Ústavný súd nezistil 24 / 2024 Z. z.
Posúdenie Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 7 / 23 o návrhu na zrušenie § 23a ods. 3 poslednej vety zákona č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), v znení zmien a doplnení
Platný
24
POKUTY
Ústavný súd
z 20. decembra 2023
s. zn. pl. ÚS 7 / 23 týkajúce sa návrhu na zrušenie § 23a ods. 3 poslednej vety zákona č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene niektorých súvisiacich zákonov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), v znení zmien a doplnení
Za republiku
Pl. ÚS 7 / 23 dňa 20. decembra 2023 v pléne, ktorú zložil predseda Súdneho dvora Josef Baxy a sudcovia a sudcovia Lucie Dolanskej Bányai, Josef Fiala, Jaromír Jirsa, Veronica Christian, Zdeňka Kühn, Kateřina Ronovská, Jan Svatona, Pavel Šámal, Vojtěch Šimíček, David Uhlíř, Jan Winter, Jiří Zemánka a Daniela Zeman (Judge of the Environmental Effects of Environmental Effects (Act), na návrh regionálneho súdu v Ostrave zrušiť § 23a ods. 3 poslednej vety zákona č. 100 / 2001 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (Act), na zmenu vplyvov Českej republiky ako účastníka Českej republiky ako účastníka v Českej republike ako účastník v Českej republike, na plenárnom súde 20. decembra 2023.
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Predmet úpravy
1. Pred Krajským súdom v Ostrave (ďalej len "regionálny súd" alebo "žiadateľ"), v prípade ktorého predseda komory 38 A JUDr. Monika Javor koná, konanie o činnosti detí Zeme - Klub pre trvalo udržateľnú dopravu (ďalej len "prokurátor") proti rozhodnutiu ministra dopravy z 30. júna 2022 č. 10/2018- 510- RK / 76, ktoré bolo čiastočne zmenené a potvrdené rozhodnutím ministerstva dopravy, ministerstva infraštruktúry a územného plánu z 25. októbra 2017 č. 564 / 2014- 910- IPK / 38, ktoré umožnili výstavbu "Silnice R48 Frydec- Místek, Obcht" v rozsahu piatich budov.
2. Z dožiadaného súdneho spisu Ústavný súd zistil, že stavebné konanie sa začalo 29. augusta 2014 a týkalo sa časti obvodu mesta Frýdek-Místek s celkovou dĺžkou 370 metrov. Prvé stavebné povolenie Ministerstva dopravy bolo vydané 24. februára 2015, č. 564 / 2014-910-IPK / 14.
3. Ministerstvo životného prostredia vydalo 6. februára 2017 pod č. 2143 / 580 / 16, 63940 / ENV osobitné záväzné stanovisko podľa § 23a zákona č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene niektorých súvisiacich zákonov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), v znení neskorších predpisov ("zákon EIA"). Ústav osobitného záväzného stanoviska pre tzv. prioritné dopravné štruktúry bol zakotvený v právnom poriadku zákonom č. 256/2016 Z. z., ktorým sa mení zákon o EIA s účinnosťou od 5. augusta 2016.
4. Na základe rozkladu žiadateľa bolo pôvodné stavebné povolenie zrušené rozhodnutím ministra dopravy z 19.7.2017 č. 31 / 2015-510-RK / 48 a vec bola vrátená ministerstvu dopravy na ďalšie konanie.
5. Nové (v bode 1) stavebného povolenia z 25. októbra 2017 napadli žiadateľa rozkladom z 27. novembra 2017. Minister dopravy zamietol rozklad a rozhodnutím z 19. novembra 2018 č. 10 / 2018 - 510- RK / 33 potvrdil napadnuté rozhodnutie.
6. Regionálny súd rozsudkom z 13.8.2019 39 A 5 / 2019-86, následne zamietol žalobu, ktorej cieľom bolo zrušiť rozhodnutie ministerstva dopravy z 25.10.2017 a rozhodnutie ministra dopravy z 19.11.2018.
7. Žalobkyňa podala odvolanie 16. septembra 2019. Najvyšší správny súd rozsudkom z 31. 3. 20022 sp. zn. 5 As 333/ 2019-92 zrušil rozhodnutie regionálneho súdu z 13.8.2019 a rozhodnutie ministra dopravy o rozklade žiadateľa z 19.11.2018.
8. Medzitým prijatím zákona č. 413 / 2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich aktov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), v znení neskorších zmien a doplnení, aby sa stanovilo teraz sporné ustanovenie § 23a ods. 3 posledného zákona o EIA.
9. Minister dopravy napadnutým rozhodnutím z 30. júna 2022 opätovne rozhodol 27. novembra 2017 o čiastočnej zmene a potvrdení rozhodnutia ministerstva dopravy z 25. októbra 2017.
10. Žalobkyňa v konaní pred regionálnym súdom okrem iného tvrdí, že článok 23a ods. 3 poslednej vety zákona o EIA je protiústavný. Regionálny súd súhlasil s tvrdením žalobkyne o údajnej neústavnosti oddielu 23a ods. 3 poslednej vety zákona o EIA a dospel k záveru, že ustanovenie zákona o EIA sa musí uplatňovať v súdnom konaní, a preto 20. februára 2023 podľa článku 95 ods. 2 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a článku 64 ods. 3 zákona 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") predložil návrh na jeho zrušenie.
Článok 23a ods. 3 posledná veta zákona o EIA
11. Napadnuté ustanovenie § 23a ods. 3 poslednej vety zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie znie: "Toto stanovisko musí byť platné v čase rozhodnutia v nasledujúcom konaní na prvom stupni." Ústavný súd pre transparentnosť a kontext tejto veci cituje znenie celého § 23a, pričom sa domnieva, že sporné ustanovenie je zdôraznené.
(1) Na účely tohto aktu prioritný dopravný plán znamená zámer,
(a) ktorý sa nachádza na transeurópskej dopravnej sieti (14);
b) v prípade ktorého bolo územné rozhodnutie prijaté najneskôr 31. marca 2015;
c) pre ktoré bolo vydané konsenzuálne stanovisko k posúdeniu účinkov podľa zákona č. 244 / 1992 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ("zákon č. 244 / 1992 Z. z.") a
d) ustanovené nariadením vlády.
(2) Príslušným orgánom je vždy ministerstvo v prípade prioritného dopravného projektu.
(3) Príslušný orgán vydá záväzné stanovisko k projektu prioritnej dopravy o účinkoch prioritného projektu dopravy na životné prostredie, ktorý je základom rozhodnutia v nasledujúcich konaniach. Záväzné stanovisko uvedené v prvej vete obsahuje opatrenia na prevenciu, vylúčenie, zníženie alebo kompenzáciu nepriaznivých účinkov na životné prostredie. Platnosť záväzného stanoviska podľa prvej vety je 5 rokov. Stanovisko je platné v čase rozhodnutia v nasledujúcom konaní na prvom stupni.
(4) Pri vydávaní záväzného stanoviska k účinkom prioritného projektu dopravy na životné prostredie príslušný orgán zohľadní účinné právne predpisy v oblasti životného prostredia a verejného zdravia.
(5) Na žiadosť oznamovateľa sa vydá záväzné stanovisko k účinkom prioritného projektu dopravy na životné prostredie, ktoré obsahuje základ obsahujúci opis súčasného technického riešenia projektu a jeho vplyvu na životné prostredie a verejné zdravie; žiadosť sa môže predložiť najneskôr do 31. januára 2017. V prípade prioritného dopravného projektu definovaného vládou nariadením oznamovateľ uvedie aj v sprievodnom dokumente uvedenom v prvej vete náčrt hlavných skúmaných variantov a hlavné dôvody jeho výberu v súvislosti s vplyvom na životné prostredie. Odseky 6 až 9 sa neuplatňujú pri vydávaní záväzného stanoviska k účinkom prioritného dopravného projektu na životné prostredie. Ak bolo vydané konsenzuálne záväzné stanovisko k účinkom prioritného dopravného projektu na životné prostredie, stanovisko uvedené v článku 9a ods. 1 sa v nasledujúcich konaniach nevyžaduje.
(6) Príslušný orgán uverejní záväzné stanovisko k účinkom prioritného dopravného projektu na životné prostredie a dokumenty na jeho uverejnenie na internete.
(7) Postup, v ktorom sa prijíma rozhodnutie v súlade s osobitnými právnymi predpismi, ktorými sa povoľuje umiestnenie alebo realizácia prioritného dopravného projektu, pre ktorý bolo vydané záväzné stanovisko k účinkom prioritného dopravného projektu na životné prostredie, je postup nadväzujúci na tento postup.
(8) V ďalšom postupe príslušný orgán overí, či nedošlo k žiadnym zmenám v pláne prioritnej dopravy, ktoré by mohli mať významný negatívny vplyv na životné prostredie. Na overenie uvedené v prvej vete sa primerane uplatňuje článok 9a ods. 4 a 5; zmeny a doplnenia sa posúdia so zreteľom na zámer opísaný v sprievodnom dokumente uvedenom v odseku 5. Ak na základe overenia uvedeného v prvej vete bolo vydané nesúhlasné záväzné stanovisko, správny orgán vedúci k následnému postupu zamietne žiadosť.
(9) Správny orgán, ktorý vykonáva následné opatrenia, zahrnie do svojho rozhodnutia opatrenia na zabránenie, vylúčenie, zníženie alebo kompenzáciu nepriaznivých účinkov na životné prostredie uvedených v záväzných stanoviskách uvedených v odsekoch 3 a 8.
(10) Stanovisko k hodnoteniu účinkov vydaných podľa zákona č. 244 / 1992 Z. z. pre prioritný dopravný projekt uvedený v odseku 1, článku II ods. 1 zákona č. 39 / 2015 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene niektorých súvisiacich právnych predpisov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) v znení zmien a doplnení sa neuplatňuje."
Aktívna procesná legitimita a podmienky riadenia
12. Ak súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti dospeje k záveru, že právo alebo jeho individuálne ustanovenie, ktoré sa má uplatniť v uznesení veci, je v rozpore s ústavným poriadkom, je oprávnený požiadať o zrušenie zákona alebo jeho individuálnych ustanovení (článok 95 ods. 2 ústavy a článok 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Zákon sa musí uplatňovať okamžite a nevyhnutne v tomto prípade [pozri napríklad uznesenie z 23.10.2000 sp. zn. Pl. ÚS 39 / 2000 (U 39 / 20 SbNU 353) ]] a zároveň musí zabrániť želanému (ústavne vyhovujúcemu) výsledku [napríklad zistenie 6.3.2007 sp. zn. Pl. ÚS 3 / 06 (N 41 / 44 SbNU 517; 149 / 2007 Sb.), bod 26 alebo zistenie z 28.1.2014 sp.
13. Regionálny súd podal návrh na zrušenie § 23a ods. 3 poslednej vety zákona o EIA, keďže sa má použiť v konaní, ktoré mu bolo predložené podľa sp. poznámky pod čiarou 38 A 6 / 2022. EÚ L 347, 20.12.2013, s. Tieto rozhodnutia povolili výstavbu v rámci tzv. prioritného dopravného projektu v zmysle oddielu 23a zákona o EIA. Rozhodovanie ministerstva dopravy sa okrem iného zakladalo na záväznom stanovisku ministerstva životného prostredia s cieľom posúdiť vplyv projektu na životné prostredie zo 6. februára 2017 č. 2143 / 580 / 16, 63940 / ENV, ktoré bolo vydané podľa oddielu 23a ods. 3 zákona o EIA (tzv. záväzné stanovisko k vplyvom prioritného dopravného projektu).
14. V § 23a ods. 3 zákona sa uvádza, že "platnosť záväzného stanoviska podľa prvej vety je 5 rokov." Zmena a doplnenie zákona o EIA vykonaného zákonom č. 413 / 2021 Z. z. s účinnosťou od 20.11.2021 zahrnutého do § 23a ods. 3 sporného ustanovenia (posledná veta), v ktorom sa uvádza, že "stanovisko musí byť platné v čase rozhodnutia v ďalšom konaní na prvom stupni."
15. Je nesporné, že prvé rozhodnutie ministerstva dopravy z 25. októbra 2017 bolo vydané v rámci päťročného obdobia stanoveného v oddiele 23a ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj že bolo vydané druhé rozhodnutie ministra dopravy o rozklade žiadateľa (po zhodnotení procesných postupov uvedených v bodoch 2 až 9) až 30. júna 2022, t. j. päť rokov po prijatí záväzného stanoviska ministerstva životného prostredia zo 6. februára 2017.
16. Žalobkyňa v konaní pred regionálnym súdom tvrdí, že napadnuté rozhodnutie ministra dopravy z 22. júna 2022 bolo vydané v čase, keď už nebolo platné záväzné stanovisko ministerstva životného prostredia zo 6. februára 2017. Žalobkyňa tvrdí, že bez prijatia zákona č. 413 / 2021 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil oddiel 23a ods. 3 zákona o EIA, "sa 6. februára 2022 skončilo v súlade s týmto znením oddielu 23a ods. 3 zákona o EIA a bolo by povinnosťou žalovaného zabezpečiť nové preskúmanie stanoviska EIA alebo z tohto dôvodu by bolo vhodné zrušiť rozhodnutie o prvom kroku."
17. Regionálny súd určil návrh žalobkyne v tejto časti. Uviedol, že v rámci súdneho preskúmania bolo potrebné uplatniť revidované ustanovenie § 23a ods. 3 zákona o EIA, ako sa vykonáva v zákone č. 413/ 2021 Z. z., a ak sa toto ustanovenie považuje za protiústavné, bude povinný zrušiť napadnuté rozhodnutie ministra dopravy o nezákonnosti základného záväzného stanoviska, pretože sa skončilo dňom napadnutého rozhodnutia.
18. Ak regionálny súd dospeje k záveru, že záväzný dôvod pre správne rozhodnutie je nezákonný (už nie je platný), zruší tiež následné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je predmetom preskúmania (§ 75 ods. 2, druhá veta zákona č. 150 / 2002 Z. z., správne pravidlá) [pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 13.5.2003 č. 7 A 146 / 2001-29, publ. podľa č. 2 / 2003 Z. z., NSS, ako aj zistenie zo 17.7.2019 sp. zn. Pl. ÚS 44 / 18 (N 134 / 95 ColLNU 124; 225 / 2019 Z. z.), časť IV].
19. Ústavný súd dospel k záveru, že Krajský súd uplatňuje sporné ustanovenie vo svojom konaní, a ak by to bolo protiústavné, tento záver by mal vplyv na výsledok konania. Regionálny súd je preto aktívne oprávnený podať návrh na zrušenie predmetného ustanovenia.
20. Návrh obsahuje všetky požadované právne požiadavky a je prípustný podľa oddielu 66 zákona o ústavnom súde.
21. Ústavný súd rozhodol o návrhu bez nariadenia ústneho konania, pretože nevykonal vykonanie dôkazov v zmysle § 44 prvého zákona o ústavnom súde a od pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Tvrdenia odvolateľa
22. Odvolateľ tvrdí, že sporné ustanovenie porušuje právo na priaznivé prostredie zaručené článkom 35 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"). Právne predpisy považuje za vhodné, pretože ich cieľom bolo zabezpečiť, aby sa nemuseli prehodnotiť aspoň dve prioritné dopravné štruktúry. Napadnutá právna úprava v skutočnosti predlžuje platnosť stanovísk k prioritným dopravným projektom vydaných podľa § 23a ods. 3 zákona o EIA na neurčito. Odvolateľ sa domnieva, že aktualizácia stanoviska EIA je kľúčovým prvkom tohto stanoviska. Na podporu tohto tvrdenia cituje z rozsudku Najvyššieho správneho súdu zo 17. decembra 2021 č. 1 As 326 / 2018-86 (č. 4292 / 2022 Z. z.), ktorý sa riadi judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a ktorý dôrazne zdôrazňuje súčasný význam posúdenia vplyvu na životné prostredie.
23. Podľa odvolateľa sporná právna úprava nie je súčasťou testu racionálnosti, ktorého optika sa posudzuje z hľadiska zasahovania do environmentálneho práva, najmä v poslednom štvrtom kroku. Podľa odvolateľa je z dôvodu spornej právnej úpravy účelom stanovenia päťročnej lehoty na platnosť záväzného stanoviska podľa § 23a ods. 3 zákona EIA zamietnuť, najmä v súčasnom kontexte stanoviska. Odvolateľ pripomína dôvodovú správu k zákonu č. 256 / 2016 Z. z., ktorou sa zmenil zákon o EIA a zapracoval nový oddiel 23a. Podľa dôvodovej správy "vzhľadom na potrebu tohto stanoviska je jeho platnosť obmedzená na 5 rokov bez možnosti ďalšieho predĺženia. Toto je odrazom požiadaviek Európskej komisie." Na základe záväzného stanoviska EIA platného v čase rozhodnutia v prvej etape, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zabezpečila povinnosť aktualizovať stanovisko, sa projekty môžu realizovať bez zohľadnenia skutočných negatívnych vplyvov na životné prostredie a následne porušenia práva na priaznivé prostredie podľa článku 35 ods. 1 charty.
Pripomienky účastníkov konania a vedľajšieho účastníka konania
24. Ústavný súd vyzval Komoru zástupcov a senát Parlamentu (ako účastníkov konania), vládu a ombudsmana (ako potenciálnych vedľajších účastníkov konania), aby sa vyjadrili k návrhu (oddiel 69 zákona o ústavnom súde). Ombudsman uviedol, že nezasiahne.
25. Komora zástupcov sporného ustanovenia uviedla, že parlamentný návrh neskôr vyhlásený pod č. 413 / 2021 Z. z. bol poslaným v tlačenej podobe č. 1304 17.8.2021. Predkladateľi petície zároveň navrhli, aby Parlament poslancov udelil svoj súhlas v prvom čítaní. To sa uskutočnilo 15. septembra 2021 na 118. zasadnutí, parlamentná komora súhlasila s schválením návrhu v prvom čítaní a zákon bol prijatý uznesením 1783. Dňa 29. septembra 2021 bol návrh zákona predložený senátu a bol prerokovaný na 17. schôdzi ako dokument senátu č. 158 a prijal rezolúciu č. 315 o schválení návrhu zákona. Prezident republiky podpísal zákon 15.11.2021.
26. Senát zhrnul stanovisko regionálneho súdu vo svojich pripomienkach. Okrem toho uviedol, že návrh zákona bol predložený 29. septembra 2021 a že Senát o ňom diskutoval ako o tlači č. 158. Návrh bol prerokovaný vo Výbore pre územný rozvoj, verejnú správu a životné prostredie (Guarantee Committee), Ústavnom právnom výbore a Výbore pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu. O všetkých výboroch sa diskutovalo 20. októbra 2021 a všetky tri výbory odporučili senátu schváliť návrh zákona bez zmeny v ten istý deň. V prvých dvoch výboroch sa nediskutovalo o ústavnosti; vo Výbore pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu sa diskutovalo o tom, že zmena a doplnenie by mohlo byť v rozpore s dohodou s Európskou komisiou o pôvodnom kompromisnom riešení oddielu 23a zákona o EIA, ktorý bol podmienkou spolufinancovania dopravných projektov. Podobne aj tento výbor má tematickú možnosť všeobecného konfliktu s právom Európskej únie. Senát tiež poznamenal, že celé ustanovenie oddielu 23a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa od 1. júla 2023 zrušuje zákonom č. 284/ 2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú určité právne predpisy v súvislosti s prijatím stavebného zákona [potom zmena a doplnenie doložky o výnimke k 1. januáru 2024 - poznámka Ústavného súdu].
27. Vláda v zásade nesúhlasí s konaním regionálneho súdu ani s návrhom na zrušenie sporného ustanovenia. Považuje ich za zlučiteľné s ústavným poriadkom Českej republiky. V prvom rade vláda navrhuje zamietnuť návrh ako zjavne nedôvodný, pretože sa domnieva, že regionálny súd môže vykladať sporné ustanovenie ústavným spôsobom. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nie je viazaný doslovným znením zákona, v takom prípade sa ani nepokúsil o ústavný výklad alebo skúšku racionálnosti pred podaním žaloby.
28. Vláda vo všeobecnosti odkazuje na zamietnutie sp. zn. V tomto rozhodnutí Ústavný súd vyvrátil tvrdenia o neuniverzálnosti právnej úpravy, vykonal racionálny test uvedený v oddiele 23a zákona o EIA, nezistil žiadne porušenie práva na priaznivé prostredie, potvrdil legitímnosť sledovaného cieľa a vyvrátil predpoklad vylúčenia dotknutej verejnosti zo súdnej ochrany vo veciach prioritných dopravných štruktúr. Podľa vlády základným dôvodom prijatia teraz sporného ustanovenia (okrem cieľa, ktorý už bol uvedený v dôvodovej správe, t. j. "aby sa predišlo možným interpretačným rozporom, ktoré existujú v profesijných kruhoch") bola existencia legitímnej dôvery spoločnosti, že takéto opatrenia (či už faktické alebo legislatívne), ktoré by viedli k zníženiu negatívnych dôsledkov tranzitnej cestnej dopravy na zdravie obyvateľstva a ktoré by významne prispeli k zlepšeniu životného prostredia, najmä v mestských aglomeráciách tohto druhu dopravy, k obrovskej záťaži.
29. Každý z dopravných projektov zvolených vládou z viacerých štruktúr dopravnej infraštruktúry, ktoré spĺňajú zákonné podmienky (§ 23a), spĺňa definíciu verejného záujmu, pretože prioritná realizácia každého jednotlivého projektu umožní skutočné dosiahnutie mnohých dôležitých cieľov. Medzi ne patrí právo na priaznivé životné prostredie (článok 35 charty), právo na ochranu zdravia (článok 31 charty), ochrana pred negatívnymi účinkami znečistenia životného prostredia (článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), povinnosť zlepšiť kvalitu životného prostredia v zmysle článku 37 Charty základných práv Európskej únie, splnenie účelu aktu o EIA alebo povinností Českej republiky podľa Aarhuského dohovoru, zásada legitímnej dôvery a zásada ochrany práv účastníkov už v dobrej viere.
30. Ďalšie ciele, ktoré sleduje celý oddiel 23a zákona o EIA, zahŕňali plnenie povinností Českej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315 / 2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661 / 2010 / EÚ vyplývajúceho z obsahu vládnej koncepčnej stratégie pre odvetvie dopravy, ktorá bola potrebným dokumentom na schválenie operačného programu pre dopravu na obdobie rokov 2014 - 2020, alebo vyplýva z verejného záujmu o plné využívanie finančných zdrojov pridelených v rámci uvedeného operačného programu a iných hospodárskych a sociálnych vplyvov. Vláda tiež poukázala na to, že výstavba bola už v štádiu prijatia konečného územného rozhodnutia (dotknutá verejnosť mala možnosť zúčastniť sa), na ktorom už bola stanovená trasa a variant výstavby trate, došlo k právnemu urovnaniu majetku a časť výstavby bola skutočne zavedená, časť výstavby bola v prevádzke, trasy boli tiež zavedené do mestských plánov obcí v Moravskosliezskom regióne. Preto by opätovné vykonávanie celého procesu EIA vrátane posúdenia variantov trás bolo irelevantné a kontraproduktívne. Vláda by ju tiež považovala za problematickú z hľadiska ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere a legitímnych očakávaní.
31. Vláda vo svojich pripomienkach ďalej zhrnula vývoj celého stavebného schvaľovacieho konania týkajúceho sa sporu, ktorý bol predložený regionálnemu súdu. V priebehu konania sa konanie rozdelilo na dve samostatné časti a od roku 2017 sa pred správnymi orgánmi a súdmi vedú rôzne konania. V rámci súdneho konania návrh na zrušenie § 23a zákona o EIA, ktorý skončil odmietnutím sp. zn. Žalobkyňa tiež navrhla, aby bola prejudiciálna otázka položená Súdnemu dvoru Európskej únie, ale po zamietnutí nálezu ústavného súdu to súdy neurobili. Najvyšší správny súd po takmer troch rokoch podania sťažnosti zrušil súdne a správne rozhodnutia a vrátil vec na ministerstvo dopravy. Teraz boli opäť napadnuté obe správne rozhodnutia na súde a otázka právomoci medzi obecným súdom v Prahe a regionálnym súdom, o ktorej rozhodol aj Najvyšší správny súd. Na záver, na začiatku roku 2023 regionálny súd už zamietol jeden z prípadov a v druhom predložil návrh na zrušenie ustanovení zákona. Okrem toho súdy neudelili žalobcovi odkladný účinok, takže podľa stavebného povolenia a podmienok EIA, ktoré boli prevzaté, bola predmetná výstavba takmer postavená (skúšobná prevádzka sa uskutočňuje na tejto budove). Vláda sa podľa svojich slov snaží týmto opisom opísať, že konanie správnych súdov v prejednávanej veci nie je optimálne, určité konanie trvalo viac ako tri roky a nepovažuje ani obsah ich rozhodnutí za konzistentný. To bol aj dôvod na prijatie spornej právnej úpravy.
32. Vo svojich pripomienkach vláda ďalej podlieha regulácii testu racionálnosti s použitím záverov zistenia Pl. ÚS 44 / 18. Tvrdia, že sporná právna úprava nemá vplyv na podstatu predmetného právneho predpisu. Ďalej uvádza legitímne ciele spornej právnej úpravy a uvádza, že legitímnym cieľom bolo v prvom rade odstrániť výklad nejasností týkajúcich sa výkladu súčasného znenia § 23a ods. 3 zákona a zosúladiť ho s koncepciou právnej úpravy. Okrem toho bola právna úprava doslova prevzatá z "analogického" ustanovenia § 9a ods. 3. Právny cieľ zabezpečiť výkladové nejasnosti spĺňa zásady právnej istoty a predvídateľnosti práva. Pokiaľ ide o racionalitu v najužšom zmysle slova, vláda uvádza, že odvolateľka v žiadnom prípade nepreukázala primeranosť nariadenia, zatiaľ čo vláda odmieta tvrdenie o stanovení platnosti stanoviska na neurčito. Napadnuté ustanovenie neumožňuje rozšírenie záväzného stanoviska, ako tvrdí odvolateľ alebo žalobca, na rozdiel od bodu 9a ods. 4 zákona o EIA, ak je možnosť rozšírenia záväzného stanoviska výslovne upravená. Sporná právna úprava nemôže viesť k žiadnym zmenám platnosti záväzného stanoviska, čo vedie len k odstráneniu nejasností výkladu. Prijatím rozhodnutia na prvom stupni nie je záväzné stanovisko navždy platné.
33. Vydané záväzné stanovisko musí byť platné v čase rozhodnutia orgánu prvého stupňa, takže v prípade potreby by sa mohlo použiť aj vtedy, ak by rozhodnutie potvrdil orgán prvého stupňa. Ak by sa však rozhodnutie prvého stupňa zrušilo, či už nadriadeným orgánom alebo súdmi, záväzné stanovisko by sa už nemohlo použiť. Sporná právna úprava je rozumná a spĺňa všetky štyri kroky testu racionálnosti.
34. Z praktického hľadiska nie je podľa vlády ani jasné, aké by bolo konanie, ak by Ústavný súd dodržal deregačný návrh, keďže stavba je už právne situovaná - ale na základe (podľa odvolateľky) "neplatného" stanoviska EIA. V prípade obchvatu Frýdku - lokalita je dokonca takmer postavená. Preto nie je jasné, na čo by sa mala nová EIA zamerať.
35. Nakoniec vláda uvádza, že nevie, že Európska komisia začne konanie o porušení právnych predpisov s Českou republikou (podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) v súvislosti s prijatím spornej právnej úpravy alebo že sa uskutoční akékoľvek oznámenie. Európska komisia nevzniesla žiadne námietky proti financovaniu projektov strán, že sporná právna úprava by mala byť v rozpore s dohodou medzi Českou republikou a Európskou komisiou v roku 2016.
36. Na žiadosť ústavného súdu vláda doplnila predloženie dohody s Európskou komisiou z roku 2016, ktorú uviedla vo svojich úvodných pripomienkach. Uviedol, že nejde o skutočnú dvojstrannú dohodu medzi Českou republikou a Európskou komisiou, ale skôr o dohodnutý spôsob, ako správne transponovať smernicu o EIA a neohroziť výstavbu prioritných budov. Z pripojeného oznámenia vyplýva, že predseda vlády B. Sobotka potom poslal anglickú verziu návrhu textu predsedovi Európskej komisie J. - C. Junckerovi. Európska komisia vo svojej odpovedi berie na vedomie pokrok českých orgánov v tejto oblasti a potvrdzuje úsilie o vyriešenie neistej situácie týkajúcej sa prioritných dopravných štruktúr. Napokon, ako uviedla samotná česká vláda v sprievodnom liste, ďalšie výnimky by sa v budúcnosti nemali udeliť (ďalej len "žiadne ďalšie výnimky nebudú udelené"). Preto, ak by sa vyskytli iné problémy vyplývajúce z českých právnych predpisov, Európska komisia by už nemusela upravovať podmienky vykonávania posúdení vplyvu na životné prostredie a prioritné dopravné štruktúry by museli byť podrobené bežnému posúdeniu vplyvu na životné prostredie, ako sú tie, ktoré sa riadia základnými ustanoveniami zákona o EIA. Oznámenie sa uskutočnilo v roku 2016 vo vzťahu k právnym predpisom, ktoré boli v tom čase prijaté, a nie k doteraz hodnotenému doplneniu od roku 2021.
37. Vláda preto navrhuje, aby ústavný súd návrh zamietol alebo zamietol.
38. Ústavný súd zaslal všetky pripomienky odvolateľovi, ktorý na ne už neodpovedal a nevyužil možnosť odpovede.
Preskúmanie postupu prijímania sporných ustanovení
39. Ústavný súd v súlade s § 68 ods. 2 zákona o ústavnom súde najprv preskúmal, či sporné ustanovenie bolo prijaté v medziach ústavy ustanovenej právomocou a ústavným postupom.
40. § 23a ods. 3 poslednej vety zákona o EIA bol do tohto zákona vložený zákonom č. 413 / 2021 Zb. Parlament mal právomoc prijať tento zákon podľa článku 15 ods. 1 ústavy.
41. Na základe vyhlásení svojich komôr a verejne dostupných dokumentov týkajúcich sa legislatívneho procesu Ústavný súd zistil, že parlamentný návrh bol poslancom zaslaný ako tlačová správa č. 1304 17.8.2021 a tiež sa navrhlo, aby poslanecká komora dala súhlas v prvom čítaní (oddiel 90 ods. 2 rokovacieho poriadku poslaneckej komory). Poslanecká komora, ktorá bola prijatá 15. septembra 2021 na 118. zasadnutí rezolúcie č. 1783 a ktorou vyjadrila súhlas s pokračovaním rokovaní o tlačovom dome č. 1304 tak, aby mohla byť schválená v prvom čítaní a zároveň súhlasila s návrhom parlamentného návrhu. K hlasovaniu prišlo 118 poslancov, 102 z nich hlasovalo za návrh zákona a nikto proti návrhu zákona nebol. Následne bol tento návrh zákona predložený senátu, ktorý na 17. zasadnutí ako Senate Press č. 158 o ňom diskutoval a prijal uznesenie č. 315 o schválení návrhu zákona. Celkovo 49 senátorov hlasovalo za návrh zákona, 11 sa hlasovania zdržalo a nikto proti nemu nebol. Prezident republiky podpísal zákon 15.11.2021 a 19.11.2021 bol zákon uverejnený v zbierke zákonov vo výške 187 pod č. 413 / 2021 Zb. Ústavný súd dospel k záveru, že zákon bol prijatý ústavným spôsobom.
Podstatné preskúmanie sporného ustanovenia
Všeobecné úvahy posudzovaných právnych predpisov
42. Ústavný súd uvádza, že na základe návrhu toho istého odvolateľa sa už zaoberal ústavou celého oddielu 23a zákona o EIA (ako to bolo pred nadobudnutím účinnosti teraz sporného ustanovenia) v ÚS 44 / 18. Ústavný súd považuje za vhodné stručne aproximovať špecifiká a účely oddielu 23a zákona o EIA alebo jeho vzťah k všeobecnému režimu postupu EIA, ako sú zhrnuté v Pl. ÚS 44 / 18 (odseky 1 až 7), ako aj následné kľúčové závery zistenia Pl. ÚS 44 / 18.
Štandardný postup EIA
43. Proces posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie podľa zákona o EIA je nástrojom na ochranu životného prostredia, prostredníctvom ktorého je splnená jedna z najdôležitejších zásad ochrany životného prostredia, konkrétne zásada prevencie. Cieľom procesu EIA bolo vytvoriť účinný preventívny systém hodnotenia vplyvov projektov a koncepcií na životné prostredie a verejné zdravie ako nástroj komplexného systematického skúmania dôsledkov navrhovaných projektov pre životné prostredie (verejné zdravie) a zabezpečiť, aby sa záujmy životného prostredia a verejného zdravia posudzovali v rozhodovacích procesoch (pozri oddiel 1 zákona o EIA). Účelom posúdenia vplyvu inštitútu na životné prostredie je získať objektívny technický základ (záväzné stanovisko) o vplyve projektu na životné prostredie pre následný administratívny postup alebo postup. Obsah stanoviska o posudzovaní vplyvov projektu na životné prostredie je záväzný a musí sa zohľadniť v normatívnej časti následnej administratívnej činnosti, najčastejšie v správnom rozhodnutí.
44. Podľa oddielu 5 zákona o EIA proces EIA zahŕňa identifikáciu, opis, hodnotenie a hodnotenie očakávaných priamych a nepriamych významných účinkov vykonávania a nevykonania environmentálneho plánu (odsek 1). V posúdení projektu sa posúdi vplyv na životné prostredie pri jeho príprave, vykonávaní, prevádzke a prípadnom ukončení a prípadne dôsledky jeho likvidácie, ako aj rehabilitácia alebo rekultivácia územia za predpokladu, že povinnosť spätného získania alebo rekultivácie je stanovená v osobitných právnych predpisoch. Zohľadnia sa účinky súvisiace s bežnou prevádzkou projektu, ktoré vyplývajú z jeho zraniteľnosti voči závažným nehodám alebo katastrofám súvisiacim s projektom (odsek 3). Posúdenie zahŕňa návrh (takzvané zmiernenie) na opatrenia na zabránenie potenciálnym významným negatívnym účinkom na životné prostredie realizáciou projektu, na jeho vylúčenie, zníženie, zmiernenie alebo minimalizovanie a v prípade potreby na zvýšenie priaznivých účinkov na životné prostredie vykonávaním projektu vrátane posúdenia očakávaných účinkov navrhovaných opatrení a návrh opatrení na monitorovanie potenciálnych významných negatívnych účinkov na životné prostredie, pokiaľ sa v iných právnych predpisoch nevyžaduje inak (odsek 4).
45. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie sa začne oznámením projektu príslušnému správnemu orgánu (regionálnemu úradu alebo ministerstvu životného prostredia), ktorý následne, ak spĺňa právne požiadavky, uverejní ho a zašle príslušným orgánom a miestnym orgánom. Každý (t. j. verejnosť, dotknutá verejnosť - najmä takzvané environmentálne združenia, príslušné orgány a miestne orgány) má možnosť písomne sa vyjadriť k projektu do 30 dní odo dňa uverejnenia oznámenia. Oznámenie sa vo všeobecnosti uplatňuje v prípade druhej skupiny projektov a ich zmien v postupe detekčnej kontroly z hľadiska ich potenciálneho významného vplyvu na životné prostredie; môže viesť buď k rozhodnutiu, že projekt nebude predmetom environmentálneho posúdenia, alebo, naopak, k odôvodnenému písomnému záveru, že projekt sa bude posudzovať z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie. Oznamovateľ následne zabezpečí, aby dokumentáciu spracúvala oprávnená osoba. Do 30 dní od uverejnenia informácií o dokumentácii má každý možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a ak verejnosť nesúhlasí so spisom, správny orgán nariadi verejné konzultácie. Príslušný orgán potom zmluvne zabezpečí spracovanie stanoviska oprávnenou osobou, ktorá ho vypracuje na základe predložených dokumentov a pripomienok, pričom zohľadní prípadné závery vyplývajúce z verejnej konzultácie. Správa je kľúčovým základom pre záväzné stanovisko následne vydané k hodnoteniu účinkov realizácie projektu na životné prostredie (vplyvy na územie, obyvateľstvo a verejné zdravie, ovzdušie a klímu, pôdu a prírodné zdroje, biodiverzitu atď.).
46. Podľa článku II ods. 1 zákona č. 39 / 2015 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), v znení zmien a doplnení a iných súvisiacich zákonov, je pravda, že "stanoviská k posúdeniu vplyvov na životné prostredie vydané pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto aktu vydá príslušný orgán na základe oznámenia o začatí konania zaslaného tomuto úradu správnym úradom zodpovedným za vykonanie následného konania alebo na základe žiadosti oznamovateľa pred začatím následného postupu po overení, že ich obsah je v súlade s požiadavkami právnych predpisov, ktoré transponujú smernicu 2011 / 92 / 2011 / EÚ. Príslušný orgán zároveň v záväznom stanovisku uvedenom v prvej vete uvedie, ktoré z podmienok stanovených v stanovisku k hodnoteniu účinkov realizácie projektu na životné prostredie musia správne orgány zodpovedné za vedenie následných konaní zahrnúť do svojich rozhodnutí. Ak nie je možné vydať konsenzuálne záväzné stanovisko podľa prvej vety, zámer musí byť predmetom prehodnotenia podľa § 4 zákona č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich právnych predpisov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), ktoré bude účinné po dátume nadobudnutia účinnosti tohto aktu." Inými slovami, v prípade záväzných stanovísk k posúdeniam vplyvu na životné prostredie, ktoré vydal 31.3.2015 (t. j. podľa zákona č. 244 / 1992 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zmien a doplnení), musia posúdiť ich súlad so súčasnými regulačnými požiadavkami a na základe tohto posúdenia sa vydá buď potvrdzujúce záväzné stanovisko, alebo sa plánuje prehodnotiť jeho účinky na životné prostredie podľa existujúcich právnych predpisov, keďže "staré" záväzné stanovisko už nespĺňa jeho požiadavky.
Osobitný proces EIA týkajúci sa prioritných dopravných štruktúr - oddiel 23a zákona o EIA
47. Na rozdiel od uvedeného štandardného postupu EIA sa v oddiele 23a zákona o EIA stanovuje iný (zjednodušený) proces EIA týkajúci sa takzvaných prioritných dopravných projektov. § 23a bol do zákona vložený zákonom č. 256 / 2016 Z. z., ktorým sa mení zákon o EIA s účinnosťou od 5. augusta 2016. b), v prípade ktorého bolo územné rozhodnutie vydané najneskôr 31. marca 2015; Pre tieto kľúčové dopravné projekty je vylúčené uplatnenie uvedeného článku II ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z., t. j. povinnosť vydať potvrdzujúce záväzné stanovisko alebo vykonať prehodnotenie ich vplyvu na životné prostredie.
48. V prípade prioritných dopravných projektov vydá iba ministerstvo životného prostredia nové záväzné stanovisko k ich vplyvom na životné prostredie (pozri odsek 3) bez predchádzajúceho uverejnenia procesných etáp podľa odsekov 6 až 9 zákona o EIA (oznámenie o zámere, postup vyšetrovania, predloženie dokumentácie, spracovanie stanoviska, verejná mienka, verejná mienka, dotknutá verejnosť, dotknuté orgány a dotknuté miestne orgány, verejné konzultácie atď.). Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 256 / 2016 Z. z., cieľom bolo ustanoviť § 23a, aby sa dokončila realizácia prioritných dopravných projektov alebo aby sa zabránilo oneskoreniam v ich príprave tým, že sa umožní pokračovanie schvaľovacích procesov bez nového vykonávania EIA zodpovedajúceho novým právnym predpisom. S cieľom posúdiť vplyv prioritného dopravného projektu na životné prostredie je preto postačujúce osobitné záväzné stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré je základom rozhodnutia v nasledujúcich konaniach. Odsek 23a ods. 3 obmedzuje platnosť tohto osobitného záväzného stanoviska na päť rokov.
49. § 23a, v jeho znení, bol predmetom preskúmania Ústavným súdom v konaní s. v. Pl. ÚS 44 / 18, ktoré nezistilo svoju neústavnosť. Nakoniec posledná veta § 23a ods. 3, ktorá bola v súčasnosti napadnutá, bola doplnená zákonom č. 413 / 2021 Z. z., podľa ktorého "tanovice musia byť platné v čase rozhodnutia v ďalšom konaní na prvom stupni."
Záver o ústavnosti oddielu 23a zákona o EIA
50. Ústavný súd sa okrem iného zaoberal údajným neprimeraným zasahovaním do práva dotknutej verejnosti zúčastňovať sa na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa článku 35 ods. 1 Charty pri zisťovaní Pl. ÚS 44 / 18. Ústavný súd zhrnul, že obmedzenie práv dotknutej verejnosti sa riadilo legitímnym cieľom, nezasahovalo do základného (základného obsahu) práva na priaznivé prostredie a bolo súčasťou testu racionálnosti.
51. Zhrnutie, že "cieľom jedinečných, výnimočných a územných a časovo obmedzených sporných právnych predpisov je najmä urýchliť alebo skôr spomaliť proces realizácie prioritných dopravných projektov, ktoré boli vo fáze pokročilej pripravenosti v čase jej prijatia. V súlade s osobitným postupom uvedeným v napadnutom ustanovení nie je potrebné opakovať celý klasický proces posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie, ale je možné bez predchádzajúcich fáz konania a bez aktívnej účasti dotknutej verejnosti vydať záväzné stanovisko k účinkom prioritných dopravných projektov na životné prostredie, ktoré je základom po sebe nasledujúcich administratívnych postupov a postupov (najmä stavebných postupov), na ktorých sa dotknutá verejnosť môže zúčastniť a vykonávať svoje práva, a to aj na základe obsahu samotného záväzného stanoviska k vplyvom projektov na životné prostredie [bod 64].
52. Ústavný súd okrem toho dospel k záveru, že "sa zachováva aj možnosť dotknutej verejnosti brániť sa pred následnými administratívnymi krokmi správnym opatrením, v rámci ktorých môže posúdenie preskúmať aj zákonnosť základného záväzného stanoviska o účinkoch prioritných dopravných projektov na životné prostredie. Ústavný súd podrobil sporné nariadenie testu racionálnosti a dospel k záveru, že oddiel 23a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predstavuje primeraný stupeň obmedzenia účasti verejnosti na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade prioritných dopravných projektov. Príslušná verejnosť má stále široký priestor na účasť na postupných a súvisiacich postupoch a postupoch týkajúcich sa účinkov prioritných dopravných projektov na životné prostredie [odsek 65].
Posúdenie ústavnosti sporného ustanovenia
Uplatňovanie článku 35 ods. 1 charty
53. Odvolateľka tvrdí, že sporná právna úprava nie je ústavná z dôvodu porušenia práva na priaznivé prostredie. Ústavný súd teda musel najprv posúdiť, či sa článok 35 ods. 1 charty uplatňuje aj v súčasnej situácii alebo či sa sporná právna úprava týka práva na priaznivé prostredie.
54. Odvolateľ tvrdí, že existuje riziko, že záväzné stanovisko EIA, vydané podľa článku 23a v čase rozhodnutia správneho orgánu v druhej etape, je nepodstatné, pretože platnosť stanoviska je založená na prvom stupni rozhodnutia a v žiadnom prípade sa nezohľadňuje, ako dlho prebieha následné konanie, napríklad po odvolaní súdov. Okrem toho treba zdôrazniť, že táto vec formálne nepredlžuje platnosť stanoviska, pretože zostáva v platnosti po zmene a doplnení o päť rokov, zatiaľ čo predĺženie stanoviska nebolo zakotvené (na rozdiel od právnych predpisov v oddiele 9a ods. 4 zákona o EIA). V skutočnosti ide o otázku, či je stanovisko vydané podľa § 23a aktuálne alebo či je relevantné v čase prijatia rozhodnutia v druhom stupni (v rámci predbežného konania). Ako už bolo uvedené, cieľom celého procesu EIA je posúdiť vplyv projektu na životné prostredie, ktorý zahŕňa existenciu základných stanovísk vrátane osobitného stanoviska vydaného podľa § 23a. Osobitný režim príslušných stanovísk pre prioritné dopravné projekty uvedený v oddiele 23a vrátane teraz sporného ustanovenia sa týka práva dotknutej verejnosti zúčastňovať sa na postupoch a postupoch, ktorých predmet (stavebné projekty) môže mať vplyv na životné prostredie. Podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu je toto právo súčasťou práva na priaznivé prostredie zaručeného článkom 35 ods. 1 Charty [porovnaj náhľad sp. zn. III. ÚS 70 / 97 z 10.7.1997 (N 96 / 8 SbNU 375) alebo už citovaného nálezu sp. zn. ÚS 44 / 18.].
55. Hoci tento prípad nie je novou formou obmedzenia účasti verejnosti na procese posudzovania vplyvu projektu na životné prostredie (toto bolo samotné zavedenie článku 23a a bolo predmetom posúdenia v Pl. ÚS 44 / 18), ale "iba" otázka špecifikácie procesnej fázy, ku ktorej má byť platné záväzné stanovisko vydané podľa článku 23a, nevylučuje uplatniteľnosť článku 35 ods. 1 charty. Aj prípadná nezákonnosť stanoviska predloženého podľa § 23a v čase rozhodnutia v druhom stupni, aj keď ústavný súd už riešil osobitný proces týkajúci sa prioritných dopravných štruktúr, sa týka článku 35 ods. 1 charty, keďže sporné ustanovenie nemožno úplne oddeliť od kontextu celého § 23a. Cieľom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je vo všeobecnosti hodnotiť vplyv projektu na životné prostredie, zatiaľ čo súčasný kontext je jedným z dôležitých aspektov celého procesu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sporné ustanovenie má vplyv na právo na priaznivé prostredie alebo že článok 35 ods. 1 Charta je v prejednávanej veci uplatniteľná.
Článok 41 ods. 1 charty - Skúška zdržanlivosti
56. V prípade práv uvedených v článku 41 ods. 1 charty, to znamená aj v prípade práva zaručeného článkom 35 ods. 1 charty, možno tieto práva žiadať "len v medziach zákonov, ktorými sa tieto ustanovenia vykonávajú." Ústavný súd pre konanie vo veciach štandardnej kontroly (abstraktnej alebo špecifickej) dospel k záveru, že ústavnosť zákonov, ktoré majú vplyv na práva uvedené v článku 41 ods. 1 charty, sa posudzuje zdržanlivým testom, a to skúškou racionálnosti [pozri. nález 5.10.2006 sp. zn. pl. ÚS 61 / 04 (N 181 / 43 SbNU 57; 16 / 2007 Sb.) alebo nález 20.5.2008 sp. zn. ÚS 1 / 08 (N 91 / 49 SbNU 273; 251 / 2008 Sb.)]. Rozdielny test racionálnosti teda odráža kompromis medzi pokusom o rešpektovanie širokej voľnej úvahy zákonodarcu v regulácii práv podľa článku 41 ods. 1 charty, ale zároveň nedávať takéto práva (záruka článku 4 ods. 4 charty) zákonodarcom v plnom rozsahu k dispozícii na splnenie akéhokoľvek obsahu.
57. Skúška racionality pozostáva zo štyroch krokov: 1. definícia základného obsahu hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho práva (jeho jadro); 2. posúdenie, či požadovaná pohľadávka ovplyvňuje jadro tohto práva (jeho podstatný obsah); 3. posúdenie, či sú záujmy proti nej oprávnené (z ústavného hľadiska); 4. posúdenie, či je zákon o nároku primeraný (racionálny) vzhľadom na konfliktné legitímne záujmy, hoci nie nevyhnutne najlepšie, najvhodnejšie, najúčinnejšie alebo najmúdrejšie. V prípade, že zákon ovplyvňuje veľmi podstatný obsah základného práva, napadnuté opatrenie sa skúma testom proporcionality, ktorý by okrem iného posúdil "či zásah do základného obsahu zákona je odôvodnený absolútnou výnimočnou povahou súčasnej situácie, ktorá by odôvodňovala takúto intervenciu" [pozri zistenie o 20.5.2008 sp. zn. ÚS 1 / 08 (N 91 / 49 SbNU 273; 251 / 2008 Z.z.].
Neexistencia zasahovania do základného obsahu (základného) práva na priaznivé prostredie
58. Ústavný súd najprv posúdil, či sporné ustanovenie ovplyvňuje základný alebo podstatný obsah práva na priaznivé prostredie. Ako už zhrnul v náleze Pl. ÚS 44 / 18, prostredie možno charakterizovať podľa § 2 zákona č. 17 / 1992 Z.z. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ako "[...] všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä vzduch, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia ." Ako súčasť životného prostredia" [...] všetko okolo človeka a kvalita jeho života závisí od [pozri nález 22.4.2008 sp. zn. ÚS 35 / 06 (N 72 / 49 SbNU 67; 286 / 2008 Zb.) ]. Základné právo na priaznivé prostredie uvedené v článku 35 ods. 1 Charta je predovšetkým možnosťou, aby sa každý usiloval o ochranu prírodných environmentálnych podmienok svojej existencie a trvalo udržateľného rozvoja, s ktorými zodpovedá pozitívnemu záväzku štátu chrániť zdedené prírodné bohatstvo, zabezpečiť šetrné využívanie prírodných zdrojov a chrániť prírodné bohatstvo (preambula a článok 7 ústavy). Pozitívnym záväzkom štátu je preto okrem iného ochrana pred zásahmi do životného prostredia v takom rozsahu, aby nebolo možné realizovať základné potreby človeka.
59. V rámci Found pl. ÚS 44 / 18 Ústavný súd poukázal na obmedzenie práva verejnosti zúčastňovať sa na procese EIA, že ustanovenia oddielu 23a zákona o EIA sa týkajú procesného aspektu práva na priaznivé prostredie, pričom dodal, že "záväzné stanovisko k účinkom prioritného projektu dopravy na životné prostredie je len základným aktom pre následné konania a postupy, ktoré dotknutá verejnosť môže v spojení s oddielom 9c písm. g) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (najmä na stavebné konania), ako aj jeho obsah môže podliehať súdnemu preskúmaniu." Zohľadnila, že obmedzenie sa uskutočňuje len v "užšom kruhu dopravných projektov," ako aj že nariadenie § 23a neobmedzuje právo verejnosti na "hľadanie ochrany ústavného práva na priaznivé prostredie ako ústavnej hodnoty a verejného blaha." Ústavný súd preto dospel vo veci sp. zn.
60. Ústavný súd v prejednávanej veci zohľadnil všetky uvedené aspekty. Sporná právna úprava upravuje procedurálny aspekt práva na priaznivé prostredie, takže je spochybnená čiastočná procedurálna regulácia jedného z právnych predpisov (EIA), ktorými sa vykonáva právo na priaznivé prostredie. Sporná právna úprava nemá priamy vplyv na "realizáciu základných životných potrieb človeka" (ako napríklad prístup k pitnej vode atď.). Zároveň sa týka len vybraných prioritných dopravných štruktúr, takže nejde o celkovú úpravu procesu EIA v Českej republike proti všetkým úmyslom. Sporné nariadenie zostáva nedotknuté možnosťou obhajoby práva na priaznivé prostredie pre dotknutú verejnosť (zvyčajne prostredníctvom združení v oblasti životného prostredia) v správnych konaniach a pred súdmi, o čom svedčí opakované podanie rozkladu žalobkyňou proti stavebnému povoleniu, ako aj žaloba pred samotným regionálnym súdom. Aj v prejednávanej veci teda Ústavný súd dospel k záveru, že sporné ustanovenie nie je v rozpore so samotným jadrom (látka, základný obsah) práva ústavne zaručeného na priaznivé prostredie, a preto ústavnosť právnej úpravy považuje za kritérium jej racionality (racionality).
Posúdenie existencie legitímnych cieľov sledovaných sporným nariadením
61. Ústavný súd sa tiež zaoberal otázkou, či sporné ustanovenie sleduje legitímny cieľ, konkrétne či ide o svojvoľné zníženie celkovej úrovne základných práv.
62. Právne ciele spornej právnej úpravy nemožno úplne oddeliť od legitímnych cieľov celého oddielu 23a zákona o EIA. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 413 / 2021 Z. z., napadnutý rozsudok bol teraz doplnený do ustanovení § 23a presne tak, aby nezmaril celý účel § 23a. V dôvodovej správe sa okrem iného uvádza, že "právne predpisy upravujúce záväzné stanoviská k účinkom prioritného dopravného projektu na životné prostredie sú úplne nezávislé a jedinečné (slovami ústavného súdu, jedinečného, územného a časovo obmedzeného - pozri zistenie Ústavného súdu pl. ÚS 44 / 18) a postupy pre štandardný proces posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie podľa § 4 a nasl. Zákon sa neuplatňuje v prípade záväzného stanoviska podľa § 23a zákona. Platnosť záväzného stanoviska o účinkoch prioritného dopravného projektu na životné prostredie je 5 rokov podľa platných právnych predpisov. Možný právny výklad otázky platnosti tohto záväzného stanoviska spočíva v tom, že stanovisko musí byť v čase rozhodnutia právneho orgánu (prvého alebo druhého stupňa) platné. Ide teda o dve posledné prioritné dopravné stavby (z 10), ktoré ešte nemajú všetky potrebné stavebné povolenia na ich realizáciu, t. j. výstavbu diaľnice D1 0136 Říkovice - Přerov a D49 Hulín - Fryšták, je vážnym problémom, v ktorom vzhľadom na existujúce úpravy rozhodovacích procesov podľa stavebného práva (stavebníctvo a územné plánovanie) a najmä na aktívnu činnosť záujmových združení nie je možné dosiahnuť záväzné postavenie konečného stavebného povolenia vzhľadom na celú stavbu bez ohľadu na veľmi pokročilú fázu (stupeň) prípravy projektu - výstavbu. V dôsledku toho bude potrebné (v prípade, že záväzné stanovisko je záväzné pre právnu právomoc následného rozhodnutia), aby bolo nové stanovisko EIA spracované, samozrejme, pre celý projekt, nielen pre chýbajúce (t. j. ešte nepovolené) stavebné objekty. Okrem toho je tiež potrebné zvážiť možné dôsledky nového posúdenia EIA na v súčasnosti povolené (a často aj implementované) čiastočné stavebné povolenia pre určité budovy, ak sa medzičasom zmenili aj technické normy. To bude preto znamenať nielen značné hospodárske zaťaženie rozpočtu, a to v dôsledku de facto neuplatniteľnosti existujúcich dokumentov (príslušná projektová dokumentácia, povolenie rozhodnutí orgánov atď.) veľmi pokročilej prípravy budov, ale aj v dôsledku odstránenia budov, ktoré už boli postavené. tak či onak, tieto náklady sú už v ráde stoviek miliónov až miliárd Kč."
63. Tak ako v postupe uvedenom v bode Pl ÚS 44 / 18, je preto kľúčovou otázkou, či "bežné" prioritné dopravné štruktúry tvoriace transeurópsku dopravnú sieť nebudú musieť byť vykonané úplným procesom EIA, ale či (okrem pôvodných základných stanovísk - pozri bod 46 vyššie) postačia len záväzné stanovisko vydané podľa oddielu 23a, pričom stanovisko je teraz viazané právnymi predpismi, ktoré sú predmetom odvolania, na ukončenie konania na prvom stupni. Právny cieľ sporného nariadenia je rovnako konzistentný ako v konaní sp. zn. Ústavný súd akceptuje tvrdenie vlády, že cieľom dokončenia prioritných dopravných štruktúr je spravidla znížiť negatívne dôsledky tranzitnej cestnej dopravy na zdravie obyvateľstva, najmä v mestských aglomeráciách zaťažených tranzitnou dopravou, chrániť oprávnené očakávania a chrániť práva účastníkov nadobudnutých v dobrej viere v už prebiehajúce postupy, ako aj rozvoj transeurópskej dopravnej siete alebo plniť povinnosti Českej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ.
64. Podobne aj ústavný súd uznáva ako legitímny cieľ spornej právnej úpravy predchádzanie sporom o výklad v prípade, že by do práva nebol výslovne pridaný okamih, keď má byť záväzné stanovisko vydané podľa § 23a. Ukončenie procesnej fázy, ktorej sa stanovisko týka, je nepochybne oprávnené prispieť k právnej istote alebo k predchádzaniu interpretačným sporom. V už citovanej dôvodovej správe sa okrem iného uvádza: "V odborných kruhoch existujú rozsiahle (na prvý pohľad možno logické, ale právne nepodložené) názory, že platnosť záväzného stanoviska podľa ustanovení § 9a zákona [tu je platnosť stanoviska viazaná aj rozhodnutím prvého stupňa - poznámka ústavného súdu] je analogicky uplatniteľná na prioritné dopravné štruktúry. Je preto potrebné odstrániť túto neistotu doplnením existujúcich právnych predpisov, a to v podstate aj v logike, ktoré účinne nepredlžujú ani nemenia obdobie platnosti záväzného stanoviska pre prioritné dopravné projekty, ale iba zosúlaďujú existujúce právne predpisy o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) ako celku, aby sa odstránili akékoľvek pochybnosti a nejasnosti, v ktorých takýto (podľa tohto návrhu zákona) postup zodpovedá celkovej koncepcii zákona ." V tejto súvislosti teda legitímny cieľ spornej právnej úpravy možno akceptovať ako hodnotu právnej istoty, keďže výslovné ustanovenie procesnej fázy, ku ktorej má byť stanovisko platné, vedie k väčšej istote a predvídateľnosti ako dovoz tohto procesu výkladom.
65. Ústavný súd teda konštatuje, že sporná právna úprava sleduje konkrétne legitímne ciele, a preto nie je len znakom nepodloženého (neoprávneného) cieľa zasahovania do práv zaručených ústavou.
Odôvodnenie spornej právnej úpravy
66. Ústavný súd napokon musel posúdiť, či sporná právna úprava môže dosiahnuť sledovaný legitímny cieľ alebo sledované legitímne ciele a či je vzhľadom na konfliktné záujmy právna úprava prinajmenšom primeraná (racionálna), aj keď nie nevyhnutne najlepšia, najvhodnejšia, najúčinnejšia alebo najmúdrejšia.
67. Odvolateľ protirečí racionalite zvoleného riešenia a uvádza, že "nemožno vylúčiť, že v prípade niektorých [stavieb] je možné napríklad v priebehu súdneho preskúmania alebo preskúmania ústavným súdom zrušiť rozhodnutie v rámci následného konania," zatiaľ čo" bez ohľadu na čas bude stále postačujúce, aby bolo stanovisko EIA záväzné v čase prijatia rozhodnutia v rámci následného konania, ktoré odvolateľka považuje za rozporné s požiadavkou tohto stanoviska.
68. Ústavný súd si je vedomý rizika vyplývajúceho z spornej právnej úpravy, ktoré zdôrazňuje odvolateľ. Zároveň však musel zvážiť, či samotná skutočnosť, že stanovisko je založené na správnom rozhodnutí na prvom stupni, predstavuje iracionálny prostriedok na dosiahnutie sledovaných cieľov. Ústavný súd dospel z uvedených dôvodov k záveru, že súvislosť medzi platnosťou stanoviska v čase prvého stupňa rozhodnutia je jedným z možných racionálnych spôsobov definovania okamihu, keď je stanovisko viazané. Okrem toho zákon EIA používa aj túto metódu určovania času, v ktorom má byť dané rozhodnutie platné v § 9a ods. 3.
69. Kľúčovým bodom skúmanej veci je to, že sporná právna úprava sama osebe nespôsobuje žiadne ďalšie iracionálne dôsledky, ktoré by mohli byť dané len časom v konkrétnom konaní. Tieto dôsledky vždy závisia od priebehu konania a najmä od trvania konania, zvyčajne od počtu možných odvolaní zo strany správnych súdov alebo ústavného súdu, alebo vo všeobecnosti od časového intervalu medzi vydaním príslušného rozhodnutia a vydaním vedľajšieho rozhodnutia v nasledujúcom konaní. Hoci je potrebné súhlasiť s odvolateľom, že možné negatívne dôsledky právnej úpravy vo forme neaktuálneho stanoviska nemožno vylúčiť, nemožno ho automaticky zhrnúť na základe znenia sporného ustanovenia.
70. Údajné riziko odvolateľky, že v určitých situáciách (alebo procesných konšteláciách), hoci základné stanovisko môže byť úplne zastarané, ale stále právne relevantné, nemôže viesť k záveru, že toto riziko je prítomné v každej situácii alebo vždy bez zohľadnenia dĺžky konkrétneho konania alebo osobitných okolností prípadu. Inými slovami, v podstate existuje rozdiel v tom, kde sa rozhoduje o degradácii, napríklad v tom istom roku, v ktorom sa platnosť stanoviska skončila (s výhradou jeho platnosti v čase prvého správneho rozhodnutia), alebo napríklad 10 rokov.
71. Z toho vyplýva, že chýbajúca skúmaná právna úprava nie je jej súčasným obsahom zárukou, že stanovisko vydané podľa § 23a zákona o EIA nebude uplatniteľné na neprimerane dlhé obdobie. Toto ustanovenie však neznamená, že je predmetom preskúmania protiústavné. Ak by táto situácia skutočne nastala a mohla by viesť k osobitnému porušeniu subjektívnych práv verejnosti, mohlo by sa proti nej vzniesť námietku v následnom správnom konaní (pretože proces EIA je vždy základom pre ďalšie následné opatrenia). Nie je úlohou ústavného súdu odpovedať na otázku, či je tento postup ideálny a účinný, pretože v tejto súvislosti zjavne nezasahuje do ústavných práv.
72. Vzhľadom na legitímne ciele sledované zákonodarcom zmenou a doplnením právnej úpravy, alebo dokonca skôr zahrnutím celého bodu 23a do zákona o EIA, Ústavný súd musel posúdiť, či by nebolo možné zabrániť riziku trvalého prijatia spornej právnej úpravy, a teda fakticky neuplatniteľnému stanovisku vydanému podľa oddielu 23a inak ako deregáciou ústavného súdu proti spornej právnej úprave.
73. Vo všeobecnosti môžu správne súdy pri preskúmavaní správnych rozhodnutí zrušiť rozhodnutie odvolacieho orgánu, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa (pozri § 78 ods. 3 správneho poriadku). Po zrušení prvého stupňa správneho rozhodnutia by už nebolo možné opätovne použiť základné stanovisko, ktorého platnosť sa medzičasom skončila. Právny systém teda obsahuje poistnú zmluvu s cieľom zabrániť hypotetickému riziku, že správne orgány a v dôsledku toho správne súdy budú nútení "nekonečne" prijať základné stanovisko vydané podľa § 23a, ktoré by však bolo z vecnej stránky úplne zbytočné z dôvodu plynutia času. Výsledkom spornej právnej úpravy preto nie je automatické akceptovanie základného stanoviska vydaného podľa § 23a ako jedenkrát a navždy (ďalej len "na neurčito") uplatniteľného alebo relevantného.
74. Zároveň Ústavný súd, ako v prípade sp. zn. Zrušenie spornej právnej úpravy by však automaticky bránilo účelu celého § 23a (v súvislosti s určitou výstavbou alebo riadením), hoci nie je postavené z určitých dôvodov, že v každom jednotlivom "prebiehajúcom" konaní by záujem o ochranu práva podľa článku 35 ods. 1 charty mohol prevážiť ochranu sledovaných legitímnych cieľov.
75. Ústavný súd si je vedomý toho, že osobitná a už ústavne prijateľná (Pl. ÚS 44 / 18) výnimka zo štandardného procesu EIA zakotvená v § 23a by nemala byť "predĺžená" neprimerane tak, aby účel a účel základných stanovísk vydaných podľa § 23a boli v konkrétnom konaní úplne odmietnuté. Zároveň však Ústavný súd nezistil, že samotná sporná právna úprava vždy viedla k týmto následkom bez ďalšieho konania, a preto neprešla k jej deregácii.
76. Ak odvolateľka upozorňuje na dohodu medzi vládou Českej republiky a Európskou komisiou, treba poznamenať, že ide o politickú dohodu, nie o právny základ. Nie je ani referenčným kritériom na preskúmanie ústavnosti sporného ustanovenia v konaní podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy, keďže to je ústavný poriadok, konkrétne článok 35 ods. 1 charty v predmetnej veci.
77. Ústavný súd teda zhrnul, že sporná právna úprava nemá vplyv na samotnú podstatu práva na priaznivé prostredie, sleduje legitímne ciele a predstavuje racionálny spôsob ich dosiahnutia. Ak ústavný súd vo svojom zistení Pl. ÚS 44 / 18 pripustil, že určitý stupeň intervencie v procesnej zložke práva na priaznivé prostredie (obmedzenie účasti verejnosti na procesoch posudzovania) bol racionálnym prostriedkom na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov, musel vziať do úvahy, že v prejednávanej veci to nebola taká intenzívna intervencia v predmetnom zákone (špecifikácia procesnej fázy, ku ktorej sa stanovisko posudzuje), ako to bolo v prípade Pl. ÚS 44 / 18, aby zmaril účel článku 23a alebo legitímne ciele, ktoré sleduje. Odvolateľ nie je viazaný ustanoveniami sporného nariadenia, pretože na jednej strane závisí od konania konkrétneho konania a od faktora plynutia času a na druhej strane správne súdy môžu vždy zabrániť nadmerným dôsledkom pri posudzovaní konkrétnych okolností veci.
Záver
78. Ústavný súd preto dospel k záveru, že podľa § 70 ods. 2 zákona o Ústavnom súde návrh zamietol, pretože sa nedomnieval, že sporné ustanovenie § 23a ods. 3 poslednej vety zákona o EIA je v rozpore s ústavným poriadkom.
Predseda ústavného súdu:
JUDr.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 24 / 2024 Z. z. Pl. ÚS 7 / 23 o návrhu na zrušenie § 23a ods. 3 poslednej vety zákona č. 100 / 2001 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene niektorých súvisiacich zákonov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), v znení neskorších predpisov |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 08.02.2024 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0