Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 34 / 1998 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o rokovaniach o Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí
Platný
Účinnosť od 01.03.1998
34
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí bol prijatý 25. októbra 1980 v Haagu.
V mene Českej a Slovenskej republiky bol dohovor podpísaný v Haagu 28. decembra 1992.
Listom z 28. januára 1993 Česká republika oznámila vláde Holandského kráľovstva, depozitárovi dohovoru, že nástupnícky štát Českej a Slovenskej spolkovej republiky sa s účinnosťou od 1. januára 1993 považuje za signatársky štát Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980.
Parlament Českej republiky udelil súhlas s dohovorom a prezident republiky ho ratifikoval, s výhradou článku 42 dohovoru, "že Česká republika neuhradí výdavky uvedené v článku 26 ods. 2 dohovoru vyplývajúce z účasti právneho zástupcu alebo poradcu alebo z trov konania okrem nákladov, ktoré môže znášať Česká republika na základe vlastného usporiadania poskytovania právnej pomoci a poradenstva." Listina o ratifikácii Českej republiky bola uložená u vlády Holandského kráľovstva 15. decembra 1997.
Dohovor nadobudol platnosť 1. decembra 1983 na základe článku 43 a pre Českú republiku v súlade s odsekom 1 tohto článku 1. marca 1998.
Súčasne sa oznamuje český preklad dohovoru.
DOHOVORU
o občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí
zmluvné štáty tohto dohovoru,
sú pevne presvedčení, že záujmy detí majú v otázkach starostlivosti o deti prvoradý význam,
želajúc si chrániť deti medzinárodnými dohodami proti škodlivým účinkom ich nezákonného premiestnenia alebo zadržania a stanoviť postupy na zabezpečenie ich okamžitého návratu do štátu ich obvyklého pobytu a na zabezpečenie ochrany práva na kontakt s nimi,
rozhodnúť o uzavretí dohovoru na tento účel a dohodnúť sa na týchto ustanoveniach:
KAPITOLA I
ROZSAH DOHOVORU
Predmetmi tohto dohovoru sú:
(a) zabezpečiť okamžitý návrat detí nezákonne odovzdaných alebo zadržaných v zmluvnom štáte;
(b) zabezpečiť, aby sa v ostatných zmluvných štátoch účinne dodržiavali práva týkajúce sa starostlivosti o dieťa a kontaktu s dieťaťom podľa práva zmluvného štátu.
Zmluvné štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie cieľov dohovoru na svojich územiach. S týmto cieľom musia postupovať čo najrýchlejšie.
Prenos alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za nezákonné, ak:
a) právo na opatrovníctvo dieťaťa, ktoré vlastní osoba, inštitúcia alebo akákoľvek iná inštitúcia buď spoločne alebo samostatne podľa práva štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním;
(b) v čase odovzdania alebo zadržania sa toto právo skutočne uplatnilo spoločne alebo samostatne alebo by sa uplatnilo v prípade, že by nedošlo k žiadnemu prevodu alebo zadržaniu.
Právo starostlivosti o deti uvedené v písmene a) môže vyplývať najmä zo zákonov, súdnych alebo správnych rozhodnutí alebo z dohody platnej podľa práva tohto štátu.
Dohovor sa vzťahuje na každé dieťa, ktoré má obvyklý pobyt v zmluvnom štáte bezprostredne pred porušením práva na starostlivosť alebo kontaktom s ním. Dohovor sa neuplatňuje, ak dieťa dosiahlo vek 16 rokov.
Na účely tohto dohovoru:
a) "právo na opatrovníctvo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa;
(b) "právo na styk s dieťaťom" zahŕňa právo vziať dieťa na iné miesto, ako je obvyklé bydlisko dieťaťa na obmedzený čas.
KAPITOLA II
VŠEOBECNÉ ORGÁNY
Každý zmluvný štát určí ústredný orgán na vykonávanie povinností, ktoré mu ukladá dohovor.
Federálne štáty, štáty s viac ako jedným právnym systémom alebo štáty s autonómnymi územnými jednotkami môžu určiť viac ako jeden ústredný orgán a uviesť územný rozsah svojej právomoci. Štát, ktorý určil viac ako jeden ústredný orgán, určí ústredný orgán, ktorému sa zasielajú žiadosti o postúpenie príslušnému ústrednému orgánu tohto štátu.
Ústredné orgány spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi vo svojich štátoch s cieľom zabezpečiť okamžitý návrat detí a dosiahnuť ďalšie ciele tohto dohovoru. Predovšetkým, buď priamo, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, prijmú všetky potrebné opatrenia na:
a) určiť miesto pobytu dieťaťa, ktoré bolo nezákonne presunuté alebo zadržané;
(b) chrániť dieťa pred ďalšou ujmou a zúčastnené strany prijatím preventívnych opatrení alebo zabezpečením ich adopcie;
(c) zabezpečiť dobrovoľný návrat dieťaťa alebo uľahčiť priateľské riešenie;
d) informácie týkajúce sa sociálneho postavenia dieťaťa sa v prípade potreby navzájom oznámili;
e) boli poskytnuté všeobecné informácie o právnom štáte ich štátu týkajúce sa vykonávania dohovoru;
(f) iniciovali alebo uľahčili začatie súdneho alebo správneho konania s cieľom nariadiť návrat dieťaťa, ak je to vhodné, aby bolo možné zmeniť alebo účinne uplatniť právo styku s dieťaťom;
g) zabezpečiť alebo uľahčiť, ak si to vyžadujú okolnosti, poskytovanie právnej pomoci a poradenstva vrátane účasti právneho zástupcu;
(h) prijať také administratívne opatrenia, ktoré sú potrebné a vhodné na zabezpečenie bezpečného návratu dieťaťa;
i) navzájom sa informujú o vykonávaní tohto dohovoru a, ak je to možné, vylučujú akékoľvek prekážky jeho vykonávania.
KAPITOLA III
Návrat k dieťaťu
Osoba, inštitúcia alebo iný orgán, ktorý tvrdí, že dieťa bolo presunuté alebo zadržané konaním porušujúcim právo na opatrovníctvo, môže buď požiadať ústredný orgán obvyklého pobytu dieťaťa alebo ústredný orgán ktoréhokoľvek iného zmluvného štátu o pomoc pri zabezpečovaní návratu dieťaťa.
Návrh obsahuje:
a) podrobnosti o totožnosti žiadateľa, dieťaťa a osoby, o ktorej sa tvrdí, že dieťa presťahovali alebo zadržali;
(b) dátum narodenia dieťaťa, ak je známy,
(c) dôvody, na ktoré sa žiadateľ odvoláva na svoju žiadosť o návrat dieťaťa;
d) všetky dostupné údaje o pobyte dieťaťa a totožnosti osoby, ktorá je pravdepodobne prítomná.
Návrh môže byť doplnený alebo doplnený:
(e) overenú kópiu každého rozhodnutia alebo dohody týkajúcej sa veci;
f) osvedčenie alebo vyhlásenie vydané ústredným orgánom alebo iným príslušným orgánom štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo osobou príslušnou na to, aby tak urobili, pokiaľ ide o právne predpisy tohto štátu uplatniteľné na daný prípad;
(g) akýkoľvek iný dokument týkajúci sa veci.
Ak ústredný orgán, ktorý dostane návrh uvedený v článku 8, má dôvod domnievať sa, že dieťa je v inom zmluvnom štáte, predloží návrh priamo a bezodkladne ústrednému orgánu tohto zmluvného štátu a informuje o tom žiadajúci ústredný orgán a prípadne odvolateľa.
Ústredný orgán štátu, v ktorom je dieťa, prijme alebo zabezpečí všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie dobrovoľného návratu dieťaťa.
V konaní o návrate detí súdne alebo správne orgány zmluvných štátov konajú bezodkladne.
Ak príslušný justičný alebo správny orgán do šiestich týždňov od začatia konania nerozhodne, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu môže na návrh ústredného orgánu žiadajúceho štátu požiadať o oznámenie dôvodov omeškania.
Ak ústredný orgán dožiadaného štátu dostane odpoveď, zašle ju ústrednému orgánu dožadujúceho štátu alebo prípadne žiadateľovi.
Ak bolo dieťa nezákonne presunuté alebo zadržané v súlade s článkom 3 a v deň začatia konania pred súdnym alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, uplynulo obdobie kratšie ako jeden rok odo dňa protiprávneho odovzdania alebo zadržania, príslušný orgán nariadi, aby sa dieťa bezodkladne vrátilo.
Ak sa nepreukáže, že dieťa splnilo svoje nové prostredie, súdny alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď konanie začalo po uplynutí obdobia jedného roka uvedeného v predchádzajúcom odseku.
Ak má súdny alebo správny orgán dožiadaného štátu dôvod domnievať sa, že dieťa bolo presunuté do iného štátu, môže konanie zastaviť alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
Bez ohľadu na ustanovenia predchádzajúceho článku nie je súdny alebo správny orgán dožiadaného štátu povinný nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iný orgán, ktorý nesúhlasí s jeho návratom, preukáže, že:
(a) osoba, inštitúcia alebo iný orgán, ktorý sa mal postarať o osobu dieťaťa, v čase odovzdania alebo zadržania v skutočnosti nevykonával právo dieťaťa na opatrovníctvo alebo na zaistenie, alebo súhlasil s odovzdaním alebo zadržaním, alebo neskôr, alebo
b) existuje vážne riziko, že návrat vystaví dieťa fyzickému alebo duševnému poškodeniu, alebo že sa inak dostane do neznesiteľnej situácie.
Súdny alebo správny orgán môže tiež odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa, ak sa zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom a dosiahne vek a stupeň zrelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri posudzovaní okolností uvedených v tomto článku súdne a správne orgány zohľadnia informácie týkajúce sa sociálneho postavenia dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán obvyklého pobytu dieťaťa.
Pri rozhodovaní o tom, či došlo k nezákonnému prevodu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu súdne alebo správne orgány žiadajúceho štátu bez ďalšieho odkladu zohľadniť právo a súdne alebo správne rozhodnutia formálne uznané alebo neuznané v štáte obvyklého pobytu dieťaťa bez toho, aby prijali osobitné opatrenia, pokiaľ ide o dôkazy o tomto práve alebo uznanie zahraničných rozhodnutí, ktoré by sa inak použili.
Súdne alebo správne orgány zmluvného štátu môžu pred nariadiním návratu dieťaťa od žiadateľa požadovať, aby od orgánu štátu obvyklého pobytu dieťaťa získal rozhodnutie alebo iné zistenie, že odovzdanie alebo zaistenie bolo nezákonné podľa článku 3 dohovoru za predpokladu, že takéto rozhodnutie alebo rozhodnutie možno získať v tomto štáte. Ústredné orgány zmluvných štátov pomáhajú odvolateľovi v medziach možnosti takéhoto rozhodnutia alebo zistenia.
Po prijatí oznámenia o nezákonnom odovzdaní alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 nesmú súdne alebo správne orgány zmluvného štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo zadržané, prijať podstatné rozhodnutie o práve dieťaťa na opatrovníctvo, pokiaľ sa nerozhodne, že dieťa by sa nemalo vrátiť podľa tohto dohovoru alebo že návrh podľa tohto dohovoru bol predložený v primeranej lehote po prijatí oznámenia.
Samotná skutočnosť, že rozsudok týkajúci sa starostlivosti o dieťa bol vydaný alebo spĺňa podmienky na uznanie v dožiadanom štáte, nepredstavuje dôvod na zamietnutie návratu dieťaťa podľa tohto dohovoru, ale súdne alebo správne orgány dožiadaného štátu môžu pri uplatňovaní tohto dohovoru zohľadniť dôvody tohto rozhodnutia.
Ustanovenia tejto kapitoly neobmedzujú právomoc súdneho alebo správneho orgánu kedykoľvek nariadiť návrat dieťaťa.
Rozhodnutie o návrate vydané podľa tohto dohovoru nemá vplyv na hmotné opatrenia týkajúce sa práva dieťaťa na opatrovníctvo.
Navrátenie dieťaťa podľa ustanovení článku 12 sa môže odmietnuť, ak to základné zásady dožiadaného štátu týkajúce sa ochrany ľudských práv a základných slobôd nedovoľujú.
KAPITOLA IV
Právo styku s dieťaťom
Žiadosť o zmenu alebo zabezpečenie účinného výkonu práva styku s dieťaťom sa môže podať ústredným orgánom zmluvných štátov rovnakým spôsobom ako návrh na vrátenie dieťaťa.
Ústredné orgány spolupracujú podľa článku 7 na zabezpečení mierového výkonu práva styku s dieťaťom a na splnení všetkých podmienok, ktoré môžu byť stanovené pre výkon tohto práva. Ústredné orgány prijmú opatrenia na odstránenie akýchkoľvek prekážok brániacich výkonu tohto práva v rámci možností.
Ústredné orgány môžu buď priamo, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa iniciovať alebo pomáhať pri začatí konania na účely zaobchádzania alebo ochrany tohto práva a zabezpečiť dodržiavanie podmienok, ktoré môžu byť stanovené pre výkon tohto práva.
KAPITOLA V
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Na zabezpečenie úhrady nákladov a výdavkov v súdnych alebo správnych konaniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, sa nevyžaduje žiadna záruka ani preddavok bez ohľadu na to, ako sa nazýva.
Overovanie alebo podobná formalita sa v kontexte tohto dohovoru nevyžaduje.
Každá žiadosť, oznámenie alebo iný dokument zaslaný ústrednému orgánu dožiadaného štátu musí byť v pôvodnom jazyku a musí byť sprevádzaný prekladom do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov dožiadaného štátu, alebo ak je získanie takéhoto prekladu zložité, prekladom do francúzštiny alebo angličtiny.
V prípade každej žiadosti, oznámenia alebo iného dokumentu zaslaného ústrednému orgánu nemôže zmluvný štát súhlasiť s použitím francúzštiny alebo angličtiny, ale nie oboch, s výhradou článku 42.
Občania zmluvných štátov a osoby s obvyklým pobytom v týchto štátoch budú mať pri vykonávaní tohto dohovoru právo na právnu pomoc a poradenstvo v ktoromkoľvek zmluvnom štáte za rovnakých podmienok, ako keby boli sami občanmi tohto štátu a mali v ňom obvyklý pobyt.
Každý ústredný orgán znáša svoje vlastné náklady pri vykonávaní tohto dohovoru.
Ústredné orgány a iné verejné služby zmluvných štátov neukladajú žiadne poplatky za návrhy predložené podľa tohto dohovoru. Predovšetkým nemôžu od odvolateľa požadovať zaplatenie trov konania alebo prípadne poplatkov vyplývajúcich z účasti právnych zástupcov alebo poradcov. Môžu však vyžadovať úhradu výdavkov, ktoré vznikli alebo vznikli pri zabezpečovaní návratu dieťaťa.
Zmluvný štát však môže s výhradou článku 42 vyhlásiť, že neuhradí výdavky uvedené v predchádzajúcom odseku, ktoré vznikli účasťou advokáta alebo poradcu, alebo ako iné náklady, ako tie, ktoré sa môžu uhradiť podľa jeho vlastných pravidiel o poskytovaní právnej pomoci a poradenstva.
Súdne alebo správne orgány, ktoré prijímajú rozhodnutia týkajúce sa návratu dieťaťa alebo regulácie práva na kontakt s ním podľa tohto dohovoru, môžu v prípade potreby uložiť osobe, ktorá previedla alebo zadržala dieťa, alebo ktorá zabránila výkonu práva na kontakt s ním, aby zaplatila potrebné výdavky, ktoré vznikli žiadateľovi alebo v jeho mene, najmä cestovné náklady, náklady na právne zastúpenie žiadateľa a náklady spojené s návratom dieťaťa, ako aj všetky náklady spojené s hľadaním dieťaťa.
Ak je jasné, že podmienky stanovené v tomto dohovore nie sú splnené alebo že návrh je inak neopodstatnený, ústredný orgán nemusí návrh prijať. V takom prípade ústredný orgán bezodkladne informuje odvolateľa alebo v závislosti od povahy veci orgán, prostredníctvom ktorého bola podaná žiadosť, o svojich dôvodoch.
Ústredný orgán môže požiadať, aby k žiadosti bolo priložené písomné povolenie, ktorým sa mu povoľuje konať v mene žiadateľa alebo určiť zástupcu, ktorý koná.
Tento dohovor nebráni žiadnej osobe, inštitúcii alebo orgánu, ktoré tvrdia, že porušili alebo boli v kontakte s právami dieťaťa na opatrovníctvo v zmysle článku 3 alebo 32, aby sa obrátili priamo na súdne alebo správne orgány zmluvného štátu v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru alebo bez nich.
Prijíma sa každý návrh predložený ústrednému orgánu alebo priamo súdnym alebo správnym orgánom zmluvného štátu v súlade s týmto dohovorom, ako aj dokumenty a akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú k nemu pripojené alebo ktoré k nemu poskytol ústredný orgán, súdy alebo správne orgány zmluvných štátov.
Vo vzťahu k štátu, ktorý má v rôznych územných jednotkách v oblasti starostlivosti o deti dva alebo viac platných právnych predpisov:
a) každý odkaz na zvyčajný pobyt v tomto štáte sa vzťahuje na obvyklý pobyt v územnom celku tohto štátu;
b) každý opravný prostriedok k právu štátu obvyklého pobytu sa týka práva územného celku, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
Pokiaľ ide o štát, ktorý má dve alebo viac pravidiel uplatniteľných na rôzne kategórie osôb vo veciach starostlivosti o deti, každý opravný prostriedok k právu tohto štátu sa vzťahuje na právne predpisy stanovené týmto štátom.
Štát, v ktorom majú rôzne územné celky svoje vlastné právne predpisy o starostlivosti o deti, nebude povinný uplatňovať tento dohovor, ak by štát s jediným právnym systémom nebol povinný ho uplatňovať.
V záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, má tento dohovor prednosť pred Dohovorom z 5. októbra 1961 o právomociach a rozhodnom práve v záležitostiach týkajúcich sa ochrany maloletých osôb, pokiaľ sú štáty zmluvnými stranami oboch dohovorov. V opačnom prípade tento dohovor nebráni uplatňovaniu inej medzinárodnej dohody, ktorá sa uplatňuje medzi štátom pôvodu a štátom dožiadaného štátu alebo akýmkoľvek iným právnym poriadkom štátu dožiadaného štátu s cieľom dosiahnuť návrat dieťaťa, ktoré bolo nezákonne presunuté alebo zadržané, alebo zabezpečiť právo na kontakt s dieťaťom.
Tento dohovor sa uplatňuje medzi zmluvnými štátmi len v prípadoch nezákonného premiestnenia alebo zadržania, ku ktorému došlo po nadobudnutí jeho platnosti v týchto štátoch.
Ak bolo vydané vyhlásenie podľa článku 39 alebo 40, odkaz v predchádzajúcom odseku na zmluvný štát sa vzťahuje na územnú jednotku alebo jednotky, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor.
Nič v tomto dohovore nebráni dvom alebo viacerým zmluvným štátom, aby sa dohodli na vzájomnom uplatňovaní ustanovení tohto dohovoru, ktoré môžu viesť k takýmto obmedzeniam s cieľom znížiť obmedzenia, ktoré môžu byť predmetom návratu dieťaťa.
KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Dohovor bude v čase 14. zasadnutia otvorený na podpis štátom, ktoré boli členmi Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.
Je ratifikovaná, prijatá alebo schválená a listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sa uložia na ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
Ktorýkoľvek iný štát môže pristúpiť k dohovoru.
Listina o prístupe sa uloží na ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
Dohovor nadobúda pre pristupujúci štát platnosť prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uložení jeho listiny o pristúpení.
Prístup je účinný len vo vzťahoch medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyhlasujú, že tento prístup akceptujú. Toto vyhlásenie urobí každý členský štát, ktorý dohovor ratifikuje, prijme alebo schváli po tom, ako k nemu má prístup. Toto vyhlásenie sa uloží na ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva, ktoré zašle overenú kópiu diplomatickou cestou každému zmluvnému štátu.
Dohovor nadobúda platnosť medzi pristupujúcim štátom a štátom, ktorý vyhlásil, že akceptuje tento prístup v prvý deň tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uložení vyhlásenia o prijatí.
Každý štát môže v čase podpisu, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vyhlásiť, že dohovor sa vzťahuje na všetky územia, ktoré zastupuje na medzinárodnej úrovni, alebo na jedno alebo viaceré z nich. Toto vyhlásenie nadobúda účinnosť hneď po nadobudnutí platnosti dohovoru pre tento štát.
Toto vyhlásenie, aj ako akékoľvek následné predĺženie, sa oznámi ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
Ak má zmluvný štát dva alebo viac územných celkov, v ktorých sa na záležitosti upravené týmto dohovorom uplatňujú rôzne pravidlá, môže v čase podpisu, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vyhlásiť, že tento dohovor sa vzťahuje na všetky jeho územné celky alebo len na jeden alebo viaceré z nich a môže kedykoľvek zmeniť toto vyhlásenie novým vyhlásením.
Tieto vyhlásenia sa oznámia ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva a musia výslovne špecifikovať územné celky, na ktoré sa dohovor vzťahuje.
Ak má zmluvný štát vládny systém, v ktorom je výkonná súdna a legislatívna právomoc rozdelená medzi ústredné a iné orgány tohto štátu, jeho podpis alebo ratifikácia, prijatie alebo schválenie dohovoru alebo jeho prístupu alebo vyhlásenia podľa článku 40 nesmú žiadnym spôsobom ovplyvniť vnútorné rozdelenie právomocí v tomto štáte.
Každý štát môže najneskôr v čase ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia alebo v čase vyhlásenia podľa článku 39 alebo 40 vzniesť jednu alebo obe výhrady ustanovené v článkoch 24 a 26 ods. 3. Ďalšia výhrada nie je prípustná.
Každý štát môže kedykoľvek odvolať svoju výhradu. Toto odvolanie sa oznámi ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
Platnosť výhrady sa skončí prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca po oznámení uvedenom v predchádzajúcom odseku.
Dohovor nadobúda platnosť prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uložení tretej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení uvedenej v článkoch 37 a 38.
Dohovor potom nadobudne platnosť:
1. pre každý štát, ktorý ho ratifikuje, prijme, schváli alebo k nemu pristúpi neskôr, v prvý deň tretieho kalendárneho mesiaca po uložení jeho listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení,
2. pre každé územie alebo zemepisnú oblasť, na ktoré bol dohovor rozšírený v súlade s článkom 39 alebo 40, v prvý deň tretieho kalendárneho mesiaca po oznámení uvedenom v týchto článkoch.
Dohovor zostáva v platnosti päť rokov odo dňa nadobudnutia jeho platnosti v súlade s článkom 43 ods. 2, ako aj pre štáty, ktoré k nemu neskôr ratifikovali, prijali, schválili alebo pristúpili.
Ak sa dohovor neukončí, v tichosti sa obnoví o päť rokov.
Vypovedanie sa oznámi ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva najmenej šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Môže sa obmedziť na určité územia alebo územné celky, na ktoré sa dohovor vzťahuje.
Vypovedanie bude účinné len pre štát, ktorý ho oznámil. Dohovor zostáva v platnosti pre ostatné zmluvné štáty.
Ministerstvo zahraničných vecí Holandského kráľovstva oznámi členským štátom konferencie a štáty, ktoré pristúpili podľa článku 38:
1. podpisy a ratifikáciu, prijatie a schválenie uvedené v článku 38;
2. pristúpenie uvedené v článku 38,
3. dátum nadobudnutia platnosti dohovoru podľa článku 43,
4. predĺženia uvedené v článku 39;
5. vyhlásenia uvedené v článkoch 38 a 40;
6. výhrady uvedené v článku 24 a článku 26 ods. 3 a odvolania uvedené v článku 42;
7. výpovede uvedené v článku 44.
Na dôkaz toho, že podpísaný (-á) podpísal (-i) tento dohovor, riadne schválili tento dohovor.
V Haagu 25. októbra 1980 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia sú rovnako autentické, v jednej kópii, ktorá sa má uložiť do archívov vlády Holandského kráľovstva, ktorej overená kópia sa zašle diplomatickou cestou každému členskému štátu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného v čase 14. zasadnutia.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 34 / 1998 Z. z. o rokovaniach o Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 05.03.1998 |
|---|---|
| Účinnosť od | 01.03.1998 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0