Dekrét ministra zahraničných vecí č. 24 / 1978 Z. z.
Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Belgickým kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Platný
Účinnosť od 17.12.1977
Zobrazeno prvních 200 z celkem 293 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
24
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 31. januára 1978,
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Belgickým kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku
Dňa 19. júna 1975 bola v Prahe podpísaná zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Belgickým kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a o predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Zmluvu schválilo Spolkové zhromaždenie Československej socialistickej republiky a ratifikoval prezident republiky. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Bruseli 2. decembra 1977.
Podľa článku 29 zmluvy zmluva nadobudla platnosť 17. decembra 1977.
Súčasne sa oznamuje český preklad textu zmluvy.
Minister:
Ing. Chupek v. r.
Zmluva
medzi Československou socialistickou republikou a Belgickým kráľovstvom s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku
Prezident Československej socialistickej republiky a Jeho Veličenstvo belgický kráľ, ktorí chcú vylúčiť dvojité zdanenie a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku, súhlasili s uzatvorením zmluvy a na tento účel vymenovali svojich zástupcov:
Prezident Československej socialistickej republiky:
Jeho Excelencia Pán
Ing. Bohuslav CHNUOPKA
minister zahraničných vecí
Československá socialistická republika,
Jeho Veličenstvo, kráľ Belgicka:
Jeho Excelencia R. VAN ELSSLAND,
minister zahraničných vecí a spolupráce
rozvoj Belgického kráľovstva,
ktorí sa po výmene svojich právnych poriadkov, o ktorých sa zistilo, že sú správne a vhodné, dohodli na týchto ustanoveniach:
KAPITOLA I
ROZSAH ZMLUVY
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom alebo sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch.
Dane zahrnuté v zmluve
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku vyberané v prospech každého zmluvného štátu, jeho nižších správnych orgánov a jeho územných spoločností bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Dane z celkových príjmov zo všetkých príjmov alebo časti príjmov alebo aktív vrátane daní zo ziskov vyplývajúcich z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, zo mzdy, zo platených podnikov a zo ziskov z hodnoty sa považujú za dane z príjmu a z majetku.
3. Súčasné dane zahrnuté v zmluve sú najmä:
A. Pokiaľ ide o Belgicko:
a) daň fyzických osôb;
b) daň z príjmu právnických osôb,
c) daň z príjmu právnických osôb;
d) zahraničná daň;
vrátane záloh, prebytkov, odvodov a záloh a obecných prebytkov vyberaných fyzickým osobám
(ďalej len "belgická daň").
B. Pokiaľ ide o Československo:
(a) príspevok na zisk;
b) daň zo zisku;
c) daň zo mzdy;
(d) daň z príjmu z literárnych a umeleckých činností;
e) poľnohospodárska daň;
(f) verejná daň z príjmu;
g) vnútroštátna daň,
h) kapitálové vklady;
i) daň z objemu miezd;
vrátane akéhokoľvek odpočtu za zdroj, akejkoľvek zálohovej platby alebo zálohovej platby týkajúcej sa uvedených daní
(ďalej len "československá daň ").
4. Ustanovenia tejto zmluvy upravujúce zdaňovanie ziskov podnikov sa analogicky uplatňujú na Československú daň zo mzdy.
5. Zmluva sa bude vzťahovať aj na budúce dane rovnakého alebo podobného charakteru, ktoré budú spojené alebo nahradené súčasnými daňami. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
KAPITOLA II
VYMEDZENIE POJMOV
Všeobecné definície
1. V zmysle tejto zmluvy, ak spojenie nevyžaduje iný výklad:
a) - Pojem "Belgicko" sa vzťahuje na Belgické kráľovstvo; používa sa v geografickom zmysle aj na zóny nachádzajúce sa mimo belgických teritoriálnych vôd, kde Belgicko môže v súlade s medzinárodným právom uplatňovať práva týkajúce sa morského dna, podložia nachádzajúce sa pod morským dnom a ich prírodných zdrojov.
- Pojem "Československo" sa vzťahuje na Československú socialistickú republiku.
b) Pojmy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa vzťahujú na kontext Belgicka alebo Československa.
c) Pojem "osoba" zahŕňa fyzické osoby, spoločnosti, verejné korporácie a všetky ostatné združenia osôb.
d) Pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu alebo akúkoľvek látku, ktorá ako taká podlieha zdaneniu jej príjmu alebo majetku v štáte, v ktorom má sídlo.
e) Pojmy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v jednom zmluvnom štáte alebo prípadne podnik, ktorý prevádzkuje osoba s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte.
f) pojem "členovia" znamená:
- všetky fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu,
- všetky právnické osoby, osobné spoločnosti a združenia zriadené podľa právnych predpisov zmluvného štátu.
g) "Medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu vykonávanú loďou alebo lietadlom prevádzkovaným podnikom, ktorého ústredie sa nachádza v zmluvnom štáte, kde sa loď alebo lietadlo nepoužíva medzi miestami umiestnenými v inom zmluvnom štáte.
(h) Pojem "príslušný orgán" označuje:
- v prípade Belgicka minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca a
- v prípade Československa minister financií Československej socialistickej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je definovaný inak, má význam pre uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom, ktorý je mu určený právnou úpravou tohto štátu, ktorá upravuje dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ si táto súvislosť nevyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Pojem "rezident alebo bydlisko v zmluvnom štáte" v zmysle tejto zmluvy znamená každú osobu, ktorej príjem alebo majetok podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu jej bydliska, trvalého pobytu, miesta podnikania alebo iného podobného kritéria.
2. Ak sa podľa odseku 1 fyzická osoba zdržiava v oboch zmluvných štátoch, rozhodne sa o veci v súlade s týmito pravidlami:
a) Predpokladá sa, že táto osoba má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má trvalý pobyt. Ak má trvalý pobyt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, s ktorým sú jeho osobné a hospodárske väzby najužšie (centrum životných záujmov).
b) Ak nemožno určiť zmluvný štát, v ktorom má táto osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, v ktorom má obvyklý pobyt.
c) Ak má osoba obvyklý pobyt v oboch zmluvných štátoch alebo ak sa obvykle nenachádza v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má pobyt v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom.
d) Ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo nie je štátnym príslušníkom ktoréhokoľvek z nich, príslušné orgány zmluvných štátov rozhodnú o tejto záležitosti po vzájomnej dohode.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba svoje sídlo v oboch zmluvných štátoch v súlade s odsekom 1, predpokladá sa, že má svoje sídlo v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza jej skutočné vedenie.
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" znamená v zmysle tejto zmluvy stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) ústredie vedenia;
(b) preteky;
c) úrad;
d) továreň,
(e) workshop,
(f) baňa, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
(g) staveniská alebo zariadenia trvajúce viac ako 24 mesiacov.
3. Za stálu prevádzkareň sa nepovažujú:
a) zariadenia používané len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
b) tovar patriaci podniku, ktorý je skladovaný len ako sklad na účely výstavy alebo dodania;
(c) tovar patriaci podniku, ktorý je uskladnený len na spracovanie iným podnikom;
(d) stála prevádzkareň slúžiaca podniku, ktorá sa používa len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) stála prevádzkareň pre podniky, ktorá sa používa na účely reklamy, informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností prípravného alebo pomocného charakteru.
4. Osoba konajúca v jednom zmluvnom štáte na účet podniku iného zmluvného štátu - iného ako zástupcu, ktorý má nezávislé postavenie, ako sa uvádza v odseku 5 - sa považuje za stálu prevádzkareň podniku v prvom štáte, ak je v tomto štáte vybavená plnou mocou, ktorá sa v ňom bežne vykonáva a ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, pokiaľ sa činnosť tejto osoby neobmedzuje na nákup tovaru pre podnik.
5. V druhom zmluvnom štáte sa samotná skutočnosť, že tam podnik vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného sprostredkovateľa, ktorý má nezávislé postavenie, nepovažuje za stálu prevádzkareň podniku jedného zmluvného štátu, ak takéto osoby konajú v správnom rámci svojich činností.
6. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, kontroluje alebo kontroluje spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v druhom zmluvnom štáte, alebo ktorá v ňom vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo nie), sama osebe nestačí na to, aby sa táto spoločnosť stala stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.
KAPITOLA III
PRÍJMY
Príjmy z nehnuteľností
1. Príjmy pochádzajúce z nehnuteľného majetku vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva podliehajú zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom sa majetok nachádza.
2. pojem "nehnuteľný majetok" je vymedzený v súlade s právom zmluvného štátu, v ktorom sa nehnuteľný majetok nachádza. Tento pojem sa v každom prípade vzťahuje na príslušenstvo, mŕtvy a živý súpis poľnohospodárskych a lesných podnikov, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva o vlastníctve pôdy, spotrebu nehnuteľného majetku a právo na variabilné alebo pevné dodávky na ťažbu alebo prijatie do ťažby nerastných ložísk, prameňov a iných pozemkov. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy vyplývajúce z priameho hospodárenia alebo využívania, prenájmu alebo prenájmu, ako aj na akúkoľvek inú formu využívania nehnuteľného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku slúžiaceho na výkon povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku podliehajú zdaneniu v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tohto štátu sa priradí ziskom, ktoré by mohol dosiahnuť, ak by ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchodoval by sa úplne nezávisle od podniku, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady vzniknuté v súvislosti s cieľmi, ktoré sleduje táto stála prevádzkareň, vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už v štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti podľa jej rôznych častí, žiadne ustanovenie v odseku 2 nebráni tomuto zmluvnému štátu, aby určil zisk, ktorý sa má zdaniť, jeho rozdelením ako normálne; Prijatá metóda rozdelenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, vypočítajú každý rok na základe tej istej metódy, pokiaľ neexistujú vážne a dostatočné dôvody pre iný postup.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov, s ktorými sa v iných článkoch tejto zmluvy zaobchádza samostatne, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Námorná, vnútrozemská vodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzky lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
2. Zisky z prevádzky lodí používaných pri vnútrozemskej plavbe podliehajú zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie skutočného vedenia podniku.
3. Ak sa ústredie námorného podniku alebo vnútrozemskej plavby nachádza na palube lode alebo lode, toto sedadlo sa považuje za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode alebo lode, alebo ak nie je v domovskom prístave, v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode alebo lode.
4. Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na zisky z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
(a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo financovaní podniku druhého zmluvného štátu; alebo
b) ak sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo financovaní podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch prepojené v jednom a druhom podniku na základe podmienok, ktoré sú im prijaté alebo uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky tohto podniku sa môžu zahrnúť a následne zdaniť zisky, ktoré by jeden z podnikov dosiahol bez týchto podmienok, ale ktoré by sa vzhľadom na tieto podmienky nemohli skutočne dosiahnuť.
Dividendy
1. Dividendy, ktoré platí spoločnosť so sídlom v jednom zmluvnom štáte, osoba s bydliskom alebo sídlom v inom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto inom štáte.
2. Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, svoje sídlo podľa právnych predpisov tohto štátu. Ak je však osoba, ktorá prijíma dividendy, skutočným príjemcom dividend, takto stanovená daň nesmie prekročiť 15% hrubej sumy týchto dividend.
Ustanovenia tohto odseku nemajú vplyv na zdaňovanie ziskov spoločnosti použitých na vyplácanie dividend.
3. Pojem "dividendy," ako sa používa v tomto článku, sa vzťahuje na príjmy vyplývajúce z akcií, podielových listov, kupónov, zakladajúcich akcií alebo iných ziskových podielov s výnimkou pohľadávok, ako aj na príjmy z iných sociálnych podielov, ktoré sú založené na príjmoch z akcií podľa daňových právnych predpisov štátu, v ktorom je spoločnosť vyplácajúca dividendy usadená. Tento pojem sa vzťahuje aj na príjmy - aj keď sa vyplácajú vo forme úrokov - podliehajúce zdaneniu ako príjem z kapitálu, ktorý poskytli akcionári spoločnostiam so sídlom v Belgicku, ktoré nie sú akciovými spoločnosťami.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak príjemca dividend so sídlom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť vyplácajúca dividendy svoje sídlo, prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom jedinej profesie prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a kde je účasť, na základe ktorej sú dividendy vyplatené, skutočne spojená. V tomto prípade dividendy podliehajú zdaneniu v druhom štáte podľa jeho právnych predpisov.
5. Ak spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v jednom zmluvnom štáte, dosiahne zisky alebo príjmy z iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže vyberať žiadnu daň z dividend vyplatených spoločnosťou mimo územia tohto iného štátu za predpokladu, že tieto dividendy nie sú vyplatené osobe, ktorá je rezidentom v tomto inom štáte, alebo že účasť, na základe ktorej sa dividendy vyplácajú, nie je v skutočnosti spojená so stálou prevádzkarňou alebo stálym základom nachádzajúcim sa v tomto inom štáte, ani s akoukoľvek daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti, ktoré vyplývajú zo zdanenia nerozdelených ziskov, alebo ak vyplatené dividendy alebo zisky nie sú úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov pochádzajúcich z tohto iného štátu.
Úroky
1. Úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa vyplácajú osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto inom štáte.
2. Takýto úrok však môže byť zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom sa zdroj nachádza, podľa právnych predpisov tohto štátu. Ak je však osoba, ktorá prijíma úroky, skutočným príjemcom úrokov, takto stanovená daň nesmie prekročiť 10% jej výšky.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 podlieha tento úrok zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má príjemca bydlisko:
a) úroky z obchodných pohľadávok - vrátane tých, ktoré majú formu výmenných pohľadávok - vyplývajúce z vrátenia tovaru, tovaru alebo služieb poskytnutých na úver podnikom jedného zmluvného štátu osobe, ktorá má bydlisko alebo je usadená v inom zmluvnom štáte;
b) úroky z bežných účtov alebo úverov - s výnimkou cenných papierov na doručiteľa - medzi bankovými podnikmi oboch zmluvných štátov;
c) úroky z hotovostných vkladov, s výnimkou cenných papierov na doručiteľa, v držbe osôb s bydliskom alebo usadených v jednom zmluvnom štáte v bankových podnikoch druhého zmluvného štátu vrátane verejných úverových inštitúcií.
4. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z pohľadávok akejkoľvek povahy, či už sú alebo nie sú poskytnuté hypotetickou zárukou alebo klauzulom o účasti na ziskoch dlžníka, a najmä na príjmy z verejných dlhopisov a dlhopisov, vrátane prémií a častí spojených s takýmito cennými papiermi, ako aj na akékoľvek iné výnosy asimilované s príjmami z úverov alebo rovnakým spôsobom, ako sa posudzujú v daňových právnych predpisoch štátu, z ktorých tento príjem pochádza. Pojem "úrok" však nezahŕňa v zmysle tohto článku pravidelné penále alebo úroky, ktoré sa majú považovať za dividendy v zmysle článku 10 ods. 3.
5. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko alebo je registrovaný v jednom zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, od ktorého sa úrok získava prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom slobodného povolania, a ak je pohľadávka, ktorá poskytuje úrok, s ňou skutočne spojená. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v konkrétnom zmluvnom štáte, ak dlžníkom je tento štát sám, jeho nižší administratívny útvar, miestna spoločnosť alebo osoba s bydliskom alebo sídlom v tomto štáte. Ak však má dlžník úrokov, či už má bydlisko alebo nie v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, pre ktorý bola vyjednaná pôžička poskytujúca úroky a nesie takýto úrok na svoje náklady, predpokladá sa, že takýto úrok má zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
7. Ak sa výška zaplatených úrokov posudzuje vzhľadom na pohľadávku, na ktorej bola zaplatená, v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom, alebo ktoré si udržiava jedna alebo druhá s tretími stranami, suma, na ktorej by sa dlžník dohodli s veriteľom, ak by neexistovali podobné vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť úrokov, ktoré presahujú tieto úroky, naďalej podlieha dani podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a podľa iných ustanovení tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa vyplácajú osobe s bydliskom alebo sídlom v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte, ak je táto osoba skutočným príjemcom licencie.
2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 môžu byť licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. b) zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza, podľa právnych predpisov tohto štátu. Takto stanovená daň však nesmie prekročiť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov, ak je skutočným príjemcom osoba, ktorá dostáva licenčné poplatky.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku znamená:
a) náhradu akéhokoľvek druhu zaplatenú za používanie alebo prijatie autorských práv na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických a televíznych filmov;
(b) náhradu akéhokoľvek druhu zaplatenú za používanie alebo prijatie na používanie patentu, ochrannej známky, dizajnu alebo modelu, plánu, tajného poučenia alebo výrobného procesu a za používanie alebo povolenie na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého vybavenia, pokiaľ nejde o nehnuteľný majetok uvedený v článku 6 a informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak užívateľ licencie, ktorý má bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva buď priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo slobodnú pracovnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, na základe ktorého vznikajú licenčné poplatky, je s ňou skutočne spojený v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa účtuje licenčný poplatok. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. O licenčných poplatkoch sa predpokladá, že majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak dlžníkom je samotný, jeho nižší administratívny útvar, územná spoločnosť alebo osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v tomto štáte. Ak však dlžník licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte, pre ktorý bola dojednaná zmluva, na základe ktorej sa platí licenčný poplatok a ktorý takéto licenčné poplatky znáša na svojom vlastnom účte, tieto licenčné poplatky sa považujú za poplatky, ktoré majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.
6. Ak výška zaplatených licenčných poplatkov posudzovaná na základe transakcií, za ktoré sú zaplatené, presahuje z dôvodu osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom alebo tých, ktoré jeden alebo druhý udržiava s tretími stranami, bežná odmena, ktorú by dlžník dohodol s veriteľom, ak by nebola za podobné vzťahy, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade časť platov, ktoré prekračujú jeho výšku, naďalej podlieha dani podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu a podľa iných ustanovení tejto zmluvy.
Kapitálové zisky
1. Zisk z nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorého definícia je stanovená v článku 6 ods. 2, podlieha zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
2. Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hlavný hnuteľný majetok stálej základne, ktorý má osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte na účely vykonávania profesijnej činnosti, vrátane takéhoto zisku z celkového predaja tejto stálej prevádzkarne (vlastného alebo celého podniku) alebo tohto trvalého základu, podlieha zdaneniu v tomto inom štáte.
Zisky z likvidácie lodí alebo lietadiel používaných v medzinárodnej doprave a hnuteľného majetku určeného na prevádzku takýchto lodí alebo lietadiel sa však zdaňujú len v zmluvnom štáte, v ktorom majetok podlieha zdaneniu podľa článku 22 ods. 3.
3. Zisk z predaja všetkých ostatných aktív vrátane účasti v akciovej spoločnosti, ak nie sú súčasťou majetku stálej prevádzkarne uvedenej v odseku 2, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko alebo má bydlisko.
Slobodné povolania
1. Príjmy prijaté osobou s bydliskom v zmluvnom štáte za služby poskytované v rámci profesijnej činnosti alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ táto osoba nemá trvalý základ na vykonávanie svojich činností v inom zmluvnom štáte. Ak má takýto základ, takýto príjem podlieha zdaneniu v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ho možno pripísať činnostiam vykonávaným prostredníctvom tohto trvalého základu.
2. Pojem "slobodné povolania" zahŕňa osobitné nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Závislá zamestnanosť
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva z dôvodu plateného zamestnania, podliehajú zdaneniu v tomto štáte len s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena prijatá v rámci tejto položky podlieha zdaneniu v tomto inom štáte.
2. Odmena, ktorú osoba s bydliskom v zmluvnom štáte dostáva za platené zamestnanie v inom zmluvnom štáte, podlieha zdaneniu len v prvom štáte, bez ohľadu na ustanovenia odseku 1, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu 183 dní v celom rozsahu počas kalendárneho roka;
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nemá bydlisko v tomto inom štáte; a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v tomto inom štáte.
3. Odmena za platenú prácu vykonávanú na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave alebo na palube lode používanej pri vnútrozemskej plavbe sa považuje za odmenu za činnosť vykonávanú v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku, a podlieha zdaneniu v tomto štáte.
Tandemy
1. Taniems, náhrada za účasť v správnych orgánoch a iné podobné platy, ktoré osoba s bydliskom v jednom zmluvnom štáte dostáva ako člen správnej alebo dozornej rady spoločnosti so sídlom v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu v tomto inom štáte. Podobne sa posudzuje odmena spoločníkov v komanditnej spoločnosti za akcie nachádzajúce sa v Belgicku.
2. Bežná odmena prijatá osobami uvedenými v odseku 1 v inej funkcii podlieha zdaneniu za podmienok ustanovených v článku 14 alebo článku 15 ods. 1 tejto zmluvy.
Umelci a športovci
1. Príjem, ktorý za svoju osobnú činnosť v tomto charaktere dostávajú verejní profesionáli, ako sú divadelní, filmoví, rozhlasoví alebo televízni umelci a hudobníci, ako aj športovci, podlieha zdaneniu v zmluvnom štáte, v ktorom sa tieto činnosti vykonávajú, bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú na príjmy prijaté v jednom zmluvnom štáte osobami uvedenými v odseku 1 ako zamestnanci organizácií druhého zmluvného štátu, ktorí nesledujú zárobkové ciele.
3. Ak sa príjem z činností vykonávaných osobne verejnými umelcami alebo športovcami vypláca inej osobe ako umelcom alebo športovcom, môže sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca.
Dôchodok
1. Dôchodky a iné podobné platy uvedené z dôvodu predchádzajúceho zamestnania osobe s bydliskom v zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 1.
(2) Dôchodky a iné dávky, či už pravidelné alebo nepravidelné, uvedené podľa sociálnych právnych predpisov zmluvného štátu týmto štátom, jedným z jeho nižších správnych orgánov alebo jedným z jeho miestnych korporácií alebo právnickou osobou, ktorá sa spravuje verejným právom tohto štátu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét ministra zahraničných vecí č. 24 / 1978 Z. z. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Belgickým kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 10.03.1978 |
|---|---|
| Účinnosť od | 17.12.1977 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0