Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 43 / 1996 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi Českou republikou a Fínskou republikou o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu
Platný
Medzinárodná zmluva
Účinnosť od 12.12.1995
Verzie znenia:
29.02.1996
Zobrazeno prvních 200 z celkem 252 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
43
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 2. decembra 1994 bola podpísaná zmluva medzi Českou republikou a Fínskou republikou s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti dane z príjmu.
Parlament Českej republiky dal súhlas so zmluvou a prezident republiky ju ratifikoval.
Táto zmluva nadobudla platnosť 12. decembra 1995 podľa jej článku 27 ods. 2. Podľa odseku 3 tohto článku Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Fínskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a vyhýbaní sa daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku, podpísaná v Helsinkách 31. januára 1975, uverejnená pod č. 134 / 1976 Z. z., pokiaľ ide o dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva v súlade s ustanoveniami odseku 2. Uplynutie platnosti zmluvy z roku 1975 bude posledným dňom, keď bude táto zmluva účinná v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami tohto odseku.
Súčasne sa oznamuje český preklad zmluvy. S anglickou verziou, ktorá je rozhodujúca pre jej interpretáciu, môže konzultovať ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií.
Zmluva
medzi Českou republikou a Fínskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu
vláda Českej republiky a vláda Fínskej republiky,
želajúc si uzavrieť zmluvu o dvojitom zdanení a zabrániť daňovým únikom v oblasti dane z príjmu,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkového alebo časti príjmu vrátane daní z výnosov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, ako aj dane z pridania majetku sa považujú za dane z príjmu.
3. súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú:
a) vo Fínsku:
i) Štátna daň z príjmu (vyplatenie tuloverot; de statliga inkomstskatterna);
ii) daň z príjmu právnických osôb (yhteisöjen tulovero; inkomst skalten för samfund);
iii) obecná daň (kunnallisvero; kommunalskatten);
iv) cirkevná daň (kerkollisvero; kyrkoskatten);
v) zrážková daň pri zdroji úrokov (korkotulon lähdevero; källskatten pa ränteinkomst); a
vi) zrážková daň pri zdroji z príjmu nerezidentov (rajoitetusti verovelvollisen lähdevero; källskatten för begränsat skattskyldig);
(ďalej len "finančná daň");
b) v Českej republike:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
(ďalej len "česká daň ").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa uložia po podpísaní tejto zmluvy, okrem súčasných daní alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia významné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Fínsko" sa vzťahuje na Fínsku republiku a ak sa používa v geografickom význame, označuje územie, na ktorom sa uplatňujú daňové právne predpisy Fínskej republiky;
b) pojem "Česká republika" sa vzťahuje na územie, na ktorom sa uplatňujú daňové zákony Českej republiky;
c) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
d) pojem "spoločnosť" označuje právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
e) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje rezident jedného zmluvného štátu alebo podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu;
(f) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každá fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa platného práva v zmluvnom štáte;
(g) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu vykonávanú loďou alebo lietadlom, ktoré prevádzkuje podnik jedného zmluvného štátu, s výnimkou prípadov, keď je loď alebo lietadlo prevádzkované len medzi bodmi v druhom zmluvnom štáte;
(h) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) vo Fínsku ministerstvo financií, jeho splnomocnený zástupca alebo orgán určený ministerstvom financií za príslušný orgán;
ii) v Českej republike minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je vymedzený inak, má význam pre uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom podľa právneho poriadku tohto štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ sa v súvislosti nevyžaduje iný výklad.
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy pojem "rezident jedného zmluvného štátu" znamená každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, bydliska, miesta výkonu správy, miesta usadenia (registrácie) alebo iného podobného kritéria. Samotný zmluvný štát, jeho nižší správny orgán a miestny orgán a štatutárny orgán sa považujú za rezidentov tohto štátu. Tento pojem nezahŕňa osobu podliehajúcu dani v tomto zmluvnom štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
(a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom v štáte, v ktorom má trvalý pobyt; ak má trvalý pobyt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má bližšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nie je možné určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má obvykle bydlisko;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadna z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť zmenia a doplnia vzájomnou dohodou.
3. Ak má podľa odseku 1 osoba iná ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, príslušné orgány zmluvných štátov zmenia a doplnia túto záležitosť vzájomnou dohodou a stanovia uplatňovanie zmluvy na túto osobu.
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy sa pojem "stála prevádzkareň" vzťahuje na stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop a
f) banské, ropné alebo plynové miesto, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) stavenisko alebo stavebný, inštalačný alebo inštalačný projekt alebo dohľad nad ním, ale len ak výstavba, projekt alebo dohľad trvá viac ako 12 mesiacov;
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských a riadiacich služieb podnikom prostredníctvom zamestnancov alebo iných zamestnancov zamestnaných podnikom na tieto účely, ale len vtedy, ak činnosti takéhoto charakteru pretrvávajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období presahujúcich celkovo viac ako 12 mesiacov počas akéhokoľvek 18-mesačného obdobia.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé obchodné nástroje, ktoré sa udržiavajú pre podnik len na účely iných činností, ktoré majú prípravný alebo vedľajší charakter pre podnik;
(f) stála prevádzkareň pre podnikanie, ktorá sa udržiava len na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť stálej prevádzkarne vyplývajúca z tejto koncentrácie má prípravnú alebo vedľajšiu povahu.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - koná v mene podniku v zmluvnom štáte a má k dispozícii a bežne využíva plnú moc, ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, považuje sa za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v tomto štáte v súvislosti so všetkými činnosťami vykonávanými touto osobou pre podnik, za predpokladu, že činnosti tejto osoby sa neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že boli vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, nepredstavovali existenciu stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoju činnosť v tomto štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má sídlo v inom zmluvnom štáte, alebo ktorá v ňom vykonáva svoje činnosti (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. a) S výhradou ustanovení písmen b) a c) má pojem "nehnuteľný majetok" význam podľa práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza.
b) Pojem "nehnuteľný majetok" v každom prípade zahŕňa budovy, príslušenstvo k nehnuteľnostiam, živé a mŕtve zásoby používané v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na pôdu, právo na spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo fixné mzdy za ťažbu alebo právo na prijatie do ťažby nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov.
(c) Lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Ak vlastníctvo akcií alebo iných práv spoločnosti oprávňuje majiteľa týchto akcií alebo práv na používanie nehnuteľného majetku v držbe spoločnosti, príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo iného použitia tohto práva sa môžu zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tohto štátu sa mu priradia zisky, ktoré sa mohli dosiahnuť, ak ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne sa odpočítajú náklady, ktoré vznikli podniku v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza alebo inde.
4. Stála prevádzkareň nesmie vytvárať žiadne zisky na základe toho, že kúpila len tovar pre podnik.
5. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Lodná a letecká doprava
1. Zisk podniku jedného zmluvného štátu z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdaňuje len v tomto štáte.
2. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
1.
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu - a následne zdaní - zisky, ktoré bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte, a zisky, ktoré takto zahrnul predchádzajúci štát, sa považujú za zisky, ktoré by dosiahol podnik prvého štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, ako by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, druhý štát zodpovedajúcim spôsobom upraví výšku dane z týchto ziskov, ak tento iný štát považuje takúto úpravu za opodstatnenú. Pri stanovení takejto úpravy sa náležite zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v prípade potreby sa príslušné orgány zmluvných štátov na tento účel navzájom radia.
3. Zmluvný štát neupravuje za okolností uvedených v odseku 1 zisky podniku po uplynutí lehoty stanovenej jeho vnútroštátnym právom a v žiadnom prípade šesť rokov po skončení roka, v ktorom podnik dosiahol zisky, ktoré by boli predmetom takejto úpravy.
(4) Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú v prípade podvodu, vedomej nedbanlivosti alebo nedbanlivosti.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník dividend, daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je príjemcom spoločnosť (iná ako osobná spoločnosť), ktorá priamo vlastní aspoň 25% aktív spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
2. Bez ohľadu na odsek 1, pokiaľ má fyzická osoba s bydliskom vo Fínsku nárok na dobropis na dividendy vyplácané spoločnosťou s bydliskom vo Fínsku, dividendy vyplatené rezidentom v Českej republike spoločnosťou so sídlom vo Fínsku podliehajú zdaneniu len v Českej republike, ak je príjemcom vlastník dividend.
3. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania odsekov 1 a 2. Ustanovenia tohto odseku nemajú vplyv na zdaňovanie ziskov spoločnosti slúžiacej na vyplácanie dividend.
4. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 sa výška dividend vyplatených spoločnosťou rezidenta Českej republiky Fínskemu fondu priemyselnej spolupráce s.r.o. (Finnfund), z ktorej bude česká daň splatná, určí odpočítaním sumy rovnajúcej sa sume dividend reinvestovaných v Českej republike počas kalendárneho roka, v ktorom sa dividendy vyplácajú z hrubej sumy dividend.
5. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s podielom na zisku, ako aj na príjmy z práv spoločností, ktoré sú podľa daňových pravidiel štátu, v ktorom je rezidentom spoločnosť, ktorá rozlišuje zisky, rovnocenné príjmom z akcií.
6. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník dividend s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má dividendová spoločnosť bydlisko prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo má nezávislé povolanie v tomto inom štáte prostredníctvom trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
7. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosiahne zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia rezidentovi tohto iného štátu, alebo ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, a to aj v prípade, ak sú vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktorý má bydlisko v inom zmluvnom štáte, podlieha zdaneniu len v tomto inom štáte, ak je rezidentom vlastníka požitkov v záujme.
2. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok alebo s právom alebo bez práva podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a odmien spojených s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi. Sankcie za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky.
3. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov, ktorý má podiel v jednom zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania, ktoré sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
4. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto štátu. Ak však osoba, ktorá platí úroky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorým vznikol dlh, za ktorý bol úrok zaplatený, a takýto úrok znáša takáto stála prevádzkareň alebo stály základ, štát, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza, sa považuje za zdroj takéhoto úroku.
5. Ak výška úrokov v súvislosti s pohľadávkou, za ktorú sa platí, presahuje sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebol pre takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto výšku. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte platených rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky, s výnimkou platieb uvedených v odseku 3 písm. a), sa však môžu zdaňovať aj v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza, a v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník licenčných poplatkov, výška takto určenej dane neprekročí:
a) 1% hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. b);
(b) 5% hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. c);
c) 10% hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. d) a e).
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode ustanovia opatrenia na uplatňovanie takýchto obmedzení.
3. pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada:
a) na použitie alebo právo používať autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre televízne alebo rozhlasové vysielanie;
(b) na finančný prenájom zariadenia;
(c) na prevádzkový prenájom vybavenia alebo používania alebo právo používať počítačové programy;
d) používanie alebo právo na používanie patentu, ochrannej známky, dizajnu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného procesu;
e) informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, zdrojovú, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a v prípade, že právo alebo majetok, ktorý vytvára licenčné poplatky, je skutočne spojený s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Licenčné poplatky sa predpokladá, že majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ rezidentom tohto štátu. V prípade, že má platiteľ licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stálu základňu v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol licenčný poplatok účtovaný stálej prevádzkarni alebo stálej základni, predpokladá sa, že takéto licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo údajov, za ktoré sú zaplatené, v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a vlastníkom požitkov, alebo ktoré jeden alebo druhý udržiava s treťou stranou, suma, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by neexistovala pre takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto druhú sumu. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
(1) Zisk pochádzajúci z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6 ods. 2 rezidentom zmluvného štátu, ktorý sa nachádza v inom zmluvnom štáte, môže byť zdanený v tomto inom štáte.
(2) Zisk pochádzajúci rezidentovi jedného zmluvného štátu z predaja akcií alebo iných práv vo vzťahu k spoločnostiam, ktorých majetok pozostáva hlavne z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Výnosy z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú vlastní podnik zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku, ktorý patrí k trvalému základu, ktorý má bydlisko jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane týchto ziskov vyplývajúcich z nakladania s takýmto stálym podnikom (vlastným alebo spolu s celým podnikom) alebo z takéhoto trvalého základu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
4. Zisky plynúce podniku zmluvného štátu z nakladania s loďami alebo lietadlami pôsobiacimi v medzinárodnej doprave alebo hnuteľným majetkom slúžiacim na prevádzku takýchto lodí alebo lietadiel podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
5. Zisk z predaja iných aktív ako tých, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto článku, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má cudzinec bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré má bydlisko v zmluvnom štáte, podliehajú zdaňovaniu len v tomto štáte, okrem týchto prípadov, keď príjem môže byť zdanený aj v inom zmluvnom štáte:
a) ak má stály základ k dispozícii v inom zmluvnom štáte na účely vykonávania svojich činností; v takom prípade sa v tomto inom štáte môže zdaňovať len tá časť príjmu, ktorá je priraditeľná tomuto trvalému základu; alebo
(b) ak jeho pobyt v inom štáte trvá jedno alebo viac dôb presahujúcich celkovo 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období; v takom prípade sa v tomto inom štáte môže zdaňovať iba tá časť príjmu, ktorá vyplýva z jeho činností v tomto inom štáte.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmeny, ktoré má bydlisko v zmluvnom štáte za zamestnanie v inom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré celkovo nepresiahnu 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môže byť odmena prijatá z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave rezidentom zmluvného štátu zdanená v tomto štáte.
Tandemy
Tantiéms a iná podobná odmena, ktorú prijal občan jedného zmluvného štátu ako člen správnej rady alebo iný podobný orgán spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný výkonný umelec, ako je divadlo, film, rozhlas, televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto inom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činností, ktoré umelec alebo športovec osobne vykonáva, nevyplýva len z takého umelca alebo športovca, ale z inej osoby, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na príjmy vyplývajúce z činností vykonávaných v jednom zmluvnom štáte umelcom alebo športovcom, ak je jeho návšteva tohto štátu úplne alebo hlavne pokrytá verejnými prostriedkami druhého zmluvného štátu alebo jeho nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom alebo štatutárnym orgánom tohto štátu. V takom prípade sa príjem zdaní v súlade s ustanoveniami článku 7, článku 14 alebo článku 15 v závislosti od prípadu.
Dôchodky a dôchodky
1. Dôchodky a iné podobné platy vyplácané na základe predchádzajúceho zamestnania rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
2. Dôchodky a iné dávky, či už opakujúce sa alebo jednorazové, vyplácané podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení jedného zmluvného štátu alebo podľa verejného systému organizovaného jedným zmluvným štátom na účely sociálneho zabezpečenia, alebo akékoľvek nájomné, ktoré má zdroj v tomto štáte, sa môžu v tomto štáte zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 a s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
3. Pojem "prenájom" použitý v tomto článku sa vzťahuje na pevne stanovenú sumu opakovane vyplatenú v stanovených obdobiach života alebo na určené alebo identifikovateľné obdobie na základe povinnosti poskytnúť takéto platy za primeranú a plnú odplatu v peniazoch alebo peniazoch (inak ako vo forme poskytovaných služieb).
Verejné funkcie
1.a) Odmeny iné ako dôchodky, ktoré platí jeden zmluvný štát alebo nižší správny orgán, miestny orgán alebo štatutárny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu, správnemu orgánu, úradu alebo orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má fyzická osoba bydlisko, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba:
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) sa nestal rezidentom v tomto štáte len z dôvodu poskytovania takýchto služieb.
2. a) Sankcie vyplatené buď priamo, alebo z finančných prostriedkov vytvorených zmluvným štátom alebo nižším správnym orgánom, miestnym orgánom alebo štatutárnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu, správnemu oddeleniu, úradu alebo inštitúcii podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Tieto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má fyzická osoba bydlisko, a štátnemu príslušníkovi tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeny a dôchodky služieb, ktoré sa preukázali v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou, ktorú vykonáva zmluvný štát alebo nižší správny orgán, miestny orgán alebo štatutárny orgán tohto štátu.
Študenti
1. Platy vyplácané študentom alebo podnikom, technickým, poľnohospodárskym alebo lesníckym stážistom, ktorý je alebo bol rezidentom jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom a ktorý je prítomný v bývalom štáte len na účely štúdia alebo odbornej prípravy, sa zdaňujú za náklady na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu za predpokladu, že sa mu takéto platy vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Študent na univerzite alebo inej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v jednom zmluvnom štáte alebo v učňovskej alebo obchodnej, technickej, poľnohospodárskej alebo lesníckej stáži, ktorý má alebo mal bydlisko v druhom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom do jedného zmluvného štátu a ktorý je prítomný v druhom zmluvnom štáte počas nepretržitého obdobia nepresahujúceho 183 dní, sa v tomto inom štáte nezdaní z odmeny za služby poskytované v tomto štáte za predpokladu, že takéto služby sa vykonávajú v súvislosti s jeho štúdiom alebo odbornou prípravou a že odmena predstavuje príjem potrebný na jeho základnú výživu.
Ostatné príjmy
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 43 / 1996 Z. z. o Dohode medzi Českou republikou a Fínskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a prevencii daňových únikov v oblasti dane z príjmu |
|---|---|
| Typ predpisu | Medzinárodná zmluva |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.02.1996 |
|---|---|
| Účinnosť od | 12.12.1995 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0