu a vydávať príslušné dokumenty;
(c) platiť v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu, ak sú obe osoby občanmi vysielajúceho štátu, a ak to právne predpisy prijímajúceho štátu nezakazujú;
(d) prijať v súlade s právnymi predpismi vysielajúceho štátu vyhlásenia týkajúce sa rodinných pomerov občanov vysielajúceho štátu;
e) registrovať zrod a smrť občanov vysielajúceho štátu;
(f) vypracovať, overiť, potvrdiť a legalizovať dokumenty a iné úkony potrebné na ich platnosť na žiadosť občana vysielajúceho štátu na ich použitie mimo územia prijímajúceho štátu alebo na žiadosť akejkoľvek osoby na použitie v vysielajúcom štáte za predpokladu, že to nie je v rozpore s právom prijímajúceho štátu;
g) prekladať dokumenty a dokumenty a overovať správnosť prekladu a overovať dokumenty.
2. Ak si to vyžadujú právne predpisy prijímajúceho štátu, konzulárny úradník informuje príslušné orgány tohto štátu o vykonávaní aktov uvedených v odseku 1 písm. c) a e).
Dokumenty a dokumenty vypracované, preložené alebo overené konzulárnym úradníkom v súlade s článkom 30 majú v prijímajúcom štáte rovnaký právny účinok ako dokumenty vypracované, preložené alebo overené príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu.
1. konzulárny úradník je oprávnený vydávať pasy občanom vysielajúceho štátu, vydávať iné cestovné doklady a predlžovať ich platnosť, obnovovať ich alebo ich prerušiť a vykonávať iné úkony, ktoré sa ich týkajú.
2. Má tiež právo udeľovať víza osobám, ktoré chcú cestovať do vysielajúceho štátu.
1. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú konzulárneho úradníka o smrti občana vysielajúceho štátu na území prijímajúceho štátu.
2. Príslušné orgány prijímajúceho štátu informujú konzulárny úrad na jeho žiadosť alebo ak sa o tom sami dozvedeli, o majetku, ktorý sa nachádza v tomto štáte a ktorý patrí do dedičstva v prípadoch, keď dedič alebo osoba oprávnená na dedičstvo je občanom vysielajúceho štátu.
3. Konzulárny úradník má v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu právo prijať na občana vysielajúceho štátu, ktorý nemá bydlisko v prijímajúcom štáte, peniaze alebo iný majetok patriaci tomuto občanovi podľa jeho vlastníckeho práva, vrátane platieb v súvislosti s náhradami, dôchodkami a príjmom zo sociálneho zabezpečenia a z poistenia.
4. Premiestnené aktíva a peňažné sumy vyplývajúce z likvidácie dedičstva patriaceho občanovi vysielajúceho štátu sa môžu previesť na konzulárneho úradníka za predpokladu, že nároky veriteľa zosnulého boli uspokojené alebo zaistené a že boli zaplatené dane a poplatky súvisiace s dedičstvom.
5. Vývoz hnuteľného majetku z prijímajúceho štátu a prevod hotovosti prijatej konzulárnym úradom na akúkoľvek osobu mimo prijímajúceho štátu sa vykoná v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
1. Konzulárny úradník má v súlade s právom prijímajúceho štátu právo zastupovať občanov vysielajúceho štátu v konzulárnom obvode pred orgánmi prijímajúceho štátu, ak z dôvodu neprítomnosti alebo z iných závažných dôvodov nemôže včas uplatniť svoje práva a záujmy. Zastupovanie pokračuje dovtedy, kým zástupca nevymenuje svojich zástupcov alebo nepreberie ochranu svojich práv a záujmov. Nič v tomto článku nesplnomocňuje konzulárneho úradníka, aby predstúpil pred súd bez mandátu príslušnej strany.
2. konzulárny úradník má právo nadviazať a udržiavať kontakt s každým občanom vysielajúceho štátu, poskytovať akúkoľvek pomoc a v prípade potreby prijať opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci. Prijímajúci štát žiadnym spôsobom neobmedzuje právo občana vysielajúceho štátu kontaktovať konzulárny úrad alebo konzulárny úrad.
1. Príslušné orgány prijímajúceho štátu bezodkladne informujú konzulárneho úradníka o zatknutí, zadržaní alebo zadržaní vo väzbe občana vysielajúceho štátu.
2. Konzulárny úradník má právo čo najskôr navštíviť občana vysielajúceho štátu, ktorý bol zatknutý, zadržaný, unesený do väzby alebo ktorý je pri výkone trestu odňatia slobody a je s ním v kontakte. Príslušné orgány prijímajúceho štátu tiež bez zbytočného odkladu postúpia konzulárnemu úradníkovi akékoľvek písomné oznámenie od občana vysielajúceho štátu, ktorý bol zatknutý, zadržaný, zatknutý alebo pri výkone trestu odňatia slobody.
3. Konzulárny úradník je na jeho žiadosť informovaný o právnych predpisoch, podľa ktorých bol občan vysielajúceho štátu zatknutý, zadržaný alebo vzatý do väzby, a pokiaľ je to možné, o dôvodoch zatknutia, zadržania alebo zadržania.
4. Práva konzulárneho úradníka uvedené v odsekoch 2 a 3 sa vykonávajú v súlade s právnymi predpismi prijímajúceho štátu za predpokladu, že takéto právne predpisy tieto práva nezrušia.
1. Konzulárny úradník je oprávnený poskytnúť všetku pomoc v konzulárnom priestore lodi vysielajúceho štátu nachádzajúcej sa v prístavoch, pobrežných alebo vnútorných vodách prijímajúceho štátu, ako aj jeho posádke a cestujúcim.
2. konzulárny úradník môže nastúpiť na loď hneď, ako mu bude umožnené nadviazať kontakt s konzulárnym úradníkom.
3. konzulárny úradník má právo:
a) bez toho, aby boli dotknuté práva orgánov prijímajúceho štátu vyšetrovať všetky udalosti na palube lode, spochybňovať členov posádky, kontrolovať dokumenty lode, prijímať vyhlásenie o trase a smere lode, ako aj uľahčiť vstup, výstup alebo polohu lode v prístave;
b) bez toho, aby boli dotknuté práva orgánov prijímajúceho štátu riešiť sporné otázky medzi kapitánom a členmi posádky vrátane tých, ktoré sa týkajú miezd a pracovných zmlúv, v rozsahu povolenom právnymi predpismi vysielajúceho štátu;
c) zabezpečiť lekárske ošetrenie alebo návrat člena posádky alebo cestujúceho do vysielajúceho štátu;
(d) prijímať, vydávať alebo overovať vyhlásenia alebo dokumenty stanovené v právnych predpisoch vysielajúceho štátu vo vzťahu k lodi.
1. V prípadoch, keď príslušné orgány prijímajúceho štátu zamýšľajú prijať akékoľvek donucovacie opatrenie alebo začať akékoľvek úradné vyšetrovanie na palube lode vysielajúceho štátu, príslušné orgány prijímajúceho štátu o tom informujú konzulárny orgán. Takéto informácie sa poskytnú čo najskôr pred začatím takéhoto konania, aby mohol byť prítomný konzulárny úradník alebo jeho zástupca. Ak konzulárny úradník alebo jeho zástupca nie je prítomný, orgány prijímajúceho štátu poskytnú konzulárnemu úradu na jeho žiadosť úplné informácie o prijatom opatrení.
2. Odsek 1 sa uplatňuje aj v prípade, ak kapitán alebo člen posádky lode vypočujú príslušné orgány na súši.
3. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na bežné colné, pasové alebo zdravotné prehliadky, ako aj na akékoľvek iné operácie vykonávané na požiadanie alebo so súhlasom kapitána lode.
1. Ak je loď vysielajúceho štátu zničená, zastavená na brehu alebo utrpela ďalšiu nehodu v prijímajúcom štáte alebo ak akýkoľvek predmet patriaci k nákladu havarovanej lode odosielajúceho, prijímajúceho alebo tretieho štátu vlastní občan vysielajúceho štátu a nachádza sa na brehu alebo vo vnútorných alebo teritoriálnych vodách prijímajúceho štátu ako predmet vyhodený na breh alebo prepravený do prístavu tohto štátu, bezodkladne informuje orgány prijímajúceho štátu konzulárneho úradníka. Informujú konzulárneho úradníka o opatreniach prijatých na záchranu ľudí, lodí, nákladu a iného tovaru, ako aj o častiach lode a častiach nákladu, ktoré stiahli z lode.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét ministra zahraničných vecí č. 8 / 1980 Z. z. o Konzulárnej dohode medzi Československou socialistickou republikou a Indickou republikou |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 04.02.1980 |
|---|---|
| Účinnosť od | 17.06.1979 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0