Ústavný súd nezistil 254 / 2020 Z. z.
Ústavný súd zistil 7. apríla 2020 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
27.05.2020
Obsah
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VI./a
VI./b
VI./c
VII.
VII./a
VII./b
VII./c
VII./d
VII./e
VII./f
VIII.
㤠1
§ 2
§ 3
§ 3a
§ 4
IX.
IX./a
IX./b
IX./c
IX./d
IX./e
IX./f
X.
X./a
X./b
X./c
X./d
X./e
X./f
XI.
XI./a
XI./b
XI./c
XI./d
XI./e
XI./f
XI./g
XI./h
XII.
㤠3a
XII./a
XII./b
XII./c
XII./d
XII./e
XII./f
XIII.
㤠4
XIII./a
XIII./b
XIII./c
XIV.
㤠4
XIV./a
XIV./b
XIV./c
XV.
㤠4
XV./a
XV./b
XV./c
XVI.
㤠4
XVI./a
XVI./b
XVI./c
XVI./d
XVI./e
XVII.
㤠5a
XVII./a
XVII./b
XVII./c
XVII./d
XVII./e
XVIII.
㤠8
XVIII./a
XVIII./b
XVIII./c
XIX.
Zobrazeno prvních 200 z celkem 568 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
254
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd podľa článku 3 ods. 1 písm. b) zákona rozhodol 7. apríla 2020 na plenárnom zasadnutí predsedu Súdneho dvora Paula Rychetského (sudca spravodajcu) a sudcov Louisa Davida, Jaroslava Fenyka, Josefa Fialea, Jana Filipa, Jaromíra Jirsa, Tomíra Žirsu, Vladimira Láčníka, Pavla Šámala, Katřiny Šimáčkovej, Vojtěcha Šimíčeka, Milady Tomkovej, Davida Uhlíra a Jiřího Zemáneka na a) skupiny senátorov vymenovaných senátorom Ing. Veronica Vrecionová, o zrušení zákona č. 395 / 2009 Sb. o významnej trhovej sile pri predaji poľnohospodárskych a zneužívaní poľnohospodárskych výrobkov a ich používaní.
nasledujúce:
I. Odsek 3a písm. a) sa vypúšťa od dátumu uverejnenia tohto zistenia v zákone č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, zmeneného a doplneného zákonom č. 50 / 2016 Z. z., slovami "výška všetkých peňažných výsledkov dodávateľa, ktorých celková výška nesmie presiahnuť 3% ročných príjmov dodávateľa za posledný dokončený rozpočtový rok 12 mesiacov za potraviny dodané jednotlivému zákazníkovi v roku, v ktorom došlo k finančnej výkonnosti," v znení zákona č. 395 / 2009 Z. z., o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, v znení zákona č. 50 / 2016 Z. z.
II. Návrh odvolateľa a) na zrušenie oddielov 3, 4 ods. 1, 4 ods. 2 a 4 ods. 2 ustanovenia v slovách "najmä" a 4 ods. 2 písm. c), d), h), i) a k) zákona č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v znení zákona č. 50 / 2016 Z. z. sa zamieta.
III. Konanie o návrhu odvolateľa a) na zrušenie § 5 ods. 2, § 7, 8 a 9 zákona č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, zmeneného zákonom č. 50 / 2016 Z. z., sa týmto ukončuje.
IV. V ostatných prípadoch autorov návrh a) zrušiť zákon č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, zmenený zákonom č. 50 / 2016 Z. z., sa zamieta.
V. Návrh odvolateľky b) zrušiť § 5a ods. 1, § 5a ods. 2 slovami "21e, 21f a 21g" a § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v znení zmien a doplnení sa zamieta.
VI. V ostatných prípadoch sa autorov návrh b) zrušiť zákon č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v znení zmien a doplnení zamieta.
VII. Orgán pre hospodársku súťaž nie je vedľajším účastníkom tohto konania.
Odôvodnenie
Predmet úpravy
1. Dňa 7. septembra 2016 bol na Ústavnom súde predložený návrh skupiny 17 senátorov [ďalej len "remeselník a) "] zrušiť zákon č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, zmenený zákonom č. 50 / 2016 Z. z. (ďalej len "zákon o významnej trhovej sile" alebo "sporný akt"; Tieto skratky sa uplatňujú vo vzťahu k tomuto zákonu, ako aj vo verzii neskorších zákonov, znenie, v ktorom bol zákon v prípade potreby účinný, sa vždy špecifikuje.) (a) Bývalý senátor Ing. Veronica Vrecion bol menovaný, aby konal pre odvolateľa a konanie o tomto návrhu sa uskutočnilo v rámci sp. zn.
2. Ústavný súd dostal 30. júna 2017 predloženie inej skupiny 17 senátorov (ďalej len "žiadateľ b) "), ktorá bola na jednej strane určená ako odpoveď na pripomienky účastníkov konania k pôvodnej žalobe a na druhej strane ako doplnok k argumentu a rozšíreniu pôvodnej žaloby. Táto nová skupina senátorov pozostávala z 10 senátorov, ktorí podpísali pôvodný zákon a ďalších 7 senátorov. Mandát konať pre túto skupinu bol udelený senátorovi Georgeovi Oberfalzerovi. Toto podanie zatiaľ reagovalo na prijaté zmeny zákona o významnej trhovej sile, ktoré boli zavedené zákonom č. 104 / 2017 Z. z. a zákonom č. 183 / 2017 Z. z. Vo svojom závere návrh na zrušenie zákona č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v znení zmien a doplnení alebo zrušenie jeho článku 3a písm. a) v," ktorého celková hodnota nesmie presiahnuť 3% ročných príjmov dodávateľa za posledný dokončený rozpočtový rok 12 mesiacov pre potraviny dodané jednotlivému zákazníkovi v roku, v ktorom došlo k finančnej výkonnosti ," § 4 ods. 2 úvodnej časti ustanovení v slovách "najmä," § 4 ods. 2 písm. c), d), h) a k), § 5a a § 7 ods. 1 slovami" Výkon dohľadu a riadenia vykonávaný úradom podľa tohto aktu ." Keďže išlo o iný návrh ako iný odvolateľ, začal osobitné konanie, ktoré sa uskutočnilo v rámci sp. zn.
3. Uznesením z 19. septembra 2017 č. ÚS 30 / 06-113 Ústavný súd rozhodol spojiť dva návrhy na spoločné konanie. Účelom tohto konania sú teda dva návrhy na zrušenie zákona o významnej trhovej sile, z ktorých každý odkazuje na jeho znenie účinné v inom časovom období. b) akýmkoľvek návrhom odvolateľka navrhuje zrušenie len určitých ustanovení sporného práva.
Postihnuté právo
4. Zákon o významnej trhovej sile bol prijatý s cieľom zabrániť zneužívaniu významnej trhovej sily v dodávateľských vzťahoch v oblasti nákupu potravín na ďalší predaj a súvisiacich služieb. Podľa článku 3 ods. 1 zákona je významná trhová sila definovaná ako postavenie zákazníka, na základe ktorého zákazník môže bez spravodlivého dôvodu poskytnúť dodávateľom výhodu v súvislosti s nákupom potravín alebo prijatím alebo poskytovaním služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín. Na dosiahnutie tohto cieľa zákon stanovuje všeobecný zákaz zneužívania významnej trhovej sily, ktorý čiastočne špecifikuje, ako aj niektoré ďalšie povinnosti zákazníkov s významnou trhovou silou. Zároveň stanovuje pravidlá týkajúce sa dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona a trestných činov, ktoré môžu zákazníci spáchať v prípade porušenia predpisov.
5. Hoci zákon o významnej trhovej sile bol prijatý v roku 2009 a nadobudol účinnosť 1. februára 2010, jeho súčasné znenie sa výrazne líši od pôvodného znenia. Novela zákona č. 50 / 2016 Z. z. urobila podstatnú zmenu, ktorá ovplyvnila celý jej obsah a štruktúru. Aspoň čiastočne boli zmenené a doplnené všetky ustanovenia tohto zákona. V zmene a doplnení sa predefinovala definícia základných pojmov vrátane koncepcie významnej trhovej sily, ako aj povinností jednotlivých zákazníkov. Neskôr bol dvakrát zmenený a doplnený zákon o významnej trhovej sile. Zmenou zákona č. 104 / 2017 Z. z. (časť sedem, článok IX) sa do napadnutého zákona doplnili nové oddiely 5a a 7a, ktorými sa riadi orgán úradu pre hospodársku súťaž (ďalej len "orgán pre hospodársku súťaž"), aby vykonal sektorové vyšetrovania a využíval údaje z informačných systémov verejnej správy a upresnil a doplnil znenie oddielu 7 ods. 1 zákona o významnej trhovej sile. Následná zmena zákona č. 183 / 2017 Z. z. (časť stodeväťdesiatšesť, článok CC) sa týkala najmä vymedzenia trestných činov v súvislosti s prijatím zákona č. 250 / 2016 Z. z. o zodpovednosti za porušenia a konania. Odsek 5 ods. 2 bol z napadnutého práva vypustený, oddiel 7 ods. 2 a oddiel 8 ods. 1, 2 a 3 boli čiastočne zmenené a doplnené alebo doplnené (vrátane oddielu 8) a oddiel 8 ods. 6 boli doplnené. Tento pozmeňovací návrh tiež zmenil celý § 9 a vložil § 9a.
6. Citácie rôznych ustanovení sporného práva budú zahrnuté do iných častí tohto zistenia, v ktorých sa vykoná ich ústavné posúdenie.
Zhrnutie tvrdení odvolateľov
7. Ako už bolo uvedené, ústavný súd skúma zákon o významnej trhovej sile v tomto konaní na základe dvoch návrhov na jeho zrušenie. Nemožno však prehliadnuť, že cieľom návrhu bolo následne doplniť návrh odvolateľa a) a rozšíriť jeho tvrdenie, s ktorým odvolateľ b) úplne súhlasil. Odvolateľ a) už nemohol predložiť nový návrh, pretože medzičasom uplynulo funkčné obdobie niektorých senátorov, ktorí ho založili. S cieľom zjednodušiť ďalší text bude preto ústavný súd považovať argument predložený oboma odvolateľmi za spoločný, pokiaľ ich rozlíšenie nie je v konkrétnych prípadoch užitočné.
8. Odvolatelia považujú zákon o významnej trhovej sile za veľmi nekvalitný, neurčitý a diskriminačný zákon, ktorý neúmyselne zasahuje do práv dotknutých strán. Domnievajú sa, že zachováva celkový nekoncepčný dohľad nad výrobou a predajom potravinárskych výrobkov, ktorý zostáva v rukách niekoľkých štátnych orgánov. Sporný zákon je obvinený z minimálneho úspechu pri uplatňovaní a jeho cieľom je len ochrana dodávateľov pred vyjednávacou silou obchodných reťazcov. Na tento účel ukladá povinnosti len zákazníkom, t. j. jednej strane zákazníckych vzťahov dodávateľa, bez toho, aby vyriešila prípadné dominantné postavenie dodávateľa.
9. Rôzne tvrdenia odvolateľov budú podrobne zhrnuté a vyriešené v iných častiach tohto konštatovania, ale možno stručne uviesť, že odvolateľky namietajú
(a) neústavnosť postupu na prijatie zákona č. 50 / 2016 Z. z. z. z dôvodu, že ho mal v skutočnosti vypracovať úrad, ktorým je použitie samotného zmeneného zákona o významnej trhovej sile, ako aj neústavnosť postupu na prijatie zákona č. 104 / 2017 Z. z., podľa ktorého sa mal k tomuto aktu o pozmeňujúcich bodoch vykonať tzv. legislatívny dodatok, ktorým sa nový oddiel 5a vkladá do zákona o významnej trhovej sile a mení a dopĺňa sa oddiel 7 ods. 1;
b) neurčitosť niektorých pojmov obsiahnutých v zákone o významnej trhovej sile, ktorá bráni jeho ústavnému výkladu a uplatňovaniu a je v rozpore so zásadou neplatnosti trestného činu sine specizcerta podľa článku 39 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") a článku 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), vrátane neurčitosti samotnej definície zákazu zneužívania významnej trhovej sily podľa článku 4 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1 napadnutého práva, ktorý má za cieľ zakázať preukazovanie zakázaných aktov podľa článku 4 ods. 2 uvedeného zákona,
c) neprimerané zasahovanie do vlastníctva zákazníkov a ich práva na podnikanie, kde účel sledovaný napadnutým právom možno dosiahnuť aj prostredníctvom všeobecného súkromného práva nekalej hospodárskej súťaže a verejného práva uvedeného v zákone č. 143 / 2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane hospodárskej súťaže), v znení zmien a doplnení ("zákon o ochrane hospodárskej súťaže"),
d) priamy diskriminačný účinok zákona, ktorý sa prejavuje odlišným zaobchádzaním so zákazníkmi s významnou trhovou silou a dodávateľmi s významnou trhovou silou, a
(e) nepriamy diskriminačný účinok zákona, ktorý je v dôsledku uplatnenia kritéria ročného obratu 5 mld. CZK podľa § 3 ods. 4 sporného práva, od ktorého závisí významná trhová sila zákazníka, ovplyvnený najmä zahraničnými obchodnými reťazcami,
keďže vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým ustanoveniam namietajú
f) nadmerné a neprimerané obmedzenie výšky všetkých peňažných výhod dodávateľa vyplývajúcich z povinnej požiadavky zmluvy medzi zákazníkom s významným vplyvom na trhu a dodávateľom podľa článku 3a písm. a) sporného práva;
g) neprimeranosť zákazu určitých postupov pre rokovanie a uplatňovanie cenových podmienok používaných v obchodnom styku podľa článku 4 ods. 2 písm. c) a d) sporného práva;
(h) neprimeranosť zákazu ustanoveného v článku 4 ods. 2 písm. h) sporného práva na to, aby zákazník požiadal o náhradu pokút uložených kontrolným orgánom dodávateľovi bez toho, aby došlo k zavineniu;
i) neprípustnosti zákazu ustanoveného v článku 4 ods. 2 písm. i) napadnutého práva, aby zákazník mohol rokovať s dodávateľmi alebo uplatňovať na nich rôzne zmluvné podmienky nákupu alebo predaja služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín pri porovnateľných transakciách bez spravodlivého dôvodu;
(j) neurčitosť povinnosti dodržiavať výsledky úradných kontrol potravín, ktoré vykonávajú vnútroštátne dozorné orgány podľa článku 4 ods. 2 písm. k) sporného práva, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem podľa článku 40 ods. 5 charty a môže viesť k odmietnutiu súdnej ochrany zákazníkov v rozpore s článkom 36 ods. 1 charty,
k) neústavnosť odvetvových vyšetrovaní podľa článku 5a napadnutého práva vzhľadom na neprípustnosť ich účasti v súkromnej sfére a sebaurčenie informácií dotknutých strán a
l) neurčitosť pravidiel o ukladaní pokút podľa článkov 8 a 9 sporného práva, čím sa vytvára neprimerane široká miera voľnej úvahy pre správny orgán.
Konanie pred ústavným súdom
10. Ústavný súd podľa článku 69 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") postupne zaslal návrhy odvolateľov (a) a (b) komorám Parlamentu (odsek 1) a vláde (odsek 2) a ombudsmanovi (odsek 3) ako orgány oprávnené vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci konania.
11. Poslanecká komora vo svojich pripomienkach z 20. októbra 2016 a 19. októbra 2017 a senát vo svojich pripomienkach z 19. októbra 2016 a 23. októbra 2017, ktoré podpísali vtedajší predsedovia jednotlivých komôr Jana Hamaska a Milana Štácha, zhrnuli priebeh legislatívnych procesov, v rámci ktorých bol sporný zákon prerokovaný a schválený, ako aj zmenu zákona č. 50 / 2016 Z. z. a zákona č. 104 / 2017 Zb.
12. Dňa 17. 10. 2016 dostal ústavný súd v zákonnej stanovenej lehote oznámenie vlády o začatí konania, o ktorom vláda rozhodla uznesením č. 922 zo 17. 10. 2016. Vláda nariadila ministrovi pre ľudské práva, rovnaké príležitosti a právne predpisy, aby vypracoval podrobné vyhlásenie vlády v spolupráci s ministrom priemyslu a obchodu a predsedom úradu a aby ho poslal na ústavný súd. Vláda potom poverila ministra priemyslu a obchodu, aby toto konanie zastupoval. Na návrh odvolateľa a) vláda vyjadrila svoje názory vo veľkej miere listom z 9. novembra 2016, ktorý podpísal vtedajší minister pre ľudské práva, rovnaké príležitosti a právne predpisy Mgr. Jiří Dienstbier. Pokiaľ ide o návrh odvolateľky b), minister priemyslu a obchodu Jiří Havlicek, MBA, listom z 18. októbra 2017 k nemu v mene vlády uviedol pripomienky. Uviedol, že dozorný úrad zašle ústavnému súdu ako amicus curiae vyhlásenie, ktoré bude odrážať aj postavenie vlády, keďže patrí do jeho právomoci chrániť podnikateľské subjekty pred zneužívaním silnejšieho postavenia na trhu.
13. Ombudsman Mgr. Anna Shabatova, Ph. D., listom z 26. septembra 2016 informoval ústavný súd, že nevyužíva svoje právo zasahovať do tohto konania. Toto stanovisko bolo zachované v liste z 11. októbra 2017, v ktorom odpovedal na návrh odvolateľa b).
14. Úrad listom z 5. októbra 2016, ktorý podpísal jeho predseda Peter Rafaj, navrhol, aby ústavný súd rozhodol podľa § 63 zákona o ústavnom súde v spojení s oddielom 93 občianskeho zákonníka o jeho pristúpení ako vedľajšieho účastníka konania. Ústavný súd okrem toho dostal od úradu 3. novembra 2016 vyhlásenie o obsahu návrhu odvolateľa a) zaslaného úradom ako amicus curiae, ktorého obsah je rovnaký ako obsah vlády 9. novembra 2016. Úrad sa listom zo 17. októbra 2017 vyjadril k rozšírenému návrhu odvolateľky b) a ďalším argumentom.
15. Pôvodné pripomienky komôr Parlamentu, vlády a úradu vo svojom návrhu vo veľkej miere vyjadril odvolateľ b). V tejto súvislosti už splnil svoj návrh a funguje ako replika. Odvolateľ b) predložil pripomienky listom z 23. marca 2018.
16. Podobne ako tvrdenia odvolateľov vo svojich návrhoch, aj zhrnutie rôznych doplňujúcich pripomienok, konkrétne pripomienok vlády a úradu a odpovedí odvolateľa b), sa zahrnie do ostatných častí zistenia.
17. V súlade s článkom 44 zákona o Ústavnom súde Ústavný súd rozhodol v tejto veci bez ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie.
Žiadosť o postavenie vedľajšieho účastníka konania
18. Ústavný súd nevyhovel žiadosti úradu o prijatie svojho zásahu. V súlade s článkom 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde len tí, ktorým tento zákon priznáva postavenie vedľajšieho účastníka konania, majú právo na konanie týkajúce sa zrušenia právnych predpisov a iných právnych predpisov, t. j. ak nie sú splnené ostatné právne podmienky a ak sa nezriekne postavenia vedľajšieho účastníka konania - vlády (§ 69 ods. 2), ombudsmana (§ 69 ods. 3) a splnomocneného odvolateľa, ktorého návrh bol neprípustný z dôvodu, že ústavný súd už vo veci koná (§ 35 ods. 2). § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde teda vylučuje subsidiárne uplatňovanie § 93 ods. 1 a 2 občianskeho zákonníka (§ 63 zákona o ústavnom súde) na konanie pred ústavným súdom, čo znamená, že ústavný súd nie je oprávnený rozhodovať o prípustnosti účastníka konania na nikoho iného, čo sa vzťahuje aj na úrad [napríklad zistenie o 20.10.2004 sp. zn. pl. ÚS 52 / 03 (N 152 / 35 SbNU 117; 568 / 2004 Z.z.], zistenie o 26.4.2006 sp.
19. To však nebráni ústavnému súdu, aby sa domáhal svojho stanoviska, alebo ak je to vhodné, so zreteľom na stanovisko predložené ústavným súdom v rámci jeho posúdenia, vzhľadom na právomoc dozorného orgánu podľa zákona o významnej trhovej sile. V tomto prípade však bude len stanovisko zaslané úradom ako amicus curiae, v takom prípade závisí výlučne od ústavného súdu, či ho bude považovať za relevantné pre svoje rozhodnutie, alebo nie [zistenie z 22.1.2019 sp. zn. V prejednávanej veci Ústavný súd zohľadnil postavenie úradu, na ktoré sa vo svojich pripomienkach odvolávala aj vláda a zaoberal sa argumentmi v ňom uvedenými.
Konanie pred ústavným súdom
20. V prvom rade Ústavný súd preskúmal, či boli splnené všetky právne procesné podmienky na prerokovanie návrhov odvolateľov podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava"). V oboch prípadoch bola splnená podmienka schválenia návrhu skupinou senátorov podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde, keďže návrh bol podpísaný minimálnym počtom 17 senátorov. Tieto dva návrhy jasne spĺňajú všetky právne náležitosti (oddiel 34 zákona o ústavnom súde).
Prípustné k návrhu odvolateľa a) a dôvody čiastočného ukončenia konania
21. Žiadateľ a) predložil návrh na zrušenie zákona o významnej trhovej sile v znení zákona č. 50 / 2016 Zb. Keďže zmena nadobudla účinnosť 6. marca 2016, je možné dospieť k záveru, že návrh bol zameraný proti spornému právu v znení, ktoré bolo platné a účinné v čase jeho podania, a preto nebol uvedený dôvod jeho neprípustnosti podľa § 66 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Sporné právo však bolo následne zmenené zákonom č. 104 / 2017 Z. z. a zákonom č. 183 / 2017 Z. z., v dôsledku ktorých vznikla otázka, či tieto zmeny nepredstavujú dôvod na ukončenie konania podľa § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde v prípade dotknutých ustanovení. Podľa tohto ustanovenia, ak sa právo, iné právne predpisy alebo individuálne ustanovenia, ktorých zrušenie sa požaduje, prestanú uplatňovať pred skončením konania pred ústavným súdom, konanie sa ukončí.
22. Podľa ústavného súdu je dôvod na ukončenie konania týkajúceho sa návrhu odvolateľa (a) zjavne uvedený v prípade § 5 ods. 2 a 9 zákona o významnej trhovej sile, ktoré boli zrušené zmenou zákona č. 183 / 2017 Zb. a ako celok nahradený novým textom.
23. V prípadoch, keď v priebehu konania pred ústavným súdom nebolo celé napadnuté právo alebo jeho ustanovenie výslovne zrušené, ale len jeho časť, vrátane nahradenia niektorých jeho slov, posúdenie, či existuje dôvod na ukončenie konania podľa § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde, sa zakladá na tom, či zmena a doplnenie tiež znamená zmenu obsahu právnych predpisov vyjadrených touto právnou úpravou alebo jej ustanoveniami ako celku. Ak k takejto zmene došlo, tento dôvod pozastavenia sa môže rozšíriť na celý napadnutý právny predpis alebo jeho ustanovenia (alebo na jeho širšiu oddeliteľnú časť, ak sa to týka len) v znení zmenenom a doplnenom pred zmenou a doplnením, pretože už nie sú totožné s ich zmeneným a doplneným textom, a preto nie sú súčasťou ich účinného znenia (napríklad uznesenie z 26. septembra 2000 sp. zl. ÚS 35 / 2000 (U 33 / 19 SbNU 297)). Podobne to bude zmena a doplnenie celej spornej právnej úpravy alebo jej ustanovenia (alebo jej širšej časti), ak bola zrušená časť nahradená novým textom, ale nebolo možné ju oddeliť od zvyšku právnej úpravy alebo jej ustanovenia bez toho, aby sa zostávajúci text sám prijal ako vyjadrenie právneho predpisu.
24. Vo vzťahu k článku 7 ods. 1 zákona o významnej trhovej sile, zmeneného zákonom č. 50 / 2016 Z. z., Ústavný súd uvádza, že zmeny vykonané zákonom č. 104 / 2017 Z. z. v tomto ustanovení sa slová "O konaniach vykonávaných úradom o zneužívaní významnej trhovej sily" nahrádzajú slovami " O vykonávaní dohľadu a konaní vykonávaných úradom podľa tohto zákona." Táto zmena a doplnenie, ktorou sa predĺžili prípady, v ktorých sa ustanovenia zákona o hospodárskej súťaži uplatňujú mutatis mutandis, sa týka časti tohto ustanovenia, ktoré nemožno oddeliť od ostatných ustanovení. Preto sa platnosť skončila v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 104 / 2017 Z. z. nielen v rozsahu pôsobnosti ustanovenia citovaného v predchádzajúcej verzii, ktoré bolo nahradené novým textom, ale v rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia ako celku. Toto ustanovenie už nemôže existovať samostatne bez tohto zvyšku.
25. Ústavný súd okrem toho dospel k záveru, že § 7 ods. 2 zákona o významnej trhovej sile, zmeneného zákonom č. 50 / 2016 Z. z., uznal zmeny obsahu pridaním výnimiek z pravidla, že právne predpisy o kontrole sa nebudú uplatňovať na konanie úradu podľa tohto zákona. Od dátumu nadobudnutia účinnosti zákona č. 104 / 2017 Zb. Toto ustanovenie ako celok treba vnímať tak, aby sa už neuplatňovalo v predchádzajúcej verzii. Rovnaký záver sa vzťahuje na oddiel 8 zákona o významnej trhovej sile, zmeneného zákonom č. 50 / 2016 Z. z., aj keď zmena zákona č. 104 / 2017 Z. z. iba nahrádza slovo "administratívny priestupok" (v príslušnom čísle a páde) slovom "offence." Táto zmena nemala vplyv len na určenie správnych trestných činov, ktoré sú novými trestnými činmi, ale aj na ich právnu definíciu, ktorá nasledovala po všeobecnom nariadení obsiahnutom v zákone o zodpovednosti za porušenie a konanie [pozri zistenie zo 16.5.2018 sp. zn. Aj v tomto prípade ide o zmenu, ktorá v dôsledku ktorej sa platnosť článku 8 zákona o významnej trhovej sile, zmeneného zákonom č. 50 / 2016 Z.z., skončila po podaní žiadosti o zrušenie.
26. Dôvod ukončenia konania podľa článku 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde bol preto uvedený v prípade návrhu odvolateľky a) na zrušenie § 5 ods. 2, 7, 8 a 9 zákona o významnej trhovej sile, zmeneného zákonom č. 50 / 2016 Z. z.
Priznanie návrhu odvolateľa b)
27. Žiadateľ b) predložil návrh na zrušenie zákona o významnej trhovej sile v znení zákona č. 50 / 2016 Z. z., zákona č. 104 / 2017 Z. z. a zákona č. 183 / 2017 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1. júla 2017. Hoci sa tento návrh na účinnosť predchádzajúceho právneho nariadenia predložil 30. júna 2017, posledné dve zmeny boli v ten deň uverejnené v zbierke zákonov. Návrh preto nie je prípustný z dôvodu jeho predčasnej povahy podľa § 66 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Skutočnosť, že návrh je proti spornému právu v znení všetkých týchto zmien a doplnení, hoci text ešte nebol účinný, nepovažuje ústavný súd za spochybnený. Z obsahu návrhu je zrejmé, že tento argument odráža a reaguje na zmeny vykonané zákonom č. 104 / 2017 Z. z. a zákonom č. 183 / 2017 Z. z..
28. Návrh odvolateľa b) je však čiastočne neprípustný z dôvodu prekážky začatého konania (literabilita) podľa článku 35 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže v čase jeho podania ústavný súd už prerokoval návrh odvolateľky a) na zrušenie zákona o významnej trhovej sile, hoci zákon bol predmetom konania v jeho skoršom znení. Prekážka začatých konaní je daná v súvislosti s tými ustanoveniami zákona o významnej trhovej sile, ktoré neboli zmenené ani doplnené o zmeny a doplnenia zákona č. 104 / 2017 Z. z. a zákona č. 183 / 2017 Z. z. Týka sa to odsekov 1, 2, 3, 3a, 4, 5 (pôvodne oddiel 5 ods. 1, ktorý po zrušení odseku 2 zmeny a doplnenia zákona č. 183 / 2017 Z. z. neodkazuje na odseky 1), 6, 10 a 11 zákona o významnej trhovej sile.
29. V súvislosti so zostávajúcimi ustanoveniami zákona o významnej trhovej sile, ktoré sú účinné po nadobudnutí účinnosti jeho zmien a doplnení implementovaných zákonom č. 104 / 2017 Z. z. a zákonom č. 183 / 2017 Z. z., ktoré sú oddielmi 5a, 7, 7a, 8, 9 a 9a, nebol vydaný žiadny právny dôvod neprípustnosti alebo ukončenia konania.
Zhrnutie predmetu posúdenia
30. V tomto bode je žiaduce zhrnúť, že vecné posúdenie v tomto konaní je zákon o významnej trhovej sile, ktorý je platný od 1. júla 2017, keď jeho zmeny a doplnenia vykonané zákonom č. 104 / 2017 Z. z. a zákonom č. 183 / 2017 Z. z., pričom konania o návrhu odvolateľky sa vedú v rozsahu pôsobnosti oddielov 1, 2, 3, 3a, 4, 5, 6, 10 a 11 napadnutého zákona a v rozsahu pôsobnosti bodov 5a, 7, 7a, 8, 9 a 9a napadnutého práva.
Posúdenie spôsobilosti a ústavný súlad postupu prijímania sporných právnych predpisov
31. Pred Ústavným súdom bol schopný posúdiť obsah zákona o významnej trhovej sile s ústavným poriadkom, Ústavný súd, zmenený a doplnený zákonom č. 48 / 2002 Z. z., sa zaoberal tým, či sporné právo a jeho individuálne zmeny boli prijaté a vydané v medziach ústavy ustanovenej právomocou a ústavným spôsobom. Vo svojom hodnotení sa zaoberal aj argumentmi navrhovateľov, ktorí spochybnili postup prijímania zákona č. 50 / 2016 Z. z. a zákona č. 104 / 2017 Z. z.
Tvrdenia navrhovateľov
32. Odvolatelia vidieť chybu v postupe prijímania zákona č. 50 / 2016 Z. z., ktorý bol zmenený zákonom o významnej trhovej sile, v tom, že bol pripravený úradom. Hoci je zvykom, že sektorový orgán ústrednej štátnej správy pripravuje legislatívne zmeny, v ktorých podporuje koncepčné myšlienky vlády, v prípade orgánu nemožno prehliadnuť, že je to vyšší správny orgán dohľadu, ktorý je relatívne nezávislý od vládnej politiky a ktorý je viazaný iba zákonmi a nie vládnymi uzneseniami. Podľa odvolateľov je preto logické, že motivácia tohto orgánu bude zameraná na ochranu a posilnenie jeho kontrolného postavenia alebo na prehĺbenie funkcie kontroly a sankcií štátu, ktoré však budú na úkor jeho podriadených podnikateľských subjektov. Tento "oficiálne skreslený" charakter zákona mal byť kompenzovaný testom legislatívnej rovnováhy. Požiadavky tohto relatívne nezávislého orgánu ústrednej štátnej správy by sa mali skvalitňovať napríklad prostredníctvom poradnej práce legislatívnej rady vlády. Podľa autorov sa to však nestalo a požadovaná námietka nebola dosiahnutá ani pri diskusii o zmene zákona vo výboroch poslaneckej komory. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh napadnutého práva tak neprimerane posilnil postavenie úradu a na druhej strane znížil obrannú pozíciu kontrolovaných orgánov.
33. Odvolateľ b) do svojho návrhu doplnil dôvody na spochybnenie spôsobu, akým bol do zákona o významnej trhovej sile vložený odsek 5a, a zmenu a doplnenie § 7 ods. 1 zákona zmenou a doplnením č. 104 / 2017 Zb. Tieto ustanovenia sa stali súčasťou zákona na základe fakticky nesúvisiacej zmeny a doplnenia Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý mal iniciovať aj úrad. Podľa odvolateľa, b) na prvý pohľad, cieľom týchto ustanovení je vyhovieť účelu tohto zákona, ktorým bolo jednoducho zmeniť a doplniť niektoré právne predpisy v rámci riadenia informačných systémov verejnej správy. V oboch prípadoch boli teda tzv. legislatívnymi nálepkami, ktorých neprípustnosti bola predtým potvrdená ústavným súdom [zistenie 15.2.2007 sp. zn. ÚS 77 / 06 (N 30 / 44 ColLNU 349; 37 / 2007 Z. z.) ].
Pripomienky vlády
34. Vláda namietala proti tvrdeniu protiústavnosti prijatia týchto zmien zákona o významnej trhovej sile. Legislatívny proces sa mal vykonávať v oboch prípadoch štandardným spôsobom. Skutočnosť, že úrad bol zapojený do prípravy zákona, bola odôvodnená jeho postavením ústredného orgánu štátnej správy, ktorý sa týka podpory a ochrany hospodárskej súťaže a dohľadu nad dodržiavaním zákona o významnej trhovej sile. Je to úrad, ktorý má najviac poznatkov o tom, ako sa právna regulácia odráža v praktickom fungovaní vzťahov medzi dodávateľom a zákazníkom v oblasti predaja a nákupu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Nebol to pokus posilniť svoj vplyv, ale skôr zabezpečiť, aby boli prípady zneužívania trhovej sily spotrebiteľov voči dodávateľom potravín účinnejšie. Okrem toho, návrh zákona, ktorý bol neskôr vyhlásený za zákon č. 50 / 2016 Z. z., v priebehu diskusií v rokovacej sále na základe parlamentných zmien urobil podstatné zmeny.
Pripomienky úradu pre hospodársku súťaž
35. O námietkach odvolateľa b) vo vzťahu k postupu prijatia zákona č. 104 / 2017 Z. z. úrad tiež podrobne vyjadril svoje stanovisko. Odvolateľ b) mal podľa jeho názoru napadnúť tento zákon, a nie zmenené alebo vložené ustanovenia zákona o významnej trhovej sile. Podľa jeho názoru táto prax vyplýva z rozhodovacej praxe ústavného súdu [zistenie z 31.1.2008 sp. zn. b) Odvolateľ však nemôže byť v podstate prijatý. Porušenie zásady konzistentnosti práva (ako sa uvádza v zistení v sp. zn. To nie je prípad sporného práva. Odsek 5a zákona o významnej trhovej sile bol navrhnutý ako súčasť širšej zmeny a doplnenia návrhu zákona, ktorý navrhol Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako Garančný výbor poslaneckej komory v rámci takzvanej komplexnej zmeny a doplnenia. Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo regulovať väčšiu škálu sociálnych vzťahov, čo dokazuje skutočnosť, že v dôsledku toho bolo nakoniec zmenených a doplnených až 8 zákonov namiesto pôvodne plánovaných štyroch zákonov. Na rozdiel od pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní návrhu zákona tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh neobmedzil možnosť rozpravy Parlamentu. Nie je však podstatné, aby dôvody na jeho predloženie neboli zohľadnené v dôvodovej správe, ktorá teda nepredstavuje dostatočný obraz zámeru zákonodarcu. Okrem toho úrad je vylúčený z toho, že odvolateľ b) nenamieta proti spôsobu, akým bol prijatý článok 7a napadnutého práva, ktorý sa stal súčasťou zmeny zákona č. 104 / 2017 Z. z. v dôsledku toho istého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Replikácia odvolateľa b)
36. V odpovedi na pripomienky úradu odvolateľ b) uviedol, že úrad, ako napríklad amicus curiae, by sa mal vyjadriť len k vecným účinkom práva. Úrad však preberá úlohu zjavného obhajcu zákona vo svojich pripomienkach a v postupe jeho prijatia, v oblasti, kde je argument poslaneckej komory a senátu alebo vlády vhodnejší. V prípade zistenia sp. zn. pl. ÚS 24 / 07, materiálne prepojenie právnych predpisov prijatých jedným zložitým zákonom bolo dôležité pre zamietnutie návrhu, ale to nie je prípad zmeny zákona o významnej trhovej sile, ktorý bol zavedený zákonom 104 / 2017 Zb. Nie je to tak. Pôvodný návrh tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bol zameraný na riešenie otázky fungovania informačných systémov verejnej správy a ich používania, konkrétne materiálu súvisiaceho s rozšírením sporného zákona o § 7a, ale nie na reguláciu vyšetrovacích právomocí úradu. Podľa odvolateľa b) jeho návrh na zrušenie článku 5a a článku 7 ods. 1 slovami "vykonávanie dohľadu a konania úradom podľa tohto zákona" je preto stále opodstatnený.
Súvislosti preskúmania ústavnosti legislatívneho postupu
37. V prípade sporného práva a jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je jasne daná právomoc Parlamentu prijať ju podľa článku 15 ods. 1 ústavy. Okrem toho sa ústavný súd zaoberal postupom na ich prijatie z hľadiska toho, či sa zachoval ústavný postup stanovený v legislatívnom postupe, pokiaľ ide o účasť jednotlivých ústavných orgánov na ňom a či požadovaná väčšina poslancov alebo senátorov hlasovala za návrhy zákonov v každej rokovacej sále Parlamentu. Je to skutočnosť, pre ktorú by porušenie ústavných pravidiel bez ďalších pochybností o samotnej legitímnosti samotného zákona, a preto sa musí posúdiť v konaní o neplatnosť zákonov alebo iných právnych predpisov [zistenie z 27.11.2012 sp. zn. ÚS 1 / 12 (N 195 / 67 SbNU 333, 437 / 2012 Zb.], bod 178].
38. Naopak, ústavný súd neskúma spôsob, akým bol návrh zákona vypracovaný pred začatím legislatívneho procesu, konkrétne kto a do akej miery bol do neho zapojený a či boli vládne návrhy vypracované v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády. Nie je to ústavné pravidlo, a preto možná účasť iných osôb ako odvolateľov na príprave návrhu zákona alebo na možnom porušení právnych predpisov vlády nie je sama osebe schopná preukázať neústavnosť zákona [pozri. nález 18.8.2004 sp. zn. ÚS 7 / 03 (N 113 / 34 SbNU 165; 512 / 2004 Z. z.) alebo nález 13.12.2016 sp. zn. Pl. ÚS 19 / 16 (N 237/ 83 SbNU 677; 8 / 2017 Z. z.), bod 56].
39. Sporný zákon obsahuje aj ustanovenia, ktoré boli prijaté na základe návrhov odvolateľov týkajúcich sa obsahu nesúvisiaceho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, a v tejto skutočnosti je vidieť ich neústavnosť. Ústavný súd poznamenáva, že právomoc predložiť zmenu a doplnenie, ktorá vydáva, rozširuje alebo mení a dopĺňa niektoré časti pôvodného návrhu podľa článku 63 ods. 1 bodu 5 a článku 92 ods. 1 zákona č. 90 / 1995 Z. z. o rokovacom poriadku poslaneckej komory, zmeneného a doplneného zákonom č. 265 / 2014 Z. z., ďalej len "rokovací poriadok poslaneckej komory," je v prípade rokovaní o návrhu zákona pre členov, záručný výbor alebo iný výbor, ktorému bol návrh zákona nariadený. Limity tohto povolenia sa musia vykladať na jednej strane v súlade s požiadavkami zásady predvídateľnosti, jasnosti a vnútornej konzistentnosti práva vyjadrenej v právnom štáte podľa článku 1 ods. 1 ústavy (najmä zistenie sp. zn. ÚS 77 / 06 a zistenie sp. zn. pl. ÚS 24 / 07), na druhej strane, požiadavky slobodnej alebo slobodnej hospodárskej súťaže politických síl reprezentujúcich jednu zo zložiek demokratického štátu, ktoré sú vyjadrené najmä v článku 5 ústavy a v článku 22 Charty [na tento účel najmä 1.3.2011 sp. zn. pl. ÚS 53 / 10 (N 75 / 61 SbNU). Tieto zásady vedú k vzniku požiadaviek týkajúcich sa obsahu zmien a doplnení, ako aj spôsobu ich uplatňovania alebo prediskutovania.
40. Účel zmeny a doplnenia podľa článku 63 ods. 1 bodu 5 a článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku poslaneckej komory je v súlade s jej úzkym vzťahom k návrhu zákona, o ktorom sa diskutuje. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh by sa nemal odchýliť od materiálu, na ktorý sa vzťahuje tento návrh, podľa jeho obsahu (podrobnosti o sp. zl. ÚS 77 / 06). Úlohou ústavného súdu však nie je chrániť zákonnosť parlamentného postupu. Neústavnosť zákona, pokiaľ ide o postup jeho prijatia, nepredstavuje samotnú skutočnosť, že časť zákona bola prijatá na základe zmeny a doplnenia, ktoré nespĺňa túto požiadavku na obsah. Je nevyhnutné, aby tento postup znemožnil podriadiť návrh zákona skutočnému posúdeniu a diskusii Parlamentu vrátane účasti parlamentnej menšiny (Sp. zn. Tak by to bolo v prípadoch tzv. extrémnej systémovej nekonzistentnosti, keď by obsahová nekonzistentnosť návrhu zákona - v znení zmien a doplnení prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov - znamenala len formálne zmeny právneho štátu. Okrem toho by neústavnosť práva mohla vyplývať zo skutočnosti, že prijatím zmeny a doplnenia v samotnom závere legislatívneho procesu, ktorý by sa odchyľoval od materiálu, na ktorý sa vzťahuje tento návrh bez dostatočného času, by nebolo možné správne posúdiť a prediskutovať ho (ako by to bolo v prípade neprimerane deklarovaného stavu legislatívnej naliehavosti, pozri zistenie SPR 55 / 10 a zistenie SPR 53 / 10). Každá významná zmena a doplnenie, ako je to v prípade takzvaných komplexných zmien a doplnení [pozri zistenie zo 6. októbra 2010 sp. zn. pl. ÚS 39 / 08 (N 207 / 59 SbNU 3; 294 / 2010 Z. z.) ], alebo zmena a doplnenie predmetu právnej regulácie však bude postačovať na ústavnú úpravu, ak sa počas legislatívneho procesu vytvorí dostatočný priestor na diskusiu. Nesmie to byť prekvapujúca zmena, s ktorou sa najmä parlamentná menšina nemôže oboznámiť a nemôže sa k nej vyjadriť počas rokovaní.
Sebahodnotenie ústavnosti postupu prijímania napadnutého práva a jeho zmien a doplnení
41. Ústavný súd preskúmal postup prijímania zákona o významnej trhovej sile a všetky jeho existujúce zmeny a doplnenia. Po prvé, posúdil, či sa návrh zákona týkal dvoch komôr Parlamentu v ústave predpísanej postupnosti, či tieto zákony schválila potrebná väčšina poslancov a senátorov a či prezident republiky mal možnosť a prípadne právo vrátiť tieto zákony. Vychádzala z pripomienok strán a verejne dostupných informácií o legislatívnom procese.
42. Návrh zákona o významnej trhovej sile pri predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a ich zneužívaní (Chamber of Deputies, 5. parlamentné obdobie, 2006 - 2010, House of Press 431) predložili poslanci JUDr. Michal Hašek, Ing. Petr Zgarba, Ing. František Novosad, Ing. Václav Grüner, CSc., Ing. Ladislav Skopal a Ing. Josef Černánský Komora zástupcov 21. februára 2008. Parlament poslancov ho schválil v treťom čítaní 15. mája 2009 na svojom 56. zasadnutí (uznesenie 1223), keď zaň hlasovalo 78 zo 141 prítomných poslancov, 58 bolo proti a 5 sa zdržalo hlasovania. Senát rokoval o návrhu zákona (Senate, 7. funkčné obdobie, 2008 - 2010, Senate Press No. 86) na 8. zasadnutí 17. júna 2009 a vrátil ho do poslaneckej komory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (uznesenie č. 217). 49 zo 63 prítomných senátorov hlasovalo za, 14 sa zdržalo hlasovania. Komora zástupcov 9. septembra 2009 na svojom 60. zasadnutí schválila návrh zákona schválený Senátom (uznesenie 1344). 103 zo 180 prítomných poslancov hlasovalo za, 59 proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Prijaté právne predpisy boli doručené prezidentovi republiky 14. septembra 2009, ktorý ich nepodpísal a 25. septembra 2009 ich vrátil poslaneckej komore. Komora zástupcov následne trvala na pôvodnom návrhu zákona (uznesenie 1454). Hlasovanie o zákone, ktoré vrátil prezident republiky, sa uskutočnilo 3. novembra 2009 na svojom 64. zasadnutí (uznesenie 1454), pričom 106 zo 179 poslancov hlasovalo za, 63 proti a 10 sa hlasovania zdržali. Zákon bol uverejnený v zbierke zákonov 13. novembra 2009 vo výške 128 pod č. 395 / 2009 Zb.
43. Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov (Chamber of Deputies, 7. voľba, 2013 - 2017, House Press 444), predložila vláda Komore zástupcov 31. marca 2015. Poslanecká komora ju schválila na svojom 36. zasadnutí 9. decembra 2015 v treťom čítaní (uznesenie č. 993), pričom za ňu hlasovalo 131 zo 182 poslancov, 41 proti a 10 sa hlasovania zdržali. Senát prerokoval a schválil návrh zákona (Senate, 10. funkčné obdobie, 2014 - 2016, Senate Press No. 174) na svojom 18. zasadnutí 13. januára 2016 (uznesenie č. 323). 51 zo 67 prítomných senátorov hlasovalo za, 10 proti a 6 sa zdržalo hlasovania. Zákon bol vydaný 21. januára 2016 prezidentovi republiky, ktorý ho podpísal. Zákon bol uverejnený v zbierke zákonov 5. februára 2016 vo výške 17 pod č. 50 / 2016 Zb.
44. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2000 Z. z., o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 181 / 2014 Z. z., o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení súvisiacich zákonov (zákon o kybernetickej bezpečnosti) a niektorých ďalších zákonov (Chamber of Deputies, 7. voľba, 2013- 2017, House Press 852), predložený Komore zástupcov 28.6.2016. Parlament ho schválil na svojom 54. zasadnutí 3. februára 2017 v treťom čítaní (uznesenie 1553), keď zaň hlasovalo 131 zo 148 prítomných poslancov, 17 sa zdržalo hlasovania. Senát prerokoval a schválil návrh zákona (Senate, 11. funkčné obdobie, 2016 - 2018, Senate Press No. 58) na svojom 5. zasadnutí (rezolúcia č. 105) 8. marca 2017. 53 zo 63 prítomných senátorov hlasovalo za, 12 sa zdržalo hlasovania. Prijaté právne predpisy boli doručené 15. marca 2017 prezidentovi republiky, ktorý ich podpísal. Zákon bol uverejnený v Zbierke zákonov 5. apríla 2017 vo výške 39 pod č. 104 / 2017 Zb.
45. Návrh zákona, ktorým sa menia určité právne predpisy v súvislosti s prijatím zákona o zodpovednosti za porušenie a konanie a zákona o niektorých porušeniach (Chamber of Deputies, 7. voľba, 2013 - 2017, House Press 929), predložila vláda 5. októbra 2016 parlamentnej komore. Poslanecká komora ho schválila na svojej 56. schôdzi 7. apríla 2017 v treťom čítaní (uznesenie 1624), pričom za ňu hlasovalo 119 zo 169 poslancov, 18 proti a 32 sa hlasovania zdržali. Návrh zákona (Senate, 11. funkčné obdobie, 2016 - 2018, Senate Press No. 125) bol predložený Senátu 9. mája 2017, ale Senát neprijal žiadne uznesenie k nemu do 30 dní, v dôsledku čoho bol prijatý návrh zákona. Prijaté právne predpisy boli doručené 9. júna 2017 prezidentovi republiky, ktorý ich podpísal. Zákon bol uverejnený v zbierke zákonov 28. júna 2017 vo výške 66 pod č. 183 / 2017 Zb.
46. Keďže uvedené ústavné požiadavky boli splnené pre všetky štyri zákony, Ústavný súd ďalej posúdil námietky odvolateľov týkajúce sa jednotlivých zmien a doplnení alebo zmien a doplnení. Ústavný súd nepovažuje námietku, že návrh zákona, ktorý bol následne vyhlásený za zákon č. 50 / 2016 Z. z., bol vypracovaný úradom. Je to otázka podporovateľa práva, ako vypracoval svoj návrh. Neexistuje žiadna ústavná požiadavka, aby sa návrh zákona vypracoval bez účasti iných orgánov ako podporovateľov, alebo naopak s účasťou viacerých orgánov, ktoré sa navzájom vyrovnávajú.
47. K tvrdeniu odvolateľky b) že § 5a a § 7 ods. 1 slovami "Výkon dohľadu a postupov vykonávaných úradom podľa tohto zákona" boli prijaté ako protiústavný legislatívny doplnok, Ústavný súd konštatuje, že príslušné pozmeňujúce a doplňujúce body sa stali súčasťou návrhu zákona, ktorý bol neskôr vyhlásený za zákon č. 104 / 2017 Z. z. na základe zmeny a doplnenia Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Hoci možno uznať, že regulácia odvetvových vyšetrovaní a vykonávanie dohľadu podľa zákona o významnej trhovej sile neboli predmetom návrhu zákona vlády, zmena a doplnenie Garančného výboru nepredstavuje takzvanú extrémnu systémovú arbitráž, ani ju nemožno považovať za prekvapujúcu vzhľadom na legislatívny proces. Garančný výbor ho schválil na svojom 49. zasadnutí 16. novembra 2016, takže členovia mali k dispozícii dva a pol mesiaca pred tretím čítaním návrhu zákona. Príslušná zmena (označená ako A5) bola prijatá v treťom čítaní 3. februára 2017 134 hlasmi zo 146 prítomných členov, pričom 12 sa hlasovania zdržali. Ústavný súd preto nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť zákon o významnej trhovej sile alebo akékoľvek jeho zmeny a doplnenia prijaté v rozpore s ústavným poriadkom.
Právne vymedzenie zákazu zneužívania významnej trhovej sily
48. Ústavný súd sa na začiatku domnieva, že posúdenie podstaty zákona o významnej trhovej sile s ústavným cieľom je užitočné pri citovaní odsekov 1 až 4 tohto zákona, ktoré obsahujú definíciu účelu zákona, definíciu pojmu významnej trhovej sily a pojmy pojmu relevantná trhová sila (najmä dodávateľ, zákazník, kúpna aliancia) a samotný zákaz zneužívania významnej trhovej sily. V odseku 3a zákona o významnej trhovej sile sa stanovujú podmienky zmluvy medzi zákazníkom s významnou trhovou silou a dodávateľom. Tieto ustanovenia vrátane poznámok pod čiarou znejú takto:
(1) V tomto akte sa stanovuje:
(a) spôsob posudzovania a zabránenia zneužitiu významnej trhovej sily v súvislosti s nákupom potravín na účely ďalšieho predaja na území Českej republiky alebo služieb súvisiacich s takýmto nákupom alebo predajom potravín;
b) dohľad nad dodržiavaním tohto zákona.
(2) Podľa tohto zákona sa zneužívanie významnej trhovej sily, ktoré sa uskutočnilo v zahraničí, posudzuje aj v prípade, ak sa jej účinky vyskytli alebo sa môžu vyskytnúť v Českej republike.
Vymedzenie určitých pojmov
Na účely tohto aktu:
(a) dodávateľom, ak predáva potraviny na ďalší predaj alebo prijíma alebo poskytuje služby súvisiace s predajom potravín;
(b) kupujúcim, podnikateľom alebo nákupným združením uvedeným v písmene c), ak kupujú potraviny na ďalší predaj alebo prijímajú alebo poskytujú služby súvisiace s nákupom potravín; zákazník sa tiež považuje za zákazníka, ktorý takýto nákup alebo službu poskytuje inému zákazníkovi na základe zmluvy o príkaze;
c) nákup aliancií medzi skupinami zákazníkov, ktoré vyplývajú zo zmluvy, iného právneho konania alebo inej právnej skutočnosti, ktorá poskytuje spoluprácu medzi zákazníkmi v súvislosti s nákupom potravín na účely ďalšieho predaja alebo prijímania alebo poskytovania súvisiacich služieb, alebo ktoré boli zriadené na účely takejto spolupráce bez ohľadu na to, či má alebo nemá toto zoskupenie právnu subjektivitu;
d) potraviny alebo výrobku, ktorý je definovaný ako potravina priamo uplatniteľná Európskou úniou1.
1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178 / 2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín.
Významná trhová sila
(1) Významná trhová sila je postavenie zákazníka, na základe ktorého môže zákazník bez spravodlivého dôvodu poskytnúť dodávateľom výhodu v súvislosti s nákupom potravín alebo prijatím alebo poskytovaním služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín.
(2) Významná trhová sila sa posudzuje najmä so zreteľom na štruktúru trhu, prekážky vstupu a finančnú silu zákazníka.
(3) Ak je zákazník podnikateľom, ktorý zabezpečuje nákup potravín alebo služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín inému zákazníkovi na základe zmluvy o príkaze, jeho významná trhová sila sa posúdi spolu so stavom zákazníka, pre ktorého pôsobí.
(4) Významná trhová sila sa považuje za:
a) zákazník, ktorého obrat za predaj potravín a služieb s nimi súvisiacich v Českej republike presahuje 5 miliárd CZK za posledný dokončený rozpočtový rok 12 mesiacov,
(b) zákazník, ktorý je kontrolovanou osobou, ktorej obrat za predaj potravín a služieb s ňou súvisiacich v Českej republike nepresahuje 5 miliárd CZK za posledný dokončený rozpočtový rok 12 mesiacov, ak jeho obrat za predaj potravín a služieb s ňou súvisiacich v Českej republike spolu s obratom za predaj potravín a služieb s ňou súvisiacich v Českej republike presahuje 5 miliárd CZK za posledný dokončený finančný rok 12 mesiacov, alebo
c) nákupná aliancia, v ktorej celkový obrat jej členov za predaj potravín a služieb s ňou súvisiacich v Českej republike presahuje 5 miliárd CZK za posledný dokončený finančný rok v trvaní 12 mesiacov.
Formy zmluvy
Zmluva medzi odberateľom s významným vplyvom na trhu a dodávateľom sa dojednáva písomne a okrem základných častí zahŕňa:
(a) spôsob platby nákupnej ceny a lehotu na zaplatenie kúpnej ceny, výšku zľavy z nákupnej ceny alebo spôsob určenia, ak je poskytnutá, a vyplatenie nákupnej ceny nesmie presiahnuť 30 dní odo dňa prijatia faktúry, výšku všetkých hotovostných výsledkov dodávateľa, ktorých celková výška nesmie presiahnuť 3% ročného predaja dodávateľa za posledný dokončený rozpočtový rok 12 mesiacov za potraviny dodané jednotlivému zákazníkovi v roku, v ktorom sa finančná výkonnosť uskutočnila;
(b) čas alebo spôsob jeho určenia na dodanie predmetu nákupu a na určenie jeho množstva na určené obdobie alebo určenie množstva individuálnej dodávky predmetu nákupu;
c) ak sú prijaté a poskytované služby súvisiace s nákupom alebo predajom potravín, prostriedky spolupráce pri ich prijímaní a poskytovaní v rozsahu, rozsahu, spôsobe a čase výkonu, ceny alebo miesta určenia;
d) obdobie garantovanej platnosti nákupnej ceny, ktoré nesmie presiahnuť 3 mesiace odo dňa prvej dodávky potraviny, pre ktorú bola nákupná cena dohodnutá;
e) spôsobu prevodu dlhu, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami občianskeho zákona.
Zákaz zneužívania významnej trhovej sily
(1) Zneužívanie významnej trhovej sily je zakázané.
(2) Zneužívanie významnej trhovej sily je najmä:
a) rokovanie alebo uplatňovanie zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán;
b) rokovanie alebo nadobudnutie akejkoľvek platby alebo iného plnenia, za ktoré nebola poskytnutá služba alebo iná protihodnota alebo ktoré je neprimerané hodnote skutočne zaplatenej odmeny;
(c) žiadosť alebo nadobudnutie akejkoľvek platby alebo zľavy, ktorej výška, predmet a rozsah neboli písomne dohodnuté pred poskytnutím potravín alebo služieb, na ktoré sa platba alebo zľava vzťahuje;
(d) rokovanie alebo uplatňovanie cenových podmienok, podľa ktorých daňový doklad na zaplatenie kúpnej ceny za dodávku potravín nebude obsahovať konečnú sumu kúpnej ceny po zľavách dohodnutých na nákupnej cene, s výnimkou vopred dohodnutých kvantitatívnych zliav;
(e) rokovanie alebo uplatňovanie platieb alebo iné protiplnenie za prijatie potravín na predaj;
(f) rokovanie alebo uplatňovanie splatnosti nákupnej ceny potravín dlhšie ako obdobie uvedené v článku 3a písm. a);
(g) rokovanie alebo uplatňovanie práva na vrátenie nakúpených potravín s výnimkou podstatného porušenia zmluvy;
(h) požadovať náhradu za sankcie uložené kontrolným orgánom dodávateľovi bez toho, aby došlo k zavineniu;
i) diskriminácia voči dodávateľovi spočívajúca v rokovaní alebo uplatňovaní rôznych zmluvných podmienok na nákup alebo predaj služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín v porovnateľných transakciách bez spravodlivého dôvodu;
(j) vykonávanie auditu alebo inej formy kontroly dodávateľa zákazníkom alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorú poveril na náklady dodávateľa, vrátane požadovania analýzy potravín na náklady dodávateľa; alebo
(k) nedodržiavanie výsledkov úradných kontrol potravín vykonávaných orgánmi štátnej kontroly (2) zákazníkom.
2) Zákon č. 110 / 1997 Zb. o potravinách a tabakových výrobkoch, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré súvisiace zákony v znení neskorších predpisov."
49. Do citovaného textu zákona by sa malo doplniť, že porušenie povinností zákazníkov s významnou trhovou silou podľa oddielov 3a a 4 sporného práva predstavuje podstatu porušení podľa jeho oddielu 8. Zároveň môže mať dôsledky v súvislosti s platnosťou dohôd o súkromnom práve, ktoré by boli porušené z dôvodu neexistencie jednej z povinných požiadaviek zmlúv medzi zákazníkmi s významnou trhovou silou a dodávateľmi.
50. Zákaz zneužívania významnej trhovej sily je podstatou sporného zákona, pričom jeho definícia môže byť protiústavná a má vplyv na zostávajúce ustanovenia upravujúce dohľad nad jeho dodržiavaním a vymedzujúce skutočnosti porušenia, pričom sa zohľadňuje podstata vzájomnej závislosti. Posúdenie ústavnosti sporného práva ako celku teda v prvom rade závisí od posúdenia ústavnosti zákazu zneužívania významnej trhovej sily, v dôsledku ktorého Ústavný súd najprv riešil otázku istoty tohto zákazu a vzhľadom na vznesené námietky aj jeho súlad s právom zákazníkov podnikať podľa článku 26 ods. 1 charty a jeho možný priamy alebo nepriamy diskriminačný účinok.
Určitý zákaz zneužívania významnej trhovej sily
51. Tak ako pri iných právnych povinnostiach, aj ústavný súd skúmal, či zákaz zneužívania významnej trhovej sily podľa článku 4 ods. 1 v spojení s článkom 3 zákona o významnej trhovej sile spĺňa požiadavky istoty a predvídateľnosti práva vyplývajúceho z právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 ústavy a ktoré sú vždy uplatniteľné pri ukladaní povinností podľa článku 4 ods. 1 charty. Otázkou je, či zákazníci, na ktorých sa vzťahuje tento zákaz, už mohli predpokladať nezákonnosť určitých aktov v rámci vzťahov medzi dodávateľom a zákazníkom na základe znenia zákona o významnej trhovej sile, a preto by sa od nich mohlo vyžadovať, aby sa zdržali takýchto rokovaní. V prípade § 4 ods. 2 napadnutého zákona Ústavný súd musel v tejto súvislosti odpovedať na otázku prípustnosti demonštračného zoznamu prípadov zneužívania významnej trhovej sily, ktorý je vyjadrený v úvodnej časti tohto ustanovenia slovom "najmä ."
Tvrdenia navrhovateľov
52. Odvolatelia sa domnievajú, že vymedzenie vecnej pôsobnosti zákona o významnej trhovej sile a niektoré jeho ustanovenia nespĺňajú ústavné požiadavky jasnosti, istoty, jasnosti a predvídateľnosti práva. Nielenže používa niekoľko neurčitých výrazov (napríklad výrobok, tovar a výrobok, ktorý v skutočnosti označuje to isté, čo sa v praxi nemusí vôbec chápať), ale nerešpektuje podmienky zavedené v občianskom zákonníku. Namiesto toho zavádza nové koncepcie, ktoré nepatria do legislatívneho rámca Českej republiky a vedú k neistote strán právnych vzťahov. Neistoty sa týkajú aj vymedzenia skutočností trestných činov.
53. Jedným z ustanovení, proti ktorým sú tieto námietky smerované, je § 4 ods. 1 zákona o významnej trhovej sile, ktorý obsahuje všeobecnú doložku, že zneužívanie významnej trhovej sily je zakázané. Podľa odvolateľov je ťažké vymedziť obmedzenia pojmu "zneužívanie" a zákon neposkytuje žiadne usmernenie, ktoré by dozornému orgánu umožňovalo vykonať akýkoľvek výklad príslušného ustanovenia. Napriek tomu, že výklad, že len akty, na ktoré sa vzťahuje jedna z osobitných skutočností uvedených v článku 4 ods. 2, by mali byť ovplyvnené vzhľadom na vzájomný vzťah medzi týmto ustanovením a článkom 3 ods. 1, je potrebné stanoviť neústavnosť celého článku 4 zákona o významnej trhovej sile.
Pripomienky vlády
54. Na rozdiel od navrhovateľov, vláda je presvedčená o možnosti ústavne konzistentného výkladu sporného zákona. Podľa jeho názoru je možná neistota niektorých jej ustanovení nižšia ako intenzita, čo by vylúčilo možnosť ich výkladu pomocou obvyklých postupov interpretácie. Neurčitosť niektorých pojmov, ktoré charakterizovali pôvodný text zákona a ovplyvnili jeho uplatniteľnosť, bola zrušená zmenou zákona č. 50 / 2016 Z. z. Jej cieľom bolo objasniť právne nariadenie, čím sa posilní stav právnej a faktickej istoty, pokiaľ ide o rozsah povoleného alebo zakázaného konania. Pokiaľ ide o námietku, že napadnutý zákon nerešpektuje pojmy zavedené v Občianskom zákonníku a používa poznámku, ktorá tu nepatrí do legislatívneho rámca, vláda zdôraznila, že ide o nešpecifické tvrdenie. Zároveň dodala, že hoci nekonzistentnosť použitej terminológie je zjavnou skutočnosťou v českom právnom poriadku, sama osebe nie je dôvodom na zrušenie právnych predpisov.
55. Pokiaľ ide o vznesenú neistotu, vláda uviedla, že všeobecné pravidlo, ktoré je ďalej uvedené v iných právnych ustanoveniach, bolo vyjadrené vo všeobecnej doložke. Ide o rovnakú kategóriu pojmov ako dobrá viera alebo spravodlivý obchod, to znamená tie, ktoré umožňujú uplatňovať prírodné práva pri uplatňovaní pozitívneho práva. Pravidlá správneho práva alebo práva hospodárskej súťaže nemožno uplatňovať bez akejkoľvek ďalšej zásady trestného práva, ak fakty o trestných činoch musia byť definované pomerne presne v súlade so zásadou subsidiarity v súvislosti s trestnou represiou a ultima ratio. Jedným zo základných rozdielov je, že vzhľadom na nižšiu sociálnu ujmu administratívnych trestných činov v porovnaní s trestnými činmi je používanie neurčitých právnych podmienok všeobecne prijateľné v oblasti správneho práva.
56. Všeobecná definícia všeobecných ustanovení je neoddeliteľnou súčasťou práva hospodárskej súťaže a regulácie sociálnych vzťahov. Účelom práva hospodárskej súťaže, či už súkromného alebo verejného, je odstrániť zlyhania trhu, ktoré si vzhľadom na rozmanitosť trhových vzťahov nevyhnutne vyžadujú univerzálnosť právnej regulácie. Podľa vlády je tento koncept prijatý nielen doktrínou, ale aj rozhodovacou praxou ústavného súdu [zistenie z 29.5.1997 sp. zn. III. ÚS 31 / 97 (N 66 / 8 SbNU 149) ] a správnymi súdmi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 3.10.2008 sp. zn. 7 Afs 40 / 2007). Otázka možnosti vymedziť skutkové okolnosti správnych trestných činov prostredníctvom prázdnych právnych noriem nie je odôvodnená, keďže článok 4 sporného práva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by odkazovalo na zákonný zákon.
Reakcia odvolateľa b) a zmena a doplnenie návrhu
57. Odvolateľ b) odpovedal na pripomienky vlády. Uvedomuje si, že porovnanie so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže sa ponúka tam, kde existuje zákaz zneužívania významnej trhovej sily. Takisto definuje zákaz zneužívania dominantného postavenia vo forme všeobecnej doložky, ktorá je doplnená preukázaním možných foriem vykonávania. Tu sa končí podobnosť. Zjavná široká definícia podstaty zneužitia dominantného postavenia je obmedzená a vymedzená materiálnou podmienkou, že predmetné zneužitie musí byť "na úkor iných konkurentov alebo spotrebiteľov," ako aj všeobecnou závažnosťou trestných činov uvedených v oddiele o hospodárskej súťaži, ktorá vyžaduje, aby sa sankcionované konanie narúšalo alebo hrozilo narušením hospodárskej súťaže a v neposlednom rade aj bohatú českú judikatúru a judikatúru Únie týkajúcu sa príslušnej otázky. Na druhej strane napadnutý zákon nestanovuje takéto obmedzenia týkajúce sa pojmu zneužívanie významnej trhovej sily. To platí o to viac, že novela zákona č. 50 / 2016 Z. z. vypustila požiadavku, aby konanie, na ktoré sa vzťahuje zákon o významnej trhovej sile, malo za cieľ alebo výsledok "závažného narušenia hospodárskej súťaže na príslušnom trhu." Vypustenie tejto požiadavky vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či tento právny predpis možno vôbec považovať za právo hospodárskej súťaže.
58. Opis chýbajúcej právnej regulácie vyplývajúcej z vysokého stupňa neistoty by hypoteticky presiahol výklad, ktorý by bol považovaný za zneužitie významnej trhovej sily len tými rokovaniami, ktoré spadajú pod jeden z konkrétnych skutkových prvkov podľa § 4 ods. 2 zákona o významnej trhovej sile. To by však musel byť zoznam daňových poplatníkov, a nie ukážkový zoznam. V prípade, že ústavný súd nevyhovie návrhu na zrušenie zákona o významnej trhovej sile ako celku, b) odvolateľ navrhol zrušenie aspoň niektorých ustanovení vrátane slova "najmä" v úvodnej časti bodu 4 ods. 2 napadnutého práva, v ktorom vidí porušenie zásady "nullum criminaln sine specizcerta." Vymazaním tohto slova by zoznam osobitných skutočností stratil svoju demonštratívnu povahu, a tým konkrétnejšie definoval, čo sa myslí zneužívaním významnej trhovej sily.
Pripomienky úradu pre hospodársku súťaž
59. Úrad sa tiež vyjadril k námietkam odvolateľov, že zákon nespĺňa ústavnú záruku "nullum criminen sine specie." Podľa jeho názoru je zo všeobecnej doložky celkom jasné, aké prvky musia byť stanovené, aby mohol dozorný úrad preukázať, že zákazník má značnú trhovú silu. Jednoznačne existuje aj zákaz zneužívania tohto stanoviska. Znenie všeobecnej doložky vrátane demonštratívneho zoznamu skutočností bolo v podstate prevzaté zo zákona o hospodárskej súťaži. Nie je pravda, že v rozpore so zneužívaním dominantného postavenia, ktoré musí byť škodlivé pre iných konkurentov alebo spotrebiteľov, neexistuje žiadna podstatná náprava za zneužitie významnej trhovej sily a že neexistuje žiadny limit na neprimerane široký pojem "zneužívanie významnej trhovej sily." Oddiel 3 ods. 1 napadnutého práva sa tiež musí považovať za súčasť všeobecnej doložky. Je to spravodlivý dôvod a možnosť uvaliť výhody na dodávateľov predstavuje podstatnú opravu. Úrad určí a preukáže splnenie oboch týchto charakteristík v správnom konaní.
60. S cieľom preukázať skutočnosti dozorný úrad uviedol, že tak ako v oblasti hospodárskej súťaže, ani všetky nekalé obchodné praktiky nemôžu byť primerane pokryté presným výpočtom skutkových okolností v zákone. Týmto spôsobom sporné právo vo svojej pôvodnej verzii obsahovalo niekoľko úplných príloh. Skutočnosťou však bolo, že zákazníci, ktorí zneužívali svoju trhovú silu, boli schopní pružne reagovať na prísny zoznam postupov uplatňovaním nových postupov, ktoré nie sú uvedené v zákone. To je tiež dôvod, prečo zmena a doplnenie zákona ustúpili "otrokovi" v zozname nekalých obchodných praktík a v zákone definovali len najvážnejšie okruhy nekalých obchodných rokovaní. Možno len dodať, že na takto formulovaných skutočnostiach nie je nič nejasné, naopak, zahŕňajú najbežnejšie nekalé obchodné praktiky, ku ktorým dochádza v potravinárskom sektore. Úrad nemá problém s vymedzením správneho konania. Preukázanie zoznamov zakázaných dominantných praktík je zakotvené v zákone o ochrane hospodárskej súťaže od roku 2001, keď zákon nadobudol účinnosť a ešte nebol zrušený. Ak neexistuje žiadny protiústavný zoznam skutočností, potom nie je jasné, prečo by neústavný zoznam skutočností v zákone o významnej trhovej sile mal byť neústavným zoznamom skutočností.
61. Úrad nesúhlasí s tým, že vypustením slova "najmä" z článku 4 ods. 2 zákona o významnej trhovej sile sa stane demonštratívnym zoznamom faktov, ktoré sú konečné a úplné. Zatiaľ čo v praxi sa vo všeobecnosti používajú existujúce a formulované skutočnosti, nemožno vylúčiť situáciu, keď nespravodlivá obchodná praktika uplatnená z nejakého dôvodu presne nezodpovedá skutočnostiam stanoveným zákonom. V dôsledku odstránenia slova "najmä" by úrad nemohol penalizovať svoju žiadosť a napraviť poruchu.
Replikácia odvolateľa b)
62. Odvolateľ b) sa domnieva, že pripomienky úradu vo viacerých aspektoch potvrdzujú neurčitý a nejednoznačný charakter sporného práva. Je potrebné pripomenúť, že trochu prekvapujúce tvrdenie úradu, že zákazník môže upustiť od podozrenia z potenciálneho zneužitia významnej trhovej sily, ak preukáže, že mal spravodlivý dôvod konať. Z hľadiska zásad správneho trestu je pre podozrivého v správnom priestupku sotva prijateľné dokázať fakty o jeho nevine. Okrem toho je "spravodlivé odôvodnenie" úplne neprípustné v súvislosti s ukladaním sankcií za správne trestné činy, pretože posúdenie spravodlivosti závisí od mnohých subjektívnych okolností, ktoré presahujú ich predchádzajúce znalosti z hľadiska potenciálne zodpovedných orgánov. Odvolatelia si v tejto súvislosti nemôžu predstaviť, že by sa kritérium "spravodlivosti" určitého správania alebo správania použilo ako súčasť definície skutkových okolností trestných činov podľa trestného zákonníka. Neexistujú žiadne zásadné rozdiely medzi trestnými alebo administratívnymi sankciami z hľadiska zásad takýchto sankcií.
63. Tvrdenie dozorného úradu nemôže byť akceptované tým, že veľmi nejasná všeobecná doložka o zneužívaní významnej trhovej sily obsiahnutá v § 4 ods. 1 sporného práva spĺňa podmienky na vymedzenie tohto stanoviska v jeho § 3 ods. 1. Táto definícia nesprístupňuje adresátom sporného práva ďalšie zakázané rokovania. Upresňuje len určité kvalifikované postavenie, v ktorom sa vymedzuje rozsah pôsobnosti tohto zákona, a to, že iba zákazník s významným vplyvom na trhu môže spáchať priestupky, ktoré ukladá. Preto pri rozhodovaní o tom, či sa zákazník dopustil porušenia, by dozorný úrad mal najprv zistiť, či má značnú trhovú silu podľa článku 3 sporného zákona. Až potom by mala dokázať, či bola splnená jedna zo skutočností priestupku. Ak je však podľa úradu zákon v skutočnosti určený na "návrat" k definícii významnej trhovej sily podľa § 3 ods. 1 zákona, potom podľa odvolateľa písm. b) to nie je ústavné riešenie zhody. Takto formulovaný zákon neumožňuje jeho adresátom určiť, aké opatrenia sú povolené a aké sankcie možno uložiť.
64. Ak úrad obhajuje ústavnosť legislatívneho riešenia zvoleného na základe údajného podobného práva hospodárskej súťaže, odvolatelia už vo svojom návrhu vysvetlili, do akej miery je situácia v tomto zákone odlišná. V prvom rade bohatá česká a európska judikatúra dostatočne zužuje rozsah zneužitia dominantného postavenia. Klasifikácia tejto látky podľa podstatných prvkov, ktoré sú urážkou konkurentov alebo spotrebiteľov a narušením hospodárskej súťaže, je tiež dostatočne špecifická. To isté sa však nevzťahuje na zneužívanie významnej trhovej sily, ktorá má byť kvalifikovaná vzhľadom na neexistenciu spravodlivého dôvodu a uloženie výhody. Posúdenie spravodlivého dôvodu sa môže v prípade jednotlivých potenciálne chybných rokovaní líšiť. Je skutočne ťažké odhadnúť, čo predstavuje spravodlivý dôvod v súvislosti s každým konkrétnym rokovaním. V zásade možno uložením výhody len vo všeobecnosti uviesť správanie, ktoré článok 4 ods. 2 sporného práva zakazuje v individuálnych konkrétnych skutočnostiach. Neexistuje však žiadna osobitná dodatočná podmienka.
65. b) Podľa odvolateľa úrad vo svojich pripomienkach pripúšťa, že závisí najmä od jeho vôle zaoberať sa konaním sporného práva. So zreteľom na zásadu vyčíslenia verejného práva, ako sa uvádza v článku 2 ods. 3, je však úplne neprijateľné, aby orgán verejnej moci rozšíril svoju pôsobnosť výkladom, najmä ak ide o možnosť uložiť trestné sankcie za trestné činy. Samotný úrad zdôraznil potrebu rozsiahleho výkladu zákazu zneužívania významnej trhovej sily, čo naznačuje koncepčnú neústavnosť sporného práva. Je to rovnaké, ako keď trestný zákonník definuje zločiny "najmä" o tom, čo alebo čo robiť.
Samohodnotenie
66. Ústavný súd zdôrazňuje, že podľa zákona uvedeného v článku 4 ods. 1 Charta musí byť vždy stanovená zákonom a spĺňať základné požiadavky právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 ústavy. Patria sem požiadavky na jasnosť a istotu práva [zistenie 24.5.1994 sp. zn. pl. ÚS 16 / 93 (N 25 / 1 SbNU 189; 131 / 1994 Z. z.) ] a pre jeho predvídateľnosť, jasnosť a vnútorné nezrovnalosti [napríklad zistenie 12.2.2002 sp. zn. Pl. ÚS 21 / 01 (N 14 / 25 SbNU 97; 95 / 2002 Z. z.) alebo zistenie sp. zn. Pl. ÚS 77 / 06, bod 36].
67. Neurčitosť právnych pojmov nie je v právnom systéme nezvyčajná a v podstate vyplýva z abstraktnej a regulačnej povahy právnych noriem. Nevytvára neústavnosť samotných právnych predpisov. Ak však zákon stanovuje určitú povinnosť, je potrebné, aby jej miera neistoty práva nebránila v tom, aby bola dostupná adresátom na základe znenia zákona, pričom sa použijú obvyklé metódy výkladu právnych predpisov [pozri záver z 28. februára 1996 sp. zn. Zverejnenie určitého pravidla správania neznamená, že toto pravidlo musí byť vždy výslovne vyjadrené v každej jeho časti zákona. Stačí, aby ho adresát mohol odvodiť zo všeobecnej právnej povinnosti vyjadrenej napríklad vzhľadom na jeho postavenie experta, ktorý vykonáva určitú činnosť.
68. § 4 ods. 1 zákona o významnej trhovej sile zakazuje zneužívanie významnej trhovej sily. S cieľom posúdiť istotu a predvídateľnosť tohto zákazu môže právna definícia pojmu "významná trhová sila" obsiahnutá v článku 3 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého významná trhová sila predstavuje "postavenie zákazníka," pričom zákazník môže bez spravodlivého dôvodu poskytnúť dodávateľom výhodu v súvislosti s nákupom potravín alebo prijatím alebo poskytovaním služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín." Toto objasnenie je potrebné, pretože pojem "významná trhová sila" je sám osebe taký vágny, že inak by nebolo možné s dostatočnou istotou odvodiť jeho obsah, hoci pojem trhovej sily sa používa aj v inom zákone, konkrétne v § 10 ods. 1 a 2 zákona o hospodárskej súťaži, kde existujú aj skutočnosti relevantné pre jeho posúdenie.
69. Z tejto právnej definície vyplýva, že len zákazník môže mať značnú trhovú silu v zmysle sporného práva, a preto len on môže spáchať zneužitie. S cieľom posúdiť "podstatnosť" trhovej sily sa určuje schopnosť dosiahnuť zakázaný dôsledok, čo znamená schopnosť zákazníka" uložiť "jednostranne" výhodu "dodávateľom bez spravodlivého dôvodu." Keďže značná trhová sila je všeobecne definovaná ako schopnosť zákazníka dosiahnuť tento účinok konaním," zneužívanie "podstatnej trhovej sily možno vidieť presne v správaní, ktoré by viedlo k tomuto účinku. Ďalší výklad pojmu "zneužívanie" významnej trhovej sily nemá vo svojej definícii potrebný základ. V skutočnosti je na článku 3 ods. 1 zákona o významnej trhovej sile, ktorý vo všeobecnosti definuje, čo sa myslí zneužívaním významnej trhovej sily. Významná trhová sila tým definuje možnosť zneužitia. V odseku 4 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1 zákona o významnej trhovej sile sa stanovuje všeobecný zákaz pre zákazníkov ukladať výhodu dodávateľom v súvislosti s nákupom potravín alebo prijímaním alebo poskytovaním služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín bez spravodlivého dôvodu.
70. Vecné charakteristiky, ktoré by mali umožniť adresátom rozlišovať medzi zakázaným konaním a zdržať sa jeho konania, sú už uvedené "vymáhanie" "výhod" a absencia "spravodlivého dôvodu." V oboch prípadoch ide o nejasné pojmy. Znalosť ich povinnosti vyhýbať sa určitým praktikám voči zákazníkom sa musí posúdiť vzhľadom na postavenie zákazníkov ako odborníkov na nákup alebo predaj potravín. Základom na posúdenie toho, či výhodu uloženú bez spravodlivého dôvodu možno vidieť v konkrétnom akte, sú obchodné praktiky a zásady spravodlivého obchodu [§ 7 a 1801 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2 písm. d) zákona o hospodárskej súťaži], ako aj všeobecný zákaz zneužívania hospodárskeho postavenia na vytvorenie alebo využívanie závislosti slabšej strany (§ 433 Občianskeho zákonníka). V súlade s článkom 3 ods. 2 zákona o významnej trhovej sile musí záver, že zákazník bol schopný presadiť výhodu bez spravodlivého dôvodu, zohľadniť najmä štruktúru trhu, prekážky vstupu a finančnú silu zákazníka. Podľa článku 3 ods. 3 zákona sa významná trhová sila podnikateľa musí posúdiť spolu so statusom zákazníka, pre ktorého poskytuje nákup potravín alebo služieb súvisiacich s nákupom alebo predajom potravín inému zákazníkovi na základe zmluvy o príkaze.
71. Všeobecná definícia významnej trhovej sily je ďalej upresnená domnienkou, že článok 3 ods. 4 zákona o významnej trhovej sile, podľa ktorého má významnú trhovú silu, jednoducho uvedie zákazníka, ktorého obrat za predaj potravín a služieb s ňou súvisiacich na území Českej republiky, vypočítaný buď samostatne, alebo, ak kontrolovaná osoba, spolu s obratom ovládajúcej osoby, presahuje 5 miliárd CZK za posledný dokončený finančný rok v trvaní 12 mesiacov. V prípade kúpnej aliancie táto hodnota prekročí kombinovaný obrat jej členov. Takto definované kritérium obratu by sa malo považovať za súčasť definície významnej trhovej sily, ktorá umožňuje zákazníkom určiť, či podliehajú povinnostiam podľa sporného práva. Poskytuje dostatočné údaje o tom, ktorí zákazníci sú povinní zabezpečiť, aby sa zmluvy, ktoré uzatvorili s dodávateľmi, vyžadovali podľa článku 3a tohto zákona. Zároveň sú rokovania uvedené v § 4 ods. 1, ako aj v rôznych pododsekoch § 4 ods. 2 napadnutého práva zakázané presne a len v prípadoch, keď sa na zákazníkov vzťahuje toto kritérium obratu. Až potom bude takéto správanie zneužitím významnej trhovej sily.
72. Uplatnenie § 4 ods. 1 v spojení s § 3 zákona o významnej trhovej sile ako všeobecné skutočnosti porušenia zjavne predpokladá reštriktívny prístup, a preto nemôže byť dotknuté ako priestupok aktom, ktorého posúdenie z hľadiska uvedených podstatných charakteristík by zabránilo požiadavke predvídateľnosti práva, napríklad vzhľadom na dlhodobé preskúmanie určitých postupov v oblasti ponuky a vzťahov so zákazníkmi v rozhodnutiach úradu alebo jeho výkladových stanovísk alebo rozhodnutí správnych súdov. Posúdenie konkrétneho aktu je však už vecou ústavne konzistentného uplatňovania právneho nariadenia, ktoré možno dosiahnuť presne s ohľadom na vyššie uvedené výklady. Nie je úlohou ústavného súdu v tomto bode predvídať rôzne prípady porušenia § 4 ods. 1 zákona o významnej trhovej sile. Priestor na pripomienkovanie osobitných prípadov zostáva v prípade konania týkajúceho sa ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiam verejných orgánov, v ktorých sa toto ustanovenie bude uplatňovať.
73. Ústavný súd preto nepovažoval za protiústavnú neistotu zakázať zneužívanie významnej trhovej sily, ako je vymedzené v oddiele 4 ods. 1 v spojení s oddielom 3 zákona o významnej trhovej sile. Z rovnakých dôvodov nemožno túto neistotu vidieť pri uplatňovaní slova "najmä" v § 4 ods. 2 úvodnej časti ustanovení tohto zákona. Zneužívanie významnej trhovej sily môže byť tiež aktom, ktorý nemôže byť možné nahradiť niektorou z konkrétnych skutočností vymedzených v rôznych pododsekoch § 4 ods. 2 zákona o významnej trhovej sile. Ustanovenia článku 3, článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2 úvodnej časti ustanovenia v slove "najmä" sporného práva nie sú v rozpore s požiadavkou istoty a predvídateľnosti práva podľa článku 4 ods. 1 charty a článku 1 ods. 1 ústavy.
Obsah
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VI./a
VI./b
VI./c
VII.
VII./a
VII./b
VII./c
VII./d
VII./e
VII./f
VIII.
㤠1
§ 2
§ 3
§ 3a
§ 4
IX.
IX./a
IX./b
IX./c
IX./d
IX./e
IX./f
X.
X./a
X./b
X./c
X./d
X./e
X./f
XI.
XI./a
XI./b
XI./c
XI./d
XI./e
XI./f
XI./g
XI./h
XII.
㤠3a
XII./a
XII./b
XII./c
XII./d
XII./e
XII./f
XIII.
㤠4
XIII./a
XIII./b
XIII./c
XIV.
㤠4
XIV./a
XIV./b
XIV./c
XV.
㤠4
XV./a
XV./b
XV./c
XVI.
㤠4
XVI./a
XVI./b
XVI./c
XVI./d
XVI./e
XVII.
㤠5a
XVII./a
XVII./b
XVII./c
XVII./d
XVII./e
XVIII.
㤠8
XVIII./a
XVIII./b
XVIII./c
XIX.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd vo veci návrhov na zrušenie zákona č. 395 / 2009 Z. z. o významnej trhovej sile pri predaji a zneužívaní poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v znení zmien a doplnení nezistil 254 / 2020 Z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 27.05.2020 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0