Založený na Ústavnom súde Českej republiky č. 31 / 1996 Zb.
Zistenie ústavného súdu Českej republiky z 10. januára 1996 o návrhu na zrušenie ustanovenia § 200l ods. 2 zákona č. 99 / 1963 Z. z., Občiansky zákonník, zmeneného a doplneného zákonom č. 152 / 1994 Z. z.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
29.02.1996
31
POKUTY
Ústavný súd Českej republiky
Za Českú republiku
Ústavný súd Českej republiky rozhodol 10. januára 1996 na plenárnom zasadnutí na návrh J. J. spolu s ústavnou sťažnosťou zrušiť ustanovenia § 200l ods. 2 zákona č. 99 / 1963 Z. z., Občiansky zákonník, zmenený a doplnený zákonom č. 152 / 1994 Z. z., za účasti komory zástupcov parlamentu Českej republiky
nasledujúce:
Dňa 1. júla 1996 sa týmto zrušujú ustanovenia § 200l ods. 2 zákona č. 99 / 1963 Z. z. Občiansky zákonník, zmeneného a doplneného zákonom č. 152 / 1994 Z. z. o voľbách do rád v obciach a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Odôvodnenie
Dňa 19. januára 1995 dostal ústavný súd Českej republiky sťažnosť od sťažovateľa J. J., ktorá bola ďalej doplnená o návrh z 24. februára 1995. Ústavná sťažnosť je smerovaná proti rozhodnutiu mestskej rady Rimanov z 22. decembra 1994 č. 11 / 94- VI / 4 a č. 11 / 94- VI / 5 v spojení s uznesením regionálneho súdu Praha z 29. novembra 1994 č. 21 C 69 / 94- 8. Ústavná sťažnosť bola spojená s návrhom na preskúmanie ústavnosti ustanovenia § 200l ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 152 / 1994 Zb.
Po odvolaní plnej moci sťažovateľa druhá komora ústavného súdu dospela k záveru, že odvolateľka splnila podmienky ustanovené v oddieloch 74 a 64 ods. 1 písm. d) zákona 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde a uznesením zo 4. októbra 1995 č. II. ÚS 15 / 95-37 pozastavil konanie a návrh na zrušenie predmetného ustanovenia bol predložený plenárnemu zhromaždeniu ústavného súdu na rozhodnutie podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava").
Ako kandidát na LSNS a nezávislých kandidátov sa sťažovateľ zúčastnil na voľbách do mestskej rady Rimanov v novembri 1994. V súvislosti s týmto kandidátom bol zvolený za člena rady a 30. novembra 1994 rada overila jeho voľbu. Medzitým však bola podaná sťažnosť proti vydaniu volebného listu sťažovateľa na regionálnom súde v Prahe. Krajský súd v Prahe prijal túto sťažnosť uznesením z 29. novembra 1994 č. 21 C 69 / 94- 8 a vo svojom vyhlásení uviedol, že osvedčenie vydané J. J. bolo neplatné.
Dôvodom ústavnej sťažnosti bolo uznesenie Mestskej rady Rimanov z 22.12.1994 č. 11 / 94-VI / 4, ktorým Mestská rada Mestskej rady odstráni uznesenie o voľbách č. 10 / 94- IV / 4 a berie na vedomie uznesenie Krajského súdu Krajskej rady č. 21C 69 / 94- 8 o neplatnosti vydaného osvedčenia o zvolení J. J., dátum narodenia: 12.8.1949, od pána N. v. 356/6, od Rimanov, člena Mestskej rady Rimanov, a uznesenie tej istej rady o zvolení J. J. J. E. VI / 5, ktoré potvrdzuje a potvrdzuje platnosť zvolenia pána D. H. D. H., ktorý prijal uvoľnenie ako náhradu za sťažovateľa.
Vo svojom včasnom predložení návrhu na poštovú dopravu 18. januára 1995 sťažovateľ spochybnil uvedené uznesenia mestskej rady Rimanov ako opatrenie verejného orgánu, ktoré porušilo jeho právo na prístup k volenému úradu člena rady a právo zúčastňovať sa ako člen rady na správe verejných vecí, ktoré mu patria podľa článku 21 ods. 1 a 4 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"). Ich porušenie bolo podľa jeho názoru spojené s uplatňovaním ustanovení § 200l o.s., zmeneného a doplneného zákonom č. 152 / 1994 Z.z., a preto v súlade s jeho návrhom okrem zrušenia týchto dvoch uznesení navrhol zrušiť toto ustanovenie o.s.
Na žiadosť sťažovateľa o odstránenie nedostatkov návrhu sťažovateľ uviedol aj svoj pôvodný návrh v petícii o zrušení uznesenia regionálneho súdu v Prahe z 29. 11. 1994 č. 21 C 69 / 94-8. Pôvodná sťažnosť obsahovala tento návrh nepriamo v odôvodnení, ale nie v petícii. Túto časť žaloby odôvodňuje skutočnosť, že predmetné uznesenie regionálneho súdu porušilo jeho základné práva:
- podľa článku 21 ods. 1 a 4 charty v rozpore s právom sťažovateľa na prístup k zvolenému úradu a právom zúčastňovať sa ako zvolený člen mestskej rady na správe verejných vecí,
- podľa článku 2 ods. 2 charty, podľa ktorého možno štátne orgány vykonávať len v prípadoch, obmedzeniach a spôsobom ustanoveným zákonom,
- podľa článku 36 ods. 1 a 2 a článku 38 ods. 2 charty, podľa ktorých má každá osoba právo uplatniť si nárok na svoje právo pred nezávislým a nestranným súdom, právomoc súdu nesmie brániť preskúmaniu rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd a v prípade, že každý má právo zaoberať sa jeho prípadom v jeho prítomnosti a môže sa vyjadriť k akýmkoľvek dôkazom,
- podľa článku 4 charty, podľa ktorého obmedzenie týchto práv zo zákona nemôže porušovať podstatu a význam uvedených práv.
Podľa názoru sťažovateľa boli tieto práva zjavne ovplyvnené uplatnením § 200l ods. 2 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 152 / 1994 Z. z., ktorý vylúčil účasť občana, ktorého voľba za člena rady sa uskutočňuje, čo mu bráni v tom, aby sa vyjadril k vykonaným dôkazom, čo mu vôbec znemožňuje vedieť, že a s akým výsledkom sa vedie súdne konanie a ktoré znemožňuje podať ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu, keďže nie je účastníkom konania. Tento konečný záver sa zmenil a už sa nezamieta pri upresňovaní svojho návrhu.
Podľa ustanovení oddielu 69 zákona č. 182 / 1993 Z. z. prezident poslaneckej komory 17. novembra 1995 zaslal stanovisko k návrhu J. J. J. Vo svojom stanovisku uvádza, že podľa dôvodovej správy k ustanoveniam § 200l.s. navrhované nariadenie ustanovuje potrebné zmeny a doplnenia, aby procesné nariadenie upravujúce konanie súdov a účastníkov konania ovplyvnilo aj špecifickosť volebného konania tým, že umožní súdne preskúmanie volieb v priebehu ich ukončenia, ako aj po jeho ukončení. Volebné úkony, ktoré môže súd preskúmať, sú stanovené vo volebnom zákone daňovo, ako aj vymedzenie rozsahu orgánov oprávnených žiadať súdne rozhodnutia, ako aj právomoc súdu a lehoty, v rámci ktorých možno tieto právomoci vykonávať. Okrem toho predseda poslaneckej komory uvádza, že v tejto súvislosti "je potrebné zohľadniť, že činnosti Súdneho dvora, ako sa ustanovuje v § 200l.s. Špecifickosť a rozdiel tohto konania od tzv. sporného konania sa odráža v niekoľkých podstatných výnimkách. Jedným z nich je rozhodnutie súdu o návrhu bez rokovania so stranami v prípadoch odôvodnených všeobecným záujmom o rýchlu a účinnú ochranu ich práv. "Ak to vezme do úvahy, domnieva sa, že uvedené ustanovenie je nevyhnutnou a najnevyhnutnejšou súčasťou o.s.europa.eu Zákonodarca konal v presvedčení, že ustanovenia § 200l.s. Je na Ústavnom súde, aby posúdil jeho ústavnosť. V tejto súvislosti ústavný súd zdôraznil, že ústavnosť ustanovenia § 200l.s.CS už bola vyjadrená v súvislosti s iným prípadom.
Nakoniec predseda poslaneckej komory potvrdil, že zákon bol prijatý potrebnou väčšinou hlasov 22. júna 1994, podpísaný príslušnými ústavnými orgánmi a riadne deklarovaný.
Zákon 152 / 1994 Z. z. o voľbách do rád v obciach a o zmene a doplnení a doplnení niektorých ďalších zákonov priniesol niekoľko zmien v súdnom preskúmaní volebných záležitostí. Sídlo komory zloženej z predsedu a dvoch sudcov je predmetom jediného sudcu, ktorý vypočúva sťažnosť týkajúcu sa vydania volebného osvedčenia. Namiesto vhodného uplatňovania ustanovení O.S. o preskúmaní rozhodnutí iných inštitúcií je toto ustanovenie teraz zahrnuté do osobitných ustanovení hlavy päť tretej časti, a preto je oddelené od ustanovení piatej časti o administratívnej spravodlivosti. Už neexistuje ustanovenie o povinnosti súdu zaslať príkaz príslušnej rade, ktorá je ním osobitne viazaná, ako to bolo doteraz v § 89 ods. 5 zákona č. 298 / 1992 Zb. o voľbách do rád v obciach a o miestnom referende. Konanie je teraz súkromné a súd odkazuje na návrhy odvolateľa.
Ustanovenia § 200l o.s. v znení zákona č. 152 / 1994 Z.z.:
(1) Súd bez pojednávania rozhodne o sťažnosti proti vydaniu osvedčenia o zvolení členom rady v obci 34c.
(2) Žalobca je účastníkom konania.
(3) Proti rozhodnutiam súdu neexistujú žiadne opravné prostriedky.
34c) § 59 zákona č. 152 / 1994 Zb. "
Z tohto ustanovenia vyplýva, že iba odvolateľ je účastníkom konania, ale v zmysle článku 59 zákona č. 152 / 1994 Zb. je len "občan zapísaný do volebného registra, v ktorom bol zvolený člen rady, ako aj akákoľvek strana, ktorá predložila tomuto zástupcovi zoznam kandidátov na voľby," v každom prípade osoba, ktorej práva a povinnosti sa majú v konaní prerokovať.
Vzhľadom na to, že konanie je výlučne na návrh, ustanovenia § 94 rokovacieho poriadku, podľa ktorých sa účastníci konania a osoby, ktorých práva alebo povinnosti sa majú riešiť v konaní, neuplatňujú, a ak sa niektorý z tých, ktorých práva alebo povinnosti sa majú riešiť v konaní, nezúčastní konania odo dňa jeho začatia, súd vydá uznesenie, ktoré ich uvedie do konania ako účastníka konania.
§ 59 zákona č. 152 / 1994 Z. z. správne chráni záujem voličov o správny priebeh volieb a voľby tých, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené ústavnými a právnymi predpismi. Zákonodarca však vo svojej procesnej bezpečnosti tohto demokratického práva nevidí, že v komunálnych voľbách nie sú len práva voličov a voličov, ale aj práva kandidátov na členov rady a práva volených kandidátov, ktoré vyplývajú z práva uplatňovať za rovnakých podmienok zvolené funkcie a v prípade volieb vykonávať tieto funkcie bez prekážok.
Ústavný súd teda zistil, že novela zákona č. 152 / 1994 Zb. porušuje ústavné ustanovenia viacerými spôsobmi. Po prvé, ustanovenie § 200l ods. 2 je v rozpore s článkom 38 ods. 2 Charty, keď sa pojem "jeho vec" musí vykladať tak, že vyžaduje, aby sa ktokoľvek, ktorého práva a povinnosti sa majú riešiť v súdnom konaní, mohol zúčastniť na takomto konaní a vyjadriť svoj názor na všetky vykonané dôkazy a aby Súd prvého stupňa konal v jeho prítomnosti a na verejnosti za predpokladu, že zákon neustanovuje výnimku v zmysle článku 96 ods. 2 ústavy, ktorá je však možná len v zásade ústnej a verejnej.
Okrem toho je toto ustanovenie v rozpore s ustanovením článku 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (č. 120 / 1976 Z. z.), z čoho vyplýva, že každý má rovnaké právo byť spravodlivo a verejne vypočutý nestranným a nezávislým súdom, ktorý "rozhoduje o svojich právach a povinnostiach." (Pri rozhodovaní... o jeho právach a povinnostiach v žalobe... každý bude menovaný na spravodlivé a verejné vypočutie...). Podobné právo každého jednotlivca vyplýva aj z ustanovení článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209 / 1992 Zb.).
Zákonodarca má preto zabezpečiť, aby pri ďalších zmenách a doplneniach týchto ustanovení každý, o ktorého právach a povinnostiach sa rokuje pred súdnym orgánom, mohol tieto ústavné práva uplatňovať (ako je vymedzené v oddiele 148 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb.). Vytvorenie takzvaného "nepristúpeného postupu" s jeho osobitosťami nemôže viesť k tomu, že sa takéto základné práva nebudú dodržiavať v občianskom konaní.
Predmetné ustanovenie umožňuje rokovať o základnom politickom práve občana zúčastňovať sa na správe verejných vecí bez toho, aby sa všetci zainteresovaní mohli zúčastniť na súdnom konaní a dokonca sa o ňom dozvedieť. Nie je to len člen rady, ale aj ďalšie možné zainteresované strany, ako napríklad volebná strana, ktorej predsedal člen rady, a miestna volebná komisia ako orgán, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho preskúmania. Takéto opatrenie je preto v rozpore s článkom 1 ústavy, ktorý vyhlasuje Českú republiku za právny štát založený na rešpektovaní práv a slobôd človeka a občanov. Napokon sa v ňom nestanovuje povinnosť regionálnych súdov vydať rozhodnutia príslušným zástupcom a volebným komisiám, ktoré vydali osvedčenie, nehovoriac o tom, že platnosť volieb by mala byť predmetom volebného súdneho preskúmania ako procesu vedúceho k zvoleniu členov rady v súlade s ústavnými a právnymi predpismi a nie vydania volebného osvedčenia, ktoré len vyhlasuje určité právne postavenie.
V nadväznosti na toto zistenie ústavný súd už nezaoberal iné sťažnosti sťažovateľa, ale týkajú sa najmä vybavovania ústavnej sťažnosti v ďalších konaniach. Pripomína však, že skutočnosť, že niekto nebol účastníkom konania, v ktorom bolo prijaté konečné rozhodnutie o jeho právach, neumožňuje nazvať právo súdnym konaním vrátane ústavnej sťažnosti. Takéto konečné rozhodnutie však predstavuje "inú intervenciu verejného orgánu" v zmysle článku 87 ods. 1 písm. d) ústavy a je teda zaručená ochrana jeho základného práva.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Parlament poslancov pri prijímaní zákona č. 247/1995 Z. z. o voľbách do parlamentu Českej republiky a o zmene a doplnení a doplnení niektorých ďalších zákonov odstránil tento nedostatok v súdnom preskúmaní certifikácie volieb do poslaneckej komory a senátu. Odsek 88 zákona dáva aktívnu legitimitu na to, aby sa návrh znovu predložil občanovi, ktorý bol zapísaný do zoznamu voličov v okrese, v ktorom bol poslanec alebo senátor zvolený, ako aj politickej strane alebo koalicii, ktorá predložila kandidatúru alebo žiadosť o registráciu. Príslušné procesné opatrenia vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k objednávke, ktoré sú uvedené v § 200n, však ustanovujú, že okrem odvolateľa je do nich zapojený aj "člen alebo senátor, ktorého volebný list je napadnutý" a príslušný volebný orgán. Týmto ustanovením sa už odstraňujú pochybnosti o ústavnosti postupu podávania sťažností vo voľbách. Okrem toho by sa toto ustanovenie malo posudzovať aj v kontexte regulácie možností obrany dotknutého člena alebo senátora v osobitnom konaní pred ústavným súdom podľa ustanovení § 85 až 91 zákona č. 182 / 1993 Zb.
Z hľadiska vykonateľnosti tohto zistenia treba poznamenať, že zrušenie ustanovení § 200l ods. 2 písm. o.s., zmeneného a doplneného zákonom č. 152 / 1994 Z.z., by skomplikovalo súdne preskúmanie výsledkov volieb obecným radám. Tieto voľby sa v podstate stále konajú vo forme takzvaných nových volieb v dôsledku úpadku členov rád. Je preto potrebné umožniť komore poslancov, aby urobila jednoduchú opravu existujúceho protiústavného štátu, pretože po zrušení ustanovenia § 200l ods. 2 o neústave, zmeneného a doplneného zákonom č. 152 / 1994 Z. z., nebude možné rokovať o uplatňovaní ústavných zaručených základných práv kandidátov volených akýmkoľvek iným spôsobom ako novým pozmeňujúcim návrhom.
Prezident Ústavného súdu Českej republiky:
v. JUDr. Holeček v. r.
podpredseda
Právo vydať iný názor v Protokole o zákone o Ústavnom súde Českej republiky a pripojiť sa k nemu v rozhodnutí s jeho názvom podľa § 14 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde vykonal sudca ústavného súdu Českej republiky Dr. Vladimir Paul.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Posúdenie Ústavného súdu Českej republiky č. 31 / 1996 Z. z., o návrhu na zrušenie ustanovenia § 200l ods. 2 zákona č. 99 / 1963 Z. z., Občiansky zákonník, v znení zákona č. 152 / 1994 Z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.02.1996 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0