Ústavný súd zistil č. 6 / 2021 Z. z.
Ústavný súd zistil z 10. novembra 2020 sp. zn.
Platný
Zobrazeno prvních 200 z celkem 583 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
6
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd rozhodol 10. novembra 2020 na základe sp. zn. pl. ÚS 33 / 16 v pléne, ktorú zložili sudcovia Louis David, Jaroslav Fenyk, Josef Fiale, Jan Filip, Jaromír Jirsy, Tomáš Licenčník, Pavel Rychecký, Vladimir Sládek, Radovan Suchanek (spravodajca sudcov), Pavel Šámal, Kateřina Šimáková, Vojtěch Šimíček, Milady Tomková, David Uhlíř a Jiří Zemánek na návrh skupiny senátorov, ktorých zastupuje JUDr. Jiří Nykodym, advokát, so sídlom 17. novembra 230 / 19, Rimania, o zrušení zákona o verejnom zdravotnom poistení a zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v komore Českej republiky ako poslanec parlamentu, ako poslanec Parlamentu, ako poslanec Európskeho parlamentu, ako poslanec Parlamentu, ako člen súdu, ako člen súdu
nasledujúce:
I. Návrh na zrušenie oddielov 70 až 78 zákona č. 372/2011 Zb. o zdravotníckych službách a podmienkach ich poskytovania (zákon o zdravotníckych službách) v znení zmien a doplnení sa zamieta.
II. Návrh na zrušenie § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z. o verejnom poistení a na zmenu a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov v znení zmien a doplnení sa zamieta.
Odôvodnenie
Predmet úpravy
1. Ústavný súd dostal 5. októbra 2016 predloženie skupiny dvadsiatich senátorov (ďalej len "odvolateľ"), zastúpených advokátom, v ktorom navrhol vykonanie konania podľa článku 87 ods. 1 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") o návrhu na zrušenie zmenených a doplnených oddielov 70, 71, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 77a a 78 zákona č. 372 / 2011 Z. z. o zdravotných službách a podmienkach ich poskytovania (ďalej len "zákon o zdravotníckych službách") a § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z., o verejnom zdravotnom poistení a zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov, v znení zmien a doplnení (ďalej len "zákon č. 48 / 1997 Z. z. o verejnom zdravotnom poistení"). Odvolateľ 12. mája 2020 takisto navrhol zrušenie článkov 71a, 71b a 71c zákona o zdravotníckych službách (pozri bod 18 nižšie).
2. Všetky sporné ustanovenia zákona o zdravotníckych službách patria do šiestej časti hlavy tri s názvom Národný zdravotnícky informačný systém (ďalej len "NZIS") a odvolateľ navrhuje zrušiť celú právnu úpravu uvedenú v tejto hlave. Spornými právnymi predpismi sa vytvára NZIS ako jednotný vnútroštátny informačný systém verejnej správy určený pre zákon o zdravotníckych službách, ktorý je uvedený v článku 70 ods. 1, t. j. na spracovanie údajov o zdravotnom stave obyvateľstva, činnostiach poskytovateľov zdravotníckych služieb a ich hospodárstve, zdravotníckych pracovníkov a iných zdravotníckych pracovníkov a na úhradu zdravotníckych služieb platených z verejného zdravotného poistenia, na správu národných registrov zdravotnej starostlivosti, ako sú uvedené v prílohe k tomuto zákonu, ale nezahŕňa poskytovanie informácií medzinárodným inštitúciám, Národný register poskytovateľov zdravotníckych služieb, Národný register zdravotníckych služieb (ďalej len "NRZP") a Národný register zdravotníckych služieb, ako aj na spracovanie údajov takto získaných na štatistické účely, na implementáciu a poskytovanie štatistických informácií vrátane poskytovania informácií o zdravotnom stave medzinárodných inštitúcií, Národný register poskytovateľov zdravotníckych služieb, potreby a spotrebu a zdravotnícke služby, ako aj na účely spracovania takýchto údajov na štatistické účely, na účely vykonávania a poskytovania štatistických informácií vrátane poskytovania informácií o zdravotnom stave medzinárodných inštitúcií. Do poskytovania údajov zo základných registrov a iných informačných systémov verejnej správy sú zahrnuté aj pravidlá spolupráce ministerstva vnútra, polície Českej republiky, Českého štatistického úradu a Inštitútu zdravotných informácií a štatistiky Českej republiky (ďalej len "Institute").
3. Sporné ustanovenie § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z. umožňuje inštitútu každoročne zriadiť a aktualizovať zoznam skupín hospitalizácií v akútnej starostlivosti o lôžko súvisiace s diagnostikou, ich relatívnymi nákladmi, pravidlami týkajúcimi sa začlenenia hospitalizácie do týchto skupín a metodikami týkajúcimi sa oznamovania platených služieb v akútnej starostlivosti o lôžko. Takto získané súčasné údaje a metodiky musí inštitút zaslať ministerstvu zdravotníctva (ďalej len "ministerstvo") do 90 dní od konca kalendárneho roka. V tomto ustanovení sa tiež stanovuje, že pravidlá upravujúce začlenenie hospitalizácií do týchto skupín udržiava inštitút v počítačovom programe, ktorý poskytuje ministerstvu v rovnakom čase ako tieto údaje.
4. Podľa odvolateľa je sporné nariadenie v rozpore s ústavným právom každého na ochranu pred nezákonným zberom, zverejnením alebo iným zneužitím údajov týkajúcich sa jeho osoby podľa článku 10 ods. 3 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"), právom na účasť na iných hospodárskych činnostiach podľa článku 26 ods. 1 charty a právom na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 a 2 charty.
Tvrdenia odvolateľa
5. V prvom rade odvolateľka uvádza, že NZIS je katalógom registrov, v ktorých sa podľa predmetného kritéria zhromažďujú informácie o poskytovateľoch zdravotníckych služieb, zdravotníckych pracovníkoch, pacientoch a ich diagnózach a o poskytovaných službách. V skutočnosti to však nepriviedlo do života register zákona o zdravotníckych službách, ale je to historická pamiatka centrálne riadenej zdravotnej starostlivosti, kde právo na súkromie vo forme ochrany údajov malo absolútne okrajový význam. Ani neskôr, v deväťdesiatych rokoch, sa otázka registrov príliš nevenovala pozornosti. Až v roku 2001 boli existujúce registre formálne zakotvené v platnom zákone č. 20 / 1966 Z. z. o starostlivosti o zdravie ľudí, pokiaľ ide o prijatie zákona č. 101 / 2000 Z. z., o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o ochrane osobných údajov") a Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti ľudskej bytosti v kontexte uplatňovania biológie a medicíny: Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (č. 96 / 2001 Z. z.), ako aj o potrebe prispôsobiť sa európskej ochrane údajov pred vstupom do Európskej únie (ďalej len "EÚ"). Pôvodné riešenie registrov bez koncepčných zmien bolo v roku 2011 viac-menej "napäté" od zrušeného zákona o starostlivosti o ľudí až po zákon o zdravotníckych službách. Podľa odvolateľa si preto metodika riadenia registra zachováva "celkový paternalistický duch," pri ktorom sa venuje minimálna pozornosť ochrane práv osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, vrátane základných práv.
6. Odvolateľ pripomína, že nariadenie registrov, ktoré obsahuje zákon o zdravotníckych službách, bolo predložené ústavnému súdu v čase legalizácie zákona, čo bolo konštatovaním z 27. novembra 2012 sp. zn. Dospel k záveru, že v príslušných právnych predpisoch sa ustanovuje prístup verejnosti k spracúvaným osobným údajom v rozsahu a na obdobie, ktoré nemožno odôvodniť žiadnym ústavným účelom a ktoré nemožno pripísať povoleniu určitých orgánov, ktorých personál má vymedziť ministerstvo pre prístupové práva.
7. Právne dôvody, ktoré podľa autora viedli k zrušeniu NRZP, tiež ovplyvňujú registre pacientov a niektoré aspekty riadenia NZIS. Je pravda, že bolo formálne navrhnuté preskúmať Zákon o zdravotníckych službách ako celok v konaní Pr. Napriek tomu, že v každom neskoršom návrhu Ústavný súd výslovne uviedol, že zistenie, ktoré presahuje rozsah vykonaného preskúmania NRZP, nepredstavuje prekážku pre rozhodovací prípad v súvislosti s oddielmi 70 až 78 zákona o zdravotníckych službách, a preto nič nebráni tomu, aby sa proti týmto ustanoveniam vypracoval nový návrh.
8. Znenie obsiahnuté v odôvodnení zistenia ústavného súdu, sp. zn. pl. ÚS 1 / 12, ktoré obsahuje dôvody na posúdenie nárokov na právnu ochranu pri zhromažďovaní údajov, ukazuje, že ústavný súd kriticky posúdi iné ustanovenia týkajúce sa NZIS a že by to malo byť legislatívne varovanie, že ak by možnosť nápravy situácie pri príprave nového registra zdravotníckych pracovníkov musela v budúcnosti zrušiť ďalší register. Ministerstvo však toto varovanie nezohľadnilo, keď predložilo zmenu zákona, ktorý bol uverejnený ako zákon č. 147 / 2016 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 372/2011 Z. z., o zdravotníckych službách a podmienkach ich poskytovania (zákon o zdravotníckych službách), zmenený neskorším zákonom, ktorým sa zrušila NRZP úplne v duchu predchádzajúcej úpravy. Okrem toho sa uskutočnili niektoré menšie zmeny v nastaveniach NZIS, ale vzhľadom na problematické určenie rozsahu zhromaždených údajov, ich ochrany, vymedzenia rozsahu osôb, ktoré majú k nim prístup atď., pravidlá zostali nezmenené. Naopak, bol pridaný ďalší register - Národný register platených zdravotníckych služieb (oddiel 77a zákona o zdravotníckych službách), čím sa ďalej zintenzívňuje zber údajov. Ministerstvo bolo poverené touto novelou zriadiť inštitút (oddiel 70 ods. 3 zákona o zdravotníckych službách) ako správca NZIS. Tieto zmeny nielenže neodstránili ústavný deficit pôvodných právnych predpisov, ale ho skôr prehĺbili. Pre "nastavenie" NZIS autor uvádza, že útočí predovšetkým na koncepciu zberu údajov do samotného systému, keď sa riadi nie žiaducou myšlienkou zbierať údaje o chorobách, ale predovšetkým zbierať údaje o pacientoch. V rámci testu proporcionality by sporné nariadenie podľa jeho názoru neprešlo skúškou.
9. Odvolateľ poukazuje na niektoré ustanovenia sporného nariadenia, ktoré sú podľa jeho názoru kľúčové, konkrétne oddiely 70 ods. 2 písm. a) a 71 ods. 3, 4 a 12 zákona o zdravotníckych službách. Podľa prvého ustanovenia pre spracúvanie osobných údajov v NZIS uvedené v odseku 1 písm. b) a c) (t. j. pre správu registrov a spracovanie údajov v nich) sa údaje uvedené v zozname pacientov, t. j. údaje potrebné na jeho identifikáciu, jeho zdravotný štatút týkajúci sa choroby a jeho liečby, ako aj identifikačné údaje poskytovateľa zdravotníckych služieb a posledného zamestnávateľa, s ktorým pacient, ktorý vyvinul chorobu z povolania, odovzdávajú bez súhlasu dotknutej osoby. Okrem toho odvolateľka tvrdí, že všetky ciele stanovené v oddiele 70 ods. 1 zákona o zdravotníckych službách možno dosiahnuť bez toho, aby sa identifikovali pacienti len na základe neosobných anonymných údajov. Účel uchovávania jednotlivých registrov a spracovania údajov v nich, podľa autora, je úplne zbytočné a neoprávňuje nič. Samotné vedenie záznamov je zásahom do práva na informácie o sebaurčení, a preto nemôže byť samoúčelom.
10. Pokiaľ ide o ustanovenia § 71 ods. 3 a 4 zákona o zdravotníckych službách, ktoré vymedzujú rozsah zhromaždených údajov, žiadateľ sa domnieva, že väčšina týchto údajov sa netýka alebo nesúvisí so zdravotným stavom, a teda nie je ich potrebné [zahŕňajú napríklad údaje o mieste, obvode a/alebo stave narodenia, štátnu príslušnosť, miesto a trvanie pobytu, obmedzenie pracovnej neschopnosti, meno, priezvisko, priezvisko a rodné číslo otca, matku alebo iného právneho zástupcu, rodinný štatút, dátum jeho zmeny a miesto uzavretia manželstva, dátum a miesto založenia registrovaného partnerstva, meno, priezvisko a rodné číslo manžela/manželky alebo registrovaného partnera a dieťaťa, alebo spermy uvedenej v odseku 3 písm. o)]. Podľa odvolateľa ide o citlivé osobné údaje a nie je potrebné vystavovať ich subjekty riziku zneužitia alebo neoprávneného prístupu k nim.
11. Zmena a doplnenie pravidiel následného spracovania zozbieraných údajov uvedených v § 71 ods. 12 (od 24. 4. 2019 v odseku 11 zákona o zdravotníckych službách odvolateľka tvrdí, že chýba ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o to, kto konkrétne má prístup k individuálnym údajom, ako sa s nimi bude zaobchádzať, čo musia dotknuté osoby zaručiť proti neoprávnenému zaobchádzaniu, aký je mechanizmus nápravy, ak sa majú určité údaje spracúvať bez príčiny alebo odôvodnenia atď. Jedinou korekciou je pravidlo uvedené v odseku 71 ods. 11 (teraz odsek 10), podľa ktorého sa môžu z poskytnutých alebo zhromaždených údajov použiť iba také údaje, ktoré sú potrebné na splnenie úlohy. Odvolateľ sa tiež domnieva, že neexistuje úplná právna úprava možnosti, aby dotknutá osoba požiadala o vymazanie niektorých zozbieraných údajov.
12. Pokiaľ ide o NRZP, napadnuté nariadenie zanechalo svoj účel, ako sa uvádza v závere ústavného súdu, sp. zn. Ak je tento register teraz vytvorený ako neverejný register, jediný dôvod na jeho uchovávanie takým spôsobom, aby sa údaje v tomto registri dali identifikovať s určitými osobami, sa stratil. Podľa odvolateľa je rozsah zhromaždených údajov tiež neprimeraný a nepotrebný. V novom nariadení sa zároveň nestanovila lehota, počas ktorej by boli údaje o zdravotníckych pracovníkoch zaregistrované, a nestanovili sa v ňom žiadne pravidlá ich výmazu alebo podmienky, za ktorých by ich vymazanie mohol požadovať samotný subjekt.
13. Pokiaľ ide o takzvané registre pacientov, podľa odvolateľa sa vytvárajú a vykonávajú v plnom rozsahu bez ohľadu na súhlas alebo súhlas osoby, ktorej sa údaje týkajú. Autor považuje za legitímne zbierať štatistické údaje, t. j. anonymizované, nie osobné, ktoré sa spracúvajú pre potreby ministerstva a ku ktorým majú prístup súkromné osoby (vedci, poskytovatelia zdravotníckych služieb, pacienti); súhlas pacienta sa na tento zber nevyžaduje, pretože prenášané údaje nemôžu identifikovať konkrétneho jednotlivca. Naopak, zber citlivých údajov o priebehu a výsledku liečby je ústavným právom správny len so súhlasom pacienta (hoci aj vo forme predpokladaného súhlasu s možnosťou neúčasti) a bez neho len vo výnimočných prípadoch, keď existuje veľký verejný záujem na zbere údajov o cielenej liečbe závažnej choroby s úzkym právnym účelom a s prísnou bezpečnosťou. Zákonodarca si však nevybral miernejší spôsob, ako predpokladať, že boli stanovené podmienky a pravidlá na vyjadrenie nesúhlasu dotknutých osôb so zberom údajov a postupom vedúcim k ich vymazaniu. Zákon vôbec neznamenal úpravu akejkoľvek možnosti dosiahnutia vymazania vybraných údajov na žiadosť ich subjektu. Podobne zákon nezavádza žiadne záruky proti neoprávnenému prístupu k údajom a ich prípadnému zneužitiu, ani žiadne opravné prostriedky, ak by sa tak stalo. Dôvodom proti akceptovaniu zberu tohto typu údajov bez súhlasu pacienta je, že jednotlivé registre sú prepojené zavedením Národného registra platených zdravotníckych služieb, ktorý spája osobné údaje. Taká obrovská databáza zhromažďovania údajov sa vyvíja veľmi dlho bez toho, aby bolo jasné, že je to potrebné. Najmä rozsah osôb, ktoré majú prístup k týmto údajom, nie je dostatočne a neurčito vymedzený, v zákone nie sú stanovené žiadne záruky proti zneužívaniu, prinajmenšom vo forme dôvernosti alebo sankcií. Podľa odvolateľa je správa takejto databázy ako neanonymná okrem bežnej lekárskej dokumentácie zbytočná, nevhodná a bezohľadná. Neexistuje jediný dôvod, prečo by záujem o vytvorenie takejto databázy prevážil nad právom pacientov rozhodovať o zaobchádzaní s údajmi o ich osobe. Ak je účelom zberu údajov o pacientoch riadenie kvality nemocníc, registre nie sú a nemali by byť určené na tento účel, pretože "individuálne riadenie kvality" je určené pre iné právne nástroje a inštitúcie, konkrétne zdravotné poisťovne (a ich lekárov), nemocničné orgány, regionálne orgány, profesijné komory, orgány na posudzovanie kvality (ministerské akreditované orgány) a Štátny inštitút pre kontrolu drog (SÚKL). Úlohou ministerstva je dohliadať na "tieto procesy a zabezpečovať ich fungovanie, nie nahrádzať ich funkcie vytvorením ďalšej obrovskej databázy údajov pre riadenie kvality.
14. Pokiaľ ide o Národný register platených zdravotníckych služieb, žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide o zhromažďovanie údajov na účely riadenia uhrádzania zdravotníckych služieb, systém platieb je založený na zdravotných poisťovniach a za zabezpečenie dostupnosti platenej starostlivosti a financovania zmluvnej siete poskytovateľov je zodpovedný, nie ministerstvo. V situácii, keď zdravotné poisťovne zbierajú údaje o náhrade, neexistuje oprávnený dôvod na duplikáciu databázy vo forme uvedeného zdravotného registra. Odvolateľ je okrem toho presvedčený, že nie je možné "outsourcovať" dohľad nad platbami alebo vytvorenie platobných mechanizmov od politicky vedeného ministerstva po nekompetentný štatistický úrad a na tento účel ho vybaviť rozsiahlym prístupom k osobným údajom. Požadovaný cieľ možno dosiahnuť bez zberu údajov bez súhlasu ich subjektov.
15. Odvolateľ napokon poukazuje aj na článok 78 zákona o zdravotníckych službách, ktorý zveruje subštatučnému nariadeniu, aby vytvoril uvedené údaje o riadení zdravotných registrov. Odkazuje na písmeno d), podľa ktorého sú to aj prvky žiadosti o prístup k osobným údajom a iným údajom uchovávaným v lekárskych registroch a ich zrušenie. Podľa odvolateľa je toto povolenie nedostatočné v situácii, keď článok 73 ods. 2 zákona o zdravotníckych službách definuje rozsah osôb oprávnených na prístup k údajom uchovávaným v lekárskych registroch len vo veľkom rozsahu a na neurčitý čas, aby boli "oprávneným pracovníkom." Presné vymedzenie rozsahu osôb oprávnených na prístup k údajom je kľúčové z hľadiska ochrany ústavného práva. Podľa odvolateľa zákon o zdravotníckych službách nedefinuje "oprávneného pracovníka," takže ho v skutočnosti ponecháva na subštatučný zákon, ktorý je neprijateľný.
16. § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Zb. stanovuje, že jeho zrušenie musí byť nevyhnutným dôsledkom deregulácie právnych predpisov NZIS. Odvolateľ sa zároveň domnieva, že výstupy ústavy vytvorené na základe údajov spracúvaných v rozpore so základnými právami dotknutých subjektov musia byť nevyhnutne tiež ústavne chybné. V tejto časti návrhu odvolateľka tiež kritizuje neexistenciu právnych predpisov na výpočet nákladov, čo znamená najmä, že: nie je jasné, či budú zahrnuté investičné náklady poskytovateľov zdravotníckych služieb; vstupné údaje budú zaťažené chybovosťou vyplývajúcou z prispôsobenia poskytovateľov dohodnutým doplnkom odmeny každý rok pri poskytovaní a oznamovaní starostlivosti; v prípade zdravotníckych pomôcok neexistuje dostatočná regulácia ich odmeňovania, nie je tak jasné, či trhová cena alebo deklarovaná numerická cena budú oprávnené náklady; v prípade liekov nie je jasné, ako sa pri výpočte nákladov zohľadňujú rozdielne ceny výrobcov, marže, vykázané ceny a náhrady medzi určitými výrobcami a zdravotnými poisťovňami; nie je jasné, či sú splnené ustanovenia o kvalifikácii lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov a o okrajových rozdieloch v bezpečnosti zamestnancov medzi centrom a regiónmi. Rovnako nie je vzťah medzi činnosťami inštitútu pri vytváraní IR-DRG klasifikácie hospitalizovaných pacientov (medzinárodné skupiny presnosti súvisiace s diagnostikou - ďalej len "IR-DRG") a určovaní relatívnych nákladov skupín na existujúce metodiky výpočtu platieb za zdravotnú výkonnosť, t. j. existujúce zmierovacie postupy, na vytvorenie zoznamu zdravotných výsledkov s bodmi, na vydávanie príkazov na úhradu, na proces vykonávania platieb za drogy alebo na individuálne náhrady. V tomto ustanovení zákona neexistujú žiadne kritériá na určenie nákladov, ktoré má inštitút dodržiavať, žiadne pravidlá týkajúce sa procesu ochrany práv a nárokov poskytovateľov s možnosťou odvolania alebo opatrenia proti povahe a zaujatosti inštitútu ako spracovateľov príslušných údajov. Inštitút tak zasahuje do hospodárskej súťaže niektorých poskytovateľov zdravotníckych služieb, keďže ich riadenie je priamo ovplyvnené výpočtom nákladov, avšak bez toho, aby mohol využívať akúkoľvek inštitucionalizovanú ochranu v zmysle článku 36 ods. 1 a 2 charty. V tejto súvislosti odvolateľka poukazuje na zistenie sp. zn.
17. Odvolateľ napokon navrhol odložiť vykonateľnosť nálezu na obdobie primerané prijatiu novej právnej úpravy, ktorá by bola v súlade s ústavnými požiadavkami.
18. Vo svojom podaní na Ústavný súd 12. mája 2020 odvolateľka doplnila a rozšírila svoju petíciu v súvislosti so zmenami zákona o zdravotníckych službách a zákona č. 48 / 1997 Z. z., implementovaného zákonom č. 192 / 2016 Z. z., č. 290 / 2017 Z. z., č. 282/ 2018 Z. z. a č. 111 / 2019 Z. z., ktoré boli prijaté po predložení návrhu. Pokiaľ ide o vplyv týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, odvolateľka uviedla, že dôvodom hanlivého návrhu je, že celá časť zákona o zdravotníckych službách, ktorým sa riadi NZIS, predstavuje komplexný súbor pravidiel, z ktorých možno odstrániť jednotlivé ustanovenia bez toho, aby to malo vplyv na celok, je zložitá. Preto sa navrhuje zrušenie ako celok. Je jasné, že žiadny z uvedených zmien sa netýkal ani celkovej koncepcie zberu údajov do systému v súvislosti s aspektmi, ktoré kritizoval autor alebo jednotlivé podpravy pre vytvorenie jednotlivých registrov. Protirečenie stanovenia NZIS s ústavnými pravidlami teda pokračuje, keďže žiadna z povolených zmien nereagovala na žiadne výhrady vznesené žiadateľom voči zdravotnej databáze. Pokiaľ ide o článok 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z., ani po zmene zákona č. 192 / 2016 Z. z. (správne: zákon č. 282 / 2018 Z. z. - Poznámka Ústavného súdu) nemení svoju vzájomnú závislosť s právnymi predpismi NZIS, toto ustanovenie dostalo len menšie zmeny terminológie v označení ústavy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh nezmenil skutočnosť, že koncepcia systému sa riadi myšlienkou zberu údajov v prvom rade nie o chorobách, ale o chorých. Bez zmeny, zber citlivých neanonymizovaných údajov o priebehu a výsledkoch liečby špecifických pacientov zostal bez ich súhlasu. Výnimočné prípady už nie sú vymedzené, ak extrémne veľký záujem verejnosti o zber údajov o cielenej liečbe závažných chorôb prevyšuje požiadavku súhlasu dotknutej osoby. Bez zmeny zostáva nejasná definícia škály osôb, ktoré môžu poznať tieto údaje, ako aj chýbajúce záruky proti zneužívaniu údajov (autor poukazuje najmä na súčasné úspešné útoky hackerov na informačné systémy zdravotníckych zariadení). Bez zmien bol zber údajov o pacientoch na riadenie kvality nemocníc a systému náhrad chybný aj vtedy, keď sa údaje pacientov už zhromaždili do iných systémov pre tieto procesy a vytvorenie ďalšej databázy údajov o pacientoch - bez ich súhlasu - je zbytočné. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy len okrajovo zasahovali do oddielu 70 zákona o zdravotníckych službách, keď sa do odseku 3 doplnilo, že inštitút riadil riaditeľ a do odseku 4 boli pridané dva ďalšie organizačné prvky štátu, ktorý prenáša údaje do NRZP. Zmeny a doplnenia zostávajú nedotknuté problematickými ustanoveniami oddielov 71 ods. 3 a 4 zákona o zdravotníckych službách, v ktorých sa stanovuje rozsah osobných údajov poskytnutých do databázy inštitútu. NRZP tiež zostáva nezmenený z hľadiska kritických aspektov, naopak zmena a doplnenie vykonané zákonom č. 111 / 2019 Zb. ďalej rozšírila zozbierané údaje, konkrétne počet diplomov, druh zamestnania a rozsah týždenného pracovného času a zápisy zo zoznamu členov komory. Okrem toho ministerstvo práce a sociálnych vecí získalo prístup k údajom po zmene a doplnení, ako aj k osobám, ktoré zasielajú údaje do registra v rozsahu týchto prenášaných údajov. Rozsah databázy a rozsah ľudí, ktorým je prístupná, sa ďalej zvyšujú. Okrem toho zmeny nepriniesli žiadnu zmenu údajného nesúladu registrov pacientov so základnými právami, ale pozmeňujúci a doplňujúci návrh 111 / 2019 Z. z. pridal informácie o smrti pacienta k údajom, ktoré poskytol inštitút. V opačnom prípade sa databáza naďalej udržiava bez súhlasu pacienta ako neonymizovaná bez záruk ochrany pred neoprávneným prístupom a zneužitím údajov. Súčasné rezervácie zostávajú v súvislosti s oddielom 77a zákona o zdravotníckych službách; aj v tomto prípade boli spracované údaje rozšírené zákonom č. 290 / 2017 Z. z. o pohlaví poistencov a o adresách miestneho kódu bydliska poistenca. Nahradenie identifikačného čísla poistenca identifikátorom agenta fyzickej osoby (AIFO) je zmena v "kozmetickej." Článok 78 zákona o zdravotníckych službách tiež nebol ovplyvnený zmenami a doplneniami. Odvolateľ preto "iba technicky doplnil "legislatívnu zmenu a doplnenie" tým, že navrhol zrušiť aj oddiely 71a, 71b a 71c zákona o zdravotníckych službách.
Konanie pred ústavným súdom
19. Sudca spravodajca podľa článku 42 ods. 4 a článku 69 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") zaslal návrh Parlamentu ako účastníkov konania a vláde a ombudsmanovi ako orgány oprávnené zasahovať. Podľa článku 48 ods. 2 zákona o Ústavnom súde zároveň požiadal o vyjadrenie ministerstvo, Úrad pre ochranu osobných údajov (ďalej len "úrad"), inštitút, Českú zdravotnú komoru (ďalej len "CLK"), všeobecnú zdravotnú poisťovňu Českej republiky (ďalej len "úrad Svetovej zdravotníckej organizácie v Českej republike") a Úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len "úrad WHO").
Pozorovanie komôr Parlamentu
20. Komora zástupcov vo vyhlásení podpísanom jej predsedom zhrnula priebeh legislatívneho procesu, v ktorom bol schválený návrh zákona o zdravotníckych službách, vrátane prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zahŕňali zmeny a doplnenia Výboru pre zdravie, ktoré sa okrem iného týkali oddielov 70 a 73 až 78. Po tom, ako parlamentná komora zamietla návrh zákona, zachovala svoj schválený text.
21. Okrem toho komora zástupcov zhrnula priebeh legislatívneho procesu, v ktorom bol prijatý zákon č. 147 / 2016 Z. z., ktorým boli zmenené ustanovenia oddielov 76 a 77 vrátane nového oddielu 77a, do zákona o zdravotníckych službách a ustanovenia oddielov 70 až 75 a 78. Nová časť 77a bola vložená do zákona na základe pozmeňovacieho návrhu pána Pavla Antonína (pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týkal aj článku 78 toho istého zákona), ktorý bol predložený v podrobnej diskusii v druhom čítaní s uznesením záručného výboru, v ktorom sa odporúča schválenie návrhu zákona vrátane tohto pozmeňovacieho návrhu. To sa stalo v treťom čítaní.
22. Na záver, poslanecká komora uviedla, že návrhy zákonov poslaneckej snemovne schválili dve parlamentné komory, že zákony podpísali príslušné ústavné orgány a riadne vyhlásili.
23. Senát vo svojich pripomienkach podpísaných jeho predsedom najprv stručne zhrnul priebeh legislatívneho procesu, v ktorom sa diskutovalo o návrhu zákona o zdravotníckych službách. Pokiaľ ide o sporné ustanovenia upravujúce NZIS, senát sa odvolával na svoje predchádzajúce pripomienky vo veci sp. zn. Parlament poslancov ho však opätovne prerokoval a schválil.
24. Senát tiež opísal priebeh legislatívneho procesu, v ktorom zákon č. 147 / 2016 Zb. Na svojom plenárnom zasadnutí v Senáte bolo okrem pozitívneho posúdenia návrhu zákona predložených niekoľko pripomienok, okrem možnosti kumulatívneho využívania údajov o zdraví pacientov a iných relevantných zdravotných údajov pre liečbu pacientov a zjednodušenia administratívneho programu lekárov a poskytovateľov zdravotníckych služieb, ktorí odmietli návrh zákona v predloženej forme. Ich podstatou bolo kritizovať koncentráciu "údaje o zdravotných problémoch a zdravotných situáciách všetkých občanov Českej republiky na jednom mieste so skutočnosťou, že údaje sú vždy spojené so špecifickým rodným číslom, čo znamená pre konkrétneho jednotlivca," a že sa nespracúva v anonymnej forme. Vyjadrili sa aj pochybnosti o presnosti správy údajov dotknutej osoby v NZIS bez súhlasu dotknutej osoby. Po diskusii Senát schválil návrh zákona.
Pripomienky vlády
25. Ústavný súd prijal 16. novembra 2016 v stanovenej lehote oznámenie vlády podpísané ministrom bez portfólia (minister pre ľudské práva, rovnaké príležitosti a právne predpisy), že na základe uznesenia vlády z 1017 vstupuje do konania, navrhuje zamietnutie návrhu a oprávňuje ministra zdravotníctva, aby ho v konaní zastupoval. Týmto uznesením vláda schválila aj svoje pripomienky k návrhu.
26. Na začiatku vláda uviedla, že svoju účasť na konaní považuje za potrebnú nielen z dôvodu potreby vyvrátiť tvrdenia obsiahnuté v návrhu, ktoré považuje za neopodstatnené, ale tiež za príležitosť na verejnú obranu primeranosti a nevyhnutnosti spornej právnej úpravy, ako aj jej racionálnosti a súladu s ústavou.
27. Podľa názoru vlády odvolateľ navrhol zrušenie hlavy III šiestej časti zákona o zdravotníckych službách (t. j. oddiely 70 až 78), ktoré obsahuje komplexné právne predpisy o spracovaní údajov o zdravotnom stave obyvateľstva, o činnostiach poskytovateľov a ich hospodárstve, o zdravotníckych pracovníkoch a iných zdravotníckych pracovníkoch a o náhrade zdravotníckych služieb platených z poistenia verejného zdravia - to všetko prostredníctvom NZIS alebo tzv. národných zdravotných registrov, Národného registra zdravotníckych služieb a Národného registra platených služieb by nevyhnutne viedlo k úplnej likvidácii NZIS, a teda k de facto likvidácii akéhokoľvek centrálne kontrolovaného zberu zdravotných údajov. V tejto súvislosti vláda pripomína, že ustanovenia zákona o zdravotníckych službách predstavujú "jedinú právnu normu," ktorou sa riadi kontrolovaný centrálny zber údajov o zdraví pri zachovaní kybernetickej bezpečnosti. Vláda sa domnieva, že v prípade deregulácie sporných ustanovení zákona o zdravotníckych službách by nevyhnutne existoval chaos pri zbere a spracovaní údajov o zdravotnej starostlivosti, pretože je jasné, že viac (mnohých) lokalít by sa zhromaždilo a interpretovalo údaje - ale bez právnej regulácie a centrálnej metodickej podpory. Ďalším logickým vplyvom tohto aktu by bola okrem iného úplná inhibícia kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, nemožnosť monitorovania ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľstva a de facto nemožnosť posúdiť výkonnosť systému zdravotnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch.
28. Vláda sa preto domnieva, že ak by sa vyhovelo návrhu ústavného súdu (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti hanlivého zistenia), bolo by de facto nemožné centrálne monitorovať vývoj, kvalitu, bezpečnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti vláda pripomína, že okrem práva na informácie o sebaurčení má každý podľa článku 31 charty právo na ochranu zdravia a občania majú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky za podmienok stanovených zákonom v rámci verejného poistenia. Zákon o zdravotníckych službách a zákon o verejnom zdravotnom poistení zabezpečujú rovnaký prístup k kontrolovanej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Len existencia a možnosť spracovania komplexných údajov umožnia, aby sa tieto práva splnili a zabezpečili z dlhodobého hľadiska. Sporná právna úprava sleduje jediný a základný cieľ: zvýšiť informačnú hodnotu NZIS využívaním existujúcich údajov v sektore zdravotníctva - výlučne údajov získaných verejnými zdravotnými poisťovňami.
29. Pokiaľ ide o odvolateľku vznesenej otázky "založenia" NZIS, vláda považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že primárnym účelom existencie NZIS nie je zhromažďovanie a spracovanie osobných údajov pacientov, čo dokazuje predovšetkým skutočnosť, že všetky analýzy údajov zhromaždených v NZIS sa vykonávajú s úplne anonymnými a súhrnnými údajmi. Jeho účelom je monitorovať parametre starostlivosti; Na dosiahnutie tohto cieľa sa však vláda domnieva, že spracovateľ takýchto údajov musí byť schopný priradiť starostlivosť konkrétnemu pacientovi - ale nie je žiadnym spôsobom identifikovaný na účely analýzy zozbieraných údajov (t. j. nie je možné určiť dotknutú osobu).
30. V tejto súvislosti vláda tiež pripomína, že spôsob, akým bola vytvorená sieť NZIS a jej parametre, boli navrhnuté s maximálnym rešpektovaním ochrany osobných údajov a pravidiel modernej kybernetickej bezpečnosti. Všetky parametre NZIS boli tiež konzultované a riadne prediskutované nielen s profesionálnymi spoločnosťami (napr. česká lekárska spoločnosť Jana Evangelist Purkyně, sc. - poznámka Ústavného súdu) a profesijnými komorami priemyslu, ale tiež sa stali predmetom širokej a otvorenej diskusie počas celého legislatívneho procesu. Okrem toho metodika všetkých registrov v NZIS vychádza z odporúčaní a noriem medzinárodných organizácií (napr. EUROSTAT, OECD, WHO).
31. Jasné podmienky sú stanovené právnymi predpismi uvedenými v zákone o zdravotníckych službách, účel ich zberu a spracovania je výslovne vymedzený a obdobie uchovávania je stanovené zákonom podľa potreby. Ich spracovanie je úplne rozumné a presné. Vzhľadom na to, že údaje sa spracúvajú bez súhlasu, uprednostňuje sa ocenenie aspektov verejného záujmu, čím sa obmedzuje právo jednotlivca na informácie o sebaurčení s cieľom splniť iné z jeho práv podľa článku 31 charty.
32. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa založené na zistení ústavného súdu, pl. ÚS 1 / 12, vláda uvádza, že ho považuje za prinajmenšom zavádzajúceho, keďže sa týkalo NRZP, ktorý bol koncipovaný ako verejný. Toto zistenie preto podľa názoru vlády nemožno uplatniť ani na registre pacientov, ani na riadenie NZIS, keďže ich právne predpisy, na ktoré sa teraz odvolávajú, plne rešpektujú právo zdravotníckych pracovníkov na informácie o sebaurčení a nový NRZP je vytvorený ako úplne súkromný referenčný systém programu. Zákon o zdravotníckych službách tiež jasne definuje práva na prístup do registra alebo do skupiny oprávnených pracovníkov za výslovných podmienok v rozpore so zrušenou legislatívou ústavného súdu NRZP.
33. Tvrdenie autora, že všeobecne zozbierané súhrnné údaje v správach tzv. poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (Štátna štatistická služba) sú úplne dostatočné, je podľa názoru vlády nesprávne. Tieto správy umožňujú len hrubý epidemiologický pohľad na systém a navyše ani zďaleka na všetky hlavné choroby a zdravotné problémy. Tieto údaje tiež neumožňujú presné hodnotenie kvality a reprezentatívne posúdenie účinnosti zdrojov zdravotnej starostlivosti. Ak by centrálna kontrola zdravotníckeho systému mohla fungovať len s týmito údajmi, znamenalo by to návrat do 70. rokov. Tento spôsob zberu údajov by tiež priniesol úplne nezvládnuteľnú administratívnu záťaž pre zdravotníckych pracovníkov.
34. Podľa názoru vlády je tvrdenie, že údaje zozbierané na riadenie kvality nemocníc zbierajú iné inštitúcie prostredníctvom iných právnych nástrojov, účelné, pretože sú v hrubom rozpore so základnou zásadou hodnotenia kvality zdravotnej starostlivosti, t. j. musí to byť transparentný a objektívny systém založený na objektívnych (referenčných) údajoch. Údaje NZIS sú skutočne takým systémom, keďže kvalitu starostlivosti nemôže úplne objektívne posúdiť zakladateľ. Je tiež potrebné reprezentatívne porovnanie starostlivosti na úrovni zakladateľa alebo regiónu s národným referenčným štandardom - takéto porovnanie môže ponúknuť len komplexný systém NZIS. Takto sa cíti NZIS o SÚKL a zdravotných poisťovniach.
35. NZIS v neposlednom rade umožňuje efektívne využívanie existujúcich zdrojov údajov pre národné reprezentatívne hodnotenie zdravotnej starostlivosti (bez zmeny práv a povinností zdravotných poisťovní akýmkoľvek spôsobom) a umožňuje účinné vykonávanie povinnosti ministerstva dohľadu nad zdravotnými poisťovňami, a tým sprostredkovať celý systém verejných zdravotníckych služieb.
36. Autorovi otázky ochrany osobných údajov v NZIS vláda uvádza, že účelom zberu rodných čísiel alebo čísiel poistencov v registroch NZIS nie je identifikovať konkrétneho jednotlivca - okrem toho nie je možné odpočítať úplnú identifikáciu od iba jedného takéhoto údaja. Celá česká zdravotná služba s viac ako 29 000 poskytovateľmi zdravotníckych služieb používa sociálne číslo a číslo poistenca ako odkazový kód medzi rôznymi záznamami tej istej osoby pri opakovanom podávaní správ v priebehu času. Platí to aj pre existujúce zdravotné registre, ako napríklad Národný register pre rakovinu, ktorý bol založený v roku 1976 a zbieral správy od tisícov spravodajských agentov v priebehu času. Ak neexistuje nástroj na prepojenie takéhoto systému s jednotlivcom, nebude možné vyhodnotiť mieru úspešnosti liečby, dostupnosť následnej alebo paliatívnej starostlivosti alebo výsledky prežitia pacienta. Preto nemožno akceptovať, že napríklad presné hodnotenie determinanta zdravia českej populácie, kvantifikácia pridelených finančných prostriedkov na liečbu špecifických chorôb vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom atď. možno dosiahnuť inými prostriedkami. Schopnosť zdravotných registrov a NZIS ako celku priebežne spájať záznamy je základnou podmienkou hodnotenia liečby.
37. NZIS nepoužíva a nepotrebuje komplexnú identifikáciu jednotlivca pri zbere a spracovaní údajov alebo počas analytických postupov. Preto sa komplexné osobné údaje nezhromažďujú v žiadnom registri NZIS súčasne, aby sa umožnila identifikácia - napr. meno triády, dátum narodenia a rodné číslo. Počet a počet poistencov sa používa len na prepojenie jednotlivých záznamov. V každom prípade identifikácia konkrétnej osoby už nie je potrebná a už nie je potrebná na skutočné spracovanie údajov v NZIS; všetky výstupy NZIS sú agregované a neumožňujú priamu alebo nepriamu identifikáciu konkrétnej osoby. Prenos údajov poskytovateľom a zdravotným poisťovniam je potom jednou zo základných funkcií NZIS. Týmto spôsobom sa zavádzajú procesy, ktoré umožňujú poskytovateľom porovnať výsledky a kvalitu ich vlastnej starostlivosti s celkovými, t. j. súhrnnými národnými alebo regionálnymi údajmi. Podobne synchronizácia a prenos údajov z Národného registra poskytovateľov umožňuje zdravotným poisťovniam účinne monitorovať sieť poskytovateľov.
38. Okrem ustanovení § 71 ods. 3 a 4 zákona o zdravotníckych službách, ktoré upravujú rozsah zhromaždených údajov, vláda dodáva, že ide o podzáznamy osobitných registrov, nie o zber údajov. Je to zrejmé aj z oficiálne uverejnenej metodiky registrov NZIS. Záznam o mieste narodenia a občianstve je súčasťou vybranej štatistiky oddelenia; miesto bydliska je uvedené ako povinná časť štatistiky o zosnulých osobách; informácie o rodičoch alebo partneroch sú medzinárodne zozbieraným subjektom v štatistike vrodených vývojových chýb; informácie o obmedzení spôsobilosti (nedostupnosti) sú súčasťou registra užívania drog a zneužívania látok. Vo všetkých prípadoch ide o veľmi vážne programy, v ktorých ministerstvo účinne monitoruje údaje nevyhnutné pre niekoľko po sebe nasledujúcich programov svojich alebo iných štátnych inštitúcií, ako aj pre potreby medzinárodnej spolupráce. V každom prípade preto nie je možné hovoriť o paušálnom monitorovaní uvedených parametrov vo všetkých registroch tvoriacich NZIS.
39. Pokiaľ ide o chýbajúcu možnosť zberu a spracovania osobných údajov, vláda uvádza, že možnosť náhodného vymazania by bola v rozpore so základnými zásadami štatistického monitorovania zdravotného stavu obyvateľstva, kvality starostlivosti a jeho ekonomickej efektívnosti. Výsledkom by bol chaotický a úplne nereprezentatívny zdroj údajov. Z skreslených údajov, ktoré by nevyhnutne viedli k chybám v riadení starostlivosti, by potom vyplynuli len skreslené závery pri hodnotení ich dostupnosti alebo kvality. Je to preto požiadavka, ktorá by znemožnila presne vyhodnotiť kvalitu starostlivosti a v konečnom dôsledku poškodiť pacientov. Neprípustnosť vymazania údajov na požiadanie a s tým súvisiace obmedzenie práva na informácie o sebaurčení ustanovené v charte sú preto podľa vlády legitímne.
40. S cieľom obnoviť NRZP vláda uvádza, že register je základným a riadiacim registrom akéhokoľvek funkčného systému "eHealth" (v tejto súvislosti vláda pripomína, že vzhľadom na chýbajúce dlhodobé série referenčných údajov o pracovníkoch neexistujú presné údaje o rozdelení kapacity v systéme zdravotnej starostlivosti). V prípade (opätovného) zrušenia NRZP sa databázy, ktoré zbierajú tie isté údaje, pravdepodobne čiastočne objavia z rôznych úradov a inštitúcií, čo len zvýši riziko ich zneužitia.
41. Podľa vlády sporná právna úprava NRZP plne rešpektuje zistenie ústavného súdu, sp. zn. pl. ÚS 1 / 12, pretože tento register navrhuje ako referenčný a programovací systém, ktorý nie je verejný. Účel zriadenia registra sa tiež podstatne presunul z predchádzajúcich ústavných právnych predpisov - na proces elektronického zdravotníctva, keď takýto systém nemôže nahradiť žiadny iný systém alebo register profesijných komôr. Vláda je preto presvedčená, že zber údajov v NRZP nemožno označiť za nadbytočný.
42. V otázke registrov pacientov vláda uvádza, že zdravotné registre sú chrbtovou kosťou NZIS a ako také sú nevyhnutné pre mnohé lekárske segmenty. Napríklad autor, ktorého spomenul Národný register nemocníc, je jediným zdrojom údajov na posúdenie vývoja, záťaže, dostupnosti a kvality starostlivosti o lôžko. Dôvodom tohto registra však nie je žiadny spôsob zmeny dohľadu nad platbami ani zmeny postavenia a úlohy zdravotných poisťovní. Dôvodom jeho existencie je potreba využívať existujúce a pravidelne zhromažďované údaje o starostlivosti, ktoré sa platia z verejného zdravotného poistenia, na komplexné analýzy zdravotného stavu obyvateľstva, chorobnosti a rizík, dostupnosti starostlivosti a jej kvality, ako aj na analýzy nedostatkov v sieti poskytovateľov zdravotníckych služieb. Ak by bol predmetný register zrušený, čiastočné nemocničné informačné systémy vo viac ako 350 nemocniciach ho nemohli nahradiť. Zároveň by samotné nemocnice stratili príležitosť porovnať svoje výsledky s celkovými výsledkami.
43. Námietka proti neistote definície názvu osôb oprávnených na prístup k údajom uchovávaným v zdravotných registroch spočíva v tom, že nadpis oprávnených osôb (tzv. oprávnených pracovníkov) je jasne stanovený zákonom (oddiel 73 ods. 2 zákona o zdravotníckych službách) a nenecháva ho na vykonávacie právne predpisy, ako uviedol odvolateľ. Vykonávacie nariadenie v zmysle oddielu 78 zákona o zdravotníckych službách stanovuje okrem iného len podrobnosti o žiadosti o prístup k osobným údajom a ich zrušenie a o iných údajoch uchovávaných v lekárskych registroch.
44. K článku 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z. vláda uviedla, že údaje, ktoré zhromaždila, sú založené na dobrovoľných záväzkoch a sú zakotvené v zmluve. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že inštitút narúša voľnú hospodársku súťaž poskytovateľov, vláda poznamenáva, že inštitút nie je administratívnym orgánom, ale organizačným orgánom štátu, ktorého zakladateľom je ministerstvo. Akékoľvek rozhodnutie prijaté ústavou je preto možné opätovne posúdiť na základe sťažnosti podanej ministerstvom, ktorého rozhodnutie o sťažnosti môže byť preskúmané v správnom súdnictve.
Pozícia ministerstva zdravotníctva
45. Napriek tomu, že ústavný súd dostal pripomienky od vlády zastúpenej ministrom zdravotníctva, považoval za potrebné, aby ministerstvo predložilo aj svoje pripomienky k návrhu na začatie konania, najmä s cieľom uviesť, na aký účel sa osobné údaje uvedené v oddieloch 70 ods. 2, 71 ods. 1 až 5, 7 a 9, 74 ods. 1 a 2, 76 ods. 1 a 77a ods. 3 zákona o zdravotníckych službách zasielajú jednotlivo každému z týchto údajov. Ministerstvo však nepredložilo svoje pripomienky ani po opakovanej výzve.
Oznámenie ombudsmana
46. Ombudsman informoval Ústavný súd, že sa rozhodla neuplatniť svoje právo zasiahnuť.
Vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov
47. Dozorný úrad predovšetkým poznamenáva, že nenamieta proti samotnému zavedeniu a existencii systému zdravotných registrov, ktoré využívajú súčasné možnosti technologického rozvoja pre zdravie a pohodu človeka v najširšom zmysle slova. Cieľom zavedenia zdravotných registrov by nepochybne malo byť zlepšenie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti napríklad prostredníctvom optimalizácie systémov zdravotnej starostlivosti a účinného prideľovania finančných prostriedkov získaných v systéme zdravotného poistenia. Je to sektor zdravotníctva, ktorý má mimoriadne vysoký potenciál na využitie nových možností, ktoré informačné technológie prinášajú. Úrad však vyžaduje, aby používanie nových technológií a údajov v zdravotnej starostlivosti bolo spojené s požiadavkami na ochranu osobných údajov, súkromia a údajov. Je založená na skutočnosti, že rýchle tempo technologických zmien a globalizácie zmenilo rozsah a spôsob zberu, využívania a prístupu k údajom od základov. Je pravda, že objem zhromaždených údajov sa exponenciálne zvyšuje. Tieto informácie sa vo veľkej miere používajú v spoločnosti, napríklad pre rôzne druhy analýz. Analýzy súborov údajov majú zvyčajne aplikácie zdravotnej alebo zdravotnej politiky, ktoré možno použiť na boj proti chorobám. Spracovanie údajov má pre spoločnosť ako celok veľký význam a dokonca je známe, že mnohé zdravotné a zdravotné problémy možno riešiť len týmto spôsobom v budúcnosti. Tieto trendy môže charakterizovať skutočnosť, že digitálny a fyzický svet je v súčasnosti prepojený. Môže to však zahŕňať aj mnohé riziká. Ak neobsahujú veľké objemy zhromaždených údajov, nepredstavujú žiadne riziko pre ochranu osobných údajov. Väčšina v súčasnosti generovaných údajov však zahŕňa osobné údaje a rozsiahle dátové súbory, ktoré zvyšujú riziká pre ľudské súkromie a ochranu osobných údajov. Hodnota informácií spočíva nielen v pôvodnom účele, ale aj v druhotnom použití, t. j. v spracovaní na iné účely ako tie, na ktoré boli pôvodne zhromaždené. Pri zhromažďovaní veľkého množstva údajov môže dôjsť k ohrozeniu osobných údajov a súkromia, ale aj k opomenutiu etických otázok, ľudskej dôstojnosti a individuality.
48 . Veľké údaje sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016 / 679 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov uvádzajú aj ako potenciálne riziko a zrušujú smernicu 95 / 46 / ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) - (ďalej len "nariadenie "). Nariadenie nenavrhuje právo na ochranu osobných údajov ako absolútnu, ale uvádza, že sa musí posudzovať v kontexte svojej funkcie v spoločnosti a v súlade so zásadou proporcionality musí byť v rovnováhe s ostatnými základnými právami (pozri jej preambulu).
49. Od nálezu sp. zn. pl. ÚS 1 / 12 sa odkazuje na zásady , na základe ktorých Dohovor o ochrane osôb pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (č . 115 / 2001 Z. z. m.) a v súčasnosti už nie je v platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 95 / 46 / ES o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len "smernica "), je vymedzený nariadením na posúdenie návrhu na príslušnú zmenu právneho rámca od 25. mája 2018.
50. Pokiaľ ide o zdravotné registre, skutočnosť, že sú založené na zhromažďovaní a používaní veľkého počtu zdravotných údajov, je vo všeobecnosti nevyhnutná z hľadiska súkromia. Tieto údaje sa považujú za citlivé a fyzické osoby ich často považujú za citlivejšie než iné údaje. Viacero komerčných a iných prevádzkovateľov využíva alebo má záujem používať takzvané profilovanie, rozlíšenie, ktoré môže byť založené aj na používaní údajov o zdraví. Môže sa to prejaviť v mnohých situáciách, ako je rokovanie o bankovej pôžičke, poskytovanie hypotéky alebo hľadanie zamestnania, alebo jednotlivec môže byť vystavený sociálnej stigmatizácii v spojení s duševnými chorobami. Jedným z najväčších problémov bezpečnosti údajov sú úniky citlivých údajov v zdravotnej starostlivosti. Zdravotné údaje sú mimoriadne cenné, dokonca aj na trhu. Existujú aj násobky typov útokov zameraných na zdravotné údaje, ako sú útoky na šifrovanie a prístup k údajom o pacientoch alebo prípady, keď útočník fotí informácie zobrazené z dostupných rozhraní (monitory, tablety atď.) prostredníctvom svojho vlastného zariadenia (najčastejšie mobilný telefón). V Českej republike nie sú k dispozícii žiadne zverejnené štatistiky o úniku citlivých údajov v oblasti zdravotnej starostlivosti a až po tom, čo sa od nariadenia vyžadovalo, aby ich oznamovalo.
51. Dozorný úrad poukázal aj na definíciu údajov o zdraví uvedenú v článku 4 ods. 15 nariadenia a podrobne uvedenú v jeho preambule a na skutočnosť, že nariadenie klasifikuje údaje o zdraví medzi osobitné kategórie osobných údajov, pre ktoré článok 9 nariadenia stanovuje prísnejšie pravidlá ako tie, ktoré sú stanovené v článku 6 nariadenia o spracovaní bežných osobných údajov. Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov je zakázané, pokiaľ nie je v článku 9 ods. 2 nariadenia stanovená výnimka. Výnimky z tohto zákazu sú však užšie a konkrétnejšie ako dôvody na spracovanie bežných kategórií osobných údajov uvedených v článku 6 nariadenia. Správca preto musí starostlivo zvážiť, či jeden z 10 uvedených dôvodov svedčí. V prípade verejného záujmu sa používa prídavné meno "významný verejný záujem," ktoré jasne zvyšuje požiadavky na spracovanie.
52. Podľa úradu sporná právna úprava NZIS vytvára veľkorysý a úplne otvorený rámec pre prevádzku zdravotných registrov, ktorý môže vzniknúť podľa súčasných potrieb. Zákon o zdravotníckych službách predpokladá na účely zdravotných registrov zhromažďovanie snáď všetkých existujúcich osobných údajov poskytnutých ministerstvom vnútra, políciou Českej republiky a Českým štatistickým úradom zo základných registrov a iných informačných systémov verejnej správy.
53. V súvislosti s argumentom obsiahnutým v návrhu je podľa úradu dôležité, aby práva dotknutej osoby vo vzťahu k celej NZIS neboli založené na súhlase dotknutej osoby, hoci inštitút pre súhlas so spracúvaním osobných údajov je primárnym plnením práva na informácie. Plnenie úloh v oblasti ochrany verejného zdravia a poskytovania zdravotnej starostlivosti si vyžaduje pevný a spoľahlivý právny základ, ktorý umožní rovnaký prístup všetkým, ktorým sa poskytuje starostlivosť a určité služby, pričom sa bude rešpektovať súčasná situácia a budúce potreby každého jednotlivca a poskytovateľov starostlivosti. Súhlas dotknutej osoby však nie je v súlade s týmito požiadavkami na základe jej odvolania. V takejto situácii preto musia byť k dispozícii všetky dostupné záruky.
54. Ochrana osobných údajov a práva dotknutých osôb nie sú vôbec uvedené v názve tretej časti šiesteho zákona o zdravotníckych službách, alebo boli vynechané v rámci zdravotných registrov. V tejto súvislosti sú právne predpisy nevyvážené a jednostranné a sledujú, ako sa uvádza v návrhu, predchádzajúce právne predpisy podľa zákona o starostlivosti o ľudí. Preto ani zásady a pravidlá ochrany osobných údajov neboli dostatočne zohľadnené v právnych predpisoch zdravotných registrov, ani v NRZP, v prípade ktorých k zmene došlo len v skutočnosti, že register bol zmenený na neverejný. Nález sp. zn. Na účely zdravotných registrov, keďže zákon o zdravotníckych službách ich uvádza v oddieloch 70 ods. 1 a 73, je jasné, že na splnenie určitých účelov by postačovali iba anonymné údaje. Inými slovami, táto hlava zákona vyžaduje, aby sa citlivé osobné údaje prenášali do zdravotných registrov, ktoré sa uchovávajú dlhý čas, napríklad bez vysvetlenia v dôvodovej správe, prečo a do akej miery si každý z sledovaných účelov vyžaduje spracovanie citlivých osobných údajov a prečo nestačí pracovať napríklad so súhrnnými údajmi. Ciele, ktoré majú spĺňať zdravotné registre, by sa mohli dosiahnuť prenosom už anonymizovaných údajov zdravotníckym inštitúciám. Takéto údaje nemohli byť predmetom úniku.
55. Dozorný úrad napokon poznamenáva, že od prijatia sp. zn. Pl. ÚS 1 / 12 normy o ochrane súkromia v porovnaní so smernicou sa zvýšila aj ochrana osobných údajov a požiadaviek na súkromie, ktoré predstavujú základné práva chránené ústavným poriadkom. Je teda pravda, že sporná právna úprava sa ešte viac nepostaví, ak nie je dostatočným právnym základom na vedenie zdravotných registrov a neexistujú dostatočné záruky na ochranu týchto práv dotknutých osôb.
Vyjadrenie Ústavu zdravotných informácií a štatistík Českej republiky
56. V prvom rade inštitút uvádza, že úplné zrušenie predpisov obsiahnutých v oddieloch 70 až 78 zákona o zdravotníckych službách by viedlo k úplnej likvidácii NZIS, a teda k likvidácii jediného centrálne kontrolovaného zberu údajov v sektore zdravotnej starostlivosti. Väčšina funkčných a veľmi potrebných zdravotných registrov existuje už desaťročia, z ktorých mnohé boli zmenené alebo novo iniciované zmenou zákona o zdravotníckych službách z roku 2016. Tieto registre vždy vedú vo väčšine krajín Európskej únie (napr. onkologické, kardiotoraktické) ako dôležité informačné systémy a ich údaje sa porovnávajú medzi členskými štátmi. Tvrdenie, že moderné monitorovanie zdravotnej starostlivosti je súčasťou totalitného režimu, nemôže vychádzať z objektívnych medzinárodných porovnaní. Naopak, moderná medicína a jej hodnotenie musia vychádzať z veľmi spoľahlivých vnútroštátnych údajov. Metodika všetkých registrov v NZIS vychádza z medzinárodných odporúčaní vydávaných priebežne.
57. Podľa inštitútu bol spôsob vytvorenia registrov riadne prediskutovaný profesionálnymi spoločnosťami a profesionálnymi komorami a podliehal rozsiahlemu a otvorenému pripomienkovému postupu. Výsledkom bolo predloženie novely zákona o zdravotníckych službách (uverejneného ako zákon č. 147 / 2016 Z.z.) Legislatívna rada vlády bez konfliktu s maximálnym rešpektovaním ochrany osobných údajov a pravidiel kybernetickej bezpečnosti. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa sleduje jediný základný cieľ: zvýšiť informačnú hodnotu NZIS pomocou existujúcich údajov v českej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú vytvorené výlučne verejnými zdravotnými poisťovňami. Použitie týchto údajov žiadnym spôsobom neobmedzuje obchodnú ani hospodársku činnosť žiadneho subjektu.
58. Účelom NZIS nie je monitorovať pacientov, pretože všetky analýzy sa vykonávajú nad plne anonymizovanými a súhrnnými údajmi. Jeho cieľom je sledovať parametre starostlivosti - to však musí byť pripisované pacientovi, ktorý nie je žiadnym spôsobom identifikovaný. Vzhľadom na to, že údaje sa spracúvajú bez jeho súhlasu, prednosť má hodnotný aspekt verejného záujmu, čím sa obmedzuje právo jednotlivca na informácie o sebaurčení s cieľom splniť jeho práva podľa článku 31 charty. Ochrana základných práv sa zabezpečí v plnom súlade s platnými právnymi predpismi. Počas celej existencie NZIS nedošlo k žiadnemu incidentu zneužívania zozbieraných údajov.
59. Odvolateľ návrhu, ktorý založil Ústavný súd sp. zn. pl. ÚS 1 / 12 Inštitút uvádza, že sa týka NRZP, ktorá bola koncipovaná ako verejná. Z tohto dôvodu nie je postihnutý ani pacient ani NZIS, ktoré sa vykonávajú za úplne odlišných podmienok. Odvolanie ústavného súdu bolo teda vypočuté s cieľom presnejšie stanoviť účel registrov tvoriacich NZIS a okruh oprávnených osôb, ktoré majú prístup do registra. Zákonom č. 147 / 2016 Z. z. bol nový NRZP zriadený ako úplne neverejný, referenčný, programovací systém založený na zásadách "elektronickej verejnej správy" a zákon výslovne a jasne stanovil práva a podmienky prístupu do registra, resp. názov oprávneného personálu (oddiely 70 a 73). NRZP je základný register riadenia akéhokoľvek funkčného systému" eHealth. "Ak by štát takýto register nevytvoril, tieto databázy by boli vytvorené čiastočne v rôznych kanceláriách a inštitúciách, čo by výrazne zvýšilo riziko práce na údajoch. NRZP nemožno nahradiť žiadnym iným systémom alebo registrom profesijných komôr a netýka sa prebytku údajov v podsystémoch rôznych inštitúcií.
60. Tvrdenie, že súhrnné údaje v takzvaných správach poskytovateľov zdravotníckych služieb (štátna štatistická služba) sú dostatočné, je nesprávne. Tieto správy umožňujú len hrubý epidemiologický pohľad na systém a navyše ani zďaleka na všetky hlavné choroby a zdravotné problémy. Tieto údaje preto neumožňujú presné vyhodnotenie kvality a účinnosti používania zdravotníckych výrobkov.
61. Zákon č. 147 / 2016 Z. z. nezaviedol "hmotnosť" nových registrov pre ich prepojenie. Namiesto toho dochádza k inovácii Národného registra platených zdravotníckych služieb, ktorý využíva iba údaje, ktoré už pacient získal bez súhlasu zdravotných poisťovní. Tvrdenie odvolateľky, že iné právne nástroje a inštitúcie sú určené na zber údajov o pacientoch s cieľom riadiť kvalitu nemocníc, inštitút odmieta skutočnosť, že základnou zásadou hodnotenia kvality zdravotnej starostlivosti je, že musí byť transparentným systémom založeným na objektívnych (referenčných) údajoch. Systém predstavuje práve NZIS, pretože kvalitu starostlivosti nemôže hodnotiť samotný orgán. Táto zmena zákona o zdravotníckych službách bola pripravená splniť povinnosť ministerstva dohľadu nad zdravotnými poisťovňami, a tým uľahčiť celý systém verejných zdravotníckych služieb. Dôvodom existencie tohto registra je preto používanie existujúcich a pravidelne zhromažďovaných údajov o starostlivosti vyplácaných z verejného zdravotného poistenia na komplexné analýzy zdravotného stavu obyvateľstva, chorobnosti a rizík, dostupnosti starostlivosti a jej kvality a na analýzy nedostatkov v sieti poskytovateľov zdravotníckych služieb.
62. Pokiaľ ide o ustanovenia § 71 ods. 3 a 4 zákona o zdravotníckych službách, inštitút uvádza, že ide o podzáznamy osobitných registrov, a nie zberu údajov o oblastiach, čo je zrejmé aj z oficiálne uverejnených usmernení o registroch NZIS. Nie je to komplexné monitorovanie všetkých parametrov vo všetkých registroch, čo by určite bolo problematické. Pokiaľ ide o § 71 ods. 10 (ďalej len "údaje potrebné na plnenie úlohy"), inštitút ďalej uvádza, že ide o právne špecifikovaný rozsah údajov, a to údaje z registrov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a d) a od českého štatistického úradu.
63. Pokiaľ ide o neexistenciu možnosti, aby dotknutá osoba požiadala o vymazanie údajov z registra inštitútu, uvádza sa v nej, že ide o požiadavku, ktorá by znemožňovala presne zhodnotiť kvalitu starostlivosti a v konečnom dôsledku poškodiť pacientov. V tejto súvislosti sa pýta, čo by malo zmysel sledovať, napríklad veľkosť a kvalitu starostlivosti o matku a novorodenca, ak by osoby, ktoré sa o údaje náhodne postarali, natierali databázu, čo zodpovedá výsledku chaotického a nereprezentatívneho zdroja údajov. Národný register nemocníc je takisto jediným zdrojom údajov na posúdenie vývoja, záťaže, dostupnosti a kvality starostlivosti o lôžko. Ak by bol zrušený, čiastočné nemocničné informačné systémy v stovkách nemocníc by ho nemohli nahradiť a nemocnice by stratili možnosť porovnať ich výsledky s celkovými výsledkami.
64. V článku 78 zákona o zdravotníckych službách inštitút zdôrazňuje, že počet oprávnených pracovníkov je jasne stanovený v oddiele 73 ods. 2 toho istého zákona. Vo vykonávacom dekréte sa potom uvádzajú len podrobnosti žiadosti o prístup k osobným údajom a iným údajom uchovávaným v lekárskych registroch a ich zrušenie.
65. § 41a ods. 1 zákona o verejnom zdravotnom poistení stanovuje, že tento zber údajov je dobrovoľný, je zmluvný a nie je súčasťou NZIS. Referenčná sieť poskytovateľov (nemocnice) je uverejnená v bulletine ministerstva zdravotníctva č. 8 / 2016 a bude sa každoročne aktualizovať. Pravidlá sa navrhujú vo forme metodiky a všetky metodické dokumenty v rámci DRG sú verejne dostupné a podliehajú opozícii a korekciám. Predmetom právneho nariadenia nie je definícia podrobnej metodiky, len stanovenie povinnosti inštitútu zasielať "aktuálne údaje a metodiky" ministerstvu v stanovených lehotách. Inštitút vykonáva iba analytické hodnotenia a vypracúva metodiku hodnotenia prípadu hospitalizácie, ale jeho uplatňovanie do praxe nepatrí do jeho pôsobnosti (definícia existujúcich procesov je v rámci ministerstva). Spracúva sa konzistentnosť krokov v právnych aspektoch súvisiacich so zmenami / optimalizáciou systému DRG. Okrem toho inštitút poukazuje na oznámenie českého štatistického úradu č. 313 / 2016 Z. z. o aktualizácii klasifikácie hospitalizovaných pacientov (IR-DRG) [najnovšie oznámenie českého štatistického úradu o aktualizácii klasifikácie hospitalizovaných pacientov (IR-DRG) bolo uverejnené s účinnosťou od 1. januára 2019 pod č. 218 / 2018 Z. z. - Poznámka k Ústavnému súdu].
66. Inštitút napokon odporúča zamietnuť návrh.
67. Zvolaním ústavného súdu zo 6. októbra 2020 bol inštitút ďalej požiadaný, aby predložil pripomienky alebo odpovedal na tieto otázky. Ústavný súd najprv vyzval, aby pre každý konkrétny účel NZIS (oddiely 70 ods. 1 a 73 ods. 1 zákona o zdravotníckych službách) uviedol osobitný rozsah individuálnych údajov, ktorých zber je potrebný na ich splnenie, ako aj to, či je na ich splnenie potrebná identifikácia pacienta. Konkrétne sa musel vyjadriť k údajom týkajúcim sa obmedzenia práceneschopnosti, rodinného postavenia, dátumu jeho zmeny a miesta manželstva alebo registrovaného partnerstva, mena, priezviska a priezviska manžela/manželky alebo registrovaného partnera [pozri oddiel 71 ods. 3 písm. m) alebo článok 4 písm. n) zákona o zdravotníckych službách], mena, priezviska a štátnej príslušnosti dieťaťa, manžela/manželky, adoptora, administratívneho vyhostenia, rodného čísla matky a otca a dátumu nadobudnutia právnej právomoci prijať alebo rozhodnutia o zrušení adopcie. Po druhé, inštitút mal odpovedať na rozsah, v akom bola upravená technická bezpečnosť uchovávania údajov a ako by sa dala monitorovať alebo zaznamenávať, ktoré osoby, kedy a prečo sa skutočne zaoberali NZIS. Po tretie, mal vyjadriť svoje názory na to, či sporná právna úprava obsahuje záruky proti neoprávnenému prístupu k údajom alebo opravným prostriedkom a ich možnému zneužitiu.
68. Inštitút sa odvolával na svoje predchádzajúce pripomienky a zopakoval, že sporná právna úprava je zlučiteľná s ústavným poriadkom. Na účely NZIS (§ 70 ods. 1 a § 73 ods. 1 zákona o zdravotníckych službách) uviedla, že "všetky špecifické údaje uchovávané v zdravotných registroch majú byť v súlade s ustanoveniami uvedenými v uvedených ustanoveniach." Podľa zákona definované osobné údaje musí byť systém nevyhnutne schopný správne prideliť konkrétnemu poskytovateľovi zdravotníckych služieb, osobitnú odmenu za tieto služby, osobitný obsah služieb poskytovaných na konkrétny výsledok, ako je výskyt nežiaducich udalostí, komplikácie, prežitie pacienta atď. "Okrem anonymného zberu údajov podľa neho nie je možné dosiahnuť účel zákona. Identifikácia pacienta, a to aj ako poistenca, je nevyhnutná a dôležitá pre všetky systémy v rámci NZIS.
69. Inštitút ďalej uviedol, že právnym základom na spracovanie osobných údajov v NZIS je článok 9 ods. 2 písm. h) až j) nariadenia. Ako prevádzkovateľ osobných údajov bol inštitút niekoľkokrát preskúmaný Úradom pre ochranu údajov, posledná inšpekcia sa dokončí 6. marca 2018. Inštitút vo svojich pripomienkach zhrnul závery kontrolného protokolu. Zdôraznil najmä, že má zmluvy podľa oddielu 6 zákona o ochrane údajov, ktoré obsahujú záruky dostatočnej technickej a organizačnej bezpečnosti osobných údajov. Okrem toho inštitút prijal opatrenia na zabránenie neoprávnenému alebo náhodnému prístupu k osobným údajom alebo ich zneužitiu. Podobne inštitút pripravil a zdokumentoval technické a organizačné opatrenia prijaté na zabezpečenie ochrany osobných údajov v súlade s oddielom 13 ods. 2 zákona o ochrane údajov. V oblasti automatizovaného spracovania osobných údajov inštitút zabezpečuje, aby systémy automatizovaného spracovania osobných údajov používali iba oprávnené osoby [odsek 13 ods. 4 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov]. Inštitút tiež v súlade s článkom 13 ods. 4 písm. c) zákona o ochrane osobných údajov vytvorí elektronické záznamy na určenie a overenie, kedy, kým a z akého dôvodu boli osobné údaje zaznamenané alebo inak spracované. Zaznamenáva sa všetok prístup k osobným údajom.
70. Prevádzková bezpečnosť samotnej NZIS je zabezpečená systémom opatrení na základe normy ISO 27001 a vyhlášky č. 82 / 2018 Z. z. o bezpečnostných opatreniach, incidentoch v oblasti kybernetickej bezpečnosti, reaktívnych opatreniach, procedurálnych požiadavkách v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zničenia údajov (Procedurálny príkaz na kybernetickú bezpečnosť), ako aj "súborom technických nástrojov na monitorovanie a hodnotenie operácií, riadenia logov, spracovávanej obchodnej kontinuity a ďalších nástrojov a opatrení." Inštitút sa tiež odvoláva na prevádzkové metodiky NZIS, ktoré sú podľa neho plne v súlade s právnymi predpismi, ako aj ISO / IEC 27001: 2013 a ISO 10001: 2007.
Pripomienky českej lekárskej komory
71. Na úvod CLK vyhlásila, že nie je právne spôsobilá preskúmať otázku, ktorá je predmetom konania pred ústavným súdom, pokiaľ ide o kritérium proporcionality medzi ochranou osobných údajov na jednej strane a verejným záujmom o informácie o stave obyvateľstva na strane druhej.
72. Člen sa však domnieva, že informácie poskytnuté podľa sporných ustanovení zákona o zdravotníckych službách sú vo všeobecnosti potrebné na to, aby štát rozhodol o opatreniach v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o obyvateľstvo. Predmetné informácie môžu byť dobrým základom pre znalosti demografických podmienok, pokiaľ ide o výskyt jednotlivých závažných chorôb a poskytovanie zdravotníckych služieb v jednotlivých regiónoch, a z tohto hľadiska sa CLK domnieva, že existuje verejný záujem o ich poskytovanie.
73. Úplné zrušenie všetkých sporných ustanovení zákona o zdravotníckych službách nepovažuje CLK za vhodné, žiaduce alebo potrebné na ochranu osobných údajov občanov. Aj keby ústavný súd poskytol zákonodarcovi určitý čas a odložil vykonateľnosť zistenia na primerané obdobie na prijatie nových právnych predpisov, a to aj v takom prípade, najmä v minulom roku pred parlamentnými voľbami, mohla by nastať situácia, keď by zákonodarca už nebol schopný prijať nové právne predpisy a bolo by to tak, že by tieto právne ustanovenia, ktorých účelom je nepochybne riadenie starostlivosti o obyvateľstvo, neboli nahradené a všetok informačný systém českého zdravia by nejaký čas zomrel.
74. Pokiaľ ide o register jednotlivých chorôb, hospitalizáciu atď., CLK zastáva názor, že existuje oveľa podrobnejší prehľad o jednotlivých občanoch - poistencoch a ich zdravotnom stave - zdravotných poisťovniach, ktorých zamestnanci majú povinnosť zachovávať dôvernosť, ale nie sú oficiálnymi osobami alebo štátnymi zamestnancami. Člen sa domnieva, že ak majú príslušné informácie v oveľa väčšej miere, zamestnanci (vrátane súkromných) zdravotných poisťovní nemôžu byť hrozbou pre ochranu osobných údajov, ak sú povinní určiť len štátneho zamestnanca, ktorý je povinný mlčať v rámci trestných sankcií s citlivými osobnými údajmi oznámenými v rámci NZIS.
75. Podľa názoru ČLK je potrebný aj národný register poskytovateľov, pretože každý, kto má nárok na poskytovanie zdravotníckych služieb, by mal byť zaregistrovaný štátom, podobne ako tí, ktorí sú zaregistrovaní v obchodnom registri obchodníkmi.
76. Otázkou v CLK je, či register všetkých zdravotníckych pracovníkov vrátane všetkých osobných údajov, ktoré sa majú viesť v registri podľa zákona, musí byť udržiavaný najmä v situácii, keď registre lekárov, zubných lekárov a farmaceutov vedie odborná komora zriadená zákonom, a preto sú čiastočne duplicitnými registrami. Zvažuje sa aj rozsah údajov uchovávaných o jednotlivých zdravotníckych pracovníkoch v tomto registri. Člen však netvrdí, že existencia NRZP je v rozpore s ústavným poriadkom.
77. Na záver, CLK vyjadril presvedčenie, že okrem registra zdravotníckych pracovníkov by všetky ostatné registre mohli prispieť k lepšej ochrane zdravia a lepšiemu rozhodovaniu o prijímaní právnych predpisov a iných opatrení v zdravotníctve, pretože bez týchto informácií by rozhodovanie o opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva bolo oveľa ťažšie. Verejný záujem na existencii týchto registrov nepochybne existuje.
General Health Insurance Company of the Czech Republic
78. Vo vyhlásení, ktoré zaslal riaditeľ, NZIS uviedla, že má tiež v úmysle tak urobiť (čo je zdôraznené v novej zmene a doplnení Národného registra platených zdravotníckych služieb) s cieľom zhromaždiť neonymizované údaje o osobách prijímajúcich zdravotné služby, na ktoré sa vzťahuje verejné zdravotné poistenie, a o takýchto zdravotných službách v celom rozsahu. Podľa GPA je potrebné rešpektovať ústavnú požiadavku, že samotný právny rámec na spracúvanie osobných údajov nestačí, ale že spracúvanie takýchto údajov musí byť nevyhnutné, odôvodnené, účinné, logické a defenzívne pre sledované ciele. Na tento účel SAO poznamenáva, že NZIS a informácie, ktoré jej poskytuje, sú jednoznačne prospešné pre kvalitu zdravotnej starostlivosti. Umožňujú lepšie hodnotenie dostupnosti a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti vrátane monitorovania jej kvality. Na základe týchto údajov bude možné zaviesť spoľahlivý systém kontroly a optimalizácie zdravotnej starostlivosti pre rôzne sociálne a demografické skupiny a optimalizovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. NZIS teda predstavuje transparentný nástroj na určenie verejného záujmu, ako je vymedzené v § 17 ods. 2 zákona č. 48 / 1997 Zb. Tieto aspekty NZIS sú také dôležité a verejný záujem je taký silný, že ústavný súd by mal potvrdiť súlad sporných ustanovení s ústavným poriadkom.
79. Podľa DSP je nové nariadenie NZIS racionálne a odôvodnené vzhľadom na sledované ciele, ktoré sú vo všeobecnosti definované, ale jednoznačne v zákone o zdravotníckych službách. Preto nemôže súhlasiť s názorom, že účel NZIS a samotných registrov je vágny alebo all inclusive. Okrem účelu NZIS tento zákon podrobne opisuje aj to, kto a kedy sú údaje anonymizované alebo kto má prístup k údajom, ktoré nie sú určené na uverejnenie. Neexistuje iný spôsob, ako sa s nimi vysporiadať, než spôsob, akým sa s nimi zaobchádza.
80. Zrušenie sporného systému by podľa MDC malo nenapraviteľné dôsledky. Po zrušení NZIS by sa v skutočnosti stratili zdravotné štatistiky o zdravotnom stave obyvateľstva, ako aj národné štatistické služby. Tieto údaje sa zbierajú už mnoho rokov a úspešne sa využívajú nielen v zdravotníctve v Českej republike, ale aj v porovnaní s inými krajinami EÚ a sveta. Informácie z registrov sa používajú na dlhodobé monitorovanie a analýzu výskytu sledovaných chorôb a liečebných metód v Českej republike, pričom údaje sa spracúvajú v epidemiologických štúdiách a slúžia lekárskemu výskumu. Podľa informácií, ktoré poskytla NZIS, je tiež registrovaná ako tzv. register programového strediska vo vzťahu k základným registrom podľa zákona č. 111 / 2009 Z. z., o základných registroch v znení neskorších predpisov a v dôsledku jeho zrušenia, by sa funkcia týchto registrov ohrozila ako jeden z nástrojov na zníženie administratívnej záťaže a odbremenenia verejnej správy. Splnenie medzinárodných záväzkov voči medzinárodným organizáciám by bolo takisto obmedzené.
81. Nové nariadenie NZIS bolo spôsobené najmä potrebou naplniť verejný záujem a pretože štát zistil, že toto nariadenie nie je dostatočné. Najzákladnejšou zmenou je zriadenie Národného registra zdravotníckych služieb podliehajúcich oznamovaniu, ktorý spracúva údaje predtým zozbierané zdravotnými poisťovňami bez súhlasu poistenca. Tento register je navrhnutý aj ako nástroj ministerstva na splnenie jeho povinnosti dohľadu. Okrem toho má ministerstvo povinnosť vymedziť podľa zákona o verejnom zdravotnom poistení verejný záujem na stabilite systému verejného zdravotného poistenia, ktorý nemožno objektívne dosiahnuť bez tohto nástroja, keďže predchádzajúca právna situácia nebola z hľadiska zdravotných poisťovní uspokojivá, nieto však transparentná. Ministerstvo tak bude mať nedeformovaný pohľad na hodnotenie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom údajov v tomto registri.
82. PPA uvádza, že podľa tvrdenia odvolateľa sú niektoré údaje, ako napríklad rodné číslo, nadbytočné, že NZIS nepredpokladá použitie týchto údajov nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné. Rodné číslo tu nie je určené na identifikáciu individuálneho poistenca - pacienta, ale na "spojenie" údajov o poskytovanej starostlivosti, ako aj sociografické údaje, ktoré sa ho týkajú. Rodné číslo je jediným ukazovateľom toho, že toto spojenie sa vytvára na mieste a v čase - takže je to jediná konštanta, ktorá umožňuje takéto "záväzné." Okrem toho existujúce registre, ako je register rakoviny, sú založené od 2. polovice 70. rokov 20. storočia. Ak by sa NZIS vzdala používania rodného čísla, bolo by potrebné vytvoriť nový identifikačný kód, ktorý by umožnil opätovné prepojenie informácií zo záznamov v mieste a čase. Bez takéhoto pripojenia a pripojenia k jednotlivcovi nie je možné dosiahnuť stanovený cieľ, t. j. okrem iného monitorovať dostupnosť, priebeh a výsledky poskytovanej starostlivosti.
83. § 41a ods. 1 zákona o verejnom zdravotnom poistení stanovuje, že ich nemožno posudzovať samostatne. Z hľadiska ústavy a poskytovateľov ide najmä o plnenie zmluvného vzťahu, ktorý možno uzavrieť na základe § 41a ods. 4 toho istého zákona. Okrem toho sa preskúmavajú rozhodnutia ústavy aj ministerstiev.
84. Na záver GPA uvádza, že hoci vytvorenie a fungovanie NZIS je zásahom do ústavne zaručeného práva na súkromie podľa článku 10 ods. 3 charty, je podľa jej názoru prípustné. Okrem právnych a legitímnych cieľov sa tiež stanovuje ústavný záujem spoločnosti na existencii legitímneho zberu osobných údajov. GPA sa domnieva, že sporné nariadenie neodzrkadľuje len verejný záujem na ochrane verejného zdravia, ale nepriamo aj právo určitých ľudí na ochranu zdravia.
Vyjadrenie Združenia zdravotných poisťovní Českej republiky
85. SPP po prvé uvádza, že pridružené zamestnanecké poisťovne mali odlišný názor na zmenu a doplnenie zákona č. 147 / 2016 Z. z. v porovnaní s jeho propagátorom (ministerstvo), najmä tam, kde sú princípy, na ktorých sa má zriadiť Národný register platených zdravotníckych služieb, princípy. SPP vyjadrila pochybnosti o tom, či je takýto komplexný zber údajov účinný a potrebný na splnenie cieľov predkladateľa petície. Podľa názoru SPP sa preto zmena a doplnenie vzťahuje na článok 7 alebo 10 charty, pričom právo na integritu a súkromie osoby, ktorá je v nej zakotvená, je obmedzené len v prípadoch ustanovených zákonom. Takýto zákon však musí vždy merať účel, na ktorý toto právo obmedzuje vzhľadom na svoju váhu. Tento účel musí byť nevyhnutne presne vymedzený zákonom.
86. Vo všeobecnosti zamestnanecké zdravotné poisťovne SZP nie sú proti zberu zdravotných údajov, ktoré by mohli byť na základe analýz cenné pre správne stanovenie platobných mechanizmov, účinnosť liečebných postupov atď. Sú však presvedčení, že vždy je potrebné starostlivo zvážiť, či takýto cieľ nemožno dosiahnuť iným spôsobom a či je vzhľadom na svoju povahu pomerne široký zber osobných a citlivých údajov opodstatnený, účinný a potrebný.
87. SPP tiež poukazuje na to, že zdravotné poisťovne s účinnosťou od 1. septembra 2015 (pozri zákon č. 200 / 2015 Z. z.) môžu ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií poskytnúť dostatočné podrobnosti bez toho, aby bolo potrebné priradiť podrobné informácie o všetkých zdravotných výkonoch konkrétnym občanom. Oba ministerstvá majú podľa § 14a zákona českej národnej rady č. 280 / 1992 Z. z. o departementoch, pobočkách, korporátnych a iných zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov a § 11 zákona českej národnej rady č. 551 / 1991 Z. z., o General Health Insurance Company Českej republiky v znení neskorších predpisov, právo požiadať o bezplatné informácie od zdravotných poisťovní zo systému informácií o zdravotnom poistení, ktorý je nevyhnutný pre výkon ich povinností pri údržbe a rozvoji systému redistribúcie poistenia alebo pri monitorovaní ekonomickej efektívnosti zdravotníckych služieb. Ministerstvo zdravotníctva má okrem toho právo požadovať od zdravotnej poisťovne, aby poskytla informácie potrebné na plnenie svojich povinností pri vytváraní platobných mechanizmov verejného zdravotného poistenia alebo pri monitorovaní miestnej a časovej dostupnosti zdravotníckych služieb. Tieto ustanovenia vo všeobecnosti predstavujú ad hoc poskytovanie ekonomických údajov bez akéhokoľvek prepojenia na osobné údaje.
88. Uvedené stanovisko SPP (pozri bod 85) sa opakovane diskutovalo so zástupcami ministerstva, v dôsledku čoho sa ministerstvo zaviazalo zohľadniť "postupné výhrady a upozornenia" SPP vo vykonávacích predpisoch a stanoviť pravidlá primeranej ochrany osobných údajov pred neoprávneným zaobchádzaním alebo zneužitím osobných údajov. Pri následných rokovaniach o stanovení pravidiel a zásad prenosu údajov do národného registra zdravotníckych služieb podliehajúcich oznamovaniu, najmä v súvislosti s identifikáciou poistenca, sa potvrdil dlhodobý prístup SPP, že jediným správnym postupom je prenos údajov prostredníctvom AIGO, ktorý zabezpečí ochranu osobných a citlivých údajov dotknutých subjektov anonymizáciou týchto údajov v procese zberu. V prípade, že príslušný identifikátor nie je zistiteľný (neidentifikovaný poistencami, cudzincami), použije sa interný anonymný identifikátor príslušnej zdravotnej poisťovne s dodatočnými štatistickými informáciami, ako je vek, pohlavie, lokalita atď. Zároveň sa dohodlo, že správca základných registrov ponúkne iný spôsob identifikácie poistencov, napríklad bez použitia predtým povinnej RUICKej identifikácie (verejný vzdialený prístup k údajom registra územnej identifikácie, adries a nehnuteľností), s cieľom znížiť počet neidentifikovaných poistencov, a okrem toho sa zmení mechanizmus spracovania údajov zo strany základných registrov na transformáciu identifikátorov agenta. Okrem toho zástupcovia "elektronickej verejnej správy" potvrdili názor profesijných zdravotných poisťovní, že štát by mal spravovať referenčnú databázu zdravotníckych zariadení a zdravotníckych pracovníkov, pričom do tohto registra by mali byť zaslané iba osobitné informácie týkajúce sa zmluvného vzťahu s poskytovateľom.
89. Podľa SPP sa musí NZIS opakovane testovať na dodržiavanie nariadenia ako priamo uplatniteľného nariadenia EÚ.
90. Na záver SPP uvádza, že zdravotné poisťovne v zamestnaní podporujú dobré riadenie a efektívne využívanie zdravotných údajov, najmä v kontexte stanovovania pravidiel dlhodobej udržateľnosti financovania verejného zdravia. Predpokladom takéhoto dobrého riadenia a účinného "vyzdvihnutia" zdravotných informácií však musí byť to, že zásady ochrany osobných a citlivých informácií o poistencoch sa zachovávajú v súlade s ústavným poriadkom.
Replikácia odvolateľa
91. Pripomienky boli zaslané odvolateľke na účely možnej odpovede a túto možnosť nevyužila.
Vyjadrenie Úradu Svetovej zdravotníckej organizácie v Českej republike
92. Okrem toho bol úrad WHO požiadaný, aby sa vyjadril k návrhu na zrušenie sporných právnych ustanovení, najmä aby informoval o účele, na ktorý sa osobné údaje uvedené v oddieloch 70 ods. 2, 71 ods. 1 až 5, 7 a 9, 74 ods. 1 a 2, 76 ods. 1 a 77a ods. 3 zákona o zdravotníckych službách zasielajú do NZIS jednotlivo za každý z týchto údajov. Ďalej bolo požiadané, aby bolo informované, či sporné právne nariadenie súvisí so záväzkami Českej republiky podľa medzinárodného práva a či WHO v tejto súvislosti vyžaduje určitú normu vnútroštátnej právnej úpravy.
93. Úrad WHO zaslal svoje pripomienky Ústavnému súdu nie v českom jazyku (§ 33 ods. 1 prvého zákona o Ústavnom súde), ale v anglickom jazyku. Len stručne uviedla, že WHO nemá žiadne právne záväzné pokyny alebo požiadavky od členských štátov v regióne. WHO sa však zasadzuje za nájdenie riešení, ktoré sú v súlade s etickými požiadavkami a dodržiavaním ľudských práv jednotlivcov a pacientov. To platí aj pre oblasť zberu údajov, ako aj pre iné oblasti týkajúce sa správy údajov na účely dohľadu alebo štatistické účely.
94. Vzhľadom na použitý jazyk, stanovisko úradu WHO a jeho všeobecný obsah Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaslať ho odvolateľovi na možnú odpoveď.
Observations of Iuridicum Remedium, s.
95. Dňa 2.6.2020 dostal Ústavný súd nevyžiadané vyhlásenie Iuridicium Remedium, ďalej len "združenie." Uvádza sa v ňom, že motívom na jeho zaslanie bola výkonnosť riaditeľa inštitútu na zasadnutí Výboru zástupcov komory pre zdravie 15. apríla 2020. Združenie v spojení s odpoveďou úradníka pre ochranu údajov identifikuje inštitút, že "už existuje technický a organizačný zámer použiť individuálne údaje z NZIS ako zdroj informácií o zdravotnom stave konkrétnych pacientov." Predovšetkým sa má pripraviť spojenie údajov o pacientoch s COVID-19 chorobou s NZIS, aby sa využili zdroje informácií o zdravotnom stave pacientov, a nie aby sa získali štatistické údaje o fungovaní zdravia, ale o individuálnej zdravotnej starostlivosti. Aby takýto systém fungoval, údaje NZIS by museli byť prepojené s ISIN bez súhlasu pacienta. Z odvolania vyplýva, že "ústavný súd zohľadní aj riziko riadenia zdravotných registrov v súvislosti s možným budúcim rozšírením alebo priamou zmenou ich účelu, v súčasnosti v súvislosti s využívaním individuálnych údajov z Národného zdravotníckeho informačného systému... pri riešení vplyvu pandémie COVID-19."
Príhovor advokáta Mgr. Richarda Opena
96. Sudca spravodajca z iniciatívy sudkyne Kateřiny Šimáčkovej zo 6. októbra 2020 (pozri bod 99) požiadal o pripomienky vo forme amicus curiae struct Mgr. Richard Open, advokáta špecializujúceho sa na právo na ochranu osobných údajov. Vo svojich pripomienkach uviedol, že pri posudzovaní súladu spornej právnej úpravy s požiadavkami nariadenia dospel k záveru, že pravidlá fungovania NZIS boli "nedostatočné," najmä pokiaľ ide o požiadavku proporcionality, či už ide o "optiku intervencie v Charte zaručených práv, alebo o podrobnejšie pravidlá, ktoré vyžaduje nariadenie." Dôvodom je najmä to, že NZIS je založená na centralizácii údajov, ako to dokazuje oddiel 72 ods. 2 zákona o zdravotníckych službách. Inšpiráciou by mohol byť zákon č. 111 / 2009 Z.z. o základných registroch, v znení zmien a doplnení, ktorý stanovuje vyššie záruky ako sporné právne predpisy, napríklad v tom, že" raz ročne, orgány schránky údajov majú prehľad o tom, kto prístup k údajom v základných registroch a na aký účel. "Napadnuté právne predpisy by potom mohli dosiahnuť ideálnu rovnováhu, aj keď by boli založené na koncepcii "opt-out." "V tom istom čase podľa neho sporná právna úprava neobsahuje primerané a špecifické záruky ani primerané opatrenia na zabezpečenie a ochranu práv dotknutých osôb v rozsahu a kvalite požadovanej nariadením. Mgr. Otvorené aj v otázke administratívneho trestu na úseku ochrany osobných údajov a poukazuje na to, že zákon o zdravotníckych službách obsahuje v tomto ohľade medzery, pretože," ak už nájdeme osobitnú povinnosť chrániť osobné údaje, takáto povinnosť nie je súčasťou skutkových okolností trestných činov, okrem výnimiek. "Podľa jeho názoru, spoliehanie sa na účinnosť samotného nariadenia s jeho" obrovskými pokutami "nie je realistické, pretože článok 61 ods. 3 zákona č. 110 / 2019 Z.z. o spracovaní osobných údajov" vytvára jednu významnú úľavu pri nariaďovaní dozorného orgánu, aby sa vzdal trestu. "Z toho vyplýva, že zákon o zdravotníckych službách neobsahuje požadované záruky ani v spojení s inými právnymi predpismi.
Vyjadrenie riaditeľa Fakultnej nemocnice v Motole JUDr. Ing. Miloslav Ludvík, MBA
97. Sudkyňa spravodajkyňa požiadala aj o dodatočné vyhlásenie JUDr. Ing. Miloslava Ludvíka, MBA, riaditeľa Štátnej príspevkovej organizácie Fakultnej nemocnice v Motole. Zo svojich pripomienok by malo najmä vyplývať, či považuje jednotlivé údaje zozbierané v NZIS za potrebné na dosiahnutie stanovených účelov spracovania údajov. JUDr. Ing. Miloslav Ludvik vo svojich postrehoch poukazuje na to, že "sa nachádza príčinná súvislosť medzi poskytovaním individuálnych údajov a dosiahnutím definovaného účelu... hoci by sa tak na prvý pohľad často neobjavila."
98. JUDr. Ing. Miloslav Ludvík, MBA, vo svojich pripomienkach informoval o rôznych údajoch, ktoré videl, že potrebujú, alebo k čomu prispeli, účel NZIS (oddiely 70 ods. 1 a 73 ods. 1 zákona o zdravotníckych službách). Pokiaľ ide o obmedzenie práceneschopnosti, Komisia to považuje za "potrebné na získanie informácií o možnosti pre pacientov rozhodnúť o zdravotnom stave a následnom sledovaní." Dôležitosť týchto údajov sa prejavuje aj v možnosti získať informácie o obmedzení pracovnej neschopnosti pacienta vo vzťahu k jeho špecifickej diagnóze. Podľa neho označenie rodinného stavu umožňuje získať informácie o prostredí, z ktorého pacient prišiel, ako aj informácie o realite jeho zotavenia. Rovnaká potreba je potrebná aj pre uvedenie dátumu zmeny rodinného stavu a miesta manželstva alebo registrovaného partnerstva, ktorého význam sa tiež vníma vo vzťahu k súčasnej epidemiologickej situácii na príslušnom mieste. Označenie mena, priezviska a rodného čísla manžela/manželky alebo registrovaného partnera je dôležité nielen z lekárskeho hľadiska (napríklad v súvislosti s výskytom infekčnej choroby v spoločnej domácnosti), ale aj z administratívneho hľadiska, keďže manželia a registrovaní partneri sú blízko k tým, ktorým existujú určité práva aj pri poskytovaní zdravotníckych služieb. JUDr. Ing. Miloslav Ludvík, MBA považuje za žiaduce" mapovať históriu tohto procesu z hľadiska prepojenia so zákonom o zdravotníckych službách a právnymi predpismi, ktoré sú v ňom obsiahnuté. "Preto sa na rozdiel od odvolateľa individuálne údaje nepovažujú za nesúvisiace alebo nepodložené, a preto za zbytočné.
Ústne konania
99. Ústavný súd s cieľom ďalej objasniť vec nariadil podľa článku 44 zákona o ústavnom súde, aby sa konalo ústne vypočutie, a to od 1. marca do 1. apríla 2020, a po jeho odložení [pokiaľ ide o rezolúciu vlády 194 z 12. marca 2020 o vyhlásení stavu núdze (č. 69 / 2020 Z. z.), rozhodnutie predsedu ústavného súdu z 12. marca 2020 č. 21 / 20, ktorým sa obmedzuje prístup verejnosti k budove ústavného súdu a rezolúciu vlády z 15. marca 2020 č. 215 o prijatí núdzových opatrení] do 13. októbra a 14. októbra 2020. Rozhodnutím ústavného súdu z 15. septembra 2020 sa zrušilo ústne konanie "pre epidemiologickú situáciu." Ústavný súd preto požiadal o písomné pripomienky námestník ministra zdravotníctva pre právne predpisy a právo JUDr. Radeka Policaru, riaditeľa Inštitútu prof. RNDr. Ladislava Dušeka, Ph.D., predsedu Českej lekárskej komory MUDr. Milana Kubku, riaditeľa Fakultnej nemocnice v Motole JUDr. Ing. Miloslava Louisa, MBA a generálneho advokáta Mgr. Richarda Opena. Na tieto výzvy dostal ústavný súd pripomienky od riaditeľa inštitútu (zoskupenie v bodoch 67 až 70), generálneho advokáta Mgr. Richarda Opena (pozri bod 96) a JUDr. Ing. Miloslava Ludvíka, MBA (body 97 až 98).
Konanie pred ústavným súdom
100. Ústavný súd konštatuje, že je oprávnený diskutovať o návrhu na zrušenie sporných právnych ustanovení. Návrh spĺňa všetky formálne požiadavky stanovené zákonom a predložil ho oprávnený odvolateľ [odsek 64 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde].
101. Ústavný súd už preskúmal návrh na zrušenie zákona o zdravotníckych službách, prípadne zrušenie jeho bodov 70 až 78, konkrétne tých ustanovení, ktoré sú tiež napadnuté týmto návrhom. § 76 a článok 77 zákona o zdravotníckych službách boli zrušené vyhláškou č. III. Tieto ustanovenia boli následne opätovne vložené do zákona zákonom č. 147 / 2016 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 372/2011 Z. z. o zdravotníckych službách a podmienkach ich poskytovania (zákon o zdravotníckych službách) v znení zmien a doplnení (článok I bod 42). V zostávajúcej časti bol zamietnutý návrh na zrušenie celého zákona a jeho ustanovení, body 70 až 78 (operačná časť V). Ústavný súd konštatoval, že "niektoré z vznesených námietok neboli oprávnené na vecné posúdenie," zatiaľ čo návrh na zrušenie právneho predpisu NZIS nevysvetlil, či" účel všetkých čiastkových (a relatívne samostatných) registrov, ktoré ho tvoria, alebo len niektoré z nich sú spochybnené." Ústavný súd tiež usúdil, že je nejasné, "že na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy nebol špecifikovaný nový spôsob, akým sa má databáza technicky vytvoriť a kódovanie údajov v nej uvedených a že rozsah údajov, ktoré sa majú anonymizovať, nebol definovaný." Dokonca ani v tomto prípade návrh neupresnil, ktoré časti NZIS namietajú, a okrem odkazu na určité ustanovenia Charty a Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne "neobsahoval žiadne úvahy, ktoré by ukázali, prečo by uvedené skutočnosti mali byť v rozpore s ústavným poriadkom." Návrh teda spĺňal požiadavky istoty údajného dôvodu neústavnosti sporných ustanovení len v časti proti právnej úprave NRZP (odôvodnenia č. 292 a 293 preambuly). Ústavný súd však zároveň uviedol, že "v tomto konaní nepreskúmala ústavnosť právnych predpisov Národného zdravotníckeho informačného systému ako celku, ale riešila len určité aspekty týchto ustanovení týkajúcich sa Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Okrem tohto preskúmania toto zistenie teda nepredstavuje prekážku pre rozhodovací akt týkajúci sa bodov 70 až 78 zákona o zdravotníckych službách, a preto nič nebráni vedľajším účastníkom konania (alebo akémukoľvek inému splnomocnenému odvolateľovi) podať proti týmto ustanoveniam nový návrh, v ktorom uvedú dôvody, pre ktoré sa domáhajú ich zrušenia. "Z týchto dôvodov sa ústavný súd domnieva, že návrh, ktorý sa v súčasnosti skúma, nie je podľa § 35 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustný, keďže sa netýka veci, o ktorej už rozhodol ústavný súd.
102. Po začatí návrhu na zrušenie sporných ustanovení bol článok 71 ods. 13 (teraz článok 12) zákona o zdravotníckych službách zmenený a doplnený zmenou a doplnením článku 71 ods. 13 (teraz článok 12) zákona o zdravotníckych službách nahradením slov "podpísanie prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu na základe kvalifikovaného osvedčenia vydaného akreditovaným poskytovateľom certifikačných služieb osoby, ktorá je oprávnená konať ako poskytovateľ, pokiaľ žiadosť nie je prijatá prostredníctvom dátového rámčeka "slovami" tak, že iné právne predpisy spájajú účinky vlastnoručného podpisu 51") a poznámka pod čiarou 51 bola vložená do zákona.
103. Okrem toho, § 70 ods. 3 zákona o zdravotníckych službách bol v priebehu konania doplnený zákonom č. 290 / 2017 Zb. Vkladá sa táto veta za prvú vetu: "Šéf Štatistického inštitútu je riaditeľ, vymenovaný a zamietnutý vládou na návrh ministra zdravotníctva." Odsek 77a ods. 3 bol týmto aktom zmenený a doplnený aj zavedením znenia svojho písmena a) (v deň podania žiadosti bolo písmeno a) zmenené a doplnené ako "identifikačné číslo poistenca, ktorému zdravotnícku službu uvedenú v písmene b) poskytol a zaplatil poskytovateľ (-i) zdravotného poistenia sociálnych služieb,"] a doplnil nové písmená b) a c) vrátane poznámky pod čiarou 54, označené ako d).
v písmene b) sa slová "a v písmene b) sa slová "a v písmene d) sa slová "a v písmene d) sa slová "a v písmene d) sa slová "a v písmene d) sa slová "a v písmene d) sa slovami" nahrádzajú slovami "a v písmene d) sa slovom "a v písmene d) sa slovom "a v písmene a) sa slovom "a v písmene d) sa slovom "a v písmene a) sa slovom "a" slovom "a v písmene a) sa slovom "a v písmene a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa slovom "a) sa v písmene a) sa slovami "a) sa slovom a slovám "a) sa slovom a slová "a) sa slovom "a) sa slovom a slová "a) sa slovom slovom a slová "a) sa slovom a slová "a) sa slová "a) sa slovo "a slová" slovami" slovami "
105. Zákon č. 111 / 2019 Z. z. zahŕňal aj do hlavy III šiestej časti zákona o zdravotníckych službách nové ustanovenia oddielov 71a až 71c, v ktorých sa ustanovujú povinnosti ministerstva zdravotníctva, ministerstva práce a sociálnych vecí a českej správy sociálneho zabezpečenia poskytovať inštitútu údaje zo záznamov lekárov (liečebných) a zubných lekárov (§ 71a), ako aj formálne náležitosti žiadosti podľa § 71a ods. 1 alebo 2 (§ 71b) a žiadosť poskytovateľa zdravotníckych služieb inštitútu o poskytnutie údajov na overenie totožnosti pacienta (§ 71c).
106. § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z. bol zmenený zákonom č. 282 / 2018 Z. z. odstránením slov "a štatistiky Českej republiky (ďalej len "Institute of Health Information") ." Tento dodatok previedol legislatívnu skratku inštitútu na § 39v ods. 4 zákona č. 48 / 1997 Zb.
107. Žiaden zo zmien napadnutých právnych ustanovení, ku ktorým došlo počas konania uvedeného v zmenách a doplneniach zákona o zdravotníckych službách a zákona č. 48 / 1997 Z. z., nepredstavuje dôvod na ukončenie konania podľa § 66 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Tieto zmeny nepredstavujú podstatnú zmenu v spornej právnej úprave ich významu a rozsahu pôsobnosti. Ten, ktorý zostáva vo svojom obsahu, zostáva ten, proti ktorému je smerovaný autorov argument.
108. Procedurálne predpoklady konania sú preto s výnimkou uvedenou nižšie uvedené:
109. Ústavný súd však nedomnieval, že odvolateľka v plnej právomoci priznaná advokátovi na návrh na začatie konania na Ústavnom súde a na jeho zastupovanie v konaní, ktoré sa ho týka, ako aj na podpisovom dokumente definovala predmet konania pred ústavným súdom tak, aby "žiadosť o zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 372 / 2011 Z. z., o zdravotníckych službách a podmienkach ich ustanovenia (zákon č. 48 / 1997 Z. z. o návrhu skupiny senátorov" proti ustanoveniam zákona č. 372 / 2011 Z. z., o zdravotníckych službách a podmienkach ich ustanovenia "; (mandát) žiadosti o zrušenie článku 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z.
110. Na odvolanie sudcu spravodajcu adresovaného odvolateľovi advokátovi s cieľom objasniť tento rozpor medzi návrhom a úplným orgánom alebo podpisom bol advokát informovaný o tom, že pôvodný zámer odvolateľa a jeho sprostredkovateľa je napadnúť iba vybrané ustanovenia zákona o zdravotníckych službách. Až počas samotného spracovania tohto tvrdenia mali dôvody na zrušenie vplyv aj na článok 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Zb. Po dohode s odvolateľkou a na základe jej pokynov advokát preto túto petíciu rozšíril na toto ustanovenie, ale "našťastie sme zanedbali, aby sa toto nariadenie odrazilo v texte mandátu." Advokát zároveň tvrdí, že nie je potrebné zamietnuť túto časť návrhu tohto formálneho nedostatku, pričom poukazuje na jednej strane na právnu vetu zistenia ústavného súdu z 31. októbra 2001 sp. zn. Okrem toho uvádza, že návrh pripravil spolu s odvolateľom a postúpil mu konečné znenie na konečné schválenie, čo aj urobil. Ďalej dospela k záveru, že ak nie formálne, odvolateľka mu v skutočnosti zverila celý rozsah pôsobnosti tejto petície a žiada, aby sa pri posudzovaní podmienok riadneho povolenia zohľadnila skutočnosť, že medzičasom sa odvolateľka v dôsledku volieb do senátu čiastočne rozpadla, čo už viac neumožňuje zmeniť a doplniť znenie advokátskej právomoci.
111. Na tomto základe Ústavný súd poznamenáva, že advokát - v súčasnej situácii - v žiadnom prípade nepreukázal svoju pohľadávku na základe svojho súhlasu s odvolateľom a na základe jeho pokynu rozšíriť petíciu k ustanoveniu § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z., ani jeho nárok na konečné schválenie odvolateľom. Preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že advokát - dokonca aj ako sprostredkovateľ návrhu vedeného záujmom o jeho najvyššiu možnú kvalitu, t. j. jeho úplnosť z hľadiska príslušných ustanovení, ktoré by mali alebo mohli byť dotknuté údajným dôvodom deregulácie - nepresahovala vôľu odvolateľa a povolenie, ktoré mu bolo udelené. Nie je to v prvom rade advokát, ktorý v konaní o neplatnosť zákona alebo jeho individuálnych ustanovení definuje petíciu, ktorú je ústavný súd viazaný v rámci preskúmania spornej právnej úpravy, ale ktorá je sama aktívnym autorom - počtom kvalifikovanej skupiny členov alebo skupiny senátorov [§ 64 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde] - ktorý konkrétne definuje, ktorý právny poriadok (jeho jednotlivé ustanovenia) má byť predmetom preskúmania pred ústavným súdom, čo potvrdzujú členovia tejto skupiny podpisom zákona o ústavnom súde (§ 64 ods. 5), zmeneného a doplneného zákonom č. 320 / 2002 Z. z.). Ak sa v prejednávanej veci nepodpísal samotný návrh, ale vôľa predložiť ho bola vyjadrená vo forme podpísaného dokumentu pripojeného k žalobe a udelenia plnej moci, petícia je záväzná v podpisovom dokumente a v plnej právomoci, ako je uvedené v bode 107 vyššie, nie je ponechaná v časti navrhujúcej zrušenie § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z. o zamietnutí návrhu podľa § 43 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 77 / 1998 Z. z., ako návrh, ktorý podal niekto zjavne nezákonný.
Posúdenie právomoci a spôsobu prijatia sporných právnych ustanovení
112. Podľa článku 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., posúdenie ústavnosti zákona s ústavným poriadkom spočíva v odpovedi na tri otázky: 1. či bol prijatý a vydaný v medziach ústavy, 2. či bol prijatý ústavne predpísaným spôsobom a 3. či jeho obsah je v súlade s ústavnými zákonmi.
113. Sporné ustanovenia oddielov 70, 71, 72, 73, 74, 75 a 78 zákona o zdravotníckych službách nadobudli účinnosť 1. apríla 2012, keď tento zákon ako celok nadobudol účinnosť (pozri oddiel 129 zákona). Tieto ustanovenia boli zmenené zákonom č. 303 / 2013 Z. z., č. 147 / 2016 Z. z., č. 192 / 2016 Z. z., č. 298 / 2016 Z. z., č. 290 / 2017 Z. z., hoci 111 / 2019 Z. z.
114. Sporné ustanovenia oddielov 76, 77 a 77a boli začlenené do zákona o zdravotníckych službách (v prípade oddielov 76 a 77 po ich predchádzajúcom zrušení vyhláškou III Ústavného súdu, sp. v. Pl. ÚS 1 / 12) jeho zmenou a doplnením zákonom č. 147 / 2016 Zb. § 77a bol zmenený zákonom č. 290 / 2017 Z. z.
115. Parlament bol podľa článku 15 ods. 1 ústavy oprávnený prijať zákon o zdravotníckych službách, ako aj všetkých šesť zákonov, ktoré ho zmenili a doplnili. Postup prijatia zákona o zdravotníckych službách Ústavný súd dospel k záveru, že je ústavný v súlade s postupom s. v. Pl. ÚS 1 / 12 (pozri body 187 a 194 až 223 preambuly). Pokiaľ ide o vyššie uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ústavný súd zistil z pripomienok parlamentných komôr a z verejne dostupných dokumentov týkajúcich sa legislatívneho procesu nasledujúce.
116. Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú určité právne predpisy v súvislosti s prijatím rekdifikácie súkromného práva (House Press 930), vláda 5. marca 2013 predložila poslaneckej komore. Na 57. schôdzi v treťom čítaní 8. augusta 2013 súhlasila s návrhom zákona zmeneným a doplnenými schválenými zmenami (uznesenie č. 1746), keď 67 zo 128 prítomných poslancov hlasovalo za návrh, 43 proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Senát rokoval o návrhu zákona (dokument č. 173) na svojom 13. zasadnutí 12. septembra 2013 a schválil ho (uznesenie č. 330), keď sa hlasovalo za 43 z 55 senátorov, 2 proti a 10 sa zdržali hlasovania. Prijaté právne predpisy boli doručené prezidentovi republiky 17. septembra 2013 a podpísané ním v ten istý deň. Jej uverejnenie sa uskutočnilo v zbierke zákonov 30. septembra 2013 vo výške 116 pod č. 303 / 2013 Z. z.; nadobudlo účinnosť 1. januára 2014.
117. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/2011 Z. z. o zdravotníckych službách a podmienkach ich poskytovania (zákon o zdravotníckych službách) v znení zmien a doplnení (House Press 614), predložila vláda 23. septembra 2015 parlamentnej komore. Komora zástupcov 9. marca 2016 na 42. zasadnutí tretieho čítania vyjadrila súhlas s návrhom zákona, ako ho schválila parlamentná komora (uznesenie č. 1102), keď zaň hlasovalo 140 zo 179 prítomných poslancov, 35 sa zdržalo hlasovania a 4 sa zdržali hlasovania. Dňa 20. apríla 2016 senát na svojom 22. zasadnutí prerokoval návrh zákona (Senátsky dokument č. 234) a schválil ho (rezolúcia č. 405), keď sa hlasovalo za 44 zo 62 senátorov, 9 proti a 9 sa zdržalo hlasovania. Zákon bol doručený prezidentovi republiky 26. apríla 2016 a podpísaný (rozhodnutie vydané Poslaneckej komore 4. mája 2016). Jeho uverejnenie sa uskutočnilo v zbierke zákonov 17. mája 2016 vo výške 58 pod č. 147 / 2016 Z. z.; nadobudlo účinnosť 1. júla 2016.
118. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 111 / 2009 Z. z., o základných registroch, v znení zmien a doplnení, a niektoré ďalšie zákony (House Press 655) vláda predložila Komore zástupcov 11. novembra 2015. Dňa 13. apríla 2016 na 44. schôdzi v treťom čítaní Parlament poslancov schválil návrh zákona (uznesenie č. 1161), pričom 163 zo 168 prítomných poslancov nehlasovalo proti a 5 sa hlasovania zdržali. Dňa 25. mája 2016 Senát diskutoval o návrhu zákona (Senate Press No. 260) na svojom 24. zasadnutí a schválil ho (uznesenie č. 430), keď 47 z 59 prítomných senátorov hlasovalo za návrh, nikto proti a 12 sa zdržalo hlasovania. Zákon bol vydaný prezidentovi republiky 1. júna 2016 a podpísaný (rozhodnutie vydané Poslaneckej komore 7. júna 2016). Jej uverejnenie sa uskutočnilo v Zbierke zákonov 17. júna 2016 vo výške 72 pod č. 192 / 2016 Z. z.; nadobudlo účinnosť 1. januára 2017, s výnimkou niektorých ustanovení s účinnosťou od 1. júla 2016.
119. Návrh zákona, ktorým sa menia určité zákony v súvislosti s prijatím zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie, zákona č. 106 / 1999 Z. z., o voľnom prístupe k informáciám, v znení zmien a doplnení a zákona č. 121 / 2000 Z. z., o autorskom práve, o autorských právach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o autorských právach), v znení zmien a doplnení, (House Press 764) predložila vláda Komore zástupcov 31. marca 2016. Parlament poslancov z 29. júna 2016 na 48. zasadnutí tretieho čítania vyjadril súhlas s návrhom zákona, ktorý schválila parlamentná komora (uznesenie č. 1270, keď zaň hlasovalo 126 zo 162 prítomných poslancov, 16 proti a 20 sa zdržalo hlasovania. Senát diskutoval o návrhu zákona (Senate Press No. 307) na svojom 27. zasadnutí 24. augusta 2016 a schválil ho (rezolúcia č. 512), keď 37 zo 48 prítomných senátorov hlasovalo za, nikto proti a 11 sa zdržalo hlasovania. Prijaté právne predpisy boli doručené prezidentovi republiky 31. 8. 2016 a podpísané (rozhodnutie vydané Poslaneckej komore 6. 9. 2016). Jej uverejnenie sa uskutočnilo v Zbierke zákonov 19. 9. 2016 vo výške 115 pod č. 298 / 2016 Z. z., s výnimkou uvedených článkov s účinnosťou od 1. 1. 2017.
120. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48 / 1997 Z. z. o verejnom poistení a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení zmien a doplnení (House Press 1017), vláda predložila 2. februára 2017 poslaneckej komore. Dňa 30. júna 2017 sa na 59. zasadnutí v treťom čítaní návrh zákona vo svojom schválenom texte (uznesenie č. 1738), keď zaň hlasovalo 124 zo 141 prítomných poslancov, nikto proti a 17 sa zdržalo hlasovania. Senát na svojom 9. zasadnutí 16. augusta 2017 prerokoval návrh zákona (dokument č. 167) a schválil ho (uznesenie č. 250), keď 39 zo 69 prítomných senátorov hlasovalo za návrh, 6 proti a 24 sa zdržalo hlasovania. Zákon prijatý bol doručený prezidentovi republiky 23. augusta 2017 a podpísaný 4. septembra 2017. Jej uverejnenie sa uskutočnilo v Zbierke zákonov 15. septembra 2017 vo výške 102 pod č. 290 / 2017 Z. z.; nadobudlo účinnosť 1. januára 2018 s výnimkou uvedených ustanovení platných v deň ich uverejnenia alebo 1. novembra 2017.
121. Návrh zákona, ktorým sa menia určité právne predpisy týkajúce sa prijatia zákona o spracovaní osobných údajov (House Press 139), vláda 28. marca 2018 predložila Komore zástupcov. Komora zástupcov z 5. decembra 2018 na 24. schôdzi v treťom čítaní vyjadrila súhlas s návrhom zákona vo svojom schválenom texte (uznesenie 409), keď zaň hlasovalo 142 zo 184 prítomných poslancov, 2 členovia hlasovali proti a 40 sa zdržali hlasovania. Senát na svojom 5. zasadnutí 30. januára 2019 prerokoval návrh zákona (Senate Document 26) a vrátil ho do poslaneckej komory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (uznesenie 86). Na svojom 27. zasadnutí schválil návrh zákona senát (uznesenie 562), pričom 147 zo 186 poslancov hlasovalo za návrh, 10 proti a 29 sa hlasovania zdržali. Zákon prijatý bol doručený prezidentovi republiky 2. apríla 2019 a podpísaný 10. apríla 2019. Zbierka zákonov bola uverejnená 24. apríla 2019 vo výške 47 pod č. 111 / 2019 Z. z.; nadobudla účinnosť v deň jej uverejnenia.
122. § 41a bol vložený do zákona č. 48 / 1997 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2015 zákonom č. 200 / 2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48 / 1997 Z. z. o verejnom zdravotnom poistení a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré súvisiace zákony v znení neskorších predpisov, zákon č. 551 / 1991 Z. z. o všeobecnej zdravotnej poisťovni Českej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 280 / 1992 Z. z., o katedre, spoločnosti a iných zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov a zákon č. 592 / 1992 Z. z. o poistení proti verejnému zdravotnému poisteniu v znení neskorších predpisov.
123. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48 / 1997 Z. z., o verejnom zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov, v znení zmien a doplnení, zákon č. 551 / 1991 Z. z., o všeobecnej zdravotnej poisťovni Českej republiky, v znení zmien a doplnení, zákon č. 280 / 1992 Z. z., o katedre, obchode, a iných zdravotných poisťovniach, v znení zmien a doplnení, (House Press 386) predložila vláda komore zástupcov 7. januára 2015. Na 29. zasadnutí tretieho čítania sa 19. júna 2015 návrh zákona vo svojom schválenom texte (uznesenie č. 793), keď zaň hlasovalo 147 zo 164 prítomných poslancov, jeden z poslancov bol proti návrhu návrhu a 16 sa zdržalo hlasovania. Senát diskutoval o návrhu zákona (Senate Press No. 101) na svojom 10. zasadnutí 23. júla 2015 a schválil ho (uznesenie č. 189), keď 55 zo 64 prítomných senátorov hlasovalo za, 4 proti a 5 sa zdržali hlasovania. Zákon bol doručený prezidentovi republiky 30. júla 2015 a podpísaný (rozhodnutie vydané Poslaneckej komore 4. augusta 2015). Jeho vydanie sa uskutočnilo v Zbierke zákonov 17. 8. 2015 vo výške 82 pod č. 200 / 2015 Z.z.
124. § 41a ods. 1 bol potom zmenený s účinnosťou od 1. januára 2019 zákonom č. 282 / 2018 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48 / 1997 Z. z. o verejnom poistení a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení zmien a doplnení (House Press 199) predložila vláda 11. júna 2018 komore zástupcov. Komora zástupcov z 3. októbra 2018 na 19. schôdzi v treťom čítaní vyjadrila súhlas s návrhom zákona, ako ho schválila parlamentná komora (uznesenie 352), keď zaň hlasovalo 168 zo 169 prítomných poslancov, nikto proti a jeden sa zdržal hlasovania. Senát diskutoval o návrhu zákona (Senate Press No. 341) na svojom druhom zasadnutí 15. novembra 2018 a schválil ho (rezolúcia č. 36), keď 49 z 54 prítomných senátorov hlasovalo za návrh, nikto proti a 5 sa zdržalo hlasovania. Zákon bol vydaný prezidentovi republiky 22. novembra 2018 a podpísaný 5. decembra 2018. Bol uverejnený v Zbierke zákonov 13. 12. 2018 vo výške 142 pod č. 282 / 2018 Zb.
125. Tieto zistenia umožňujú uviesť, že v legislatívnom procese sa všetkých osem týchto zákonov riadilo ústavným postupom a boli prijaté väčšinou potrebnou na schválenie návrhu zákona v parlamentných komorách. Prijaté zákony boli tiež doručené prezidentovi republiky, ktorý nevyužil svoje právo vrátiť ich do Parlamentu a podpísal zákony. Možno dospieť k záveru, že zákony obsahujúce sporné ustanovenia boli prijaté ústavným spôsobom.
Sporné ustanovenia zákona o zdravotníckych službách
126. Sporné ustanovenia § 70 až 78 zákona o zdravotníckych službách obsahujú zmenu NZIS a ich platné znenie je takéto:
VNÚTROŠTÁTNY ZDRAVOTNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM
(1) Národný zdravotnícky informačný systém je jednotný vnútroštátny informačný systém verejnej správy určený:
(a) spracovanie údajov o zdravotnom stave obyvateľstva, o činnostiach poskytovateľov a ich hospodárstve, o zdravotníckych pracovníkoch a iných zdravotníckych pracovníkoch a o preplácaní verejných zdravotníckych služieb s cieľom získať informácie o rozsahu a kvalite poskytovaných zdravotníckych služieb, o riadení zdravotníctva a tvorbe politiky v oblasti zdravia vrátane zabezpečenia transparentnosti poskytovania a financovania zdravotníckych služieb, zabezpečenia rovnakého prístupu k zdravotníckym službám a hodnotenia ukazovateľov kvality a bezpečnosti zdravotníckych služieb;
(b) vedenie vnútroštátnych zdravotných registrov a spracovanie údajov, ktoré sa v nich uchovávajú;
(c) riadenie národného registra poskytovateľov, národného registra zdravotníckych pracovníkov a národného registra platených zdravotníckych služieb a spracovanie údajov, ktoré sú v ňom uchovávané;
(d) vykonávať a spracúvať výberové prieskumy týkajúce sa zdravotného stavu obyvateľstva, zdravotných determinantov, potreby a spotreby zdravotníckych služieb a ich spokojnosti a výdavkov na zdravotnícke služby;
(e) pre potreby vedy a výskumu v oblasti zdravia a
f) na spracovanie údajov uvedených v písmenách a) a d), ako aj v registroch uvedených v písmenách b) a c) na štatistické účely a na poskytovanie údajov a štatistických informácií v rozsahu stanovenom týmito alebo inými právnymi predpismi vrátane poskytovania informácií medzinárodným inštitúciám.
(2) Na spracúvanie osobných údajov v národnom zdravotníckom informačnom systéme uvedenom v odseku 1 písm. b) a c) sa údaje zasielajú bez súhlasu dotknutej osoby (33), pokiaľ nie je uvedené inak, ak je dotknutá osoba:
a) pacienti,
1. informácie potrebné na identifikáciu poistenca, číslo poistenca, ak je poistenec pridelený, alebo rodné číslo, ak toto číslo nie je číslo poistenca, alebo dátum narodenia, ak nie je priradené rodné číslo, meno obce a prípadne názov mesta alebo okresu mesta, adresa miesta trvalého pobytu a prípadne adresa cudzinca, adresa miesta bydliska a občianstva,
2. údaje týkajúce sa jeho zdravotného stavu v súvislosti s ochorením a jeho liečbou, najmä údaje týkajúce sa sociálno-demografickej a diagnostickej, osobnej, rodinnej a pracovnej anamnézy pacienta súvisiaceho s ochorením vrátane posúdenia jeho súčasného zdravotného stavu, údajov o zdravotníckych službách poskytovaných pacientovi, údajov o výkone povolania alebo zamestnania a prípadne o vykonávaní služby potrebnej na posúdenie zdravia pacienta,
3. identifikačné údaje poskytovateľa, ktorý poskytoval zdravotnícke služby vrátane oddelenia a pracoviska;
4. identifikačné údaje o poslednom zamestnávateľovi, v ktorom pacient, ktorý si vypestoval chorobu z povolania, naposledy pracoval v podmienkach vzniku choroby z povolania;
b) poskytovateľ, údaje uvedené v § 74 ods. 1,
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil nie. 6 / 2021 Z. z. o zdravotných službách a o zamietnutí žiadosti o zrušenie § 41a ods. 1 zákona č. 48 / 1997 Z. z. o verejnom zdravotnom poistení |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 12.01.2021 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Verejné zmluvy 1
Smlouva o poskytnutí užívacích práv ke Službě ASPI - právní informační systém
Město Kyjov
Wolters Kluwer ČR, a.s.
443 000 Kč
03.04.2023
Zdroj:
Hlídač štátu
(CC BY 3.0 CZ)
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0