Ústavný súd zistil č. 305/ 2021 Z. z.
Ústavný súd zistil 27. júla 2021 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
25.08.2021
305
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd 27. júla 2021 rozhodol v sp. zn.
nasledujúce:
I. V deň uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov, ustanovenia § 52 ods. 4 druhého zákona č. 169 / 1999 Z. z., o výkone trestu odňatia slobody a o zmene niektorých súvisiacich zákonov, zmeneného a doplneného zákonom č. 181 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141 / 1961 Z. z., o trestnom konaní (Zbierka zákonov), v znení neskorších predpisov a niektorých ďalších zákonov, pokiaľ sa uplatňujú na vylúčenie súdneho preskúmania uloženia disciplinárnej sankcie podľa § 46 ods. 3 písm. d) tohto zákona.
II. Zvyšok sa zamieta.
Odôvodnenie
Vymedzenie prípadu
1. Podľa článku 95 ods. 2 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a článku 64 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") Najvyšší správny súd (ďalej len "zákon o ústavnom súde") podal návrh na zrušenie článku 52 ods. 4 zákona č. 169 / 1999 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení neskorších predpisov, zmenených a doplnených zákonom č. 181 / 2011 Z. z.
2. Žalobca podáva návrh na zrušenie predmetného ustanovenia v súvislosti s odvolacím konaním proti uzneseniu Mestského súdu v Prahe (ďalej len "obecný súd") z 27. novembra 2018 č. 10 A 138 / 2018-12. Týmto rozhodnutím Mestský súd zamietol žalobu podľa článku 46 ods. 1 písm. d) zákona č. 150 / 2002 Z. z., správneho poriadku (ďalej len "s. s."), keďže rozhodol, že rozhodnutie, ktorým sa ukladá disciplinárna sankcia, nepodlieha preskúmaniu podľa § 52 ods. 4 druhého zákona o výkone trestu odňatia slobody, a preto predstavuje neprípustnú žalobu podľa § 68 písm. e) písm. c) Zmluvy o ES. Zamietnutie príkazu obecného súdu ho zamietlo. Žalobca tiež tvrdil, že odporca mu napadnutým rozhodnutím ublížil. Spôsob, akým konanie je podľa žalobkyne úplne v rozpore so zásadami vedľajšieho konania, vedie k zjavnej diskriminácii, ktorá vedie k vzniku jeho práva na konanie podľa antidiskriminačného práva, vrátane náhrady škody, ktorá nie je primeraná.
Tvrdenia odvolateľa
3. Odvolateľ v predbežnom pojednávaní dospel k záveru, že otázka neprípustnosti súdneho preskúmania podľa ustanovení § 52 ods. 4 druhej vety zákona o výkone trestu odňatia slobody v prípade rozhodnutia, ktorým sa môže uložiť disciplinárny trest do výšky 5 000 CZK podľa § 46 ods. 3 písm. d) zákona o výkone trestu odňatia slobody a ktorým sa menia niektoré súvisiace zákony zmenené a doplnené zákonom č. 276 / 2013 Z. z., je v rozpore s ústavným poriadkom alebo právom na spravodlivý proces. Domnieva sa, že súdne vylúčenie nie je v súlade s článkom 36 ods. 1 a 2 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), najmä s právom na prístup k Súdnemu dvoru.
4. Odvolateľ tvrdí, že s cieľom zistiť, či sa z hľadiska ústavného práva môže odkazovať na "trestný prípad," sa tradične používajú takzvané kritériá Engel (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v rozsudku Engel a i./Holandsko, s. 5100 / 71). b) povaha trestného činu (-ov) a c) druh a stupeň závažnosti trestu.
5. Odvolateľ zároveň pripomína, že otázka, či niektoré z rozhodnutí, ktorými sa ukladá disciplinárna sankcia, sú rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú základné práva a slobody podľa charty, alebo či sa na ne vzťahuje článok 6 ods. 1 dohovoru, sa už riešila ústavným súdom v rozhodnutí o rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu. Toto zistenie bolo na návrh Najvyššieho správneho súdu zrušené ustanovením § 76 ods. 6 zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene niektorých súvisiacich zákonov. Toto ustanovenie s výnimkou rozhodnutia o prepadnutí alebo zabránení prípadu vylúčilo rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní zo súdneho preskúmania. Podľa tohto zistenia je paušálne vylúčenie rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní zo súdneho preskúmania bez rozlišovania z hľadiska zasahovania do základných ľudských práv a slobôd odsúdených v rozpore s ústavnou zárukou práva na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 a 2 charty. Takisto nespĺňa kritériá spravodlivého procesu zaručeného v článku 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti odvolateľ odkazuje najmä na body 32, 34 a 35 zistenia sp. zn. pl. ÚS 32 / 08.
6. Podľa odvolateľa je z uvedeného konštatovania zrejmé, že ústavný súd usúdil, že predmetné ustanovenie zákona o výkone trestu odňatia slobody je protiústavné, a to práve vzhľadom na skutočnosť, že z súdneho preskúmania vylúčil všetky disciplinárne rozsudky (s výnimkou disciplinárneho trestu za prepadnutie veci), vrátane tých, ktoré predstavujú závažný zásah do základných práv a slobôd odsúdených za hranice stanovené zákonom o výkone trestu. Ústavný súd však tiež zdôraznil, že v prípade rozhodnutí o disciplinárnych sankciách, ktoré významne nezasahujú do osobnej integrity odsúdeného, je prípustné právne vylúčenie z súdneho preskúmania.
7. Odvolateľ ďalej uvádza, že po zistení sp. zn. Rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa uložili disciplinárne sankcie podľa § 46 ods. 3 písm. a) až d) a i) zákona o výkone trestu odňatia slobody a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré súvisiace zákony v znení neskorších predpisov, sú vylúčené z možnosti súdneho preskúmania - t. j. vrátane pokuty do výšky 5 000 CZK [§ 46 ods. 3 písm. d) ].
8. Podľa odvolateľa však toto rozlíšenie a stanovené právne vylúčenia už nie sú v súlade s ústavným poriadkom. Platí to najmä v súvislosti so skutočnosťou, že podľa platných právnych predpisov disciplinárny trest za prepadnutie veci [§ 46 ods. 3 písm. e) zákona o výkone trestu odňatia slobody a zmene niektorých súvisiacich právnych predpisov], ktorého hodnota môže byť dokonca veľmi nízka, a preto nemôže predstavovať 1 000 CZK, podlieha súdnemu preskúmaniu v súlade s § 52 ods. 4 prvého aktu o výkone trestu odňatia slobody. Na druhej strane v prípade disciplinárneho trestu [§ 46 ods. 3 písm. d) zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene niektorých súvisiacich zákonov, zmeneného a doplneného zákonom č. 276 / 2013 Z. z.], ktorý môže dosiahnuť až 5 000 CZK, je súdne preskúmanie podľa § 52 ods. 4 druhého zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčené. Z akého dôvodu zákonodarca pristúpil k tomuto rozlišovaniu podľa odvolateľa nie je z dôvodovej správy k zákonu č. 181 / 2011 Z. z., keďže navrhované nariadenie obsiahnuté v § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody neobsahuje žiadne ďalšie informácie.
9. Odvolateľ uvádza, že nemožno ani konštatovať, že vplyv trestu na osobu pri výkone trestu je z subjektívneho hľadiska oveľa ťažší ako v prípade slobodnej osoby. Uvádza, že výška disciplinárneho trestu v prejednávanej veci je dosť porovnateľná s trestom uloženým za trestné činy. Podľa trestného zákonníka môže súd uložiť trestný čin za najnižšiu peňažnú pokutu v celkovej výške 2 000 Kč, zatiaľ čo väzeň za konanie, ktoré nie je trestným, disciplinárnym a trestom až 2,5-krát vyšším. Porovnáva sa aj so sankciami za trestné činy, ktoré požívajú ochranu v správnom súdnictve. Vzhľadom na symetriu možných sankcií a vyššie uvedený dôraz na rozdiel v škode, ktorá vznikla medzi slobodnou osobou a osobou, ktorej sloboda je obmedzená, preto podľa odvolateľa nie je prijateľné, aby v dôsledku oveľa prísnejšieho trestu, ktorý ovplyvňuje vlastnícke práva obvineného, ako v prípade trestného činu, nemal využívať možnosť súdneho preskúmania.
10. Odvolateľ žiada zrušenie celého ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody. Návrh odôvodňuje skutočnosť, že § 52 ods. 4 prvá veta zákona o výkone trestu odňatia slobody s odkazom na § 46 ods. 3 písm. e) až h) toho istého zákona stanovuje druhy disciplinárnych sankcií, o ktoré možno žiadať na súde. Z tohto dôvodu podľa odvolateľa nie je možné navrhnúť zrušenie len vety druhého § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody v časti týkajúcej sa súdneho vymazania v prípade disciplinárnych sankcií do výšky 5 000 CZK [t. j. v časti, ktorá odkazuje na § 46 ods. 3 písm. d) zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene niektorých súvisiacich zákonov, zmeneného a doplneného zákonom č. 276 / 2013 Z. z.]. Takýto návrh sa podľa odvolateľa nezaoberá protiústavnosťou vyššie uvedených súdnych vylúčení.
11. Na záver odvolateľ dodáva, že keďže v tomto konaní je ústavný súd oprávnený zrušiť len spornú právnu úpravu, úplné zrušenie neústavnosti sporného ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody si následne vyžiada pozitívnu odpoveď zákonodarcu, ktorého cieľom je prijať ústavné preskúmanie súladu rozhodnutia, ktorým sa ukladajú disciplinárne sankcie. Navrhuje, aby Ústavný súd zároveň odložil vykonateľnosť výrokovej časti uznesenia o zrušení napadnutého ustanovenia s cieľom poskytnúť Parlamentu Českej republiky dostatok času na prijatie primeranej a ústavne konzistentnej právnej úpravy.
Pripomienky účastníkov a vedľajších účastníkov k obsahu návrhu
12. Ústavný súd podľa oddielu 69 zákona o Ústavnom súde požiadal o pripomienky účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania a podľa § 48 ods. 2 zákona o ústavnom súde o pripomienkach Generálneho riaditeľstva väzenskej služby Českej republiky.
Pripomienky poslaneckej komory
13. Pre poslaneckú komoru predseda Mgr. Radeka Vondráčeka, ktorý uviedol, že platné znenie § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody bolo schválené zákonom č. 181 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141 / 1961 Z. z. o trestnom konaní (Kriminálny zákonník), v znení neskorších predpisov a niektorých ďalších zákonov. V krátkosti zhrnul priebeh legislatívneho procesu. Parlament poslancov prerokoval návrh v šiestom volebnom období Parlamentu ako House Press č. 229. Návrh zákona bol prijatý 6. mája 2011 v 3. čítaní (z 151 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 113 proti) po schválení senátom (schválení parlamentnou komorou) prezident republiky podpísal prijatý zákon. Následne bol zákon riadne vyhlásený v Zbierke zákonov. Predseda poslaneckej komory ďalej pripomína, že znenie napadnutého ustanovenia § 52 ods. 4 nebolo súčasťou vládneho návrhu doplnené o zmenu a doplnenie prijaté Ústavným právnym výborom (pozri House Press 229 / 1). V písomnom vyhlásení o dôvodoch, ktoré majú členovia ústavného právneho výboru k dispozícii, bolo uvedené, že návrh je odpoveďou na zistenie ústavného súdu uverejneného pod č. 341 / 2010 Z. z., ktorým sa zrušili ustanovenia oddielu 76 ods. 6 zákona o výkone trestu a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré súvisiace zákony.
Vyhlásenie senátu
14. Dňa 15. februára 2021 predseda RNDr. Miloš Vyšl, ktorý zhrnul legislatívny proces prijímania zákona č. 181 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141 / 1961 Z. z. o trestnom konaní Súdneho dvora (Kriminálny zákonník), v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony, ktoré zapracovali sporné ustanovenie § 52 ods. 4 do zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene niektorých súvisiacich zákonov. Poukázal na to, že predmetné právne predpisy nie sú súčasťou pôvodného vládneho zákona, ale boli zahrnuté do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu ústavného právneho výboru poslaneckej komory. Odôvodnenie zvolenej diferenciácie preto nie je súčasťou dôvodovej správy o návrhu zákona a v pléne poslancov sa o nej ani nediskutovalo. Komora zástupcov schválila návrh zákona Senátu 17. mája 2011. Právny výbor pre záručnú ústavu prerokoval 25. mája 2011 návrh zákona a odporučil senátu, aby ho schválil tak, ako ho uvádza parlamentná komora. Predseda senátu tiež uviedol, že pri diskusii o návrhu zákona o pléne senátu len zástupca odvolateľa, ktorý nevyjadril svoje stanovisko k téme nariadenia § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody, a spravodajca ústavného súdu senátor JUDr. Miroslav Antl na plenárnom zasadnutí senátu výslovne zdôraznil, že "žiadosť ústavného súdu o možnosť súdneho preskúmania disciplinárnych rozsudkov v zákone o výkone trestu odňatia slobody (...), v ktorej sa uvádza, že disciplinárne tresty uložené trestom odňatia slobody nepodliehajú preskúmaniu, a zmena a doplnenie sa teraz navrhuje na vážnejšiu diferenciáciu disciplinárnych trestov, ktoré by podliehali súdnemu preskúmaniu administratívneho pochybenia a menej závažnému. Z pohľadu advokáta je tento návrh ako jediný z deviatich vecne správny a zodpovedá zisteniu ústavného súdu (...)." Predseda senátu napokon uvádza, že senát schválil návrh zákona vo verzii, ktorú mu predložila parlamentná komora na svojom 9. zasadnutí v 8. funkčnom období uznesením č. 223 z 8. júna 2011. 45 z 52 prítomných senátorov bolo zvolených na schválenie zákona, nikto nebol proti nemu. Posúdenie ústavnosti sporného ustanovenia ho úplne ponecháva na ústavný súd.
Pripomienky vlády
15. Minister spravodlivosti a predseda legislatívnej rady vlády Mgr. Marie Benešovej 16. februára 2021 zaslali pripomienky vláde. Informovala, že na svojom zasadnutí 15. februára 2021 vláda prijala rezolúciu č. 155, ktorá rozhodla, že nepoužije svoje právo vstúpiť do tohto konania pred ústavným súdom.
Pripomienky ombudsmana
16. Informovala Ústavný súd o tom, že vykonáva svoje procesné právo podľa § 69 ods. 3 zákona o ústavnom súde a že zasahuje. Vo svojich pripomienkach uviedol, že súhlasí s návrhom Najvyššieho správneho súdu a jeho právnymi argumentmi. Okrem právneho posúdenia zhrnul, že rozhodnutie o disciplinárnom priestupku, ktorým vláda väznice uloží odsúdenej osobe pokutu, má nepochybne povahu zasahovania do vlastníckych práv. To isté platí aj v prípade prepadnutia veci alebo s cieľom zabrániť prípadom, ktoré sú predmetom súdneho preskúmania. Podľa ombudsmana je zároveň žiadosť predložená v súlade s judikatúrou ústavného súdu o erózii vylúčením zo súdneho preskúmania v zmysle článku 36 ods. 2 charty. Preto sa domnieva, že vzhľadom na článok 36 ods. 2 charty a článok 6 ods. 1 je dohovor v prípade rozhodnutia o uložení disciplinárnej sankcie neprípustný. Navrhuje, aby Ústavný súd vyhovel návrhu.
17. Poručník okrem vyššie uvedeného položil otázku disciplinárneho trestu v podmienkach českej väznice v širšom kontexte, najmä vzhľadom na znalosti jeho činnosti. Jeho predchodcovia sa zaoberali aj ďalšími disciplinárnymi sankciami v minulosti. Skúmali najmä, či iné tresty, ktoré väzenská správa aj súdy považujú za menej intenzívne, a teda ústavne vylúčené zo súdneho preskúmania, sú v právnej sfére odsúdených, čo ďalej rozpracúvajú.
18. Poručník sa domnieva, že nie je potrebné obávať sa preplnenia súdov stíhaním preskúmania disciplinárnych rozsudkov. Z hľadiska často pozbavených väzňov predstavuje súdny poplatok relatívne významnú prekážku prístupu na súd. Nehovoriac o všeobecne nízkej ochote väzňov začať podobné súdne konanie. Týka sa to aj skutočnosti, že súdne preskúmanie disciplinárneho trestu kladie zvýšené požiadavky na presnosť a správu rozhodovacích postupov vo väzenskej administratíve, čo v minulosti s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k relatívne významnému zníženiu frekvencie uložených disciplinárnych trestov.
19. Nakoniec obranca uviedol, že vláda už v roku 2015 sľúbila Výboru proti mučeniu (CPT) pripraviť komplexnú zmenu a doplnenie, aby sa disciplinárne konanie vo všeobecnosti upravovalo v zákone č. 293 / 1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov alebo v zákone o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení zmien a doplnení a o úprave vybraných disciplinárnych rozsudkov. Rozhodnutia o najzávažnejších disciplinárnych trestných činoch by sa zároveň presunuli do trestného konania. Sľub vlády voči ochrancovi ešte nebol splnený, hoci ho vláda zopakovala vo svojich pripomienkach k správe Výboru proti mučeniu z ďalšej návštevy Českej republiky v roku 2018. Hoci kritika výboru proti mučeniu spočívala predovšetkým v súčasnom stanovení najzávažnejších disciplinárnych sankcií, prisľúbená komplexná zmena právnych predpisov podľa ombudsmana otvára dostatočný priestor na úvahy o zmene prístupu k súdnej kontrole disciplinárnych sankcií.
Pripomienky českej väzenskej služby
20. Generálny riaditeľ Českej republiky zaslal 10. februára 2021 vyhlásenie pre väzenskú službu Českej republiky. PhDr. Petr Dohnal, ktorý uviedol, že súhlasí s návrhom zrušiť § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody, a to z dôvodov uvedených v argumentácii odvolateľa, ako aj z dôvodov uvedených vo vyhlásení ústavného súdu o zistení ústavného súdu sp. proti Pl. ÚS 32 / 08. Zároveň požiadal Ústavný súd, aby poskytol Parlamentu Českej republiky dostatok času na prijatie primeraných právnych predpisov zameraných na prijatie ústavne vyhovujúceho nariadenia o diferencovanom preskúmaní rozhodnutia o uložení disciplinárnych sankcií, ak má dôjsť k záveru, že dané ustanovenie sa musí zrušiť vzhľadom na jeho neústavnosť. V opačnom prípade by zrušenie § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody mohlo podľa jeho názoru viesť k mätúcemu výkladu účastníkov preskúmania disciplinárnych rozsudkov, pretože na rozdiel od bývalej judikatúry ústavného súdu by sa stali súdom, ktorý by nebol preskúmaný v celom rozsahu.
21. Ústavný súd nepovažoval za potrebné zaslať pripomienky účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania žalobkyni na vyjadrenie k žalobe, pretože nemali námietky proti návrhu a naopak ju podporili.
Ústne konania
22. Ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 44 zákona o Ústavnom súde usúdil, že nie je potrebné viesť ústnu časť konania v tejto veci, pretože by v žiadnom prípade neprispel k ďalšiemu alebo podrobnejšiemu objasneniu veci, ako si bol vedomý z písomných aktov odvolateľa a účastníkov konania. Skutočnosť, že ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie, odôvodňuje zlyhanie ústnej časti konania.
Oddelenie a kontext sporného ustanovenia
23. Sporné ustanovenie § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody znie:
"(4) Preskúmanie rozhodnutia o uložení disciplinárnych sankcií podľa § 46 ods. 3 písm. e) až h) a rozhodnutie o zabránení prípadu možno podať na súd za podmienok stanovených osobitným právom v rovnakom rozsahu, v akom je takéto preskúmanie možné v konaní o porušení. Rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní ukladajúcom disciplinárne sankcie podľa § 46 ods. 3 písm. a) až d) a i) nepodliehajú preskúmaniu súdom."
24. V záujme jasnosti ústavný súd odkazuje aj na súvisiace ustanovenia § 46 ods. 3 zákona o výkone sankcií a zmene niektorých súvisiacich zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorých sú uvedené tieto druhy disciplinárnych sankcií:
"(3) Disciplinárne rozsudky sú:
a) pokarhanie,
(b) zníženie príspevku najviac o jednu tretinu počas najviac troch kalendárnych mesiacov;
c) zákaz prijatia jedného balíka v kalendárnom roku;
d) pokuta do 5 000 CZK,
e) prepadnutie prípadu;
(f) umiestnenie do uzavretej časti najviac 28 dní, s výnimkou obdobia stanoveného pre úlohy liečebného programu;
(g) celodenné umiestňovanie v uzavretom úseku najviac 20 dní;
h) umiestnenie do samoväzby najviac 20 dní;
i) zrušenie výhod vyplývajúcich z predchádzajúcich disciplinárnych poplatkov."
Podmienky formálneho posúdenia návrhu
25. Ústavný súd najprv preskúmal, či boli splnené všetky právne procesné podmienky na posúdenie návrhu podľa článku 87 ods. 1 písm. a) a článku 95 ods. 2 ústavy a článku 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Návrh jasne spĺňa všetky formálne a obsahové požiadavky ustanovené Ústavným súdom.
26. Ústavný súd potom najprv preskúmal otázku, či odvolateľ mohol požiadať o zrušenie (celkom) ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody. Podľa článku 95 ods. 2 ústavy, ak súd dospeje k záveru, že právo, ktoré sa má uplatniť v uznesení veci, je v rozpore s ústavným poriadkom, predloží vec na posúdenie ústavnému súdu. Ustanovenia § 64 ods. 3 zákona o Ústavnom súde ďalej rozširujú toto ustanovenie, podľa ktorého je návrh na zrušenie zákona alebo jeho jednotlivých ustanovení oprávnený podať aj Súdny dvor v rámci jeho rozhodovacích činností podľa článku 95 ods. 2 ústavy. Na to, aby mohol Všeobecný súd spochybniť ústavnosť určitého zákona alebo jeho individuálneho ustanovenia a prípadu, ktorý má byť predložený na Ústavný súd, jeho skutočné uplatnenie je nevyhnutné a nielen jeho hypotetické použitie alebo iný širší kontext [pozri sp. zn. Pl. ÚS 33 / 09 (N 205 / 58 SbNU 827; 332 / 2010 Sb.), sp. zn. Pl. ÚS 11 / 10 (N 148 / 62 SbNU 277; 314 / 2011 Sb.), pl. ÚS 14 / 15 (N 22 / 80 SbNU 257; 87 / 2016 Sb.) a uznesenie sp. Pl. ÚS 12 / 08 (U 12 / 51 SbNU 823)]. Inými slovami, musí to byť zákon (časť), ktorý bráni dosiahnutiu želaného (ústavného) výsledku. Ak sa neodstránia, výsledok prebiehajúceho konania by bol iný [porovnaj sp. zn.
27. Kľúčovou otázkou teda je, či ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody skutočne boli alebo nemali byť uplatnené odvolateľom v predmetnej právnej veci alebo do akej miery. Odvolateľ žiada zrušenie celého ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody pozostávajúceho z dvoch rozsudkov. V prvej vete sa stanovujú druhy disciplinárnych sankcií, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania na základe § 46 ods. 3 písm. e) až h) zákona o výkone trestu odňatia slobody. V druhej vete sa ustanovuje vylúčenie z súdneho preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárnych sankcií uvedených v § 46 ods. 3 písm. a) až d) a i) zákona o výkone trestu odňatia slobody vrátane pokuty do výšky 5000 Kč. Ako už bolo uvedené, v prípade, ktorý rieši odvolateľ, išlo o návrh na preskúmanie rozhodnutia o uložení disciplinárnej sankcie. V tomto prípade bol teda súd výlučne povinný posúdiť, či by bolo možné preskúmať rozhodnutie o uložení pokuty, ako vyplýva z druhej vety, a nie preskúmať prípustné preskúmanie rozhodnutia o uložení disciplinárnych sankcií podľa § 46 ods. 3 písm. e) až h) zákona o výkone trestu odňatia slobody, ako sa uvádza v prvej vete. Ústavný súd preto dospel k záveru, že odvolateľka nebude vo svojom rozhodnutí uplatňovať vetu prvého napadnutého ustanovenia. V odvolacom konaní sa uplatní iba veta druhého sporného ustanovenia, čo vylučuje súdne preskúmanie disciplinárneho trestu (t. j. pokuty vo výške 1 000 CZK), ktorý bol žalobcovi uložený v predmetnej veci.
28. so zreteľom na znenie výnimiek zo súdneho preskúmania ["disciplinárne rozsudky podľa § 46 ods. 3 písm. a) až d) a i) "] Ústavný súd by preto vzhľadom na povahu predmetu takzvanej osobitnej kontroly ústavnosti podľa článku 95 ods. 2 ústavy v spojení s článkom 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde mohol preskúmať len sporné ustanovenie § 52 ods. 4 druhá veta v rozsahu, v akom ho uplatňuje odvolateľ. Vo zvyšnej časti tohto ustanovenia Ústavný súd zamietol návrh na zjavnú nezákonnosť odvolateľa podľa § 43 ods. 1 písm. c) zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 77 / 1998 Z. z., keďže zvyšok sporného ustanovenia sa neuplatňuje v písmenách a) až c).
Posúdenie ústavnej zhody legislatívneho procesu
29. Ústavný súd v zmysle § 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., skúmal, či sporné ustanovenie bolo prijaté a vydané v medziach ústavy stanovenej právomocou a ústavným postupom. V predmetnej veci Ústavný súd na základe pripomienok účastníkov konania a verejnej tlače (http: // www.psp.cz) konštatoval, že sporné ustanovenie bolo prijaté v rámci stanovenej právomoci a ústavným spôsobom. Okrem toho odvolateľ nenamietal proti legislatívnemu konaniu.
Úmyselné preskúmanie návrhu
Všeobecné úvahy
30. Podľa článku 6 ods. 1 dohovoru "má právo, aby sa jeho prípad riešil spravodlivo, verejne a v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o svojich občianskych právach alebo povinnostiach alebo o platnosti akýchkoľvek trestných obvinení voči nemu." Otázka práva na spravodlivý proces v zmysle práva na prístup k Súdnemu dvoru sa rieši pri uplatňovaní článku 6 ods. 1 dohovoru judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "EDĽP"). Právo na spravodlivý (riadny) proces, ktorého základnou súčasťou je právo na vypočutie nezávislým súdom, má významné miesto v demokratickej spoločnosti (pozri napríklad vec 9186 / 80 De Cubber/Belgicko).
(31) V rozsudku Engel a i. proti Holandsku (sťažnosť č. 5100 / 71) sa v EDĽP stanovil test, ktorý sa má uplatniť pri posudzovaní povahy sankcie, a pokúsil sa stanoviť hranicu medzi "trestnými" a "disciplinárnymi" oblasťami. Podľa jej záverov je v prvom rade potrebné zistiť, či ustanovenie vymedzujúce trestný čin patrí do právneho systému žalovaného štátu v oblasti trestného práva, disciplinárneho (disciplinárneho) práva alebo v oboch prípadoch. Toto je však len základný východiskový bod. Samotná podstata trestného činu má väčší význam, ale najmä prísnosť sankcie, ktorá ohrozuje dotknutú osobu. V prípade Engela boli sankcie posúdené vo forme jednoduchého a intenzívnejšieho zákazu vychádzania, presunu na disciplinárnu jednotku a dočasných prísnych kasární uložených osobám vykonávajúcim základnú vojenskú službu v Holandsku. Tresty uložené osobám so zdravotným postihnutím odporovali sťažnostiam podaným príslušnému nadriadenému, ktorého rozhodnutie následne preskúmal Najvyšší vojenský súd. V tomto prípade EDĽP zdôraznil, že uložené sankcie by sa nepochybne považovali za pozbavenie osobnej slobody, ak by boli uložené civilnému obyvateľstvu. Ale ak sú spasení pre vojaka, možno im chýba tento charakter. Rozsah pôsobnosti článku 6 ods. 1 Na dohovory sa nevzťahujú disciplinárne sankcie uložené počas vojenskej služby, len ak "neexponujú obmedzenia, ktoré sa jasne odchyľujú od normálnych životných podmienok ozbrojených síl." Na základe tohto kritéria EDĽP uznal sankcie uložené na prísne kasárske väznice a presun na disciplinárnu jednotku, nie jednoduchý alebo posilnený zákaz odchodu. Uviedol, že "nestačí, aby sa štát kvalifikoval ako disciplinárny, aby sa oslobodil od základnej zodpovednosti zabezpečiť spravodlivé súdne konanie v trestných veciach."
32. Ďalším rozhodnutím EDĽP v tejto oblasti sú rozsudky Campbell a Fell proti Spojenému kráľovstvu (sťažnosť č. 7819 / 77 a 7878 / 77). Tu sa zaoberal disciplínou medzi disciplinárnymi a trestnými záležitosťami a väzenským prostredím a uviedol: "Konvent nebráni štátom vytvárať alebo zachovávať rozdiely medzi trestným a disciplinárnym právom a určovať hranice medzi nimi. To však neznamená, že takto stanovená klasifikácia bude rozhodujúca z hľadiska dohovoru (...) spravodlivosť nemôže byť zastavená pred bránami väzenia a väzni nemôžu byť zbavení ochrany článku 6 dohovoru. Z tohto dôvodu platia zásady uvedené v Engele a iných proti Holandsku a vo väzenskom prostredí. "
33. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína aj inú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Lauko/Slovensko, vec 26138/95 alebo Kadubec/Slovensko, vec 27061/95), podľa ktorej v prípadoch, keď sťažovateľ nemal možnosť preskúmať rozsudok o porušení nezávislým a nestranným súdom, právo sťažovateľa na diskusiu o jeho prípade porušil nezávislý a nestranný súd podľa článku 6 ods. 1 dohovoru. V rozsudku Lauko/Slovensko sa EDĽP zaoberal súdnym preskúmaním pokuty za trestný čin proti občianskemu spolužitiu uloženým podľa § 49 vtedajšieho slovenského práva o porušeniach. Vzhľadom na výšku pokuty (300 vtedajších slovenských korún) rozhodnutie uložiť pokutu za trestný čin nebolo v systéme správneho súdnictva možné vrátiť, keďže vtedajší slovenský zákon stanovil limit 2 000 Sk, z ktorého by bolo možné správne rozhodnutie preskúmať na súde. EDĽP jednomyseľne rozhodol o porušení článku 6 ods. 1 dohovoru.
34. Podľa článku 36 ods. 2 Charty "[k], kým netvrdí, že sa jej práva obmedzili rozhodnutím verejného orgánu, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak. Preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa charty však nie je vylúčené z právomoci súdu." Ústavný súd sa touto otázkou zaoberal niekoľkokrát v minulosti vylúčením súdneho preskúmania pri ukladaní sankcií. Zo zhrnutia tejto judikatúry vyplývajú tieto závery.
35. Dodržiavanie záruk uvedených v článku 6 ods. 1 dohovoru z hľadiska súdneho preskúmania riešil ústavný súd v súvislosti s rozhodnutiami o dolaďovaní. V náleze sp. zn. pl. ÚS 28 / 98 (N 161 / 16 SbNU 185; 2 / 2000 Sb.) zistil, že odmietnutie preskúmania rozhodnutí verejných orgánov nebolo možné v prípade rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Charty, ústavy a medzinárodných dohovorov uvedených v článku 10 ústavy. Akýkoľvek iný postup je v rozpore s článkom 36 ods. 2 charty a článkom 4 ústavy.
36. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Lauko/Slovensko a Kadubec/Slovensko, Ústavný súd, nájdením sp. zn. Ústavný súd v tomto konštatovaní uviedol: "V prvom konvente článok 6 ods. 1 prvého konventu stanovuje trestné činy, za ktoré nemožno uložiť pokutu vyššiu ako 2000 Kč alebo zákaz konania. Z tohto dôvodu ustanovenie článku 83 ods. 1 zákona č. 200 / 1990 Z. z. o porušeniach v znení neskorších predpisov, ktoré vylučuje zo súdneho preskúmania rozsudok o priestupku, v prípade ktorého nie je možné uložiť pokutu vyššiu ako 2 000 CZK alebo zákaz konania, s výnimkou prípadu, keď bolo vyhlásené prepadnutie veci alebo ak sa bráni tomu, aby bol prípad hodnoty presahujúcej 2 000 CZK v rozpore s ustanoveniami článku 6 ods. 1 prvého dohovoru." Pri posudzovaní ústavnosti správneho trestu ústavný súd zdôraznil, že dotknutá osoba musí mať možnosť požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia. Preskúmanie sa nesmie odmietnuť, ak sa týka rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa charty, ústavy a medzinárodných zmlúv podľa článku 10 ústavy.
37. Pokiaľ ide o súdne preskúmanie rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní počas výkonu trestu odňatia slobody, ústavný súd uviedol v rozhodnutí sp. zn. Ústavný súd týmto zistením na návrh Najvyššieho správneho súdu zrušil ustanovenie § 76 ods. 6 zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré súvisiace zákony, zmenené a doplnené: "Ak nie je v tomto akte ustanovené inak, rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní nepodliehajú preskúmaniu súdu." Toto ustanovenie s výnimkou rozhodnutia o prepadnutí alebo zabránení prípadu vylúčilo rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní zo súdneho preskúmania. Podľa uvedeného zistenia je paušálne vylúčenie rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní zo súdneho preskúmania bez rozlišovania z hľadiska zasahovania do základných ľudských práv a slobôd odsúdených v rozpore s ústavnou zárukou práva na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 a 2 charty (body 29, 32 a 34 rozhodnutia sp. zn. pl. ÚS 32 / 08). Takisto nespĺňa kritériá spravodlivého procesu zaručeného v článku 6 ods. 1 dohovoru (bod 34 sp. zn. pl. ÚS 32 / 08).
38. V nadväznosti na to ústavný súd uviedol, že "[p] riešenie sťažnosti proti uloženiu disciplinárnych sankcií orgánmi väzenskej služby nespĺňa požiadavky na ochranu práv pred nestranným a nezávislým súdom. Odmietnutie súdnej ochrany nie je v súlade s článkom 36 ods. 2 Dokumenty možné v prípade rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Neústavnosť ustanovení § 76 ods. 6 zákona č. 169 / 1999 Z. z. sa odráža v skutočnosti, že na základe tohto ustanovenia sú rozhodnutia vydané v disciplinárnom konaní vylúčené zo súdneho preskúmania na paušálnom základe s jedinou výnimkou majetku (...). V skutočnosti vplyv určitých disciplinárnych trestov predstavuje závažný zásah do základných práv a slobôd odsúdených za hranice stanovené zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Rozhodnutia, ktorými boli uložené takéto disciplinárne rozsudky, nemožno vylúčiť z súdneho preskúmania v situáciách, keď sa týkajú základných práv a slobôd (článok 36 ods. 2 charty). Súdne preskúmanie teda môže vylúčiť urážku pri ukladaní niektorých najzávažnejších disciplinárnych sankcií, a tak vylúčiť ich nepriaznivé dôsledky pre možné rozhodnutie o pozastavení trestu [bod 32 rozhodnutia sp. zn.
39. Ústavný súd napokon zdôraznil, že "[c] cieľom nie je dosiahnuť súdne preskúmanie všetkých disciplinárnych rozsudkov, ale len tých, ktorí významne narúšajú osobnú integritu odsúdených. Tento postup umožňuje chartu v článku 36 ods. 4. V tomto prípade by zavedenie širšieho súdneho preskúmania neochromilo činnosť orgánov väzenskej služby a neovplyvnilo by funkčnosť a účinnosť uložených disciplinárnych sankcií, pretože zákon o výkone trestu odňatia slobody nevyvoláva sťažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu (s výnimkou disciplinárneho trestu za prepadnutie veci), ani nemá odkladný účinok pre túto oblasť, ani správne konanie" (bod 35 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, s.
40. Následne sa Ústavný súd zaoberal povahou napomenutia ako disciplinárneho trestu podľa § 46 ods. 3 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene niektorých súvisiacich zákonov iba v uzneseniach o zamietnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 1785 / 08 alebo sp. zn. I. ÚS 2290 / 17; dostupné na https: // nalus.ujud.cz). V rezolúcii s. zn. I. ÚS 3688 / 14 (U 3 / 76 SbNU 941) uviedol, okrem iného, že to bol "jeden z najmiernejších trestov, ak (subjektívne vnímané) nie je celkom najmenej známy zákonom o výkone trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti sa ústavný súd domnieva, že takýto disciplinárny čin a uloženie takéhoto trestu určite nepatria do pojmu trestné činy," o ktorom by musel rozhodnúť súdny orgán podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Disciplinárny čin, ktorý sa v súčasnosti posudzuje, sa vzhľadom na jeho odlišný charakter a dôsledky nedá porovnávať s trestnými činmi alebo správnymi činmi. Disciplinárne trestné činy väzňov, ako aj uložené tresty majú nižšiu intenzitu ako trestné sankcie a ich cieľom je zabezpečiť normálny poriadok a disciplínu vo väzniciach. Jednou z ich hlavných funkcií je (negatívny) stimul na splnenie povinností stanovených zákonom a vnútornými predpismi, konkrétne tými osobami, ktoré už boli odsúdené za obmedzenie osobnej slobody zo strany bežného súdu. "Ústavný súd dospel k záveru, že" konania o uložení disciplinárneho trestu vo forme napomenutia nemožno odvolávať na ochranu práva na spravodlivé súdne konanie vo forme zaručenej článkami 36 až 40 charty alebo vo forme chránenej článkom 6 dohovoru.
Uplatňovanie na posudzovaný prípad
41. Pri posudzovaní ústavnosti spornej časti ustanovenia § 52 ods. 4 druhej vety zákona o výkone trestu odňatia slobody v súvislosti s ústavnými zárukami spravodlivého (riadneho) procesu dospel ústavný súd so zreteľom na ustanovenia zhrnutia judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu k týmto záverom. V súlade s článkom 1: Ústava je zvrchovaný, jednotný a demokratický právny štát založený na rešpektovaní práv a slobôd človeka a občanov. Základné práva a slobody sú chránené podľa článku 4 ústavy. Právo na súdnu ochranu nepochybne patrí medzi základné prvky právneho štátu.
42. Článok 36 ods. 2 Charta stanovuje, že každý, kto tvrdí, že bol skrátený o svoje práva rozhodnutím verejného orgánu, sa môže odvolať na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd vyplývajúcich z Charty [pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci "Exist sp. zn."
43. Základnou otázkou je, či rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu do výšky 5000 CZK podľa § 46 ods. 3 písm. d) zákona o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení zákona č. 276 / 2013 Z.z. predstavuje rozhodnutie, ktoré má vplyv na základné práva a slobody podľa charty. Z textu článkov tejto charty možno vyvodiť záver, že je to tak. Článok 1 charty stanovuje, že ľudia sú slobodní a rovnocenní v dôstojnosti a právach. Charta stanovuje zásadu, že právne obmedzenia základných práv a slobôd sa musia uplatňovať rovnako na všetky prípady, ktoré spĺňajú stanovené podmienky. Pri uplatňovaní ustanovení o obmedzeniach základných práv a slobôd sa musí skúmať ich podstata a takéto obmedzenia sa nesmú zneužívať na iné účely ako tie, na ktoré boli stanovené (článok 4 ods. 3 a 4 charty).
44. Okrem toho, ako to už zdôraznil ústavný súd pri zistení sp. zn. V zásade sa vyžaduje, aby odsúdenia počas výkonu trestu dodržiavali také obmedzenia práv a slobôd, ktorých výkon by bol buď v rozpore s účelom trestu, alebo ktoré nemožno vykonať vo vzťahu k výkonu trestu. Zákon skúma práva a slobody, ktoré sú obmedzené a ktorých odsúdená osoba je počas výkonu trestu zbavená. Z toho vyplýva, že akékoľvek ďalšie obmedzenia práv a slobôd presahujú rámec obmedzení stanovených zákonom, ktoré sa kvantitatívne vypočítavajú. Niektoré disciplinárne rozhodnutia môžu byť v závislosti od povahy a závažnosti sankcie významným zásahom do základných práv a slobôd ďalšími obmedzeniami, ktoré môžu byť uložené odporcovi. Takéto rozhodnutie sa musí tiež považovať za disciplinárny rozsudok, ktorý trestá odsúdené až do výšky 5000 CZK, pretože sa týka ústavného práva vlastniť majetok podľa článku 11 ods. 1 charty. Preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho preskúmania, ako to už uviedol ústavný súd v náleze sp. zn. pl. ÚS 32 / 08.
45. Napadnuté ustanovenie článku 52 ods. 4 druhej vety zákona o výkone trestu odňatia slobody, v ktorom sa stanovuje vylúčenie z súdneho preskúmania disciplinárneho trestu do výšky 5 000 CZK, tiež nerešpektuje zásady, z ktorých vychádza judikatúra EDĽP pri výklade a uplatňovaní článku 6 ods. 1 dohovoru. Podľa tohto ustanovenia má každá osoba právo spravodlivo, verejne a v primeranej lehote riešiť svoj prípad nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o svojich občianskych právach alebo povinnostiach, alebo o platnosti akýchkoľvek trestných obvinení voči nej.
46. Ústavný súd akceptuje tvrdenie odvolateľa, ktoré poukázalo na porovnanie so súdnym preskúmaním pokút uložených správnymi orgánmi za trestné činy, ktoré v plnej miere využívajú administratívnu ochranu. Vzhľadom na symetriu možných sankcií a uvedený dôraz na rozdiel v škodách, ktoré pociťuje osoba na slobodnej strane, a osoba, ktorej sloboda je obmedzená, preto vzhľadom na dôsledky oveľa prísnejšieho trestu nie je možné použiť možnosť súdneho preskúmania, ako je to v prípade trestného činu, právo vlastniť majetok odsúdenej osoby.
47. Druhá veta sporného ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o výkone trestu odňatia slobody, pokiaľ ide o vylúčenie súdneho preskúmania uloženia disciplinárneho trestu podľa § 46 ods. 3 písm. d) zákona o výkone trestu odňatia slobody a zmeny niektorých súvisiacich zákonov, zmeneného a doplneného zákonom č. 276/2013 Z. z., nemohla byť vzhľadom na jeho súlad s ústavným poriadkom, konkrétne s právom na prístup na súd zachovaná. Na základe týchto zistení Ústavný súd dospel k záveru, že sporné ustanovenie je v tomto rozsahu v rozpore s článkom 36 ods. 2 charty.
Záver
48. Ústavný súd preto z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba je odôvodnená časťou, ktorá spĺňa procesné podmienky konania, a teda podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., ako sa uvádza v výroku I.
49. Vo zvyšnej časti ústavného súdu Ústavný súd zamietol žalobu podľa § 43 ods. 1 písm. c) zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 77 / 1998 Z. z., ako návrh osoby zjavne neoprávnenej (operačná časť II).
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 305 / 2021 Z. z., o návrhu na zrušenie § 52 ods. 4 zákona č. 169 / 1999 Z. z., o výkone trestu odňatia slobody a o zmene niektorých súvisiacich aktov v znení zákona č. 181 / 2011 Z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 25.08.2021 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Právne oblasti:
Trestné právo
Trestné právo
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0