Ústavný súd zistil č. 64 / 2024 Z. z.
Posúdenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 1534/23 o nároku poškodenej osoby v trestnom konaní na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
19.03.2024
64
POKUTY
Ústavný súd
z 15. novembra 2023
sp. zn. I. ÚS 1534/23 o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Za republiku
Dňa 15. novembra 2023 ústavný súd rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľa F. V. proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu č. 30 Cdo 500 / 2023-201 z 21.3.2023, rozsudku Mestského súdu v Prahe č. 62 zo 114 / 2022- 147 z 27.7.20022 a rozsudku Okresného súdu v Prahe č. 18 C 3 / 2021- 111 z 27.10.2021
nasledujúce:
I. Uznesením Najvyššieho súdu č. 30 Cdo 500 / 2023-201 z 21. marca 2023, rozsudkom Mestského súdu v Prahe č. 62 Co 114 / 2022 - 147 z 27. 7. 22 a rozsudkom Okresného súdu v Prahe č. 18 C 3 / 2021-111 z 27. 10. 2021 bolo porušené právo sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany štátneho orgánu podľa článku 36 ods. 3 Charty základných práv a slobôd.
II. Uznesenie č. 30 Cdo 500 / 2023-201 z 21.3.2023, rozsudok Mestského súdu v Prahe č. 62 zo 114 / 2022-147 z 27. 7. 22 a rozsudok Okresného súdu v Prahe č. 18 C 3 / 2021-111 z 27. 10. 20212 sa týmto zrušuje.
Odôvodnenie
(právne stanoviská vyjadrené v zistení všeobecného rozsahu)
1. Predmetom konania pred Všeobecnými súdmi bola žaloba sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom úradníka L. K., ktorý bol v trestnom konaní uznaný vinným zo zneužitia právomoci úradníka podľa § 329 ods. 1 písm. a) trestného zákonníka.
2. Sťažovateľa zastavila 2. 9. 2016 policajná hliadka. Jeden z policajtov fyzicky napadol sťažovateľa počas kontroly dokumentov a potom ho vzal do služby, kde bol zadržaný niekoľko hodín. S.ažovateö podal 5. septembra 2016 trestnoprávnu sťažnosť na príslušníkov pohraničnej stráže na pracovisku generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Konkrétne uviedol, že je obeťou trestného konania s nárokom na náhradu škody. Dvaja policajti A.D. a L.K. boli následne spoločne stíhaní.
3. Trestné súdy dospeli k záveru , že polícia spôsobila sťažovateľovi neprimeranú škodu v rozpore s jeho ústavnými právami zaručenými podľa článku 8 ods . 1 a článku 10 ods . 1 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta "). Zákon A. D. bol ďalej spôsobený neúnosnou škodou v rozpore s článkom 7 Charty a zákonom L. K. okrem toho aj škoda 1 100 Kč. Trestné súdy však podľa článku 229 ods. 1 zákona č. 141 / 1961 Z. z. o trestnom konaní súdneho (trestný príkaz), zmeneného a doplneného zákonom č. 181 / 2011 Z. z., postúpili sťažovateľov na občianskoprávne konanie. Uviedli, že správanie policajtov by sa malo považovať za konanie pri plnení úloh štátu, a preto je štát zodpovedný za škodu, ktorú utrpel štát podľa zákona č. 82 / 1998 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a o zmene a doplnení zákona č. 358 / 1992 Z. z., o notároch a ich činnosti (notársky príkaz), v znení neskorších predpisov ("OdšZ").
4. Sťažovateľ žiadal o náhradu škody spôsobenej L. K. na ministerstve 16.11.2020, t. j. do šiestich mesiacov od konečného rozsudku. Nedostal však žiadnu reakciu, a preto podal žalobu proti štátu na Okresnom súde v Prahe 7. Predpokladala, že premlčacia lehota začala plynúť najskôr vyhlásením konečného rozsudku. Ministerstvo však namieta proti premlčaniu. V súvislosti s tvrdením o vymáhaní nemajetkovej ujmy Komisia uviedla, že šesťmesačná premlčacia lehota sa začala 2. septembra 2016, keď sa sťažovateľ dozvedel o ujme, ktorú utrpel v dôsledku policajného postupu. Tvrdenie bolo preto 3. marca 2017 premlčané.
5. V napadnutom rozsudku Okresný súd zamietol žalobu sťažovateľa a uviedol, že porušenie správania policajného dôstojníka bolo nesprávnym úradným postupom podľa § 13 OdšZ, ale premlčacia lehota začala plynúť 2. septembra 2016 a skončila 2. marca 2017, pričom sťažovateľ podal žiadosť žalovanému do 19. novembra 2020. K údajnému rozporu námietky o obmedzení s dobrými mravmi Okresný súd uviedol, že nesprávny úradný postup v tomto prípade nebol sprevádzaný žiadnymi inými špecifickými okolnosťami, ktoré by tento rozpor vytvorili.
6. Obecný súd potvrdil rozsudok Súdu prvého stupňa v odpovedi na odvolanie sťažovateľa, ktorý v plnej miere súhlasil s právnym tvrdením Circular Court. Najvyšší súd zamietol odvolanie sťažovateľa, pretože súhlasil so závermi odvolacieho súdu účastníkov na začiatku premlčacej lehoty a s námietkami voči premlčacej lehote.
7. Ústavný súd sa opakovane zaoberal šesťmesačnou subjektívnou premlčacou lehotou podľa § 32 ods. 3 OdšZ. Je to jeho dĺžka na samom limite ústavnosti [pozri sp. zn. I. ÚS 3391 / 15 z 14.11.2017 (N 209 / 87 SbNU 413)], najmä s vedomím, že ide o osobitnú úpravu odchyľujúcu sa od trojročnej premlčacej lehoty podľa občianskeho zákonníka. Abstraktne však nie je protiústavný [cf. sp. zn. I. ÚS 1532 / 16 zo 14.9.2016 (N 176 / 82 SbNU 713)].
8. Ústavnou nápravou krátkodobej povahy tejto premlčacej lehoty môže byť v konkrétnych prípadoch rozpor medzi námietkou o obmedzení (vypočutou štátom) s dobrou morálkou podľa oddielu 2 ods. 3 občianskeho zákonníka (pozri). Ak by výnimočné okolnosti konkrétneho prípadu viedli k záveru, že ak by sa dodržala výhrada obmedzenia, článok 36 ods. 3 charty by porušil článok 36 ods. 3 charty, inštitút pre dobré formuláre otvára priestor pre všeobecné súdy na ústavný výklad DezšZ. Okrem článku 36 ods. 3 charty sa dopĺňajú záväzky podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci č. 22978/05).
9. Je teda pravda, že námietka štátu voči žalobe o nevlastnú škodu je v rozpore s dobrými mravmi nielen v prípadoch zneužitia práva. Ako zdôrazňuje Najvyšší súd, odpor voči obmedzeniam s dobrými mravmi v týchto veciach tiež stanoví výnimočné a osobitné primerané okolnosti, ktoré spôsobili vážnu prekážku zo strany poškodenej osoby, ktorá mu bránila uplatniť si svoju pohľadávku v riadnom čase a v súvislosti s ktorou by bol záver o obmedzení požadovanej pohľadávky neprimeraný (pozri vec C-2224/ 2022 z 27.2.2023). Uplatňovanie týchto záverov musí byť citlivé na ústavný základ požadovaných práv.
10. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje povinnosť chrániť práva obetí a obetí trestných činov. Trestné súdy sú povinné prostredníctvom svojho konania žiadať o splnenie podmienok na poskytnutie náhrady, ktorá je už v konaní o náhradu škody. Je pravda, že štát má ústavnú povinnosť vytvoriť najúčinnejší systém procesných ústavov na náhradu škody spôsobenej trestnou činnosťou (pozri oddiel II ÚS 297 / 22 z 26. júna 2023). Ochrana práv obetí trestného činu spáchaného úradníkom, ktorého konanie možno pripísať štátu, by nemala byť podstatne slabšia ako ochrana obetí iných trestných činov.
11. Úrady úradníkov sú z ústavného hľadiska obzvlášť vážne. Vo všeobecnosti sú najvážnejšou formou ujmy spôsobenej štátom a najzávažnejšou formou nesprávneho úradného postupu podľa článku 36 ods. 3 charty. Základným kameňom demokratického právneho štátu je to, že štátna moc slúži všetkým občanom (verejný záujem) a môže sa na tento účel uplatňovať len v prípadoch, v medziach a spôsobmi ustanovenými zákonom (článok 2 ods. 3 ústavy Českej republiky). Je preto nevyhnutné, aby štát nielen účinne odrádzal úradníkov od porušenia, ale aj umožnil poškodeným osobám účinne požadovať náhradu škody podľa článku 36 ods. 3 charty, najmä v prípade trestných činov.
12. Skutočnosť, že právny štát nerieši vzťah medzi trestným konaním a OdšZ, je veľmi problematická. Ak by mal sťažovateľ kontaktovať ministerstvo poľnohospodárstva, štátne ministerstvo pre jadrovú bezpečnosť alebo Národnú športovú agentúru, sťažovateľ by to musel oznámiť ministerstvu vnútra alebo ministerstvu správy (pozri § 6 OdšZ) podľa § 14 ods. 2. Ak by tak neurobili, nenastala by premlčacia lehota podľa § 14 ods. 2 druhej vety dohody o oddelení. Je trochu prekvapujúce, že keď sa s dôverou obrátia na inšpekciu zboru všeobecnej bezpečnosti, právny štát si nič podobné nepamätá.
13. Tento nedostatok právnej úpravy možno napraviť ústavným výkladom § 46 trestného zákonníka a § 3 ods. 4 zákona č. 45 / 2013 Z. z., o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obetiach trestných činov). V súlade s oddielom 46 trestného zákonníka sú orgány činné v trestnom konaní povinné informovať poškodenú stranu o jej právach a poskytnúť jej plnú príležitosť na ich uplatnenie a v rámci pokynu upozorniť na možnosť domáhať sa náhrady škody alebo inej škody spôsobenej trestným činom. V súlade s článkom 3 ods. 4 zákona o obetiach sú tiež povinné informovať obeť zrozumiteľným spôsobom o právach obete a umožniť mu, aby ich v plnej miere vykonával.
14. Uvedené ustanovenia sú vykladané striktne Všeobecnými súdmi v tom zmysle, že poučenie sa týka výlučne procesných práv podľa trestného poriadku a zákona o obetiach trestných činov. V odseku 46 trestného zákonníka sa však stanovuje jasná povinnosť orgánov presadzovania práva upozorniť poškodenú osobu a možnosť vyhovieť nárokom na náhradu škody alebo nevlastnú škodu spôsobenú trestným činom. Takýto nárok môže byť tiež nárokom na základe OdšZ, ak bol trestný čin spôsobený ujmou vyplývajúcou z konania, ktoré možno klasifikovať ako nesprávny úradný postup podľa odšZ, t. j. ujmu, ktorú možno pripísať štátu. Právny štát musí byť vnímaný a interpretovaný ako celok, čo by malo dávať zmysel ako celok.
15. V niektorých prípadoch (najmä v počiatočných fázach konania) nie je pre orgány presadzovania práva jednoduché určiť, či je za škodu zodpovedný štát, pretože môže poškodiť, alebo či ide o takzvané excesy, za ktoré je škodca zodpovedný (pozri uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 28 Cdo. 2699 / 2010 z 15.6.2011). V takýchto prípadoch musí byť poškodená osoba upozornená na to, že si môže súčasne nárokovať nárok na náhradu škody a nárok na náhradu škody voči OdšZ, aby sa predišlo obmedzeniu.
16. Charta ukladá štátu povinnosť nielen zabezpečiť splnenie vecného nároku na náhradu škody, ale aj zaviesť dostatočne účinný procesný systém jeho uplatňovania (podľa charakteru pozitívnych záväzkov, pozri stranu II ÚS 1413 / 21 z 25.10.2021). Súčasné právne predpisy sú zároveň neintuitívne v súvislosti s nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom spáchaným úradníkom a pre zákonného laika obeťou trestného činu, ktorý je mätúci. Zranená osoba, ktorá je presvedčená, že uplatnila svoju pohľadávku, čaká na výsledok zdĺhavého trestného konania, aby zistila, že pri čakaní uplynula krátka lehota na uplatnenie pohľadávky podľa napadnutých rozsudkov. Napriek tomu, že dokázal, že si nárokoval ujmu štátnym orgánom, nikto ho neinformoval, že by ju mal požadovať iným štátnym orgánom. Preto je nevyhnutné trvať na jeho poučení. Iba takýto výklad spĺňa požiadavky článku 36 ods. 3 charty.
17. Štát alebo orgány zapojené do trestného konania významne prispeli k obmedzeniu žiadosti sťažovateľa o náhradu škody za neproporcionálnu škodu tým, že nesplnili svoju povinnosť učiť a neinformovali sťažovateľa, že podľa OdšZ môže požadovať náhradu škody na ministerstve vnútra.
18. Sťažovateľ sa už tretí deň po nezákonnom policajnom konaní zaregistroval ako poškodený, t. j. v čase premlčacej lehoty podľa OdšZ. Svoju pohľadávku výslovne uplatnil, ktorá bola následne posúdená ako priazeň podľa § 43 ods. 3 trestného zákonníka, a nebol poverený ju uplatňovať na ministerstvo vnútra v súlade s postupom OdšZ.
19. Z registra trestov vyplýva, že orgány presadzovania práva viedli sťažovateľa k poškodeniu od 5. septembra 2016 až do vyhlásenia konečného rozsudku. Iba v rozsudku Súdu prvého stupňa bol štát zodpovedný za spôsobenú škodu. To sa zopakovalo v konečnom rozsudku regionálneho súdu v roku 2020. V tom čase však bolo tvrdenie dlho premlčané.
20. Tak došlo k pomerne paradoxnej situácii, že hoci sťažovateľ podal trestné oznámenie už tri dni po skončení konania, oznámil sa štátnemu orgánu ako poškodená strana a požiadal o náhradu škody, odišiel napriek odsúdeniu policajných úradníkov a zisteniu ujmy s ničím.
21. Námietka štátu voči premlčacej lehote sa preto musí považovať za námietku proti dobrým spôsobom, pričom sa zohľadňuje článok 36 ods. 3 charty. V skutočnosti nesplnenie vyučovacej povinnosti v spojení so súčasnými právnymi predpismi stanovilo výnimočné a osobitné úvahy, ktoré spôsobili vážnu prekážku zo strany poškodenej osoby, ktorá mu bránila v včasnom uplatňovaní jeho nároku a v súvislosti s ktorou by bol záver o obmedzení požadovanej pohľadávky voči nemu neprimeraný (pozri vec C-2224 / 2022, s. 30 z 27.2.2023). Opačný výklad by bol porušením zákona podľa článku 36 ods. 3 charty.
22. Preto, ak poškodený v trestnom konaní
a) v prípade trestného orgánu požadovať náhradu škody, ktorá nie je v súlade s článkom 43 ods. 3 trestného zákonníka, v rámci premlčacej lehoty stanovenej v článku 32 ods. 3 DezšZ
(b) nebol informovaný o možnosti uplatniť si nárok na základe postupu OdšZ hneď, ako skutočnosti nastanú a naznačujú, že priestupok mohol spáchať oficiálna osoba;
Námietka štátu voči obmedzeniu pohľadávky poškodenej strany na náhradu nemajetkovej škody v rámci OdšZ bude vo všeobecnosti v rozpore s dobrými mravmi.
23. Ústavný súd vec riešil v súlade so zásadou zdržanlivosti a vyložil ustanovenia subústavného práva ústavným spôsobom. V dôsledku toho nebolo potrebné pristupovať k zrušeniu ustanovení zákona, vyhlásiť medzery v právnych predpisoch, ani spochybňovať ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu. To však nemení skutočnosť, že súčasné právne predpisy sú pre laikov nepriateľské a mätúce. Je na zákonodarcovi, aby zvážil jeho úpravu.
Predseda prvej komory ústavného súdu:
JUDr. Šámal v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 64 / 2024 Z. z. I. ÚS 1534 / 23 o nároku poškodenej osoby v trestnom konaní na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 19.03.2024 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0