Ústavný súd zistil č. 301 / 2021 Z. z.
Ústavný súd zistil 22. júna 2021 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
18.08.2021
301
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Dňa 22. júna 2021 ústavný súd rozhodol na základe sp. zn.
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Predmet úpravy a tvrdenia odvolateľa
1. Ústavný súd dostal 14. januára 2021 návrh od skupiny 19 senátorov (ďalej len "odvolateľ") na zrušenie zákona č. 609/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú určité právne predpisy v oblasti daní a niektoré iné právne predpisy (ďalej len "sporné právo") v rozpore s článkami 1, 50 ods. 2, 51 a 52 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a článkom 2 ods. 2 a článkom 4 ods. 1 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"). Odvolateľ zároveň požiadal o prioritné posúdenie návrhu.
2. Z hľadiska obsahu napadnutého zákona sa tiež označuje ako "daňový balík," najmä ruší takzvaná "super hrubá mzda" a namiesto toho zavádza zdaňovanie príjmu jednotlivcov vo výške 15 a 23 percent. Okrem toho sporný zákon zvyšuje základnú zľavu pre daňovníka na 27,840 CZK v roku 2021 a 30,840 CZK v roku 2022, upravuje aj tzv. cateringovú paušálnu sadzbu ako alternatívnu zamestnaneckú výhodu a zavádza zrýchlené odpisovanie hmotného majetku.
3. Odvolateľ žiada zrušenie napadnutého práva ako celku z dôvodu konfliktu práva s ústavným poriadkom. Podľa odvolateľa bol napadnutý zákon vyhlásený v Zbierke zákonov bez toho, aby bol vydaný ústavne predpísaným spôsobom podľa pravidiel legislatívneho procesu. Námietky odvolateľky nie sú zamerané na skutočný obsah sporného práva. Odvolateľ sa domnieva, že sporné právo bolo vyhlásené v zbierke zákonov napriek tomu, že ho nepodpísal prezident republiky (ďalej len "predseda"), ale vrátil sa do poslaneckej komory na nové hlasovanie a okrem toho ho nepodpísal predseda poslaneckej komory, ale iba jej podpredseda.
4. Vzhľadom na to, že predseda nepodpísal sporné právo, odvolateľ konkrétne tvrdí, že predseda nemôže podpísať zákon bez jeho vrátenia do poslaneckej komory. Podľa odvolateľa nie je možné podpísať prijatý zákon predsedom len z ústavného hľadiska, ak ho predseda vráti poslaneckej komore, pričom uvedie články 51 a 52 ústavy. Odvolateľ zároveň poukazuje na to, že podpis prijatého práva predsedom je základnou formalitou.
5. Odvolateľ ďalej tvrdí, že podpis predsedu sporného práva nie je neprítomný, pretože bol vrátený do poslaneckej komory. Odvolateľ poukazuje na list predsedu z 28. decembra 2020 č. KPR 5479 / 2020, ktorý bol zaslaný predsedovi poslaneckej komory (ďalej len "list z 28. decembra 2020"). Podľa odvolateľa je list predsedu z 28. decembra 2020 ústavným aktom obsahujúcim vôľu prezidenta vrátiť prijatý zákon v zmysle článku 50 ods. 1 ústavy - tzv. podmienečné veta. Odvolateľ sa domnieva, že tento ústavný akt je prejavom vôle predsedu, ktorá sa má posúdiť podľa jeho obsahu (§ 555 zákona č. 89 / 2012 Z. z., Občiansky zákonník), z ktorých je v prípade ústavných aktov nevyhnutné zapisovanie rokovaní, v tomto prípade vyjadrené slovami, ktoré sa musia vykladať podľa zámeru odvolateľa (§ 556 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa autora je zámer predsedu z vyhlásenia jasný - predseda dáva základné výhrady napadnutému zákonu, ktorý ho viedol k tomu, aby k nemu nepriložil svoj podpis a vrátil ho predsedovi poslaneckej komory na ďalšie konanie. Okrem toho odvolateľ dodáva, že ak sa každý jednotlivec domnieva, že má zmysel pre priemernú osobu a schopnosť používať ju s normálnou starostlivosťou a starostlivosťou a že každá osoba ju môže odôvodnene očakávať v súdnom konaní (§ 4 ods. 1 občianskeho zákonníka), o to viac sa musí predpokladať v prípade ústavného aktu prezidenta. Podľa odvolateľa neexistuje nič, čo by mohlo zmeniť skutočnosť, že predseda sa vo svojom nadpise z 28. decembra 2020 dovoláva článku 50 ústavy, ktorý stanovuje jeho vetu o pozastavení. Takáto požiadavka nie je regulovaná na ústavnej ani právnej úrovni. Odvolateľ zhrnul, že ak bol napadnutý zákon vyhlásený v Zbierke zákonov bez toho, aby o ňom Parlament poslancov znovu hlasoval (článok 50 ods. 2 ústavy), došlo k zjavnému porušeniu formalít, ktoré ústava prikladá legislatívnemu procesu.
6. Podľa odvolateľa sa nemení ani skutočnosť, že predseda zaslal 31. decembra 2020 zápis č. KPR 5479 / 2020 (ďalej len "list z 31. decembra 2020") predsedovi poslaneckej komory, v ktorom ho informuje o úmysle vyjadrenom v liste z 28. decembra 2020. Odvolateľ pripomína, že aktu vyhlásenia práva musí predchádzať formalizovaný proces, a preto následné rozsudky po uverejnení zákona sotva môžu napraviť základné nedostatky jeho prijatia. Okrem toho právne predpisy legislatívneho procesu ani nepredpokladajú, že by bolo možné zmeniť a doplniť alebo stiahnuť písomné vyhlásenie vôle predsedu vrátiť zákon.
7. V súvislosti s námietkou na nepodpísanie napadnutého práva predsedom poslaneckej komory odvolateľka namieta, že v prejednávanej veci mohol napadnutý právny poriadok podpísať podpredseda poslaneckej komory. Predmetné zastúpenie je v skutočnosti možné len v prípade vážnych dôvodov a je otázkou, či sa takéto závažné dôvody mohli vyskytnúť dokonca aj vtedy, keď predseda poslaneckej komory hovoril s médiami do konca roku 2020 a možno aj v tejto veci urobil určité kroky. Podľa odvolateľa nemožno dospieť k záveru, že predseda poslaneckej komory môže byť zastúpený jeho podpredsedom v rámci ústavného aktu o podpise prijatého zákona, ako si želá, ak niektorej z legitímnych výnimočných prekážok nebráni jeho podpísanie. Odvolateľ si nie je vedomý toho, že by sa zabránilo akejkoľvek legitímnej prekážkam predsedovi poslaneckej komory v tomto akte. Podľa odvolateľa sa zdá, že vláda "naliehala" na vyhlásenie sporného práva a podpisu podpredsedu poslaneckej komory bolo jednoduchšie merať.
8. Na záver odvolateľka zhrnie, že keď predseda poslaneckej komory a predseda poslaneckej komory boli požiadaní, aby podpísali sporné právo a predseda, ktorý tiež vrátil prijaté právo do poslaneckej komory, je neudržateľné, že sporné právo bolo vyhlásené.
Pripomienky účastníkov konania, vedľajších účastníkov konania a predsedu
9. Na posúdenie veci ústavný súd vyzval účastníkov konania, vedľajších účastníkov konania a predsedu, aby sa vyjadrili k návrhu na zrušenie sporného práva.
Pripomienky poslaneckej komory a senátu
10. Komora zástupcov prostredníctvom svojho predsedu vo svojich pripomienkach k návrhu najprv stručne zhrnula priebeh legislatívneho procesu, ktorý viedol k prijatiu sporného práva. V rokovacej sále poslancov sa najmä uvádzalo, že o spornom práve sa v tomto volebnom období diskutovalo v rokovacej sále poslancov ako o tlači č. 910 (návrh vlády) v prvom čítaní 7. júla 2020 a bolo mu nariadené diskutovať o rozpočtovom výbore ako o záručnom výbore. Výbor pre rozpočet prerokoval návrh zákona 9. septembra 2020 (rezolúcia č. 910 / 1). Druhé čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 27. októbra 2020 a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli spracované ako tlač č. 910 / 2. Garančný výbor prerokoval zmeny a doplnenia po druhom čítaní 4. novembra 2020 a vydal rezolúciu č. 910 / 3. Tretie čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 19. novembra 2020, návrh schválila komora zástupcov. Parlament poslancov schválil návrh zákona senátu, ktorý ho vrátil so zmenami a doplneniami. Zákon, ktorý senát vrátil, bol odhlasovaný v rokovacej sále 22. decembra 2020. Komora zástupcov prijala návrh zákona zmenený Senátom.
11. Predseda poslaneckej komory okrem toho k námietke proti podpísaniu napadnutého práva podpredsedníčkou poslaneckej komory uvádza, že podľa článku 30 ods. 1 a 2 zákona č. 90 / 1995 Z. z., o rokovacom poriadku poslaneckej komory podpredsedovia poslaneckej komory zastupujú svojho predsedu na základe jeho pokynov alebo v určenom poradí. Pri zastupovaní predsedu poslaneckej komory majú jej podpredsedovia práva a povinnosti predsedu. V tejto súvislosti predseda poslaneckej komory uvádza, že svojím rozhodnutím na začiatku súčasného volebného obdobia ho zastupovala poslanecká komora. Vojtěch Filip bol vymenovaný za prvého podpredsedu, ktorý má tiež právo podpísať zákony v jeho mene v jeho dlhšej neprítomnosti. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že nebol predložený žiadny relevantný dôvod na podpísanie sporného práva vymenovaného podpredsedom poslaneckej komory, jej predseda vo svojich pripomienkach uvádza, že z vážnych osobných dôvodov nebol prítomný v rokovacej sále v druhej polovici decembra 2020 a že tento zákon podpísal podpredseda Vojtěch Filip na základe tohto pokynu.
12. Senát ako účastník konania vo svojich pripomienkach uviedol, že vo svojom 13. funkčnom období prerokoval návrh napadnutého práva, že mu bolo pridelené číslo v registri senátu. 11 Výbor pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu, ktorému bola tlač nariadená rokovať ako o záruke, odporučil uznesením z 9. decembra 2020, aby sa návrh vrátil do poslaneckej komory so zmenami a doplneniami. V ten istý deň bol návrh zákona prerokovaný Výborom pre ústavný a regionálny rozvoj, verejnú správu a životné prostredie. Poradili tiež senátu, aby ho vrátil do poslaneckej komory so zmenami a doplneniami. Senát klasifikoval tlač na svojom treťom zasadnutí a prerokoval ju 10. decembra 2020. Počas dlhej rozpravy boli vznesené viaceré argumenty proti navrhovaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a proti nim. Senátori prijali prevažnú väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výboru. Týkali sa najmä úpravy daňovej úľavy daňovníkovi a zmeny rozpočtového určenia daní v prospech regiónov a obcí. V záverečnom hlasovaní senát rozhodol o svojom 267. uznesenie, podľa ktorého by návrh sporného zákona vrátil do zmenenej a doplnenej rokovacej sály, keď v hlasovaní o vyhláške č. 28 77 senátorov a senátorov, ktorí tam boli prítomní, boli za návrh 46, proti ktorému bolo 17. Parlament poslancov následne súhlasil s návrhom zákona, ktorý schválil senát. Senát napokon poznamenáva, že pri diskusii o návrhu sporného práva konala v medziach ústavy, ktorá stanovila právomoc a ústavným spôsobom.
Vyhlásenie vlády a ombudsmana
13. V súlade s ustanoveniami § 69 ods. 2 a 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov, ústavný súd poslal návrh na začatie konania vláde a ombudsmanovi, pričom uviedol právnu lehotu, v ktorej môžu vstúpiť do konania, a prípadne sa k návrhu vyjadril.
14. Dňa 24. februára 2021 dostal ústavný súd od ministra spravodlivosti Marie Benešovej oznámenie, že vláda na svojom zasadnutí 22. februára 2021 prerokovala svoju žiadosť o vstup do konania pred ústavným súdom pod číslom sp. / pl. ÚS 6 / 21 a spolu s ňou prijala rezolúciu č. 176, ktorou schválila vstup do tohto konania, navrhla zamietnutie alebo v prípade potreby zamietnutie predmetného návrhu skupinou senátorov a poverila ministra spravodlivosti, aby v spolupráci s ministrom financií vypracoval podrobné vyhlásenie vlády k návrhu, ktorý následne predložil ústavnému súdu 25. februára 2021.
15. Vláda na úvod uviedla, že návrh by mal byť zamietnutý ústavným súdom, z dôvodu nedostatku právomoci v zmysle článku 43 ods. 1 písm. d) zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 77 / 1998 Z. z., alebo jeho článkom 43 ods. 2 písm. b) z dôvodu odvolateľa nesprávne zvoleného druhu konania. Predmetom hodnotenia by v skutočnosti nemal byť súlad s ústavnými základnými pravidlami legislatívneho postupu, ale stanovenie rozsahu pôsobnosti predsedu [na základe článku 62 písm. i) a článku 51 ústavy], ktorý v prejednávanej veci podpisuje zákon, ktorý už bol prijatý, a nie jeho návrh. Ústavný súd nemôže v abstraktnom legislatívnom postupe skúmať nelegislatívny akt - podpis prezidenta republiky. V tejto súvislosti vláda zdôrazňuje, že z hľadiska zásady subsidiarity by sa mali najprv použiť iné procesné prostriedky na nápravu odvolateľa, ak sa domnieva, že prezident republiky vykonáva svoju právomoc v rozpore s ústavou. Táto procesná listina je návrh uvedený v článku 65 ods. 2. Ústava alebo ústavná sťažnosť proti zásahu verejného orgánu sa neobmedzí pri výkone mandátu v zmysle článku 26 ústavy alebo prípadne postupu uvedeného v článku 87 ods. 1 písm. k) ústavy. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu je skutočnosť, že hoci akt o podpísaní prijatého zákona je súčasťou legislatívneho procesu v širšom zmysle, nemožno ho považovať za súčasť tejto fázy ústavne predpísaného legislatívneho postupu, ktorý je zdrojom legitímnosti práva, a preto môže byť predmetom preskúmania v rámci postupu zrušenia zákonov a iných právnych predpisov. V tejto súvislosti bol napadnutý zákon podľa vlády prijatý v súlade so všetkými pravidlami legislatívneho postupu.
16. Vláda okrem toho nesúhlasí s názorom odvolateľa, že názov predsedu z 28. decembra 2020 by sa mal vykladať ako ústavný akt obsahujúci vôľu prezidenta vrátiť prijatý zákon v zmysle článku 50 ods. 1 ústavy. Naopak, z textu listu predsedu z 28. decembra 2020 v spojení s ústavnou praxou spojenou s procesom vymáhania prijatého zákona sa vláda domnieva, že je celkom jasné, že prezidentova vôľa neveriť spornému zákonu, nepoužívať 15 dní na uplatňovanie práva veta, nepoužívať jeho právomoc na podpis zákona a umožniť jeho uverejnenie. Vláda zdôrazňuje, že uplatňovanie povolenia predsedu vrátiť prijatý návrh je vždy sprevádzané dlhodobým praktickým formálnym postupom (ústavná prax), ktorého použitie (ne) umožňuje príjemcovi listu jasne poznať vôľu predsedu, či už sa rozhodol uplatniť svoje podmienečné právo veta, alebo nie. Táto ústavná prax spočíva v dlhodobom prísne používanom dodržiavaní formalizovanej formy vyjadrovania vôle predsedu vetovať prijatý zákon. Konkrétne použitie jednej z foriem slovesa "návrat" v spojení s výslovným odkazom na článok 50 ods. 1 ústavy. Okrem toho, aby sa ústava mohla považovať za veto, nestanovuje ani povinnú požiadavku, ktorou je odôvodniť takýto postup.
17. Pokiaľ ide o znenie obsiahnuté v názve predsedu: "Vraciam tento zákon k inému opatreniu," pán predsedajúci, podľa názoru vlády je nesporné, že najmä predseda uviedol, že nepoužije lehotu stanovenú v článku 50 ods. 1 ústavy, aby mohol uplatniť svoje právo veta, pričom zároveň umožní postúpiť prijatý zákon premiérovi, ako vyplýva z článku 51 ústavy. Vláda je tiež presvedčená, že už citovaným vyhlásením predseda splnil formálny účel článku 51 ústavy, keďže potvrdil vlastnou vlastnou rukou podpísaným dokumentom, že mu bolo umožnené uplatňovať ústavné právo veta, t. j. že jeho právo zasiahnuť nebolo skrátené v centre legislatívneho procesu. Predseda to potvrdil vo svojom liste z 31. decembra 2020, v ktorom vyjadril svoje názory na motívy, ktoré ho viedli k tomu, aby sa rozhodol neveriť spornému zákonu a nepodpísať ho súčasne. Podľa vlády však toto vyhlásenie predsedu z 31. decembra 2020 nemá žiadny právny význam a iba potvrdzuje vôľu obsiahnutú v prvom vyhlásení predsedu, a preto tvrdenia odvolateľa týkajúce sa tohto vyhlásenia by sa mali považovať za irelevantné a neobirujúce.
18. Účastníci námietkového okruhu odvolateľa, ktorý sa týka neexistencie podpisu predsedu podľa napadnutého práva, uvádzajú, že právomoc predsedu podpísať zákony prijaté [článok 62 písm. i) a článok 51 ústavy] sa musí považovať za vykonávanú po skončení, t. j. mimo podstatného základu ústavne predpísaného legislatívneho procesu, ktorého ústavnosť sa posudzuje v rámci abstraktného štandardného kontrolného postupu. Vláda zastáva názor, že formálny význam a účel článku 51 ústavy sú "iba" pri vytváraní priestoru pre príslušných ústavných aktérov, aby mohli po ukončení legislatívneho procesu (hlavné) potvrdiť, že práva ústavných orgánov, ktoré zastupujú, sa v súčasnom (hlavnom) priebehu legislatívneho procesu neznížili a aby sa okrem toho stanovilo poradie, v ktorom sú oprávnení traja ústavný aktéri spoločne. Vláda sa však domnieva, že po zmene ústavy ústavným zákonom č. 71 / 2012 Z. z., sa vo vzťahu k prezidentovi republiky vyjadrila aj svoj názor - teda vytvoriť oblasť, v ktorej by priamo volená hlava štátu mohla formálne vyjadriť svoj politický názor na prijatý zákon, keďže je to zakázané počas legislatívneho procesu (jeho jadro) [pozri rozhodnutie ústavného súdu vo veci 77 / 06 z 15.2.2007 (N 30 / 44 SbNU 349; 37 / 2007 Z. z.), rozhodnutia ústavného súdu sú k dispozícii na http: // nalus.ujus.cz].
19. Vláda sa domnieva, že zámerom ústavy bolo stanoviť výsady predsedu podľa článku 62 písm. i) a článku 51 ústavy ako osobné privilegované právo, nie ako povinnosť. Preto výkon právomocí predsedu ustanovených v článku 62 písm. i) a článku 51 ústavy vo forme opomenutia (nepodpisuje právo, ktoré nie je vetou) nemožno považovať za protiústavné, pretože nemôže narušiť zásadu demokratického právneho postavenia, ani zásadu rozdelenia právomoci, ani ústavné pravidlo, podľa ktorého možno štátnu moc vykonávať len v prípadoch a v medziach stanovených zákonom spôsobom ustanoveným zákonom. Takéto konanie predsedu nemohlo (a nebolo) ovplyvniť zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva (ako súčasti právneho štátu), ani neporušilo práva žiadneho legislatívneho orgánu (zákon, ktorý prijali, bol vyhlásený a nadobudol účinnosť). Naopak, v situácii, keď predseda nemôže vykonávať svoju funkciu zo závažných dôvodov, by opačný výklad viedol k jednoznačným protiústavným záverom. V tejto situácii by neexistencia podpisu predsedu podľa prijatého zákona viedla k de facto zablokovaniu legislatívneho procesu. Rovnako aj výsledok, t. j. paralýza legislatívneho procesu, by mohla viesť len k nečinnosti prezidenta, ktorá nemôže byť povolená ani demokratickým právnym štátom.
20. Vláda okrem toho poznamenáva, že uvedený výklad je v súlade s dlhodobou praxou uplatňovania tohto povolenia (práva nepodpísať) na všetkých súčasných prezidentov od vytvorenia samostatnej Českej republiky. Preto nepodpísanie nevery predsedom nie je ojedinelým excesom, ako navrhuje odvolateľka. Naopak, možno ho označiť za dlhodobú prax ústavného postupu, ktorá zodpovedá hodnote a inštitucionálnemu konsenzu všetkých existujúcich predsedov vo vzťahu k výkladu článku 62 písm. i) a článku 51 ústavy v zmysle privilegovaného práva. Prezident Václav Havel to urobil napríklad v prípade zákona č. 59 / 2003 Zb. To isté urobil prezident Václav Klaus, keď neveto alebo nepodpísal napríklad zákon č. 292/2004 Zb., zákon č. 180/2005 Zb., zákon č. 443/2006 Zb. a iné. Vláda dodáva, že vyššie uvedené bolo opakovane nepriamo potvrdené ústavným súdom, ktorý v minulosti skúmal ústavnosť viacerých zákonov alebo ich individuálnych ustanovení, ktoré prezident nevetol a nepodpísal [uvedené zistenie sp. zn. pl. 77 / 06, zistenie sp. zn. pl. pl. 1 / 12 z 27.11.2012 (N 195 / 67 SbNU 333; 437 / 2012 Sb.), zistenie sp. zn. ÚS 10 / 13 z 29.5.2013 (N 96 / 69 SbNU 465; 177 / 2013 Sb.) ], keďže nenašiel v žiadnom z takýchto zistení ako hanlivý dôvod nekonštitúcie postupu ich prijatia z dôvodu absencie podpisu.
21. Nakoniec vláda tvrdí, že možná deregulácia sporného práva by mala vážny vplyv na súkromné osoby z hľadiska zásady právnej istoty a dobrej viery v zákon, a preto by bola v rozpore s požiadavkami zásady právneho štátu, právnej istoty a účinnej ochrany ústavnosti. V tejto súvislosti vláda zdôrazňuje, že cieľom deregulácie by nebolo chrániť legislatívne orgány, ktoré by sa cítili ovplyvnené postupom, ktorý porušuje pravidlá legislatívneho procesu, ale chrániť objektívne hodnoty vyplývajúce zo zásady právneho štátu, ktorej porušenie predstavuje chybný legislatívny proces. Dôsledky deregulácie by však boli, práve z hľadiska právneho štátu, neúmerne vážnejšie [pozri. Vláda sa vo svojich pripomienkach podrobnejšie zaoberá aj ďalšími dôsledkami prípadného zrušenia sporného zákona ústavným súdom.
22. Ombudsman informoval ústavný súd, že nezasiahol.
Vyhlásenie predsedníctva
23. Článok 48 ods. 2 zákona o Ústavnom súde požiadal Ústavný súd a predsedu o vyjadrenie. Predseda vo svojich pripomienkach uviedol, že ak sa rozhodne pokračovať podľa článku 50 ústavy, odkazuje na článok 50 ústavy, v ktorom uvádza, že "vráti zákon komore zástupcov na ďalšie posúdenie," a robí to tak ako jeho predchodcovia, keď sa rozhodli vetovať zákon. V prejednávanej veci však predseda poslaneckej komory listom z 28. decembra 2020 len informoval, že sa rozhodol nepriložiť svoj podpis napadnutému právu a vrátiť ho predsedovi poslaneckej komory na ďalšie konanie. Keďže tento nadpis sa stal predmetom nesprávneho výkladu, nie predsedom poslaneckej komory, ale vo verejnom priestore, považoval za potrebné odpovedať listom z 31. decembra 2020, v ktorom jasne uviedol, že nevykonáva svoje právo v zmysle článku 50 ods. 1 ústavy, a že ostatné opatrenia, ktoré musí predseda poslaneckej komory prijať, spočívajú v tom, že predloží na podpis napadnutý zákon premiérovi a potom sa uverejnia v Zbierke zákonov.
24. Predseda ďalej uvádza, že v predmetnom prípade lehota na prípadné vrátenie zákona komore zástupcov na ďalšie posúdenie uplynula 6. januára 2021. Z listu z 28. decembra 2020 vyplýva, že sa vzdal tohto práva na zvyšok tohto obdobia. Sporný zákon bol vyhlásený 31. decembra 2020, v ten istý deň, ako predseda vyvrátil svoje dezinformačné vyhlásenie o jeho pokroku. Ak odvolateľ tvrdí, že odpoveď predsedu listom z 31. decembra 2020 bola odložená, je preto irelevantná a nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťami.
25. Okrem toho predseda pripomína, že prípady, keď sa hlava štátu rozhodla nepriložiť svoj podpis k zákonu bez toho, aby ho vrátila do poslaneckej komory na ďalšie posúdenie v zmysle článku 50 ústavy, nie sú počas existencie samostatnej Českej republiky jedinečné. Okrem toho prezident výslovne uvádza, že jeho predchodca neveto ani nepodpísal zákon č. 330 / 2010 Zb. (Zmena a doplnenie zákona o podpore využívania obnoviteľných zdrojov), zákona č. 92 / 2011 Zb. (Zmena a doplnenie zákona o Českej národnej banke), zákona č. 221 / 2011 Zb. (Zmena zákona o leteckej ochrane), zákon č. 428 / 2012 Zb. (zákon o odškodnení majetku s cirkvami a náboženskými spoločnosťami) a mnoho ďalších. Všetky tieto zákony boli vyhlásené v Zbierke zákonov a nadobudli účinnosť. V prípade zákona o odškodnení majetku s cirkvami a náboženskými spoločnosťami bolo tiež predmetom jeho preskúmania pred ústavným súdom, so zistením z 29. mája 2013 sp. zn. pl. ÚS 10 / 13 (odsek 90), že ústavný súd rozhodol nevetovať alebo nepodpísať zákon, ktorý je neutrálny a zjavne si ho len všimol. Podľa predsedu, ak sa hlava štátu rozhodne nevrátiť zákon do poslaneckej komory na ďalšie posúdenie, ale nepridá svoj podpis k tomuto zákonu, odôvodní neexistenciu svojho podpisu. Predseda konštatuje, že to urobil aj on v liste z 28. decembra 2020 a nie je možné vydať také odôvodnenie ako výhrady, ktoré by naznačovali návrat zákona do poslaneckej komory na ďalšie posúdenie.
26. Na záver, predseda zhrnul, že sporné právo v zmysle článku 50 ústavy nevetovalo ani sa nevrátilo do poslaneckej komory na ďalšie posúdenie a neexistencia jeho podpisu podľa sporného práva nie je dôvodom, pre ktorý by sporné právo nebolo možné vyhlásiť v zbierke zákonov a nadobudnúť účinnosť. Predseda preto navrhuje, aby ústavný súd návrh odvolateľa zamietol alebo zamietol.
Replikácia odvolateľa
27. Ústavný súd zaslal odvolateľovi uvedené pripomienky a na možnú odpoveď. Vo svojej odpovedi odvolateľka najprv odpovedá na pripomienky poslaneckej komory alebo jej predsedu, ktoré považuje za problematické. Ak sa poslanecká snemovňa chcela postaviť za bezchybný legislatívny proces, plenárne zhromaždenie malo takýto návrh stanoviska posúdiť a hlasovať zaň. Predseda poslaneckej komory však vydal stanovisko v mene poslaneckej snemovne vo svojich vlastných záležitostiach. V tejto súvislosti odvolateľka predkladá procedurálny návrh, v ktorom žiada ústavný súd, aby vyzval poslaneckú komoru, aby sa vyjadrila k pripomienkam svojho predsedu a aby sa zaoberala jeho uzneseniami. V opačnom prípade by sa pripomienky nemali považovať za pripomienky účastníka konania, ale za svedkov predsedu poslaneckej komory. V nadväznosti na to odvolateľ žiada, aby sa vypočutie predsedu poslaneckej komory uskutočnilo zo závažných dôvodov, ktoré mu bránia vo výkone jeho funkcie vo vhodnom čase. Z týchto dôvodov odvolateľ navrhuje, aby sa v tejto veci nariadilo ústne konanie.
28. Odvolateľ tiež pripomína, že v plnej miere pokračuje vo svojom posúdení neústavnosti konania, v rámci ktorého Parlament poslancov nehlasoval napadnuté právo. Pokiaľ ide o časť vyhlásenia predsedu poslaneckej komory, ktorá sa týka námietky, že napadnutý právny poriadok bol podpísaný v mene podpredsedu poslaneckej komory, ako aj odkazu predsedu poslaneckej komory na § 30 rokovacieho poriadku poslaneckej komory, ktorý by mal poskytnúť dostatočný základ pre takéto konanie, odvolateľ tvrdí, že všeobecné právo poslaneckej komory chýba, a dodáva, že je neprijateľné, aby v prejednávanej veci dva z troch predpísaných podpisov neboli neprítomné alebo aby boli nahradené podpisom iných osôb, ktoré nie sú na to splnomocnené ústavou. Predseda poslaneckej komory tvrdí, že konanie podľa článku 30 rokovacieho poriadku sa uskutočnilo z vážnych osobných dôvodov, pričom odvolateľka uvádza, že ak predseda poslaneckej komory mohol v tom čase predložiť médiám pripomienky, mal by byť schopný plniť aj svoje ústavné povinnosti.
29. V odpovedi na vyhlásenie predsedu odvolateľka uvádza, že z hľadiska ústavného poriadku je úplne nerozhodnosť, či sa predseda výslovne dovoláva konkrétneho ustanovenia ústavného aktu, keďže neobsahuje takúto požiadavku ústavného poriadku. V oznámení predsedu z 31. decembra 2020, v ktorom sa uvádza, že jeho trojdňový akt veto v zmysle článku 50 ústavy nie je, odvolateľka zdôrazňuje, že v prípade aktov takéhoto rozsahu nie je priestor pre "druhú šancu" a očakáva sa, že prezident pri prvom pokuse oznámi svoju vôľu známym a zrozumiteľným spôsobom. Aj keby ústavný súd dospel k záveru, že nejde o vrátenie práva, nie je podľa odvolateľa ústavné vyhlásiť predsedu za nepodpísaného, ale nie za vráteného.
30. Odvolateľ tiež odpovedá na pripomienky vlády, predovšetkým na pripomienky odvolateľa, ktoré kritizujú konanie zvolené odvolateľom. Odvolateľ tiež poukazuje na to, že v prejednávanej veci je otázkou, či je napadnutý právny predpis právne prijatý, a teda či je abstraktná kontrola jeho ústavnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie vlády, že list z 28. decembra 2020 by sa mohol považovať za vrátenie právnej úpravy, ak by bolo predložené odôvodnenie konania, odvolateľka uvádza, že z vecného hľadiska obsahuje odôvodnenie predsedu. Ak vláda doviezla, že povolenie predsedu podľa článku 62 písm. i) a článku 51 Ústava je osobnou výsadou predsedu, nie jeho povinnosťou, odvolateľka tvrdí, že ak účelom týchto ustanovení je potvrdiť takú základnú skutočnosť, či hlava štátu bola alebo nebola skrátená o jeho práva, musí sa považovať za povinnosť. Pokiaľ ide o varovanie vlády, že neexistencia podpisu predsedu by mohla viesť k faktickému zablokovaniu legislatívneho procesu, odvolateľ v takom prípade odporúča, aby sa v prípade, že predseda nie je schopný vykonávať svoju funkciu zo závažných dôvodov, uplatnil článok 66 ústavy a aby sa namiesto toho nevypustil význam článku 51 ústavy.
31. Na záver odvolateľka zdôrazňuje, že napadnutý zákon má silný vplyv na stabilitu verejných rozpočtov a trvá na svojom návrhu, t. j. že ústavný súd by mal sporné právo zrušiť z dôvodu základných nedostatkov ústavnosti legislatívneho procesu jeho prijatia.
32. Dňa 31. mája 2021 autorka doplnila svoju odpoveď. Uviedol, že skúmaná vec nemá v rozhodnutí ústavného súdu porovnanie a že dotknutá žaloba predsedu nie je ústavná. Podľa odvolateľa by mal byť ústavný súd v budúcnosti jednoznačne zriadený, pokiaľ ide o možnosti konania podľa ústavy pre predsedu v rámci legislatívneho procesu a o to, či nie je možné, aby predseda podpísal nevratné právo. Odvolateľ ďalej pripomína, že v čase prvej Československej republiky bolo povinnosťou prezidenta podpísať aj tie zákony, ktoré neúspešne vetoval. Nakoniec odvolateľka zdôrazňuje, že predseda sa nemôže vzdať práva vrátiť zákon ústavne relevantným spôsobom a môže dovoliť, aby prešlo len 15-dňové obdobie zbytočne. Preto, aj keby ústavný súd zistil, že prezident nevetuje zákon, ale nepodpísal ho, tento zákon už nemôže nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Tento záver by sa podľa odvolateľa mal zohľadniť v výroku rozhodnutia ústavného súdu s cieľom chrániť právnu istotu a dôveru v právny štát. Vzhľadom na túto odvolateľku v prípade nedodržania námietok účastníkov ústavného súladu legislatívneho procesu ústavný súd takisto navrhuje v výrokovej časti konštatovania, že napadnutý zákon nadobudol účinnosť 13. januára 2021.
Konanie pred ústavným súdom
33. Podľa článku 64 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde má skupina najmenej 17 senátorov právo požiadať o zrušenie zákona alebo jeho individuálnych ustanovení. Návrh v tejto veci podala skupina 19 senátorov. V súlade s článkom 64 ods. 5 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 320 / 2002 Z. z., priložil k nemu aj podpisový doklad, ku ktorému každý z nich osobne potvrdil, že je pripojený k žalobe. Žiadateľ preto spĺňa podmienku aktívnej legitimity.
34. Sporné právo je zmenou a doplnením a odvolateľ sa nezaoberá individuálnymi ustanoveniami práva, ktoré boli upravené napadnutým právom. Ústavný súd sa preto ďalej zaoberal tým, či je možné individuálne napadnúť zmenu zákona alebo priamo bojovať proti zmeneným a doplneným ustanoveniam zákona. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane dospel k záveru, že zmena a doplnenie zákona nemá samostatnú legislatívnu existenciu, ale stáva sa súčasťou zmeneného a doplneného štandardu [napr. zistenie sp. zn. ÚS 5 / 96 z 8.10.1996 (N 98 / 6 SbNU 203; 286 / 1996 Z. z.), uznesenie sp. zn. Pl. ÚS 25 / 2000 z 15.8.2000 (U 27 / 19 SbNU 271), zistenia sp. zn. pl. Pl. (N 28 / 25 SbNU 215; 145 / 2002 SbNU 97; 95 / 2002 SbNU 271), sp. Ak je postup kontroly noriem hanlivým dôvodom pre neexistenciu štandardnej spôsobilosti alebo porušenie ústavného postupu na prijatie zákona, posudzuje sa aj ústavnosť samotnej zmeny a doplnenia [pozri zistenia sp. zn. Odvolateľ výslovne spochybňuje zmenu zákona ako celku argumentmi proti protiústavnému charakteru legislatívneho procesu, ktorý je vzhľadom na uvedené skutočnosti prípustný.
35. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že návrh obsahuje všetky požadované právne požiadavky, je prípustný v zmysle ustanovení oddielu 66 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., a zároveň neexistuje dôvod na ukončenie konania podľa ustanovení oddielu 67 toho istého zákona. Ústavný súd preto návrh hodnotne posúdil; Rozhodol o ňom bez nariadenia ústneho konania, pretože nevykonal vykonanie dôkazov v zmysle § 44 prvého zákona o ústavnom súde v znení neskorších zmien a doplnení (pozri bod 62 nižšie) a od pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie.
36. Odvolateľ požiadal o predbežné preskúmanie návrhu, čo je odôvodnené skutočnosťou, že rozhodnutie ústavného súdu, okrem vlastného posúdenia veci, bude mať v budúcnosti tiež významnú judikatúru. Ústavný súd dospel k takémuto odôvodneniu žiadosti o predbežné vypočutie pred Všeobecným súdom. Napriek tomu, že o tejto žiadosti nebolo prijaté žiadne formálne rozhodnutie, bolo prijaté fakticky, keďže plenárne zasadnutie rozhodlo o veci v lehote kratšej ako päť mesiacov odo dňa doručenia návrhu na Ústavný súd.
Pokrok v legislatívnom procese a posúdenie jeho ústavnej zhody
37. Podľa článku 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., posúdenie ústavnosti zákona s ústavným poriadkom spočíva v odpovedi na tri otázky: či bol prijatý a vydaný v rámci ústavy, či bol prijatý ústavným spôsobom a či je jeho obsah v súlade s ústavnými zákonmi.
38. V rámci revízie novely zákona Ústavný súd posudzuje len to, či bol rešpektovaný ústavný rámec legislatívneho procesu (v ústave, zavedenej kompetencii a akceptácii ústavne predpísaným spôsobom), čo viedlo k prijatiu novely. Rovnako je to aj v prípade tvrdenia odvolateľa, ktoré je namierené len proti protiústavnému charakteru legislatívneho procesu alebo k uverejneniu sporného práva.
39. Pripomienky dvoch komôr Parlamentu, pripojené prílohy a príslušné stenografické záznamy (dostupné na www.psp.cz) ukazujú, že návrh sporného práva predložila vládna komora poslancov (ako House Press č. 910). Návrh prešiel tromi čítaniami v rokovacej sále poslancov (prvé čítanie 7.7.2020, druhé čítanie 27.10.2020 a tretie čítanie 19.11.2020), ktoré s ním súhlasili, keď 102 poslancov a poslancov hlasovalo za návrh 68, sa zdržalo 28 a 6 členov.
40. Návrh napadnutého zákona bol postúpený senátu (Senate Press č. 11), ktorý o ňom diskutoval 10. decembra 2020 a vrátil ho do poslaneckej komory so zmenami a doplneniami, 46 hlasmi za 77 prítomných senátorov a senátorov. Návrh zákona, ktorý schválil senát, sa hlasovalo v rokovacej sále poslancov 22. decembra 2020, čo viedlo k tomu, že zo 104 prítomných poslancov 70 hlasovalo za, 22 a 12 sa zdržalo hlasovania.
41. Predseda, ktorému bol napadnutý zákon vydaný na podpis 22. decembra 2020, ho nepodpísal a nasledoval tak, že nebol vrátený do poslaneckej komory na nové hlasovanie. Sporný zákon bol 28. decembra 2020 zaslaný na uverejnenie v zbierke zákonov. Sporný zákon bol vyhlásený v zbierke zákonov 31. decembra 2020.
42. Na posúdenie právomoci vydávajúceho orgánu Ústavný súd konštatuje, že právomoc parlamentu Českej republiky, ktorý prijal napadnutý zákon, je jednoznačne založená na článku 15 ods. 1 ústavy. Ústavný súd sa preto domnieva, že napadnutý zákon bol prijatý v rámci stanovenej ústavnej právomoci a ani odvolateľ v tomto smere nevzniesl žiadne námietky.
43. Konštitučné nedostatky legislatívneho procesu, ktoré odvolateľ výslovne sformuloval, možno zhrnúť takto:
1) V zbierke zákonov bolo vyhlásené napadnuté právo, hoci predseda preukázal svoju vôľu vrátiť ho Parlamentu alebo komore poslancov na nové hlasovanie (prínosné veto),
2) neprítomnosť podpisu predsedu podľa sporného práva,
3) Sporný zákon nepodpísal predseda poslaneckej komory, ale podpredseda.
44. Pokiaľ ide o údajné nedostatky v legislatívnom procese, ústavný súd v prvom rade uvádza, že kritériá ústavnosti legislatívneho procesu sa riešili vo viacerých svojich zisteniach, v ktorých sformuloval východiská plne uplatniteľné aj v prejednávanej veci. V rozhodnutí z 2.10.2002 sp. zn. Ústavný súd zdôraznil - a sám odvolateľ - že právomoc štátu sa môže vykonávať len v prípadoch, v medziach a v konaniach ustanovených zákonom. Z toho vyplýva, že "nie (...) akákoľvek vôľa parlamentného orgánu, ale len taká, že zákon, či už ústavný alebo jednoduchý (o jeho rokovacom poriadku), rešpektuje a vychádza z jeho obmedzení, sa môže stať zákonom." Na druhej strane zistenie 15.2.2007 sp. zn. Ústavný súd zdôraznil, že formálne nedostatky v legislatívnom procese nemôžu bez ďalšieho odkladu viesť k deregulácii posudzovanej právnej úpravy, pretože takéto možné zasahovanie ústavného súdu sa musí vždy merať vo vzťahu k zásade legitímnej dôvery občanov v právo, zásade právnej istoty a ochrane nadobudnutých práv. Vo svojom rozsudku z 1. marca 2011 vo veci C-55 / 10 ÚS (N 27 / 60 SbNU 279; 80 / 2011 Z. z.) Ústavný súd uviedol, že zákon o procesných vád svojho normatívneho procesu bol v kontexte implicitného obmedzenia odchyľovaný, ak bol v legislatívnom procese priamo porušený ústavou alebo akoukoľvek inou časťou ústavného poriadku alebo porušením niektorého z ustanovení takzvaného subústavného práva (napríklad rokovacieho poriadku poslaneckej komory), ale vždy v prípade, že takéto porušenie má ústavný význam. V takýchto prípadoch je dôvodom zásahu ústavného súdu najmä ochrana voľnej hospodárskej súťaže medzi politickými stranami a ochrana menšín, najmä parlamentná opozícia (pozri články 5 a 6 ústavy a článok 22 charty).
45. Inými slovami, ústavný súd dodržiava zásadu zdržanlivosti a výnimočne ruší právne predpisy, pokiaľ sa v legislatívnom procese nedodržali jeho základné pravidlá a chyby nedosahujú ústavný právny rozmer. Ústavný súd v prejednávanej veci nedospel k tomuto záveru, ako sa ďalej vysvetľuje.
Hodnotenie vôle predsedu
46. Článok 50 ods. 1 Predseda má právo odvolať prijatý zákon, s výnimkou ústavného práva, s odôvodnením do 15 dní od jeho doručenia. Podľa článku 50 ods. 2 ústavy Parlament poslancov opäť hlasuje o vrátení aktu. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nie sú prípustné. Ak poslanecká snemovňa bude pokračovať v zákone o návrate absolútnou väčšinou všetkých poslancov, tento zákon bude vyhlásený. V opačnom prípade zákon nebol prijatý.
47. Právo predsedu odvolať sa na prijatý zákon je zahrnuté do zoznamu prezidentských právomocí a právomoci, ktorých nie je potrebné spolupodpis predsedu vlády alebo jeho oprávneného člena vlády [článok 62 písm. h) ústavy]. Je to povolenie predsedu v legislatívnom procese, ktorého uplatňovanie predsedom sa autonómne a významne dotýka činnosti zákonodarcu.
48. Ak by sa predseda napadnutého práva vrátil do poslaneckej komory v súlade s článkom 50 ods. 1 ústavy, ako tvrdí odvolateľ, a zákon bol však vyhlásený v zbierke zákonov, bez toho, aby musel o jeho prijatí hlasovať, došlo by k porušeniu článku 50 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy (body 44 a 45) by takéto priame porušenie ústavného poriadku mohlo viesť k tomu, že zákon, ktorý tak vyhlásil ústavný súd, by sa odchyľoval, ak by zároveň ochrana ústavnosti legislatívneho procesu v prejednávanej veci prevážila nad ochranou legitímnej právnej dôvery občanov a zásadou právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Ústavný súd preto ďalej posúdil, či predseda uplatnil odkladné veto listom z 28. decembra 2020.
49. Text predsedu z 28. decembra 2020 je takýto:
"Vážený pán predsedajúci,
22. decembra 2020 ste mi predložili návrh zákona, ktorým sa menia určité daňové zákony a niektoré ďalšie zákony.
Povedal som, že som sa rozhodol nepripojiť svoj podpis k tomuto zákonu. Dôvodom je skutočnosť, že zmena zákona o dani z príjmov je súčasťou zákona, ktorý pri znižovaní základu dane z príjmu závislej činnosti na povinnom poistení a zároveň ponecháva sadzbu 15%, pričom zvyšuje základnú daňovú úľavu na fyzické osoby najskôr v roku 2021 a potom v nasledujúcom zdaňovacom období, je schopný výrazne prehĺbiť nepriaznivý vývoj verejných financií, najmä štátneho rozpočtu, s odhadovaným dosahom až 90 miliárd CZK. Tieto zmeny zákona o dani z príjmov, ktoré spočívajú v znížení zdanenia nielen v jednej, ale priamo v dvoch úrovniach, považujem za súčasnú finančnú situáciu štátu ako znak zníženej zodpovednosti.
Vážený pán predsedajúci, tento zákon vraciam do iného opatrenia. "
50. Ústava neupravuje formu vôle prezidenta vrátiť zákon podľa článku 50 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti stanovuje len povinnosť tak urobiť z dôvodov a v stanovenej lehote. Preto ju možno považovať za návrat zákona ako prejav predsedu, ktorý ide do poslaneckej komory, čo jasne ukazuje, že predseda uplatňuje právo vrátiť prijatý zákon novému hlasovaniu a odôvodňuje, prečo tak robí.
51. Vzhľadom na to, že ide o prejav vôle výkonného zástupcu - ústavného orgánu, ktorý týmto postupom vykonáva svoju právomoc, ktorá významne vstupuje do legislatívnej právomoci (pozri bod 47 vyššie), musí byť vôľa predsedu vykonávať túto právomoc jednoznačná, pokiaľ prakticky neposkytuje priestor na výklad okrem toho, že vyjadruje vôľu uplatniť odkladné veta. Inými slovami, vôľa musí bez akýchkoľvek pochybností naznačovať, že predseda vykonáva právomoc vrátiť prijatý zákon novému hlasovaniu, inak nie je vrátením zákona podľa článku 50 ods. 1 ústavy. Je na samotnom predsedovi, aby tak urobil jasným, jednoznačným, a teda nezameniteľným spôsobom, ak chce uplatniť svoju právomoc vrátiť zákon novému hlasovaniu. Posúdenie len aktov, ktoré sa uplatňujú týmto spôsobom ako veta, má zabezpečiť právnu istotu v právnych predpisoch.
52. Vzhľadom na tento ústavný súd dodáva, že nepotvrdil časť tvrdenia odvolateľa, podľa ktorej by sa vôľa predsedu mala posudzovať rovnako ako v prípade výkladu právnych aktov podľa občianskeho zákonníka (§ 555 a nasl.), keďže v predmetnej veci nejde o výklad vôle v oblasti súkromného práva, ale o vôľu vykonávať ústavný orgán.
53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Ústavný súd posúdil list predsedu z 28. decembra 2020 a dospel k záveru, že nie je pozastavenou teóriou, pretože to bolo prejavom vôle predsedu, ktorá v skutočnosti umožňuje iný výklad ako návrat napadnutého aktu k novému hlasovaniu, konkrétne výklad, na ktorý sa odvoláva samotný predseda.
54. Podľa pripomienok poslaneckej komory vláda, ale najmä predseda, list z 28. decembra 2020 vyvolal želanie predsedu nepodpísať sporné právo a zároveň ho nevracať k novému hlasovaniu v poslaneckej komore, ale postúpiť ho predsedovi poslaneckej komory na účely jeho uverejnenia v zbierke zákonov.
55. Ak sa prijme rozhodnutie prezidenta nepripojiť sa k jeho podpisu podľa sporného zákona, ústavný súd najprv zdôrazňuje, že v histórii Českej republiky, t. j. v období účinnosti súčasnej ústavy, postup, keď prezident nepodpísal alebo nevrátil zákon k novému hlasu, v niekoľkých prípadoch, ako to zdôraznila vláda a prezident vo svojich pripomienkach (to sa uskutočnilo v prípadoch zákona č. 292/2004 Zb., č. 180 / 2005 Z. z., č. 443 / 2006 Z. z., č. 239 / 2008 Z. z., č. 427 / 2011 Z. z., č. 428 / 2011 Z. z., a č. 428 / 2012 Z. z.). V žiadnom z týchto prípadov sa takéto opomenutie jeho povinnosti podpísať zákon nevykladá ako nárok na právo vrátiť zákon prijatý podľa článku 50 ods. 1 ústavy komore zástupcov. V niektorých takýchto právnych prípadoch boli tiež preskúmané pred ústavným súdom v prípade abstraktnej kontroly noriem [zistenie 15.2.2007 sp. zn. Pl. ÚS 77 / 06 (N 30 / 44 CollU 349; 37 / 2007 Z. z.), zistenie 27.11.2012 sp. zn. Pl. ÚS 1 / 12 (N 195 / 67 SbNU 333; 437 / 2012 Z. z.) a zistenie 29.5.2013 sp. zn. Pl. ÚS 10 / 13 (N 96 / 69 CollU 465; 177 / 2013 Sb.) ], z ktorých žiadny nebol nájdený na Ústavnom súde ako protiústavný postup prijímania zákona z dôvodu prezidenta. Z vyššie uvedenej ústavnej praxe a judikatúry ústavného súdu, od ktorej nemá ústavný súd dôvod sa teraz odchýliť, vyplýva, že podpis predsedu nie je podmienkou pre uverejnenie zákona, hoci prezident je ústavne povinný podpísať prijatý návrh zákona.
56. Je potrebné rozlišovať medzi dvoma aspektmi prípadu, konkrétne medzi vlastnou činnosťou predsedu a vplyvom rokovaní na dokončenie legislatívneho procesu. Samotný podpis prezidenta nie je condicio sine qua non zákon. Je však potrebné uviesť - aj pri zohľadnení (úplne prevládajúcich) názorov na výučbu (pozri napr. acid, J. článok 51). In: Klíma, K. a kol. komentár k ústave a charte. Plzen: Aleš Čenik, 2009, s. 422 a nasl., Suchanek, R. Article 51. In: Bahluľová, L., Filip, J., Molek, P., Podhrazký, M., Suchanek, R., Šiměnek, V., Zeměnek, L. Ústava Českej republiky. Komentár. Praha: Linde Praha, 2010, s. 625 a nasl., Herc, T. Article 51. In: Rychecký, P., Langášek, T., Herc, T., Mlsna, P. et al. Ústava Českej republiky. Ústavný zákon o bezpečnosti Českej republiky. Komentár. Praha: Wolters Kluwer, 2015, s. 504 a nasl., Sláveček, V. Článok 51. In: Sláveček, V., Mikule, V., Suchonek, R., Syllova, J. Ústava Českej republiky. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 520), že sporný postup prezidenta republiky nie je v súlade s ústavou. Je jeho povinnosťou podpísať alebo uplatniť veto - tercium non datur. Na druhej strane však skutočnosť, že podpis predsedu k prijatému právnemu predpisu nie je dostatočne intenzívny na to, aby ovplyvnil (reálne) ukončenie legislatívneho procesu, nebráni uverejneniu, a teda aj vstupu do platnosti a účinnosti prijatého právneho predpisu.
57. Ústavný súd sa ďalej zameral na skutočnosť, že predseda okrem toho, že nepodpísal napadnutý zákon, "sa vrátil" predsedovi poslaneckej komory "na ďalšie konanie." Ústavný súd dospel k záveru, že ani na základe uvedených skutočností sa titul predsedu z 28. decembra 2020 nemôže považovať za také vyhlásenie predsedu, ktorého obsah by bol dostatočne zrejmý (pozri body 50 a 51 vyššie), že uplatňuje právo vrátiť prijatý zákon novému hlasovaniu. V súvislosti s právom predsedu odvolať sa na právne predpisy uvedené v článku 50 ods. 1 Ústava preberá podpis prijatého zákona predsedom v tom zmysle, že predseda okrem iného potvrdzuje, že mal možnosť uplatniť svoje právo na jeho vrátenie, alebo že sa tohto práva zriekne pred uplynutím stanovenej lehoty [Herc, T. Article 51 (Signovanie zákonov). In: Rychecký, P., Langášek, T., Herc, T., Mlsna, P. et al. Ústava Českej republiky. Ústavný zákon o bezpečnosti Českej republiky. Komentár. Praha: Wolters Kluwer, 2015, s. 499 a s. 501). Dôležitosťou podpísania zákona predsedom je preto aj to, že ide o krok urýchľujúci postup vedúci k vyhláseniu zákona. Preto v prípade, že sa predseda rozhodol nepodpísať napadnutý zákon, jeho "návrat" predsedovi poslaneckej komory sa môže vykladať ako krok urýchľujúci postup vyhlásenia predsedu nepodpísaného aktu pred uplynutím lehoty na uplatnenie odkladnej lehoty. Takto sám prezident vysvetľuje svoj pokrok.
58. Napokon skutočnosť, že vyhlásenie predsedu z 28. decembra 2020 obsahuje odôvodnenie uplatneného postupu, nemení uvedené skutočnosti. Povinnosť, že odkladné veto musí byť odôvodnené predsedom v súlade s článkom 50 ods. 1 ústavy, nemôže v tejto súvislosti doviezť viac ako skutočnosť, že predseda neuvádza dôvody na uplatnenie odkladného veta, je v rozpore s ústavným poriadkom. Existencia odôvodnenia v liste predsedu z 28. decembra 2020 by preto bola v tomto ohľade relevantná len vtedy, ak by to bol prejav, ktorým predseda vykonáva svoju právomoc podľa článku 50 ods. 1 ústavy. Okrem toho v prípadoch, keď predseda nepodpíše alebo nevráti zákon novému hlasovaniu poslaneckej komory, je zvykom predsedu odôvodniť túto prax, ako to zistil ústavný súd z parlamentnej tlače na adrese http: // www.ppp.cz (napr. list predsedu z 22. novembra 2012, House Document 4603).
59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Ústavný súd dospel k záveru, že názov predsedu z 28. decembra 2020 nemožno považovať za výkon povolenia predsedu podľa článku 50 ods. 1 ústavy, pretože to nie je prejav vôle predsedu, čo by nepochybne znamenalo, že sporné právo by sa malo vrátiť do poslaneckej komory na nové hlasovanie. Naopak, bude to možné vykladať tak, ako to urobil samotný predseda, a ako to urobili po sebe nasledujúce ústavné inštitúcie, t. j. napadnutý zákon nebol podpísaný predsedom, nevyužil právo na pozastavenie slova a postúpil ho na uverejnenie v Zbierke zákonov. Okrem toho ústavný súd dodáva, že z tlače Parlamentu vyplýva, že v súlade s dlhodobou praxou výkonu práva predsedu vrátiť prijatý zákon do poslaneckej komory existuje taký prejav predsedu, v ktorom výslovne a jednoznačne uvádza, že ide o postup podľa článku 50 ods. 1 ústavy, ktorý je priamo uvedený v texte (napr. list predsedu z 10. marca 2017 KPR 1462 / 2017).
60. Námietka odvolateľa, obsiahnutá len vo svojej odpovedi, že predseda nebol schopný vzdať sa práva na vrátenie napadnutého práva, a preto napadnutý zákon nemohol nadobudnúť účinnosť pred 15-dňovou lehotou na výkon veta podľa článku 50 ods. 1 ústavy, Ústavný súd v prvom rade pripomína, že zásah ústavného súdu do legislatívnej sféry z dôvodu nedostatkov legislatívneho procesu mohol nastať len vtedy, ak sa v legislatívnom procese nedodržali jeho základné pravidlá a chyby dosiahli ústavný právny rozmer. Takýto nedostatok v súvislosti s námietkou odvolateľa by mohol byť prípad, ak by v dôsledku neposkytnutia celej 15-dňovej lehoty - dokonca aj pred vyhlásením zákona - bol predseda skrátený o jeho právo veta. V tomto prípade to však tak nebolo.
Absencia podpisu predsedu a predsedu poslaneckej komory
61. V súvislosti s námietkami odvolateľa - že napadnutý zákon nebol podpísaný predsedom poslaneckej komory, ale iba podpredsedom poslaneckej komory a premiérom - ústavný súd pripomína svoju predchádzajúcu judikatúru, ktorá ukazuje, že ústavnú prax môže prijať z ústavného hľadiska, čo, s odkazom na článok 29 ods. 1 ústavy a článok 29 ods. 1 písm. g) a článok 30 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku, umožňuje zastupovanie predsedu poslaneckej komory prijať jeden z jej podpredsedov, aj keď samotná ústava [stanovisko z 12. / 16. decembra 2017 (N 227 / 87 SbNU 597; 8 / 2018 Sb) ].
62. Na základe uvedeného Ústavný súd dospel k záveru, že údajná formálna chyba odvolateľa v legislatívnom procese pred uverejnením napadnutého práva, ktorá spočíva v neexistencii podpisu predsedu a predsedu poslaneckej komory, nie je vzhľadom na uvedené zdržanlivosť ústavného súdu (body 44 a 45) a vzhľadom na situáciu, v ktorej daný právny poriadok zodpovedá jeho zneniu, ktoré bolo prijaté - spôsobilé v prejednávanej veci predstavovať hanlivý dôvod na zrušenie napadnutého práva. Vzhľadom na to by vypočutie predsedu poslaneckej komory ako svedka okolností podpisu napadnutého práva podpredsedníčkou poslaneckej komory, ako to požadoval odvolateľ (pozri bod 27 vyššie), bolo zbytočné.
Záver
63. Z uvedených dôvodov Ústavný súd dospel k záveru, že návrh nie je odôvodnený, a preto podľa článku 70 ods. 2 zákona o Ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené v výroku. Osud ústavných sťažností sa zhoduje so všetkými procedurálnymi návrhmi odvolateľa (pozri bod 27 vyššie). Preto o nich Ústavný súd nerozhodoval samostatným vyhlásením.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 301 / 2021 Z. z. o návrhu na zrušenie zákona č. 609/ 2020 Z. z., ktorým sa menia niektoré daňové zákony a niektoré iné právne predpisy |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 18.08.2021 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0