Úplné znenie zákona č. 28 / 1996 Zb.

Zákon českej národnej rady o daniach z príjmov (úplný text v zmysle neskorších zmien a doplnení a doplnení)

Platný Vyhlásený úplný text
Verzie znenia: 15.02.1996
28
Predseda poslaneckej komory
Oznamy
Úplné znenie zákona českej národnej rady z 20. novembra 1992 č. 586 Z. z. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo zmien zákonov českej národnej rady z 21. decembra 1992 č. 35 Z. z., zákonom z 25. februára 1993 č. 96 Z. z., zákonom z 19. mája 1993 č. 157 Z. z., zákonom z 10. júla 1993 č. 196 Z. z., zákonom z 3. decembra 1993 č. 323 Z. z., zákonom zo 16. februára 1994 č. 42 Z. z., zákonom z 24. marca 1994 č. 85 Z. z., zákonom z 27. apríla 1994 č. 114 Z. z., zákonom z 29. júna 1995 č. 149 Z. z., zákonom z 8. decembra 1995 č. 32 Z. z., zákonom z 20. apríla 1995 č. 87 Z. z., zákonom z 26. mája 1995 č. 118 Z. z.
PRÁVO
Česká národná rada
o daniach z príjmu
Česká národná rada rozhodla o tomto zákone:
§ 1
Tento zákon upravuje
a) daň z príjmu fyzických osôb;
b) daň z príjmu právnických osôb.

ČÁST PRVNÍ

DANE Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB
§ 2
Dane z dane z príjmu fyzických osôb
(1) Zdaniteľné osoby sú fyzické osoby ("daňovníci").
(2) Daňoví poplatníci, ktorí majú bydlisko alebo zvyčajne bydlisko v Českej republike, majú daňovú povinnosť, ktorá pokrýva príjmy zo zdrojov v Českej republike a príjmy zo zdrojov v zahraničí.
(3) Daňoví poplatníci, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, alebo daňoví poplatníci, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné dohody, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje len na príjmy získané zo zdrojov v Českej republike (§ 22). Daňoví poplatníci, ktorí majú bydlisko na území Českej republiky len na účely štúdia alebo zaobchádzania, a zahraniční odborníci (odsek 5), ktorí majú bydlisko len na účely poskytovania odbornej pomoci, však majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje len na príjmy získané zo zdrojov na území Českej republiky, a to aj v prípade, že obvykle majú bydlisko na území Českej republiky.
(4) Poplatky obvykle prítomné na území Českej republiky sú poplatky, ktoré sa tu zdržiavajú najmenej 183 dní v príslušnom kalendárnom roku nepretržite alebo v niekoľkých obdobiach; v období 183 dní sa počíta každý začiatočný deň pobytu. Sídlo v Českej republike je na účely tohto zákona miestom, kde má daňovník trvalý byt za okolností, z ktorých možno predpokladať jeho zámer zostať natrvalo v tomto byte.
(5) Zahraničný expert je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí, ktorú zahraničný subjekt vyslal ako odborník (expert) s osobitnými znalosťami na poskytovanie odbornej pomoci osobám so sídlom alebo bydliskom v Českej republike alebo so stálou prevádzkarňou.
§ 3
Predmet dane z príjmu fyzických osôb
(1) Predmetom dane z príjmu fyzických osôb (ďalej len "daň") je:
(a) príjem zo závislých činností a funkčných výhod (oddiel 6);
(b) príjem z podnikateľskej činnosti a z iných samostatne zárobkovo činných činností (oddiel 7);
c) výnosy z kapitálových aktív (oddiel 8),
(d) príjmy z prenájmu (oddiel 9);
e) ostatné príjmy (oddiel 10).
(2) Príjem v zmysle odseku 1 znamená príjem z peňažných aj nepeňažných ziskov a z výmeny.
(3) Nepeňažný príjem sa ocení za zvyčajnú cenu na mieste a v čase dokončenia, podľa druhu a kvality, a ak je to vhodné, za jeho stav a rozsah opotrebovania, pokiaľ sa v tomto zákone alebo v osobitnom nariadení neustanovuje inak.
(4) Daň sa neuplatňuje
(a) príjem vytvorený nadobudnutím akcií alebo podielov podľa osobitného zákona, (1) dedičstvom, emisiou m2) alebo darovaním nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku alebo majetkových práv, s výnimkou príjmov z nich, a s výnimkou darov prijatých v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa odseku 6 alebo s podnikom alebo inou samostatne zárobkovo činnou činnosťou; predmetom dane fyzických osôb, vzdelávacích a zdravotných zariadení a zariadení na ochranu opustených zvierat alebo ohrozených druhov, ale príjem nie je odvodený od nadobudnutia daru v súvislosti s vykonávaním takýchto činností;
b) pôžičky a úvery.
§ 4
Výnimka
(1) Výnimky sa udeľujú:
(a) príjem z predaja bytov alebo domov s maximálnym počtom dvoch bytov vrátane súvisiacich parciel, kde ich predajca vlastnil a zároveň bol prítomný najmenej dva roky bezprostredne pred predajom. Výnimka sa nevzťahuje na príjmy z predaja takýchto bytov alebo domov, ak sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku na vykonávanie obchodných alebo iných samostatne zárobkovo činných činností do dvoch rokov od ich vysťahovania z obchodného majetku,
(b) príjmy z predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov neuvedené v písmene a), ak obdobie medzi nadobudnutím a predajom presahuje päť rokov. V prípade predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov nadobudnutých dedičstvom zosnulého, ktorý bol príbuzným skupiny priamych alebo manželských partnerov, sa obdobie piatich rokov skráti o obdobie, počas ktorého bol majetok zjavne vo vlastníctve zosnulého alebo zosnulého, ak majetok nadobudol po sebe nasledujúcim dedičstvom v rade priamych alebo manželských partnerov. Výnimka sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov vrátane tých, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. g), za predpokladu, že sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti do piatich rokov od ich vyradenia. Okrem toho sa oslobodenie nevzťahuje na príjmy daňovníka z budúceho predaja nehnuteľností, bytov alebo nebytových priestorov, ktoré sa uskutočnili do piatich rokov od nadobudnutia, a z budúceho predaja nehnuteľností, bytových alebo nebytových priestorov, uskutočneného do piatich rokov od ich vyradenia, a to aj v prípade, že kúpna zmluva sa uzavrie len päť rokov po nadobudnutí alebo päť rokov po predaji,
c) príjmy z predaja hnuteľného tovaru. Výnimka sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí za predpokladu, že obdobie medzi nadobudnutím a predajom nepresiahne jeden rok. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľného majetku vrátane príjmu z predaja hnuteľného majetku uvedeného v odseku 1 písm. g) za predpokladu, že sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku na vykonávanie podnikateľskej činnosti a iných samostatne zárobkovo činných činností daňovníka do piatich rokov od ich vylúčenia z obchodného majetku,
(d) prijatú náhradu, náhradu za neproporcionálnu škodu, plnenie poistenia majetku a vykonávanie poistenia zodpovednosti s výnimkou náhrady za stratu príjmu a platby z poistenia majetku, ktorá bola alebo je zahrnutá do obchodného majetku na vykonávanie obchodných alebo iných samostatne zárobkovo činných činností;
e) príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, bioplynových zariadení, biologicky rozložiteľných zariadení, geotermálnych energetických zariadení (ďalej len "inštalácie") v kalendárnom roku, v ktorom boli prvýkrát uvedené do prevádzky a v nasledujúcich piatich rokoch. Prvé uvedenie do prevádzky sa tiež považuje za prípady, keď sa zariadenie zrekonštruovalo, ak príjmy z prevádzky takéhoto zariadenia ešte neboli oslobodené. Obdobie výnimky sa nesmie prerušiť ani v prípade stiahnutia z trhu z dôvodu technického hodnotenia (§ 33) alebo opravy a údržby,
f) cena zo súťaže, z reklamnej súťaže, z reklamnej kompozície a cena zo športovej súťaže s hodnotou nepresahujúcou 10 000 Kč, s výnimkou ceny zo športovej súťaže pre daňových poplatníkov, kde je športová činnosť podnikateľskou činnosťou (§ 10 ods. 8). Cena ponuky a podobná cena zo zahraničia sú však úplne oslobodené, ak ju príjemca v plnej výške daroval na účely uvedené v oddieloch 15 ods. 8 a 20 ods. 5,
(g) náhrady prijaté podľa osobitných pravidiel, (2) príjmy z predaja nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku alebo cenných papierov vydaných podľa osobitných nariadení (2) a úroky z štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s opravným konaním na nápravu;
h) príjem získaný vo forme dávok a služieb nemocenského poistenia (zdravotná starostlivosť), 42) dôchodkového poistenia, 43) štátnej sociálnej pomoci, 44) sociálneho zabezpečenia, 45) dávok vyplývajúcich z uplatňovania nástrojov štátnej politiky zamestnanosti46) a všeobecného zdravotného poistenia 47) a dávok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu; Ak je to však príjem vo forme pravidelne vyplácaného dôchodku, od dane je oslobodený len suma 120 000 CZK ročne,
(c) príjem prijatý ako súčasť výživného alebo náhrady za takýto príjem podľa rodinného zákona;
i) sociálne dávky a služby, dávky štátnej sociálnej podpory a štátne dávky (príspevky) stanovené v osobitných nariadeniach;
(j) odmeny vyplatené zdravotníckym orgánom za odber krvi a iné biologické materiály z ľudského organizmu;
(k) štipendiá (2a) zo štátneho rozpočtu, pomoc a príspevky z fondov nadácií a občianskych združení (48) vrátane nepeňažných dávok okrem platieb prijatých za stratu príjmov a platieb, ktoré majú povahu príjmov podľa oddielov 6 až 9;
(l) iné dávky z poistenia osôb, ako sú osoby z poistenia určitého veku presahujúceho istinu,
(m) výkon, ktorý ozbrojené sily poskytujú vojakom základnej (náhradnej) služby, žiakom neaktívnych škôl a vojakom v rezerve, ktorí si vyžadujú cvičenia podľa osobitných predpisov, 3)
(n) disciplinárne poplatky zaplatené členom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov, 3)
o) sociálne dávky podľa zákona o určitých podmienkach poskytovania služieb3) a dávky súvisiace s ukončením služby členom ozbrojeného bezpečnostného zboru;
(p) služby poskytované občanom v súvislosti s výkonom verejnej služby, 4)
(r) príjmy z prevodu práv členov družstva, prevodu podielov v transformovanom družstve (13) alebo prevodu podielov v spoločnostiach, ktoré nezahŕňajú predaj cenných papierov, presahujú obdobie medzi nadobudnutím a prevodom piatich rokov. Oslobodenie od dane sa nevzťahuje na príjmy vyplývajúce z prevodu práv členov na družstvo alebo z prevodu účasti v spoločnostiach za predpokladu, že boli nadobudnuté z obchodného majetku daňovníka do piatich rokov od skončenia jeho podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Oslobodenie od dane sa okrem toho nevzťahuje na príjmy daňovníka pochádzajúce z budúceho prevodu práv členov družstva, z prevodu dodatočného podielu v transformovanom družstve alebo z prevodu účasti v spoločnostiach do piatich rokov od nadobudnutia a budúceho prevodu práv členov družstva alebo z prevodu účasti v spoločnostiach nadobudnutých z jeho obchodného majetku za predpokladu, že príjem z takéhoto prevodu vznikne do piatich rokov od ukončenia podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti daňovníka, a to aj v prípade, že zmluva o prevode sa uzatvorí len päť rokov po nadobudnutí alebo ukončení podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti;
(s) úroky z vkladov z úspor budov vrátane úrokov zo štátnej pomoci podľa osobitného zákona, 4a)
(t) výnosy z úrokov štátnych dlhopisov, 4d)
(u) príjem vytvorený nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrada za uvoľnenie bytu a náhradu (výplatu) za uvoľnenie bytu zaplateného užívateľovi bytu pod podmienkou, že použil alebo využil náhradu za poskytnutie bytu najneskôr do jedného roka po roku, v ktorom prijal vrátenie (vyrovnanie); daňovník oznámi jeho príjem daňovému správcovi do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol prijatý,
v) úrokové výnosy daňovníkov uvedených v článku 2 ods. 3, ktoré pochádzajú z dlhopisov vydaných v zahraničí daňovníkmi usadenými v Českej republike,
(w) príjmy z predaja cenných papierov nadobudnutých daňovníkom v rámci kupónovej privatizácie; príjmy z predaja iných cenných papierov, ak obdobie medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri mesiace. Výnimka sa nevzťahuje na príjmy z predaja cenných papierov, ktoré sú alebo boli zahrnuté do obchodného majetku do šiestich mesiacov od ukončenia podnikateľskej činnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7), a na príjmy z kapitálových aktív (§ 8),
(x) výnosy z odpísania záväzkov vyrovnania podľa osobitného zákona, 19a)
(y) hospodársky výsledok (zisk) alebo rozdiel, o ktorý príjem presahuje výdavky vyplývajúce z likvidácie konkurzu, 19a)
z) úrokové výnosy z hypotekárnych dlhopisov, 4d)
a) úroky z preplatkov priraditeľné správcovi (49) a úroky z preplatkov priraditeľné orgánu sociálneho zabezpečenia (50)
(zb) dotácie zo štátneho rozpočtu z rozpočtov miest, obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov na nadobudnutie hmotného kapitálu 20) alebo jeho technické hodnotenie.
(2) Oslobodenie od dane uvedené v odseku 1 písm. e) sa neuplatňuje, ak sa daňovník vzdáva oslobodenia tým, že oznámi daňovému správcovi najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto zdroje a zariadenia uvedené do prevádzky. oslobodenie v tomto prípade sa nevzťahuje ani na prenájom takýchto zariadení alebo na prevod vlastníctva takýchto zdrojov a vybavenia na iného vlastníka.
(3) Na účely dane z príjmu fyzických osôb sa obchodným majetkom rozumie súčet aktív (položky, pohľadávky a iné práva a peniaze ocenených iných hodnôt) vo vlastníctve daňovníka, ktoré boli alebo sú účtované.
§ 5
Základ dane a daňová strata
(1) Základom dane je suma, o ktorú príjmy daňovníka v kalendárnom roku (ďalej len "daňové obdobie") presahujú výdavky, ktoré zjavne vznikli na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ nie je v rôznych druhoch príjmov ustanovené inak (oddiely 6 až 10).
(2) V prípade daňovníka, ktorý počas zdaňovacieho obdobia súčasne dostáva dva alebo viac druhov príjmov uvedených v odsekoch 6 až 10, sa základ dane rovná súčtu podzákladov dane určenej podľa druhu príjmu, pričom sa použijú ustanovenia odseku 1.
(3) Ak podľa účtov výdavky presahujú príjmy uvedené v odsekoch 7 a 9, rozdiel je strata. Strata upravená podľa § 23 ("daňová strata") sa zníži o sumu podzákladov dane určenej na základe druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovení odseku 1. Táto strata alebo jej časť, ktorá sa nemôže uplatniť na zdanenie príjmu v zdaňovacom období, v ktorom vznikol, sa môže odpočítať od súčtu podzákladov dane stanovených podľa druhu príjmu uvedeného v odsekoch 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ustanovených v odseku 34.
(4) Príjmy daňovníka, ktorý neúčtuje v systéme dvojitého zadania počas 15 dní predchádzajúcich začiatku alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, do ktorého patrí, sa považujú za príjem vytvorený v tomto zdaňovacom období. Ak existuje dôkaz o príjmoch, ktoré možno ekonomicky pripísať predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu aj nasledujúcemu zdaňovaciemu obdobiu, považuje sa za príjem z daňového obdobia, do ktorého ho daňovník priradí. S hodnotením výdavkov sa zaobchádza primerane. Príjem zo závislej činnosti a funkčných výhod (oddiel 6) vyplývajúci z daňovníka nie viac ako 31 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré boli získané, sa považuje za príjem vytvorený v tomto zdaňovacom období.
(5) Základ dane nezahŕňa príjem oslobodený od dane a príjmu, pri ktorých sa ďalej stanovuje, že daň sa vyberá s osobitnou sadzbou dane podľa § 36 daňového základu.
(6) Príjem zahrnutý do základu dane (poddaňový základ) v predchádzajúcich daňových obdobiach, ktorý bol splatený, sa zníži o príjem (príjmy) alebo sa zvýši o výdavky (náklady) v daňovom období, v ktorom došlo k jeho vráteniu, za predpokladu, že existuje právny základ jeho vrátenia a že príjem nie je zaznamenaný v účtoch daňovníka pri určovaní základu dane (poddaňový základ) podľa § 7 a 9. V prípade súm použitých ako výdavky (náklady) v predchádzajúcich daňových obdobiach, pre ktoré existuje právny základ na splatenie zo strany príjemcu, sa tieto sumy zvýšia o príjmy (príjmy) alebo znížia o výdavky (náklady) v zdaňovacom období, počas ktorého došlo k vymáhaniu, za predpokladu, že vrátenie dane nebolo zaznamenané v účtoch daňovníka pri určovaní základu dane (pod-zdaniteľný základ) v súlade s § 7 a 9. Príjem zo závislých činností a funkčné výhody zahrnuté do základu dane (základ na výpočet daňového preddavku), pre ktorý existuje právny základ na vymáhanie, sa pre daňovníka zníži o príjem zo závislých činností a funkčných požitkov v kalendárnom mesiaci alebo v nasledujúcich kalendárnych mesiacoch v daňovom období, v ktorom sa vrátenie uskutočnilo.
(7) V prípade daňovníka s príjmom podľa odsekov 7 a 9 sa zohľadnia zásoby nadobudnuté v kalendárnom roku predchádzajúcom roku, v ktorom začal vykonávať svoju činnosť, alebo zásoby získané z dedičstva po zosnulom, ktorý mal príjem uvedený v odsekoch 7 alebo 9, za predpokladu, že dedič naďalej vykonáva činnosť zosnulého najneskôr šesť mesiacov po jeho smrti. To isté platí mutatis mutandis pre ostatné výdavky, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so začatím činnosti.
§ 6
Príjmy z závislých činností a funkčné výhody
(1) Príjmy z závislých činností
a) príjem zo súčasného alebo predchádzajúceho zamestnania, profesijného alebo členského vzťahu a podobný vzťah, v ktorom je platiteľ povinný dodržiavať pokyny platiteľa v priebehu svojej práce na príjmoch platiteľa. Tieto príjmy sú tiež príjmom za prácu žiakov a študentov z praktickej odbornej prípravy,
(b) príjem za prácu členov družstiev, akcionárov a správcov spoločností s ručením obmedzeným a príkazy spoločností s ručením obmedzeným, aj keď nie sú povinní plniť príkazy inej osoby v rámci svojej práce pre družstvo alebo spoločnosť;
c) odmeňovanie členov štatutárnych orgánov a iných právnych subjektov;
(d) príjem daňovníka vyplývajúci z výkonu závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa platí ako náhrada za stratu takéhoto príjmu platiteľom, za ktorý platiteľ nevykonáva závislú činnosť alebo funkciu.
(2) Daňovník s príjmom zo závislých činností a funkčných výhod sa ďalej označuje ako "zamestnanec," platca príjmu ako "zamestnávateľ."
(3) Príjmy uvedené v odseku 1 znamenajú príjmy na pravidelnom alebo jednorazovom základe, bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú právnym nárokom, bez ohľadu na to, či sú prijaté od zamestnávateľa zamestnancom alebo osobou, na ktorú bolo právo prevedené podľa osobitných pravidiel, 4b) a či sú zaplatené alebo pripísané k dobru, alebo pozostávajú z inej formy plnenia zo strany zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí sú zodpovední za závislý príjem. Príjem je tiež suma, o ktorú je odmena zamestnanca za tovar alebo služby poskytované zamestnávateľom alebo za prenájom nižšia ako ich bežná cena (§ 3 ods. 3) alebo suma uvedená v § 6 ods. 6 alebo cena účtovaná zamestnávateľom za porovnateľný tovar alebo služby iným zákazníkom.
(4) Príjmy pochádzajúce od zamestnávateľov, ktorí majú sídlo alebo majú bydlisko v Českej republike, a príjmy od daňovníkov, ako sú vymedzené v oddiele 38c, po znížení podľa odseku 13 písm. a), sú samostatným daňovým základom pre zdaňovanie s osobitnou daňovou sadzbou (§ 36), v prípade príjmu podľa odseku 1 písm. a) a d) a podľa odseku 10, ktorého celková suma pre toho istého zamestnávateľa nepresiahne 5000 CZK v kalendárnom mesiaci. To platí pre príjmy zamestnancov zo zamestnávateľa, pre ktorých zamestnanec neuplatňuje sumy oslobodené od dane na základe výpočtu daňových preddavkov alebo na základe výpočtu dane a nepodpísal daňové priznanie (§ 38k).
(5) Ak sú príjmy uvedené v odseku 4 odvodené zo zdrojov v zahraničí, základom dane (sub-základ dane) je základ dane stanovený v článku 5 ods. 2.
(6) Ak zamestnávateľ bezplatne poskytne zamestnávateľovi motorové vozidlo na prevádzku a súkromné použitie, suma 1% vstupnej ceny vozidla (odsek 29 ods. 1) sa považuje za príjem zamestnanca za každý kalendárny mesiac dodania. Ak ide o prenajaté vozidlo, vstupná cena vozidla je založená na pôvodnom vlastníkovi, aj keď dôjde k následnému nákupu vozidla.
(7) Nepovažujú sa za príjem zo závislých činností a podliehajú dani okrem príjmu, ktorý nepodlieha dani podľa § 3 ods. 4, nie sú:
(a) náhrada cestovných výdavkov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky stanovenej v osobitnom nariadení; (5) ak zamestnávateľ platí vyššiu náhradu, sumy, ktoré presahujú sumu stanovenú v osobitnom nariadení, sú zdaniteľnými príjmami uvedenými v odseku 1, aj keď toto osobitné nariadenie neobmedzuje vyplácanie vyšších náhrad;
(b) hodnotu osobných ochranných prostriedkov, umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov poskytnutých v rozsahu stanovenom v osobitnom nariadení, 5a) vrátane nákladov na údržbu osobných ochranných prostriedkov a pracovných prostriedkov, ako aj hodnotu poskytovaných jednotných prostriedkov vrátane ich náhrad za údržbu;
c) sumy prijaté zamestnávateľom s cieľom vzdať sa ich v jeho mene alebo sumy, ktorými zamestnávateľ platí zamestnancovi vykázané výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so zamestnávateľom, ako keby priamo vznikli zamestnávateľovi;
(d) kompenzácia za opotrebovanie vlastných nástrojov, zariadení a položiek potrebných na výkon práce poskytovanej zamestnancami podľa zákonníka práce.
(8) Ak zamestnávateľ zaplatí výdavky zamestnávateľa (kompenzácia) uvedené v odseku 7 písm. b) až d) paušálnu sumu, takéto výdavky sa považujú za vykázané do výšky paušálnej sumy stanovenej v osobitných pravidlách alebo paušálnej sadzbe stanovenej v kolektívnej zmluve alebo vnútorných pravidlách zamestnávateľa za predpokladu, že paušálna suma bola stanovená zamestnávateľom na základe výpočtov skutočných výdavkov. Rovnaký postup uplatňuje zamestnávateľ pri určovaní paušálnej sadzby v prípadoch, keď sa zmenili podmienky, za ktorých bola paušálna sadzba stanovená. Ak ide o paušálne používanie vlastných nástrojov, vybavenia a položiek potrebných na výkon práce zamestnanca, ktoré by sa inak amortizovali, vykazujú sa len v rozsahu, v akom by zamestnávateľ uplatnil odpisy porovnateľného hmotného majetku za rovnakých podmienok v nasledujúcich rokoch odpisovania.
(9) Okrem príjmov uvedených v oddiele 4 sa udeľujú aj oslobodenia od dane:
a) sumy, ktoré zamestnávateľ vynaložil na odbornú prípravu zamestnancov v súvislosti s jeho podnikaním; výnimka sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem,
(b) hodnota jedál poskytovaných zamestnávateľom ako nepeňažných dávok pracovníkom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci konkurenčných jedál poskytovaných prostredníctvom iných subjektov;
c) hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom ako nepeňažné dávky pracovníkom na spotrebu na pracovisku;
(d) nepeňažné dávky poskytované zamestnávateľom zamestnancom fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, sociálneho fondu alebo zisku (príjmu) po zdanení vo forme možnosti využitia rekreačných, zdravotníckych a vzdelávacích zariadení, predškolských zariadení, pretekárskych knižníc, telocviční a športových zariadení alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové podujatia; Ak sa však poskytuje zahraničná rekreácia vrátane zahraničných zájazdov, zamestnanec je oslobodený od hodnoty nepeňažných výhod v celkovej výške maximálne 10 000 Kč za kalendárny rok. Výkon zamestnávateľa posúdi aj zamestnanec pre rodinných príslušníkov zamestnanca,
e) sumy, ktoré je zamestnávateľ povinný zaplatiť podľa osobitných nariadení (21) pre poistenie sociálneho zabezpečenia, príspevok do národnej politiky zamestnanosti a zdravotné poistenie;
(f) výhoda, ktorú poskytuje zamestnávateľ zapojený do verejnej dopravy osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zľavnených lístkov;
(g) príjem členov bytových družstiev z osobného výkonu samostatnej družstevnej výstavby bytov, ktoré nie sú platené v hotovosti, ale pripísané na ich členské podiely;
h) príjem vytvorený nadobudnutím akcií zamestnancov podľa osobitného nariadenia22) pod menovitou hodnotou, s výnimkou výnosov z nich a príjmov z predaja (replaying) týchto akcií, nad nadobúdajúcou hodnotou, ktorá sa považuje za príjem z kapitálových aktív [odsek 8 ods. 3 písm. a) ];
(c) príjmy zo závislých činností vykonávaných na území Českej republiky, ktoré vyplývajú z daňovníkov uvedených v článku 2 ods. 3 od zamestnávateľov, ktorí majú svoje sídlo alebo majú bydlisko v zahraničí, za predpokladu, že daňoví poplatníci sa na území Českej republiky nezdržiavajú dlhšie ako 183 dní v kalendárnom roku alebo nemajú príjem z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2),
i) hodnota bezhotovostných darov poskytnutých z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa príslušného nariadenia, 6a) pre zamestnávateľov, na ktorých sa toto nariadenie nevzťahuje, hodnota bezhotovostných darov poskytnutých za podobných podmienok zo sociálnych fondov alebo zo zisku (príjmu) po zdanení do celkovej sumy 2000 CZK ročne pre každého zamestnanca;
(j) hotovostný výkon za vybavenie a vybavenie poskytované členom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov, 6b)
(k) náhrada za stratu príjmu (platu) zo služby poskytovanej členom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov, 6c)
(l) hodnotu prechodného ubytovania, nie pre ubytovanie súvisiace s prácou, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom ako nepeňažné dávky v súvislosti s výkonom práce, pokiaľ obec prechodného ubytovania nie je totožná s obcou, v ktorej má zamestnanec bydlisko;
m) mzdová náhrada vyplácaná podľa osobitných pravidiel 6d) rovnajúca sa rozdielu medzi dávkami nemocenského poistenia;
(n) príjem vytvorený výnosom akcií zamestnancov (dlhopisy) do výšky rozdielu medzi zaplatenou nominálnou hodnotou a predajnou hodnotou pri emisii za predpokladu, že rozdiel bol zdanený nadobudnutím pred 1. januárom 1993;
(o) náhrady za dôchodkové straty poskytnuté podľa zákonníka práce za obdobie pred 1. januárom 1989 a zaplatené po 31. decembri 1992;
(p) peňažnú výhodu vyplývajúcu z poskytovania bezúročných úverov alebo pôžičiek s úrokmi nižšími ako bežná úroková sadzba zo strany zamestnávateľa fondu kultúrnych a sociálnych potrieb v súlade s osobitným nariadením (6a) a pre zamestnávateľov, na ktorých sa toto nariadenie nevzťahuje, zo sociálneho fondu alebo zo zisku (príjmu) po zdanení, ak návratné pôžičky poskytnuté zamestnancom na účely bývania dosahujú výšku 100 000 CZK alebo preklenujú ťažkú finančnú situáciu až do výšky 20 000 CZK;
(r) peňažný príspevok na obnovenie udeleného druhu jednotných colných formalít;
(s) osobitný príplatok poskytnutý v cudzej mene členom ozbrojených síl vyslaným do mierových síl OSN mimo územia Českej republiky (6e) počas ich pobytu v zahraničí;
(t) peňažný príspevok na obnovenie udelených jednotných právnych požiadaviek člena požiarnej zbory;
(u) odstupné podľa vyhlášky č. 19 / 1991 Z. z. o zamestnaní a fyzickej bezpečnosti pracovníkov banského priemyslu, ktorí nie sú z dlhodobého hľadiska spôsobilí na prácu, vyplatené pracovníkom, ktorí boli preradení alebo prepustení zo zdravotných dôvodov z dôvodu rizika z povolania, choroby z povolania, pracovných úrazov alebo chorôb vyplývajúcich alebo zhoršujúcich sa z účinkov pracovného prostredia.
(10) Funkčné výhody sú:
(a) funkčné platy členov vlády, členov Českej národnej rady a platy vedúcich orgánov ústrednej vlády;
(b) odmeny za vykonávanie povinností v inštitúciách obcí, iných miestnych orgánoch, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a iných inštitúciách.
(11) Nepovažujú sa za funkčnú dávku a nepodliehajú dani z náhrady výdavkov vynaložených v súvislosti s plnením funkcie, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných pravidiel, s výnimkou náhrady ušlého príjmu. Príjem odborníkov a tlmočníkov sa nepovažuje za funkčnú výhodu ako činnosť vykonávaná podľa osobitných nariadení. 6f)
(12) Odseky 7, 8 a 9 sa uplatňujú mutatis mutandis na transakcie poskytované v súvislosti s výkonom funkcií.
(13) Základom dane (subzáklad) je príjem zo závislej činnosti alebo funkčných výhod, s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5, znížený o:
(a) výšku poistného na sociálne zabezpečenie, príspevok do národnej politiky zamestnanosti a všeobecné poistné na zdravotné poistenie, ktoré je podľa osobitných pravidiel (21) splatné zamestnancom; pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na takéto zahraničné poistenie,
(b) 25% príjmu zo závislej činnosti daňovníkov uvedenej v článku 2 ods. 5.
§ 7
Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1) Príjem z podnikania je
a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva, 7)
b) príjmy z podnikania, 8)
(c) výnosy z iných činností podľa osobitných pravidiel;
d) podiely akcionárov verejnej obchodnej spoločnosti a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným v zisku.
(2) Príjmy z iných samostatne zárobkovo činných činností, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v oddiele 6, sú:
(a) príjmy z používania alebo poskytovania priemyselných alebo iných práv duševného vlastníctva, autorských práv vrátane súvisiacich práv autorského práva, 9 vrátane príjmov z vydávania, reprodukcie a šírenia literárnych a iných diel,
b) príjem z výkonu nezávislého povolania, ktoré nie je ani podnikateľskou, ani podnikateľskou činnosťou podľa osobitných pravidiel;
(c) odmeňovanie expertov a tlmočníkov za ich činnosť podľa osobitných pravidiel. 6f)
(3) Základom dane (podzáklad) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 8. Tieto príjmy sa znížia o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie s výnimkou príjmov uvedených v odseku 1 písm. d). Odseky 23 až 33 sa uplatňujú na určenie základu dane (základ dane). Príjmy uvedené v článku 22 ods. 1 písm. c), f) a g) ods. 1 a 2 daňovým poplatníkom uvedeným v článku 2 ods. 3 predstavujú samostatný daňový základ pre zdaňovanie pri osobitnej daňovej sadzbe (článok 36).
(4) Základ dane (čiastočný základ dane) akcionára verejnej spoločnosti je súčasťou základu dane verejnej spoločnosti stanoveného v súlade s § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere ako rozdelený zisk podľa sociálnej zmluvy, inak sa rovná práci.9b) Ak podľa § 23 až 33 verejná spoločnosť vykazuje straty, časť tejto straty sa rozdelí akcionárovi, ako aj základ dane.
(5) Základ dane (sub-základ dane) doplnkovej spoločnosti je súčasťou základu dane spoločnosti s ručením obmedzeným zriadeného podľa § 23 až 33 na doplnkovú spoločnosť. Táto časť základu dane sa určuje v rovnakom pomere ako časť zisku, ktorý možno pripísať doplnkovému zisku podľa sociálnej zmluvy, inak rovnako. c) Ak podľa § 23 až 33 spoločnosť s ručením obmedzeným vykazuje straty, časť tejto straty sa rozdelí vedľajšiemu podniku rovnakým spôsobom ako základ dane.
(6) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znížia o príspevky na sociálne zabezpečenie, príspevok do štátnej politiky zamestnanosti a všeobecné poistné na zdravotné poistenie vyplácané členom verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkom komanditnej spoločnosti za predpokladu, že takéto poistenie nie je zaplatené ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, ale len do výšky poistného vypočítaného sadzbou bez toho, aby sa zvýšilo z maximálneho základu takéhoto poistenia.
(7) Príspevky na sociálne zabezpečenie, príspevky na štátnu politiku zamestnanosti a všeobecné poistné na zdravotné poistenie, ktoré platí verejná komerčná spoločnosť pre spoločníkov alebo komanditnú spoločnosť pre spoločníkov alebo spoločníkov, sú oslobodené od dane.
(8) Príjem autorov príspevkov do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie zo zdrojov v Českej republike je samostatným základom dane s osobitnou daňovou sadzbou (§ 36) za predpokladu, že príjem uvedený v odseku 2 písm. a) v kalendárnom mesiaci nepresahuje 3000 Kč.
(9) Ak daňovník neuplatňuje výdavky, ktoré zjavne vznikli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v článku 12 vo výške:
(a) 50% príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva, 7)
(b) 30% príjmov uvedených v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmov uvedených v odseku 8;
(c) 25% príjmov z podnikania, ostatných príjmov z podnikania podľa osobitných pravidiel a príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c).
(10) Ak daňovník uplatňuje výdavky uvedené v odseku 9, sumy výdavkov zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vznikli platiteľovi v súvislosti s dosiahnutím príjmu z podnikateľskej činnosti a iných samostatne zárobkovo činných činností, okrem príspevkov na sociálne zabezpečenie a príspevkov do vnútroštátnej politiky zamestnanosti a všeobecného zdravotného poistenia, 21), ktoré daňovník môže uplatňovať okrem preukázanej sumy, ale len do výšky poistného vypočítaného sadzbou bez toho, aby sa zvýšili z maximálneho základu pre takéto poistenie podľa osobitného pravidla. 21)
(11) Ak je majetok alebo hnuteľný majetok spoločným vlastníctvom jedného z manželov, ktorý sa používa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (odseky 1 a 2) jedným alebo oboma manželmi, majetok alebo hnuteľný majetok zapíše do majetku jeden z manželov. Ak majetok alebo hnuteľný majetok vlastní jeden z manželov, ale používa ho aj druhý z manželov na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (odseky 1 a 2), výdavky (náklady) na takýto nehnuteľný majetok alebo hnuteľný majetok, ktoré možno pripísať časti nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku použitého na podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť oboch manželov, sa môžu rozdeliť medzi oboch manželov v pomere, v akom ho používajú pri svojej činnosti podľa odsekov 1 a 2. Príjmy z predaja nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku v nespoločnom vlastníctve manželov sa zdaňujú zo strany manželov, ktorí mali takýto majetok alebo hnuteľný majetok zahrnutý do obchodného majetku. Po ukončení podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti sa uplatňuje postup stanovený v oddiele 10 ods. 5 zákona.
(12) Príjmy uvedené v článku 7 ods. 1 písm. d) sa nepovažujú za príjmy a nepodliehajú dani z náhrady cestovných výdavkov vyplácaných členom verejných obchodných spoločností a spoločníkom spoločností s ručením obmedzeným do výšky stanovenej v osobitnom nariadení. 5)
§ 8
Príjmy z investičných tovarov
(1) Príjmy z kapitálového tovaru, pokiaľ nie sú príjmom podľa článku 6 ods. 1 alebo článku 7 ods. 1 písm. d), sú:
(a) podiely na zisku (dividendy), úroky a iné výhody z cenných papierov alebo účasti v spoločnostiach s ručením obmedzeným a v spoločnostiach s ručením obmedzeným a podiely na zisku a podobné výhody z členstva v družstvách;
b) podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužívajú na doplnenie vkladu mínus podiel strát do pôvodnej sumy;
c) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov v holdingových knihách, úroky z finančných prostriedkov na holdingových účtoch;
(d) výnosy z vkladových certifikátov a rovnocenné vklady, ktoré im boli poskytnuté;
e) doplnkové dôchodkové dávky so štátnym príspevkom 9a) mínus zaplatené príspevky a štátny príspevok do doplnkových dôchodkových systémov;
f) dávky z poistenia voči určitému veku, znížené o zaplatené poistné. Odsek 10 ods. 7 sa uplatňuje na výpočet základu dane,
g) úroky a ostatné výnosy z poskytnutých úverov a úverov, úroky z vkladov na bežnom účte a úroky z hodnoty vkladu zaplateného v zmluvnej výške členov verejných spoločností. Úrok z vkladov na bežnom účte, ktoré nie sú určené na podnikanie podľa podmienok banky (základné účty, devízové účty atď.), sa posudzuje v súlade s písmenom c),
h) výnosy z bankoviek (napr. diskontné sumy z bankoviek, úroky z devízovej sumy).
(2) Účasť uvedená v odseku 1 písm. a) sa na účely tohto aktu chápe ako peňažný a nepeňažný príspevok do podnikania.
(3) Príjem z investičného majetku sa okrem toho považuje za príjem z kapitálového majetku:
(a) rozdiel medzi nominálnou (nominálnou) hodnotou dlhopisu vrátane zmenky na vklad alebo vkladu, ktorý sa mu zaplatil v rovnakom vyjadrení ako hodnota podielu zamestnanca v čase jeho návratnosti a predajnou hodnotou v čase emisie; v prípade predčasného spätného odkúpenia sa namiesto nominálnej hodnoty použije cena spätného odkúpenia;
b) príjmy z predaja práva na nákup cenných papierov.
(4) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až f) a odseku 3 písm. a), pokiaľ príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) nie sú odvodené zo zdrojov na území Českej republiky, sú samostatným základom dane s osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tento príjem pochádza zo zdrojov v zahraničí, nie je znížený o výdavky, základ dane (poddaňový základ).
(5) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. g) a h), ktoré nie sú znížené o výdavky, sú základom dane (podzáklad). Príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) sa znížia nákupnou cenou práva na nákup.
(6) Úroky a iné príjmy z vkladov na sporenie prijatých zamestnávateľom od jeho zamestnancov alebo prijatých bankou od jej zamestnancov za hanlivých podmienok ako od iných fyzických osôb sú samostatným daňovým základom pre zdaňovanie pri osobitnej daňovej sadzbe (§ 36).
(7) Doplnková dôchodková dávka so štátnym príspevkom (9a) sa považuje za základ dane s osobitnou sadzbou dane po znížení príspevkov a štátnych príspevkov do doplnkového dôchodkového systému. Ak sa dávka vypláca pravidelne počas určitého obdobia, tieto príspevky sa rovnomerne rozdelia na obdobie, počas ktorého sa dávka vypláca. Ak obdobie na poberanie dávky nie je vymedzené v doplnkovej dôchodkovej zmluve, stanoví sa rozdiel medzi mediánom dĺžky života 14) a vekom účastníka doplnkového dôchodku v čase, keď sa dávky začínajú prijímať prvýkrát.
§ 9
Príjmy z prenájmu
(1) Ak príjmy uvedené v odsekoch 6 až 8 neexistujú, príjmy z prenájmu sú:
a) príjem z prenájmu nehnuteľného majetku (ich časti) alebo bytov (ich časti);
(b) príjem z prenájmu hnuteľného majetku okrem príležitostného lízingu ustanoveného v článku 10 ods. 1 písm. a).
(2) Príjem uvedený v odseku 1 vyplývajúci zo spoločného vlastníctva manželov sa zdaňuje len jedným z nich.
(3) Základom dane (podzáklad dane) sú príjmy uvedené v odseku 1, mínus výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (oddiel 5 ods. 2). Odseky 23 až 33 sa uplatňujú na určenie základu dane (základ dane). Príjem z prenájmu daňovníkom uvedený v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmu z prenájmu nehnuteľností alebo nehnuteľností, samostatným daňovým základom pre zdaňovanie pri osobitnej daňovej sadzbe (§ 36).
(4) Ak daňovník neuplatňuje výdavky, ktoré zjavne vznikli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže ich uplatniť vo výške 20% príjmov uvedených v odseku 1.
(5) Ak daňovník uplatňuje výdavky uvedené v odseku 4, sumy výdavkov zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vznikli platiteľovi v súvislosti s dosiahnutím príjmu z nájmu uvedeného v článku 9.
(6) Charty, ktoré majú príjmy z prenájmu a o takéto príjmy žiadajú skutočné výdavky, ktoré vznikli pri dosahovaní, zabezpečení a udržiavaní týchto príjmov, vedú záznamy o príjmoch a výdavkoch, ktoré vznikli pri dosahovaní, zabezpečení a udržiavaní príjmov v časovom slede, registrácii hmotného a nehmotného majetku, ktorý možno amortizovať, registrácii vytvorenia a používania rezervy na opravu hmotného majetku, ak ho vytvárajú, záznamoch pohľadávok a záväzkov v daňovom období, v ktorom sa prenájom ukončí, a mzdových výkazoch pri platení miezd. Ak sa však daňoví poplatníci rozhodnú účtovať v systéme jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, aj keď sa podľa účtovných predpisov 20 nevyžadujú, uplatňujú tieto pravidlá, ak tak majú robiť počas celého zdaňovacieho obdobia, keď hnuteľný aj nehnuteľný majetok, z ktorého sa účtujú, sa nepovažuje za obchodný majetok v zmysle dane z príjmu.
§ 10
Ostatné príjmy
(1) Ostatné príjmy vyplývajúce zo zvýšenia aktív bez príjmov podľa § 6 až 9 sú:
a) príjem z príležitostných činností alebo príležitostného prenájmu hnuteľného majetku vrátane príjmu z poľnohospodárskej výroby, ktorý nevykonáva podnikateľ (samostatne zárobkovo činný poľnohospodár);
(b) príjem z prevodu vlastného majetku, hnuteľného majetku a cenných papierov s výnimkou uvedenou v oddiele 4;
(c) príjem z prevodu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo podielu na základnom imaní družstva vrátane podielov v transformovanom družstve (13), s výnimkou uvedenou v § 4;
(d) príjmy z dedičných priemyselných a iných práv duševného vlastníctva vrátane autorských práv a súvisiacich práv, 10)
e) dostali alimenty, dôchodky (11) a podobné opakujúce sa dávky s výnimkou uvedenou v oddiele 4;
(f) podiel člena obchodnej spoločnosti s výnimkou člena verejnej spoločnosti, spoločníka s ručením obmedzeným alebo člena družstva na likvidačnej bilancii spoločnosti alebo družstva;
g) podiel vyrovnania v prípade ukončenia účasti člena obchodnej spoločnosti s výnimkou člena verejnej obchodnej spoločnosti a pridruženého spoločníka s ručením obmedzeným alebo v prípade ukončenia členstva v družstve a iného podielu na aktívach družstva, 13)
(h) lotérie, stávky a iné podobné hry a súťaž a kompozícia vyhráva s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. b) a odseku 4;
(c) ceny zo súťaží a športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4.
(2) Príjem uvedený v odseku 1 vyplývajúci zo spoločného vlastníctva manželov sa zdaňuje jedným z nich.
(3) Okrem príjmov uvedených v oddiele 4 je daň oslobodená od dane:
a) príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) za predpokladu, že ich celková suma daňovníka nepresiahne 6000 CZK v daňovom roku;
(b) ceny z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolení vydaných podľa osobitných predpisov. 1).
(4) Základom dane (podzáklad dane) sú zjavne nižšie výdavky na príjmy, ktoré vznikli na jej dosiahnutie. Ak sú výdavky súvisiace s každým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjmy, rozdiel sa neberie do úvahy. Ak príjem uvedený v odseku 1 písm. h) a c) pochádza zo zdrojov v zahraničí, základom dane (sub-základ dane) je príjem, ktorý nie je znížený o výdavky. Ak existuje príjem z poľnohospodárskej výroby, výdavky sa môžu použiť v súlade s oddielom 7 ods. 9 písm. a). Príjmy vyplývajúce z splátok na základe zmluvy o predaji uzatvorenej alebo preddavku na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.
(5) V prípade príjmov uvedených v odseku 1 písm. b) sú výdavkami cena vyplývajúca z ocenenia prípadu, pre ktorý bol dlžník určený, a ak je vec dedičná alebo darovaná, cena určená na účely dane z dedičstva alebo daru. Ak sa hmotný majetok amortizuje podľa § 26 a nasl., ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo bol použitý na prenájom, výdavky sú zostatkovou cenou uvedenou v oddiele 24 ods. 2 písm. b). Ak ide o výmenu alebo výherný prípad, cena je založená na normálnej hodnote v mieste a v čase jej nadobudnutia (§ 3 ods. 3). Výdavky sú aj sumami preukázanými na technické hodnotenie, opravu a zachovanie prípadu vrátane iných výdavkov súvisiacich s vykonaním predaja s výnimkou výdavkov na osobnú potrebu daňovníka. Pri určovaní výdavkov sa nezohľadňuje hodnota vlastnej práce daňovníka na položkách, ktoré sám vypracoval alebo ohodnotil. Okrem výdavkov uvedených v článku 24 ods. 2 písm. r) a w) sa môžu použiť aj výdavky súvisiace s predajom a platbou obchodovania na trhu s cennými papiermi. Výdavky presahujúce príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) a c) v daňovom období, v ktorom po prvýkrát vznikajú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľného majetku, cenných papierov, nehnuteľností, budúceho predaja nehnuteľností alebo na predaj podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, spoločnosti s ručením obmedzeným, spoločnom podniku alebo dlhu, 12a), s výnimkou uvedenou v článku 4, sa môžu v tomto zdaňovacom období uskutočniť až do výšky tohto príjmu. Ak sa príjem vytvára v iných daňových obdobiach, uplatňuje sa rovnaký postup až do celkovej sumy, ktorú možno uplatniť podľa tohto ustanovenia.
(6) V prípade príjmov uvedených v odseku 1 písm. c), f) a g) sú výdavkami nadobúdacia cena akcie. Emisia nie je podielom na aktívach družstva prevedených v rámci transformácie družstiev podľa osobitného pravidla (13), s výnimkou podielu alebo jeho časti, ktorý je náhradou podľa osobitných pravidiel, (2) a s výnimkou iného podielu na aktívach družstva (13), ak je vydaný v naturáliách alebo v hotovosti.
(7) Dôchodok podľa osobitných právnych predpisov11 sa považuje za zdaniteľný základ (podzáklad) po znížení o sumu kúpnej ceny rovnomerne rozdelenú počas obdobia odchodu do dôchodku. Toto obdobie sa považuje za rozdiel medzi mediánom dĺžky života 14) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začína po prvýkrát dostávať. Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom vrátane bývalých zamestnancov, sú príjmy podľa oddielu 6.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaÚplné znenie zákona č. 28 / 1996 Z. z., Zákon českej národnej rady o daniach z príjmov (úplný text, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)
Typ predpisuVyhlásený úplný text
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia15.02.1996
Účinnosť od-
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania