Dekrét ministerstva zdravotníctva č. 37 / 2001 Zb.
Vyhláška ministerstva zdravotníctva o hygienických požiadavkách na výrobky v priamom kontakte s vodou a na úpravu vody
Platný
Uznesenie
Účinnosť od 01.02.2001
Verzie znenia:
01.02.2001
Zobrazeno prvních 200 z celkem 565 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
37
VYHLÁSENIE
Ministerstvo zdravotníctva
z 8. januára 2001,
o hygienických požiadavkách na výrobky prichádzajúce do priameho styku s vodou a na úpravu vody
Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 258 / 2000 Z. z., o ochrane verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov (ďalej len "zákon"), ministerstvo zdravotníctva ustanovuje implementáciu oddielov 4 ods. 5 a 5 ods. 1, 2 a 5 zákona:
Základné ustanovenia
(1) Sanitárne požiadavky sú stanovené pre zloženie, označovanie a úpravu povrchu výrobkov určených na priamy kontakt s pitnou vodou alebo surovou vodou, z ktorej sa získava pitná voda, a pre zloženie a označovanie chemického alebo chemického prípravku určeného na úpravu surovej vody pitnou vodou (ďalej len "chemická látka"), na implementáciu a hodnotenie exkluzívneho testu a na potrebu záznamu o jeho vykonaní, na úpravu vody surovej vody, na žiadosť o povolenie inej úpravy vody a na povolenie výnimky alebo úpravy povrchu výrobku určeného na priamy kontakt s pitnou alebo surovou vodou (ďalej len "voda"). "
(2) Toto nariadenie sa nevzťahuje na obaly balených detských, stolových, pitných a prírodných minerálnych vôd, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy. 1)
(3) Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené pre chemikálie osobitnými právnymi predpismi. (2)
Na účely tohto dekrétu:
a) skúška technickej činnosti pozostávajúca z stanovenia jednej alebo viacerých charakteristík výrobku;
b) skúšobnú metódu špecifikovanú v technickom postupe na vykonanie skúšky alebo skúšky;
(c) skúšobný záznam dokumentu, v ktorom sú uvedené výsledky a ďalšie informácie týkajúce sa testu;
(d) skúšobné laboratórium, ktoré vykonáva testy;
(e) výrobok vyrobený v jeho konečnej podobe, ktorý prichádza do styku s vodou alebo zložkou vyrobeného výrobku;
f) zložený produkt výrobku, pre ktorý je povrch v styku s vodou z materiálu odlišného od materiálov tvoriacich zvyšok výrobku,
g) vzorku výrobku alebo časti výrobku predloženú na testovanie vhodnosti na použitie v styku s vodou určenou na ľudskú spotrebu (v niektorých prípadoch môže vzorka predstavovať viac ako jednu vzorku výrobku),
(h) testovanie špecificky určenej (špecifikovanej) migračnej vody;
(i) postup extrakcie (vypúšťania) na oddelenie komponentov zo vzorky pomocou testovacej vody a špecifikované (špecifikované) podmienky;
j) extrakciou (vypúšťaním) testovanej vody po vystavení sa vzorke;
(k) migrácia vzorky látky alebo látok do testovanej vody;
(l) číslo migrácie hmotnosti komponentu (-ov) migrujúceho zo vzorky so špecifikovanou plochou v skúšobnej vode v určenom čase a pri špecifikovanej teplote;
(m) TOC celkový obsah organického uhlíka.
Všeobecné hygienické požiadavky na výrobky v priamom kontakte s vodou
(Uplatňovať § 4 ods. 5 a § 5 ods. 1 a 2 zákona)
(1) Výrobky prichádzajúce do priameho styku s vodou sú najmä výrobky používané na príjem, zber, prepravu, úpravu, zber a meranie dodávky pitnej alebo surovej vody. Tieto výrobky sa musia vyrábať v súlade so správnou výrobnou praxou takým spôsobom, aby sa za normálnych a predvídateľných podmienok použitia ich zložky neprenášali do vody v množstvách, ktoré by mohli byť nebezpečné pre ľudské zdravie alebo spôsobiť nežiaduce zmeny v zložení pitnej vody, ani neovplyvňovali ich senzorické vlastnosti; nesmú obsahovať patogénne mikroorganizmy, byť zdrojom mikrobiálnej alebo inej kontaminácie vody a obsahovať rádioaktívne látky presahujúce limity stanovené v osobitných právnych predpisoch.3) Správnou výrobnou praxou je dodržiavanie súboru hygienických, technických a technologických postupov a noriem potrebných na zabezpečenie zdravia, bezpečnosti a funkčnosti výrobkov, berúc do úvahy ich povahu, vlastnosti a stanovenie.4)
(2) Výrobky prichádzajúce do styku s vodou musia spĺňať limity exkluzívnych skúšok vykonaných za podmienok a v súlade s postupmi stanovenými v prílohe 1. Skúška vylúčenia určená príspevkom k znečisteniu vody spôsobenému výrobkom v priamom styku s vodou určenou na trvalý styk s vodou nesmie prekročiť 10% sanitárneho limitu monitorovaného indikátora pitnej vody, ako sa stanovuje v osobitných právnych predpisoch.5) Skúška vylúčenia stanovená skúškou, ktorá je určená príspevkom k znečisteniu vody spôsobenému:
a) výrobok prichádzajúci do priameho styku s vodou určenou na krátkodobý kontakt s pitnou vodou, t. j. obdobie nepresahujúce 24 hodín;
(b) výrobok v priamom kontakte s vodou, ktorého povrch nepresahuje 100 cm2 pri kontakte s pitnou vodou;
(c) výrobok prichádzajúci do priameho styku s vodou určenou na styk s teplou a teplou komerčnou vodou;
nesmie prekročiť hygienický limit ukazovateľa pitnej vody monitorovaného podľa osobitných právnych predpisov. 5)
(3) Vylúhovaním sa identifikuje koncentrácia alebo prítomnosť zložiek, ktoré sú charakteristické pre prírodnú zložku alebo prípadne nečistotu testovaného výrobku a sú ohrozené zdravím populácie.
(Uplatňovať článok 5 ods. 2 aktu)
(1) Overenie hygienických limitov stanovených v tomto dekréte a v osobitných právnych predpisoch5 sa vykonáva podľa štandardných metód, ktoré sa vzťahujú na metódy obsiahnuté v príslušnej českej technickej norme, ktorých výsledok sa má preukázať ako požadovaný výsledok. Ak štandardné metódy nie sú špecifikované alebo sa nemôžu použiť z objektívnych dôvodov, môže sa použiť iná vhodná metóda na preukázanie limitu ponechania, presnosti a reprodukovateľnosti výsledkov skúšky. Stanovenie monoméru vinylchloridu vo výrobkoch z polyvinylchloridu a jeho kopolyméroch alebo pri vylúhovaní z týchto produktov sa vykonáva v súlade s osobitným regulačným ustanovením (1).
(2) Výrobky, ktoré majú prísť do styku s pitnou vodou, sa posudzujú ako celok, pričom sa vykonáva exkluzívna skúška tých častí výrobku, ktoré prichádzajú do priameho styku s vodou.
(Uplatňovať § 5 ods. 1 zákona)
(1) Výrobky prichádzajúce do styku s vodou, ktoré ešte nie sú pri uvedení na trh v kontakte s vodou, musia byť označené
a) obchodné meno a sídlo výrobcu alebo dovozcu, ak ide o právnickú osobu a miesto trvalého pobytu a registrované obchodné meno, ak ide o fyzickú osobu;
(b) vyjadrením svojho určenia slovami "pre trvalý kontakt s pitnou vodou," "pre krátkodobý kontakt s pitnou vodou" alebo "pre kontakt s teplou (horúcou) komerčnou vodou" v súlade s § 3 ods. 2 písm. a) až c) a
(c) podmienky potrebné na zohľadnenie osobitnej povahy výrobku a jeho použitia.
(2) Údaje uvedené v odseku 1 sa musia uviesť tak, aby boli jasne viditeľné, ľahko čitateľné a neodnímateľné,
a) na výrobku alebo jeho obale alebo
b) na štítku pripevnenom na výrobok alebo jeho obal.
(3) Balenie chemikálie musí obsahovať údaje uvedené v odseku 1 písm. b) a c). Týmto nie je dotknuté označovanie chemikálie špecifikovanej v osobitných právnych predpisoch2.
Žiadosť podľa článku 5 ods. 5 zákona o povolení obsahu látok vo výrobkoch určených na styk s vodou, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, obsahuje:
(a) obchodný názov a sídlo výrobcu pre zahraničné výrobky, obchodný názov a sídlo výrobcu a dovozcu; ak ide o výrobok zložený z niekoľkých materiálov od rôznych výrobcov, aj obchodného názvu a sídla dodávateľov týchto komponentov,
(b) označenie typu výrobku, chemikálie, ich obchodný názov, chemické zloženie, štrukturálny vzorec a údaje o čistote podľa príslušnej českej technickej normy;
c) stručný opis výrobnej technológie vrátane všetkých surovín a prísad používaných pri výrobe;
d) údaje o koncentrácii požadovanej látky v konečnom výrobku a odôvodnenie technickej potreby jej použitia;
e) známe údaje o produktoch rozkladu, ktoré sú výsledkom navrhovanej látky pri výrobe, spracovaní, možnom starnutí materiálu alebo ktoré vznikajú ako produkty interakcie v týchto procesoch;
f) podrobnosti o zamýšľanom použití výrobku,
(g) údaje o odolnosti a vhodnosti výrobku alebo prídavných látok podľa navrhovanej metódy použitia;
h) údaje o vylúhovaní jednotlivých látok (additií) z výrobku s uvedením zloženia testovaného výrobku, ako aj podmienky testovania, modelovania údajov o zamýšľanom použití a toxicite;
i) metódy na určenie navrhovaných prídavných látok, ich nečistôt a prípadne produktov interakcie a rozkladu;
(j) dostupnej zahraničnej dokumentácie o tom, či bol výrobok alebo navrhovaná zložka povolená v iných krajinách;
k) vzorky v množstvách podľa povahy výrobku a spôsobu použitia.
Hygienické požiadavky na jednotlivé materiály a ich povrchovú úpravu
(Uplatňovať § 5 ods. 1 zákona)
Farbenie, tlač a dekorácia
(1) Iba farbivá a pigmenty, ktoré budú pevne zapracované do výrobkov a spĺňajú požiadavky na čistotu stanovené v osobitných právnych predpisoch.6)
(2) Výrobky prichádzajúce do styku s vodou môžu byť vytlačené len na miestach, ktoré neprichádzajú do styku s vodou. V prípade výrobkov zložených z niekoľkých vrstiev môže byť tlač v medzivrstve. Nesmie však preniknúť do oblastí, ktoré prichádzajú do styku s vodou. Riešitelia farieb musia byť dokonale vetrané.
(3) Farbivá na báze antimónu, arzénu, šesťmocného chrómu, kadmia, olova, ortuti a zlúčenín selénu sa nesmú používať na farbenie a tlač produktov na styk s vodou.
(4) Na farbenie a potlač výrobkov, ktoré sú v kontakte s vodou, azofarbív a diazobarvív (napríklad diarylpigmenty) sa môže používať len pod podmienkou, že počas všetkých fáz technologického procesu výroby, spracovania a iného správneho a predvídateľného použitia teplota, pri ktorej sa farbivo odbúrava, nie je prekročená.
(5) sadze používané ako doplnková látka vo výrobkoch prichádzajúcich do styku s vodou musia spĺňať požiadavky na čistotu stanovené v osobitných právnych predpisoch.6)
(1) Obal (najmä farba, tónovanie, povlak z plastov) musí byť kontinuálny, rovnomerne aplikovaný s minimálnym množstvom mikroskopických pórov a dobre pripevnený k výrobku. Počas používania produktu prichádzajúceho do styku s vodou sa povrchová úprava nesmie za predpísaných podmienok použitia olúpať a musí mať viditeľné ryhy, trhliny, pľuzgiere alebo iné porušenia.
(2) Na úpravu povrchov výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s vodou, sa môžu uplatňovať ustanovenia tohto dekrétu:
a) kovová alebo zliatinová metalizácia za podmienok stanovených v oddiele 9;
b) tónovanie povrchu produktov, ktoré prichádzajú do krátkodobého styku s vodou podľa článku 3 ods. 2, za predpokladu, že použitý cín neobsahuje viac ako 1% olova, 0,05% arzénu, 0,1% vismutu a 0,05% antimónu,
c) pokrytie povrchu nitridom titánu alebo oxidom zirkónia;
(d) chróm a nikel pre výrobky určené na krátkodobý styk s vodou, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2;
e) plasty spĺňajúce hygienické požiadavky stanovené v oddiele 10;
f) gumy a elastomérov spĺňajúcich hygienické požiadavky oddielu 11;
g) nátery spĺňajúce požiadavky oddielu 3 ods. 2 a oddielu 7 a
(h) cementovanie (zakrývajúce povrch malty na základe piesku a cementu) spĺňajúce požiadavky § 3 ods. 2.
(3) Povrchová úprava výrobkov určených na styk s vodou prostredníctvom povlakov musí byť v súlade s požiadavkami osobitných právnych predpisov1 a musí sa spáliť alebo stvrdnúť takým spôsobom, aby striptíz z povlaku do destilovanej vody spĺňal požiadavky § 3 ods. 2.
(4) V prípade povrchovej úpravy produktov, ktoré sú v kontakte s vodou, sú povolené tieto technologické procesy, po ktorých sa zvyšky použitého zariadenia, roztokov a kúpeľov musia odstrániť z povrchu výrobkov:
a) pieskovanie a pieskovanie;
b) brúsenie,
c) brúsenie,
d) leštenie a kefovanie,
(e) odmasťovanie organickými alebo alkalickými prostriedkami, po ktorom nasleduje odmasťovanie z povrchu;
f) morenie;
(g) anodická alebo zásaditá alebo dvojitá pasivita chromatínu.
(1) Na výrobu výrobkov z kovových materiálov, ktoré prichádzajú do priameho styku s vodou, sa môžu použiť len kovy a zliatiny spĺňajúce tieto hygienické požiadavky:
a) nehrdzavejúcej ocele obsahujúcej najviac 21,0% hmotnosti chrómu, niklu, 2,2% mangánu, 0,1% olova a 0,05% kadmia,
(b) liatina rôznych typov ocele a zliatin železa; ak sa ľahko podrobujú korózii, musia byť vybavená vhodným náterom podľa § 8;
c) neželezných zliatin rôznych prvkov, ak obsahujú najviac tieto hmotnostné koncentrácie prvkov: 0,01% arzénu, 0,005% berýlia, 5% chrómu, 0,01% kadmia, 2,5% medi, 2% niklu, 0,5% zinku, 0,5% olova, 5% hliníka, iné prvky jednotlivo do 0,1%, ale kumulatívne do 0,8%. Tieto zliatiny môžu obsahovať horčík, vápnik, kremík, titán, striebro, zlato, irídium a ródium bez obmedzenia množstva,
(d) striebro, zlato, platina, irídium, ródium, titán a ich zliatiny,
(e) meď a jej zliatiny (mosadze, bronz), pokiaľ neobsahujú viac ako 1% olova, 0,01% arzénu a 0,1% hm. antimónu. Tieto produkty sa nesmú používať, ak distribuovaná voda nemá stabilné pH 6,5 - 9,5 a je inak agresívna (musí spĺňať aspoň kyslú neutralizujúcu kapacitu KNK8,2 ≤ 1,0 mmol/l, CO2 ≤ 44 mg/l),
f) zinok, pokiaľ neobsahuje množstvo iných zložiek (prvkov) ako sú zložky uvedené v písmene c).
(2) Vonkajší a vnútorný povrch kovových výrobkov musí byť čistý, hladký, bez makroskopických trhlín, škvŕn, zdanlivých strií, znakov korózie, mrknutia, tvarovaných výrobkov, zubov, dýz, ostrých alebo ostrých prelisov. Povoľuje sa len určitý stupeň deformácie kovových výrobkov, ktorý nepriaznivo neovplyvňuje ich funkciu.
(1) Na výrobu plastov a výrobkov z vody, ktoré prichádzajú do styku s vodou, sa môžu používať len monoméry a iné východiskové látky a prídavné látky uvedené v zozname monomérov a iných východiskových látok podľa osobitných právnych predpisov (1) okrem akrylamidu a obsahu epichlórhydrínu, kde sa vo výrobku vyžaduje maximálne 0,001 mg/kg, a vinylchloridu, kde sa vo výrobku vyžaduje maximálne 0,005 mg/kg. V prípade vyšších úrovní určených látok vo výrobku je rozhodujúci súlad s požiadavkami stanovenými v § 3 ods. 2.
(2) Organické makromolekulové zlúčeniny získané polymerizáciou, polykondenzáciou, polyizáciou alebo inými podobnými procesmi z molekúl s nižšou molekulovou hmotnosťou alebo chemickou transformáciou prírodných makromolekúl sa považujú za plasty. Silikóny a podobné makromolekulárne zlúčeniny sa tiež považujú za plasty. Do týchto makromolekulových zlúčenín sa môžu pridať ďalšie látky.
(1) Podľa spôsobu použitia sa výrobky z gumy a elastomérov určené na styk s vodou majú zatriediť do kategórií II a III v súlade s oddielom 14 osobitných právnych predpisov. 1) Kategória II zahŕňa výrobky, pri ktorých sa očakáva, že čas kontaktu s vodou prekročí 24 hodín (napr. skladovacie nádrže, veľké tesnenia, tesnenia pre kontajnery). Kategória III zahŕňa výrobky, pri ktorých sa z krátkodobého hľadiska očakáva kontakt s vodou (napr. hadice na prepravu) alebo ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v § 3 ods. 2 písm. b) a c).
(2) V prípade produktov v styku s vodou kategórií II a III sa môžu používať len látky uvedené v osobitných právnych predpisoch.1), 7)
(3) Výrobky kategórií II a III určené na styk s vodou musia spĺňať hygienické požiadavky stanovené v osobitných právnych predpisoch. 1).
Chemikálie používané vo vodnom priemysle
(Uplatňovať § 4 ods. 5 zákona)
(1) Požiadavky na zdravie a čistotu základných chemikálií používaných na úpravu pitnej vody a vody sú uvedené v prílohách 2 a 3.
(2) Na uplatňovanie iných chemických látok a výrobkov na úpravu vody, pre ktoré výrobca alebo dovozca dostal schválenie orgánu verejného zdravia podľa článku 5 ods. 5 zákona, musia byť splnené podmienky stanovené v prílohe 4.
(1) Technologický proces úpravy vody musí byť v súlade s kvalitou zdroja a nesmie byť príčinou zavedenia cudzích škodlivých látok do pitnej vody. Musia čo najviac rešpektovať prirodzené zloženie vody a udržiavať biologickú hodnotu pitnej vody.
(2) V závislosti od kvality surovej vody by sa mal uplatňovať vhodný postup úpravy, ako sa overuje na určitom mieste. Na úpravu vody sa môžu použiť tieto technologické postupy:
a) mechanické prevzdušňovanie vody;
b) filtrácia piesku, filtrácia mramoru alebo odkysľovanie;
(c) jednostupňové alebo dvojstupňové separáciu a odmagnetizáciu vody;
d) jednostupňová (koagulačná filtrácia)
e) dvojstupňová liečba skenovaním;
(f) adsorpcia na práškové alebo granulované aktívne uhlie;
g) oxidácia anorganických (mimoriadne organických) zložiek s použitím chlóru, chlórnanu, oxidu chloridu, manganistanu draselného a ozónu;
(h) pomalá biologická filtrácia;
i) úprava pH;
j) dezinfekcia vody s použitím chlóru, chlórnanu sodného, oxiduchloridu a ozónu;
k) ožarovanie ultrafialovým žiarením s vlnovou dĺžkou 250 - 270 nm a dávkou 250 - 300 Jm2.
(3) V prípade, že osoba uvedená v článku 3 ods. 2 zákona zamýšľa používať iné technológie, ako sú technológie uvedené v odseku 2 uvedeného aktu, orgán verejného zdravia predloží žiadosť, ktorá obsahuje:
(a) opis posudzovanej technológie vrátane použitých zariadení a chemikálií;
b) dôkaz, že použité zariadenia alebo chemikálie spĺňajú požiadavky tohto dekrétu;
(c) odôvodnenie použitia tejto technológie;
(d) dôkaz o splnení hygienických požiadaviek stanovených v osobitných právnych predpisoch. 5)
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia.
Minister:
Prof. MUDr. Fisher, CSc.
Příloha č. 1
Príloha č. 1 k vyhláške č. 37 / 2001 Zb.
Slug test
1. V tejto prílohe sa špecifikuje postup na určenie migrácie látok z priemyselne vyrábaných alebo použitých výrobkov, ktoré prichádzajú do priameho styku s vodou, ako sú potrubia, malé montážne materiály (montáže), tesnenia, nátery, nátery, membrány a iné.
2. Princíp testu vylúčenia; po špecifikovanom postupe predbežného čistenia sa povrch skúšobnej vzorky vystaví testovanej vode počas troch po sebe nasledujúcich období:
a) vzorka výrobku studenej vody sa skúša v troch po sebe nasledujúcich 72 hodín pri 23 ° C;
(b) vzorka výrobku určená na styk s horúcou alebo horúcou vodou sa skúša v troch po sebe nasledujúcich 24-hodinových intervaloch pri 60 °C (teplá voda) alebo 85 °C (horúca voda).
Analýzy sa vykonávajú z extraktov každého časového intervalu samostatne a vypočítajú sa hodnoty čísla prechodu.
3. Použité činidlá:
(a) voda z vodovodu - voda s obsahom voľného chlóru menším ako 0,2 ± 0,005 mg/l;
b) skúšobná voda - voda bez obsahu chlóru, s vodivosťou menšou ako 2 mS/m a s obsahom TOC menším ako 0,2 ± 0,1 ppm C, pripravená reverznou osmózou, deionizáciou alebo destiláciou, po ktorej nasleduje filtrácia uhlíka;
c) chlórovaná testovacia voda - testovaná voda podľa písmena b) obsahujúca 1 ± 0,2 mg/l aktívneho chlóru;
d) koncentrovaná kyselina chlorovodíková (30%), čistota p.a.,
(e) roztok kyseliny chlorovodíkovej pripravený pomalým pridaním 500 ml kyseliny chlorovodíkovej, ako je opísané v písm. d) do 500 ml testovanej vody, ako sa uvádza v písmene b);
f) koncentrovaná kyselina dusičná (65%), čistota p.a.,
g) roztok kyseliny dusičnej pripravený pomalým pridávaním 500 ml kyseliny dusičnej podľa písmena f) do 500 ml testovanej vody podľa písmena b);
(h) koncentrovaná kyselina sírová (98%), čistota p.a.,
i) kyselina chrómová, čistota p.a. (5%) alebo pripravená rozpustením 50 g oxidu chrómového na liter kyseliny sírovej, ako sa uvádza v písmene h);
Poznámka: Kyselina chrómová predstavuje nebezpečenstvo skladovania. Uzavretá nádoba sa môže roztrhnúť uvoľnením oxidu uhličitého. Je to silný okysličovač a môže dať potenciálne výbušné reakcie s okysličovateľnými látkami. Môže sa vznietiť v kontakte s acetónom alebo alkoholmi. V teple sa rozkladá ako tvorba štipľavého dymu a dráždivých výparov
j) chlórnan sodný pripravený z komerčného roztoku chlórnanu sodného (NaOCl) so známou koncentráciou približne 0,1% voľného chlóru,
Poznámka: Roztok chlórnanu sodného nie je stabilný, a preto sa pripravuje v deň použitia.
4. Laboratórne vybavenie:
a) laboratórne sklo upravené buď roztokom kyseliny chlorovodíkovej [bod 4 písm. e), kyselina dusičná [bod 4 písm. g) ] alebo kyselinou chrómovou [bod 4 písm. i) ] a dôkladne opláchnuté testovacou vodou [bod 4 písm. b) ],
b) nehrdzavejúca oceľ a sklenené platne používané na testovanie náterov alebo materiálov určených na ochranu povrchov sa čistia premývaním v biologicky rozložiteľnom laboratórnom detergente, po ktorom nasleduje oplachovanie v roztoku kyseliny chlorovodíkovej [bod 4 písm. e) alebo roztok kyseliny dusičnej [bod 4 písm. g) ] a nakoniec sa opláchnu testovanou vodou [bod 4 písm. b) ]. Platne sa odvodnia a vysušia v sušičke horúceho vzduchu,
c) nádoby, nádrže, zátky a spojky sú vyrobené z materiálu, ktorý je počas skúšky stabilný, ako je sklo, PET, PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;
Poznámka: Materiály PET a PTFE sa používajú len v prípade malého povrchu prichádzajúceho do styku s vodou.
(d) zariadenie schopné zabezpečiť požadovanú teplotu na extrakciu pri 23 ± 2 °C, 60 ± 2 °C a 85 ± 2 °C.
5. Príprava vzoriek a požiadavky na testovanie:
a) vzorky sa pripravia tak, aby skúšobná voda (bod 4 písm. b) alebo c) bola vystavená len povrchu určenému na kontaktovanie pitnej vody. V prípade homogénnych materiálov môže byť celá vzorka vystavená testovanej vode vrátane povrchov, ktoré nie sú určené na styk s pitnou vodou;
b) ak pre konkrétny typ výrobku neexistuje žiadny postup, alebo ak sa vzorka z technických dôvodov nemôže skúšať za týchto podmienok, sú možné výnimky zo skúšobného postupu. Tieto výnimky musia byť riadne odôvodnené a uvedené v skúšobnom zázname.
6. Preprava a skladovanie vzoriek:
(a) ak sa musia vzorky skladovať, použijú sa nádoby z nehrdzavejúcej ocele, tkanivový papier, sklo alebo iné materiály, ktoré nemajú vplyv na migračný test. Skladovanie prebieha bez svetla pri teplote 21 ± 4 °C s výnimkou prípadov, keď dodávateľ vzoriek poskytuje iné pokyny na skladovanie, t. j. zachováva podmienky, ktorým je výrobok vystavený v praxi,
b) zásobníky alebo vrecká sa neuzatvoria, prášok sa nepoužije a čistenie sa vykoná len vtedy, ak je tento postup súčasťou obvyklých výrobných postupov;
(c) ak je to možné, pred použitím sa nádoby z nehrdzavejúcej ocele, sklo a iný skladovací materiál premyjú biologicky rozložiteľným čistiacim prostriedkom alebo peroxidom vodíka (3% V/V; analytická kvalita), opláchnu sa roztokom kyseliny chlorovodíkovej (bod 4 písm. e) alebo roztokom kyseliny dusičnej (bod 4 písm. g) a nakoniec skúšobnou vodou (bod 4 písm. b).
7. Stanovenie pomeru povrchu k objemu vzorky:
a) plocha skúšobného povrchu vzorky, ktorá sa má vystaviť skúšobnej vode, musí byť približne 1: 1 (1 cm2 / 1 cm3), ale nesmie byť menšia ako 1: 2 (0,5 cm2 / 1 cm3). Veľkosť vzorky a výsledný objem testovacej vody sa vyberú tak, aby spĺňali požiadavky na množstvo vylúhovania požadované na analýzu;
b) ak vzorka nemá hladký povrch alebo tvar vzorky je taký, že nie je možné vykonať presný výpočet povrchu, použije sa odhadovaná plocha vzorky, ale v tomto prípade sa zaznamená dĺžka a šírka spolu s dostatočne podrobným opisom výrobku (-ov) s cieľom pripraviť ďalšie vzorky v rámci ± 10% plochy povrchu pôvodnej vzorky;
(c) migrácia z domáceho zariadenia a prívodného vedenia (píšťaly s priemerom ≤ 80 mm) sa určí pomocou vzoriek dĺžky, ktorá poskytuje dostatočný objem vylúhovania (výťažku) na analýzu. Naplňte testovacou vodou [bod 4 písm. b) alebo c) a zatvorte zátkou na oboch koncoch [bod 5 písm. c) ]. V niektorých prípadoch je prijateľné vystaviť celú povrchovú plochu vzoriek testovanej vode [bod 4 písm. b) alebo c) ], t. j. aj plochy, ktoré nie sú určené na kontakt s vodou;
d) migrácia z prívodných a diaľkových potrubí (píšťaly s priemerom > 80 mm), pokiaľ nie sú k dispozícii ako potrubia malého priemeru, sa meria ponorením segmentov do skúšobnej vody [bod 4 písm. b) alebo c) v sklenených nádobách [bod 5 písm. c) ];
Poznámka: Ak nie je možné ponoriť vzorky celej rúrky, potom sa vzorka môže skúšať podľa alternatívnych skúšobných opatrení.
e) vzorky viaczložkových výrobkov majú rovnaké zloženie ako hotové výrobky. Vzorky sa skúšajú tak, aby bola skúšobná voda [bod 4 písm. b) alebo c) ] vystavená len povrchu, ktorý je určený na styk s pitnou vodou;
f) migrácia z farieb sa určuje ponorením doštičiek (napr. plátkov z nehrdzavejúcej ocele alebo pieskového skla, potiahnutých testovanou farbou) do testovacej vody (bod 4 písm. b) alebo c). Platne sa pripravia a pokryjú štandardným priemyselným postupom (povinnosť výrobcu požadovať lekárske hodnotenie). Natieracie platne sa skúšajú v nádobách [bod 5 písm. c), ktoré sú plne naplnené skúšobnou vodou [bod 4 písm. b) alebo c) ] a uzavreté vrchnákom. Priemyselné náterové farby sa skúšajú podľa písmena c);
g) vzorky filtračných tkanín a membrán musia obsahovať všetky materiály použité na konečný výrobok.
8. Príprava vzoriek:
a) Statické vystavenie vode
Skúšobná vzorka materiálu určeného na styk s pitnou vodou sa ponorí do vody a nechá stáť 24 ± 0,5 hodiny pri teplote 23 ± 2 °C. Vzorky materiálov určených na styk s horúcou alebo horúcou vodou sa ponoria do vody a nechajú stáť pri teplote 60 ± 2 °C a 85 ± 2 °C. Potom sa voda odstráni a nahradí sladkou vodou z vodovodu, zmierni sa na skúšobnú teplotu a nechá sa stáť 16 ± 0,5 hodiny pri skúšobnej teplote.
Vo všetkých prípadoch sa voda potom odstráni a vzorka sa premyje nasledujúcim spôsobom.
b) Predbežné sčervenanie
Všetky vzorky sa vypláchnu vodou [bod 4 písm. a) počas 60 ± 10 minút pri stálom prúde 5 ± 2 cm/s a potom sa opláchnu skúšobnou vodou [bod 4 písm. b) alebo c) najmenej 2 minúty.
Poznámka: Ak nie je možné vykonať skúšobné postupy v laboratóriu bez prerušenia z časových dôvodov, práca sa môže počas postupu prípravy vzorky prerušiť. Intervaly migrácie sa však musia sledovať navzájom a bez prerušenia.
9. Skúšobný postup:
(a) každá skúška sa vykoná dvakrát, t. j. paralelne s dvoma identickými skúšobnými kusmi. Extrakcia sa vykoná bezprostredne po predchádzajúcej úprave vzoriek ponorením povrchu pitnej vody (alebo celých vzoriek) do testovacej vody. V prípade výrobku, ktorý má prísť do styku so studenou vodou, alebo v prípade, že je skúšaný výrobok určený na styk s horúcou alebo horúcou vodou, sa extrahuje trikrát po sebe, počas 72 hodín. Musia sa dodržať skúšobné teploty. Po prvom a druhom expozičnom období (72 alebo 24 h) sa všetky vylúhovanie (výťažok) vždy vypustí a okamžite nahradí rovnakým objemom sladkej testovanej vody. Analýza sa vykoná osobitne z extraktov z každého expozičného obdobia. Špecifické podmienky vystavenia rôznym výrobkom sú opísané v bode 8;
(b) nádoby alebo nádrže, v ktorých sa vykonáva expozícia, sa uzavrú tak, aby sa zabránilo úniku prchavých látok alebo kontaminácii vylúhovania. Extrakcia sa vykonáva buď pri 23 ± 2 ° C (materiály prichádzajúce do styku so studenou vodou), 60 ± 2 ° C (materiály prichádzajúce do styku s teplou vodou) alebo 85 ° C ± 2 ° C (materiály prichádzajúce do styku s teplou vodou).
10. Analýza:
(a) požadovaná chemická analýza vo vzťahu k zloženiu testovacieho materiálu sa vykonáva pomocou vhodných analytických metód. Stanovenie Kn (= koncentrácia monitorovaných látok) sa vykoná na konci každého vylúhovania.
(b) kontrolná skúška sa vykoná v rovnakom čase ako každá testovaná vzorka s použitím rovnakých skúšobných podmienok (skúšobná voda, teplota, doba extrakcie, zátky atď.), ako je opísané v bode 9, ale bez vzorky skúšobného materiálu. Určuje sa na konci každého extrakčného obdobia K 0; n (n je sériové číslo extrakčného obdobia) každej špecifikovanej zložky (alebo interferujúcej látky) s požadovanou presnosťou. Ak je akýkoľvek výsledok kontrolných testov väčší ako príslušná najnižšia koncentrácia monitorovanej látky (hodnota medzi detekčným limitom a koncentráciou, ktorá sa nemá prekročiť v prípade pitnej vody), musí sa stanoviť, odstrániť a celý postup opakovať;
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 37 / 2001 Z. z. o hygienických požiadavkách na výrobky prichádzajúce do priameho styku s vodou a na úpravu vody |
|---|---|
| Typ predpisu | Uznesenie |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 01.02.2001 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.02.2001 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0