29 / 1996 Zb.
Zistenie ústavného súdu Českej republiky z 13. decembra 1995 o návrhu na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 229 / 1991 Z. z. o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 183 / 1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, zmenený a doplnený zákonom č. 42 / 1992 Z. z., zákon č. 93 / 1992 Z. z. a zákon č. 39 / 1993 Z. z. a zákon č. 243 / 1992 Z. z.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
09.02.1996
29
POKUTY
Ústavný súd Českej republiky
Za Českú republiku
Ústavný súd Českej republiky rozhodol 13. decembra 1995 v pléne o návrhu Ing. W. M., skupiny členov poslaneckej komory Českej republiky a A. J. o zrušení niektorých ustanovení zákona č. 229 / 1991 Z. z. o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom v znení neskorších predpisov, zákona č. 183 / 1993 Z. z., o zmene a doplnení a doplnení zákona č. 229 / 1991 Z. z. a zákona č. 243 / 1992 Z. z.
nasledujúce:
Dátum vyhlásenia o zistení v zbierke zákonov sa vypúšťa:
a) § 4 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Z. z. o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, v znení zmien a doplnení, časť prvej vety po čiarke slovami "obývanie na jej území a ";
b) § 4 ods. 2 toho istého zákona slovami "a sú trvalé na jeho území,"
c) § 6 ods. 2 toho istého zákona slovami "ktorí majú bydlisko na území Českej a Slovenskej republiky,"
d) § 7 ods. 2 toho istého zákona slovami "rezident v Českej republike,"
e) veta druhého odseku 1 toho istého zákona, ktorá znie: "Návrh sa musí uplatniť do 31. decembra 1992 alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia krajinského úradu nevydať majetok, inak zákon zanikne."
f) § 13 ods. 1 toho istého zákona,
g) § 13 ods. 2 toho istého zákona slovami "uplatnený v lehote uvedenej v odseku 1" a slovami "od dátumu uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1,"
(h) § 22 ods. 6 toho istého zákona slovami "od účinnosti tohto zákona,"
i) § 22 ods. 8 toho istého zákona slovami "do konca roku 1993,"
(j) § 26 ods. 2 toho istého zákona slovami "od účinnosti tohto zákona,"
(k) Článok II zákona č. 183 / 1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, v znení zákona č. 42 / 1992 Z. z., zákon č. 93 / 1992 Z. z. a zákon č. 39 / 1993 Z. z.
(l) § 2 ods. 1 zákona českej národnej rady č. 243 / 1992 Z. z., ktorý upravuje určité otázky týkajúce sa zákona č. 229 / 1991 Z. z., o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom, zmeneného a doplneného zákonom č. 93 / 1992 Z. z., slovami "rezident v Českej republike,"
m) v ustanovení § 2 ods. 2 toho istého zákona slovami "a žijú trvalo v Českej republike,"
(n) § 11 toho istého zákona.
Odôvodnenie
Dňa 19. decembra 1994 dostal ústavný súd Českej republiky sťažnosť od sťažovateľa Ing. W. M. proti rozhodnutiu krajinského úradu Okresného úradu Plzeň - sever z 28. apríla 1994 č. PÚ-3457 / 92. Ústavná sťažnosť bola doplnená návrhom na zrušenie:
a) ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 a § 13 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Z. z. o zaobchádzaní s majetkovými vzťahmi s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom v znení zmien a doplnení, časť prvej vety za čiarkou slovami "má trvalý pobyt na jeho území" a ustanovenia oddielu 4 ods. 2 toho istého zákona slovami "má trvalý pobyt na jeho území," a
b) § 13 ods. 1 toho istého zákona za predpokladu, že stanoví presné lehoty na uplatnenie nárokov.
Sťažovateľ žiada o zrušenie ustanovení § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona 1. februára 1995, pretože podľa jeho názoru porušujú ustanovenia článkov 1 a 10 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava"), článkov 1, 3 ods. 1, 4 ods. 2 a 3, článku 11 ods. 2 a článku 14 ods. 2 Charty základných práv (ďalej len "charta") a nakoniec článku 1 ods. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej neodôvodňuje svoj návrh, ale poukazuje na zistenie ústavného súdu z 12. júla 1994, ktoré bolo uverejnené pod č. 164 / 1994 Z.z. a jeho odôvodnenie.
Keďže lehota na uplatnenie týchto nárokov už uplynula podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona, sťažovateľ sa domnieva, že odstránenie prekážky zrušenia podmienok trvalého pobytu v Českej republike by nebolo potrebné, ak by "sa súčasne nezrušili presné lehoty na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tohto zákona a stanovenie nového dátumu účinnosti, od ktorého by sa tieto nároky mohli požadovať."
Skutkové okolnosti sú nasledovné. Dňa 28. decembra 1992, t. j. v zákonnej lehote, sťažovateľ Ing. W. M. a J. M., osobné údaje, ktoré neboli odhalené, Sydney, Austrália a G. L., Roz. M., osobné údaje, ktoré neboli odhalené, US bajte, podľa § 9 ods. 1 zákona tvrdia, že vlastnosti sú špecifikované.
Pozemkový úrad Okresného úradu Plzeň-Sever dospel k záveru, že ani jeden z žalobcov nesplnil podmienky oddielu 4 zákona, t. j. že nie je občanom Českej republiky a nemá trvalý pobyt na jej území. Preto už ďalej nevykonával ďalšie dôkazy. Vzhľadom na nedodržanie týchto podmienok podľa článku 4 zákona rozhodnutím č. PÚ- 3457 / 92 z 28. apríla 1994 rozhodol, že tieto osoby vrátane sťažovateľa nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností a nemajú nárok na náhradu. Sťažovateľ bol tiež informovaný o možnosti preskúmania rozhodnutia regionálneho súdu. Túto možnosť však nevyužil. Predmetné rozhodnutie sa preto stalo právnym. Ústavný súd dostal 19. decembra 1994 sťažnosť týkajúcu sa návrhu na zrušenie týchto ustanovení zákona.
Sťažnosť bola podaná pre poštové služby 15. decembra 1994. Zahŕňa aj predloženie dokumentu preukazujúceho, že v čase podania žiadosti bol sťažovateľ občanom Českej republiky na základe rozhodnutia ministerstva vnútra č. VSP / 3-53 / 1239/ 90- 786 z 26.7.1990. Druhá komora ústavného súdu so zreteľom na ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde dospela k záveru, že odvolateľka splnila podmienky § 74 zákona č. 182 / 1993 Z. z., pozastavila konanie a návrh na zrušenie predmetných ustanovení bol predložený plenárnemu zhromaždeniu ústavného súdu na rozhodnutie podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy v časti týkajúcej sa návrhu na zrušenie doby pobytu v ustanoveniach § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 229 / 1991 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vo svojom dodatočnom uznesení z 15. júna 1995 sa odvolával na rozhodnutie plenárneho zasadnutia ústavného súdu, ako aj na zvyšok návrhu na zrušenie ustanovení § 13 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 39 / 1993 Z. z., sudca spravodajca 15. júna 1995 zamietol časť návrhu na zrušenie ustanovení § 13 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Z. z., v znení neskorších predpisov.
V čase prípravy konania v Pl. ÚS 8 / 95, Ústavný súd prijal 2. júna 1995 návrh skupiny 69 členov na zrušenie vyššie uvedených ustanovení zákona č. 229 / 1991 Z. z., v znení neskorších predpisov, zákona č. 93 / 1992 Z. z., a zákona č. 183 / 1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 / 1991 Z. z., zákona č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov k pozemku a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení zákona č. 42 / 1992 Z. z., zákona č. 93 / 1992 Z. z.
Skupina poslancov odôvodňuje svoj návrh skutočnosťou, že povaha, povaha a právne dôsledky sporných častí ustanovení zákona č. 229 / 1991 Z. z. v znení neskorších predpisov sú totožné so zrušenými ustanoveniami zákona č. 87 / 1991 Z. z. o mimosúdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov. Podľa ich presvedčenia by nebolo len nelogické, ale aj v rozpore s ústavou a chartou, ak by dva právne predpisy, ktoré sa zaoberajú rovnakou otázkou, upravovali úplne rozdielne právne požiadavky fyzických osôb v závislosti od toho, či majú bydlisko alebo nie v Českej republike. Z toho istého dôvodu skupina členov navrhuje zrušiť vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 243 / 1992 Z. z. o obmedzení možnosti nápravy nespravodlivosti na tých, ktorí žijú trvalo v Českej republike.
Podľa skupiny poslancov je tiež potrebné zrušiť ustanovenia § 13 ods. 1, § 8 ods. 1 poslednú vetu a príslušné časti ustanovení § 13 ods. 2, § 22 ods. 6 a 8 a § 26 ods. 2 a § II zákona č. 183 / 1993 Zb. a § 11 zákona č. 243 / 1992 Zb. Tieto ustanovenia stanovujú lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229 / 1991 Z. z. a zákona č. 243 / 1992 Z. z. Tento návrh nedáva skupine členov žiadne ďalšie odôvodnenie. Poukazuje len na to, že to umožní príjemcom uplatniť svoje právo právnym spôsobom a že tieto ustanovenia sú v rozpore s rovnakými ustanoveniami ústavy, Charty a dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru, ako sa uvádza v dôvodoch zistenia ústavného súdu č. 164 / 1994 Zb.
Keďže návrh Pl ÚS 16 / 95 spĺňal podmienky ustanovené v § 64 zákona č. 182 / 1993 Z. z. a bol prípustný podľa § 66 toho istého zákona, Ústavný súd začal konanie a podľa § 69 toho istého zákona požiadal Parlament Českej republiky, aby sa k návrhu písomne vyjadril v rámci právnej lehoty.
Odvolateľ sa 20. júna 1995 odvolával na Ústavný súd vo veci Pl. ÚS 8 / 95 Ing. W. M., v ktorej ruší svoj návrh na preskúmanie ústavnosti uvedených ustanovení zákona č. 229 / 1991 Zb., v znení zmien a doplnení. Toto stiahnutie však Ústavný súd nepovolil uznesením z 12. júla 1995.
V nadväznosti na to sudca spravodajca vo veci Pl. ÚS 16 / 95 svojím uznesením č. PL ÚS 16 / 95-27 z 26. júla 1995 zamietol návrh skupiny členov v časti požadujúcej zrušenie § 4 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Z. z., v znení zmien a doplnení, časť prvej vety po omši slovami "ktorá má trvalý pobyt na svojom území a" a ustanovenia § 4 ods. 2 toho istého zákona slovami "a má trvalý pobyt na svojom území." V tejto časti návrhu si skupina členov zachovala právo zúčastniť sa ako vedľajší účastník v zmysle článku 35 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb.
V čase konania, ktoré sa začalo už vo veci Pl. ÚS 16 / 95, Ústavný súd spochybnil ústavnú sťažnosť sťažovateľa A. J., ktorá bola spojená s návrhom preskúmať ústavnosť ustanovení § 7 ods. 2 zákona č. 229 / 1991 Zb., v znení zmien a doplnení, a § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 243 / 1992 Zb. Aj v tomto prípade sudca spravodajca zamietol návrh v tejto časti, pričom zachoval právo sťažovateľa zúčastniť sa na spojených konaniach vo veci pl. ÚS 8 / 95 ako vedľajší účastník konania.
Vzhľadom na to, že návrh sťažovateľa, Ing. W. M., zrušiť ustanovenia zákona č. 229 / 1991 Z. z. o trvalom pobyte, bol zameraný na vyriešenie rovnakej otázky ako návrh skupiny členov, hoci užšie formulovaný, Ústavný súd rozhodol o zlúčení vecí sp. zn. pl. ÚS 8 / 95 a sp. zn. pl. ÚS 16 / 95 do spoločných konaní v zmysle § 112 ods. 1 písm. b) v spojení s § 63 zákona č. 182 / 1993 Z. z.
Pokiaľ ide o podstatu veci, bolo potrebné vyriešiť otázku, či návrhy na zrušenie uvedených ustanovení boli vecné a či právne stanovisko ústavného súdu k zrušeniu podobných ustanovení zákona č. 87 / 1991 Zb. (Pl. ÚS 3 / 94) alebo či je potrebné zmeniť a doplniť tento názor v súlade s postupom ustanoveným v § 13 zákona č. 182 / 1993 Zb. alebo či je to iný problém.
Podľa článku 69 zákona č. 182 / 1993 Z. z. prezident poslaneckej komory zaslal svoje stanovisko k návrhu Ing. W. M. Upresňuje, že zákon č. 229 / 1991 Z. z. bol schválený ústavným spôsobom. Podľa názoru poslaneckej komory zákon potom rešpektuje skutočnosť, že nie je možné napraviť všetky nespravodlivosti, ku ktorým došlo počas príslušného obdobia. Vytvorenie podmienok trvalého pobytu a občianstva v rámci zákonodarcu je plne v súlade s medzinárodnou praxou. V stanovisku sa úplne vynecháva akýkoľvek odkaz na prijatie nálezu Pl. ÚS 3 / 94 zákona č. 87 / 1991 Zb. a jeho dôsledky.
Predseda komory zástupcov PhDr. Miláno Uhde poslal 13. júla 1995 stanovisko k návrhu skupiny 69 členov, ktoré sa týka aj ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 229 / 1991 Z. z., v znení zmien a doplnení, ale tiež požaduje zrušenie viacerých ďalších ustanovení toho istého zákona, článku II zákona č. 183 / 1993 Z. z. a vyššie uvedených ustanovení zákona č. 243 / 1992 Z. z. Vo svojom stanovisku uvádza, že zákony, ktorých ústavnosť sú ustanovenia predmetom konania, boli schválené potrebnou väčšinou zákonodarcov, boli podpísané príslušnými ústavnými orgánmi a boli riadne vyhlásené.
Z hľadiska obsahu sa v ňom uvádza, že zákon č. 229 / 1991 Z. z. je základným zákonom upravujúcim reštitúciu poľnohospodárskeho majetku prijatým Spolkovým zhromaždením. Účelom jej úpravy bolo v súvislosti so začatou hospodárskou reformou naliehavo upraviť vlastnícke vzťahy na pôdu tak, aby vlastníci mohli plne uplatňovať svoje vlastnícke práva a zároveň umožniť privatizáciu štátnych pozemkov. Pokiaľ ide o podmienky občianstva a trvalého pobytu, boli založené na rovnakej zásade ako v zákone č. 87 / 1991 Zb. Zákony, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 229 / 1991 Z. z., reagujú na situáciu, ktorá vznikla po začatí uplatňovania zákona v praxi a boli prijaté iné súvisiace zákony. Obsahom zákona českej národnej rady č. 243 / 1992 Z. z. je odstránenie niektorých iných majetkových nespravodlivostí, ku ktorým došlo v Českej republike uplatňovaním určitých zákonov, ktoré sú úplne v súlade s povolením uvedeným v § 7 ods. 2 zákona č. 229 / 1991 Z. z., v znení zákona č. 93 / 1992 Z. z.
Predseda poslaneckej komory sa vo svojom stanovisku domnieva, že nie je potrebné opakovať argument obsiahnutý v pripomienkach poslaneckej komory k iným návrhom (naposledy k návrhu Ing. W. M. in Pl. ÚS 8 / 95), a najmä vzhľadom na zistenie ústavného súdu Pl. ÚS 3 / 94 uverejnené pod č. 164 / 1994 Z.z. "Sme však presvedčení, že súlad tohto právneho riešenia s ústavnou zárukou základných práv a slobôd sa musí posúdiť najmä vzhľadom na obdobie, v ktorom boli tieto zákony prijaté," hovorí predseda poslaneckej komory. Vyjadrila tiež názor, že zákonodarca konal v presvedčení, že prijaté zákony sú v súlade s ústavou a naším právnym štátom a že je na ústavnom súde, aby posúdil ústavnosť týchto zákonov a vydal rozhodnutie.
(Náhrada podmienok pobytu)
Pokiaľ ide o ústavnosť podmienok pobytu alebo trvalého pobytu v Českej republike, boli predložené tieto návrhy:
Navrhovateľ Ing. W. M. navrhuje vypustiť tieto ustanovenia:
a) § 4 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Zb. v znení zmien a doplnení časť prvej vety po čiarke slovami "má trvalý pobyt na svojom území,"
b) § 4 ods. 2 toho istého zákona slovami "a majú trvalý pobyt na jeho území."
V tejto časti svojho návrhu skupina 69 poslancov navrhuje zrušiť tieto ustanovenia:
c) § 6 ods. 2 toho istého zákona slovami "ktorí majú bydlisko na území Českej a Slovenskej republiky,"
d) § 7 ods. 2 toho istého zákona slovami "rezident v Českej republike,"
e) § 2 ods. 1 zákona českej národnej rady č. 243 / 1992 Z. z. slovami "rezident v Českej republike,"
f) v ustanovení § 2 ods. 2 toho istého zákona slovami "a žijú trvalo v Českej republike."
Predmetom prebiehajúceho postupu bolo preto v tejto časti návrhu posúdenia:
- či ústavné zúženie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje možnosť zmiernenia určitých majetkových nespravodlivostí voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesníckeho majetku v rozsahu pôsobnosti § 1 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Zb.,
- či neexistuje žiadny rozdiel medzi poľnohospodárskymi a lesníckymi aktívami presadenými podľa zákona č. 229 / 1991 Z. z. a akýmkoľvek iným majetkom presadeným podľa zákona č. 87 / 1991 Z. z., ktorý by odôvodňoval zachovanie obdobia trvalého pobytu alebo trvalého pobytu v Českej republike,
- či je teda možné pridŕžať sa právneho stanoviska, ktoré bolo podrobne opísané v odôvodnení zistenia Pl. ÚS 3 / 94 (č. 164 / 1994 Z.z.).
Pokiaľ ide o otázku, či ústavné zúženie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje možnosť zmiernenia dôsledkov určitých majetkových nespravodlivostí voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesníckeho majetku v rozsahu pôsobnosti § 1 ods. 1 zákona č. 229 / 1991 Z. z., Ústavný súd prijal stanovisko založené na svojom právnom stanovisku, ktoré bolo podrobne uvedené v preambule k zisteniu Pl. ÚS 3 / 94 (č. 164 / 1994 Z. z.). V prejednávanej veci preto išlo len o posúdenie toho, či neexistuje žiadny rozdiel medzi poľnohospodárskymi a lesníckymi aktívami opätovne vysadenými podľa zákona č. 229 / 1991 Z. z. a inými aktívami opätovne vysadenými podľa zákona č. 87 / 1991 Z. z., ktorý by odôvodňoval zachovanie trvalého pobytu alebo trvalého pobytu v Českej republike. Ústavný súd však takýto rozdiel nenašiel a zachoval si svoje pôvodné stanovisko z týchto dôvodov:
1. Odlišný režim reštitúcie poľnohospodárskeho a lesníckeho majetku na jednej strane a ďalších aktív na strane druhej bol vytvorený len v dôsledku postupného prijatia zákona č. 87 / 1991 Zb. a zákona č. 229 / 1991 Zb. Podobne sa zistenie ústavného súdu Pl. ÚS 3 / 94 (č. 164 / 1994 Z. z.) týkalo len iných aktív, pretože zrušenie podobných ustanovení o poľnohospodárskom a lesníckom majetku nebolo navrhnuté a ústavný súd nemohol vykonávať ultrapetitum.
Toto rozhodnutie je preto v podstate len zjednocovať reguláciu konkrétneho inštitútu v celom právnom systéme s cieľom dodržiavať normy vyššej právnej sily. Jednou z dôsledkov zachovania existujúceho rozlišovania medzi poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom a inými nehnuteľnosťami by bola neodôvodnená fragmentácia zavedeného pojmu "vlastnosť," čo by bolo v rozpore s požiadavkou odstrániť judikatúru. Zachovanie dobrých abstraktných pojmov tvorí základ právneho štátu a je jedným zo základov právneho štátu akejkoľvek slobodnej spoločnosti.
2. Ústavný súd preto konštatuje, že obsah pojmu "určité nespravodlivosti" použitý v preambule zákona č. 229 / 1991 Zb. sa zameriava na vymedzenie obsahu a rozsahu opravenej nespravodlivosti, nie priamo na vymedzenie ich orgánov. Je to preto, lebo preambula hovorí o "niektorých zlomoch," ale nie o "niektorých majiteľoch" poľnohospodárskeho a lesného vlastníctva.
3. Článok 11 ods. 2 Charta neumožňuje rozlišovať medzi občanmi Českej republiky (do 31.12.1992 občanmi Českej republiky) s trvalým pobytom v Českej republike (do 31.12.1992 na území Českej republiky) a mimo tohto územia, ako už uviedol Ústavný súd vo náleze č. 164 / 1994 Zb. článok 4 ods. 2 Charta umožňuje obmedziť základné právo alebo slobodu len zákonom a za podmienok stanovených v charte za predpokladu, že článok 4 ods. 4 Nástroje sa musia skúmať z hľadiska ich podstaty a významu v takejto intervencii. Tieto požiadavky charty neboli splnené pri určovaní podmienky trvalého pobytu alebo trvalého pobytu na území Českej republiky (CSR do 31.12.1992), a preto boli základné práva neakceptovateľné. Zákonodarca je viazaný ústavnými zákonmi, chartou a medzinárodnými zmluvami podľa článku 10 ústavy a môže ukladať obmedzenia len vtedy, ak tieto ustanovenia ustanovujú väčšiu právnu silu.
4. Ústavný súd tiež potvrdzuje svoje stanovisko k článku 11 ods. 2 článku 14 charty, ktorý zaručuje slobodu pobytu a pohybu ako základné ľudské právo. Zákon č. 229 / 1991 Z. z., v znení neskorších predpisov, však spája sporné ustanovenia o uplatňovaní tohto práva so stratou možnosti získať vlastníctvo konkrétneho prípadu. Článok 14 ods. 3 charty to však neumožňuje. Na základe toho nemôže byť občan Českej republiky nútený trvalo sa zdržiavať na svojom území, a tak umožniť nadobudnutie určitých položiek podľa článku 11 ods. 2 charty. Zároveň boli porušené ustanovenia článku 3 ods. 3 charty, podľa ktorých "nikto nemôže byť poškodený pri uplatňovaní jeho základných práv a slobôd.
Ústavný súd preto potvrdil svoj názor vyjadrený v uvedenom zistení a dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyššie uvedených ustanovení zákona č. 229 / 1991 Z. z., v znení neskorších predpisov a zákona č. 243 / 1992 Z. z. o podmienke trvalého pobytu alebo trvalého pobytu na území Českej a Slovenskej republiky alebo Českej republiky je odôvodnený, najmä ak poukazuje na rozpor s článkom 1 ústavy, článkom 1, článkom 4 ods. 2 a 3, článkom 11 ods. 2, článkom 14 ods. 2 charty a článkom 3 ods. 3 charty. Okrem toho sa odkazuje na odôvodnenie zistenia Pl ÚS 3 / 94 uverejnené pod č. 164 / 1994 Zb. Z vyššie uvedených dôvodov Ústavný súd zvažuje návrh skupiny členov zrušiť ustanovenia zákona č. 229 / 1991 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 243 / 1992 Zb. ktoré sa týka podmienok trvalého pobytu alebo trvalého pobytu na území Českej a Slovenskej spolkovej republiky (od 1.1.1993 v Českej republike), je opodstatnené.
Podobne ústavný súd nevidí "trvalý pobyt" a "trvalý život," pokiaľ ide o účel návrhu rozdielneho pojmu "trvalý pobyt." Poukazuje tu na svoj názor na túto otázku vo Found No. 164 / 1994 Zb. (Zbierka nálezov a uznesení, Sv. 1, Praha 1994, s. 283). Tieto pojmy, ako aj pojmy "bydlisko," ""zdržal sa hlasovania," "atď., uplatňujú naše právne predpisy v rôznych ohľadoch, v závislosti od toho, či ide o verejné alebo súkromné právo. Pojem "naživo" sa používa v § 7 ods. 2 zákona č. 229 / 1991 Z. z. a § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 243 / 1992 Z. z., a preto určuje len povahu takéhoto bydliska. Keďže ústavný súd z uvedených dôvodov považuje podmienku trvalého pobytu za protiústavnú, z tých istých dôvodov musí byť podmienka "trvalého pobytu" v Českej republike (do konca roku 1992 na území CSFR) opísaná ako protiústavná. Je potrebné poznamenať, že vysvetlivka 1 v zákone českej národnej rady č. 243 / 1992 Z.z. uvádza zákon č. 135 / 1982 Z.z. o registrácii pobytu občanov (správne o podávaní správ a registrácii pobytu občanov) ako príslušný zákon. Poznámka pod čiarou sa však nemôže považovať za záväznú súčasť právnych predpisov (pozri oddiel sp. zn. pl. ÚS 16 / 93, Zbierka nálezov a uznesení, Sv. 1, s. 201), a preto nemôže zmeniť súkromnú právnu koncepciu bydliska, ktorá zahŕňa animus domicilandi ako svoju verejnú, politickú a registrovanú formu. V tomto prípade to však nie je rozhodujúce. Táto vysvetlivka len poukazuje na zámer českého zákonodarcu (na rozdiel od nie jasne stanoveného zámeru federálneho zákonodarcu) regulovať túto otázku z hľadiska rovnakých pojmov ako zákon č. 229 / 1991 Zb. v doložke 4 ods. 1 a 2.
(Náhrada období pobytu)
V druhej časti svojho návrhu skupina poslancov Komora zástupcov navrhla zrušenie týchto ustanovení, v ktorých sa stanovujú lehoty na výkon práv podľa príslušných právnych predpisov:
- § 8 ods. 1 druhá veta zákona č. 229 / 1991 Zb. v znení neskorších predpisov znie: "Návrh sa musí uplatňovať do 31. decembra 1992 alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia krajinského úradu nevydať majetok, inak právo zanikne,"
- § 13 ods. 1 toho istého zákona,
- § 13 ods. 2 toho istého zákona slovami "uplatnený v lehote uvedenej v odseku 1" a slovami "od dátumu uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1,"
- § 22 ods. 6 toho istého zákona, slovami "od účinnosti tohto zákona,"
- § 22 ods. 8 toho istého zákona slovami "do konca roku 1993,"
- § 26 ods. 2 toho istého zákona, slovami "od účinnosti tohto zákona,"
- článok II zákona č. 183 / 1993 Z. z., ktorý stanovuje dvojmesačnú predpovinnú lehotu na uplatnenie pohľadávok vyplývajúcich z tohto zákona,
- a nakoniec zrušenie ustanovení § 11 zákona českej národnej rady č. 243 / 1992 Z. z., ktorý stanovuje predbežnú lehotu na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tohto zákona.
Treba poznamenať, že zákonom českej národnej rady č. 39 / 1993 Z. z. boli tieto lehoty odložené alebo predefinované v § 13 ods. 1. Najmä lehota na uplatnenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti podľa § 6 zákona bola odložená z 31.12.1992 na 31.1.1993 a nová lehota na uplatnenie náhrady za mŕtvy a živý súpis podľa § 20 až 31.3.1993. Skupina poslancov žiada zrušenie týchto a iných lehôt podobným spôsobom ako v prípade zistenia podobných ustanovení zákona č. 87 / 1991 Zb.
Ústavný súd preskúmal tieto otázky a vo vzťahu k návrhu na zrušenie uvedených lehôt tiež potvrdzuje svoje právne stanovisko, ktoré vyjadril v rozhodnutí pl. ÚS 3 / 94 (č. 164 / 1994 Z. z.). Ak je existencia práva spojená s určitou dobou, ak sa preukáže, že právo bolo obmedzené protiústavným spôsobom, je potrebné odstrániť prekážku, ktorá by bránila jeho ústavnému uplatneniu, či už je to oprávnená osoba, ktorá bola protiústavne obmedzená na svoje práva, alebo vlastník, ktorému sa stane predmetom úspešného práva na vydanie majetku. Ústavný súd si zachoval aj svoje pôvodné stanovisko, pokiaľ ide o neprimeranú včasnosť lehôt vo vzťahu k občanom žijúcim v zahraničí. Preto mali zložitú príležitosť prijať opatrenia na vymáhanie nespravodlivo stiahnutého poľnohospodárskeho majetku, či už návratom do svojej domoviny alebo útokom na protiústavné ustanovenia zákonov, ktoré im znemožnili obnoviť majetok. Ústavný súd tiež opakuje svoje stanovisko k potrebe dostatočného rešpektovania rovnakých práv občanov v súvislosti s úpravou lehôt a postojom k koncepcii spätnej aktivity a právnej istoty (Zbierka nálezov a uznesení, Sv. 1, Praha 1994, s. 286 - 288).
Pokiaľ ide o rozdiel medzi lehotami stanovenými v časovej sekcii (dies and quo) a lehotami stanovenými k dátumu (dies ad quem), jediný rozdiel sa musí chápať v tom, že lehoty stanovené v časovej sekcii (dies and quo) sa znovu otvárajú v rovnakej dĺžke pre osoby, ktoré sa stanú vykonateľnými zisteniami oprávnenými osobami, zatiaľ čo v prípade lehôt stanovených k dátumu (dies ad quem) uplatňovanie nárokov na reštitúciu nebude časovo obmedzené, pokiaľ sa neuplatňuje všeobecný čas.
Ústavný súd očakáva, že samotný zákonodarca uvedie právnu úpravu do účinnosti tak, aby bolo celkom jasné, že len osoby, ktorým nebolo umožnené vykonávať práva podľa zrušených ustanovení predmetných právnych predpisov, môžu tieto práva uplatňovať, pričom zároveň stanovia nové lehoty, v ktorých sa úplne vymažú v dôsledku zistenia ústavného súdu, pričom stanovia dĺžku, ktorá je primeraná zrušeniu a súčasnej situácii novopovolených osôb. Ústavný súd nemá prostriedky, ktorými by sa tieto lehoty stanovili a upravili podľa našich ústavných nariadení, ktoré ich zaväzujú.
Prezident Ústavného súdu Českej republiky:
JUDr. Kessler v. r.
Spoločnosť JUDr využila práva na rozdielne stanovisko k bodom e) až k) a n) stanoviska Súdu prvého stupňa Českej republiky. Ivan Janů, JUDr. Vlastimil Ševčík a JUDr. Pavel Varvarovský.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zistenie Ústavného súdu Českej republiky č. 29 / 1996 Z. z. o návrhu na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 183 / 1993 Z. z., o zmene a doplnení zákona č. 229 / 1991 Z. z., o úprave majetkových vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zmenený a doplnený zákonom č. 42 / 1992 Z. z., zákon č. 93 / 1992 Z. z. a zákon č. 39 / 1993 Z. z. a zákon č. 243 / 1992 Z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 09.02.1996 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Právne oblasti:
Colné právo
Financie
Hospodárske (štát)
Mzdy, platy, mzdy, kompenzácia
Občianske právo
Občianske právo hmotné
Obrana štátu
Pracovné právo
Súdna a prokuratúra
Správa štátneho (vnútroštátneho) majetku
Správne orgány
Správne právo
Ústavný (štátny) zákon
Základné ľudské práva
Poľnohospodárstvo
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0