Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 67 / 1996 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Českej republiky a vládou Indonézskej republiky o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu
Platný
Medzinárodná zmluva
Účinnosť od 26.01.1996
Verzie znenia:
25.03.1996
Zobrazeno prvních 200 z celkem 267 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
67
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že 4. októbra 1994 bola v Jakarte podpísaná Zmluva medzi vládou Českej republiky a vládou Indonézskej republiky.
Parlament Českej republiky dal súhlas so zmluvou a prezident republiky ju ratifikoval.
Zmluva nadobudla platnosť 26. januára 1996 podľa jej článku 28 ods. 2.
Súčasne sa oznamuje český preklad zmluvy. S anglickou verziou zmluvy možno konzultovať na ministerstve zahraničných vecí a Ministerstve financií.
Zmluva
medzi
Vláda Českej republiky a vláda Indonézskej republiky
o zamedzení dvojitému zdaneniu a vyhýbaniu sa daňovým únikom
v oblasti daní z príjmu
vláda Českej republiky a vláda Indonézskej republiky,
želajúc si uzavrieť zmluvu o dvojitom zdanení a zabrániť daňovým únikom v oblasti dane z príjmu,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkového príjmu alebo časti príjmu vrátane daní zo ziskov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkových miezd alebo platy vyplácané podnikmi sa považujú za dane z príjmu.
3. súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú:
a) v Indonézii:
daň z príjmu, uložená podľa Undang- undang Pajak Penghasilan 1984 (zákon č. 7 z roku 1983), okrem dane z príjmu zaplatenej na základe zmlúv o podiele na výrobe, pracovných zmluvách a iných podobných zmlúv v ropnom a plynárenskom sektore a v iných ťažobných odvetviach;
(ďalej len "Indonézska daň");
b) v Českej republike:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
iii) daň z nehnuteľností;
(ďalej len "česká daň ").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa uložia po podpísaní tejto zmluvy, okrem súčasných daní alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia podstatné zmeny svojich daňových právnych predpisov.
Všeobecné definície
1. V tejto zmluve, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Česká republika" znamená Českú republiku;
b) pojem "Indonézia" sa vzťahuje na územie Indonézskej republiky vymedzené v jej právnych predpisoch a priľahlých oblastiach, nad ktorými Indonézska republika uplatňuje zvrchované práva alebo súdnu právomoc v súlade s ustanoveniami Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa podľa potreby vzťahujú na Českú republiku alebo Indonéziu;
d) pojem "osoba" sa vzťahuje na fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
e) pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
(f) pojem "podnik jedného zmluvného štátu" a pojem "podnik druhého zmluvného štátu" v prípade potreby označuje podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
(g) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa platného práva v zmluvnom štáte;
(h) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu vykonávanú loďou alebo lietadlom, ktoré prevádzkuje podnik jedného zmluvného štátu, okrem prípadu, keď loď alebo lietadlo prevádzkuje len medzi miestami nachádzajúcimi sa v inom zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Indonézie minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Českej republiky minister financií Českej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je vymedzený inak, má význam pre uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom podľa právneho poriadku tohto štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ sa v súvislosti nevyžaduje iný výklad.
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy pojem "rezident zmluvného štátu" znamená každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta výkonu správy alebo iného podobného kritéria.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí v súlade s týmito pravidlami:
(a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom v štáte, v ktorom má trvalý pobyt; ak má trvalý pobyt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má bližšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nie je možné určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v žiadnom zo štátov, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má obvykle bydlisko;
c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť zmenia a doplnia vzájomnou dohodou.
3. Ak má podľa odseku 1 osoba iná ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť po vzájomnej dohode zmenia a doplnia.
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy sa pojem "stála prevádzkareň" vzťahuje na stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop;
f) banské, ropné alebo plynové miesto, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) stavby, stavby, montážne alebo montážne projekty alebo s nimi súvisiace dozorné činnosti, ale len ak takáto výstavba, projekt alebo činnosti trvajú dlhšie ako 6 (6) mesiacov;
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb podnikom prostredníctvom jeho zamestnancov alebo iných zamestnancov zamestnaných týmto podnikom na takéto účely, ale len vtedy, ak činnosti tohto typu (týkajúce sa toho istého alebo súvisiaceho projektu) pretrvávajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období presahujúcich sumu viac ako 3 (tri) mesiace v rámci akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
a) podnik, ktorý sa používa len na skladovanie alebo vystavovanie tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na účely skladovania alebo vystavovania;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé obchodné zariadenia, ktoré sa udržiavajú na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravnú alebo vedľajšiu povahu pre podnik.
5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 7 - koná v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu a má k dispozícii a za normálnych okolností má plnú moc, ktorá mu umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, tento podnik sa považuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre tento podnik, za predpokladu, že činnosti tejto osoby sa neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že sa vykonávajú prostredníctvom stálej prevádzkarne, nepredstavovali existenciu stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Poisťovňa jedného zmluvného štátu, s výnimkou zaisťovne, sa považuje za stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak vyberá poistné v tomto inom štáte alebo kryje riziká, ktoré tam boli umiestnené prostredníctvom svojho zamestnanca alebo zástupcu, ktorý nie je nezávislým zástupcom v zmysle odseku 7.
7. Podnik zmluvného štátu sa považuje za podnik, ktorý nemá stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, ak vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu za predpokladu, že takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností. Ak sa však činnosti takéhoto zástupcu vykonávajú úplne alebo hlavne pre podnik, tento zástupca sa nepovažuje za nezávislého v zmysle tohto odseku.
8. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má sídlo v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá tam vykonáva svoje činnosti (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy z nehnuteľného majetku vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.
2. a) S výhradou písmen b) a c) sa pojem "nehnuteľný majetok" definuje v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza.
b) Pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa príslušenstvo na nehnuteľný majetok, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na nehnuteľný majetok, výhody nehnuteľného majetku a práva na variabilné alebo pevné mzdy za ťažbu alebo príjem do banských nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov.
(c) Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať:
a) táto stála prevádzkareň;
b) predaj tovaru v tomto inom štáte rovnakého alebo podobného druhu ako tovar predávaný prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne; alebo
(c) iné obchodné činnosti vykonávané v tomto inom štáte rovnakého alebo podobného typu ako činnosti vykonávané prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tohto štátu sa mu priradia zisky, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by bol prijatý ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a úplne nezávislý od podniku, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne sa odpočítajú náklady, ktoré vznikli podniku v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza alebo inde. Takýto odpočet sa však nepovoľuje pri prípadných sumách zaplatených (iných ako proti úhrade skutočných výdavkov) stálym ústredím podniku alebo inými úradmi vo forme licenčných poplatkov alebo iných podobných platieb ako náhrada za používanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za služby poskytované samostatne alebo za služby riadenia, alebo s výnimkou bankových inštitúcií vo forme úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkarni. Podobne pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa sumy účtované (okrem náhrady skutočných výdavkov) stálym ústredím podniku alebo iným z jeho kancelárií vo forme licenčných poplatkov alebo iných podobných platieb nezohľadňujú pri náhrade za používanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za poskytované služby alebo poskytnuté služby riadenia, alebo s výnimkou bankových inštitúcií vo forme úrokov z peňazí požičaných vedúcemu podniku alebo iným úradom.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisky, ktoré sa majú pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti podľa jej rôznych častí, ustanovenia odseku 2 nebránia zmluvnému štátu určiť zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdeľovania ziskov však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila tovar len pre svoje ústredie.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Lodná a letecká doprava
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdaňuje len v tomto štáte.
2. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnom podniku alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník dividend, daň neprekročí:
a) 10% hrubej sumy dividend, ak je vlastníkom požitkov spoločnosť (iná ako osobná spoločnosť), ktorá priamo vlastní aspoň 20% aktív spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Príslušné orgány zmluvných štátov na základe vzájomnej dohody určia spôsob uplatňovania týchto obmedzení.
3. Ustanovenia odseku 2 nemajú vplyv na zdaňovanie spoločností zo ziskov, z ktorých sa vyplácajú dividendy.
4. Pojem "rozdelenie" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku, ako aj na príjmy z práv spoločností, ktoré podľa daňových pravidiel štátu, v ktorom je spoločnosť diferencujúca zisk rezidentom, zodpovedajú príjmom z akcií.
5. Ustanovenia odseku 2 sa neuplatňujú, ak vlastník dividend s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má dividendová spoločnosť bydlisko, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania v tomto inom štáte prostredníctvom trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak účasť, za ktorú sú dividendy vyplatené, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
6. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ tieto dividendy nie sú vyplatené rezidentovi tohto iného štátu, alebo ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom štáte, alebo nepodlieha nerozdeleným ziskom spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, aj keď vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky sú úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
7. Ak má spoločnosť s bydliskom v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, zisky tejto stálej prevádzkarne môžu, bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia tejto zmluvy, podliehať dodatočnej dani v tomto druhom štáte v súlade s jej právom, ale takto uložená dodatočná daň nesmie presiahnuť 12,5% sumy týchto ziskov po odpočítaní dane z príjmu a iných daní z príjmu, ktoré sa od nej vyberajú v tomto inom štáte.
8. Ustanovenia odseku 7 tohto článku sa nedotýkajú ustanovení obsiahnutých v žiadnej zo zmlúv o spolupráci (alebo iných podobných zmlúv) týkajúcich sa ropného a plynárenského sektora alebo iných ťažobných odvetví.
Úroky
1. Záujem o zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktorý má bydlisko v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, podľa právnych predpisov tohto štátu, ale v prípade, že príjemca je vlastníkom požitkov úrokov, takto uložená daň neprekročí 12,5% hrubej sumy úrokov.
Príslušné orgány zmluvných štátov na základe vzájomnej dohody určia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Bez ohľadu na odsek 2 sú úroky prijaté vládou iného zmluvného štátu vrátane miestnych orgánov tohto štátu, centrálnej banky alebo akejkoľvek inej finančnej inštitúcie kontrolovanej touto vládou oslobodené od zdanenia v prvom štáte.
4. Na účely odseku 3 pojmy "centrálna banka "a" finančná inštitúcia kontrolovaná vládou" znamenajú:
a) Pre Indonéziu:
i) "Indonézska banka" (Indonézska centrálna banka);
ii) iná finančná inštitúcia, ktorej majetok je v úplnom vlastníctve indonézskej vlády, na ktorej sa príležitostne dohodli vlády zmluvných štátov.
b) V prípade Českej republiky:
i) Česká národná banka (centrálna banka Českej republiky);
ii) ďalšia finančná inštitúcia, ktorej aktíva sú v úplnom vlastníctve vlády Českej republiky, na ktorej sa občas dohodnú vlády zmluvných štátov.
5. Pojem "úroky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok, ktoré majú alebo nemajú právo podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi, ako aj príjmy, podobné príjmy z peňažných prostriedkov požičaných podľa daňových právnych predpisov štátu, v ktorom sa príjmy vytvárajú.
6. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania, ktoré sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
7. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľom samotný tento štát, miestny úrad alebo bydlisko tohto štátu. Ak však osoba, ktorá platí úroky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorým vznikol dlh, za ktorý bol úrok zaplatený, a takýto úrok sa účtuje tejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu, za zdroj takéhoto úroku sa považuje štát, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
8. Ak výška úrokov súvisiacich s pohľadávkou, za ktorú sa platí, presahuje sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebol pre takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto druhú sumu. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte platený rezidentom druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ich zdroj, a v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník licenčných poplatkov, takto stanovená výška dane nesmie presiahnuť 12,5% hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za použitie alebo ako právo používať akékoľvek autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických filmov alebo filmov a rozhlasových a televíznych pások, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, vzorového návrhu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného procesu, alebo použitia alebo použitia priemyselného, obchodného alebo vedeckého vybavenia alebo informácií, ktoré sa týkajú skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, zdrojovú, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, na základe ktorého vznikajú licenčné poplatky, je skutočne spojený s a) že stála prevádzkareň alebo stála základňa alebo b) obchodné činnosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c).
V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Licenčné poplatky sa predpokladá, že má zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľom samotný štát, jeho nižší správny orgán, miestny orgán alebo bydlisko tohto štátu. Ak však má platiteľ licenčných poplatkov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stálu základňu v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol licenčný poplatok účtovaný stálej prevádzkarni alebo stálej základni, predpokladá sa, že takéto licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo informácií, za ktoré sú zaplatené, presahuje sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebola pre takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
1. Zisk z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedený v článku 6 ods. 2 sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto nehnuteľný majetok nachádza.
(2) Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte alebo hnuteľného majetku patriaceho k trvalému základu, ktorý má bydlisko jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane takého zisku získaného z nakladania s takouto stálou prevádzkarňou (samostatnou alebo spolu s celým podnikom) alebo takéhoto trvalého základu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisk pochádzajúci z likvidácie lietadiel alebo lodí prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľných vecí slúžiacich na prevádzku takýchto lietadiel alebo lodí, ktoré sú rezidentmi zmluvného štátu, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
(4) Zisk z predaja iných aktív ako tých, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré má bydlisko v zmluvnom štáte, podliehajú nezávislému povolaniu alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy zdaneniu len v tomto štáte za predpokladu, že v tomto inom zmluvnom štáte pravidelne nemá stálu prevádzkareň na účely vykonávania svojej činnosti alebo nie je v tomto inom štáte držaná počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresahujú celkovú sumu 91 dní v každom zdaňovacom roku. Ak má takýto trvalý základ alebo má bydlisko v tomto inom štáte počas jedného alebo viacerých období uvedených vyššie, príjem sa môže zdaňovať v tomto inom štáte, ale len tú časť, ktorá sa môže pripísať tomuto trvalému základu alebo ktorá vyplýva z tohto druhého štátu počas jedného alebo viacerých období.
2. Pojem "nezávislé povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích a nezávislých činností lekárov, inžinierov, právnikov, zubných lekárov, architektov a účtovných expertov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmeny, ktoré má bydlisko v zmluvnom štáte za zamestnanie v inom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu celkovo 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmena prijatá z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave prevádzkovanej podnikom zmluvného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte.
Tandemy
Tantiéms a iná podobná odmena, ktorú prijal občan jedného zmluvného štátu ako člen správnej rady alebo iný podobný orgán spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté verejne výkonnými umelcami, ako sú divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci a prijaté športovcami z činností vykonávaných osobne, môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činností, ktoré umelec alebo športovec osobne vykonáva, nevyplýva len z takého umelca alebo športovca, ale z inej osoby, takýto príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy z činností vymedzených v odseku 1 vykonaných v rámci kultúrnej dohody alebo výmeny medzi zmluvnými štátmi sú oslobodené od dane v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak je návšteva tohto štátu úplne alebo čiastočne pokrytá finančnými prostriedkami druhého zmluvného štátu, miestneho orgánu alebo verejnej inštitúcie tohto štátu.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny, iné ako dôchodky, ktoré platí jeden zmluvný štát alebo miestny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte, a fyzická osoba s bydliskom v tomto štáte:
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) sa nestal rezidentom v tomto štáte len z dôvodu poskytovania takýchto služieb.
2. a) Sankcie vyplatené buď priamo, alebo z finančných prostriedkov, ktoré zmluvný štát alebo miestny orgán tohto štátu vyplatil fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu alebo miestnemu úradu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Tieto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v inom zmluvnom štáte, ak má fyzická osoba bydlisko a je štátnym príslušníkom tohto iného štátu.
(3) Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeny a dôchodky služieb preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Dôchodok
1. Dôchodky a iné podobné platy vyplácané rezidentom zmluvného štátu zo zdroja v inom zmluvnom štáte za predchádzajúce zamestnanie alebo služby v tomto inom zmluvnom štáte a akékoľvek nájomné zaplatené takýmto rezidentom z tohto zdroja sa môže zdaňovať v tomto inom štáte podľa ustanovení článku 18 ods. 2.
2. Pojem "prenájom" znamená opakovane vyplácané pevne stanovené sumy počas stanovených období života alebo počas určitého alebo identifikovateľného obdobia na základe povinnosti uskutočniť takéto platby formou kompenzácie za zodpovedajúcu a plnú hodnotu peňazí alebo peňazí ocenených.
Študenti, profesori a výskumníci
1. Platby prijaté študentom alebo učňom, ktorý má alebo mal bydlisko v jednom zmluvnom štáte v druhom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom do bývalého štátu a ktorý je prítomný v bývalom štáte len na účely štúdia alebo odbornej prípravy, sa v tomto štáte nezdaňujú za náklady na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu za predpokladu, že sa mu takéto platby vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Študent na univerzite alebo inej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v jednom zmluvnom štáte alebo učňovskej príprave, ktorý je prítomný v druhom zmluvnom štáte počas jedného alebo viacerých období nepresahujúcich 183 dní v rámci akéhokoľvek 12-mesačného obdobia a ktorý je alebo bezprostredne pred takouto návštevou s bydliskom v bývalom štáte, nie je v druhom zmluvnom štáte zdaňovaný z odmeny za služby poskytované v tomto inom štáte za predpokladu, že tieto služby sa vykonávajú v súvislosti s jeho štúdiom alebo odbornou prípravou a predstavujú príjem potrebný na jeho základnú výživu.
3. Odmena, ktorú dostane osoba s bydliskom v zmluvnom štáte za vykonávanie výskumu alebo vyučovania počas obdobia dočasného pobytu, ktoré nepresahuje dva roky na univerzite, výskumnom ústave alebo inej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania uznanej vládou tohto zmluvného štátu, nepodlieha zdaneniu v tomto zmluvnom štáte.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 67 / 1996 Z. z. o Dohode medzi vládou Českej republiky a vládou Indonézskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu |
|---|---|
| Typ predpisu | Medzinárodná zmluva |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 25.03.1996 |
|---|---|
| Účinnosť od | 26.01.1996 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0