Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 68 / 1994 Zb.
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí o prístupe Českej a Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín z 2. decembra 1961, revidovanému v Ženeve 10. novembra 1972 a 23. októbra 1978
Platný
Medzinárodná zmluva
Účinnosť od 04.12.1991
Verzie znenia:
11.04.1994
Zobrazeno prvních 200 z celkem 278 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
68
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín, revidovaný v Ženeve 10. novembra 1972 a 23. októbra 1978, bol prerokovaný v Paríži 2. decembra 1961.
Charta o prístupe Českej a Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín, revidovaná v Ženeve 10. novembra 1972 a 23. októbra 1978, bola uložená u depozitára dohovoru - generálneho tajomníka Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín (UPOV) 4. novembra 1991.
Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín, revidovaný v Ženeve 10. novembra 1972 a 23. októbra 1978, nadobudol platnosť 8. novembra 1981 podľa jeho článku 33 ods. 1. Pre Českú a Slovenskú republiku nadobudol platnosť 4. decembra 1991 podľa toho istého článku (2).
Česká republika uložila 12. januára 1993 u generálneho tajomníka Medzinárodnej únie na ochranu nových odrôd rastlín vyhlásenie z 1. januára 1993 "že Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín, revidovaný v Ženeve 10. novembra 1972 a 23. októbra 1978, sa bude naďalej uplatňovať v Českej republike." Depozitár dohovoru potvrdil platnosť Českej republiky 1. januára 1993.
Súčasne sa oznamuje český preklad dohovoru.
Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín
z 2. decembra 1961, revidované v Ženeve
10. novembra 1972 a 23. októbra 1978
Zmluvné strany
Vzhľadom na to, že Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín z 2. decembra 1961 zmenený a doplnený opatrením z 10. novembra 1972 sa ukázal ako užitočný nástroj medzinárodnej spolupráce pri ochrane práv chovateľov,
potvrdenie zásad uvedených v preambule tohto dohovoru, podľa ktorých:
a) sú presvedčení o dôležitosti ochrany nových odrôd nielen pre rozvoj poľnohospodárstva na ich území, ale aj pre ochranu záujmov chovateľov;
b) sú si vedomí osobitných problémov vyplývajúcich z uznávania a ochrany práv chovateľov, a najmä obmedzení, ktoré môžu vyplynúť z požiadaviek verejného záujmu na slobodnom uplatňovaní tohto práva;
(c) považuje za veľmi žiaduce, aby sa tieto problémy, ktorým veľmi veľa štátov právom potvrdzuje dôležitosť, riešili každým štátom v súlade s jednotnými a jasne vymedzenými zásadami;
berúc do úvahy, že myšlienka ochrany práv chovateľov získala všeobecné uznanie v mnohých štátoch, ktoré ešte nepristúpili k dohovoru,
so zreteľom na potrebu vykonať určité zmeny dohovoru s cieľom uľahčiť ich pristúpenie k Únii,
BERÚC DO ÚVAHY, že určité ustanovenia týkajúce sa správy Únie obsiahnuté v dohovore si vyžadujú doplnenie vzhľadom na skúsenosti a
dôverovať, že tieto ciele možno najlepšie dosiahnuť revíziou znenia dohovoru,
dohodnúť sa takto:
Účel dohovoru; zriadenie Únie; sídlo Únie
(1) Účelom tohto dohovoru je uznať a chrániť chovateľa novej odrody rastlín alebo jej nástupcov v právnom názve (obe ďalej len "chovateľ") právo za ďalších vymedzených podmienok.
(2) Štáty zúčastňujúce sa na dohovore (ďalej len "členské štáty Únie") tvoria Úniu na ochranu nových odrôd rastlín.
(3) Ženeva je sídlom Únie a jej stálych orgánov.
Formy ochrany
(1) Každý členský štát Únie môže uznať právo pestovateľa v zmysle tohto dohovoru buď udelením osobitného ochranného práva, alebo patentu. Členský štát Únie, ktorého právne predpisy povoľujú ochranu na základe oboch týchto foriem, však môže poskytnúť len jeden z nich pre jeden a ten istý botanický rod alebo druh.
(2) Každý členský štát Únie môže obmedziť uplatňovanie dohovoru v rámci daného rodu alebo druhu na odrody so špecifickou formou reprodukcie alebo reprodukcie alebo na určité konečné použitie.
Vnútroštátne opatrenia; reciprocita
(1) Bez toho, aby boli dotknuté práva výslovne uznané v tomto dohovore, sa fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú usadené alebo majú registrovanú spoločnosť v jednom z členských štátov Únie, môže v súvislosti s uznaním a ochranou práva pestovateľa udeliť rovnaký postup v inom členskom štáte Únie, ktorý je schválený alebo môže byť schválený podľa príslušných právnych predpisov tohto štátu vo vzťahu k jeho vlastným štátnym príslušníkom za predpokladu, že tieto osoby spĺňajú podmienky a predpisy uplatniteľné na týchto štátnych príslušníkov.
(2) Štátni príslušníci členských štátov Únie, ktorí nemajú bydlisko alebo nie sú zaregistrovaní v jednom z týchto štátov, budú mať rovnaké práva aj za predpokladu, že splnia všetky povinnosti, ktoré im môžu byť uložené, aby sa odrody, ktoré chovali, mohli testovať a kontrolovať ich šírenie.
(3) Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 však ktorýkoľvek členský štát Únie môže pri uplatňovaní dohovoru na konkrétny rod alebo druh obmedziť výhody ochrany na štátnych príslušníkov týchto členských štátov Únie, uplatňujúc dohovor na tento rod alebo druh, a na fyzické alebo právnické osoby s bydliskom alebo registrovaným podnikom v ktoromkoľvek z týchto štátov.
Botanické rody a druhy, ktoré musia alebo môžu byť chránené
(1) Tento dohovor sa môže uplatňovať na všetky botanické rody a druhy.
(2) Členské štáty Únie sa zaväzujú prijať všetky potrebné opatrenia na rozšírenie uplatňovania ustanovení tohto dohovoru na čo najviac rastlinných rodov a druhov.
(3) a) Každý členský štát Únie po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru na svojom území uplatňuje ustanovenia dohovoru na najmenej päť rodov alebo druhov.
b) následne každý členský štát Únie uplatňuje toto ustanovenie na ďalšie rody a druhy počas obdobia nasledujúceho po dátume nadobudnutia platnosti dohovoru na jeho území;
- najmenej 10 rodov alebo druhov počas troch rokov,
- najmenej osemnásť rodov alebo druhov celkovo počas šiestich rokov,
- minimálne 24 rodov alebo druhov počas ôsmich rokov.
c) Ak členský štát obmedzí uplatňovanie dohovoru v rámci rodu alebo druhu v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 2, tento rod alebo druh sa na účely písmen a) a b) napriek tomu považuje za jeden rod alebo druh.
(4) Na žiadosť ktoréhokoľvek štátu, ktorý má v úmysle ratifikovať, prijať, schváliť alebo pristúpiť k dohovoru, môže Rada so zreteľom na osobitné hospodárske alebo environmentálne podmienky tohto štátu rozhodnúť o znížení minimálneho počtu požadovaného v odseku 3 alebo môže predĺžiť lehotu uvedenú v tomto odseku alebo môže znížiť počet a predĺžiť obdobie.
(5) Rada môže na žiadosť ktoréhokoľvek členského štátu Únie rozhodnúť o predĺžení lehoty uvedenej v odseku 3 písm. b) na tento štát, pričom zohľadní osobitné ťažkosti, s ktorými sa štát stretol pri plnení svojich povinností podľa odseku 3 písm. b).
Chránené práva; rozsah ochrany
(1) Právo udelené chovateľovi je, že jeho predchádzajúce schválenie sa vyžaduje pre:
- výroba pre komerčný predaj,
- ponuka na predaj,
- obchodovanie
reprodukčný materiál alebo materiál vegetatívneho rozmnožovania príslušnej odrody ako takého. Predpokladá sa, že vegetatívny množiteľský materiál pokrýva celé rastliny. Právo pestovateľa sa rozšíri na okrasné rastliny alebo časti takýchto rastlín, s ktorými sa bežne obchoduje na iné účely ako na ich vlastné rozmnožovanie, ak sa používajú na obchodovanie ako množiteľský materiál na výrobu okrasných rastlín alebo rezaných kvetov.
(2) Súhlas chovateľa môže podliehať podmienkam, ktoré môže ďalej stanoviť.
(3) Súhlas pestovateľa nie je potrebný ani na použitie odrody ako zdroja odrody na účely vytvárania alebo obchodovania s inými odrodami. Na druhej strane sa tento súhlas vyžaduje, ak je opätovné použitie odrody potrebné na komerčnú výrobu inej odrody.
(4) Každý členský štát Únie môže buď v súlade so svojimi vlastnými právnymi predpismi, alebo vo forme osobitných dohôd uvedených v článku 29, udeliť chovateľom za určité botanické rody alebo druhy širšie práva na ochranu, ako sú uvedené v odseku 1, a môže ich podľa názvu rozšíriť na výrobok, s ktorým sa obchoduje. Členský štát Únie, ktorý udeľuje takéto právo, ho môže obmedziť na štátnych príslušníkov členských štátov Únie, ktorí udeľujú rovnaké práva fyzickým a právnickým osobám s bydliskom alebo registrovaným podnikom v jednom z týchto štátov.
Podmienky potrebné na získanie ochrany
(1) Chovateľ požíva ochranu podľa tohto dohovoru, len ak sú splnené tieto podmienky:
a) bez ohľadu na pôvod, umelú alebo prirodzenú odrodu pôvodu, z ktorej odroda pochádza, musí byť jasne odlíšiteľná jednou alebo viacerými charakteristikami od akejkoľvek inej odrody, ktorej existencia je všeobecne známa v čase podania žiadosti o ochranu. Všeobecné poznatky môžu byť charakterizované odkazmi na rôzne skutočnosti, ako sú: existujúce pestovanie a obchod, zápis už bol vykonaný alebo záznam bol uvedený v úradnom zozname odrôd, zaradenie do referenčnej zbierky odrôd alebo presný opis odrody bol uverejnený v publikácii. Charakteristiky umožňujúce definovanie a rozlišovanie odrody musia byť vhodné na jej presné rozpoznávanie a opis,
b) v deň podania žiadosti o ochranu v príslušnom členskom štáte odroda:
- nesmie - alebo ak to právo tohto štátu umožňuje na viac ako jeden rok - byť ponúknuté na predaj alebo predmetom obchodu so súhlasom pestovateľa v tomto štáte, a
- sa nesmú ponúkať na predaj alebo byť predmetom obchodovania so súhlasom pestovateľa na území iného štátu dlhšie ako šesť rokov v prípade viniča, lesných stromov, ovocných stromov a okrasných stromov vrátane ich podpníkov alebo viac ako štyri roky v prípade všetkých ostatných rastlín.
Skúšky odrody, ktoré nezahŕňajú ponuku na predaj alebo obchod, nemajú vplyv na právo na ochranu. Skutočnosť, že odroda sa stala všeobecne známou inými prostriedkami ako je ponuka na predaj alebo obchod, nemá vplyv na právo pestovateľa na ochranu,
(c) odroda musí byť dostatočne homogénna, pričom sa zohľadnia osobitné charakteristiky jej rodovej reprodukcie alebo vegetatívneho rozmnožovania;
(d) odroda musí vykazovať stabilitu základných vlastností, t. j. musí spĺňať svoj opis po opakovanej reprodukcii alebo rozmnožovaní, alebo ak chovateľ na konci každého takéhoto cyklu vymedzil špecifický cyklus reprodukcie alebo reprodukcie;
(e) odroda musí mať názov uvedený v článku 13.
(2) Ak pestovateľ splnil ustanovenia stanovené v právnych predpisoch členského štátu Únie, v ktorom bola podaná žiadosť o ochranu, vrátane vyberania poplatku, poskytnutie ochrany nesmie podliehať iným podmienkam, ako sú podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach.
Úradné preskúmanie odrôd; predbežná ochrana
(1) Ochrana sa schvaľuje po preskúmaní odrody v súlade s kritériami uvedenými v článku 6. Takéto testovanie je vhodné pre každý rod alebo druh.
(2) Na účely takýchto testov môžu príslušné orgány každého členského štátu Únie požiadať chovateľa, aby poskytol všetky potrebné informácie, doklady, množiteľský materiál alebo osivo.
(3) Ktorýkoľvek členský štát Únie môže prijať opatrenia na ochranu pestovateľa pred podvodom a škodlivým správaním tretích strán, ku ktorému by došlo medzi podaním žiadosti o ochranu a rozhodnutím o tejto ochrane.
Trvanie ochrany
Právo udelené chovateľovi sa udeľuje na obmedzené obdobie. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 rokov od dátumu rozhodnutia o ochrane. Pre vinič, lesné stromy, ovocné stromy a okrasné stromy vrátane ich koreňov nesmie byť trvanie ochrany kratšie ako 18 rokov, vypočítané odo dňa rozhodnutia o ochrane.
Obmedzenia výkonu práv na ochranu
(1) Voľný výkon výlučného práva udeleného pestovateľovi nemožno obmedziť inak ako z dôvodov verejného záujmu.
(2) Ak sa takéto obmedzenie vykonáva s cieľom zabezpečiť široké rozdelenie odrody, príslušný členský štát Únie prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie primeranej kompenzácie pestovateľovi.
Zrušenie a prepadnutie ochranných práv
(1) Právo pestovateľa sa zruší a vyhlási za neplatné v súlade s ustanoveniami práva každého členského štátu Únie, ak sa zistí, že podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) a b) neboli v čase vydania rozhodnutia o ochrane v skutočnosti splnené.
(2) Právo pestovateľa prepadne, ak nie je schopný predložiť príslušnému orgánu reprodukčný alebo rozmnožovací materiál schopný produkovať odrodu s jej charakteristikami, ktoré boli definované v čase poskytnutia ochrany.
(3) Chovateľ môže byť zbavený práva, ak:
a) podľa potreby a v rámci daného časového obdobia neposkytne príslušnému orgánu žiadny reprodukčný alebo rozmnožovací materiál, dokumentáciu a informácie, ktoré sa považujú za potrebné na kontrolu odrody, ani neumožní preskúmanie opatrení prijatých na zachovanie odrody, alebo
b) nezaplatil poplatky za zachovanie výkonu svojich práv v stanovenej lehote.
(4) Plemenca nemôže byť zbavený tohto práva z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v tomto článku.
Voľný výber členského štátu Únie, v ktorom sa podáva prvá žiadosť; žiadosti o ochranu v iných štátoch Únie; nezávislosť ochrany v rôznych štátoch Únie
(1) Chovateľ si môže vybrať členský štát Únie, v ktorom chce predložiť svoju prvú žiadosť o ochranu.
(2) Pestovateľ môže predložiť žiadosť o ochranu svojho práva iným členským štátom bez čakania na rozhodnutie o udelení práva na ochranu členským štátom Únie, v ktorom podal svoju prvú žiadosť.
(3) Ochrana, o ktorú v rôznych členských štátoch Únie žiada fyzická alebo právnická osoba oprávnená využívať tento dohovor, nezávisí od práva na ochranu poskytovanú pre rovnakú odrodu v iných štátoch bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú tieto štáty členmi Únie.
Právo prednosti
(1) šľachtic, ktorý riadne predložil žiadosť o ochranu v jednom z členských štátov Únie, požíva na účely uplatňovania v inom členskom štáte Únie právo prednosti na obdobie 12 mesiacov. Toto obdobie sa vypočíta odo dňa predloženia prvej žiadosti. Deň podania sa za toto obdobie nepočíta.
(2) Aby bolo možné využiť ustanovenia odseku 1, žiadosť o prioritu prvej žiadosti sa podá pri následnom podaní žiadosti o ochranu a do troch mesiacov orgán, ktorý ju prijal, potvrdí kópiu dokumentu tvoriaceho žiadosť ako pravdivú kópiu.
(3) šľachticovi možno poskytnúť ďalšie štyri roky po prioritnom období, počas ktorého poskytne členskému štátu Únie, ktorému predložil žiadosť o ochranu podľa odseku 2, dodatočnú dokumentáciu a materiály požadované zákonmi a inými právnymi predpismi tohto štátu. Tento štát môže požadovať, aby sa dodatočné dokumentácie a materiály zaslali v primeranej lehote, v ktorej sa žiadosť o prioritu zamietne alebo stiahne.
(4) Takéto skutočnosti, ako napríklad predloženie ďalšej žiadosti alebo uverejnenie veci alebo jej použitie žiadateľom počas lehoty uvedenej v odseku 1, nepredstavujú faktický základ pre námietky voči žiadosti predloženej v súlade s predchádzajúcimi podmienkami. Takéto skutočnosti nemôžu byť titulom na vytvorenie práva v prospech tretej osoby alebo na vytvorenie akéhokoľvek práva na osobné vlastníctvo.
Názov odrody
(1) Odroda musí mať meno, ktoré slúži ako označenie jej rodnej značky. Každý členský štát Únie v súlade s odsekom 4 zabezpečí, aby žiadne práva týkajúce sa označenia, ktoré je registrované ako názov odrody, nezasahovali do voľného používania názvu odrody ani po uplynutí lehoty ochrany.
(2) Názov musí umožniť identifikáciu odrody. Neskladá sa výlučne z číselných údajov s výnimkou prípadov, keď je to zaužívaná prax označovania odrôd. Názov nesmie viesť k chybným záverom alebo chybám v charakteristikách, hodnote alebo identite odrody alebo totožnosti pestovateľa. Názov sa musí najmä odlišovať od akéhokoľvek názvu, ktorý identifikuje v ktoromkoľvek štáte Únie v akejkoľvek existujúcej odrode tých istých rastlinných druhov alebo úzko príbuzných druhov.
(3) Názov odrody predloží chovateľ príslušnému orgánu v súlade s článkom 30 ods. 1 písm. b). Ak sa zistí, že tento názov nespĺňa požiadavky odseku 2, príslušný orgán ho odmietne zaregistrovať a požiada chovateľa, aby v stanovenej lehote navrhol iný názov. Názov sa zapíše do registra v ten istý deň ako rozhodnutie o ochrane sa prijme v súlade s ustanoveniami článku 7.
(4) Predbežné práva tretích strán nie sú dotknuté. Ak v dôsledku predchádzajúceho práva zakazuje používanie názvu odrody osoba, ktorá by bola povinná používať tento názov podľa ustanovení odseku 7, orgán uvedený v článku 30 ods. 1 písm. b) požiada chovateľa, aby predložil iný názov tejto odrody.
(5) Príslušná odroda sa musí uchovávať v členských štátoch Únie pod rovnakým názvom. Orgán uvedený v článku 30 ods. 1 písm. b) zaregistruje tento názov, pokiaľ sa v tomto štáte nepovažuje za nevhodný. V takom prípade môže chovateľa požiadať, aby predložil iný názov.
(6) Orgán uvedený v článku 30 ods. 1 písm. b) zabezpečí, aby všetky ostatné takéto orgány boli informované o názve odrôd, najmä o podaní, registrácii a zrušení názvu. Každý príslušný orgán uvedený v článku 30 ods. 1 písm. b) môže predložiť pripomienky k registrácii, ak existujú, orgánu, ktorý oznámil názov.
(7) Každá osoba, ktorá v členskom štáte Únie ponúka na predaj alebo obchoduje s reprodukčným alebo vegetatívnym materiálom odrody chránenej v tomto štáte, musí používať názov tejto odrody aj po uplynutí ochrannej lehoty uvedenej odrody za predpokladu, že v súlade s odsekom 4 predchádzajúce práva nebránia takémuto použitiu.
(8) Ak sa odroda ponúka na trhu alebo sa s ňou obchoduje, povoľuje sa kombinovať ochrannú známku, obchodný názov alebo iné podobné označenia s registrovaným názvom odrody. Aj keď sa takáto kombinácia indikácií vyskytne, názov odrody musí byť ľahko identifikovateľný.
Ochrana nezávisle od opatrení upravujúcich výrobu, kontrolu a obchod
(1) Právo udelené pestovateľom v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru nezávisí od opatrení prijatých každým členským štátom Únie na reguláciu produkcie, kontroly a uvádzania osiva a rastlín množiteľského materiálu na trh.
(2) Takéto opatrenia nebránia uplatňovaniu ustanovení tohto dohovoru, ak je to možné.
Inštitúcie Únie
Stálymi orgánmi Únie sú:
a) Rada,
b) generálny sekretariát, ktorý má názov Úrad Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín.
Zloženie rady; počet hlasov
(1) Rada sa skladá zo zástupcov členských štátov Únie. Každý členský štát vymenuje jedného zástupcu do Rady a jedného náhradníka.
(2) Zástupcovia alebo poradcovia môžu sprevádzať zástupcu alebo náhradníkov.
(3) Každý členský štát Únie má v Rade jeden hlas.
Pozorovatelia na zasadnutiach Rady
(1) Štáty, ktoré nie sú členmi Únie, ale ktoré podpísali tento dokument, sa pozvú na zasadnutia Rady ako pozorovatelia.
(2) Na takéto zasadnutia môžu byť pozvaní ďalší pozorovatelia alebo experti.
predseda a podpredseda Rady
(1) Rada si môže spomedzi svojich členov zvoliť predsedu a prvého podpredsedu, ostatných podpredsedov. Prvý podpredseda nahradí predsedu, ak nie je schopný plniť svoje povinnosti.
(2) Funkčné obdobie predsedu je tri roky.
Zasadnutia Rady
(1) Predseda zvoláva zasadnutia Rady.
(2) Riadne zasadnutie Rady sa koná raz ročne. Okrem toho môže predseda zvolať Radu z vlastného podnetu; Zvoláva Radu do troch mesiacov, ak o to požiada jedna tretina členov Únie.
Procedurálne pravidlá Rady; administratívne a finančné pravidlá Únie
Rada stanoví svoje procesné pravidlá a administratívne a rozpočtové pravidlá Únie.
Poslanie Rady
Poslaním Rady je:
(a) študovať vhodné opatrenia na zabezpečenie záujmu a podpory rozvoja Únie;
b) vymenúva generálneho tajomníka a v prípade potreby zástupcu generálneho tajomníka a stanovuje pre každú z podmienok a dôb jeho funkcie;
(c) preskúmava výročnú správu o činnosti Únie a určuje jej budúce činnosti;
(d) zasielať generálnemu tajomníkovi, ktorého funkcie sú stanovené v článku 23, všetky potrebné pokyny na plnenie úloh Únie;
e) skúma a schvaľuje rozpočet Únie a stanovuje príspevok každého členského štátu Únie v súlade s ustanoveniami článku 26;
f) preskúmava a schvaľuje účty predložené generálnym tajomníkom;
g) v súlade s článkom 27 stanoví dátum a miesto konferencií, na ktoré sa vzťahuje tento článok, a prijme opatrenia potrebné na ich prípravu a
(h) rozhoduje o všetkých otázkach na zabezpečenie účinného fungovania Únie.
Väčšina hlasov potrebných na rozhodnutie Rady
Všetky rozhodnutia Rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov; rozhodnutia Rady podľa článku 4 ods. 4, článku 20, článku 21 písm. e), článku 26 ods. 5 písm. b), článku 27 ods. 1, článku 28 ods. 3 alebo článku 32 ods. 3 si vyžadujú tri štvrtiny hlasov prítomných a hlasujúcich členov. Zdržali sa hlasovania.
Úlohy úradu Únie; zodpovednosť generálneho tajomníka; vymenovanie úradníkov
(1) Úrad Únie vykonáva všetky úlohy a úlohy zverené správnej rade. Kancelária je vedená generálnym tajomníkom.
(2) Generálny tajomník sa zodpovedá Rade. Zabezpečuje vykonávanie rozhodnutí Rady. Rozpočet predkladá na schválenie Rade a zodpovedá za jeho plnenie. Predkladá Rade výročnú správu o činnosti úradu a správu o činnosti a finančnej situácii Únie.
(3) Podľa článku 21 písm. b) sa podmienky vymenovania a zamestnávania potrebného počtu úradníkov na účinné plnenie úloh úradu Únie určujú na základe administratívnych a finančných pravidiel uvedených v článku 20.
Právne postavenie
(1) Únia je právnická osoba.
(2) Únia požíva na území každého členského štátu Únie v súlade s právnymi predpismi tohto štátu právnu spôsobilosť potrebnú na dosiahnutie cieľov Únie a na plnenie ich funkcií.
(3) Únia uzavrela so Švajčiarskou konfederáciou dohodu o sídle úradu Únie.
Revízia účtov
Revízia účtov Únie poskytuje jeden z členských štátov Únie v súlade s administratívnymi a rozpočtovými pravidlami uvedenými v článku 20. Takýto štát so súhlasom určí Rada.
Financie
(1) Výdavky Únie sú pokryté:
- ročných príspevkov členských štátov,
- platby prijaté za poskytnuté služby,
- rôzne príjmy.
(2)
a) Podiel každého členského štátu Únie na celkovej výške ročných príspevkov sa určí tak, aby celkové náklady boli pokryté príspevkami členských štátov Únie a aby sa zohľadnili jednotky príspevkov uvedené v odseku 3. Tento podiel sa vypočíta v súlade s odsekom 4,
(b) počet jednotiek príspevku sa vyjadruje v celých číslach alebo ich zlomkoch za predpokladu, že tento počet nie je nižší ako jedna pätina.
(3)
a) v prípade každého štátu, ktorý je členským štátom Únie k dátumu, keď tento doklad nadobudne platnosť vo vzťahu k tomuto štátu, počet podielových listov, ktoré patria tomuto štátu, zostáva rovnaký ako počet podielových listov, ktoré sú k dispozícii bezprostredne pred týmto dátumom, t. j. podľa dohovoru z roku 1961 a jeho doplneného textu z roku 1972;
(b) každý iný štát oznámi po pristúpení k Únii vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi počet jednotiek príspevku, ktoré sa naň vzťahujú;
c) každý členský štát Únie môže kedykoľvek oznámiť vo vyhlásení adresovanom generálnemu tajomníkovi počet jednotiek príspevku, ktorý sa líši od počtu, ktorý sa vzťahuje na daný štát podľa písmena a) alebo b). Takéto vyhlásenie, ak bolo vykonané počas prvých šiestich mesiacov kalendárneho roka, platí od začiatku nasledujúceho kalendárneho roka; inak nadobudne účinnosť od začiatku druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo vyhlásenie vydané.
(4)
a) Pre každé rozpočtové obdobie sa suma zodpovedajúca jednej jednotke príspevku určí vydelením celkovej sumy výdavkov, ktoré sa majú pokryť príspevkami členských štátov Únie, celkovým počtom jednotiek, ktoré im boli pridelené;
(b) výška príspevku každého členského štátu Únie sa vypočíta vynásobením sumy zodpovedajúcej jednej jednotke príspevku počtom jednotiek príspevku priraditeľných tomuto štátu.
(5)
a) Členský štát Únie, ktorý mešká s platením svojich príspevkov, nesmie uplatniť právo hlasovať v Rade podľa písmena b), ak sa výška jeho nedoplatkov rovná alebo presahuje výšku príspevkov, ktoré dlhuje štát za predchádzajúce dva kalendárne roky. Pozastavenie hlasovacieho práva nezbavuje takýto štát povinností vyplývajúcich z tohto dohovoru a nezbavuje ho žiadneho iného práva v zmysle tohto dohovoru,
b) Rada môže oprávniť takýto štát, aby pokračoval v uplatňovaní hlasovacieho práva, ak je Rada presvedčená, že omeškanie platby príspevku bolo spôsobené výnimočnými alebo nevyhnutnými okolnosťami.
Revízia znenia dohovoru
(1) Konferencia členských štátov Únie môže revidovať znenie tohto dohovoru. Rada rozhodne o zvolaní takejto konferencie.
(2) Zasadnutie konferencie je platné len vtedy, ak je na konferencii prítomná aspoň polovica členských štátov Únie. Väčšina piatich šiestich členských štátov Únie prítomných na konferencii je povinná prijať revidované znenie dohovoru.
Jazyky používané úradom a na zasadnutiach Rady
(1) Úrad Únie pri výkone svojich povinností využíva angličtinu, francúzštinu a nemčinu.
(2) Zasadnutia Rady a konferencie o preskúmaní sa konajú v týchto troch jazykoch.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 68 / 1994 Z. z. o prístupe Českej a Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín z 2. decembra 1961, revidovanému v Ženeve 10. novembra 1972 a 23. októbra 1978 |
|---|---|
| Typ predpisu | Medzinárodná zmluva |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 11.04.1994 |
|---|---|
| Účinnosť od | 04.12.1991 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0