Založený na Ústavnom súde Českej republiky č. 24 / 1997 Zb.
Zistenie Ústavného súdu Českej republiky týkajúce sa žiadosti o zrušenie časti ustanovenia zákona č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesného vzdelávania a ktorým sa upravujú niektoré iné vzťahy týkajúce sa dobrovoľníckych organizácií, v znení zákona č. 247/1991 Z. z., a časť ustanovenia zákona č. 232 / 1991 Z. z., o podmienkach a metóde vymáhania vlastníckych práv vyplývajúcich zo zákona č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesnej výchovy a ktorým sa upravujú niektoré iné vzťahy týkajúce sa dobrovoľných fyzických zariadení, zmeneného a doplneného zákonom č. 312 / 1991 Z. z. o organizácii telesnej výchovy.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
27.02.1997
24
POKUTY
Ústavný súd Českej republiky
Za Českú republiku
Ústavný súd Českej republiky rozhodol 10. decembra 1996 v pléne o návrhu skupiny poslancov poslaneckej komory parlamentu Českej republiky na zrušenie
a) slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. do 31.12.1991" v § 2 zákona č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesného vzdelávania a upravujú niektoré ďalšie otázky týkajúce sa dobrovoľníckych organizácií;
(b) slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z., o organizácii telesnej výchovy, do 31.12.1991" v § 1 ods. 2 zákona č. 232 / 1991 Z. z., o podmienkach a podmienkach vymáhania majetkových práv vyplývajúcich zo zákona č. 173 / 1990 Z. z., o zrušení zákona č. 68 / 1956 Z. z., o organizácii telesnej výchovy a o úprave niektorých ďalších otázok týkajúcich sa dobrovoľníckych organizácií;
c) slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. do 31.12.1991" v § 2 zákona č. 247/1991 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesného vzdelávania a upravujú niektoré iné vzťahy týkajúce sa dobrovoľníckych organizácií;
za účasti parlamentu Českej republiky ako účastníka konania a Unity Eagle Zlín-Malenovice, ktorú zastupuje JUDr. J. N., advokát v Zlíne, ako vedľajší účastník konania v návrhu na zrušenie slov "uvedených v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. "v § 2 zákona č. 173 / 1990 Z. z.
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Dňa 15. decembra 1995 skupina 43 poslancov poslaneckej komory parlamentu Českej republiky pod vedením JUDr. Ing. Jiří Karas podal návrh na zrušenie podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy Českej republiky a článku 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde:
a) slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. do 31.12.1991" v § 2 zákona č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesného vzdelávania a upravujú niektoré ďalšie otázky týkajúce sa dobrovoľníckych organizácií;
(b) slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z., o organizácii telesnej výchovy, do 31.12.1991" v § 1 ods. 2 zákona č. 232 / 1991 Z. z., o podmienkach a podmienkach vymáhania majetkových práv vyplývajúcich zo zákona č. 173 / 1990 Z. z., o zrušení zákona č. 68 / 1956 Z. z., o organizácii telesnej výchovy a o úprave niektorých ďalších otázok týkajúcich sa dobrovoľníckych organizácií;
c) slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. do 31.12.1991" v § 2 zákona č. 247/1991 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesného vzdelávania a upravujú niektoré iné vzťahy týkajúce sa dobrovoľníckych organizácií.
Vzhľadom na obsah návrhu a príslušné časti zákona Ústavný súd zastáva názor, že petit by mal byť návrh správne formulovaný zrušením:
1. slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. do 31. decembra 1991" v § 2 zákona č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z., o organizácii telesného vzdelávania a o regulácii niektorých iných vzťahov s dobrovoľníckymi organizáciami, v znení zákona č. 247/1991 Z. z.,
2. slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z., o organizácii telesnej výchovy, do 31. decembra 1991" v § 1 ods. 2 zákona č. 232 / 1991 Z. z., o podmienkach a podmienkach vymáhania majetkových práv vyplývajúcich zo zákona č. 173 / 1990 Z. z., o zrušení zákona č. 68 / 1956 Z. z., o organizácii telesnej výchovy a o regulácii niektorých ďalších vzťahov týkajúcich sa dobrovoľných fyzických organizácií, v znení zákona č. 312/1991 Z. z.
Nepresnosť petície spočíva v tom, že podľa písmen a) a c) svojho návrhu odvolateľka žiada o zrušenie jedného a toho istého, aj keď zmeneného a doplneného, ustanovenia zákona a písmena b) návrhu, hoci znenie napadnutého ustanovenia cituje vo svojom zmenenom a doplnenom znení, z označenia právneho predpisu nie je zrejmé, že bolo zmenené a doplnené. V opačnom prípade je však návrh pochopiteľný a má všetky právne formality a obsah a možno o ňom diskutovať a rozhodnúť v tejto forme. Preto nebolo potrebné a účelné upozorniť odvolateľov na nedostatky návrhu, ktoré sú len formálnej povahy a sú spôsobené určitou mierou nedôslednosti z legislatívneho technického hľadiska, a vyzvať ich, aby boli odstránené.
Zväz orla Zlín-Malenovice podal proti rozsudku Krajského súdu v Brne zo 16. februára 1995 sp. zn. 13 Co. 306/94, spolu s ním podľa § 74 zákona č. 182 / 1993 Zb. návrh zrušiť slová "uvedené v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. "v § 2 zákona č. 173 / 1990 Zb. Uznesením zo 6. februára 1996, sp. zn. IV. ÚS 170 / 95, bolo konanie o ústavnej sťažnosti prerušené a návrh na zrušenie časti právnej úpravy bol postúpený na plenárne zasadnutie podľa § 78 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Zb. Uznesením zo 16. februára 1996, Pl. ÚS 2 / 96, bol návrh zamietnutý v súlade s § 35 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o neprípustnosti (prekážka gramotnosti). Jednotka Eagle Zlín-Malenovice však má v príslušnej časti konania na návrh skupiny členov postavenie vedľajšieho účastníka konania podľa § 28 ods. 2 a § 35 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb.
Odvolateľka namietala proti napadnutým právnym ustanoveniam
a) články 1 a 10 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a prípadne podobné ustanovenia o ľudských právach dohodnuté v Charte Organizácie Spojených národov, Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
b) články 1, 3, 4 a 11 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") a podobné ustanovenia o ľudských právach dohodnuté v týchto medzinárodných nástrojoch
a návrh zrušiť tieto právne ustanovenia odôvodňujú najmä tieto argumenty:
Zákony bývalého federálneho zhromaždenia a bývalej českej národnej rady boli určené na vytvorenie právneho základu pre obnovu majetkových práv dobrovoľných organizácií na budovanie orgánov, ktoré im boli odobraté zákonmi prijatými zákonodarným orgánom totalitného štátu v čase zákona č. 198 / 1993 Z. z., o nezákonnosti komunistického režimu a o jeho odpore, si vyžadujú čas zničenia tradičných hodnôt európskej civilizácie, vedomého zničenia a porušovania ľudských práv a slobôd, morálneho a hospodárskeho úpadku sprevádzaného súdnou zločinnosťou a terorom proti držiteľom rôznych náboženstiev a zničenia tradičných zásad vlastníctva. Tieto zákony boli v skutočnosti legalizované najmä situáciou, ktorú vytvoril totalitný režim, pretože rozsah orgánov zodpovedných za vymáhanie majetkových práv združeniam (sociálnym organizáciám) bol definovaný tak, že väčšina nových vlastníkov (držiteľov) nemá túto povinnosť. Tieto právne predpisy prijali zásady neprijateľné pre civilizovanú právnu spoločnosť, konkrétne:
1. že držiteľ nezákonne vyvezeného majetku ho nemôže vrátiť;
2. že riziko vyplývajúce z nákupu nezákonne vyvezených položiek nemusí znášať kupujúci položky, ale jej pôvodný (pravdivý) vlastník,
3. že právna kontinuita medzi pôvodným združením (sociálnou organizáciou) a združením (organizáciou), ktoré obnovilo svoju činnosť po novembri 1989, nie je účinná vo vzťahu k majetkovým právam.
Vo veľkej väčšine prípadov stiahnutia majetku združení, ktoré vykonali orgány totalitného režimu počas obdobia slobody, t. j. od februára 1948 do novembra 1989, ako aj likvidácie združení, sa odvolateľ domnieval, že je nezákonný, pretože bol vykonávaný v rozpore s právnymi predpismi platnými v tom čase. Úprava podmienok na vymáhanie majetkových práv, ktorá vznikla spornou právnou úpravou, je v skutočnosti od 1. januára 1993 na samom začiatku protiústavná, pretože tieto zákony prijaté radami Politopad neukladali povinnosť obnoviť vlastnícke práva združeniam, ktoré ich vlastnia, a to ani v Českej republike, a tým porušili ľudské práva zaručené medzinárodnými zmluvami. Článok 11 charty zaručuje každému právo vlastniť majetok a vyvlastnenie alebo povinné obmedzenie vlastníckeho práva len vo verejnom záujme, zákonom a na náhradu škody. Toto ustanovenie zahŕňa aj právo na ochranu majetku, ktoré má poskytnúť štát. Ak štát nesplní túto povinnosť a zákonodarca prijme zákony, ktoré v rozpore so zásadou rovnosti uprednostňujú štát alebo prípadne jeden subjekt voči iným subjektom (spoločnosti), je to typické porušenie ústavných pravidiel, konkrétne článkov 1 a 11 charty a článku 96 ústavy. Vylúčené právne predpisy hrubo porušili prirodzené právo sociálnych organizácií a združení vymáhať majetok zriadením rôznych subjektov, ktoré by mohli vrátiť majetok, aby sa väčšina stiahnutých aktív nemohla vymáhať, a porušením článku 11 Charty o ochrane vlastníckych práv a podobných ustanovení medzinárodných zmlúv.
Z návrhu vyplýva, že je povinnosťou rozšíriť rozsah pôsobnosti povinných orgánov v súvislosti s vymáhaním majetkových práv dobrovoľných organizácií.
Podľa odvolateľa tieto zákony mali uložiť povinnosť vrátiť vlastnícke práva dobrovoľných organizácií každému, kto má takýto majetok.
Okrem žalobcu je účastníkom konania aj parlament Českej republiky (§ 28 ods. 1, § 69 zákona č. 182 / 1993 Zb.). Hoci Spolkové zhromaždenie Českej a Slovenskej republiky a Národná rada Českej republiky vydali zákony, ktorých čiastočné zrušenie sa navrhuje, nástupníctvo parlamentu Českej republiky vyplýva na jednej strane z článku 3 ods. 1 Ústavného zákona Českej národnej rady č. 4 / 1993 Z. z. o opatreniach týkajúcich sa zániku Českej a Slovenskej spolkovej republiky na strane druhej z ústavy.
Ústavný súd najprv preskúmal, ako § 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z., za predpokladu, že sporné zákony boli prijaté a vydané v rámci ústavných právomocí a ústavným spôsobom. V čase vydania zákonov a ich zmien a doplnení boli právomoci zákonodarcu udelené ustanoveniami článkov 29 a nasl., 102 a nasl. ústavného zákona č. 143 / 1968 Z. z. o Československej federácii v znení neskorších predpisov. Z predloženého archívu Dolnej snemovne Spolkového zhromaždenia a Českej národnej rady, o ktorý Ústavný súd požiadal Úradu poslaneckej komory Českej republiky, sa zistilo, že na zasadnutiach, na ktorých sa hlasovalo o zákonoch, sa neskôr zúčastnil dostatočný počet poslancov, zákony boli prijaté potrebným počtom hlasov, boli podpísané príslušnými ústavnými úradníkmi a boli riadne oznámené v zbierke zákonov. Zákony, ktorých jednotlivé ustanovenia skupina poslancov navrhuje zrušiť, sa stali platnou súčasťou nášho právneho štátu a sú, ako vyplýva z článku 1 ods. 1 ústavného zákona ČNR č. 4 / 1993 Zb.
Podľa článku 42 ods. 3 a článku 69 zákona č. 182 / 1993 Z. z. bol návrh zaslaný parlamentu Českej republiky s výzvou na predloženie pripomienok. Vtedajší predseda poslaneckej komory Dr. Milan Uhde zaujal k návrhu toto stanovisko:
Zákon č. 173 / 1990 Zb. prijal 9. mája 1990 bývalé spolkové zhromaždenie Českej a Slovenskej spolkovej republiky a nadobudol účinnosť 1. júna 1990. Cieľom zákona bola nevyhnutnosť okamžitého zrušenia zákona č. 68 / 1956 Z. z., a tým aj zrušenie právneho rámca, ktorý by mohli využiť nástupnícke organizácie na zrušenie Československej únie telesného vzdelávania s cieľom zabrániť prirodzenému demokratickému rozvoju organizácie a riadenia fyzickej kultúry v našej krajine. V čase prijatia zákona jeho jednotlivé ustanovenia neboli v rozpore s ústavou Českej a Slovenskej spolkovej republiky, ani s Chartou základných práv a slobôd, ako ústavný zákon č. 23 / 1991 Z. z., ktorým sa ustanovuje charta, prijalo Spolkové zhromaždenie CSFR 9. januára 1991 a nadobudlo účinnosť 8. februára 1991. Zákon č. 247 / 1991 Zb. prijatý bývalým Federálnym zhromaždením CSFR 31. mája 1991, s účinnosťou od 14. júna 1991, nasledoval na jednej strane po predĺžení obdobia nároku na právneho nástupcu organizácie uvedeného v § 2 zákona č. 68 / 1956 Zb. o jeden rok (v skutočnosti to bolo šesť mesiacov) na druhej strane moratórium na možné prevody majetkových práv týchto právnych nástupcov. Zákon českej národnej rady č. 232 / 1991 Zb. prijatý 22. mája 1991 s účinnosťou od 1. júna 1991 bol vydaný na implementáciu zákona č. 173 / 1990 Z.z. Zákon českej národnej rady č. 312 / 1991 Zb. prijatý 8. júla 1991 s účinnosťou od 9. augusta 1991 reagoval na legislatívne technické úpravy vyplývajúce z prijatia zákona č. 247/ 1991 Zb. Všetky tri tieto zákony neboli v rozpore s ústavou Českej a Slovenskej spolkovej republiky platnou v čase ich prijatia; Existuje však pochybnosť, či boli plne v súlade s už účinným ústavným zákonom č. 23 / 1991 Zb. V tejto situácii treba uviesť, že zákonodarca konal v presvedčení, že prijaté zákony boli v súlade s ústavou Českej a Slovenskej spolkovej republiky platnou v tom čase. Je na Ústavnom súde, aby posúdil ústavnosť sporných zákonov vzhľadom na návrh predložený skupinou členov z hľadiska ich súladu s ústavou a ústavným poriadkom Českej republiky a vydal príslušné rozhodnutie.
Ďalšie dokumenty požadované úradom Komora zástupcov parlamentu Českej republiky zistila, že 18. mája 1993 poslanci Jiří Karas a Jiří Stadler predložili zásady zákona o vymáhaní majetku združeniam, sociálnym organizáciám a iným občianskym združeniam (House Press 363). Zásada 4 znie takto: "Povinnosť vydať ju v deň nadobudnutia účinnosti zákona sa stanoví na základe písomnej výzvy veriteľa, ale najneskôr do šiestich mesiacov." Zásady zákona nariadil organizačný výbor, aby prediskutoval Výbor pre rozpočet, vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a šport a Výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj a životné prostredie.
Výbor pre rozpočet vo svojom uznesení z 23. júna 1993 č. 96 uviedol len to, že prerokoval návrh zásad zákona, Výbor pre vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a šport 27. januára 1994 rozhodol uznesením č. 132, že nebude diskutovať o zásadách zákona, a Výbor pre verejnú správu, regionálny rozvoj a životné prostredie neprijal žiadne uznesenie pre tlač. 363 Organizačný výbor prijal 3. marca 1994 uznesenie č. 297, v ktorom vzal na vedomie stanovisko výborov a nariadil predsedovi poslaneckej komory, aby ho zaslal predkladateľom petície zásady zákona o vymáhaní majetku združeniam, sociálnym organizáciám a iným občianskym združeniam. V legislatívnom procese sa v tejto veci nič iné nestalo.
Okrem toho bola požadovaná podľa § 48 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. Ministerstva školstva, mládeže a športu Českej republiky ako ústredný orgán štátnej správy. Ministerstvo vo svojich pripomienkach poukazuje najmä na zložitosť riešenia potenciálnych nových prípadov reštitúcie podľa zákonov o vracaní majetku dobrovoľníckym organizáciám.
Ústavný súd preskúmal návrh skupiny členov zrušiť uvedené ustanovenia týchto zákonov vzhľadom na ich súlad s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Česká republika viazaná, podľa § 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb.
Pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti reštitúcie, zákonodarca vychádza zo základnej koncepcie, podľa ktorej sa monitorovanie verejných hodnôt riadi myšlienkou, že cieľom reštitúcie je zmierniť dôsledky niektorých majetkových nespravodlivostí spôsobených v rokoch 1948 až 1989. Táto koncepcia je explicitne vyjadrená v preambule zákona č. 87 / 1991 Z. z. o mimosúdnej rehabilitácii a č. 229 / 1991 Z. z. o úprave majetkových vzťahov s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom. V tomto prípade ide o právnické osoby, na rozdiel od iných reštitúcií. Zákonodarca vymedzil oblasť povinných osôb spôsobom, ktorý vyjadruje svoju legitímnu politickú vôľu na základe vyššie uvedenej zásady, že cieľom zákona je zmierniť dôsledky niektorých nespravodlivostí.
Vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. zistenie z 2. apríla 1996 vo veci Pl ÚS 47 / 95) Ústavný súd zastáva názor, že zákonodarca nemôže byť obmedzený na vymedzenie orgánov, na ktoré sa vzťahuje zákon. V prípade Pl. ÚS 47 / 95 Ústavný súd zastával názor, že to nie je diferenciácia právneho štátu, ale že je to súčasť jeho vlastnej definície príjemcov, ktorú možno analogicky rozšíriť na prejednávanú vec, kde zákon definuje kategóriu požadovaných osôb. Skutočnosť, že zákonodarca mohol pri stanovovaní zákona konať inak, nemôže byť sama osebe považovaná za výhodu alebo nevýhodu pre skupinu subjektov.
Ústavný súd sa tiež zaoberal rozhodovacou praxou Všeobecných súdov v tejto oblasti a zistil, že podľa rozsudku Regionálneho súdu v Hradec Králové z 5. mája 1994, sp. zn. 13 Co. 88 / 94, ktorý obsahuje toto právne stanovisko:
"Podľa ustanovení § 2 zákona č. 247/1991 Z.z. o majetkových právach českej obce Sokol a iných, ktoré od nich odstúpili podľa zákona č. 187 / 1949 Z. z., č. 71 / 1952 Z. z. a č. 68 / 1956 Z. z., podľa podmienky z 31. marca 1948.
Žiadosti o vrátenie týchto vlastníckych práv sa museli uplatňovať na právneho nástupcu organizácií uvedených v § 2 zákona č. 68 / 1956 Zb. do 31. decembra 1991.
Právnym nástupcom je každý subjekt, ktorý mal takýto majetok stiahnutý v deň uplatňovania zákona č. 173 / 1990 Z. z.."
Z toho možno vyvodiť záver, že ak právo na vrátenie majetku riadne a včas vykonáva oprávnená organizácia s právne definovaným orgánom, je irelevantné, aké druhy právneho nástupníctva (univerzálneho alebo jednotného) nárokov na reštitúciu nasledujú (napr. rozsudok Najvyššieho súdu v Prahe z 15. mája 1996 sp. zn. 7 Cmo 131 / 94).
Pokiaľ ide o výklad zákona, ústavný súd poukazuje na svoje zistenie z 26. marca 1996 ÚS 48 / 95, podľa ktorého v situácii, keď ustanovenie právnych predpisov umožňuje dva výklady, z ktorých jeden je v súlade s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami uvedenými v článku 10 ústavy a druhý je v rozpore s nimi, nie je dôvod zrušiť toto ustanovenie. Pri jeho uplatňovaní je úlohou súdov vykladať toto ustanovenie ústavným spôsobom.
Podľa názoru ústavného súdu sa rozsah orgánov zodpovedných za vymáhanie majetku novovytvorených dobrovoľníckych organizácií nedefinuje tak úzko, ako tvrdí odvolateľ, a povinným orgánom môže byť aj štát, ak sa prevzatím majetku stiahnutého podľa týchto právnych predpisov stal právnym nástupcom organizácie uvedenej v § 2 zákona č. 68 / 1956 Z. z. a mal majetok v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 173 / 1990 Z. z., t. j. 1. júna 1990.
Z uvedených dôvodov Ústavný súd dospel k záveru, že názov povinných osôb v týchto zákonoch bol stanovený na základe legitímnej politickej vôle zákonodarcu a že sporné ustanovenia uvedených zákonov nie sú v rozpore s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami podľa článku 10 ústavy a nenarúšajú ústavný poriadok Českej republiky.
Návrh skupiny členov podľa § 70 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. bol preto zamietnutý.
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
Prezident Ústavného súdu Českej republiky:
JUDr. Kessler v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Zistenie Ústavného súdu Českej republiky č. 24 / 1997 Z. z. o návrhu na zrušenie časti ustanovenia zákona č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesnej výchovy a o niektorých ďalších vzťahoch týkajúcich sa dobrovoľníckych organizácií, zmenený a doplnený zákonom č. 247/1991 Z. z., a časť ustanovenia zákona č. 232 / 1991 Z. z., o podmienkach a podmienkach vymáhania majetkových práv vyplývajúcich zo zákona č. 173 / 1990 Z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesného vzdelávania a ktorým sa upravujú niektoré ďalšie vzťahy týkajúce sa dobrovoľných fyzických organizácií, zmenené a doplnené zákonom č. 312 / 1991 Z. z. z., ktorým sa zrušuje zákon č. 68 / 1956 Z. z. o organizácii telesného vzdelávania a ktorým sa upravujú niektoré ďalšie vzťahy týkajúce sa dobrovoľných fyzických organizácií, zmenený a doplnený zákonom č. 312 / 1991 Z. z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 27.02.1997 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0