Na Ústavnom súde Českej republiky č. 23 / 1997 Zb.

Uznesenie regionálneho súdu v Ústí nad Labem - pobočka v Liberci z 22. júla 1996 č. 28 Tento 191 / 96-15 sa vypúšťa.

Včasná ústavná sťažnosť na uvedené uznesenie regionálneho súdu v Ústí nad Labem - pobočku v Liberci, ktorá zamietla sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu v Liberci z 30. mája 1996 č. 18 NT 1258 / 96-6 o zadržaní sťažovateľa z dôvodov § 67 písm. a), b) trestného poriadku, sťažovateľ naďalej zastáva názor, že napadnuté uznesenie porušilo ustanovenia článku 8 ods. 2, 3, 5 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta"). Všeobecný súd totiž rozhodol o účasti sťažovateľa na návrhu prokurátora v rozpore s ustanoveniami § 77 ods. 1 trestného zákonníka, keďže premlčacia doba jeho osobnej slobody presiahla 24 hodín. Zadržanie osoby podozrivej z ustanovení § 76 trestného zákonníka a záruky podľa § 14 ods. 1 písm. d), e) zákona ČNR č. 283 / 1991 Z. z. o polícii Českej republiky v znení neskorších predpisov je úplne totožné. Preto, ak charta v článku 8 ods. 3 stanovuje, že zadržaný musí byť prepustený najneskôr do 24 hodín, toto ustanovenie sa uplatňuje tak na postup podľa § 76 ods. 1 trestného zákonníka, ako aj na postup podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona čNR 283 / 1991 Zb., v znení neskorších predpisov. Z týchto dôvodov mal byť sťažovateľ okamžite prepustený, takže rozhodnutie o jeho zadržaní bolo vylúčené. Okrem toho sa záväzné súdy riadne nezaoberali otázkou, či boli poskytnuté dôvody na záväznosť stanovené zákonom. Z týchto dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby sa vyhovelo jeho ústavnej sťažnosti za porušenie článku 8 ods. 2, 3, 5 charty a aby bol napadnutý príkaz zrušený.

Podľa názoru predsedu senátu, ak bol sťažovateľ zabezpečený podľa § 14 zákona č. 283 / 1991 Z. z., v znení zmien a doplnení, toto obdobie zadržania nemožno započítať do času, keď bol sťažovateľ zadržaný podľa príslušných ustanovení trestného poriadku. 24-hodinová lehota, v rámci ktorej sa od prokurátora podľa § 77 ods. 1 trestného zákonníka vyžaduje, aby postúpil zadržaného na súd návrh na zadržanie, sa začína až po zadržaní odporcu podľa § 76 ods. 1 trestného zákonníka. Tento názor, ako sa uvádza ďalej, je založený nielen na uvedených ustanoveniach trestného poriadku, ale aj v súlade s pripomienkami k trestnému poriadku a rozhodnutiu uverejnenému pod číslom 10 / 1995. V tomto prípade boli bezpochyby uvedené dôvody, prečo sa ujímali opatrovníctva.

Ústavný súd, ako už uviedol vo viacerých svojich zisteniach, nie je súdom nadradeným súdom, nie je na vrchole ich systému, a preto už nemôže priťahovať právo na preskúmanie ich činnosti za predpokladu, že tieto súdy vo svojej činnosti pokračujú v súlade s obsahom piatej charty. V tejto súvislosti Ústavný súd zistil zo spisu českej polície, regionálneho vyšetrovacieho úradu, českého úradu Českej Lípy, č. ČVV-63 / 20-95 a záznam o českej polícii, Regionálne riaditeľstvo Českej Lípy z 28. mája 1996, že sťažovateľ bol 27. mája 1996 o 13.30 hod. zabezpečený na regionálnom riaditeľstve polície Českej republiky v Jeseníku a bol presunutý do Českej Lípy, kde bol umiestnený do cely 28. mája 1996 o 12.30 hod. Záznam o zadržaní odporcu, vypracovaný 28. mája 1996 o 13.15 hod. Polícia Českej republiky, Regionálny vyšetrovací úrad, úrad Českej Lípy, ďalej je zrejmé, že sťažovateľ bol zadržaný podľa § 75 trestného poriadku a toto zadržanie bolo oznámené prokurátorovi 28. mája 1996 o 13.30 hod. Police of the Czech Republic, Regional Bureau of Investment, the Institute of the Czech Lípa Institute, potom prevzal iniciatívu listom z 29. mája 1996 adresovaným Regionálnej prokuratúre v Ústí nad Labem - pobočke v Liberci, ktorá navrhla uloženie príkazu na zaistenie, a štátny prokurátor následne navrhol, aby sa sťažovateľ dostal do väzby podľa oddielu 68 trestného poriadku. Táto žiadosť bola predložená 29. mája 1996 Okresnému súdu v Liberci, ktorý sa uznesením z 30. mája 1996 č. 18 NT 1258 / 96-6 rozhodol zadržať sťažovateľa na základe § 67 písm. a), b) trestného poriadku. Sťažnosť sťažovateľa na tento príkaz rozhodol krajský súd v Ústí nad Labem - pobočka v Liberci uznesením z 22. júla 1996 č. 28 To bolo 191 / 96-15 zamietnutím sťažnosti podľa § 148 ods. 1 písm. c) trestného poriadku. Na základe svojho rozhodnutia poznamenáva, že pravidlá trestného poriadku, ktoré sú pre sudcu rozhodujúce, by sa mali dôsledne dodržiavať pri rozhodovaní o zadržaní a vzhľadom na ktoré bol sťažovateľ 28. mája 1996 zadržaný o 13.15 hod. Ak bol potom sťažovateľ zabezpečený skôr v súlade s ustanoveniami § 14 zákona č. 283 / 1991 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie je úlohou súdu preskúmať toto konanie, pretože pre sudcu, ktorý rozhoduje o existencii dôvodov zaistenia, je relevantné len príslušné ustanovenie trestného príkazu. V napadnutom uznesení regionálny súd ďalej dospel k záveru, že boli poskytnuté dôvody na zadržanie sťažovateľa podľa § 67 písm. a), b) trestného poriadku.

Ustanovenie uvedené v § 14 zákona č. 283 / 1991 Z. z. v jeho pôvodnom znení bolo v podstate riadneho charakteru, keďže jeho účelom bolo odstrániť bezprostredné alebo prebiehajúce správanie pozostávajúce z ohrozenia života alebo života alebo zdravia iných osôb alebo majetku [§ 14 ods. 1 písm. a) citovaného zákona], pokus o útek po predložení podľa § 12 ods. 8 a § 13 ods. 5 [§ 14 ods. 1 písm. b) citovaného zákona] alebo slovná urážka policajného oddelenia inou osobou alebo policajným úradníkom, alebo úmyselné znečisťovanie alebo poškodenie vybavenia alebo policajného majetku [§ 14 ods. 1 písm. c) citovaného zákona]. Novela tohto zákona vykonávaná zákonom ČNR č. 26 / 1993 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj s nimi súvisiace opatrenia, ale rozšírila dôvody tohto ustanovenia z dôvodov odôvodňujúcich zatknutie osoby, ktorá bola prichytená pri spáchaní trestného činu [§ 14 ods. 1 písm. d) ] alebo ktorá je podozrivá z prípravy, pokusu alebo spáchania trestného činu na základe kriminalistických dôkazov [§ 14 ods. 1 písm. e) ]. Týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa už v oboch zmenených a doplnených prípadoch inštitút bezpečnosti presunul na čisto trestnoprávnu procedurálnu úroveň. V týchto prípadoch zadržanie nie je len funkciou poriadku, pretože v stávke je vlastne zadržanie páchateľa trestného činu alebo osoby podozrivej z prípravy, pokusu alebo spáchania trestného činu. Ústavný súd má preto pochybnosti o ústavnosti súčasnej judikatúry Všeobecných súdov, ktorá je založená na stanovisku vyjadrenom v uznesení regionálneho súdu v Brne z 1. februára 1994 sp. zn. 9 Týchto 47 / 94 a uverejnenom v zbierke rozsudkov a návrhov pod č. 10 / 1995. Podľa týchto návrhov Všeobecných súdov, ak bola osobná sloboda podozrivého obmedzená jeho zadržaním podľa § 14 zákona č. 283 / 1991 Z. z. v znení zmien a doplnení, obdobie takéhoto zadržania nemožno započítať do času zadržania obvineného podľa príslušných ustanovení trestného poriadku. Naopak, ústavný súd sa domnieva, že ak je osoba podozrivá zo spáchania trestného činu zadržaná, mala by sa k 24-hodinovému zadržiavaniu podľa ustanovení § 14 ods. 3 zákona č. 283 / 1991 Z. z., v znení neskorších predpisov, pridať lehota 24 hodín podľa § 75, 76 trestného poriadku. Opačný prístup k vzťahu kolaterálu podľa § 14 ods. 1 písm. d), e) zákona ČNR č. 283 / 1991 Zb. v znení zmien a doplnení a zadržania podľa § 75, 76 trestného zákonníka, ako je stále bežné v konaní pred všeobecnými súdmi, je podľa názoru ústavného súdu v rozpore s článkom 8 ods. 3 charty, podľa ktorého musí byť zadržaný prepustený alebo odovzdaný Súdnemu dvoru najneskôr do 24 hodín. Sudca musí potom do 24 hodín od prevzatia vypočuť zadržanú osobu a rozhodnúť, či ju zatkne alebo ju prepustí.

Ak by teda už bol sťažovateľ zadržaný 27. mája 1996 o 13.30 hod. pre podozrenie z trestného činu, potom 28. mája 1996 o 13.15 hod. na základe § 75 trestného poriadku a odovzdaný súdu až 29. mája 1996, bolo to už po uplynutí 24-hodinovej lehoty. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ak mal byť sťažovateľ prepustený (odsek 75 tretieho trestného poriadku) a prokurátor tak neurobil, a naopak, podal návrh podľa oddielu 68 kódexu na zadržanie sťažovateľa, všeobecné súdy nemohli prijať vecné rozhodnutie o takomto návrhu zaťaženom týmto nenapraviteľným nedostatkom. Všeobecný súd tým, že nezohľadnil tento zásah do osobnej slobody sťažovateľa, bez ohľadu na právny základ prijal návrh štátneho zástupcu na jeho prepustenie a rozhodol o väzbe sťažovateľa, porušil ústavné práva sťažovateľa zakotvené v článku 8 ods. 2, 3, 5 charty.

Ústavný súd preto bez toho, aby bol schopný ďalej skúmať dôvody zaistenia podľa § 67 písm. a), b) trestného zákonníka, ústavná sťažnosť pre porušenie článku 8 ods. 2, 3, 5 charty podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde vyhovela a zrušila napadnuté uznesenie podľa § 82 ods. 3 písm. a) citovaného zákona.