Ústavný súd zistil č. 42 / 2013 Zb.
Rozhodnutie ústavného súdu z 9. januára 2013, sp. zn.
Platný
Obsah
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
„Čl. XXIV
VII.
VIIa/ Shrnutí obsahových změn, jež napadená ustanovení vyvolávají
VIIb/ Posouzení ústavněprávních námitek obsažených v návrhu
VIIba/ Námitka nepřípustné retroaktivity a nezákonného zásahu státní moci do již jednou nabytých práv
VIIbb/ Porušení zásady legitimního očekávání
VIIbc/ Námitka nepřípustné diskriminace
42
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Dňa 9. januára 2013 Ústavný súd rozhodol na plenárnom zasadnutí pod vedením Sp. pl. ÚS 31 / 09, ktoré sa skladá z predsedu Súdneho dvora Paula Rychetského a sudcov Stanislava Balíka, Vlasta Formánová, Pavel Holländer, Ivana Janů, Vladimir Krářík, Jiří Muchyho, Jana Musila (sudca spravodajcu), Jiřího Nykodemího, Miloslava Excellenta a Michaela Židlická na návrh regionálneho súdu v Brne zrušiť ustanovenia článku XXIV ods. 4 a 5 zákona č. 261 / 2007 Z. z. o stabilizácii verejných rozpočtov s účasťou v Brne, 2.
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Odôvodnenie návrhu
1. V žalobe predloženej na Ústavnom súde 12. októbra 2009 regionálny súd v Brne podľa článku 64 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") a podľa článku 95 ods. 2 ústavy Českej republiky navrhol zrušenie ustanovení článku XXIV ods. 4 a 5 zákona č. 261 / 2007 Z. z. o stabilizácii verejných rozpočtov. Pre Krajský súd v Brne podal návrh samosudca Krajského súdu JUDr. Jarmila Děsková.
2. Táto žaloba bola podaná v súvislosti s konaním, ktoré sa začalo na regionálnom súde v Brne podľa bodu 57 Ca 14 / 2009 o administratívnej žalobe žalobkyne Mgr. L. Z. (ďalej len "žiadateľ") proti obžalovanému regionálnemu úradu Juhomoravského kraja, odboru sociálnych vecí. Žaloba je napadnutá rozhodnutím regionálneho úradu z 1. decembra 2008 č. JMK 155130/ 2008, sp. zn. S-JMK 51819 / 2008 / OSV-Pr, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu úradu práce mesta Brno, odboru štátnej sociálnej podpory, zo 17. apríla 2008 č. 1388 / 8 / BME / 3, ktoré poskytlo výhodu štátnej sociálnej pomoci - rodičovský príspevok vo výške 7 600 CZK mesačne od 1. januára 2008.
3. Žalobkyňa napadla rozhodnutie odporcu regionálneho úradu z 1. decembra 2008 v súvislosti so situáciou, v ktorej, ako matka maloletej dcéry H.S., bol priznaný rodičovský príspevok podľa § 30 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 117 / 1995 Z. z. o štátnej sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Posúdenie tohto nároku na rodičovský príspevok podľa zmeneného a doplneného znenia zákona č. 117 / 1995 Zb. je dôsledkom článku XXIV ods. 4 a 5 zákona č. 261 / 2007.
4. Nové pravidlá pre nárok na rodičovský príspevok a jeho sumu podľa článku XXIV bodov 4 a 5 zákona č. 261 / 2007 Z. z., podľa názoru žalobkyne, sú vo vzťahu k príjemcom rodičovského príspevku na deti, ktoré sa už narodili, v rozpore so zaručenými ústavnými právami a slobodami. Nové právne predpisy obsahujú prvky neprijateľnej spätnej aktivity, sú porušením zásady legitímnej dôvery a právnej istoty a sú diskriminačné.
5. Uplatnenie regionálneho súdu uvádza námietky žalobkyne, ktoré regionálny súd považuje za logické a ktoré sú v súlade s ich obsahom a znením. Preto regionálny súd vo svojom návrhu sumarizuje ústavné relevantné tvrdenia žalobkyne, ktoré tiež preberá vo svojom návrhu.
6. Odvolateľ poukazuje najmä na spätnú účinnosť novej právnej úpravy, o ktorej sa domnieva, že mala veľký vplyv aj na spôsob získania výhody. V novej verzii zákona sa zavádzajú schémy pre rôzne dĺžky vyplácania rodičovského príspevku a v závislosti od dĺžky aj rôzne sumy rodičovského príspevku, ktoré sú spojené s existenciou nároku na materskú pomoc. Zmeny a doplnenia zákona teda priamo ovplyvňujú podmienky nároku rodiča na rodičovský príspevok, ktorý možno považovať za protiprávne zasahovanie štátnej moci do jedného z nadobudnutých práv [odvolateľka sa odvoláva na zistenie ústavného súdu sp. zn.
7. V rozpore so zásadou legitímnej dôvery a právnej istoty sa tvrdí, že je nelogické a nesystémové stanoviť výhodu štátnej sociálnej pomoci na nemocenské poistenie, ale je dobrovoľné. Kým zmena a doplnenie zákona neboli účinné, neexistovalo žiadne takéto spojenie a žiadateľ nemohol odôvodnene očakávať, že takéto prepojenie sa uskutoční v budúcnosti a bude sa uplatňovať retroaktívne na existujúce vzťahy a nadobudnuté práva. Podľa odvolateľa je takéto konanie v rozpore so závermi zistenia ústavného súdu, sp. vs. IV.
8. Podľa odvolateľa je nová právna úprava tiež diskriminačná. V dôvodovej správe k zákonu o stabilizácii verejných rozpočtov sa neuvádza ani to, prečo sú rodičia detí, ktorí majú nárok na rodičovský príspevok k 1. januáru 2008, rozdelení na nerovné skupiny: Zatiaľ čo dve z troch skupín rodičov sú určené pevnou sumou, tretia skupina podlieha ustanoveniam zákona č. 117 / 1995 Zb. Nové posúdenie nároku na rodičovský príspevok podľa iných kritérií, ako sú kritériá, ktoré existovali v čase narodenia dieťaťa, je diskriminačné, pretože nové podmienky zavedené zmenenou verziou zákona vedú k finančnej strate oprávneného rodiča.
Posúdenie prípustnosti návrhu
9. Ústavný súd konštatuje, že návrh podal oprávnený orgán v súlade s § 64 ods. 3 zákona o Ústavnom súde a že je prípustný (§ 66 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z.). Návrh spĺňa formálne požiadavky návrhu na zrušenie zákona.
Odôvodnenie pripomienok zainteresovaných strán a orgánov verejnej správy
10. Ústavný súd požiadal v zmysle § 69 ods. 1 zákona o Ústavnom súde o vyhlásenie o návrhu dvoch komôr Českej republiky ako účastníkov konania a o vyhlásenie ministra práce a sociálnych vecí.
11. V rokovacej sále, ktorú podpísal jej predseda Miroslava Nemca, sa uvádza, že návrh zákona o stabilizácii verejných rozpočtov nariadila parlamentná komora, aby prediskutovala Výbor pre sociálnu politiku, Výbor pre zdravie a Výbor pre rozpočet, v ktorom Výbor pre sociálnu politiku a Výbor pre rozpočet prijali uznesenie, v ktorom sa odporúča zamietnutie návrhu zákona. Po podrobnej diskusii bolo v druhej rozprave prijatých niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona, ktoré sa však netýkali sporného ustanovenia. Návrh zákona, zmenený a doplnený prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, schválila parlamentná komora 21.8.2007 počtom hlasov za 101, proti 99 z 200 prítomných poslancov. Nakoniec predseda poslaneckej komory vyjadril presvedčenie, že zákon č. 261 / 2007 Z. z., ktorý obsahuje sporné ustanovenia, je v súlade s ústavou Českej republiky.
12. Predseda senátu Milan Štěch vo svojich pripomienkach zdôraznil, že ide o prechodné ustanovenia, v ktorých bol postup týkajúci sa poskytovania rodičovského príspevku po zmene zákona o štátnej sociálnej podpore, ktorý bol zavedený zákonom č. 261 / 2007 Z. z., upravený zavedením takzvaného trojrýchlostného rodičovského príspevku.
13. Predseda senátu sa tiež zmienil o obsahu pripomienok zaslaných Ústavnému súdu v súvislosti s tromi návrhmi skupiny členov a senátorov proti iným prechodným ustanoveniam zákona, ktorými sa ústavný súd zaoberal krátko po jeho prijatí (konania vedené ústavným súdom podľa sp. zl. Keďže ide o zákon, ku ktorému už Senát prehovoril, odvoláva sa na pripomienky senátu k konaniam v rámci sp. zn. Pl. ÚS 24 / 07 a nepovažuje za potrebné do nej niečo pridať, pretože senát prijal na zasadnutí senátu uznesenie, na ktorom vyjadril ochotu nezaoberať sa návrhom zákona.
14. Nakoniec sa predseda senátu odvolal aj na závery zistenia ústavného súdu, sp. zn. Pripomenul, že v súvislosti s námietkou nedodržania "zákonného očakávania," Ústavný súd usúdil, že jeho uplatňovanie v oblasti sociálnych práv "nie je úplne vhodné." V súvislosti s návrhom predseda senátu považoval za vhodné poukázať na rozdiely v názoroch, ktoré vznikajú v rozhodovacej praxi súdov, pokiaľ ide o zmeny v poskytovaní rodičovských príspevkov. Napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu č. 3 Ads 111/2010-44 v súvislosti so sťažnosťou na odvolanie týkajúcou sa poskytnutia rodičovských príspevkov podľa zákona č. 261 / 2007 Z.z. sa riešil závažný argument údajnej neústavnej spätnej činnosti. V citovanom rozsudku Najvyšší správny súd dospel k záveru, že predmetná vec bola nesprávnou spätnou činnosťou a dotknutá právna úprava v plnej miere spĺňala v tejto súvislosti teoretické požiadavky a požiadavky judikatúry.
15. Ústavný súd tiež dostal stanovisko ministra práce a sociálnych vecí Dr. Ing. Jaromír Drábka, ktorý je predovšetkým v rozpore s námietkami vedľajšieho účastníka konania voči zmenám podmienok nároku na dávku a zdôrazňuje, že zmeny sa uskutočňujú len spôsobom vypracovania rodičovského príspevku a stanovenia jeho výšky. Zavedenie "viacrýchlostnej štruktúry" dávky v troch meraniach stanovených v pevných množstvách (zvýšených, základných a znížených) umožňuje rodičom vybrať si optimálnu možnosť s prihliadnutím na osobitné okolnosti.
16. Pokiaľ ide o sporné prechodné ustanovenia zákona č. 261 / 2007 Z. z., minister uviedol, že sú potrebné nielen na jednotnú reguláciu predmetnej otázky, ale aj na zachovanie zásady rovnosti medzi rodičmi, ktorí dostávajú rodičovský príspevok. Keďže nové právne predpisy rušia existujúce právne predpisy o rodičovskej dovolenke a rodičoch, ktorí dostali rodičovskú dovolenku podľa predchádzajúcich právnych predpisov, nemôžu zvoliť spôsob, akým sa právo na rodičovskú dovolenku uplatňuje podľa nových právnych predpisov, ak dieťa už dosiahlo vek, s ktorým zákon už nespája výber nároku, bolo v týchto prípadoch potrebné stanoviť pravidlo určujúce úroveň rodičovskej dovolenky s cieľom zachovať rovnosť medzi rodičmi, ktorí poberajú rodičovskú dovolenku, posudzovanú podľa rôznych právnych režimov.
17. Minister vo svojich pripomienkach nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, že zmeny a doplnenia zavedené zákonom č. 261 / 2007 Zb. • vprípade, že ste boli poistený vnezamestnanosti, Rodičia majú nárok na túto dávku bez ohľadu na to, či predtým poberali dávky nemocenského poistenia súvisiace s materstvom alebo pôrodom. Okrem lehoty na starostlivosť o rodiča dieťaťa na plný úväzok a na plný úväzok je určujúcim kritériom pre poberanie rodičovského príspevku celý kalendárny mesiac. Pojem nárok na rodičovský príspevok a určenie jeho výšky sú teda založené na nepriamo pomernom vzťahu medzi výškou rodičovského príspevku a časom jeho vyberania.
18. Uvedené pripomienky predsedu poslaneckej komory, predsedu senátu parlamentu Českej republiky a ministra práce a sociálnych vecí boli zaslané odvolateľovi na možnú odpoveď. Listom zo 4. januára 2013 regionálny súd v Brne uviedol, že trvá na svojom odôvodnení uvedenom v žalobe.
Opustenie ústnej časti konania
19. V nadväznosti na zhrnutie konania Ústavný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je potrebné ústne pojednávanie, pretože by to neprinieslo žiadne ďalšie alebo lepšie a jasnejšie vysvetlenie veci ako v písomnom konaní odvolateľa a účastníkov konania. so zreteľom na znenie § 44 zákona o ústavnom súde, zmeneného zákonom č. 404 / 2012 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 2013, ústavný súd rozhodol bez ústneho pojednávania. V konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny a doplnenia bude ústavný súd pokračovať, pokiaľ ide o procesné postupy, podľa nových pravidiel ústavný súd varoval všetkých účastníkov konania a širokú verejnosť vo svojom oznámení z 18. decembra 2012, uverejnenom pod č. 469/2012 Z.z. V záujme úplnosti Ústavný súd ďalej dodáva, že v konaní nevykonal dokazovanie a vyšiel len z obsahu spisu Krajského súdu v Brne, sp. zn. 57 Ca 14 / 2009 a z písomných pripomienok žalobkyne a účastníkov konania.
Ústavný súlad legislatívneho procesu
20. Legislatívny proces prijatia zákona č. 261 / 2007 Zb. Ústavný súd zistil, že je ústavný v súlade s rozhodnutím z 31. januára 2008 sp. zn.
Výnimka zo sporných ustanovení
21. Sporné ustanovenia zákona č. 261 / 2007 Zb.:
Prechodné ustanovenia
4. Rodičovský príspevok poskytnutý podľa osobitných pravidiel, platný do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, je platný od 1. januára 2008.
(a) v základnom opatrení do 3 rokov veku dieťaťa, ak najmladšie dieťa v rodine, ktoré má nárok na rodičovský príspevok, dosiahlo vek 21 mesiacov pred 1. januárom 2008 a po dosiahnutí veku 3 rokov, rodičovský príspevok je nižší ako 4 roky;
b) pri zníženej sadzbe do 4 rokov veku dieťaťa, ak najmladšie dieťa v rodine, ktoré má nárok na rodičovský príspevok po 31. decembri 2007, malo pred 1. januárom 2008 3 roky.
5. O nároku na rodičovský príspevok uvedenom v článku XXIII rozhodne Štátny úrad pre sociálnu pomoc na základe žiadosti o rodičovský príspevok predloženej tomuto úradu 31. decembra 2007 podľa osobitných právnych predpisov, ktoré sú účinné do dátumu nadobudnutia účinnosti tohto zákona."
Právne hodnotenie ústavného súdu
22. Návrh nie je odôvodnený, pokiaľ ide o údajnú neústavnosť obsahu sporných ustanovení.
23. Zákon č. 261 / 2007 Z. z. o stabilizácii verejných rozpočtov, ktorý bol tiež zmenený a doplnený 31. decembra 2007 zákonom č. 117 / 1995 Z. z. o štátnej sociálnej podpore, v znení neskorších predpisov, bol súčasťou rozsiahlych sociálnych zmien, ktoré zákonodarca presadzoval s cieľom znížiť sociálne výdavky, vrátane vyplácania prídavku na pôrod a rodičovský príspevok. Tieto opatrenia boli podľa dôvodovej správy vlády zamerané na zabránenie prehĺbeniu verejného dlhu a zvýšeniu deficitu českého štátneho rozpočtu.
24. Nové právne predpisy zakotvené v zmenených a doplnených ustanoveniach § 32 ods. 1 zákona č. 117 / 1995 Z. z. zavádzajú okrem iného program tzv. viacrýchlostnej štruktúry čerpania rodičovského príspevku v troch oblastiach stanovených v pevne stanovených sumách:
- zvýšená výmera (1,5-násobok základnej výmery) je 11 400 Kč,
- základná plocha pozemku je 7600 Kč,
- znížená plocha (polovica základnej plochy) je 3 800 Kč.
25. Rodič si môže vybrať:
- rýchlejšie využívanie rodičovského príspevku - po peňažnej pomoci v materstve, peňažnej pomoci alebo chorobe poskytovanej v súvislosti s pôrodom (všetky tieto tri dávky sú ďalej len "PPM"), sa rodičovský príspevok vypláca vo zvýšenej miere do veku 24 mesiacov,
- "klasický" čerpaný z rodičovského príspevku - po PPM je rodičovský príspevok v základnej sadzbe do 36 mesiacov veku dieťaťa;
- pomalšie čerpanie rodičovského príspevku - po PPM alebo od narodenia dieťaťa je rodičovský príspevok v základnej sadzbe do 18 mesiacov veku dieťaťa a so zníženou sadzbou do 48 mesiacov veku dieťaťa.
26. Výber času na poberanie rodičovského príspevku a jeho výšky a výšky PPM sa vždy vzťahuje na najmladšie dieťa v rodine. Vybraná možnosť čerpania je nezmeniteľná a nemôže sa uplatniť so spätnou platnosťou (aj keď sa rodičia striedajú pri prijímaní rodičovského príspevku). Rodič, ktorý nemá nárok na PPM, automaticky dostáva rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa v rámci systému pomalšieho čerpania. Rodič môže požiadať o rýchlejšiu kresbu, ak je výška jeho PPM najmenej 380 CZK za kalendárny deň a ak sa rozhodne o rýchlejšom čerpaní rodičovského príspevku najneskôr do 22 (31) týždňov života dieťaťa. V tomto prípade rodičovský príspevok patrí do zvýšenej plochy (t. j. 11 400 Kč). V iných prípadoch si rodič vo veku 18 mesiacov musí zvoliť "klasické" alebo pomalšie využívanie rodičovského príspevku.
27. V prípade zdravotne postihnutých detí si nové právne predpisy zachovávajú právo na rodičovský príspevok do veku 7 rokov v základnom vzdelávaní.
28. Cieľom novej právnej úpravy o nároku na rodičovský príspevok je umožniť rodičovi, ktorý sa stará o malé dieťa, ľahšie rozhodnúť, či a na aké obdobie dostane rodičovský príspevok, a tiež do akej miery tento príspevok dostane. To má umožniť rodičom lepšie zosúladiť rodičovské povinnosti a profesijnú úlohu v závislosti od konkrétnej situácie v rodine.
29. Základná podmienka nároku na rodičovský príspevok je osobná a riadna starostlivosť o rodiča najmladšieho dieťaťa v rodine. Ak je táto podmienka splnená, právo na rodičovský príspevok sa udelí vo viacerých variantoch s výberom jedného z nich podľa výberu rodiča.
30. Podmienky nároku na rodičovský príspevok sú ustanovené v ustanoveniach § 30 zákona č. 117 / 1995 Z. z. a vo výške rodičovského príspevku v § 32 toho istého zákona.
31. Predchádzajúce právne predpisy týkajúce sa rodičovského príspevku (pred zmenou a doplnením zákona č. 261 / 2007 Z. z.) boli odlišné od súčasných právnych predpisov najmä v týchto otázkach:
- rodičovský príspevok bol predtým priznaný rodičovi, ktorý sa počas celého kalendárneho mesiaca stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako 4 roky alebo do 7 rokov, ak je dieťa ťažko zdravotne postihnuté alebo dlhodobo zdravotne postihnuté,
- ak rodičia patrili k peňažnej pomoci pri materskej starostlivosti (hotovostná pomoc alebo práceneschopnosť súvisiaca s narodením), rodičovský príspevok bol vyplatený len vtedy, ak bol vyšší ako táto suma, na úrovni rozdielu,
- výška rodičovského príspevku bola odvodená z priemernej mzdy v nepodnikateľskom sektore a predstavovala 40% tejto mzdy,
- nebol sledovaný, ak je zamestnaný rodič;
- dieťa, ktoré má nárok na dávku, mohlo byť umiestnené v materskej alebo inej predškolskej inštitúcii na obmedzené obdobie,
- iba jeden rodičovský príspevok (len jeden rodič) bol priznaný rodine (v súčasnosti platný), aj keď sa rodičia starajú o viac detí príslušného veku,
- ak malo dieťa, ktoré má nárok na rodičovský príspevok, nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa, rodičovský príspevok bol polovičný.
32. Treba poznamenať, že podmienky spôsobu vypracovania rodičovského príspevku a jeho hodnotenia zavedené v dôsledku prechodných ustanovení zákona č. 261 / 2007 Z. z. ktoré sú napadnuté týmto návrhom, v prípade niektorých ich súhvezdí, v porovnaní so situáciou pred zmenou a doplnením viedli k zníženiu sumy vyplatenej niektorým príjemcom rodičovského príspevku. Okrem toho to potvrdzuje uvedené vyhlásenie ministra práce a sociálnych vecí, v ktorom sa uvádza, že zmenené a doplnené nariadenie má "určité obmedzenie sociálneho zabezpečenia." Minister sa však domnieva, že "tieto obmedzenia neprekračujú intenzitu, ktorá by bola v rozpore s ústavnými opatreniami obsiahnutými v Charte základných práv a slobôd (ďalej len "charta"), a nieto ešte, že by bolo zamietnuté uplatňovanie príslušných sociálnych práv."
33. Ústavný súd v kontexte návrhu regionálneho súdu v Brne najmä konštatuje, že v súlade so zákonom č. 261 / 2007 Z. z. o stabilizácii verejných rozpočtov, s ústavným poriadkom Českej republiky a medzinárodnými zmluvami sa už zaoberal niekoľkými aspektmi svojich zistení [pozri sp. zn.
34. Ústavný súd sa teda v tomto konaní zaoberal len tými ústavnými otázkami, ktoré odvolateľ uviedol vo svojej žalobe a ktoré tiež odrážajú námietky žalobkyne v predchádzajúcich správnych a súdnych konaniach.
VIIba/ Námitka nepřípustné retroaktivity a nezákonného zásahu státní moci do již jednou nabytých práv
35. Podľa odvolateľa právna úprava obsiahnutá v článku XXIV bodoch 4 a 5 prechodných ustanovení zákona č. 261 / 2007 Zb. je vyjadrením neprípustnej spätnej aktivity, keďže zmena a doplnenie zákona neovplyvnili len výšku dávky, ale najprv priamo spôsob vzniku nároku. Retrospektívne uplatňovanie uvedeného práva ilustruje navrhovateľ o podmienkach uplatniteľných do dátumu uplatňovania uvedeného práva.
36. Pokiaľ ide o otázku neprípustnej retroaktivity, ústavný súd vyjadril svoje stanovisko vo viacerých svojich rozhodnutiach [napr. zistenie z 15.5.2012 sp. zn. pl. ÚS 17 / 11 (220 / 2012 Z. z.), zistenie zo 4.2.1997 sp. zn. pl. 21 / 96 (pozri vyššie) ]. Ústavný súd vo svojom poslednom rozhodnutí vo všeobecnosti konštatoval zákaz skutočnej retroaktivity právnych noriem; Tento zákaz skutočnej retroaktivity je jednou zo základných zásad vymedzujúcich kategóriu právneho štátu. Tento zákaz skutočnej retroaktivity obsahuje len prísne obmedzené výnimky. Pokiaľ ide o definíciu rozdielu medzi pravdivou a falošnou spätnou činnosťou, ústavný súd uviedol, že "v prípadoch časového konfliktu medzi starým a novým právnym štandardom sa vo všeobecnosti uplatňuje falošná spätná aktivita, t. j. z účinku nového právneho štandardu, právne vzťahy vyplývajúce zo zrušeného právneho štandardu sa takisto riadia novým právnym štandardom. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne požiadavky vyplývajúce z takýchto vzťahov, ako aj vykonané právne akty sa riadi zrušeným právnym štandardom (výsledkom opačného výkladu konfliktu zákonov by bola skutočná spätná aktivita)."
37. V predmetnom prípade sa prechodné (medzičasové) ustanovenia nových právnych predpisov zaoberajú kontinuitou alebo pretrvávaním právnych predpisov alebo právnych vzťahov vytvorených skorším právnym štandardom pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy. Tieto medzičasové ustanovenia v závislosti od povahy regulovaných vzťahov ponechávajú nadobudnuté práva alebo právne vzťahy buď v rámci starého právneho režimu, alebo naopak na ne uplatňujú nové právne predpisy, zvyčajne v rámci sankcií za ukončenie právneho alebo právneho vzťahu. Ústavný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci retroaktivita bola nesprávna (Najvyšší správny súd takisto dospel k rovnakému záveru vo veci 111/2010-44 Reklamy. Podrobné odôvodnenie tohto záveru je rovnaké ako v zistení ústavného súdu, sp. zn. pl. ÚS 17 / 11 z 15.5.2012 (220 / 2012 Zb.); Preto sa o ňom možno stručne zmieniť. V posudzovanom prípade táto nepravdivá spätná aktivita nepredstavuje protiústavný zásah v právnej istote a v nadobudnutom práve.
38. Koncepcia legitímnej dôvery môže byť spojená s otázkou prípustnosti falošnej spätnej aktivity, pretože jej relevantnou podstatou je majetkový záujem, ktorý spadá podľa jej obsahu pod ochranu článku 11 ods. 1 Charty a článku 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa riadi právo každého na pokojné užívanie svojho majetku [Porovnaj zistenie ústavného súdu z 1. júla 2010 sp. zn. pl. ÚS 9 / 07 (N 132 / 58 SbNU 3; 242 / 2010 Z. z.) a zistenie z 15. mája 2012 s. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pojem "vlastnosť" obsiahnutý v tomto článku dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa musí vykladať tak, že má samostatný obsah, ktorý sa neobmedzuje na vlastníctvo hmotného majetku a nezávisí od formálnej kvalifikácie vnútroštátneho práva (rozsudok z 22. júna 2004, Broniowski/Poľsko, č. 31443/96, Zb. s. 129).
39. Ústavný súd vo svojich zisteniach vo všeobecnosti zdôrazňuje voľnosť pri uplatňovaní sociálnych práv zakotvených v názve štvrtej charty, keďže si uvedomuje, že rozsah sociálnych práv (vrátane poskytovania rodičovského príspevku) je obmedzený možnosťami štátneho rozpočtu na základe výsledkov riadenia štátu. Iba v rámci týchto možností sa uplatňujú obmedzenia stanovené príslušnými článkami charty, ktorými sa riadia sociálne práva. Posúdenie otázky účinnosti a primeranosti právneho štátu v tejto oblasti ponecháva ústavný súd zákonodarcovi, ktorého činnosť nemôže Ústavný súd zasahovať okrem prípadov preukázanej neústavnosti. Je to otázka politickej podstaty. Pojem sociálne práva spočíva v tom, že nemajú bezpodmienečnú povahu a možno ich hľadať len v medziach platných zákonov (článok 41 charty). Tento nedostatok priamej vykonateľnosti sa odráža v potrebe ich právnej definície, ktorá je tiež podmienkou pre špecifické vykonávanie individuálnych sociálnych práv [pozri zistenia ústavného súdu sp. v. Pl. ÚS 8 / 07 z 23.3.2010 (N 61 / 56 SbNU 653; 135 / 2010 Zb.), sp. ÚS 2 / 08 z 23.4.2008 (N 73 / 49 SbNU 85; 166 / 2008 Z.z.) ].
40. Hoci článok 41 ods. 1 Charta umožňuje zákonodarcovi stanoviť osobitné podmienky na uplatňovanie sociálnych práv, ich právna definícia nesmie byť v rozpore s ústavnými zásadami, inými slovami, zákony, ktorými sa tieto práva riadia, nesmú úplne popierať alebo zrušiť zaručené ústavné sociálne práva. Podobne ako v prípade základných práv a slobôd, ktoré sú priamo vymáhateľné podľa charty, aj v prípade sociálnych práv musí zákonodarca dodržiavať pravidlo uvedené v článku 4 ods. 4 charty, podľa ktorého sa pri uplatňovaní ustanovení o obmedzeniach základných práv a slobôd musí preskúmať ich obsah a význam. V tomto prípade Ústavný súd dospel k záveru, že zákonodarca dodržiava tieto zásady.
41. Ústavný súd nesúhlasí s odvolateľom, že nová právna úprava týkajúca sa rodičovského príspevku predstavuje zmenu podmienok nároku na dávku. Obsahom zmien je najmä využívanie rodičovského príspevku po jeho výške. Účelom takejto úpravy je zúčastňovať sa na rozhodovacom procese oprávneného rodiča podľa výberu času, spôsobu a výšky dávky. Napadnuté medzičasové ustanovenia sledujú racionálne odôvodnený cieľ, a to stanoviť pravidlá na určenie výšky rodičovského príspevku pre tých rodičov, ktorí už dostali rodičovský príspevok podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 2008, a nemohli si zvoliť nárok na rodičovský príspevok podľa novej právnej úpravy z dôvodu veku dieťaťa, s ktorým tento zákon už nesúvisí pri výbere nároku. Existencia týchto pravidiel je tiež s cieľom rešpektovať zásadu rovnosti medzi rodičmi, ktorí dostávajú rodičovský príspevok vypočítaný podľa rôznych pravidiel.
42. Právna úprava rodičovského príspevku pred zákonom č. 261 / 2007 Z. z. neumožňovala koexistenciu dávok nemocenského poistenia (peňažná pomoc v materstve, peňažná pomoc alebo choroba poskytovaná v súvislosti s pôrodom) a rodičovských dávok od dátumu narodenia dieťaťa. Aj nové právne predpisy čiastočne vylučujú túto koexistenciu dávok, pretože okrem peňažnej pomoci v materstve alebo chorobe poskytovanej v súvislosti s narodením len rozdielu medzi rodičovským a nemocenským poistením umožňuje poberať rodičovský príspevok. Tak ako v predtým platných právnych predpisoch, zámerom zákonodarcu je zabrániť paralelnému poskytovaniu peňažnej pomoci matke a poskytovaniu rodičovských príspevkov otcovi dieťaťa. Toto nariadenie, aj keď to znamená pokles predchádzajúcej úrovne, je ústavné; tvrdenie, že dávky štátnej sociálnej pomoci sú primerané len vtedy, ak životné podmienky jednotlivca nemožno riešiť poskytovaním dávok z prvého piliera systému poistenia vrátane nemocenského poistenia, ktoré v zásade má prednosť pred dávkami sociálneho zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
43. Strata príjmu súvisiaca s narodením dieťaťa spôsobeného novými opatreniami, aspoň čiastočne, pokrýva rodičovský príspevok ako výhodu štátnej sociálnej pomoci. Rodičia majú nárok na túto dávku bez ohľadu na to, či predtým poberali dávky nemocenského poistenia súvisiace s materstvom alebo pôrodom. Vytvorenie práva na rodičovskú dávku nebolo a teraz nie je viazané existenciou práva na peňažnú pomoc v materstve, pretože vzniká aj v situácii, keď osoba nemala nárok na peňažnú pomoc v materstve.
44. Nemožno pritiahnuť k názoru odvolateľa, že niektoré skupiny rodičov sú diskriminované novými pravidlami o rodičovských príspevkoch a spôsobe ich čerpania. Zákon č. 261 / 2007 Z. z. ustanovil podmienky na určenie výšky rodičovského príspevku tak, aby obaja rodičia, ktorí sa narodili po 1.1.2008, ako aj rodičia, ktorí sa narodili pred týmto dátumom, mali nárok na rovnakú sumu rodičovského príspevku za predpokladu, že spĺňajú podmienky na poskytnutie rodičovského príspevku na určitej úrovni.
45. Ústavný súd zhrnul, že hoci sa v niektorých prípadoch prijali napadnuté ustanovenia na zníženie úrovne sociálnych práv, ktoré boli predtým dosiahnuté, z vyššie uvedených dôvodov by zásah nebol taký, aby porušoval ich podstatu a účel.
46. Na základe uvedených dôvodov Ústavný súd zamietol uplatnenie Krajského súdu v Brne podľa ustanovení § 70 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Obsah
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
„Čl. XXIV
VII.
VIIa/ Shrnutí obsahových změn, jež napadená ustanovení vyvolávají
VIIb/ Posouzení ústavněprávních námitek obsažených v návrhu
VIIba/ Námitka nepřípustné retroaktivity a nezákonného zásahu státní moci do již jednou nabytých práv
VIIbb/ Porušení zásady legitimního očekávání
VIIbc/ Námitka nepřípustné diskriminace
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 42 / 2013 Z. z. o návrhu na zrušenie článku XXIV ods. 4 a 5 zákona č. 261 / 2007 Z. z. o stabilizácii verejných rozpočtov |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 20.02.2013 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0