Ústavný súd zistil č. 77 / 2016 Z. z.
Ústavný súd zistil z 9. februára 2016 sp. zn.
Platný
77
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Dňa 9. februára 2016 Ústavný súd rozhodol pod vedením predsedu Súdu prvého stupňa Paula Rycheckého a sudcov Louisa Davida, Jaroslava Fenyka, Josefa Fialeho, Jana Filipa, Jaromíra Jirsyho, Tomáša Lichovníka, Jana Musila, Radovana Suchánka, Vladimíra Slávečka, Kateřiny Šimáčkovej, Vojtěcha Šimíčeka, Milady Tomkovej, Davida Uhířířího a Jiřího Zemáneka, v mene senátora senátora senátora Petra Bratského, prof. JUDr. Aleš Gerlocha, CSc., advokáta, zodpovedného za činnosť, ktorá je založenie povinná poskytnúť vo verzii zákona Súdneho dvora č. 101 / 2015 v mene výboru predsedu komory predsedu komory Súdu prvého stupňa.
nasledujúce:
I. Odsek 3 ods. 2 druhá veta a slová "pretrvávajúcou fyzickou prítomnosťou" v ustanovení § 4 ods. 2 dekrétu ministerstva spravodlivosti č. 355/2013 Z. z. o úradných hodinách prevádzky, o určení sídla a sídla a o činnostiach, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný poskytovať v podniku v znení vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 101 / 2015 Z. z., sa vypúšťajú.
II. Zvyšok sa zamieta.
Odôvodnenie
Odôvodnenie návrhu a tvrdenia odvolateľov
1. Dňa 24. júla 2015 bol ústavný súd informovaný skupinou 21 senátorov (ďalej len "žiadatelia") o zrušení ustanovení § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 dekrétu č. 355 / 2013 Z. z., o úradných hodinách prevádzky, o určení sídla a sídla a o činnostiach, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný vykonávať v podniku v znení vyhlášky č. 101 / 2015 Z. z., ďalej len "riadok." Napadnuté ustanovenia upravujú otázky týkajúce sa oficiálneho času zriadenia správcov konkurznej podstaty a ich prítomnosti v týchto prevádzkarňach.
2. Odvolatelia sa domnievajú, že sporná vyhláška spôsobuje vážne prekážky v plnení cieľov revízie novely zákona č. 182 / 2006 Z. z. o konkurze a jeho spôsoboch riešenia (právo o platobnej neschopnosti) v znení neskorších predpisov. Stanovuje sa v ňom, že správca konkurznej podstaty musí byť vždy osobne prítomný v podniku, a preto nemôže v tom čase vykonávať žiadnu inú činnosť, ako napríklad prítomnosť v súdnom konaní. Podľa odvolateľov zákonodarca úmyselne ukladá správcovi konkurznej podstaty povinnosti, ktoré vopred vie, že žiadny správca konkurznej podstaty nebude schopný splniť. Každý správca konkurznej podstaty, podľa nich, nie je a nikdy nebol nečinný v podniku, ale účasť na súdnom konaní, alebo kontakt s dlžníkmi v súpise majetku, jeho splatenie. Nie však v podniku, ale kde sa nachádza dlžník alebo jeho majetok. Treba poznamenať, že splnenie povinnosti prítomnosti v podniku by v skutočnosti bolo v rozpore s plnením viacerých iných povinností uložených zákonom správcovi konkurznej podstaty. Ďalším obmedzením, ktoré zákonodarca nestanovil a ktoré naopak zavádza dekrét podľa odvolateľov, je zákaz prekrývania úradných hodín v priestoroch a úradoch, čo znamená, že správca konkurznej podstaty nemôže mať prekrývajúce sa úradné hodiny súčasne vo viacerých prevádzkach. Odvolatelia sú presvedčení, že zákonodarca takto sofistikovaným spôsobom sleduje opak zákonodarcu. Podľa ich názoru ministerstvo spravodlivosti nahradilo túto vôľu svojou vlastnou osobitnou vôľou, čím bráni správcom konkurznej podstaty zriaďovať prevádzkarne. Odvolatelia v tejto súvislosti poznamenali, že hoci minister spravodlivosti vyhlásil, že týmto dekrétom bojuje proti fiktívnym zariadeniam, samotné nariadenie sa nijako nezaoberá bojom proti fiktívnym zariadeniam, zaoberá sa len prevádzkami ako takými, t. j. negatívnymi účinkami na nefiktívne zariadenia.
3. Odvolatelia najmä uvádzajú, že sporná vyhláška sa odchyľuje od dlhopisu stanoveného v článku 79 ods. 3 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava"), keďže normatívna právomoc ministerstva spravodlivosti v súvislosti so zriadením správcov konkurznej podstaty podľa ustanovení § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcovi konkurznej podstaty, zmeneného a doplneného zákonom č. 294 / 2013 Z. z., obsahuje len určenie podrobností o prevádzkových hodinách sídla, určenie sídla a sídla a činnosti, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný poskytovať v podniku. Ministerstvo spravodlivosti však výrazne prekročilo limity tohto právneho povolenia podľa odvolateľov, keď v zmenenom a doplnenom znení § 4 ods. 2 napadnutého dekrétu ustanovilo nad rámec zákona povinnosť fyzickej prítomnosti správcov konkurznej podstaty v podniku počas obdobia úradných hodín. V rozpore so zákonom teda ministerstvo spravodlivosti svojím dekrétom stanovilo povinnosť správcov konkurznej podstaty zostať v podniku nepretržite v čase úradných hodín. Odvolatelia tvrdili, že táto povinnosť podľa zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcaoch konkurznej podstaty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o správcaoch konkurznej podstaty"), ktorá bola jasne založená na judikatúre Všeobecných súdov, a je záverom, s ktorým sa zdá, že samotné ministerstvo spravodlivosti ako správny orgán poverený dohľadom a sankcionovaním porušuje zákon o správcaoch konkurznej podstaty, ak sa v zariadení, kde bol riadne poverený a splnomocnený vykonávať príslušné činnosti, nachádza osoba odlišná od správcu konkurznej podstaty. Ministerstvo spravodlivosti preto vedome zavádza na úrovni vyhlášky úplne novú právnu povinnosť, o ktorej vie, že nemá žiadny základ v zákone.
4. Odvolatelia ďalej tvrdia, že uverejnenie vyhlášky je excelentnou výkonnou právomocou nielen vo vzťahu k legislatívnej, ale aj súdnej právomoci. Vyhláška je v rozpore s tým, čo by mala slúžiť sublegálna výkonná norma. Jej úlohou v skutočnosti nie je a nemôže byť výklad zákona (v tomto prípade zákon o správcaoch konkurznej podstaty). V skutočnosti to tiež spôsobuje neprimerané zasahovanie do jurisdikcie, ktorá už poskytla výklad práva. Podľa názoru odvolateľov vyhláška nerešpektuje výklad zákona o správcaoch konkurznej podstaty (uverejneného ako R 91 / 2014), ktorý vykladá príslušné ustanovenia zákona o správcaoch konkurznej podstaty takým spôsobom, že skutočná realizácia činností správcu konkurznej podstaty v jeho sídle a sídle (zariadení) nie je podmienená skutočnou prítomnosťou správcu konkurznej podstaty. Podľa názoru Najvyššieho súdu preto osobná prítomnosť správcu konkurznej podstaty v podniku neznamená povinnosť podľa zákona o správcovi konkurznej podstaty. Medzičasom, v koncepcii modernej liberálnej demokracie, je súdna moc chránená pred zásahom výkonnej moci, okrem iného tým, že sudca je viazaný len zákonom, nie nariadeniami a nariadeniami prijatými výkonnou mocou. Odvolatelia sa teda domnievajú, že ak nezávislý súd dospeje k záveru, že výkon činností správcu konkurznej podstaty v jeho sídle a prevádzkarni (-ách) nie je podmienený skutočnou prítomnosťou správcu konkurznej podstaty, uloženie povinnosti osobnej prítomnosti správcu je pokusom o odmietnutie demokratickej zásady, a to ochrany súdnej právomoci pred zásahmi zo strany výkonných orgánov štátu. Odvolatelia okrem toho dodávajú, že aj keby ustanovenie § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcaoch konkurznej podstaty, zmenené a doplnené zákonom č. 294 / 2013 Z. z., mohlo byť vykladané tak, že dáva ministerstvu spravodlivosti právomoc uložiť povinnosť osobnej prítomnosti správcov konkurznej podstaty v podniku, bolo by to protiústavné konanie, ktorým sa delegujú legislatívne právomoci na výkonného riaditeľa. Iba Parlament je vyzvaný, aby zmenil zákon a v demokratickom právnom štáte je nemysliteľné, aby tento zákon zmenili výkonné orgány.
5. Odvolatelia sa tiež domnievajú, že vyhláška porušuje článok 4 ods. 1 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"), podľa ktorého môžu byť povinnosti uložené len na základe práva a v rámci jeho obmedzení a len v súvislosti so základnými právami a slobodami. Nielen v prejednávanej veci sa domnievajú, že formálna podmienka vo forme právneho povolenia nie je splnená, ale je tiež pochybné, či je splnená vecná podmienka zachovania základných práv a slobôd. Vynútená osobná prítomnosť správcov konkurznej podstaty v priestoroch predstavuje nadmerný zásah do ich osobnej slobody a slobody pohybu a pobytu podľa článkov 8 a 14 charty. Ak po ňom nasleduje citovaná zmena a doplnenie s cieľom zlepšiť a zabezpečiť potrebné odborné znalosti pri vykonávaní všetkých činností správcu konkurznej podstaty počas celého konkurzného konania, žalobcovia sa domnievajú, že prostriedky stanovené v vyhláške (prijatie dokumentov, zhromažďovanie dokumentov pre insolvenčné konanie, umožnenie správcom, aby si pozreli zoznam požadovaných pohľadávok a dokumenty, na základe ktorých boli vypracované atď.), sa nedosiahnu. Tieto opatrenia sa nepochybne uskutočnia na úkor dôležitejších a zmysluplnejších činností, aby sa naplnil riadny účel insolvenčného konania s cieľom určiť podmienku majetku dlžníka v danej oblasti a vyvinúť potrebné úsilie na udržanie fungovania inštitúcie dlžníka, na účasť na súdnych konaniach (na ktorých paradoxne akákoľvek samostatne zárobkovo činná fyzická osoba bez ohľadu na formálne vzdelanie a kvalifikáciu) a na účasť na rokovaniach s veriteľskými orgánmi, verejnou správou a na vykonaní celého radu prepracovanejších úloh v jej podstate. Odvolatelia dospeli k záveru, že úlohou správcu konkurznej podstaty je vykonávať odbornú starostlivosť a v spoločnom záujme veriteľov (§ 36 ods. 1 konkurzného práva) s cieľom čo najrýchlejšie a v čo najväčšej možnej miere uspokojiť veriteľov, ktorí si nárokujú na platobnú povinnosť (§ 5 konkurzného práva). Podľa ich názoru v rozpore s myšlienkou ministerstva spravodlivosti nie je úlohou správcu konkurznej podstaty poskytovať pomocné administratívne práce uvedené v oddiele 4 vyhlášky. Zaťaženie správcu konkurznej podstaty nadmernou správou je v skutočnosti kontraproduktívne a veľmi sťažuje plnenie cieľov konkurzného konania.
6. Napokon skupina 21 senátorov navrhla, aby Ústavný súd zrušil napadnuté nariadenie tým, že zistí ustanovenia § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2.
Pripomienky strany
7. Podľa článku 69 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 18 / 2000 Z. z., bola kópia návrhu zaslaná Ministerstvu spravodlivosti ako účastník konania (ďalej len "ministerstvo"). To vyjadrilo svoj nesúhlas s návrhom zrušiť sporné ustanovenia vyhlášky.
8. Ministerstvo najprv zdôraznilo, že v súvislosti s prijatím novely zákona o platobnej neschopnosti, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2014 [zákon č. 294 / 2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182 / 2006 Z. z., o konkurze a metódach jeho riešenia (právo o platobnej neschopnosti), v znení neskorších predpisov a zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcovi konkurznej podstaty v znení neskorších predpisov]. Podľa ministerstva sa v dôvodovej správe k revíznej novele uvádza, že zmena zásady určovania správcov konkurznej podstaty a ich zoznamu súvisí so zmenou definície zriadenia správcu konkurznej podstaty, ktorá sa v podstate rovná sídla. Reakcia správcov konkurznej podstaty na otázku teraz sporného dekrétu bola z ich pohľadu pragmatická - zvýšenie počtu podnikov s cieľom zvýšiť objem veci. Podľa ministerstva však táto skutočnosť znamenala väčšiu časovú záťaž, nemožnosť vykonávať činnosti správcu konkurznej podstaty voči dlžníkom a zvýšenie nákladov na obe strany. Z povahy prípadu vyplýva, že správcovia konkurznej podstaty s vysokým počtom prevádzkarní neboli objektívne schopní vykonávať všetky činnosti, ktoré podľa zákona museli vykonávať s profesionálnou starostlivosťou vo veľkom počte registrovaných podnikov, čo malo negatívny vplyv na kvalitu konkurzného konania a následne v rozpore so zákonom o správcaoch konkurznej podstaty a so zákonom o platobnej neschopnosti.
9. Ministerstvo uviedlo, že na účely posúdenia plnenia ústavných požiadaviek je dôležité, aby zákon o platobnej neschopnosti a zákon o správcovi konkurznej podstaty vo všeobecnosti obsahovali povinnosti vyplývajúce z povinnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty, ak je možné, aby iná osoba konala ako správca konkurznej podstaty, to výslovne ustanovuje zákon. Preto nejde o odklon od zásad článku 2 ods. 3 a 4 ústavy a článku 2 ods. 2 a 3 alebo článku 4 charty. Z právneho predpisu, významu a účelu právneho predpisu a jeho výkladu vyplýva, že pokiaľ nie je výslovne uvedené inak, v konkurznom konaní existuje povinnosť osobne vykonávať činnosť správcu konkurznej podstaty. Iba v prípade výslovných úprav môže iná osoba konať ako správca. Vyhláška po samotnej zmene a doplnení neupravuje žiadne iné alebo nové záväzky, ktoré už právne neustanovujú. V § 5a ods. 4 zákona o správcovi konkurznej podstaty sa jasne uvádza, že založenie správcu konkurznej podstaty je miestom, v ktorom správca konkurznej podstaty skutočne vykonáva činnosť v stanovených dňoch a hodinách. V súvislosti s oddielom 36 zákona o platobnej neschopnosti a napokon so zákonom o platobnej neschopnosti je vo všeobecnosti jasné, bez ohľadu na subštatutárne znenie vyhlášky, že sa vyžaduje povinnosť mať správcu konkurznej podstaty v podniku. Podľa ministerstva skutočný výkon činnosti v podniku znamená, že správca konkurznej podstaty (s výnimkou určitých právne predvídateľných prípadov, ako je účasť na nariadenom súdnom konaní, účasť na revíznych stretnutiach a stretnutiach veriteľov atď., ak je jasné, že nebude prítomný na ústredí alebo úrade v danej inštitúcii osobne) by sa mal pravidelne oneskoriť, aby zriadenie neprimeraného počtu prevádzkarní neporušilo spoločný záujem veriteľov na riadnom (a tiež osobnom) výkone jeho povinností. Napokon, táto požiadavka je určená najmä na zabezpečenie kontaktu správcu konkurznej podstaty s dlžníkom, ktorému bol vymenovaný, a svedomitého výkonu odbornej starostlivosti v súlade so zákonom.
10. Sporný nedostatok zákonného povolenia v zmysle článku 79 ods. 3 ústavy vzhľadom na požiadavku fyzickej prítomnosti správcu konkurznej podstaty v zriadení na obdobie úradných hodín ministerstvo považuje za neopodstatnený. V zmenenom a doplnenom dekréte sa len opisuje forma a spôsob výkonu funkcie, nevyžaduje nové povinnosti nad rámec právneho rámca, ktorý vyžaduje aj ústavný súd [vyhľadávanie sp. zn. Pl. ÚS 36 / 11 z 20.6.2013 (N 111 / 69 SbNU 765; 238 / 2013 Z. z.), bod 49], pozitívna odpoveď na otázku, či by sa právne nariadenie uplatňovalo samostatne aj bez vykonávacieho dekrétu, možno považovať za jadro testu mandátu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa ministerstva možné odpovedať na túto otázku pozitívnym spôsobom, keďže materiál, na ktorý sa vzťahuje zmenená a doplnená vyhláška, nepochybne predstavuje jeden z interpretačných variantov samotného zákona. V zmenenom a doplnenom dekréte sa uvádzajú činnosti a spôsob, akým sa vykonávajú. Podobne, podľa zistenia ústavného súdu zo 16.12.2008 sp. zn. pl. ÚS 28 / 06 (N 222 / 51 SbNU 753; 69 / 2009 Z. z.), v ktorom skúmaná vyhláška tiež prešla skúškou ustanovenia o splnomocnení, predpoklad, že zákonný zákon bol prijatý v medziach zákona, je, že zákonodarcov vôľa regulovať nad právne štandardné výsledky. Úprava nad právnym štandardom je podľa ministerstva v tomto prípade presne špecifikácia záväzkov. V záujme úplnosti je potrebné pripomenúť, že subprávna norma už svojou povahou obsahuje dokončenie právnych predpisov, ako to potvrdil ústavný súd, podľa názoru ministerstva, napríklad v zistení sp. zn. pl. ÚS 5 / 01 zo 16.10.2001 (N 149 / 24 SbNU 79; 410 / 2001 Zb.). Sporný dekrét v znení zmien a doplnení vydalo ministerstvo spravodlivosti, orgán splnomocnený § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z., o správcovi konkurznej podstaty, zmenený a doplnený zákonom č. 294 / 2013 Z. z., stanovuje len spôsob, akým sa činnosti vykonávajú predovšetkým podľa zákona (počet hodín prítomnosti v podniku ako podmienka potrebná na plnenie právnych záväzkov, ktoré sa majú vykonávať osobne) a v neposlednom rade je z príslušného orgánu zrejmé, že toto je oblasť, v ktorej zákonodarca poskytol rozsah pôsobnosti nariadenia.
11. Ministerstvo nesúhlasí s vyhláseniami odvolateľov týkajúcimi sa porušenia zásady rozdelenia právomoci, keďže predmetná vyhláška neprekračuje rámec právnych povinností, pravidlá, ktoré sú v nej stanovené, sú založené na zmysle a účele práva. Keďže vyhláška a jej zmena a doplnenie boli vydané na základe schválenia zákona o správcaoch konkurznej podstaty, prešiel legislatívnym procesom v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády a bol uverejnený v zbierke zákonov a rozšíril povinnosti stanovené zákonom, nie je možné hovoriť o porušení rozdelenia právomoci. Ministerstvo pripúšťa, že Najvyšší súd v Olomouci nesúhlasil so záverom Súdu prvého stupňa vo veci SA.2 VSOL 358 / 2014, že skutočná činnosť správcu v podniku je nevyhnutne podmienená jeho skutočnou prítomnosťou v úradných hodinách. Ministerstvo je však presvedčené, že pri neexistencii sublegálnej normy, ktorá bola v tom čase predmetom posudzovania, prijalo len jeden z možných výkladov ustanovení § 5a ods. 4 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcaoch konkurznej podstaty, zmeneného a doplneného zákonom č. 294 / 2013 Z. z. Zároveň však považoval za možné vykladať Súd prvého stupňa, aj keď len na základe jazykového výkladu. Ministerstvo sa však domnieva, že neboli predložené presvedčivé dôvody na spochybnenie tohto výkladu z hľadiska účelu a významu predmetnej normy. Výklad Súdu prvého stupňa teda nemožno považovať za odporujúci zákonu, a to najviac z hľadiska zvolených praktických úvah (jednoduchšie plnenie vybraných povinností správcu konkurznej podstaty). Inými slovami, aj keď je judikatúra Všeobecného súdu založená na osobitnom výklade práva, nemôže byť vylúčená (v medziach zákona a na jeho vykonanie) následným subštatumatickým objasnením normy implementovanej prostredníctvom vyhlášky. Podľa ministerstva a a priori by opačný prístup vylúčil možnosť prijatia subštatučného nariadenia v inom čase ako v bezprostrednom horizonte s účinnosťou zákona. V neskoršom štádiu by akýkoľvek výklad, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na prijatie vykonávacieho nariadenia, už predstavoval podstatnú prekážku, ale toto posúdenie je úplne v rozpore s významom alebo význammi normy. Treba tiež pripomenúť, že v prejednávanej veci nie je dotknutý zákaz retroaktivity právnych predpisov, keďže zmenená vyhláška nemení (nešpecifikuje) rozsah práv a povinností správcov konkurznej podstaty počas obdobia pred jej uplatňovaním.
12. Pokiaľ ide o údajnú intervenciu v oblasti subjektívnych zaručených práv, ministerstvo uviedlo, že právo na podnikanie sa vykonáva v medziach zákonov [článok 26 ods. 2 Charty vrátane judikatúry ústavného súdu, ktorá nasleduje napríklad po zistení sp. zn. Treba zdôrazniť, že potreba fyzickej prítomnosti v podniku počas úradných hodín ovplyvňuje správcu konkurznej podstaty do 6 hodín v týždni v jednom podniku, aby nedošlo k neprijateľnému zasahovaniu do základných práv alebo obmedzení, ktoré by mali "dusivý" vplyv na jeho život alebo povolanie (to by muselo byť predpísaný pobyt 40 hodín týždenne na pracovisku). Podľa ministerstva teda neexistuje racionálny základ v navrhovanom porovnaní s rozsudkom domáceho väzenia. Takisto nie je pravda, že správca konkurznej podstaty by bol za každých okolností nútený zostať v podniku počas jeho úradných hodín. Samozrejme, ak na to existuje vážny a opodstatnený dôvod, je možné, aby sa v priestoroch (počas úradných hodín) počas prechodného obdobia fyzicky nenachádzalo. Okrem toho ministerstvo dodalo, že podľa súčasných právnych predpisov nie je možné, aby správca konkurznej podstaty "zvolil, ktoré činnosti sa budú vykonávať osobne (z hľadiska svojej fyzickej prítomnosti) a ktoré nie. Ak je však vhodné, aby akákoľvek činnosť, ktorej je právne povinný vykonávať osobné alebo naopak, bola, samozrejme, možná po predchádzajúcom oznámení, riadnom odôvodnení a označení tejto skutočnosti na informačnej tabuli.
13. Ministerstvo nakoniec navrhlo, aby Ústavný súd zamietol návrh na zrušenie sporných ustanovení vyhlášky ako nedôvodný.
Replikácia žiadateľov
14. Stanovisko účastníkov konania zaslal ústavný súd odvolateľom na možnú odpoveď. Vo svojej komplexnej odpovedi zachovali svoj návrh na zrušenie napadnutého dekrétu a v ňom obsiahnuté argumenty a podrobne vyvrátili argumenty ministerstva.
15. Odvolatelia sa naďalej domnievajú, že ministerstvo pri vydávaní novely vyhlášky prekročilo právne povolenie vyjadrené v ustanovení § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcaoch konkurznej podstaty, zmeneného a doplneného zákonom č. 294 / 2013 Z. z., zatiaľ čo pripomienky ministerstva nijako nevyvracajú tento záver, ani nemožno povedať, že samotné ministerstvo poukazuje na odklon od mandinelov stanovených uvedeným zákonom pre odvodenú normu. Odvolatelia tvrdia, že ministerstvo najprv netvrdí, že zákon ho oprávňuje uložiť správcom konkurznej podstaty povinnosť zostať v podniku. Podľa odvolateľov právne povolenie na podrobnejšiu úpravu činností, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný vykonávať v podniku, nezahŕňa určenie konkrétneho spôsobu, akým správca konkurznej podstaty tieto povinnosti zabezpečuje. Na základe negatívnych skúseností s "zákonmi o posilnení" je rozsiahly výklad ustanovení o posilnení za podmienok moderného demokratického právneho štátu neprípustný. Ak ministerstvo spravodlivosti splnomocnilo ministerstvo spravodlivosti na určenie rozsahu činností, ktoré sa majú vykonávať v podniku, podľa ich názoru toto povolenie nemožno vo veľkej miere interpretovať tak, že sa mu udelí právomoc určiť konkrétny spôsob vykonávania činnosti. Tým, že sa stanovuje povinnosť nepretržitej fyzickej prítomnosti v podniku počas obdobia úradných hodín, činnosti správcu konkurznej podstaty nie sú len špecifikované alebo spôsob, akým sa vykonávajú, ako tvrdí ministerstvo. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na to, že z pohľadu zákonodarcu je výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, nevyhnutný, a to na zabezpečenie stanoveného rozsahu činností v podniku, ale nie na to, ako správca konkurznej podstaty dosiahne tento výsledok. Okrem toho činnosti, ktoré má správca konkurznej podstaty vykonávať v podniku na základe príkazu, sú podľa odvolateľov skutočne administratívneho charakteru a určenie povinnosti vykonať tieto činnosti správcom konkurznej podstaty by bolo kontraproduktívne vzhľadom na deklarované ciele konkurzného práva, zákona o správcaoch konkurznej podstaty a vykonávacích predpisov.
16. Odvolatelia ďalej spochybnili odkaz ministerstva na nadmernú hodnotu v ich názore a v iných súdnych obvodoch neexistenciu judikatúry regionálneho súdu v Ostrave, ktorá sa navyše neobhajovala odvolania a odvolania. Ak by sa preto v tejto veci zohľadnila príslušná judikatúra súdov, je jasné, že napadnutý príkaz nerešpektuje výklad zákona o správcaoch konkurznej podstaty vo forme, v akej ho vykladá Najvyšší súd v Olomouci, konkrétne Najvyšší súd. Podľa tohto výkladu skutočný výkon činností správcu konkurznej podstaty vo svojom ústredí a v jeho prevádzkarniach nie je podmienený skutočnou prítomnosťou správcu konkurznej podstaty. Povinnosť mať v podniku prítomného správcu konkurznej podstaty preto nevyplýva zo zákona. Podľa odvolateľov preto ministerstvo spravodlivosti nemôže nájsť v právnom nariadení základ pre subštatutívnu právnu úpravu, pokiaľ v právnom poriadku nestanoví príslušnú judikatúru najvyšších súdov pre takýto výklad. V tejto súvislosti nie je odkaz na regionálnu rozhodovaciu prax Súdu prvého stupňa presvedčivý, pretože nie je založený ani na formálnych, ani na materiálnych dôvodoch pre správnosť takéhoto výkladu práva. Preto, ak je prevládajúci výklad taký, že neexistuje povinnosť osobnej prítomnosti správcu konkurznej podstaty v podniku podľa akéhokoľvek práva, vykonávacie právo podľa odvolateľov presahuje právne povolenie a je mimo rozsahu pôsobnosti zákona, t. j. priter legem sa považuje za neprípustné v rozpore s článkom 2 ods. 3 a článkom 79 ods. 3 ústavy a článkom 2 ods. 2 charty.
17. Odvolatelia sa domnievajú, že zmenená a doplnená vyhláška nespĺňa len formálnu podmienku, že sa vydáva na základe a v medziach zákona, ale aj podstatnú požiadavku, aby sa povinnosti ukladali len v súvislosti so základnými právami a slobodami (článok 4 ods. 1 charty), aby sa obmedzenia základných práv a slobôd upravovali len zákonom podľa podmienok stanovených chartou (článok 4 ods. 2 charty) a aby sa obmedzenia základných práv nezneužívali na iné účely ako tie, na ktoré boli zriadené (článok 4 ods. 4 charty). V súlade s článkom 14 charty právo na voľný pohyb a pobyt (článok 14 charty), ktoré môže byť zákonom obmedzené, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, zachovanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb a na určených územiach, je obmedzené ustanovením povinnej osobnej prítomnosti správcu konkurznej podstaty v podniku počas celého obdobia úradných hodín (t. j. 24 hodín). Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor Európskej únie") dôsledne rozhodol, že Súdny dvor Európskej únie má právo zúčastniť sa na konaní Súdneho dvora. V oboch prípadoch sa teda tieto práva môžu obmedziť podľa charty, ale môžu sa stať len právnymi predpismi. To určite nebráni odvolateľom, aby upravili podmienky a obmedzenia vykonávania ústavných práv podrobnejšie, ale vždy to musí urobiť sekundum a intra legem, t. j. základ obmedzenia ústavného práva musí byť vždy odvodený od práva, ktoré nie je v prejednávanej veci splnené. Odvolatelia dospeli k záveru, že ministerstvo spravodlivosti preto vytvára túto povinnosť svojím dekrétom úplne novú a bez právnej podpory.
18. V tejto súvislosti odvolateľky pripomínajú, že ani zákon o platobnej neschopnosti, ani zákon o správcovi konkurznej podstaty neobsahujú všeobecnú povinnosť osobného (fyzického) výkonu správcu konkurznej podstaty, keďže ministerstvo spravodlivosti sa údajne snaží predložiť ústavnému súdu. Je potrebné poznamenať, že zákonodarca stanovuje, že správca konkurznej podstaty iba zabezpečuje príslušnú obchodnú činnosť v podniku. Podľa ich názoru je možné dospieť k záveru, že správca konkurznej podstaty môže rozhodnúť len o tom, či predmetné činnosti zabezpečia svoje vlastné činnosti alebo ich zveria svojim zamestnancom, prípadne iným osobám. Táto koncepcia je tiež v súlade s ustanoveniami oddielov 23, 37 ods. 2 a 40 ods. 3 zákona o platobnej neschopnosti, v ktorých sa výslovne ustanovuje využívanie zamestnancov správcu konkurznej podstaty a prípadne iných osôb pri poskytovaní jeho činností a úloh. Podľa odvolateľov je to prípad akejkoľvek obchodnej činnosti (§ 430 Občianskeho zákonníka) alebo činnosti právnickej osoby (§ 166 a 167 Občianskeho zákonníka). Ďalšia vec je, samozrejme, to, že správca konkurznej podstaty je zodpovedný za riadny výber svojich spolupracovníkov, za správne vymedzenie ich zodpovednosti a za riadnu kontrolu ich činností, aby sa dokončila funkcia profesionálnej starostlivosti. Navonok je za to zodpovedný samotný správca konkurznej podstaty, či už ide o súkromnú zodpovednosť (§ 37 zákona o platobnej neschopnosti) alebo verejnú zodpovednosť (§ 36b a 36c zákona o platobnej neschopnosti).
19. Podľa žalobcov osobný výkon funkcie správcu konkurznej podstaty neznamená, že samotný správca konkurznej podstaty vykonáva všetky činnosti priamo. Podľa programu správcu konkurznej podstaty sa má vykonať niekoľko administratívnych činností, ktoré zvyčajne vlastnia zamestnanci správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty preto skúma napríklad žiadosti o uplatnenie nárokov a zaujíma k nim stanovisko, ale samotné vytvorenie zoznamu pohľadávok, o ktoré sa žiada, je už vecou vydávania listov, ktorá je poverená správou. V tejto súvislosti sa podľa žalobcov vnútorné rozdelenie práce na úrade správcu konkurznej podstaty neodlišuje od vnútorného rozdelenia práce v rôznych útvaroch konkurzných súdov. Odvolatelia tvrdia, že ustanovenia § 11 písm. m) zákona č. 121 / 2008 Z. z., o vyšších súdnych úradníkoch a vyšších štátnych úradníkoch prokuratúry a o zmene a doplnení súvisiacich zákonov v znení zmien a doplnení, podľa ktorých má vyšší súdny úradník v konkurznom konaní v zásade právo vykonávať všetky činnosti a akty súdu s výhradou výslovne uvedených výnimiek. To platí aj pre asistentov sudcov (§ 13 zákona o platobnej neschopnosti). Keďže správca konkurznej podstaty ani súd platobnej neschopnosti nevykonáva všetky činnosti samotného konkurzného súdu, keďže by to nebolo fyzicky možné a vzhľadom na nedostatok jeho odborných znalostí alebo ekonomickej schopnosti. Ak je súd pre platobnú neschopnosť schopný dohliadať na všetky súdne aparáty v stovkách až tisícoch konkurzných konaní, ktoré mu boli pridelené, neexistuje dôvod, prečo by správca konkurznej podstaty alebo jeho registrovaný partner nemali byť schopní zvládnuť to isté.
20. Odvolatelia považujú za prekvapujúce, nepresvedčivé a ťažko prijateľné, že záverečná časť pripomienok ministerstva, podľa ktorej nie je ani pravda, že správca konkurznej podstaty by bol za každých okolností nútený zostať v podniku počas jeho úradných hodín. Odvolatelia zdôrazňujú, že povinnosť osobne zostať v podniku počas celého trvania úradných hodín je stanovená dekrétom pre správcu konkurznej podstaty (notifikovaný partner). Jeho text bez "vážneho a odôvodneného dôvodu," pre ktorý by správca konkurznej podstaty mohol byť zastúpený v poskytovaní obchodnej činnosti v podniku, sa nepočíta. Ak porušenie povinnosti byť prítomný osobne (alebo ak sú splnené ďalšie podmienky, je podľa odvolateľov možné "umožniť určitý stupeň neistoty a neurčitosti právnej úpravy, ktorá neumožňuje správcovi konkurznej podstaty ex ante rozlišovať, či koná v súlade so zákonom alebo nezákonne (porušenie zásady neplatnosti trestného činu sine intercerta) ."
21. Odvolatelia okrem toho vo svojej odpovedi podrobne skúmajú aj kritérium proporcionality vo vzťahu k sporným ustanoveniam vyhlášky, pričom spochybňujú deklarované ciele a dôsledky vyhlášky ministerstva. Na záver uviedli, že trvali na svojom návrhu.
Pripomienky ombudsmana
22. Na žiadosť ústavného súdu podľa článku 69 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") ombudsman informoval ombudsmana, že nezačal konanie o zrušení sporných ustanovení uznesenia.
Opustenie ústnej časti konania
23. Ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 44 zákona o Ústavnom súde usúdil, že nie je potrebné viesť ústnu časť konania v prejednávanej veci, pretože by v žiadnom prípade neprispel k ďalšiemu alebo hlbšiemu objasneniu veci ako k spôsobu, akým bola písomne informovaná účastníkmi konania. Skutočnosť, že ústavný súd nepovažuje za potrebné vykonať žiadne dôkazy, tiež odôvodňuje zlyhanie ústnej časti konania. Účastníci konania ani nepožiadali o ústne vypočutie.
Podmienky formálneho posúdenia návrhu
24. Ústavný súd konštatuje, že je príslušný prejednať návrh na zrušenie napadnutých častí uznesenia a že návrh skupiny 21 senátorov spĺňa všetky formálne požiadavky stanovené zákonom a boli predložené osobami oprávnenými [odsek 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde]. Zároveň nenašiel žiadny z dôvodov neprípustnosti žiadosti alebo ukončenia konania. Preto sú podmienky jej vecného posúdenia splnené.
Konštitučný súlad samotnej otázky spornej právnej úpravy
25. Ústavný súd podľa § 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., najprv skúmal, či bol napadnutý dekrét prijatý a vydaný ústavne predpísaným spôsobom a v medziach ústavy ustanovenej v jurisdikcii.
26. Ústava udeľuje ministerstvám a iným správnym orgánom právomoc prijímať právne predpisy, ktorých vykonávanie sa však môže uskutočniť len na základe a v medziach zákona, ak sú splnomocnené zákonom. Toto ustanovenie by sa malo vykladať striktne v tom zmysle, že toto povolenie musí byť špecifické, jednoznačné a jasné [pozri. nález z 21. júna 2000 sp. zn. ÚS 3 / 2000 (N 93 / 18 ColLNU 287; 231 / 2000 Zb.)]. Ak je to tak, ústavný súd skúma, či zákonný právny poriadok schválil štátny orgán, ktorý je na to oprávnený, a to v rámci svojej právomoci, teda či bol v medziach a podľa zákona, a nie mimo zákona pri výkone tejto právomoci. Zároveň vôľa zákonodarcu regulovať nad rámec právnej normy musí byť jasná z ustanovenia o posilnení. V takýchto prípadoch však subštatutárne právne predpisy nesmú zasahovať do záležitostí, ktoré môžu byť upravené iba zákonom (t. j. kde tzv. "reservation of law'aplies") [pozri napríklad zistenie z 18. augusta 2004 sp. zn. pl. ÚS 7 / 03 (N 113 / 34 SbNU 165; 512 / 2004 Z. z.) alebo zistenie z 25. marca 2014 sp. zn. Pl. ÚS 43 / 13 (N 39 / 72 SbNU 439; 77 / 2014 Z. z.].
27. Orgán ministerstva spravodlivosti, aby vydal dekrét stanovujúci podrobnosti o úradných hodinách prevádzky, určení sídla a sídla a o činnostiach, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný poskytovať v podniku, vychádza z ustanovení § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcovi konkurznej podstaty, zmeneného zákonom č. 294 / 2013 Z. z. Vzhľadom na povolenie uvedené v tomto právnom ustanovení je v prípade predmetného uznesenia jasné, že ho vydal štátny orgán oprávnený tak urobiť. Situácia, pokiaľ ide o posúdenie toho, či vyhláška v napadnutých ustanoveniach § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 prekročila právne povolenie podľa § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z., o správcaoch konkurznej podstaty, zmeneného zákonom č. 294 / 2013 Z. z., a tým sa ocitla mimo zákona, v skutočnosti ho dopĺňala alebo interpretovala, a či tým porušila ústavnú zásadu výhrady zákona.
28. Článok 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcovi konkurznej podstaty v znení zákona č. 294 / 2013 Z. z. znie:
"Minister určí prostredníctvom vyhlášky podrobnosti o úradných hodinách prevádzky, určení miesta podnikania a činnostiach, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný vykonávať v podniku."
29. § 3 ods. 2 dekrétu č. 355 / 2013 Z. z. o úradných hodinách prevádzky, o určení sídla a sídla a o činnostiach, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný poskytovať v podniku v znení zmien a doplnení vyhlášky č. 101 / 2015 Z. z., znie:
"Oficiálne hodiny každého zariadenia musia byť také, aby správca konkurznej podstaty v každom podniku vykonával činnosti uvedené v oddiele 4. Pojem "finančná inštitúcia" označuje finančnú inštitúciu, ktorá nie je finančnou inštitúciou.
30. § 4 ods. 2 dekrétu č. 355/2013 Z. z., o úradných hodinách prevádzky, o určení sídla a sídla a o činnostiach, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný vykonávať v podniku v znení zmien a doplnení vyhlášky č. 101 / 2015 Z. z., znie:
"Ak je správca konkurznej podstaty určený v konkurznom konaní v súlade s postupom stanoveným v článku 25 konkurzného práva, správca konkurznej podstaty alebo oznámený člen, ak je správca konkurznej podstaty verejnou spoločnosťou, je povinný poskytnúť aspoň v podniku, ktorý sa nachádza v okrese súdu zodpovedného za určenie v najbližšom podniku, svoju stálu fyzickú prítomnosť v podniku počas úradných hodín činnosti priamo súvisiace s konkurzným konaním, najmä:
a) zhromažďovanie dokumentov pre insolvenčné konanie;
b) umožniť účastníkom insolvenčného konania nahliadnuť do zoznamu požadovaných pohľadávok a dokumentov, na základe ktorých boli vypracované;
c) rokovania s dlžníkom."
31. Z doslovnej klasifikácie ustanovenia o posilnení § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcovi konkurznej podstaty, zmenenej a doplnenej zákonom č. 294 / 2013 Z. z., vyplýva, že zákonodarca vyzval ministerstvo spravodlivosti, aby upravil údaje týkajúce sa úradných hodín prevádzky, určenia sídla a sídla a činností, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný poskytovať v podniku. Výklad pojmu "podrobnosti" obsiahnutého v ustanovení o splnomocnení v súvislosti s celým ustanovením o splnomocnení a s cieľom príslušných právnych úprav sa zdá byť rozhodujúci pre posúdenie ústavnej zhody uvedených ustanovení. Hoci odvolatelia sa domnievajú, že táto koncepcia neumožňuje ministerstvu prijať nariadenie upravujúce konkrétny spôsob fungovania správcu, ktorý musí byť stanovený v operačnom postavení, s odkazom na neprípustný rozsiahly výklad ustanovení o splnomocnení a v rozpore s významom a účelom zákona, ministerstvo je presvedčené, že vo všeobecnosti ustanovenia oddielu 36 zákona o platobnej neschopnosti jasne stanovujú, že osobná prítomnosť správcu v podniku nie je potrebná, a preto nejde o uloženie povinnosti nad rámec zákona.
32. Ústavný súd už vyjadril svoje názory na požiadavky týkajúce sa splnomocnenia ustanovení zákonov a ich charakteru v minulosti, konkrétne na to, že "rešpektovanie rozdelenia právomoci (obmedzený výklad právnej moci) a zásada právnej istoty je (a má byť) povolením na to, aby bola otázka právnej úpravy taká presná a špecifická, pokiaľ ide o jej rozsah, obsah a účel, že ministerstvo alebo iný správny orgán sa nemôžu odchýliť od právnych obmedzení, a teda uplatňovať svoju vlastnú právnu (politickú) vôľu proti Parlamentu. Táto požiadavka právneho povolenia na čo najpresnejšie vymedzenie obsahu, účelu a rozsahu úpravy môže byť založená na zásade predvídateľnosti práva založenej na článku 1 ods. 1 ústavy [pozri napr. zistenie z 12. marca 2008 sp. zn. ÚS 83 / 06 (N 55 / 48 SbNU 629; 116 / 2008 Sb.) ]. Nedodržanie jedného z troch prvkov normy na posilnenie postavenia vedie k záveru o neexistencii právneho povolenia na vydanie vykonávacieho nariadenia "[odsek 60 písm. b) sp. zn. pl. ÚS 6 / 07 z 9.2.2010 (N 20 / 56 SbNU 207; 66 / 2010 Zb.) ].
33. Pojem "podrobnosti" v tomto ohľade sám osebe nie je najstručnejší a medzi jeho použitím v aktoch ústavného poriadku neexistuje menší rozdiel (pozri článok 25 ods. 1, článok 32 ods. 6 charty atď.) a ustanoveniami bežných právnych predpisov na účely odvodeného právneho zriadenia. V prvom prípade zákonodarca nie je okrem iného obmedzený výpočtom zdanenia konkrétnych prvkov tvoriacich predmet právneho nariadenia. Dokonca ani v poslednom uvedenom prípade jeho použitie v ustanoveniach o splnomocnení pre orgány neznamená výkonnú moc bez ďalšej nepresnosti, nešpecifickosti a v konečnom dôsledku bez právneho povolenia ako takého. Musí sa však vždy vykladať v úzkom vzťahu k konkrétnemu, legislatívnemu a predpokladanému predmetu sublegislatúry, či už sa uvádza v texte samotnej normy splnomocnenia, alebo vyplýva z právneho predpisu týkajúceho sa splnomocnenia. Takéto prepojenie medzi povolením a osobitným právnym nariadením musí vždy existovať vzhľadom na povahu veci, aby takéto povolenie spĺňalo uvedené požiadavky.
34. Z textu príslušného ustanovenia § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z. o správcovi konkurznej podstaty, zmeneného a doplneného zákonom č. 294 / 2013 Z. z., vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti môže vo svojom rámci zmeniť len údaje týkajúce sa priamo otázok týkajúcich sa úradných hodín, určenia ústredia a zriadenia správcu konkurznej podstaty a činností, ktoré je správca konkurznej podstaty povinný poskytovať v podniku. Potom je to len na základe definície normy splnomocnenia, možno dospieť k záveru, že regulácia spôsobu, akým sa tieto činnosti majú vykonávať, a nielen špecifikácia týchto činností v priestoroch patrí ministerstvu spravodlivosti. Nie je však možné len vyjsť z textu právneho povolenia, ktorý je izolovaný. Takisto by sa mal zohľadniť význam a účel právneho nariadenia spojeného s povolením. S cieľom posúdiť, či sa určenie nepretržitej fyzickej prítomnosti správcu konkurznej podstaty počas obdobia úradných hodín prevádzkarne (nie) vylúčilo z príslušného právneho povolenia, by sa mal brať do úvahy aj význam a účel prevádzkarní, ako ich určil zákonodarca, a povaha činností vykonávaných správcom konkurznej podstaty.
35. Ministerstvo je predovšetkým presvedčené, že ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o platobnej neschopnosti, ako aj zákona ako celku jasne naznačujú povinnosť osobnej prítomnosti správcu konkurznej podstaty v podniku. Ústavný súd nemôže potvrdiť tento záver. V § 36 ods. 1 zákona o platobnej neschopnosti sa len stanovuje, že správca konkurznej podstaty je povinný konať svedomito a s odbornou starostlivosťou pri plnení svojich povinností a vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby boli veritelia spokojní v čo najväčšej možnej miere. Spoločný záujem veriteľov má pri plnení svojich povinností prednosť pred záujmami svojich vlastných a záujmov iných osôb. O osobnom výkone funkcie v zmysle vykonávania všetkých operácií výlučne prostredníctvom samotného konkurzného práva v citovanom ustanovení, ale aj inde, sa nehovorí a bolo by to trochu v rozpore s účelom a účelom konkurzného konania a poslaním správcu konkurznej podstaty, ak áno. Naopak, ako tvrdia odvolatelia, zákon výslovne stanovuje výkon práce zamestnancov so správcom konkurznej podstaty (pozri body 23, 37 ods. 2 a 40 ods. 3 konkurzného práva). Najmä v článku 37 ods. 2 a článku 40 ods. 3 tohto nariadenia sa jasne zdôrazňuje skutočnosť, že správca môže použiť iné osoby na plnenie svojich povinností (alebo zastupovať správcu AIF v súdnych konaniach atď.), pokiaľ sa v právnych predpisoch nevyžaduje, aby v určitých prípadoch vykonal operáciu osobne.
36. Zákon o správcaoch konkurznej podstaty nevyžaduje žiadne osobné plnenie funkcie správcu konkurznej podstaty. Ak zákonodarca v tomto zákone používa slovo obrat "skutočne vykonáva činnosť" [odsek 5a ods. 1 a ods. 4], nemožno ho vykladať v tom zmysle, že osobne vykonáva činnosti správcu, ale je účinný na jeho mieste alebo mieste podnikania, aj keď konkrétne činnosti poskytujú jeho zamestnanci alebo iné oprávnené osoby. Okrem toho aj samotná právna autorita v § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z., o správcaoch konkurznej podstaty, v znení zákona č. 294 / 2013 Z. z., jasne odkazuje len na povinnosť" zabezpečiť "vykonávanie činností v prevádzkarniach a nie povinnosť vykonávať ich osobne. Odteraz je jasné, že ustanovením povinnej prítomnosti samotných manažérov v priestoroch sa dekrét v rôznych ustanoveniach nachádza v priestore mimo zákona (praeter legem), alebo chýba zákonodarcovi jasná vôľa prispôsobiť sa nad rámec právnej normy.
37. Ak ústavný súd zistí, že povinnosť "trvalej fyzickej prítomnosti " je neústavná počas obdobia úradných hodín, má zmysel aj druhá veta odseku 3 ods. 2 druhého napadnutého dekrétu. Cieľom tohto ustanovenia v spojení s povinnosťou fyzickej prítomnosti bolo zabezpečiť, aby správca konkurznej podstaty mohol mať nanajvýš jedno sídlo a štyri prevádzkarne. Takéto obmedzenie je však v rozpore so zákonom o správcaoch konkurznej podstaty. Zákon stanovuje v § 5a ods. 5, že správca konkurznej podstaty môže vykonávať svoje činnosti vo viacerých prevádzkarňach za predpokladu, že správca konkurznej podstaty má právo ich vlastniť alebo používať. Na jednom okresnom súde môže mať správca konkurznej podstaty len jednu prevádzkareň a na jednom regionálnom súde môže mať viacero prevádzkarní; Toto číslo nie je obmedzené zákonom. Jediným obmedzením je počet okresných súdov zriadených na Okresnom súde. Práve tento zákonodarca znižuje limit stanovený týmto ustanovením vyhlášky. Bod 3 ods. 1 napadnutého uznesenia stanovuje, že podnik musí byť otvorený verejnosti" aspoň šesť hodín denne, minimálne jeden deň v týždni." Keďže potreba fyzickej prítomnosti v podniku počas úradných hodín ovplyvňuje správcu konkurznej podstaty do 6 hodín týždenne v jednom podniku, vždy medzi 7: 00 a 18: 00 bez možnosti prekrývania sa s časom, keď má byť správca konkurznej podstaty prítomný v mieste jeho bydliska, je jasné, že žiadny správca konkurznej podstaty nemôže teraz reálne zriadiť viac ako štyri prevádzkarne, ak majú spĺňať podmienky stanovené vyhláškou. Toto číslo je nižšie ako počet okresných súdov v Českej republike. Ústavný súd preto nemohol dospieť k inému záveru ako k záveru, že ustanovením povinnosti nepretržitého fyzického zastúpenia správcu konkurznej podstaty v podniku sa nariadenie odchyľovalo od rozsahu právneho povolenia podľa § 5a ods. 8 zákona č. 312 / 2006 Z. z., týkajúceho sa správcov konkurznej podstaty, zmeneného zákonom č. 294 / 2013 Z. z., vstúpilo do oblasti upravenej zákonom a zasahovalo do vôle zákonodarcu, čo odráža príslušné právne úpravy pre založenie prevádzkarní správcom konkurznej podstaty. Takýto postup je preto nezlučiteľný s článkom 79 ods. 3 ústavy.
38. Hoci ústavný súd nemá v úmysle protirečiť tvrdeniu ministerstva spravodlivosti, že niektorí správcovia konkurznej podstaty založili fiktívne prevádzkarne, nemožno prehliadnuť, že opatrenie prijaté vo forme sporných ustanovení dekrétu ovplyvňuje všetkých správcov konkurznej podstaty, ktorí založili väčší počet prevádzkarní bez akéhokoľvek rozdielu. Tak aj tí, ktorých zariadenia skutočne existovali a skutočne existovali. Hoci je nepravdepodobné, že by bolo možné predstaviť si, že správca konkurznej podstaty by mohol účinne založiť podnik v okrese každého okresného súdu v Českej republike, neznamená to, že by ho bolo možné upraviť, a to ani nepriamo, bez akýchkoľvek dodatočných právnych predpisov. Naopak, ústavný súd súhlasí s odvolateľmi, ktorí poukázali na to, že prijatie dekrétu č. 101 / 2015 Z. z. tiež ovplyvnilo právo na podnikanie v zmysle článku 26 ods. 1 charty, keďže je na správcov konkurznej podstaty, aby si sami uplatňovali svoje právomoci a zručnosti a posúdili svoje hospodárske možnosti v zákone o správcovi konkurznej podstaty. Práve tieto možnosti sú v skutočnosti základné a musím povedať, že prirodzený (immodestný) obmedzujúci faktor pri zriaďovaní nadmerného počtu podnikov. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch môže byť fiktívna, je však úplne odlišná a sankcie takýchto správcov konkurznej podstaty budú v prípade takéhoto zistenia nepochybne primerané. V tomto prípade sa uplatňuje výhrada zákona, pretože podmienky a obmedzenia vykonávania činností správcu konkurznej podstaty možno stanoviť len zákonom (článok 26 ods. 2 charty). Zákonodarca stanovil tieto podmienky v zákone o platobnej neschopnosti a v zákone o správcovi konkurznej podstaty pre oblasť usadenia príslušných podnikov, ale ministerstvo spravodlivosti ich, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nesplnomocnilo na ďalšiu transformáciu.
39. Napadnutá vyhláška výslovne zaväzuje správcov konkurznej podstaty, aby mali stálu fyzickú prítomnosť na konkrétnom mieste - v podniku. Takáto povinnosť by však mohla byť uložená iba zákonom a v rámci jeho obmedzení (článok 4 ods. 1 charty). Ministerstvo spravodlivosti neukladá len obchodné podmienky a obmedzenia, ale ukladá povinnosti správcom konkurznej podstaty bez zákonného povolenia.
40. V časti sporných ustanovení je teda vyhláška mimo zákonných obmedzení a sama osebe stačí na výnimku. Za týchto okolností preto Ústavný súd už nezaoberal inými argumentmi uvedenými účastníkmi konania vo svojich podaniach. Keďže niektoré sporné ustanovenia vyhlášky sú v rozpore s článkom 79 ods. 3 ústavy, článkom 4 ods. 1 a článkom 26 ods. 1 charty, Ústavný súd vyhovel a zrušil ustanovenia článku 70 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., o predmetnom návrhu. V zostávajúcej časti návrh zamietol ako nepodložený (§ 70 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde).
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 77 / 2016 Z. z., o návrhu na zrušenie § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 vyhlášky č. 355/2013 Z. z., o úradných hodinách založenia, o určení sídla a sídla a o činnostiach, ktoré správca konkurznej podstaty musí vykonávať v podniku v znení vyhlášky č. 101 / 2015 Z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 14.03.2016 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0