Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 21 / 1995 Zb.

Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi Českou republikou a Izraelským štátom o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti dane z príjmu

Platný Účinnosť od 23.12.1994
21
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že 12. decembra 1993 bola v Jeruzaleme podpísaná zmluva medzi Českou republikou a Izraelským štátom s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti dane z príjmu.
Parlament Českej republiky dal súhlas so zmluvou a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné nástroje boli vymenené v Prahe 23. decembra 1994.
Zmluva nadobudla platnosť 23. decembra 1994 podľa jej článku 29 ods. 2.
Súčasne sa oznamuje český preklad zmluvy. S anglickou verziou, ktorá je rozhodujúca pre jej interpretáciu, môže konzultovať ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií.
Zmluva
medzi
Česká republika
a
Izraelský štát
o zamedzení dvojitému zdaneniu a vyhýbaniu sa daňovým únikom
v oblasti daní z príjmu
Vláda Českej republiky a vláda Izraelského štátu
Želaním uzavrieť zmluvu o dvojitom zdanení a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmu
a pomáhať pri ďalšom rozvoji vzájomných vzťahov,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane vyberané z celkového príjmu alebo z časti príjmu vrátane daní zo ziskov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkovej výšky miezd alebo platov zaplatených podnikmi, ako aj dane zo zvýšenia majetku sa považujú za dane z príjmu.
3. súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, sú:
a) v Českej republike:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
(ďalej len "česká daň");
b) Izrael
i) dane vyberané podľa nariadenia o dani z príjmu a súvisiacich právnych predpisov;
ii) daň zo zisku a mzdová daň pre finančné inštitúcie a poisťovne;
(ďalej len "Izraelská daň ").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na dane rovnakého alebo podobného druhu, ktoré sa uložia po podpísaní tejto zmluvy, okrem súčasných daní alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia významné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Česká republika" znamená územie, na ktorom sa uplatňujú daňové právne predpisy Českej republiky;
b) pojem "Izrael" znamená Izraelský štát v súlade s jeho zákonmi a ak sa používa v jeho geografickom zmysle, zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na zvrchované vody Izraela a akúkoľvek oblasť mimo výsostných vôd, ktoré sú v súlade so zákonmi Izraela územím, na ktorom sa môžu uplatňovať práva Izraela na prieskum a využívanie prírodných, biologických a minerálnych zdrojov na morskom dne a pod jeho morským dnom;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" sa podľa potreby vzťahujú na Českú republiku alebo Izrael;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
e) pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" sa vzťahujú na podnik, ktorý prevádzkuje rezident jedného zmluvného štátu alebo podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
(g) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa platného práva v zmluvnom štáte;
(h) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek dopravu vykonávanú loďou, cestným vozidlom alebo lietadlom prevádzkovaným podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia sa nachádza v jednom zmluvnom štáte, za predpokladu, že takáto doprava sa nevykonáva len medzi bodmi v druhom zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Českej republiky minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Izraela minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je vymedzený inak, má význam pre uplatňovanie tejto zmluvy zmluvným štátom podľa právneho poriadku tohto štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, pokiaľ sa v súvislosti nevyžaduje iný výklad.
Daňové bydlisko
1. Na účely tejto zmluvy sa pod pojmom "rezident jedného zmluvného štátu" rozumie každá osoba, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta výkonu správy, miesta usadenia alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto zmluvnom štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku nachádzajúceho sa v tomto štáte.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
(a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom v štáte, v ktorom má trvalý pobyt; ak má trvalý pobyt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má bližšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má obvykle bydlisko;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo ktorejkoľvek z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto otázku upravia prostredníctvom dohody o prvom názve.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch v súlade s odsekom 1, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia. Ak nie je možné určiť štát, v ktorom sa nachádza skutočné miesto riadenia, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť upravia vzájomnou dohodou.
Stála prevádzkareň
1. Na účely tejto zmluvy sa pojem "stála prevádzkareň" vzťahuje na stálu prevádzkareň pre podnik, v ktorom podnik vykonáva svoje činnosti úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop a
f) banské, ropné alebo plynové miesto, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) stavenisko alebo stavebný, inštalačný alebo montážny projekt, ale len ak takéto stavenisko alebo projekt trvá viac ako 12 mesiacov;
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských a riadiacich služieb poskytovaných podnikom prostredníctvom zamestnancov alebo iných zamestnancov zamestnaných podnikom na takéto účely, ale len vtedy, ak činnosti tohto charakteru (pre rovnaký alebo súvisiaci projekt) pretrvávajú na území štátu počas jedného alebo viacerých období presahujúcich celkovo viac ako šesť mesiacov počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na skladovanie, vystavovanie alebo dodávku;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
(e) trvalé obchodné vybavenie, ktoré sa udržiava len na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravný alebo vedľajší charakter pre podnik;
(f) stála prevádzkareň pre podnikanie, ktorá sa udržiava len na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť stálej prevádzkarne vyplývajúca z tejto koncentrácie má prípravnú alebo vedľajšiu povahu.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - koná v mene podniku v zmluvnom štáte a má k dispozícii a bežne využíva plnú moc, ktorá jej umožňuje uzatvárať zmluvy v mene podniku, považuje sa za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v tomto štáte v súvislosti so všetkými činnosťami vykonávanými touto osobou pre podnik, za predpokladu, že činnosti tejto osoby sa neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že boli vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, nepredstavovali existenciu stálej prevádzkarne v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoju činnosť v tomto štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, kontroluje spoločnosť alebo ju kontroluje spoločnosť, ktorá má sídlo v inom zmluvnom štáte, alebo ktorá v ňom vykonáva svoju činnosť (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že je stálou prevádzkarňou inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má význam práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. Tento pojem sa v každom prípade vzťahuje na príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na pôdu, právo používať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo fixné mzdy za ťažbu, alebo práva na pridelenie minerálnych ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, lode a lietadlá sa nepovažujú za majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
(4) Odseky 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoje činnosti týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoje činnosti v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte tohto štátu sa mu priradia zisky, ktoré sa mohli dosiahnuť, ak ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte zisku stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady, ktoré vznikli podniku v súvislosti s cieľmi, ktoré táto stála prevádzkareň sleduje, vrátane nákladov na správu a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už vznikajú v štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte potrebné určiť zisky, ktoré sa majú pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti podľa jej rôznych častí, ustanovenia odseku 2 nebránia zmluvnému štátu určiť zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdeľovania ziskov však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa majú pripísať stálej prevádzkarni, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú príjmy, ktoré sa riešia osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Medzinárodná doprava
1. Zisk z prevádzky lodí, cestných vozidiel alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie skutočného vedenia podniku. Na účely tohto článku pojem "zisky" zahŕňa príjmy z príležitostného prenájmu lodí, cestných vozidiel alebo lietadiel za predpokladu, že takýto prenájom súvisí s prevádzkou medzinárodnej dopravy.
2. Ak sa ústredie lodného podniku nachádza na palube lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode, alebo ak takýto domovský prístav neexistuje, v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo prevádzkovateľ lode.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
1.
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia, kontroly alebo kapitálu podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do zisku podniku tohto štátu a následne zisk oslobodený od dane, z ktorého bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte, a takto zahrnuté zisky sú zisky, ktoré by podnik prvého štátu dosiahol, ak by podmienky dohodnuté medzi podnikmi boli také, ako by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, druhý štát zodpovedajúcim spôsobom upraví výšku dane vyberanej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení takejto úpravy sa náležite zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v prípade potreby sa príslušné orgány zmluvných štátov na tento účel navzájom radia.
3. Odsek 2 sa neuplatňuje v prípade podvodu alebo vedomej nedbanlivosti.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník dividend, daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je príjemcom spoločnosť (iná ako osobná spoločnosť), ktorá priamo vlastní aspoň 15% aktív spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií, ziskov alebo strát, kupónov, zakladajúcich akcií alebo iných práv s účasťou na zisku s výnimkou pohľadávok, ako aj na príjmy z práv spoločností, ktoré sa podľa daňových pravidiel štátu, v ktorom je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom, rovnajú príjmom z akcií.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že vlastník dividend s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má dividendová spoločnosť bydlisko prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v tomto štáte, alebo vykonáva nezávislé povolanie v tomto inom štáte prostredníctvom trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak sa účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo stálej prevádzkarne. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosiahne zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia rezidentovi tohto iného štátu, alebo ak účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí stálej prevádzkarni alebo trvalému základu nachádzajúcemu sa v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, a to aj v prípade, že vyplatené dividendy alebo nerozdelené zisky sú úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov získaných v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem o zdroj v jednom zmluvnom štáte, ktorý má bydlisko v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastník úrokov, takto uložená daň nepresiahne 10% hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 sa na úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré platia rezidenti druhého zmluvného štátu, vzťahuje zdanenie len v tomto inom štáte, ak sú tieto úroky zaplatené:
a) dlhopisy, dlhopisy alebo podobné záväzky vlády bývalého zmluvného štátu; alebo
b) poskytnuté, refinancované, zaručené alebo zabezpečené úvery alebo poskytnuté, refinancované, zaručené alebo zabezpečené úvery
i) v prípade Českej republiky Česká národná banka;
ii) v prípade Izraela Bank of Izrael.
4. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok alebo s právom alebo bez práva podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a odmien spojených s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi. Sankcie za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo prostredníctvom nezávislého povolania prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, za ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo tejto stálej prevádzkarne. V takom prípade sa v závislosti od prípadu uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
6. Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je platiteľ sám, jeho nižší administratívny útvar, miestny úrad alebo bydlisko tohto štátu. Ak však osoba, ktorá platí úroky bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, má stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorým vznikol dlh, za ktorý bol úrok zaplatený, a takýto úrok sa účtuje tejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu, za zdroj takéhoto úroku sa považuje štát, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
7. Ak výška úrokov súvisiacich s pohľadávkou, za ktorú je zaplatená, presahuje sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebol pre takýto vzťah, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto výšku. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré platí občan druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom sa ich zdroj nachádza, a v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale ak je príjemcom vlastnícky vlastník licenčných poplatkov, takto stanovená výška dane nesmie presiahnuť 5% hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za používanie alebo ako právo používať autorské práva na diela literárneho, umeleckého alebo vedeckého charakteru (vrátane kinematografických filmov, videí a filmov alebo nahrávok pre televízne alebo rozhlasové vysielanie), patentu, ochrannej známky, dizajnu alebo modelu, plánu, softvéru, tajného vzorca alebo výrobného procesu, alebo na použitie alebo použitie priemyselných, komerčných alebo vedeckých zariadení, alebo na informácie týkajúce sa skúseností získaných v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že konečný vlastník licenčných poplatkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, zdrojovú, priemyselnú alebo obchodnú činnosť, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a v prípade, že právo alebo majetok, z ktorého vyplývajú licenčné poplatky, sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V tomto prípade sa v závislosti od prípadu uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5. Licenčné poplatky sa predpokladá, že má zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľom samotný štát, jeho nižší správny orgán, miestny orgán alebo bydlisko tohto štátu. Ak však má platiteľ licenčných poplatkov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stálu základňu v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol licenčný poplatok účtovaný stálej prevádzkarni alebo stálej základni, predpokladá sa, že takéto licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo informácií, za ktoré sú zaplatené, presahuje sumu, ktorú by platiteľ súhlasil s vlastníkom požitkov, ak by nebola pre takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto poslednú sumu. V tomto prípade sa výška platu presahujúca jeho výšku zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
1. Zisk pochádzajúci z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6 ods. 2 rezidentom zmluvného štátu môže byť zdanený v zmluvnom štáte, v ktorom sa takýto majetok nachádza.
(2) Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne v držbe podniku zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte alebo hnuteľného majetku patriaceho k trvalému základu, ktorý má bydlisko jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na vykonávanie nezávislého povolania, vrátane takého zisku získaného z nakladania s takouto stálou prevádzkarňou (samostatnou alebo spolu s celým podnikom) alebo takéhoto trvalého základu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisk z likvidácie lodí, lietadiel alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľných vecí slúžiacich na prevádzku takýchto lodí, lietadiel alebo cestných vozidiel podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
4. Zisk z predaja akcií v spoločnosti so sídlom v jednom zo zmluvných štátov môže byť zdanený v tomto štáte.
(5) Zisk z predaja iných aktív, ako sú aktíva uvedené v odsekoch 1, 2, 3 a 4, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z profesionálnej alebo inej nezávislej činnosti podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výnimkou prípadov, keď sa takéto príjmy môžu zdaňovať aj v inom zmluvnom štáte:
(a) ak má v druhom zmluvnom štáte k dispozícii stály základ na účely vykonávania svojich činností; v takom prípade sa v tomto inom štáte môžu zdaňovať len také príjmy, ktoré možno pripísať tomuto trvalému základu; alebo
(b) ak zostane v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období presahujúcich celkovo 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období; v takom prípade sa v tomto inom štáte môžu zdaňovať len také príjmy vyplývajúce z jeho činností v tomto inom štáte.
2. Termín "slobodné povolanie" zahŕňa najmä nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a samostatné činnosti lekárov, zubárov, právnikov, inžinierov, architektov a účtovných expertov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. Ak tam existuje zamestnanie, odmena za ne môže byť zdanená v tomto inom štáte.
2. Odmeny, ktoré má bydlisko v zmluvnom štáte za zamestnanie v inom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu celkovo 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môžu byť odmeny prijaté z dôvodu zamestnania na palube lode, lietadla alebo cestného vozidla v medzinárodnej doprave zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza ústredie podniku.
Tandemy
Tantiéms a iná podobná odmena, ktorú prijal občan jedného zmluvného štátu ako člen správnej rady alebo iný podobný orgán spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný výkonný umelec, ako je divadlo, film, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec, z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činností, ktoré umelec alebo športovec osobne vykonáva, nevyplýva len z takého umelca alebo športovca, ale z inej osoby, tento príjem sa môže zdaňovať bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3. Príjmy pochádzajúce od umelcov alebo športovcov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte z činností, ktoré osobne vykonávajú v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 len v bývalom štáte, v ktorom sú činnosti v druhom zmluvnom štáte úplne alebo hlavne kryté verejnými prostriedkami bývalého štátu vrátane jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov, a tieto činnosti sa vykonávajú na základe dvojstrannej kultúrnej dohody medzi týmito zmluvnými štátmi.
Dôchodok
Dôchodky a iné podobné platy vyplácané z dôvodu bývalého zamestnania rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny, iné ako dôchodky, ktoré platí jeden zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytnuté tomuto štátu alebo správnemu orgánu alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte, a fyzická osoba s bydliskom v tomto štáte:
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) sa nestal rezidentom v tomto štáte len z dôvodu poskytovania takýchto služieb.
2. a) Sankcie vyplatené buď priamo, alebo z finančných prostriedkov zriadených zmluvným štátom, nižším správnym orgánom alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby preukázané tomuto štátu, správnemu oddeleniu alebo miestnemu úradu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Tieto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, v ktorom má fyzická osoba bydlisko, a štátnemu príslušníkovi tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb poskytovaných v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom, nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom tohto štátu.
Študenti a učni
Platy prijaté študentom alebo učňom, ktorí majú alebo mali bydlisko v zmluvnom štáte bezprostredne pred jeho príchodom do druhého zmluvného štátu a ktorí majú bydlisko v bývalom štáte výlučne na účely štúdia alebo odbornej prípravy, sa v tomto štáte nezdaňujú za náklady na výživu, štúdium alebo odbornú prípravu za predpokladu, že sa mu takéto platy vyplácajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Učitelia a výskumní pracovníci
Odmena za výučbu alebo výskum, ktorú dostala fyzická osoba, ktorá alebo bezprostredne pred návštevou jedného zmluvného štátu mala bydlisko v inom zmluvnom štáte a ktorá má bydlisko v bývalom štáte na účely vykonávania výskumu alebo výučby vo vzdelávacej inštitúcii, je oslobodená od zdanenia v prvom štáte. Táto výnimka sa udeľuje na obdobie nepresahujúce dva roky od dátumu prvého príchodu tohto učiteľa alebo výskumného pracovníka do krajiny. Tento článok sa nevzťahuje na príjmy z výskumu, ak sa takýto výskum nevykonáva vo verejnom záujme, ale najmä v súkromnom prospech osoby alebo osôb.
Ostatné príjmy
1. Príjem osoby s bydliskom v zmluvnom štáte, ak zdroj nie je zahrnutý v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na príjem iný ako príjem z nehnuteľného majetku, ako je vymedzený v článku 6 ods. 2, ak príjemca takéhoto príjmu, ktorý je rezidentom v jednom zmluvnom štáte, vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza alebo vykonáva nezávislé povolanie v tomto inom štáte z trvalého základu, ktorý sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platí príjem, je skutočne spojený s takouto stálou prevádzkarňou alebo stálym základom. V takom prípade sa v závislosti od prípadu uplatňujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaOznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 21 / 1995 Z. z. o Dohode medzi Českou republikou a Izraelským štátom o zamedzení dvojitého zdanenia a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia22.02.1995
Účinnosť od23.12.1994
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania