Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 18 / 1999 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o zmluve medzi Českou republikou a Mongolskom o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmu a majetku
Platný
Medzinárodná zmluva
Účinnosť od 22.06.1998
Verzie znenia:
29.01.1999
Zobrazeno prvních 200 z celkem 257 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
18
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 27. februára 1997 bola v Prahe podpísaná zmluva medzi Českou republikou a Mongolskom s cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaneniu a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Parlament Českej republiky súhlasil so zmluvou a Zmluvu ratifikoval prezident republiky.
Zmluva nadobudla platnosť 22. júna 1998 na základe jej článku 29 ods. 2 a jej ustanovenia sa vykonávajú v súlade s odsekom 2 písm. a) a b). Podľa odseku 3 uvedeného článku v deň vykonávania tejto zmluvy sa vo vzťahoch medzi Českou republikou a Mongolskom prestane uplatňovať:
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku fyzických osôb, podpísaná v Miskovci 27. mája 1977, uverejnená pod č. 30 / 1979 Z.z.,
a
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku právnických osôb, podpísaná v Ulanbatare 19. mája 1978, uverejnená pod č. 49 / 1979 Zb.
Súčasne sa oznamuje český preklad zmluvy. S anglickou verziou zmluvy možno konzultovať na ministerstve zahraničných vecí a Ministerstve financií.
Zmluva
medzi Českou republikou a Mongolskom o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových únikov v oblasti daní z príjmov a majetku
Česká republika a Mongolsko,
želajúc si uzavrieť zmluvu s cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaneniu a zabrániť daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkových príjmov, z celkových aktív alebo z časti príjmov alebo z majetku vrátane daní zo ziskov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkových miezd alebo platov vyplácaných podnikmi, ako aj dane zo zvýšenia majetku sa považujú za dane z príjmu a majetku.
3. Súčasné dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, sú:
a) v prípade Mongolska:
i) daň z príjmu fyzických osôb,
ii) daň z príjmu spoločností,
(ďalej len Mongolská daň);
b) pre Českú republiku:
i) daň z príjmu fyzických osôb,
ii) daň z príjmu právnických osôb,
iii) daň z nehnuteľností,
(ďalej len "česká daň ").
4. Táto zmluva sa vzťahuje aj na akúkoľvek daň rovnakého alebo v zásade podobného druhu, ktorá sa uloží na podpis zmluvy popri súčasných daniach uvedených v odseku 3 alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek podstatné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch v primeranej lehote po takýchto zmenách.
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" označujú podľa potreby Českú republiku alebo Mongolsko;
b) pojem "Mongolia," ak sa používa v geografickom význame, označuje územie Mongolska a akúkoľvek oblasť, v ktorej sa uplatňuje mongolský daňový zákon, ak Mongolsko v súlade s medzinárodným právom uplatňuje zvrchované práva na využívanie svojich prírodných zdrojov;
c) pojem "Česká republika" sa vzťahuje na územie Českej republiky, na ktorom sa podľa českého práva a v súlade s medzinárodným právom vykonávajú zvrchované práva Českej republiky;
d) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
e) pojem "spoločnosť" sa vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
(f) výrazy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" označujú podľa kontextu podnik, ktorý prevádzkuje rezident jedného zmluvného štátu, a podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
(g) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa právnych predpisov platných v zmluvnom štáte;
(h) pojem "medzinárodná doprava" sa vzťahuje na akúkoľvek prepravu loďou, lietadlom, cestným alebo železničným vozidlom prevádzkovanú podnikom, ktorý má svoje miesto skutočného vedenia v jednom zmluvnom štáte, s výnimkou prípadu, keď loď, lietadlo, cestné alebo železničné vozidlo je prevádzkované len medzi bodmi v druhom zmluvnom štáte;
i) pojem "príslušný orgán" znamená:
i) v prípade Mongolska minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;
ii) v prípade Českej republiky minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca.
2. Pokiaľ ide o uplatňovanie zmluvy zmluvným štátom, akýkoľvek pojem, ktorý v nej nie je vymedzený, má taký význam, aký môže mať podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, pokiaľ si táto súvislosť nevyžaduje iný výklad.
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy sa pod pojmom "rezident jedného zmluvného štátu" rozumie každá osoba, ktorá podľa práva tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta výkonu správy, miesta usadenia alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku, ktorý tam bol umiestnený.
2. Ak má podľa odseku 1 fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom v štáte, v ktorom má trvalý pobyt; ak má trvalý pobyt v oboch štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, do ktorého má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom má obvyklý pobyt;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo žiadna z nich, príslušné orgány zmluvných štátov túto záležitosť zmenia a doplnia vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch v súlade s ustanoveniami odseku 1, predpokladá sa, že má bydlisko v štáte, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" označuje na účely tejto zmluvy trvalé miesto podnikania, prostredníctvom ktorého sa má činnosť podniku vykonávať úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop a
f) banské, ropné alebo plynové miesto, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) stavenisko alebo výstavba, inštalačný alebo inštalačný projekt alebo dohľad s ním spojený, ale len ak takáto výstavba, projekt alebo dohľad trvá viac ako 12 mesiacov;
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na tento účel, ale len vtedy, ak na území druhého zmluvného štátu pretrvávajú činnosti tohto druhu počas jedného alebo viacerých období, ktoré presahujú celkovo 6 mesiacov v ktoromkoľvek 12-mesačnom období.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na účely skladovania alebo vydávania tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na účely skladovania alebo vystavovania;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava výlučne na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravnú alebo vedľajšiu povahu voči podniku;
(f) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava len pri vykonávaní akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého miesta podnikania vyplývajúca z tejto koncentrácie má prípravnú alebo pomocnú povahu.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 7 - koná v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu, tento podnik sa považuje za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v bývalom štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva v podniku, ak takáto osoba:
(a) v tomto štáte zvyčajne používa povolenie na uzatváranie zmlúv v mene podniku, ak sa činnosti takejto osoby neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že by sa vykonávali prostredníctvom trvalého miesta podnikania, nepredstavovali stálu prevádzkareň z tohto trvalého miesta podnikania v súlade s ustanoveniami tohto odseku, alebo
(b) nemá takéto povolenie, ale obvykle v tomto štáte udržiava dodanie tovaru, z ktorého pravidelne dodáva tovar v mene podniku.
6. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa predpokladá, že poisťovňa jedného zmluvného štátu, s výnimkou poistného za zaistenie, má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak vyberá poistné na území tohto iného štátu, alebo poisťuje riziká, ktoré v ňom vznikajú prostredníctvom inej osoby ako nezávislého zástupcu, na ktorého sa vzťahuje odsek 7.
7. Podnik jedného zmluvného štátu sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoje činnosti v tomto druhom štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností. Ak sa však činnosti takéhoto zástupcu úplne alebo takmer úplne venujú záujmom tohto podniku, tento zástupca sa nepovažuje za nezávislého v zmysle tohto odseku.
8. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, kontroluje alebo kontroluje spoločnosť, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe nepredstavuje stálu prevádzkareň žiadnej inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký môže mať podľa práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. Tento pojem sa v každom prípade vzťahuje na príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na pôdu, právo spotrebovať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo pevné platby za ťažbu alebo na pridelenie banských nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, lietadlá, cestné a železničné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Odsek 1 sa vzťahuje na príjmy získané z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
(4) Odseky 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku spoločnosti a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, za podmienok uvedených v odseku 3 sa v každom zmluvnom štáte tohto stáleho podniku priradí k ziskom, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by vykonával rovnaké alebo podobné činnosti ako samostatný podnik za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne je možné odpočítať náklady vzniknuté na účely podnikania stálej prevádzkarne vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych výdavkov, či už vznikajú v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza alebo inde.
4. Ak je v zmluvnom štáte zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti rôznymi časťami, nič v odseku 2 nebráni tomu, aby zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaňovať týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdelenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa pridajú do stálej prevádzkarne, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov, ktoré sú upravené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov sa nedotýkajú ustanovení tohto článku.
Medzinárodná doprava
1. Zisk z prevádzky lodí, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel v medzinárodnej doprave podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
2. Ak je skutočné riadenie lodného podniku na palube lode, považuje sa za umiestnené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav lode, alebo, ak to nie je možné, v zmluvnom štáte bydliska prevádzkovateľa lode.
3. Odsek 1 sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo kapitále podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu;
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte so sídlom v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, podľa právneho poriadku tohto štátu, ale ak má vlastník dividend bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s podielom na zisku, ako aj na príjmy z iných práv v spoločnostiach podliehajúcich rovnakému daňovému režimu ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak držiteľ požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je dividendová spoločnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte nezávislého povolania zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak účasť, za ktorú sú dividendy vyplatené, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálym základom. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento druhý zmluvný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia rezidentovi tohto iného štátu, alebo ak sa účasť, v ktorej sa dividendy vyplácajú, skutočne týka stálej prevádzkarne alebo trvalého základu nachádzajúceho sa v tomto inom zmluvnom štáte, ani nemôže podriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov spoločnosti, a to aj v prípade, ak vyplatené dividendy alebo zisky ponechané v celku alebo v časti ziskov alebo príjmov vytvorených v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa platí rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj podľa právneho poriadku tohto štátu, ale ak má vlastník požitkov podiel bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nepresiahne 10% hrubej sumy úrokov.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2, úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré boli prijaté a skutočne vo vlastníctve vlády druhého zmluvného štátu vrátane nižších správnych orgánov a miestnych orgánov tohto štátu, centrálnej banky alebo akejkoľvek finančnej inštitúcie, ktorá je v úplnom vlastníctve tejto vlády, alebo úroky získané z úverov zaručených touto vládou, sú oslobodené od zdanenia v bývalom zmluvnom štáte.
4. Pojem "úrok" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjem z pohľadávok akéhokoľvek druhu, či už zabezpečených alebo nezabezpečených hypotékou na nehnuteľný majetok alebo s právom alebo bez práva podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjem z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi. Sankcie uložené za oneskorenú platbu sa na účely tohto článku nepovažujú za úroky.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v niektorom zo zmluvných štátov vykonáva žiarič, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v nezávislom povolaní v tomto inom štáte, zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, za ktorú sa platí úrok, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
6. Predpokladá sa, že úrok má v zmluvnom štáte zdroj, ak je platiteľ sám, nižší administratívny útvar, miestny úrad alebo bydlisko tohto štátu. Ak má však platiteľ úrokov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorým vznikol dlh, z ktorého sa úrok platí, a takýto úrok sa účtuje takejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu, predpokladá sa, že takýto úrok má zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
7. Ak výška úroku v súvislosti s pohľadávkou, za ktorú je zaplatená, presahuje z dôvodu osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by takýto vzťah neexistoval, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má vlastník licenčných poplatkov bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy licenčných poplatkov.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za používanie alebo ako právo používať akékoľvek autorské práva na dielo literárneho, umeleckého alebo vedeckého charakteru vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre televízne alebo rozhlasové vysielanie, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, dizajnu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného procesu alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo na informácie týkajúce sa skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, že vlastník licenčného poplatku, ktorý má bydlisko v zmluvnom štáte, vykonáva žiarič, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo stálej prevádzkarne, ktorá sa nachádza v tomto inom zmluvnom štáte, alebo ak je právo alebo majetok, na základe ktorého sa udeľujú licenčné poplatky, skutočne spojený s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Licenčné poplatky sa považuje za zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ sám, nižšie administratívne oddelenie, miestny úrad alebo bydlisko tohto štátu. Ak však má platiteľ licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol zaplatený licenčný poplatok, a takéto licenčné poplatky sa účtujú takejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni, tieto licenčné poplatky sa považujú za poplatky, ktoré majú zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
6. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo údajov, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by nebol v súvislosti s takýmito vzťahmi, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Zisk z predaja
(1) Zisk prijatý rezidentom zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý sa nachádza v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
(2) Zisk z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorý vlastní podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku patriaceho k trvalému základu, ktorý je vo vlastníctve rezidenta jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, vrátane ziskov z nakladania s takouto stálou prevádzkarňou (samostatnou alebo spolu s celým podnikom) alebo takéhoto trvalého základu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
3. Zisk z likvidácie lodí, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľných vecí používaných na prevádzku takýchto lodí, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
(4) Zisk z predaja akéhokoľvek iného majetku, ako je majetok uvedený v odsekoch 1, 2 a 3, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má cudzinec bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z profesijnej alebo inej nezávislej činnosti podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte s výnimkou týchto prípadov, keď takéto príjmy môžu byť zdanené aj v inom zmluvnom štáte:
(a) ak má bydlisko v druhom zmluvnom štáte pravidelne k dispozícii na vykonávanie svojich činností; v takom prípade sa v tomto inom zmluvnom štáte môže zdaňovať iba časť príjmu, ktorý možno pripísať tomuto trvalému základu; alebo
(b) ak jeho pobyt v inom zmluvnom štáte na jedno alebo viac období presahuje celkovo 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom zdaňovacom období; v takom prípade sa v tomto inom zmluvnom štáte môže zdaňovať iba tá časť príjmu, ktorá vyplýva z jeho činností vykonávaných v tomto inom zmluvnom štáte.
2. Nasledujúce dni sa zahrnú do výpočtu obdobia uvedeného v odseku 1 písm. b):
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodu a odchodu a
(b) dni strávené mimo štátu činnosti, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, sviatky a služobné cesty priamo spojené s vykonávaním činnosti príjemcu v tomto štáte, po ktorej činnosť v tomto štáte pokračovala.
3. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa osobitné nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte, s výhradou ustanovení článkov 16, 18, 19, 20 a 21, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. V prípade zamestnania v tomto inom zmluvnom štáte môže byť získaná odmena zdanená.
(2) Odmena, ktorú dostane občan zmluvného štátu na základe zamestnania v inom štáte, podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v prvom štáte, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príjemca je zamestnaný v druhom zmluvnom štáte na jedno alebo viac období, ktoré spolu nepresahujú 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom zdaňovacom období, a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Nasledujúce dni sa zahrnú do výpočtu obdobia uvedeného v odseku 2 písm. a):
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodu a odchodu a
(b) dni strávené mimo štátu činnosti, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, sviatky a služobné cesty priamo spojené so zamestnávaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých činnosť v tomto štáte pokračovala.
4. Pojem "zamestnávateľ" uvedený v odseku 2 písm. b) sa vzťahuje na osobu, ktorá má právo vykonávať prácu a ktorá nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce.
5. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia odsekov tohto článku môžu byť odmeny prijaté z dôvodu zamestnania na palube lode alebo lietadla, alebo na ceste alebo v železničnom vozidle prevádzkovanom v medzinárodnej doprave zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
Tandemy
Tantiéms a iné podobné platby prijaté rezidentom zmluvného štátu ako členom správnej rady alebo akoukoľvek inou podobnou inštitúciou spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný umelec, ako je divadlo, film, rozhlas, televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte môžu byť zdanené v tomto inom zmluvnom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15.
2. Ak príjem z činností, ktoré umelec alebo športovec osobne vykonáva, nepochádza od samotných umelcov alebo športovcov, ale od iných osôb, tento príjem sa môže zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 príjmy získané z činností vykonávaných umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak je návšteva bývalého štátu financovaná hlavne z verejných prostriedkov druhého zmluvného štátu alebo z nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov tohto iného štátu.
Dôchodok
1. Dôchodky a iné podobné platy vyplácané rezidentovi zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2.
2. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1, dôchodky a iné podobné platy vyplácané zmluvným štátom alebo nižším správnym orgánom alebo miestnym orgánom tohto štátu na základe verejného systému, ktorý je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia tohto zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
Verejné funkcie
1. a) Odmeny iné ako dôchodky, ktoré vypláca jeden zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo nižšiemu administratívnemu oddeleniu alebo miestnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba s bydliskom v tomto štáte:
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) nestala sa rezidentom tohto štátu výlučne na účely preukázania týchto služieb.
2. a) Akýkoľvek dôchodok, ktorý platí zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu alebo ktorý je vyplatený z prostriedkov, ktoré zriadili, podlieha zdaneniu len v tomto štáte fyzickej osobe za služby, ktoré boli preukázané tomuto štátu alebo nižšiemu administratívnemu oddeleniu alebo miestnemu orgánu.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak je fyzická osoba rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb, ktoré sa preukázali v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou, ktorú vykonáva zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu.
Učitelia a výskumní pracovníci
1. Fyzická osoba, ktorá má bydlisko v bývalom zmluvnom štáte alebo bezprostredne pred jej príchodom do jedného zmluvného štátu a ktorá má bydlisko v bývalom zmluvnom štáte na primárny účel výučby, prednášky alebo vykonávania výskumu na univerzite, univerzite, vzdelávacej alebo vedeckej výskumnej inštitúcii oficiálne uznanej vládou bývalého zmluvného štátu, je oslobodená od dane v bývalom zmluvnom štáte počas obdobia dvoch rokov odo dňa jeho prvého príchodu do bývalého zmluvného štátu, pokiaľ ide o odmenu za takéto vyučovanie, prednášky alebo výskum.
2. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na príjmy z výskumu len vtedy, ak takýto výskum vykonáva fyzická osoba vo verejnom záujme a nie predovšetkým v prospech súkromnej osoby alebo osôb.
Študenti a učni
1. Študent alebo učeň, ktorý má alebo bezprostredne pred svojím príchodom do zmluvného štátu bydlisko v druhom štáte a ktorý má bydlisko v bývalom štáte len na účely jeho vzdelávania alebo odbornej prípravy, je oslobodený od zdanenia v tomto bývalom štáte, pokiaľ ide o tieto platby alebo príjmy prijaté alebo prijaté na účely úhrady nákladov na jeho výživu, vzdelávanie alebo odbornú prípravu:
a) platby prijaté zo zdrojov mimo tohto zmluvného štátu a
(b) pomoc, granty alebo odmeny poskytnuté vládou zmluvného štátu alebo vedeckou, vzdelávacou, kultúrnou alebo neziskovou organizáciou.
2. Študent alebo učeň uvedený v odseku 1 má tiež právo, pokiaľ ide o odmenu za zamestnanie alebo povolanie, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, počas takéhoto vzdelávania alebo odbornej prípravy, na tie isté oslobodenia od dane, úľavy alebo zníženia, ktoré sú spôsobené obyvateľmi štátu, v ktorom má bydlisko.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 18 / 1999 Z. z. o Dohode medzi Českou republikou a Mongolskom o zamedzení dvojitého zdanenia a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | Medzinárodná zmluva |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.01.1999 |
|---|---|
| Účinnosť od | 22.06.1998 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0