Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 31 / 1998 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Českej republiky a vládou Bieloruskej republiky o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmov a majetku
Platný
Účinnosť od 15.01.1998
Zobrazeno prvních 200 z celkem 252 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
31
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že 14. októbra 1996 bola v Prahe podpísaná zmluva medzi vládou Českej republiky a vládou Bieloruskej republiky s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Parlament Českej republiky dal súhlas so zmluvou a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Minsku 15. januára 1998.
Zmluva nadobudla platnosť 15. januára 1998 podľa jej článku 28 ods. 2. V súlade s odsekom 3 uvedeného článku sa 1. januára 1999 vo vzťahoch medzi Českou republikou a Bieloruskou republikou prestane uplatňovať:
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku fyzických osôb, podpísaná v Miskovci 27. mája 1977, uverejnená pod č. 30 / 1979 Z.z.,
a
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku právnických osôb, podpísaná v Ulanbatare 19. mája 1978, uverejnená pod č. 49 / 1979 Zb.
Týmto sa zároveň uverejňuje české znenie zmluvy. S anglickou verziou zmluvy, ktorá je relevantná pre jej výklad, môže konzultovať ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií.
Zmluva
medzi vládou Českej republiky a vládou Bieloruskej republiky
o zamedzení dvojitému zdaneniu a vyhýbaniu sa daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Vláda Českej republiky a vláda Bieloruskej republiky,
želajúc si uzavrieť zmluvu s cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaneniu a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku uložené v mene každého zmluvného štátu alebo jeho miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkových príjmov, z celkových aktív alebo časti príjmov alebo z aktív vrátane daní z výnosov z predaja aktív, daní z celkových miezd alebo platov zaplatených podnikmi, ako aj daní zo zvýšenia aktív sa považujú za dane z príjmov a majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú najmä:
a) v Českej republike:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
iii) daň z nehnuteľností;
(ďalej len "česká daň");
b) v Bieloruskej republike:
i) daň z príjmu a ziskov právnických osôb;
ii) daň z príjmu fyzických osôb;
iii) daň z nehnuteľností;
iv) pozemková daň;
(ďalej len "Bieloruská daň ").
4. Zmluva sa bude vzťahovať aj na akúkoľvek daň rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktorá bude uložená na podpis zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek podstatné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Česká republika," ak sa používa v geografickom zmysle, označuje územie Českej republiky, na ktorom sa podľa českého práva a v súlade s medzinárodným právom môžu vykonávať zvrchované práva Českej republiky;
b) pojem "Bielorusko" sa vzťahuje na Bieloruskú republiku a ak sa používa v geografickom význame, označuje územie, na ktorom Bieloruská republika vykonáva podľa bieloruských právnych predpisov a v súlade s medzinárodným právom, zvrchovanými právami a jurisdikciou;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" označujú podľa potreby Českú republiku alebo Bieloruskú republiku;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
e) pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
(f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" označujú podľa kontextu podnik, ktorý prevádzkuje rezident jedného zmluvného štátu, a podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
(g) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa právnych predpisov platných v zmluvnom štáte;
(h) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel prevádzkovaných podnikom s bydliskom v jednom zmluvnom štáte okrem prípadov, keď loď, loď, lietadlo, cestné alebo železničné vozidlo je prevádzkované len medzi bodmi v druhom zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Českej republiky minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Bieloruskej republiky hlavný štátny daňový úrad v kabinete ministrov Bieloruskej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Pokiaľ ide o uplatňovanie zmluvy zmluvným štátom, akýkoľvek výraz, ktorý v ňom nie je vymedzený, má význam, ktorý má podľa právneho poriadku tohto štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, pokiaľ si táto súvislosť nevyžaduje iný výklad.
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy sa pod pojmom "rezident jedného zmluvného štátu" rozumie každá osoba, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta usadenia, miesta výkonu správy alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku, ktorý tam bol umiestnený.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom v štáte, v ktorom má trvalý pobyt; ak má trvalý pobyt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, do ktorého má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má obvyklý pobyt;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak pozíciu tejto osoby nemožno určiť v súlade s ustanoveniami predchádzajúcich bodov, príslušné orgány zmluvných štátov zmenia a doplnia záležitosť vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch v súlade s ustanoveniami odseku 1, príslušné orgány zmluvných štátov zmenia a doplnia záležitosť vzájomnou dohodou.
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy pojem "stála prevádzkareň" znamená trvalé miesto podnikania, prostredníctvom ktorého sa činnosť podniku úplne alebo čiastočne vykonáva.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop a
f) banské, ropné alebo plynové miesto, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. Termín "trvalé zariadenie" zahŕňa aj stavenisko alebo výstavbu, inštaláciu alebo inštalačný projekt alebo dohľad s ním spojený, ale len ak takáto výstavba, projekt alebo dohľad trvá dlhšie ako 12 mesiacov.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na účely skladovania, vydávania alebo dodávania tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava výlučne na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravnú alebo vedľajšiu povahu voči podniku;
(f) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava len pri vykonávaní akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého miesta podnikania vyplývajúca z tejto koncentrácie má prípravnú alebo pomocnú povahu.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - koná v mene podniku v zmluvnom štáte a má a zvyčajne využíva povolenie na uzatváranie zmlúv v mene podniku, tento podnik sa považuje za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre tento podnik, za predpokladu, že činnosti tejto osoby sa neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by sa v prípade, že sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta podnikania, nedostali z tejto stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoju činnosť v tomto štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, kontroluje alebo kontroluje spoločnosť, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe nepredstavuje stálu prevádzkareň žiadnej inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký môže mať podľa práva zmluvného štátu, v ktorom sa takýto majetok nachádza. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy získané z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
(4) Odseky 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, za podmienok uvedených v odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tohto stáleho podniku priradí k ziskom, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by vykonával rovnaké alebo podobné činnosti ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne je povolené odpočítať náklady vzniknuté v súvislosti s cieľmi, ktoré sleduje stála prevádzkareň, vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti rôznymi časťami, nič v odseku 2 nebráni tomu, aby zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdelenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa pridajú do stálej prevádzkarne, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov, ktoré sú upravené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov sa nedotýkajú ustanovení tohto článku.
Medzinárodná doprava
1. Zisk podniku zmluvného štátu z prevádzky lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel v medzinárodnej doprave podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
2. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky získané z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo kapitále podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa práva tohto štátu, ale ak má vlastník dividend bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nepresiahne 10% hrubej sumy dividend.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku, ako aj na príjmy z iných práv, ktoré podliehajú rovnakému daňovému režimu ako príjmy z akcií podľa daňových právnych predpisov štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak držiteľ požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je dividendová spoločnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte nezávislého povolania zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak účasť, za ktorú sú dividendy vyplatené, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálym základom. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia rezidentovi tohto iného štátu alebo ak sa účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne týka stálej prevádzkarne alebo trvalého základu nachádzajúceho sa v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov spoločnosti, a to aj v prípade, ak sú vyplatené dividendy alebo rozdelené zisky úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov, ktoré majú zdroj v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa platí rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, podľa právneho poriadku tohto štátu, ale ak má vlastník požitkov podiel bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nepresiahne 5% hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 sú úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sú nadobudnuté a vlastnené vládou druhého zmluvného štátu alebo centrálnou bankou tohto štátu, oslobodené od zdanenia v prvom štáte.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode ustanovia opatrenia na uplatňovanie takýchto obmedzení.
4. Pojem "úroky" použité v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, či už zabezpečených alebo nezabezpečených, záložným právom na nehnuteľný majetok alebo s právom alebo bez práva podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte v nezávislom povolaní zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, za ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľom tento štát sám, miestny úrad alebo bydlisko tohto štátu. Ak však má platiteľ úrokov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorým vznikol dlh, za ktorý sa platí úrok, a takýto úrok sa účtuje takejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu, predpokladá sa, že takýto úrok má zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
7. Ak výška úroku v súvislosti s pohľadávkou, za ktorú je zaplatená, presahuje z dôvodu osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by takýto vzťah neexistoval, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má vlastník licenčných poplatkov bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nepresiahne 10% hrubej sumy licenčných poplatkov.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za používanie alebo ako právo používať akékoľvek autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok na rozhlasové alebo televízne vysielanie, akýkoľvek patent, ochranná známka, dizajn alebo model, plán, tajný vzorec alebo výrobný proces, alebo akékoľvek priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie alebo akékoľvek dopravné prostriedky, alebo na informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že vlastník licenčného poplatku, ktorý má bydlisko v zmluvnom štáte, vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v tomto inom štáte, zdrojovú, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, a ak právo alebo majetok, na základe ktorého sa udeľujú licenčné poplatky, sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú v zmluvnom štáte zdroj, ak je platiteľom samotný štát, miestny orgán alebo bydlisko tohto štátu. Ak však má platiteľ licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo trvalý základ v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol zaplatený licenčný poplatok a takéto licenčné poplatky sa účtujú takejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu, takéto licenčné poplatky sa považujú za poplatky, ktoré majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo údajov, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by nebol v súvislosti s takýmito vzťahmi, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
(1) Zisk prijatý rezidentom jedného zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
(2) Zisk z nakladania s iným majetkom ako nehnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte, alebo s iným majetkom ako nehnuteľným majetkom, ktorý patrí k trvalému základu rezidenta jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, vrátane ziskov z nakladania s takouto stálou prevádzkarňou (vlastnou alebo spolu s celým podnikom) alebo takéhoto trvalého základu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisk z nakladania s loďami, loďami, lietadlami, cestnými alebo železničnými vozidlami prevádzkovanými v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu alebo z nakladania s iným ako nehnuteľným majetkom, ktorý slúži na prevádzku takýchto lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
(4) Zisk z predaja akéhokoľvek iného majetku, ako je majetok uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má cudzinec bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z profesijnej alebo inej nezávislej činnosti podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výnimkou týchto prípadov, keď sa takéto príjmy môžu zdaňovať aj v inom zmluvnom štáte:
a) ak má v druhom zmluvnom štáte k dispozícii stály základ na vykonávanie svojich činností; v takom prípade sa v tomto inom štáte môže zdaňovať iba časť príjmu, ktorý možno pripísať tomuto trvalému základu; alebo
(b) ak jeho pobyt v inom štáte trvá jedno alebo viac dôb presahujúcich celkovo 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období; v takom prípade sa v tomto inom štáte môže zdaňovať iba tá časť príjmu, ktorá vyplýva z jeho činností v tomto inom štáte.
2. Pri výpočte období uvedených v odseku 1 písm. b) sa uplatňuje článok 15 ods. 3.
3. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa osobitné nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
4. Na účely tejto zmluvy pojem "stála základňa" znamená trvalé miesto, cez ktoré sa úplne alebo čiastočne vykonáva činnosť nezávislej osoby.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu zo zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. V prípade zamestnania v tomto štáte môže byť získaná odmena zdanená.
2. Odmena, ktorú dostane občan zmluvného štátu zo zamestnania v inom zmluvnom štáte, podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu v prvom štáte, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré celkovo nepresiahnu 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Nasledujúce dni sa zahrnú do výpočtu obdobia uvedeného v odseku 2 písm. a):
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodu a odchodu a
(b) dni strávené mimo štátu činností, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené so zamestnávaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých činnosť v tomto štáte pokračovala.
4. Pojem "zamestnávateľ" uvedený v odseku 2 písm. b) sa vzťahuje na osobu, ktorá má právo vykonávať prácu a ktorá nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce.
5. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môže odmenu získanú zo zamestnania na palube lode, lode, lietadla a cestného alebo železničného vozidla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave zdaňovať podnik zmluvného štátu v tomto štáte.
Tandemy
Tantiéms a iné podobné platby prijaté rezidentom zmluvného štátu ako členom správnej rady alebo iným podobným orgánom spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný výkonný umelec, ako je divadlo, film, rozhlas, televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto inom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činností, ktoré umelec alebo športovec osobne vykonáva, nepochádza od samotných umelcov alebo športovcov, ale od iných osôb, tento príjem sa môže zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca.
Dôchodok
1. Dôchodky a iné podobné platy vyplácané rezidentovi zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 platby prijaté fyzickou osobou s bydliskom v jednom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto inom štáte zo zákonného sociálneho poistenia druhého zmluvného štátu.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny iné ako dôchodky vyplácané jedným zmluvným štátom alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu alebo úradu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba s bydliskom v tomto štáte:
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) nestala sa rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania takýchto služieb.
2. a) Akýkoľvek dôchodok, ktorý platí jeden zmluvný štát alebo miestny orgán tohto štátu alebo ktorý sa vypláca z finančných prostriedkov, ktoré zriadil, podlieha zdaneniu len v tomto štáte fyzickej osobe za služby, ktoré sú uvedené tomuto štátu alebo úradu.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak je fyzická osoba rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
(3) Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeny a dôchodky služieb preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Študenti
Platby prijaté študentom alebo učňom, ktorí alebo bezprostredne pred ich príchodom do zmluvného štátu mali bydlisko v druhom zmluvnom štáte a ktorí majú bydlisko v bývalom štáte len na účely jeho vzdelávania alebo odbornej prípravy, nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte s cieľom kompenzovať náklady na jeho výživu, vzdelávanie alebo odbornú prípravu za predpokladu, že takéto platby vyplývajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Ostatné príjmy
1. Časti príjmu rezidenta zmluvného štátu, ak zdroj nie je zahrnutý v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú na iné príjmy ako príjmy z nehnuteľného majetku, ako sú vymedzené v článku 6 ods. 2, ak príjemca takéhoto príjmu, ktorý je rezidentom zmluvného štátu, vykonáva priemyselné alebo obchodné činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva nezávislé povolanie v tomto inom štáte z trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa príjem platí, je skutočne spojený s touto stálou prevádzkarňou alebo stálym základom. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
Vlastnosť
1. Majetok zastúpený nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý je vo vlastníctve rezidenta jedného zmluvného štátu a ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Majetok zastúpený iným majetkom ako nehnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorá má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo majetok iný ako nehnuteľný majetok, ktorý patrí k trvalému základu, ktorý je vo vlastníctve rezidenta jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Majetok, ktorý predstavujú lode, lode, lietadlá, cestné alebo železničné vozidlá prevádzkované v medzinárodnej doprave podnikom jedného zmluvného štátu a majetok iný ako nehnuteľný majetok, ktorý slúži na prevádzku takýchto lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel, podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
4. Všetky ostatné aktíva rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 31 / 1998 Z. z. o Dohode medzi vládou Českej republiky a vládou Bieloruskej republiky o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 10.03.1998 |
|---|---|
| Účinnosť od | 15.01.1998 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0