Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 22 / 1995 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi Českou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku
Platný
Účinnosť od 27.12.1994
Zobrazeno prvních 200 z celkem 240 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
22
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 14. januára 1993 bola v Prahe podpísaná zmluva medzi Českou republikou a Maďarskou republikou s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Parlament Českej republiky dal súhlas so zmluvou a prezident republiky ju ratifikoval.
Zmluva nadobudla platnosť 27. decembra 1994 podľa jej článku 28 ods. 2.
Súčasne sa oznamuje český preklad zmluvy. S anglickou verziou, ktorá je rozhodujúca pre jej interpretáciu, môže konzultovať ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií.
Zmluva
medzi
Česká republika
a
Maďarská republika
o zamedzení dvojitému zdaneniu a vyhýbaniu sa daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku
Česká republika a Maďarská republika
želajúc si uzavrieť zmluvu o dvojitom zdanení a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkových príjmov, z celkových aktív alebo z niektorých alebo všetkých príjmov alebo aktív vrátane daní z výnosov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z výšky miezd alebo platov zaplatených podnikmi, ako aj dane zo zvýšenia majetku sa považujú za dane z príjmov a majetku.
3. súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú:
a) v Českej republike:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
iii) daň z nehnuteľností;
(ďalej len "česká daň");
b) v Maďarskej republike:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
iii) pozemkové dane;
iv) daň z budov;
(ďalej len "Maďarská daň ").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa uložia po podpísaní tejto zmluvy, okrem súčasných daní alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia významné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa podľa potreby vzťahujú na Českú republiku alebo Maďarskú republiku;
b) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
c) pojem "spoločnosť" označuje právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
d) pojmy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje rezident jedného zmluvného štátu alebo podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
e) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa platného práva v zmluvnom štáte;
(f) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek dopravu vykonávanú loďou, loďou, lietadlom alebo cestným vozidlom prevádzkovaným podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia sa nachádza v jednom zmluvnom štáte, pokiaľ sa takáto loď, loď, lietadlo alebo cestné vozidlo neprevádzkuje len medzi bodmi v druhom zmluvnom štáte;
(g) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Českej republiky minister financií Českej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Maďarskej republiky minister financií Maďarskej republiky alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je vymedzený inak, má význam pre uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom podľa právneho poriadku tohto štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ sa v súvislosti nevyžaduje iný výklad.
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy pojem "rezident zmluvného štátu" znamená každú osobu, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta výkonu správy alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto zmluvnom štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku nachádzajúceho sa v tomto štáte.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
(a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom v štáte, v ktorom má trvalý pobyt; ak má trvalý pobyt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má bližšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nie je možné určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má obvykle bydlisko;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo ktorejkoľvek z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť zmenia a doplnia vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch v súlade s odsekom 1, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy sa pojem "stála prevádzkareň" vzťahuje na stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop a
f) banské, ropné alebo plynové miesto, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) Stavebný alebo stavebný alebo inštalačný alebo inštalačný projekt, ale len ak trvá viac ako 12 mesiacov.
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb a riadiacich činností, ktoré poskytuje podnik prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takéto účely, ale len vtedy, ak činnosti takéhoto charakteru pokračujú (pre rovnaký alebo súvisiaci projekt) na území štátu počas obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov v ktoromkoľvek 12-mesačnom období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
(e) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravný alebo vedľajší charakter pre podnik;
(f) stála prevádzkareň pre podnikanie, ktorá sa udržiava len na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť stálej prevádzkarne vyplývajúca z tejto koncentrácie má prípravnú alebo vedľajšiu povahu.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - koná v mene podniku v zmluvnom štáte a má k dispozícii a bežne využíva plnú moc, ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, považuje sa za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v tomto štáte v súvislosti so všetkými činnosťami vykonávanými touto osobou pre podnik, za predpokladu, že činnosti tejto osoby sa neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že boli vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, nepredstavovali existenciu stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoju činnosť v tomto štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má sídlo v inom zmluvnom štáte, alebo ktorá v ňom vykonáva svoje činnosti (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má význam práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. Pojem sa v každom prípade vzťahuje na príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, ktorého práva sa vzťahujú na pozemky, budovy, právo spotrebovať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo fixné mzdy za ťažbu alebo na vstup do ťažby nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, lode a lietadlá sa nepovažujú za majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
(4) Odseky 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tohto štátu sa mu priradia zisky, ktoré sa mohli dosiahnuť, ak ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte zisku stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady, ktoré vznikli podniku v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už vznikajú v štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisky, ktoré sa majú pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti podľa jej rôznych častí, ustanovenia odseku 2 nebránia zmluvnému štátu určiť zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdeľovania ziskov však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Medzinárodná doprava
1. Zisk z prevádzky lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
2. Ak sa ústredie lodného podniku nachádza na palube lode alebo lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode alebo lode, alebo ak takýto domovský prístav neexistuje, v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode alebo lode.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník dividend, daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je príjemcom spoločnosť, ktorá priamo vlastní aspoň 25% aktív spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode ustanovia opatrenia na uplatňovanie takýchto obmedzení.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv, s výnimkou pohľadávok, s podielom na zisku, ako aj na príjmy z práv spoločností, ktoré sú podľa daňových právnych predpisov štátu, v ktorom je rezidentom spoločnosť, ktorá rozlišuje zisky, rovnocenné príjmom z akcií.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že vlastník dividend s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má dividendová spoločnosť bydlisko prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v tomto štáte, alebo vykonáva nezávislé povolanie v tomto inom štáte prostredníctvom trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak sa účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo stálej prevádzkarne. V takom prípade sa v závislosti od prípadu uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosiahne zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia rezidentovi tohto iného štátu, alebo ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, a to aj v prípade, že vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky sú úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý má bydlisko v inom zmluvnom štáte a ktorý je jeho vlastníkom požitkov, podlieha zdaneniu len v tomto inom štáte.
2. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok alebo s právom alebo bez práva zúčastňovať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a odmien spojených s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi.
3. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú v prípade, že vlastník požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania, ktoré sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, na ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa v závislosti od prípadu uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
4. Ak výška úroku v súvislosti s pohľadávkou, za ktorú sa platí, presahuje sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebol pre takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto výšku. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré platí občan druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ich zdroj, a v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník licenčných poplatkov, takto stanovená výška dane nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy licenčných poplatkov. Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode ustanovia opatrenia na uplatňovanie takýchto obmedzení.
3. Pojem "kráľovstvá" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za použitie alebo ako právo používať autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké diela vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre televízne alebo rozhlasové vysielanie, akýkoľvek patent, ochranná známka, dizajn alebo model, plán, tajný vzorec alebo výrobný proces alebo na použitie alebo na použitie priemyselných, komerčných alebo vedeckých zariadení, alebo na informácie týkajúce sa skúseností získaných v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, zdrojovú, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a v prípade, že právo alebo majetok, ktorý vytvára licenčné poplatky, je skutočne spojený s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V tomto prípade sa v závislosti od prípadu uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľom samotný štát, jeho správny orgán, miestny orgán alebo bydlisko tohto štátu. Ak však má platiteľ licenčných poplatkov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stálu základňu v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol licenčný poplatok účtovaný stálej prevádzkarni alebo stálej základni, predpokladá sa, že takéto licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo údajov, za ktoré sú zaplatené, v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo ktoré jeden alebo druhý udržiava s treťou stranou, suma, na ktorej by sa platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by neexistovala pre takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
(1) Zisk pochádzajúci rezidentovi zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
(2) Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku, ktorý patrí k trvalému základu, ktorý má bydlisko jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane takého zisku získaného z nakladania s takýmto stálym podnikom (vlastným alebo spolu s celým podnikom) alebo takéhoto trvalého základu možno zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisk z likvidácie lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľných vecí slúžiacich na prevádzku takýchto lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
(4) Zisk z predaja iných aktív ako tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z profesionálnej alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy podliehajú zdaneniu len v tomto štáte za predpokladu, že príjemca zvyčajne nemá trvalý základ v inom zmluvnom štáte na vykonávanie svojich činností. Ak je takýto trvalý základ k dispozícii, príjem sa môže zdaňovať v inom zmluvnom štáte, ale len v rozsahu, v akom sa môže pripísať tomuto trvalému základu.
2. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a samostatné činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19 a 20, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmena, ktorú dostane občan zmluvného štátu na základe zamestnania v inom zmluvnom štáte, podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu celkovo 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môže byť odmena prijatá z dôvodu zamestnania na palube lode, lode, lietadla alebo cestného vozidla v medzinárodnej doprave zdanená v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
Tandemy
Tantiéms a iná podobná odmena, ktorú prijal občan jedného zmluvného štátu ako člen správnej rady alebo iný podobný orgán spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný umelec, ako je divadlo, film, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činností, ktoré umelec alebo športovec osobne vykonáva, nevyplýva len z takého umelca alebo športovca, ale z inej osoby, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy uvedené v tomto článku sú bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 oslobodené od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť, za predpokladu, že táto činnosť je prevažne pokrytá verejnými prostriedkami tohto štátu alebo iného štátu, alebo že táto činnosť sa vykonáva kultúrnymi dojednaniami medzi zmluvnými štátmi.
Dôchodok
Dôchodky a iné podobné platy vyplácané z dôvodu bývalého zamestnania rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny, iné ako dôchodky, ktoré platí jeden zmluvný štát alebo správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo správnemu orgánu alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sú služby usadené v tomto štáte, a fyzickej osobe s bydliskom v tomto štáte.
i) je štátnym občanom tohto štátu; alebo
ii) sa nestal rezidentom v tomto štáte len z dôvodu poskytovania takýchto služieb.
2. a) Dôchodky vyplácané buď priamo, alebo z finančných prostriedkov zriadených zmluvným štátom, správnym orgánom alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu, správnemu oddeleniu alebo miestnemu orgánu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Tieto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak má fyzická osoba bydlisko a občan tohto štátu.
(3) Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeny a dôchodky služieb preukázané v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom, správnym orgánom alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Študenti, profesori a výskumníci
1. Platy prijaté študentom alebo učňom, ktorí majú alebo mali bydlisko v zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom do druhého zmluvného štátu a ktorí majú bydlisko v bývalom štáte výlučne na účely štúdia alebo odbornej prípravy, sa v tomto štáte nezdaňujú za náklady na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu za predpokladu, že sa mu takéto platy vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
2. Odmena za výučbu alebo vedecký výskum, ktorú dostala fyzická osoba, ktorá má alebo mala bydlisko v zmluvnom štáte v inom zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom do druhého zmluvného štátu a ktorá má bydlisko v prvom štáte na účely vedeckého výskumu alebo výučby na univerzite, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania alebo inej podobnej inštitúcie, je oslobodená od zdanenia v prvom štáte za predpokladu, že táto inštitúcia je neziskovým právnym subjektom.
Ostatné príjmy
1. Príjem osoby s bydliskom v zmluvnom štáte, ak zdroj nie je zahrnutý v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa neuplatňujú na iné príjmy ako príjmy z nehnuteľného majetku, ako sú vymedzené v článku 6 ods. 2, ak príjemca takéhoto príjmu, ktorý je rezidentom zmluvného štátu, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza alebo vykonáva nezávislé povolanie v tomto inom štáte z stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak je právo alebo majetok, za ktorý sa platí príjem, skutočne spojený s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálym základom. V takom prípade sa v závislosti od prípadu uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
Vlastnosť
1. Majetok zastúpený nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý je vo vlastníctve rezidenta jedného zmluvného štátu a ktorý sa nachádza v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Majetok zastúpený hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok patriaci k trvalému základu v držbe rezidenta jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Majetok, ktorý predstavujú lode, lode, lietadlá alebo cestné vozidlá používané na medzinárodnú dopravu a hnuteľný majetok používaný na prevádzkovanie takýchto lodí, člnov, lietadiel alebo cestných vozidiel, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza skutočné riadenie podniku.
4. Všetky ostatné aktíva rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1. V prípade rezidenta Maďarskej republiky sa dvojité zdanenie vylučuje takto:
a) Ak má bydlisko v Maďarskej republike príjem alebo vlastný majetok, ktorý môže byť v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy zdanený v Českej republike, Maďarská republika s výhradou ustanovení písmen b) a c) oslobodzuje takýto príjem alebo majetok od zdanenia.
b) Ak má bydlisko v Maďarskej republike príjem, ktorý môže byť zdanený v Českej republike v súlade s ustanoveniami článkov 10 a 12, Maďarská republika povolí zníženie sumy dane z príjmu tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa sume zaplatenej v Českej republike. Suma, o ktorú sa daň zníži, však neprekročí tú časť dane vypočítanú pred jej znížením, ktorá je relatívne priraditeľná k príjmu vytvorenému Českou republikou.
(c) Ak je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy príjem pochádzajúci od rezidenta Maďarskej republiky alebo majetok, ktorý vlastní, oslobodený od dane v Maďarskej republike, Maďarská republika môže pri výpočte výšky dane z iných príjmov alebo majetku tohto rezidenta zohľadniť príjem alebo majetok oslobodený od dane.
2. V prípade rezidenta Českej republiky bude dvojité zdanenie vylúčené takto:
Česká republika môže zahrnúť do základu, z ktorého sa majú takéto dane vyberať, príjmy, ktoré môžu byť tiež zdanené v Maďarskej republike podľa ustanovení tejto zmluvy, ale ktoré umožnia zníženie výšky dane vypočítanej na takom základe o sumu rovnajúcu sa sume zaplatenej v Maďarskej republike. Suma, o ktorú sa má daň znížiť, však nesmie presiahnuť tú časť českej dane vypočítanú pred jej znížením, ktorá je úmerná príjmom, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené v Maďarskej republike.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 22 / 1995 Z. z. o Dohode medzi Českou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 22.02.1995 |
|---|---|
| Účinnosť od | 27.12.1994 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0