Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 79 / 1993 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Českej a Slovenskej republiky a vládou Luxemburského veľkovojvodstva o zamedzení dvojitého zdanenia a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Platný
Účinnosť od 30.12.1992
Zobrazeno prvních 200 z celkem 240 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
79
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 18. marca 1991 bola v Luxemburgu podpísaná zmluva medzi vládou Českej a Slovenskej republiky a vládou Luxemburského veľkovojvodstva o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku.
Spolkové zhromaždenie Českej a Slovenskej republiky súhlasilo so zmluvou a ratifikovalo ju. Ratifikačné nástroje sa v Luxemburgu vymenili 30. decembra 1992.
Zmluva nadobudla platnosť 30. decembra 1992 podľa jej článku 29 ods. 2.
Týmto sa zároveň uverejňuje české znenie zmluvy.
Zmluva
medzi vládou Českej a Slovenskej republiky a vládou Luxemburského veľkovojvodstva o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Vláda Českej a Slovenskej spolkovej republiky a vláda Luxemburského veľkovojvodstva
želajúc si uzavrieť zmluvu s cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaneniu a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidenti).
Dane zahrnuté v zmluve
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku, ktoré sa vyberajú od každého zmluvného štátu alebo jeho správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Dane z celkových príjmov a z celkových aktív alebo z časti príjmov alebo aktív vrátane daní z výnosov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkovej výšky miezd alebo platov zaplatených podnikmi, ako aj dane zo zvýšenia hodnoty sa považujú za dane z príjmu a majetku.
3. Dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, sú najmä:
a) v Československu:
dane z príjmov;
daň zo mzdy;
daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností;
poľnohospodárska daň;
daň z príjmu obyvateľstva a
domáca daň,
(ďalej len "československá daň"),
b) v Luxemburgu:
daň z príjmu fyzických osôb;
daň z príjmu právnických osôb;
daň z odmeňovania riadiacich pracovníkov spoločností;
daň z majetku;
miestna obchodná daň,
(ďalej len "luxemburská daň ").
4. Zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky rovnaké alebo v podstate podobné dane, ktoré budú uložené po podpísaní zmluvy popri existujúcich daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek významné zmeny svojich daňových právnych predpisov.
Všeobecné definície
1. V tejto zmluve, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Československo" sa vzťahuje na Českú a Slovenskú federálnu republiku;
b) pojem "Luxembursko" sa vzťahuje na Luxemburské veľkovojvodstvo;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa vzťahujú na Československo alebo Luxembursko, ako to vyžaduje spojenie;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti a akékoľvek iné združenia osôb;
e) pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na právnické osoby alebo držiteľov práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnické osoby;
(f) pojem "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" označuje v závislosti od situácie podnik, ktorý prevádzkuje rezident jedného zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
(g) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie osôb, ktoré boli zriadené podľa rozhodného práva v zmluvnom štáte;
h) "medzinárodná doprava" je každá doprava vykonávaná loďou alebo lietadlom prevádzkovaným podnikom, ktorý má svoje miesto skutočného vedenia v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ loď alebo lietadlo nie je prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Československa minister financií Českej a Slovenskej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Luxemburska minister financií Luxemburského veľkovojvodstva alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je vymedzený inak, má na uplatňovanie tejto zmluvy význam zmluvného štátu, na ktorý sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu, ktoré upravujú dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ si táto väzba nevyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Pojem "rezident jedného zmluvného štátu" v zmysle tejto zmluvy označuje každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta výkonu správy alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku v tomto štáte.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, prípad sa posúdi v súlade s týmito pravidlami:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má trvalý byt. Ak má trvalý byt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, ktorému má najužšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov).
b) Ak nie je možné určiť, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba centrum svojich životných záujmov alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má obvyklý pobyt.
c) Ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom.
d) Ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo ktoréhokoľvek z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť vyriešia vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch podľa odseku 1, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" sa v zmysle tejto zmluvy vzťahuje na stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. Pojem stála prevádzkareň zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop;
(f) baňa, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
(g) staveniská, výstavba alebo inštalácia, ak trvajú dlhšie ako 6 mesiacov.
3. pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik používaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
(e) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava výlučne na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravnú alebo vedľajšiu povahu pre podnik.
4. Osoba iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 5, konajúca v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu, sa považuje za stálu prevádzkareň podniku v bývalom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnou mocou, ktorá sa v ňom bežne vykonáva a ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, ak sa činnosť tejto osoby neobmedzuje na nákup tovaru pre podnik.
5. Nepredpokladá sa, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že tam vykonáva svoje činnosti prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má sídlo v inom zmluvnom štáte alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov poľnohospodárskych a lesníckych podnikov sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. a) Pojem "nehnuteľný majetok" sa s výhradou ustanovení písmen b) a c) určuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza.
b) Pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú všeobecné právne predpisy týkajúce sa pôdy, právo na spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo pevné mzdy za ťažbu alebo na príjem do banských minerálnych ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov.
(c) Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa vzťahujú na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podnikov jedného zmluvného štátu sa zdaňujú len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, pridelí sa v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarni zisk, ktorý by očakával, ak by ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri určovaní zisku stálej prevádzkarne sa odpočítajú náklady vynaložené na prevádzku tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisky, ktoré sa majú pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti, jej rôznych častí, ustanovenia odseku 2 nebránia zmluvnému štátu, aby určil zisk, ktorý sa má zdaniť týmto bežným spôsobom. Metóda použitá na rozdelenie ziskov však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú primerané a dostatočné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzky lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdaňujú len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie skutočného vedenia podniku.
2. Ak je ústredie lodného podniku na palube lode, toto ústredie sa považuje za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom je alebo nie je domovským prístavom v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
1.
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo vlastníctva podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky tohto podniku sa môžu začleniť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť zisky, ktoré by bez takýchto podmienok mohol dosiahnuť jeden z podnikov, ktoré by sa však vzhľadom na tieto podmienky nemohli získať.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do zisku podniku tohto štátu - a následne dane - zisky, ktoré bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte, a takto zahrnuté zisky sú zisky, ktoré by podnik prvého štátu dosiahol, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, druhý štát zodpovedajúcim spôsobom upraví výšku dane, ktorú by vyberal z týchto ziskov. Pri stanovení takejto úpravy sa náležite zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v prípade potreby sa príslušné orgány zmluvných štátov na tento účel navzájom radia.
Dividendy
1. Dividendy vyplatené spoločnosťou, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte osobe s bydliskom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko, podľa právnych predpisov tohto štátu, ale v prípade, že príjemca je vlastníkom dividend, daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je vlastníkom požitkov spoločnosť, ktorá priamo vlastní aspoň 25% akcií spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Ustanovenia tohto odseku nemajú vplyv na zdaňovanie ziskov spoločnosti slúžiacej na vyplácanie dividend.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií, podielových listov alebo práv na účasť na zisku, kupónov, zakladajúcich akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku a príjmoch z iných akcií spoločností, s ktorými sa zaobchádza podľa práva štátu, v ktorom sa spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, považuje za príjem z akcií.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník dividend s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má dividendová spoločnosť bydlisko, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania v tomto inom štáte prostredníctvom trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak je účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, dosiahne zisky alebo príjmy z iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia osobe, ktorá je rezidentom v tomto inom štáte, alebo ak účasť, v ktorej sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky sú úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov, ktoré majú zdroj v tomto inom štáte.
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa vyplácajú osobe s bydliskom v druhom zmluvnom štáte, sa zdaňujú len v tomto inom štáte.
2. Pojem "úroky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpečených alebo nezabezpečených hypotékou na nehnuteľný majetok alebo klauzuly týkajúcej sa účasti na ziskoch dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov a dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s dlhopismi alebo dlhopismi.
3. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok vypláca prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva nezávislé povolanie v tomto inom štáte prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, skutočne vzťahuje na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
4. Ak sa výška úroku vzhľadom na pohľadávku, za ktorú je zaplatená, považuje za presahujúcu z dôvodu osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a vlastníkom požitkov úrokov, alebo ak by jeden alebo druhý udržiaval u tretej osoby sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by neexistovala pre takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade môže byť výška platu presahujúca jeho výšku zdaňovaná podľa práva každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia osobe s bydliskom v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Licenčné poplatky uvedené v písmene a) bode 3 však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza, podľa právneho poriadku tohto štátu, ale takto stanovená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy licenčného poplatku.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platy akéhokoľvek druhu zaplatené za použitie alebo za právo na použitie
a) patent, ochranná známka, model alebo model, plán, tajný vzorec alebo výrobný proces alebo akékoľvek priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie alebo informácie týkajúce sa priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej praxe;
(b) autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre televízne a rozhlasové vysielanie.
4. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa neuplatňujú v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva žiarič, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislej profesie, ktorá sa tam nachádza v tomto inom štáte, a ak právo alebo majetok, na základe ktorého sa licenčné poplatky zakladajú, je skutočne spojený s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. O licenčných poplatkoch sa predpokladá, že majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľom tento zmluvný štát sám, jeho správny orgán, miestny orgán alebo bydlisko tohto zmluvného štátu. Ak však osoba, ktorá platí honoráre a má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň alebo stálu základňu v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť, na základe ktorej sa honoráre majú platiť, a ktorá takéto honoráre znáša na svoje náklady, takéto honoráre sa považujú za také, ktoré majú zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov posudzovaná na základe transakcií, za ktoré sú zaplatené, presahuje z dôvodu osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a vlastníkom požitkov, alebo ak jeden alebo druhý udržiava s treťou stranou sumu, ktorú by dlžník súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V takýchto prípadoch sa výška odmeny presahujúca túto odmenu zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z majetku
1. Zisk z nakladania s nehnuteľným majetkom vymedzený v článku 6 ods. 2 sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa majetok nachádza.
2. Výnosy z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou majetku stálej prevádzkarne, ktorú vlastní podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku, ktorý patrí k trvalému základu, ktorý má bydlisko jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane takého zisku vyplývajúceho z nakladania s takýmto stálym podnikom (samostatným alebo spolu s celým podnikom) alebo takýmto stálym základom, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte. Výnosy z predaja majetku uvedeného v článku 22 ods. 3 sa však zdaňujú len v zmluvnom štáte, v ktorom je takýto hnuteľný majetok zdaniteľný v súlade s uvedeným článkom.
3. Výnosy z predaja iných aktív, ako sú tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, sa zdaňujú len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z slobodného povolania alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru sa zdaňujú len v tomto štáte, ak príjemca pravidelne nemá trvalý základ v inom zmluvnom štáte na vykonávanie svojich činností. Ak má príjemca takýto stály základ, jeho príjem môže byť zdanený v druhom zmluvnom štáte, ale iba tá jeho časť, ktorá môže byť pripísaná tomuto trvalému základu.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré má bydlisko v zmluvnom štáte, môžu byť podľa ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdanené len v tomto zmluvnom štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
(2) Odmena, ktorú má bydlisko v zmluvnom štáte z dôvodu plateného zamestnania v inom zmluvnom štáte, sa môže bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaňovať len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré v príslušnom kalendárnom roku celkovo nepresahujú 183 dní, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môžu byť odmeny prijaté z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
Tandemy
Tantiémes a podobná odmena, ktorú dostane bydlisko v jednom zmluvnom štáte ako člen predstavenstva spoločnosti alebo iného podobného orgánu spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentmi jedného zmluvného štátu, ako verejných výkonných umelcov, ako sú divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci, alebo športovci, z ich činností vykonávaných osobne v inom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činnosti, ktorú osobne vykonáva športovec alebo umelec, nevyplýva len z tohto umelca alebo športovca, ale z inej osoby, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 sú príjmy z činností uvedených v odseku 1, ktoré sa vykonávajú v rámci kultúrnej výmeny medzi zmluvnými štátmi, oslobodené od dane v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú.
Verejné funkcie
1. Odmeny vrátane dôchodkov, ktoré platí jeden zmluvný štát alebo jeho správny orgán alebo miestny orgán fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu alebo jeho správnemu orgánu alebo miestnemu orgánu pri výkone verejných funkcií, sa môžu zdaňovať len v tomto štáte.
(2) Články 15, 16 a 19 sa však uplatňujú na odmeny alebo dôchodky za služby poskytované v súvislosti s akoukoľvek podnikateľskou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo jeho správnym orgánom alebo miestnym orgánom.
Dôchodok
S výhradou ustanovení článku 18 ods. 1 sa dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané rezidentovi zmluvného štátu v súvislosti s predchádzajúcim zamestnaním zdaňujú len v tomto štáte.
Študenti, profesori a výskumníci
1. Platy prijaté študentom alebo učňom, ktorí sú prítomní v zmluvnom štáte výlučne na účely vyučovania alebo odbornej prípravy a ktorí majú alebo mali bydlisko tohto štátu v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom za náklady na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu, sa v bývalom zmluvnom štáte nezdaňujú za predpokladu, že sa mu takéto platy vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Študent univerzity alebo inej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zmluvného štátu alebo učňa, ktorý sa nachádza v inom zmluvnom štáte počas obdobia alebo dlhšieho ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a ktorý má alebo mal bydlisko v bývalom štáte bezprostredne pred príchodom, nepodlieha zdaneniu v súvislosti so svojou odmenou za služby vykonávané v tomto inom štáte za predpokladu, že služby sa vykonávajú v súvislosti s jeho štúdiom alebo praxou a že zárobok potrebný na pokrytie nákladov na jeho výživu.
3. Odmeňovanie osoby s bydliskom v jednom zmluvnom štáte za výskum alebo výučbu na univerzite, výskumnom ústave alebo inom podobnom vysokoškolskom zariadení určenom vládou za dočasný pobyt nepresahujúci dva roky v druhom zmluvnom štáte sa v tomto zmluvnom štáte nezdaňuje.
Ostatné príjmy
1. Príjem osoby s bydliskom v zmluvnom štáte, ktorý nie je osobitne uvedený v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, sa zdaňuje len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na iné príjmy ako príjmy z nehnuteľného majetku v zmysle článku 6 ods. 2, ak príjemca takéhoto príjmu, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislého povolania prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a právo alebo majetok, za ktorý sa príjem platí, skutočne patrí tejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu. V takom prípade sa uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
Vlastnosť
1. Nehnuteľnosť uvedená v článku 6 ods. 2 sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa majetok nachádza.
2. Premiestnený majetok, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne podniku alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k trvalému základu používanému na vykonávanie nezávislého povolania, sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
3. Lode a lietadlá prevádzkované v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok na prevádzku takýchto lodí a lietadiel podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
4. Všetky ostatné časti s bydliskom v jednom zmluvnom štáte budú zdanené len v tomto štáte.
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. V Československu bude dvojité zdanenie vylúčené takto:
a) Ak osoba s bydliskom v Československu dostane príjem alebo vlastný majetok, ktorý môže byť zdanený podľa ustanovení tejto zmluvy v Luxembursku, Československo oslobodí s výhradou písmena b) tohto odseku takýto príjem alebo majetok od zdanenia, ale môže pri výpočte výšky dane z iných príjmov a majetku tejto osoby uplatniť sadzbu dane, ktorá by sa uplatňovala, ak by takto vylúčený príjem alebo majetok nebol oslobodený od dane.
(b) Československo môže zahrnúť do základu dane osoby s bydliskom v Československu príjem, ktorý môže byť tiež zdanený v Luxembursku podľa ustanovení článkov 10, 12, 16 a 17 tejto zmluvy, ale môže sa znížiť o sumu rovnajúcu sa sume zaplatenej v Luxembursku. Suma, o ktorú sa má daň znížiť, však nesmie presiahnuť časť československej dane vypočítanú pred jej znížením, ktorá je priraditeľná príjmom, ktoré sa v súlade s ustanoveniami článkov 10, 12, 16 a 17 tejto zmluvy môžu zdaňovať v Luxembursku.
2. V Luxembursku bude dvojité zdanenie vylúčené takto:
a) Ak osoba s bydliskom v Luxembursku dostáva príjem alebo vlastný majetok, ktorý môže byť zdanený na základe ustanovení tejto zmluvy v Československu, Luxembursko s výhradou ustanovení písmen b) a c) tohto odseku oslobodzuje takýto príjem alebo majetok od dane, ale môže pri výpočte výšky dane z iných príjmov alebo majetku tejto osoby uplatňovať rovnakú sadzbu dane, ktorá by sa uplatňovala, ak by vylúčený príjem alebo majetok nebol oslobodený od dane.
(b) Ak má bydlisko v Luxembursku príjmy, ktoré v súlade s ustanoveniami článkov 10 a 12 môžu byť zdanené v Československu, Luxembursko umožní odpočet sumy zodpovedajúcej dani zaplatenej v Československu od dane z príjmu takejto osoby. Suma, o ktorú sa má daň znížiť, však nesmie presiahnuť časť dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá sa pripisuje príjmom, ktoré majú zdroj v Československu.
c) Ak spoločnosť s bydliskom v Luxembursku prijíma dividendy zo zdrojov Československa, Luxembursko oslobodí takéto dividendy od dane za predpokladu, že spoločnosť s bydliskom v Luxembursku od začiatku finančného roka priamo vlastní najmenej 25% aktív spoločnosti, ktorá vypláca dividendy. Za rovnakých podmienok sú uvedené podiely v československých spoločnostiach oslobodené od luxemburskej dane z nehnuteľností.
Zákaz diskriminácie
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 79 / 1993 Z. z. o Dohode medzi vládou Českej a Slovenskej republiky a vládou Luxemburského veľkovojvodstva o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 25.02.1993 |
|---|---|
| Účinnosť od | 30.12.1992 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0