Úplné znenie zákona č. 75 / 1994 Zb.
Zákon českej národnej rady o daniach z príjmov (úplný text v zmysle neskorších zmien a doplnení a doplnení)
Platný
Vyhlásený úplný text
Verzie znenia:
29.04.1994
Zobrazeno prvních 200 z celkem 729 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
75
Predseda poslaneckej komory
oznamuje úplné znenie zákona českej národnej rady z 20. novembra 1992 č. 586 Z. z. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo zmien a doplnení zákonov českej národnej rady z 21. decembra 1992 č. 35 Z. z., zákonom z 25. februára 1993 č. 96 Z. z., zákonom z 19. mája 1993 č. 157 Z. z., zákonom z 10. júla 1993 č. 196 Z. z., zákonom z 3. decembra 1993 č. 323 Z. z. a zákonom zo 16. februára 1994 č. 42 Z. z.
Česká národná rada rozhodla o tomto zákone:
Tento zákon upravuje
a) daň z príjmu fyzických osôb;
b) daň z príjmu právnických osôb.
DANE Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB
Dane z dane z príjmu fyzických osôb
(1) Zdaniteľné osoby sú fyzické osoby ("daňovníci").
(2) Daňoví poplatníci, ktorí majú bydlisko alebo zvyčajne bydlisko v Českej republike, majú daňovú povinnosť, ktorá pokrýva príjmy zo zdrojov v Českej republike a príjmy zo zdrojov v zahraničí.
(3) Daňoví poplatníci, ktorí nie sú ani rezidentmi, ani obvykle nemajú bydlisko v Českej republike, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy zo zdrojov v Českej republike (§ 22).
(4) Cenníci, ktorí sa zvyčajne nachádzajú v Českej republike, sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, nepretržite alebo v niekoľkých obdobiach okrem tých, ktorí zostávajú na štúdium alebo liečbu. Každý deň pobytu sa začína s výnimkou daňovníka, ktorý dostáva príjem zo zdrojov na území Českej republiky zo závislých činností a denne prekračuje hranice do Českej republiky alebo v dohodnutom čase na účely vykonávania takýchto činností.
(5) Poplatky s bydliskom v zahraničí, ktoré boli dočasne vyslané zahraničným subjektom ako odborníci (experti) s osobitnými znalosťami na účely poskytovania odbornej pomoci právnickým osobám usadeným v Českej republike alebo stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2) a s bydliskom v Českej republike len na účely takejto odbornej pomoci, sa považujú za daňovníkov s daňovou povinnosťou týkajúcou sa len príjmov zo zdrojov v Českej republike.
Predmet dane z príjmu fyzických osôb
(1) Predmetom dane z príjmu fyzických osôb (ďalej len "daň") je:
(a) príjem zo závislých činností a funkčných výhod (oddiel 6);
(b) príjem z podnikateľskej činnosti a z iných samostatne zárobkovo činných činností (oddiel 7);
c) výnosy z kapitálových aktív (oddiel 8),
(d) príjmy z prenájmu (oddiel 9);
e) ostatné príjmy (oddiel 10).
(2) Príjem v zmysle odseku 1 znamená príjem z peňažných aj nepeňažných ziskov a z výmeny.
(3) Nepeňažný príjem sa ocení za zvyčajnú cenu na mieste a v čase dokončenia, podľa druhu a kvality, a ak je to vhodné, za jeho stav a rozsah opotrebovania, pokiaľ sa v tomto zákone alebo v osobitnom nariadení neustanovuje inak.
(4) Daň sa neuplatňuje
(a) príjem získaný nadobudnutím akcií podľa osobitného zákona, (1) dedičstvom, emisiou m2) alebo darovaním nehnuteľností alebo hnuteľného majetku alebo majetkových práv, s výnimkou príjmov z nich vyplývajúcich a s výnimkou darov prijatých v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa odseku 6 alebo s podnikom alebo inou samostatne zárobkovo činnou činnosťou; predmetom dane fyzických osôb, vzdelávacích a zdravotníckych zariadení a zariadení na ochranu opustených zvierat alebo ohrozených druhov, ale príjem nie je odvodený od nadobudnutia daru v súvislosti s vykonávaním takýchto činností;
b) pôžičky a úvery.
Výnimka
(1) Výnimky sa udeľujú:
(a) príjem z predaja bytu alebo obytného domu s maximálnym počtom dvoch bytov vrátane súvisiacich parciel, ak ho predajca vlastnil a zároveň bol prítomný najmenej dva roky bezprostredne pred predajom. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy z predaja takýchto bytov alebo domov, ktoré sú zahrnuté do obchodného majetku a v ktorých daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, do dvoch rokov od ukončenia tejto činnosti,
b) príjmy z predaja nehnuteľného majetku neuvedeného v písmene a), ak obdobie medzi nadobudnutím a predajom presahuje päť rokov; v prípade predaja majetku nadobudnutého dedičstvom zosnulého, ktorý bol priamym príbuzným alebo manželom v sérii, sa obdobie piatich rokov zníži o obdobie, počas ktorého bol majetok zjavne vo vlastníctve zosnulého. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjem z predaja nehnuteľnosti vrátane príjmu z nehnuteľnosti uvedenej v odseku 1 písm. g), ktorý je zahrnutý do obchodného majetku a ktorý je predmetom podnikania daňovníka alebo v ktorom daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Okrem toho sa oslobodenie nevzťahuje na príjmy daňovníka vyplývajúce zo zmluvy o budúcom predaji nehnuteľností uzatvorenej do piatich rokov od nadobudnutia, a to aj v prípade, že kúpna zmluva sa neuzavrie do piatich rokov od nadobudnutia,
c) príjmy z predaja hnuteľného tovaru. Výnimka sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov s výnimkou cenných papierov získaných v rámci kupónovej privatizácie, ak obdobie medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľného majetku vrátane príjmu z predaja hnuteľného majetku uvedeného v odseku 1 písm. g), ktorý je predmetom alebo slúži činnosti daňovníka alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, do jedného roka od ukončenia činnosti. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na kapitálové zisky (oddiel 8),
(d) prijatú náhradu, náhradu za neproporcionálnu škodu, plnenie poistenia majetku a plnenie poistenia zodpovednosti okrem platieb prijatých za stratu príjmu a platieb z poistenia majetku slúžiaceho na podnikanie a iných samostatne zárobkovo činných činností alebo lízingu;
e) príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, bioplynových elektrární, biologicky rozložiteľných elektrární, ktoré stanovujú všeobecne záväzné právne predpisy, geotermálne energetické zariadenia, v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky a v nasledujúcich piatich rokoch;
f) cena zo súťaže, z reklamnej súťaže, z reklamnej kompozície a cena zo športovej súťaže s hodnotou nepresahujúcou 10 000 Kč, s výnimkou ceny zo športovej súťaže pre daňových poplatníkov, kde je športová činnosť podnikateľskou činnosťou (§ 10 ods. 8). Cena ponuky a podobná cena zo zahraničia sú však úplne oslobodené, ak ju príjemca v plnej výške daroval na účely uvedené v oddieloch 15 ods. 8 a 20 ods. 5,
(g) náhrada prijatá podľa osobitných pravidiel, (2) príjem z predaja nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku vydaný podľa osobitných predpisov (2) a úrok z štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s opravným konaním na nápravu;
h) príjem poskytovaný vo forme dávok, pomoci a služieb z povinného sociálneho poistenia, zamestnania a zdravotného poistenia a dávok povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálnych dávok poskytovaných namiesto dávok povinného poistenia;
(c) príjem prijatý ako súčasť vyživovacej povinnosti podľa rodinného zákona;
i) dávky sociálneho zabezpečenia a štátne dávky stanovené v osobitných nariadeniach;
(j) odmeny vyplatené zdravotníckym orgánom za odber krvi a iné biologické materiály z ľudského organizmu;
(k) pomoc (granty, štipendiá) z verejných fondov a z nadácií okrem platieb prijatých za stratu príjmu;
(l) iné dávky z poistenia osôb, ako sú osoby z poistenia určitého veku presahujúceho istinu,
(m) výkon, ktorý ozbrojené sily poskytujú vojakom základnej (náhradnej) služby, žiakom neaktívnych škôl a vojakom v rezerve, ktorí si vyžadujú cvičenia podľa osobitných predpisov, 3)
(n) disciplinárne poplatky zaplatené členom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov, 3)
o) sociálne dávky podľa zákona o určitých podmienkach poskytovania služieb3) a dávky súvisiace s ukončením služby členom ozbrojeného bezpečnostného zboru;
(p) služby poskytované občanom v súvislosti s výkonom verejnej služby, 4)
(r) príjmy z prevodu práv členov na družstvo alebo z prevodu účasti v spoločnostiach, ak nie na predaj cenných papierov, ak obdobie medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov;
(s) úroky z vkladov z úspor budov vrátane úrokov zo štátnej pomoci podľa osobitného zákona, 4a)
(t) výnosy z úrokov štátnych dlhopisov, 4d)
(u) príjem vytvorený nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrada za uvoľnenie bytu a náhradu (výplatu) za uvoľnenie bytu zaplatené užívateľovi bytu pod podmienkou, že náhrada sa použije na poskytnutie bývania najneskôr do jedného roka po roku, v ktorom bola prijatá náhrada (výplata) a daňovník oznámi daňovému správcovi do konca daňového obdobia, v ktorom bol prijatý.
(2) Oslobodenie od dane uvedené v odseku 1 písm. e) sa neuplatňuje, ak sa daňovník vzdáva oslobodenia tým, že oznámi daňovému správcovi najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto zdroje a zariadenia uvedené do prevádzky. oslobodenie v tomto prípade sa nevzťahuje na prevod vlastníctva takýchto zdrojov a vybavenia na iného vlastníka.
Základ dane
(1) Základom dane je suma, o ktorú príjmy daňovníka v kalendárnom roku (ďalej len "daňové obdobie") presahujú výdavky, ktoré zjavne vznikli na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ nie je v rôznych druhoch príjmov ustanovené inak (oddiely 6 až 10).
(2) V prípade daňovníka, ktorý počas zdaňovacieho obdobia súčasne dostáva dva alebo viac druhov príjmov uvedených v odsekoch 6 až 10, sa základ dane rovná súčtu podzákladov dane určenej podľa druhu príjmu, pričom sa použijú ustanovenia odseku 1.
(3) Ak podľa účtov výdavky presahujú príjmy uvedené v odsekoch 7 a 9, rozdiel je strata. Strata sa zníži o sumu podzákladov dane určenej na základe druhov príjmov uvedených v odsekoch 7 až 10 s použitím ustanovení odseku 1. Strata alebo jej časť, ktorá sa nemôže uplatniť na zdanenie príjmu počas zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikol, sa môže odpočítať od súčtu podzákladov dane určenej na základe každého druhu príjmu uvedeného v odsekoch 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ustanovených v odseku 34.
(4) Príjmy daňovníka, ktorý neúčtuje v systéme dvojitého zadania počas 15 dní predchádzajúcich začiatku alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, do ktorého patrí, sa považujú za príjem vytvorený v tomto zdaňovacom období. Ak existuje dôkaz o príjmoch, ktoré možno ekonomicky pripísať predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu aj nasledujúcemu zdaňovaciemu obdobiu, považuje sa za príjem z daňového obdobia, do ktorého ho daňovník priradí. S hodnotením výdavkov sa zaobchádza primerane. Príjmy zo závislých činností a funkčných výhod (oddiel 6) vyplývajúcich z daňovníka najviac 25 dní po skončení daňového obdobia, na ktoré boli získané, sa považujú za príjem z tohto daňového obdobia. V prípade daňovníka s príjmom podľa oddielov 7 a 9 sa zohľadnia zásoby nadobudnuté v kalendárnom roku predchádzajúcom roku, v ktorom začal svoju činnosť. To isté platí mutatis mutandis pre ostatné výdavky, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so začatím činnosti.
(5) Základ dane nezahŕňa príjem oslobodený od dane a príjmu, pri ktorých sa ďalej stanovuje, že daň sa vyberá s osobitnou sadzbou dane podľa § 36 daňového základu.
(6) Príjem zahrnutý do základu dane v predchádzajúcich daňových obdobiach, ktoré boli splatené, sa zníži o základ dane v daňovom období, v ktorom došlo k jeho vráteniu, za predpokladu, že existuje právny základ jeho vrátenia a že príjem nie je zaznamenaný v účtovníctve daňovníka na určenie základu dane (čiastočný základ dane) v súlade s § 7 a 9. V prípade súm použitých ako výdavky (náklady) v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, pre ktoré existuje právny základ na splatenie zo strany príjemcu, sa tieto sumy zvýšia o základ dane v zdaňovacom období, počas ktorého sa vrátenie dane uskutočnilo, za predpokladu, že vrátenie dane nebolo zaznamenané v účtoch daňovníka na určenie základu dane (poddaňový základ) podľa § 7 a 9.
Príjmy z závislých činností a funkčné výhody
(1) Príjmy z závislých činností
(a) príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho zamestnania, profesijného alebo členského vzťahu alebo podobného vzťahu, v ktorom je platiteľ povinný dodržiavať pokyny platiteľa v priebehu svojej práce na príjmoch platiteľa. Tieto príjmy sú tiež príjmom za prácu žiakov a študentov z praktickej odbornej prípravy,
b) príjem za prácu členov družstiev a členov spoločností s ručením obmedzeným, aj keď nie sú pri výkone svojej práce povinní plniť objednávky inej osoby;
c) odmeňovanie členov štatutárnych orgánov a iných právnych subjektov;
(d) príjem daňovníka vyplývajúci z výkonu závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa platí ako náhrada za stratu takéhoto príjmu platiteľom, za ktorý platiteľ nevykonáva závislú činnosť alebo funkciu.
(2) Daňovník s príjmom zo závislých činností a funkčných výhod sa ďalej označuje ako "zamestnanec," platca príjmu ako "zamestnávateľ."
(3) Príjmy uvedené v odseku 1 sú príjmy na pravidelnom alebo jednorazovom základe, bez ohľadu na to, či ide o zákonnú pohľadávku voči nemu, či ju zamestnanec alebo osoba, na ktorú bolo právo prevedené, prijal od zamestnávateľa, a či je vyplácaná alebo pripísaná na tovar, alebo pozostáva z inej formy plnenia zo strany zamestnávateľa za zamestnancov, ktorí sú zodpovední za závislý príjem. Príjem je tiež suma, o ktorú je odmena zamestnanca za tovar alebo služby poskytované zamestnávateľom nižšia ako ich bežná cena (odsek 3 ods. 3), alebo suma uvedená v odseku 6 alebo cena, ktorú zamestnávateľ účtuje za porovnateľný tovar alebo služby iným zákazníkom.
(4) Príjem zamestnávateľov, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v Českej republike po znížení ustanovenom v odseku 13 písm. a) je samostatným základom dane s osobitnou sadzbou dane (§ 36), v prípade príjmu uvedeného v odseku 1 písm. a) a d) a v súlade s odsekom 10, ktorého celková suma nepresahuje 2000 Kč pre toho istého zamestnávateľa v kalendárnom mesiaci. Ide o prípad, keď príjem, ktorý zamestnanec vytvára, pochádza zo zamestnávateľa, pre ktorého zamestnanec neuplatňuje na základe daňového základu sumy oslobodené od dane na výpočet daňových preddavkov podľa osobitného pravidla. b)
(5) Ak sú príjmy uvedené v odseku 4 odvodené zo zdrojov v zahraničí, základom dane (sub-základ dane) je základ dane stanovený v článku 5 ods. 2.
(6) Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo na profesionálne aj súkromné účely, za príjem zamestnanca sa považuje 12% kúpnej ceny vozidla v kalendárnom roku. Suma 1% nákupnej ceny vozidla za každý kalendárny mesiac sa považuje za príjem zamestnanca na výpočet zálohovej platby, aj keď sa vozidlo používa len počas časti kalendárneho mesiaca. Ak ide o prenajaté vozidlo, nákupná cena vozidla je založená na pôvodnom vlastníkovi, aj keď dôjde k následnému nákupu.
(7) Nepovažujú sa za príjem zo závislých činností a podliehajú dani okrem príjmu, ktorý nepodlieha dani podľa § 3 ods. 4, nie sú:
(a) náhrada cestovných výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky stanovenej v osobitnom nariadení; (5) ak zamestnávateľ platí vyššiu náhradu, sumy, ktoré presahujú sumu stanovenú v osobitnom nariadení, sú zdaniteľnými príjmami uvedenými v odseku 1, aj keď toto osobitné nariadenie neobmedzuje vyplácanie vyšších náhrad;
(b) hodnotu poskytovaných osobných hygienických, ochranných a pracovných odevov vrátane ich údržby (napr. pracovné odevy, uniformy);
c) sumy prijaté zamestnávateľom s cieľom vzdať sa ich v jeho mene alebo sumy, ktorými zamestnávateľ platí zamestnancovi vykázané výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so zamestnávateľom, ako keby priamo vznikli zamestnávateľovi;
(d) kompenzácia za opotrebovanie vlastných nástrojov, zariadení a položiek potrebných na výkon práce poskytovanej zamestnancami podľa zákonníka práce.
(8) Ak zamestnávateľ zaplatí výdavky zamestnávateľa (kompenzácia) uvedené v odseku 7 písm. b) až d) paušálnu sumu, takéto výdavky sa považujú za vykázané do výšky paušálnej sumy stanovenej v osobitných pravidlách alebo paušálnej sadzbe stanovenej v kolektívnej zmluve alebo vnútorných pravidlách zamestnávateľa za predpokladu, že paušálna suma bola stanovená zamestnávateľom na základe výpočtov skutočných výdavkov. Rovnaký postup uplatňuje zamestnávateľ pri určovaní paušálnej sadzby v prípadoch, keď sa zmenili podmienky, za ktorých bola paušálna sadzba stanovená. Ak ide o paušálne používanie vlastných nástrojov, vybavenia a položiek potrebných na výkon práce zamestnanca, ktoré by sa inak amortizovali, vykazujú sa len v rozsahu, v akom by zamestnávateľ uplatnil odpisy porovnateľného hmotného majetku za rovnakých podmienok v nasledujúcich rokoch odpisovania.
(9) Okrem príjmov uvedených v oddiele 4 sa udeľujú aj oslobodenia od dane:
a) sumy, ktoré zamestnávateľ vynaložil na odbornú prípravu zamestnancov v súvislosti s jeho podnikaním; výnimka sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem,
(b) hodnota jedál poskytovaných zamestnávateľom ako nepeňažných dávok pracovníkom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci konkurenčných jedál poskytovaných prostredníctvom iných subjektov;
c) hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom ako nepeňažné dávky pracovníkom na spotrebu na pracovisku;
(d) nepeňažné dávky poskytované zamestnávateľom zamestnancom fondu kultúrnych a sociálnych potrieb alebo zisku (príjmu) po zdanení vo forme možnosti využiť rekreačné, lekárske a vzdelávacie zariadenia, predškolské zariadenia, pretekárske knižnice, posilňovňu a športové zariadenia alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové podujatia; Ak sa však poskytuje zahraničná rekreácia vrátane zahraničných zájazdov, zamestnanec je oslobodený od hodnoty nepeňažných výhod v celkovej výške maximálne 10 000 Kč za kalendárny rok. Výkon zamestnávateľa posúdi aj zamestnanec pre rodinných príslušníkov zamestnanca,
e) poistnú zmluvu, ktorú je zamestnávateľ povinný zaplatiť za zamestnancov fondu sociálneho poistenia, zamestnaneckého fondu a fondu zdravotného poistenia;
(f) výhoda, ktorú poskytuje zamestnávateľ zapojený do verejnej dopravy osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zľavnených lístkov;
(g) príjem členov bytových družstiev z osobného výkonu samostatnej družstevnej výstavby bytov, ktoré nie sú platené v hotovosti, ale pripísané na ich členské podiely;
h) príjem vytvorený nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného pravidla (6) za nižšiu hodnotu, ako je menovitá hodnota, s výnimkou príjmov z nich a príjmov pochádzajúcich z predaja (návratu) takýchto akcií, ako nadobúdacia hodnota, ktorá sa považuje za príjem z kapitálového majetku [odsek 8 ods. 3 písm. a) ];
príjmy zo závislej činnosti daňovníkov uvedenej v článku 2 ods. 3 od zamestnávateľov, ktorí majú svoje sídlo alebo majú bydlisko v zahraničí, bez príjmov z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2),
i) hodnota bezhotovostných darov poskytnutých z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa príslušného nariadenia, 6a) pre zamestnávateľov, na ktorých sa toto nariadenie nevzťahuje, hodnota bezhotovostných darov poskytnutých za podobných podmienok zo sociálnych fondov alebo zo zisku (príjmu) po zdanení do celkovej sumy 2000 CZK ročne pre každého zamestnanca;
(j) hotovostný výkon za vybavenie a vybavenie poskytované členom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov, 6b)
(k) náhrada za stratu príjmu (platu) zo služby poskytovanej členom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov, 6c)
(l) hodnotu prechodného ubytovania poskytnutého zamestnávateľom ako nepeňažnú dávku zamestnancom v mieste pravidelnej práce (miesto výkonu práce) dohodnutú v pracovnej zmluve, ktorá nie je totožná s miestom bydliska zamestnanca;
m) mzdová náhrada vyplácaná podľa osobitných pravidiel 6d) rovnajúca sa rozdielu medzi dávkami nemocenského poistenia;
(n) príjem vytvorený výnosom akcií zamestnancov (dlhopisy) do výšky rozdielu medzi zaplatenou nominálnou hodnotou a predajnou hodnotou pri emisii za predpokladu, že rozdiel bol zdanený nadobudnutím pred 1. januárom 1993;
(o) náhrady za dôchodkové straty poskytnuté podľa zákonníka práce za obdobie pred 1. januárom 1989 a zaplatené po 31. decembri 1992;
(p) peňažnú výhodu poskytnutú zamestnancom v súvislosti s poskytovaním bezúročných úverov alebo pôžičiek s úrokmi nižšími, ako je bežná úroveň záujmu zo strany zamestnávateľa z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb alebo zo sociálneho fondu;
(r) peňažný príspevok na obnovenie udeleného druhu jednotných colných formalít;
(s) osobitný príplatok poskytnutý v cudzej mene členom ozbrojených síl vyslaným do mierových síl OSN mimo územia Českej republiky 6e) počas ich pobytu v zahraničí.
(10) Funkčné výhody sú:
(a) funkčné platy členov vlády, členov Českej národnej rady a platy vedúcich orgánov ústrednej vlády;
(b) odmeny za vykonávanie povinností v inštitúciách obcí, iných miestnych orgánoch, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a iných inštitúciách.
(11) Nepovažujú sa za funkčnú dávku a nepodliehajú dani z náhrady výdavkov vynaložených v súvislosti s plnením funkcie, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných pravidiel, s výnimkou náhrady ušlého príjmu.
(12) Odseky 7, 8 a 9 sa uplatňujú mutatis mutandis na transakcie poskytované v súvislosti s výkonom funkcií.
(13) Základom dane (subzáklad) je príjem zo závislej činnosti alebo funkčných výhod, s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5, znížený o:
(a) výšku poistného na sociálne zabezpečenie, príspevok do národnej politiky zamestnanosti a všeobecné poistné na zdravotné poistenie, ktoré je podľa osobitných pravidiel (21) splatné zamestnancom; pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na takéto zahraničné poistenie,
(b) 30% príjmu zo závislej činnosti daňovníkov uvedenej v článku 2 ods. 5.
Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1) Príjem z podnikania je
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva, 7)
b) príjmy z podnikania, 8)
(c) výnosy z iných činností podľa osobitných pravidiel;
(d) podiely akcionárov verejnej obchodnej spoločnosti a spoločníkov komanditnej spoločnosti v zisku (§ 13).
(2) Príjmy z iných samostatne zárobkovo činných činností, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v oddiele 6, sú:
(a) príjmy z využívania alebo poskytovania priemyselných alebo iných práv duševného vlastníctva vrátane autorských práv 9 vrátane príjmov z vydávania, reprodukcie a šírenia literárnych a iných diel,
(b) príjem z vykonávania nezávislého povolania, ktoré nie je ani podnikaním, ani podnikaním podľa osobitných pravidiel.
(3) Zdaniteľným základom (poddaniteľná suma) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, s výnimkou uvedenou v odseku 7. Tieto príjmy sa znížia o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie s výnimkou príjmov uvedených v odseku 1 písm. d). Odseky 23 až 34 sa uplatňujú na určenie základu dane (základ dane). Príjem uvedený v § 22 ods. 1 písm. d) bode 1 až 3 daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 predstavuje samostatný základ dane s osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(4) Príjem uvedený v odseku 1 písm. d) sa zníži o príspevky na sociálne zabezpečenie, príspevok do štátnej politiky zamestnanosti a všeobecné poistné na zdravotné poistenie, ktoré platí člen verejnej spoločnosti alebo spoločník komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že takéto poistenie nie je zaplatené ako náklady verejnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.
(5) Príspevky na sociálne zabezpečenie, príspevky do štátnej politiky zamestnanosti a všeobecné poistné na zdravotné poistenie, ktoré platí verejná obchodná spoločnosť pre členov alebo komanditnú spoločnosť pre pridružené spoločnosti, sú oslobodené od dane pre členov alebo pridružených.
(6) V prípade, že vedenie spoločnosti v súlade so svojimi účtami skončilo stratou, akcionári verejnoprávnych spoločností a spoločníci spoločností s ručením obmedzeným oznámia podiel spoločnosti na strate ako stratu pri uplatnení § 5 ods. 3. Strata sa rozdelí podobným spôsobom ako príjem.
(7) Príjmy z príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ktoré vyplývajú zo zdrojov v Českej republike, sú samostatným daňovým základom pre zdanenie s osobitnou daňovou sadzbou (§ 36) za predpokladu, že príjem uvedený v odseku 2 písm. a) nepresahuje 3000 Kč v kalendárnom mesiaci.
(8) Ak daňovník neuplatňuje výdavky, ktoré zjavne vznikli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v článku 12 ods. 1, ktoré predstavujú:
(a) 50% príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva, 7)
(b) 30% príjmov uvedených v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmov uvedených v odseku 6;
(c) 25% príjmov z podnikania, ostatných príjmov z podnikania podľa osobitných pravidiel a príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).
(9) Ak daňovník uplatňuje výdavky uvedené v odseku 8, sumy výdavkov zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vznikli platiteľovi v súvislosti s dosiahnutím príjmu z podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti, s výnimkou povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie a príspevkov do vnútroštátnej politiky zamestnanosti a všeobecného poistného zdravotného poistenia, ktoré daňovník môže uplatňovať okrem preukázanej sumy, ale len na sumu poistného vypočítanú sadzbou bez toho, aby sa zvýšili z maximálneho základu pre takéto poistenie v súlade s osobitným nariadením. 21)
(10) Príjmy z predaja nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku, ktoré sú v spoluvlastníckom vlastníctve manželov a v ktorých podnikateľskú alebo inú samostatne zárobkovo činnú činnosť vykonáva aspoň jeden z manželov a ktoré boli predmetom podnikateľskej činnosti alebo slúžia činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň jedného z manželov, sa zdaňujú manželom, ktorí boli zapojení do činnosti, za predpokladu, že majetok bol začlenený do podnikateľskej činnosti aspoň jedného z manželov. Po ukončení podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti sa uplatňuje postup stanovený v oddiele 10 ods. 5 zákona.
(11) Príjmy uvedené v článku 7 ods. 1 písm. d) sa nepovažujú za príjmy a nepodliehajú dani z náhrady cestovných výdavkov vyplácaných členom verejných obchodných spoločností a spoločníkom spoločností s ručením obmedzeným do výšky stanovenej v osobitnom nariadení. 5)
Príjmy z investičných tovarov
(1) Príjmy z kapitálového tovaru, pokiaľ nie sú príjmom podľa článku 6 ods. 1 alebo článku 7 ods. 1 písm. d), sú:
(a) podiely na zisku (dividendy), úroky a iné výhody z cenných papierov alebo účasti v spoločnostiach s ručením obmedzeným a v spoločnostiach s ručením obmedzeným a podiely na zisku a podobné výhody z členstva v družstvách;
b) podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužívajú na doplnenie vkladu mínus podiel strát do pôvodnej sumy;
c) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov v holdingových knihách, úroky z finančných prostriedkov na holdingových účtoch;
(d) výnosy z vkladových certifikátov a rovnocenné vklady, ktoré im boli poskytnuté;
e) doplnkové dôchodkové dávky so štátnym príspevkom 9a) mínus zaplatené príspevky a štátny príspevok do doplnkových dôchodkových systémov;
f) dávky z poistenia v prípade určitého veku alebo doplnkového dôchodkového poistenia mimo fondu sociálneho poistenia, znížené o zaplatené poistné. Odsek 10 ods. 7 sa uplatňuje na výpočet základu dane,
g) úroky a ostatné výnosy z poskytnutých úverov a úverov, úroky z vkladov na bežnom účte a úroky z hodnoty vkladu zaplateného v zmluvnej výške členov verejných spoločností. Úrok z vkladov na bežnom účte, ktoré nie sú určené na podnikanie podľa podmienok banky (základné účty, devízové účty atď.), sa posudzuje v súlade s písmenom c),
h) diskontné sumy za bankovky.
(2) Účasť uvedená v odseku 1 písm. a) sa na účely tohto aktu chápe ako peňažný a nepeňažný príspevok do podnikania.
(3) Príjem z investičného majetku sa okrem toho považuje za príjem z kapitálového majetku:
a) rozdiel medzi menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a) ] alebo zaplatenou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložnou záložkou [odsek 1 písm. d) ] a kúpnou hodnotou pri emisii; v prípade predčasného spätného výkupu sa použije cena spätného výkupu namiesto nominálnej hodnoty;
(b) príjmy z predaja práva na nákup akcií.
(4) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až f) a odseku 3 písm. a), pokiaľ príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) nie sú odvodené zo zdrojov na území Českej republiky, sú samostatným základom dane s osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tento príjem pochádza zo zdrojov v zahraničí, nie je znížený o výdavky, základ dane (poddaňový základ).
(5) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. g) a h) a v odseku 3 písm. b), ktoré sa neznížia o výdavky, sú základom dane (podzáklad).
(6) Úroky a iné výnosy z vkladov prijatých zamestnávateľom od jeho zamestnancov alebo prijatých bankou od jej zamestnancov za iných podmienok ako od iných fyzických osôb sú samostatným základom dane s osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(7) Doplnková dôchodková dávka so štátnym príspevkom (9a) sa považuje za základ dane s osobitnou sadzbou dane po znížení vyplatených príspevkov a štátnych príspevkov do doplnkového dôchodkového systému rovnomerne rozdelených na obdobie dávok. Ak obdobie na poberanie dávky nie je vymedzené v doplnkovej dôchodkovej zmluve, stanoví sa rozdiel medzi mediánom dĺžky života 14) a vekom účastníka doplnkového dôchodku v čase, keď sa dávky začínajú prijímať prvýkrát.
Príjmy z prenájmu
(1) Ak príjmy uvedené v odsekoch 6 až 8 neexistujú, príjmy z prenájmu sú:
(a) príjem z prenájmu nehnuteľného majetku (ich častí) vrátane bytov (ich častí);
(b) príjem z prenájmu hnuteľného majetku okrem príležitostného lízingu ustanoveného v článku 10 ods. 1 písm. a).
(2) Príjem uvedený v odseku 1 vyplývajúci zo spoločného vlastníctva manželov sa zdaňuje len jedným z nich.
(3) Základom dane (podzáklad dane) sú príjmy uvedené v odseku 1, mínus výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (oddiel 5 ods. 2). Odseky 23 až 34 sa uplatňujú na určenie základu dane (základ dane). Príjem z prenájmu daňovníkom uvedený v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmu z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným daňovým základom pre zdanenie pri osobitnej daňovej sadzbe (§ 36).
(4) Ak daňovník neuplatňuje výdavky, ktoré zjavne vznikli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže ich uplatniť vo výške 20% príjmov uvedených v odseku 1.
(5) Ak daňovník uplatňuje výdavky uvedené v odseku 4, sumy výdavkov zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vznikli platiteľovi v súvislosti s dosiahnutím príjmu z nájmu uvedeného v článku 9.
Ostatné príjmy
(1) Ostatné príjmy vyplývajúce zo zvýšenia aktív bez príjmov podľa § 6 až 9 sú:
a) príjem z príležitostných činností alebo príležitostného prenájmu hnuteľného majetku vrátane príjmu z poľnohospodárskej výroby, ktorý nevykonáva podnikateľ (samostatne zárobkovo činný poľnohospodár);
b) výnosy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľného majetku vrátane cenných papierov s výnimkou uvedenou v oddiele 4;
(c) príjem z prevodu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo podielu na kapitáli družstva s výnimkou uvedenou v § 4;
(d) príjmy z dedičných priemyselných a iných práv duševného vlastníctva vrátane autorských práv a súvisiacich práv, 10)
e) dostali alimenty, dôchodky (11) a podobné opakujúce sa dávky s výnimkou uvedenou v oddiele 4;
(f) podiel člena obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnej bilancii spoločnosti alebo družstva;
g) podiel zúčtovacieho podielu na ukončení účasti akcionára v spoločnosti alebo v družstve;
(h) lotérie, stávky a iné podobné hry a súťaž a zloženie vyhráva s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. b);
(c) ceny zo súťaží a športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4.
(2) Príjem uvedený v odseku 1 vyplývajúci zo spoločného vlastníctva manželov sa zdaňuje jedným z nich.
(3) Okrem príjmov uvedených v oddiele 4 je daň oslobodená od dane:
a) príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) za predpokladu, že ich celková suma daňovníka nepresiahne 6000 CZK v daňovom roku;
(b) ceny z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolení vydaných podľa osobitných predpisov. 1).
(4) Základom dane (podzáklad dane) sú zjavne nižšie výdavky na príjmy, ktoré vznikli na jej dosiahnutie. Ak sú výdavky súvisiace s každým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjmy, rozdiel sa neberie do úvahy. Ak príjem uvedený v odseku 1 písm. h) a c) pochádza zo zdrojov v zahraničí, základom dane (sub-základ dane) je príjem, ktorý nie je znížený o výdavky. Výdavky sa môžu použiť v súlade s článkom 7 ods. 7 písm. a) na príjmy z poľnohospodárskej výroby. Príjmy vyplývajúce zo splátok na základe zmluvy o predaji uzatvorenej alebo preddavku na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľností sa zahrnú do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.
(5) V prípade príjmov uvedených v odseku 1 písm. b) sú výdavkami cena vyplývajúca z ocenenia položky, pre ktorú dlžník preukázal, že túto vec získal, a ak je vec zdedená alebo darovaná, cena určená na účely dane z dedičstva alebo darovania. V prípade hmotného majetku odpísaného v súlade s § 26 a nasl., v ktorom daňovník vykonával podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá bola predmetom podnikania alebo slúžila na podnikanie, sú výdavkami zostatková cena uvedená v § 24 ods. 2 písm. b). V prípade sporu podaného výmenou sa vec zakladá na cene veci v mieste a v čase jej nadobudnutia (§ 3 ods. 3). Výdavky sú tiež zjavne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné hodnotenie prípadu vrátane iných výdavkov súvisiacich s realizáciou predaja s výnimkou výdavkov podľa oddielu 25 zákona. Pri určovaní výdavkov sa nezohľadňuje hodnota vlastnej práce daňovníka na položkách, ktoré sám vypracoval alebo ohodnotil. Výdavky presahujúce príjmy vyplývajúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v daňovom období sa môžu prvýkrát použiť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak takéto príjmy vedú aj k ďalšiemu zdaňovaciemu obdobiu, zaobchádza sa s nimi mutatis mutandis až do výšky celkovej sumy, ktorá sa môže uplatniť podľa tohto ustanovenia.
(6) V prípade príjmov uvedených v odseku 1 písm. c), f) a g) sa výdavky považujú za vklad alebo obstarávaciu cenu za akciu. Bezhotovostný príspevok sa oceňuje rovnakým spôsobom ako bezhotovostný príjem v čase vkladu (oddiel 3 ods. 3). Ak je vklad majetkom nadobudnutým alebo nadobudnutým menej ako päť rokov pred prevodom na spoločnosť alebo družstvo, náklady na nadobudnutie alebo nadobudnutie majetku alebo zostatkovú cenu, ak je hmotný majetok už odpísaný, sa považujú za výdavky. Nejde o podiel aktív družstva prevedených v rámci transformácie družstiev podľa osobitného nariadenia13), s výnimkou podielu alebo jeho časti, ktorá je náhradou podľa osobitného nariadenia.2)
(7) Dôchodok podľa osobitných právnych predpisov11 sa považuje za zdaniteľný základ (podzáklad) po znížení o sumu kúpnej ceny rovnomerne rozdelenú počas obdobia odchodu do dôchodku. Toto obdobie sa považuje za rozdiel medzi mediánom dĺžky života 14) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začína po prvýkrát dostávať. Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom vrátane bývalých zamestnancov, sú príjmy podľa oddielu 6.
(8) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. f) až c) vyplývajúce zo zdrojov na území Českej republiky sú samostatným základom dane s osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak zmluvná cena zahŕňa odmenu za použitie diela alebo plnenia, suma, ktorú možno pripísať tejto odmene, sa zníži o základ dane zdanený osobitnou sadzbou dane a zahrnie sa do príjmov uvedených v oddiele 7. V prípade daňovníkov uvedených v článku 2 ods. 2, pre ktorých je športová činnosť podnikateľskou činnosťou alebo inou samostatne zárobkovo činnou činnosťou, sa ceny získané zo športových súťaží považujú za príjmy podľa článku 7. Ak tento príjem pochádza zo zdrojov v zahraničí, daňový základ (podklad dane) je vymedzený v oddiele 5 ods. 2.
(9) Rovnako ako ceny z hospodárskej súťaže, ceny z súťaží, v ktorých sú konkurenti obmedzení podmienkami hospodárskej súťaže alebo sú konkurentmi vybranými organizátorom. V takejto súťaži, ak cena alebo celková cena získaná tým istým daňovníkom presahuje 20 000 Kč, sú to príjmy podľa § 7. Príjmy z výberových konaní, ktoré zamestnávateľ deklaruje pre svojich zamestnancov, sa považujú za príjmy uvedené v oddiele 6.
Výpočet príjmu spoluvlastníka
Príjmy prijaté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi na základe spoločného vlastníctva prípadu alebo sociálnych práv a spoločné náklady vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržiavanie sa rozdelia medzi daňovníkov podľa ich spoločných vlastníckych podielov.
Výpočet príjmu účastníka združenia, ktorý nie je právnickou osobou
(1) Príjmy, ktoré vytvárajú daňoví poplatníci v spoločnom podniku alebo v spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) podľa zmluvy o pridružení, a výdavky, ktoré vznikli pri dosahovaní, zabezpečení a udržiavaní príjmov, sa rovnomerne rozdelia medzi daňovníkov, pokiaľ nie je v dohode o pridružení uvedené inak. Ak príjmy a výdavky nie sú rozdelené rovnomerne medzi účastníkov združenia, účastníci združenia môžu použiť výdavky, na ktoré sa vzťahujú, len tak, ako sú stanovené.
(2) Príjem vytvorený v rámci podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (oddiel 7) realizovaný v spolupráci s druhým z manželov a výdavky vzniknuté pri dosahovaní, zabezpečení a udržiavaní týchto činností sa rozdelia tak, aby podiel pripísateľný spolupracujúcemu manželovi nebol vyšší ako 50%, ak je manželský partner spolupracovníka platiteľom poistného sociálneho a zdravotného poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba; Suma, ktorú možno pripísať spolupracujúcemu manželovi, o ktorú príjem presahuje náklady, však nesmie presiahnuť 540 000 CZK v spolupráci za celé zdaňovacie obdobie alebo 45 000 CZK za každý mesiac takejto spolupráce. V ostatných prípadoch spolupráce medzi manželom/manželkou a inými osobami domácnosti s daňovníkom sa príjem získaný v rámci podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti rozdelí medzi spolupracujúce osoby tak, aby ich podiel na spoločnom príjme a výdavkoch nepresiahol 30%; celková suma pre spolupracujúce osoby, o ktorú príjem presahuje výdavky, však nesmie presiahnuť 180 000 Kč v spolupráci počas celého daňového obdobia alebo 15 000 Kč za každý mesiac spolupráce. Príjem nemôže byť pridelený deťom povinnej školskej dochádzky a deťom a manželom (manželom), ak sa používajú ako závislé osoby (§ 15).
Výpočet základu dane akcionára verejnej spoločnosti a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným
(1) Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane spoločnosti ako celku (§ 23 až 33), ako aj daňovníka. Podľa podielov stanovených Sociálnou zmluvou alebo rovnakou prácou14a sa tento zdaniteľný základ rozdelí medzi jednotlivých členov, pre ktorých je zdaniteľný základ (podklad dane) vytvorený v súlade s § 5 ods. 2, ak je akcionárom fyzická osoba alebo ak je spoločník zahrnutý do základu dane podľa § 23, ak je akcionárom právnická osoba. Strata verejnej spoločnosti (§ 34) sa rozdeľuje rovnakým spôsobom ako daňový základ.
(2) Daňový základ verejnej spoločnosti sa neznižuje darmi ustanovenými v § 20 ods. 4 alebo odpočítateľnou položkou ustanovenou v § 34 ods. 3. Dary sa považujú za dary poskytnuté jednotlivými členmi podľa § 15 ods. 8 a rozdeľujú sa jednotlivým členom rovnakým spôsobom ako základ dane stanovený pre verejnú spoločnosť. Podobne sa posudzuje odpočítateľná položka podľa § 34 ods. 3.
(3) Spoločnosť Comandite zisťuje základ dane pre spoločnosť ako celok (oddiel 23). Takto stanovený základ dane sa odpočíta od podielov patriacich ku každému z dodatkov 14b) a tvorí zdaniteľný základ (podzáklad) v súlade s § 5 ods. 2, ak sú dodatkami fyzické osoby alebo zdaniteľný základ v súlade s § 23, ak sú dodatkami právnické osoby. Zostávajúci základ dane je základom dane spoločnosti s ručením obmedzeným. Strata spoločnosti s ručením obmedzeným sa rozdelí rovnakým spôsobom ako daňový základ.
(4) Dary poskytnuté spoločnosťou s ručením obmedzeným (§ 20 ods. 4) a odpočítateľná suma ustanovená v § 34 ods. 3 sú rozdelené na doplnkové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným v rovnakom pomere ako zdaniteľný základ stanovený pre spoločnosť ako celok je rozdelený medzi nich. Relatívna časť darov, ktoré patria pánovi, sa považuje za dary, ktoré poskytujú jednotliví komplementári.
(5) Pri určovaní zdaniteľného základu uvedeného v odsekoch 1 a 3 sa zisk alebo strata (odsek 23 ods. 2) upraveného na prevod podielu zisku alebo straty na členov verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkov komanditnej spoločnosti zakladá na zisku alebo strate.
Výpočet dane z príjmu dosiahnutej počas viacerých daňových období
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Úplné znenie zákona č. 75 / 1994 Z. z., Zákon českej národnej rady o daniach z príjmov (úplný text, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) |
|---|---|
| Typ predpisu | Vyhlásený úplný text |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.04.1994 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0