Dekrét č. 31 / 1959 Zb.
Vyhláška o Zmluve medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Platný
Účinnosť od 20.04.1959
Zobrazeno prvních 200 z celkem 374 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
31
Vyhláška ministra zahraničných vecí
z 30. apríla 1959
o Zmluve medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Dňa 25. októbra 1958 sa v Prahe rokovalo o Zmluve medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach.
Národné zhromaždenie udelilo súhlas so zmluvou 11. decembra 1958 a ratifikoval ju prezident republiky 26. februára 1959. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Bukurešti 20. marca 1959.
Podľa článku 79 zmluvy zmluva nadobudla účinnosť 20. apríla 1959.
Česká verzia zmluvy je uverejnená v prílohe k zbierke zákonov. *)
David v. r.
Príloha k vyhláške ministra zahraničných vecí č. 31 / 1959 Z. z. o Zmluve medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Zmluva
MEDZI ČESKOU REPUBLIKOU A RUMUNSKOU REPUBLIKA O PRÁVNEJ POMOCI V OBČIANSKYCH, RODINNÝCH A TRESTNÝCH VECIACH
prezident Českej republiky
a
Prezídium Veľkého národného zhromaždenia rumunskej ľudovej republiky, vedené túžbou čo najviac upevniť priateľské väzby medzi týmito dvoma krajinami a národmi a rozvíjať spoluprácu v oblasti právnych vzťahov, sa rozhodlo uzavrieť zmluvu o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach a na tento účel vymenovalo svojich zástupcov:
prezident Českej republiky
Dr. Václav Damage,
minister spravodlivosti,
Predseda Ruskej federácie
Vasile Dumitrescu,
námestník ministra zahraničných vecí,
ktorí si vymenili plnú moc a našli ich v dobrej a správnej forme a dohodli sa na tom:
Všeobecné ustanovenia
Právna ochrana
1. Občania a právnické osoby (ďalej len "občania") jednej zmluvnej strany požívajú rovnakú právnu ochranu na území druhej zmluvnej strany, pokiaľ ide o ich práva ako osobných a majetkových občanov.
2. Občania jednej zmluvnej strany majú voľný a nerušený prístup k súdom, prokurátorom a verejným notárom (ďalej len "súdne orgány"), ako aj k ostatným úradom druhej zmluvnej strany, ktorých právomocou sú občianske, rodinné a trestné veci, sa môžu dostaviť pred nich a predkladať žiadosti a konania za rovnakých podmienok ako občania tejto zmluvnej strany.
Poskytovanie právnej pomoci
1. Súdne orgány oboch strán si navzájom poskytujú právnu pomoc v občianskych, rodinných a trestných veciach.
2. Súdne orgány poskytujú právnu pomoc aj iným orgánom, ktorých právomoc patria záležitosti uvedené v odseku 1.
Spôsob kontaktu
1. Pri poskytovaní právnej pomoci sa súdne orgány oboch zmluvných strán stretávajú prostredníctvom svojich ústredných orgánov, pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak.
2. Iné orgány, ktoré spadajú pod súdnu právomoc, sa stretávajú so súdnymi orgánmi druhej strany prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.
Rozsah právnej pomoci
Zmluvné strany si navzájom poskytujú právnu pomoc vykonávaním jednotlivých procesných úkonov, najmä obstarávaním, písaním a zaslaním dokumentov, vykonaním inšpekcie a zaistenia, zaslaním a vydávaním faktických dôkazov a vykonaním dôkazov znalcami, výsluchom obvinených, svedkov, znalcov, strán a iných osôb vykonávaním miestneho preskúmania, ako aj doručovaním dokumentov.
Jazyk používaný pri poskytovaní právnej pomoci
1. Súdne orgány a iné orgány zmluvných strán používajú vo svojich kontaktoch svoj ruský alebo ruský jazyk.
2. K dokumentom priloženým k žiadosti o právnu pomoc sa pripojí overený preklad do jazyka dožiadanej zmluvnej strany.
3. Žiadosť o právnu pomoc sa podáva v jazyku dožiadanej zmluvnej strany.
Obsah žiadosti o právnu pomoc
Žiadosť o právnu pomoc obsahuje tieto informácie:
(a) určenie dožadujúceho orgánu;
b) určenie dožiadaného súdneho orgánu;
c) uvedenie prípadu, v ktorom sa žiada o právnu pomoc;
d) mená a priezviská účastníkov, obvinených, obvinených alebo odsúdených, ich štátnu príslušnosť, povolanie a pobyt alebo bydlisko; v prípade právnických osôb meno a sídlo;
e) mená, priezviská a adresy ich zástupcov;
f) potrebné informácie o predmete žiadosti a v trestných veciach opis trestného činu.
Postup liečby
1. Dožiadaný orgán pri spracovaní žiadosti o právnu pomoc uplatňuje právne predpisy svojho štátu. Dožiadaný orgán môže na požiadanie uplatniť rokovací poriadok žiadajúcej zmluvnej strany, pokiaľ nie sú v rozpore s právom jeho štátu.
2. Ak dožiadaný orgán nie je príslušný vybavovať žiadosť, postúpi žiadosť príslušnému orgánu z vlastnej iniciatívy a informuje o tom žiadajúci orgán.
3. Dožiadaný orgán v prípade potreby včas informuje žiadajúci orgán o tom, kedy a kde sa bude vybavovať žiadosť o právnu pomoc.
4. Dožiadaný orgán zašle žiadajúcemu orgánu príslušné dokumenty po predložení žiadosti. Ak právnu pomoc nemožno poskytnúť, dožiadaný orgán vráti dokumenty žiadajúcemu orgánu a zároveň mu oznámi prekážky spracovania žiadosti.
Forma dokumentov
Dokumenty zaslané podľa tejto zmluvy musia obsahovať úradnú pečať.
Nedotknuteľnosť svedkov a znalcov
1. Svedok alebo znalec, ktorý sa dostaví pred úrad dožiadanej zmluvnej strany pred predvolaním, nie je stíhaný alebo vo väzbe na území žiadajúcej zmluvnej strany bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, ani nie je trestaný za trestný čin spáchaný pred prekročením vnútroštátnych hraníc.
2. Túto záruku však prepadne svedok alebo znalec, ak neopustí územie žiadajúcej zmluvnej strany do týždňa po tom, ako ho pojednávací úrad informoval, že jeho prítomnosť už nie je potrebná. V tejto lehote sa neberie do úvahy obdobie, počas ktorého svedok alebo znalec nemohol opustiť územie žiadajúcej zmluvnej strany z dôvodov, ktoré nie sú na jeho vôľu.
Doručovanie dokumentov
1. Dožiadaný súdny orgán doručí dokumenty v súlade s právnymi predpismi platnými na jeho území, ak sú tieto dokumenty napísané v jeho jazyku alebo ak sú sprevádzané overeným prekladom. V opačnom prípade dožiadaný súdny orgán odovzdá dokumenty adresátovi len vtedy, ak je ochotný ich dobrovoľne prijať.
2. Overenie prekladu vykoná úradný tlmočník alebo žiadajúci úrad, diplomatický zástupca alebo konzulárny úrad jednej zmluvnej strany.
3. Žiadosť o oznámenie obsahuje presnú adresu príjemcu a uvedenie písomnosti, ktorá sa má doručiť.
4. Ak nie je možné doručiť adresu uvedenú v návrhu, dožiadaný súdny orgán z vlastnej iniciatívy prijme potrebné opatrenia na určenie adresy.
Dôkaz o doručení
Doručovanie sa vydáva v súlade s pravidlami doručovania dokumentov platnými na území dožiadanej zmluvnej strany.
Doručovanie dokumentov vlastným štátnym občanom
Obe zmluvné strany sú oprávnené doručovať dokumenty svojim vlastným štátnym príslušníkom diplomatickými zastúpeniami alebo konzulárnymi úradmi.
Dôkazná sila
1. Dokumenty, ktoré na území jednej zmluvnej strany stanovil alebo osvedčil štátny orgán alebo úradník v oblasti jeho pôsobnosti vo forme ustanovenej platnými právnymi predpismi a ktoré boli zapečatené, majú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia dôkaznú silu. To platí aj pre podpisy, ktoré sú overené podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany.
2. Akty, ktoré sa považujú za verejné na území jednej zmluvnej strany, majú aj dôkaznú právomoc na území druhej zmluvnej strany.
Náklady na právnu pomoc
1. Dožiadaná zmluvná strana nevyžaduje náhradu nákladov vyplývajúcich z poskytovania právnej pomoci. Samotné zmluvné strany znášajú všetky náklady vyplývajúce z poskytovania právnej pomoci na ich území vrátane nákladov súvisiacich s vykonávaním dôkazov.
2. Dožiadaný súdny orgán oznámi žiadajúcemu orgánu výšku vzniknutých nákladov. Ak dožadujúci orgán vymáha tieto náklady od osoby zodpovednej za úhradu, zostáva u zmluvnej strany, ktorej úrad ich vybral.
Zamietnutie právnej pomoci
Právna pomoc sa môže zamietnuť, ak by jej ustanovenie mohlo ovplyvniť sociálno-ekonomické zriadenie dožiadanej zmluvnej strany.
Informácie o právnych otázkach
Ministerstvo spravodlivosti a generálny prokurátor oboch strán si na požiadanie navzájom poskytujú informácie o právnych záležitostiach.
Osobitné ustanovenia
Právna pomoc v občianskych a rodinných veciach
Náklady
Štátni príslušníci jednej zo zmluvných strán, ktorí sa dostavia pred súdy druhej zmluvnej strany, ak majú bydlisko na území jednej z dvoch zmluvných strán, nemôžu byť povinní zložiť záruku na obhajobu z dôvodu, že sú cudzinci alebo nemajú pobyt, majú pobyt alebo majú pobyt na území zmluvnej strany, ku ktorej patrí dožiadaný súd.
Občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany výnimku z poplatkov a iných nákladov, ako aj bezplatnú právnu pomoc v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako ich občania.
1. Potvrdenie osobných okolností, ako aj rodinných, príjmových a majetkových okolností potrebných na oslobodenie od poplatkov a iných nákladov vydáva príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ bydlisko alebo bydlisko.
2. Ak žiadateľ nemá bydlisko alebo má bydlisko na území ktorejkoľvek zo zmluvných strán, postačuje osvedčenie vydané alebo potvrdené diplomatickým zástupcom alebo konzulárnym úradom jeho štátu.
3. Orgán, ktorý rozhodne o žiadosti o oslobodenie od poplatkov a iných nákladov, môže požiadať o ďalšie informácie.
1. Občan jednej zmluvnej strany, ktorý chce požiadať o oslobodenie od poplatkov a iných nákladov, ako aj o bezplatnú právnu pomoc od príslušného orgánu druhej zmluvnej strany, môže podať žiadosť ústne súdnemu orgánu zodpovednému za jeho pobyt alebo pobyt. Úrad vypracuje zápisnicu a zašle ju spolu s dokumentmi uvedenými v článku 19 ods. 1 tejto zmluvy súdnemu úradu druhej zmluvnej strany.
2. Zároveň so žiadosťou o oslobodenie od poplatkov alebo iných nákladov možno zaslať žiadosť o začatie konania alebo iného konania, ako aj iné dokumenty predložené odvolateľom.
Osobné postavenie a rodinné právo
Právna spôsobilosť osoby
Právna spôsobilosť osoby sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej je táto osoba občanom.
Sobáš
1. Forma manželstva sa riadi právom zmluvnej strany, na území ktorej sa manželstvo uzatvára.
2. Manželstvo možno uzavrieť aj pred diplomatickým alebo konzulárnym zástupcom za predpokladu, že obaja snúbenci sú občanmi zmluvnej strany, ktorá patrí k diplomatickému alebo konzulárnemu úradu. V tomto prípade sa forma manželstva riadi právom zmluvnej strany, ktorá patrí k diplomatickému zástupcovi alebo konzulárnemu úradu.
3. Oprávnenosť manželstva (základné podmienky manželstva) sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej je občanom, pre každého zo snúbencov.
Osobné a majetkové pomery manželov
1. Osobné a majetkové podmienky manželov sa riadia právom zmluvnej strany, ktorej sú občanmi.
2. Ak je jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý je občanom druhej zmluvnej strany, ich osobný a majetkový režim sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej majú manželia bydlisko.
3. Ak sa v prípade uvedenom v odseku 2 jeden z manželov zdržiava na území jednej zmluvnej strany a druhý z manželov má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, ich osobné a majetkové okolnosti sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej majú manželia posledný spoločný pobyt.
Distribúcia
1. Ak obaja manželia majú občianstvo jednej zmluvnej strany a majú pobyt na území druhej zmluvnej strany v čase podania žiadosti o rozvod, rozvod sa spravuje právom zmluvnej strany, ktorej sú občanmi. Súdy oboch zmluvných strán majú právomoc. Ak sa však jeden z manželov zdržiava na území jednej zmluvnej strany v čase podania žiadosti o rozvod a druhý z manželov má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, príslušné súdy tejto zmluvnej strany, ktorej sú občanmi.
2. Ak je v čase podania žiadosti o rozvod jeden manžel občanom jednej zmluvnej strany a druhý manžel je občanom druhej zmluvnej strany a buď má bydlisko na území tej istej zmluvnej strany alebo jedného na území jednej zmluvnej strany a druhého na území druhej zmluvnej strany, za rozvod sú zodpovedné súdy oboch zmluvných strán. Súdy uplatňujú právo svojho štátu.
Neplatnosť manželstva
1. Určenie, že manželstvo (zistenie neplatnosti) alebo zrušenie manželstva z dôvodu porušenia formy uzavretia manželstva sa riadi platným právom v mieste uzavretia manželstva, ale v prípade uzavretia manželstva uvedeného v článku 22 ods. 2 právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorá patrí k diplomatickému zástupcovi alebo konzulárnemu úradu.
2. Určenie, že neexistuje žiadne manželstvo (určenie neplatnosti) alebo invalidita (zrušenie) manželstva z dôvodu nedostatočnej spôsobilosti uzavrieť manželstvo (porušenie základných podmienok manželstva), sa zakladá na právnom poriadku, ktorý sa má uplatňovať podľa článku 22 ods. 3.
3. Na určenie právomoci sa primerane uplatňuje článok 24.
Právne pomery medzi rodičmi a deťmi
V prípade odmietnutia, ako aj zistenia otcovstva a popierania, ako aj zistenia materstva, ako aj určenia, či dieťa pochádza z daného manželstva, sa uplatňuje právo zmluvnej strany, ktorej občanom je dieťa.
Právna situácia medzi dieťaťom narodeným mimo manželstva a jeho matkou na jednej strane a jeho otcom na strane druhej sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom je dieťa.
1. Súdy zmluvnej strany, ktorých dieťa je občanom, sú zodpovedné za rozhodnutia o veciach týkajúcich sa právnych okolností uvedených v článkoch 26 a 27.
2. Ak má odvolateľ aj odporca bydlisko na území tej istej zmluvnej strany, sú zodpovedné aj súdy tejto zmluvnej strany pri zachovaní ustanovení článku 26 alebo 27.
Vyhlásenie o nezvestných alebo mŕtvych
1. Príslušné súdne orgány zmluvnej strany, ktorých občanom bola táto osoba v čase, keď podľa posledných správ ešte žil, sú zodpovedné za vyhlásenie nezvestnej alebo mŕtvej osoby a za konanie o dôkaze smrti.
2. Súdne orgány zmluvnej strany sú však na žiadosť osôb s bydliskom na jej území zodpovedné za vyhlásenie ich nezvestných alebo mŕtvych alebo za vykonanie konania na preukázanie smrti občana druhej zmluvnej strany za predpokladu, že podľa rozhodného práva pre súdny orgán, na ktorý sa vzťahujú, majú právo podať takúto žiadosť.
3. Vo veciach uvedených v odsekoch 1 a 2 súdne orgány zmluvných strán uplatňujú právo svojho štátu.
Povinnosti a úschova
1. Pokiaľ nie je v tejto zmluve ustanovené inak, orgány zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, ktorá má byť zriadená na ochranu alebo opatrovníctvo, sú vo veciach opatrovania a opatrovania občanov zmluvných strán.
2. Založenie alebo ukončenie úschovy alebo úschovy sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, ktorá má byť zriadená pre opatrovníctvo alebo opatrovníctvo.
3. Právna situácia medzi opatrovníkom alebo opatrovníkom a opatrovníkom sa riadi právom zmluvnej strany, ku ktorej patrí úrad, ktorý zriadil opatrovníctvo alebo opatrovníctvo.
4. Povinnosť prijať opatrovníctvo alebo opatrovníctvo sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, ktorá sa má stať opatrovníkom alebo opatrovníkom.
1. Ak sa prijmú opatrenia na ochranu záujmov občana zmluvnej strany, ktorého bydlisko, bydlisko alebo majetok sa nachádzajú na území druhej zmluvnej strany, úrad tejto zmluvnej strany bezodkladne informuje príslušný orgán uvedený v článku 30 ods. 1.
2. V naliehavých prípadoch môže úrad druhej zmluvnej strany prijať opatrenia podľa vlastného práva, ale bezodkladne o tom informuje príslušný orgán uvedený v článku 30 ods. 1. Takéto opatrenia zostávajú v platnosti až do ďalšieho rozhodnutia tohto úradu.
1. Príslušný orgán uvedený v článku 30 ods. 1 môže delegovať úschovu alebo úschovu na úrad druhej zmluvnej strany, ak má chránená osoba bydlisko, bydlisko alebo majetok na území tejto zmluvnej strany. Prenos opatrovníctva alebo opatrovníctva nadobúda účinnosť, keď dožiadaný orgán prevezme opatrovníctvo alebo opatrovníctvo a informuje o tom žiadajúci orgán.
2. Úrad, ktorý prevzal úschovu alebo úschovu podľa odseku 1, ich uchováva v súlade s právom svojho štátu. Má však práva zmluvnej strany, ktorej občanom je chránenec, pokiaľ ide o oprávnenosť na práva a povinnosti alebo právnu spôsobilosť. Nemá právo rozhodovať o svojom osobnom postavení.
Povolenie
(1) Povolenie a jeho ukončenie, zistenie neplatnosti alebo zrušenie sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom je nadobúdateľ v čase prijatia, ukončenia, určenia neplatnosti alebo odvolania prijatia.
2. Ak je dieťa občanom druhej zmluvnej strany, je potrebné prijať a prijať túto zmluvnú stranu. Ak je to potrebné na základe právneho poriadku tejto zmluvnej strany, požiada sa o súhlas poisťovateľa, jeho právneho zástupcu alebo zástupcov.
3. Ak si dieťa adoptujú manželia, jeden z nich je občanom jednej zmluvnej strany a druhý občan druhej zmluvnej strany, spravuje sa adopcia, ukončenie, určenie neplatnosti alebo zrušenie adopcie právnymi predpismi oboch zmluvných strán.
4. V prípade prijatia, ako aj ukončenia, určenia neplatnosti alebo zrušenia adopcie je príslušným orgánom zmluvnej strany príslušný orgán zmluvnej strany, ktorej občanom je v čase prijatia, ukončenia, určenia neplatnosti alebo zrušenia adopcie. V prípade uvedenom v odseku 3 príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej majú alebo majú manželia spoločný pobyt alebo pobyt.
Prenos matríc a iných dokumentov
1. Orgány jednej zmluvnej strany zasielajú na žiadosť orgánov druhej zmluvnej strany prostredníctvom svojich ústredných orgánov výpisy z registra, školských osvedčení a pracovných dokumentov občanov žiadajúcej zmluvnej strany.
2. Požadované informácie sa uvedú v žiadosti. Dokumenty sa vypracujú v jazyku dožiadanej zmluvnej strany a zašlú sa bezplatne.
Ustanovenia o dedení
Zásada rovnosti
1. Občania jednej zmluvnej strany sú oprávnení zriadiť alebo zrušiť závet na majetok, ktorý sa nachádza na území druhej zmluvnej strany, alebo na práva, ktoré sa v nej majú uplatňovať, ako aj na nadobudnutie dedičstva alebo na základe takéhoto majetku alebo práv, ktoré sa rovnajú občanom druhej zmluvnej strany. Majetok a práva sa na nich prevedú za podmienok stanovených pre ich vlastných občanov žijúcich na území tejto zmluvnej strany.
2. Dedičské osvedčenie, najmä dedičské osvedčenie alebo osvedčenie exekútora závetu vydané príslušným orgánom jednej zmluvnej strany, má rovnaké dôkazné právomoci na území druhej zmluvnej strany.
Dedičné právo
1. Dedenie hnuteľného majetku sa spravuje právom zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase smrti.
2. Dedenie nehnuteľného majetku sa spravuje právom zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľný majetok nachádza.
Smrť
Hnuteľná smrť patrí štátu, ktorého zosnulý bol občanom v čase smrti, a štátu, ktorého majetok sa nachádza.
Vôľa
1. Oprávnenosť zriadenia alebo zrušenia závetu, ako aj právne účinky zavinenia vôle sa riadia právom zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase zriadenia alebo zrušenia závetu. Tieto právne predpisy sú relevantné aj pre určenie, ktoré druhy nadobúdania sú povolené v prípade úmrtia.
2. Forma zriadenia a zrušenia závetov sa riadi právom zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase zriadenia alebo zrušenia závetu; Postačí však zachovať formu právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej boli takéto akty prijaté.
Právomoc vo veciach dedičstva
(1) Začatie a ďalšie konanie na posúdenie hnuteľného dedičstva sa nedotýka ustanovení odseku 4 súdnych orgánov zmluvnej strany, ktorej občanom bol zosnulý v čase úmrtia.
2. Za začatie a ďalšie konanie na rokovanie o nehnuteľnostiach sú zodpovedné súdne orgány zmluvnej strany, na území ktorej sa nachádzajú.
(3) Odseky 1 a 2 sa uplatňujú mutatis mutandis na určenie právomoci v dedičských sporoch.
4. Ak je celé hnuteľné dedičstvo občanom jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany a všetci dedičia a odkazy na ne súhlasia, na žiadosť ktorejkoľvek z nich alebo akejkoľvek inej osoby, ktorá má právo dediť, prenesú právomoc konzultovať súdne orgány tejto druhej zmluvnej strany.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Vyhláška č. 31 / 1959 Z. z. o Zmluve medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 17.06.1959 |
|---|---|
| Účinnosť od | 20.04.1959 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0