Nariadenie č. 162 / 2017 Z. z.
Vyhláška o požiadavkách na posudzovanie bezpečnosti podľa atómového práva
Platný
Účinnosť od 15.06.2017
Zobrazeno prvních 200 z celkem 447 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
162
VYHLÁSENIE
z 25. mája 2017,
o požiadavkách na posudzovanie bezpečnosti podľa atómového zákona
Podľa oddielu 236 zákona č. 263 / 2016 Z. z., Atomic Act, na vykonávanie oddielu 48 ods. 6:
Predmet úpravy
Táto vyhláška vykonáva príslušné nariadenia Euraton1 a stanovuje:
(a) pravidlá vykonávania posúdení bezpečnosti a rôzne typy posúdení a lehoty, v rámci ktorých sa vykonávajú;
(b) metódu zdokumentovania posúdenia bezpečnosti a rôzne typy posúdení a obsah dokumentácie o hodnotení bezpečnosti a rôzne typy posúdení a
c) metódu použitia hodnotenia bezpečnosti.
Podmienky
Na účely tohto dekrétu:
(a) analýzu neistoty vplyvu neistôt spojených s rôznymi prvkami logického modelu súčasného stavu jadrového zariadenia vytvoreného v rámci posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti (ďalej len "model hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti") na celkové výsledky posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti;
b) analýza analýzy citlivosti vplyvu použitých predpokladov a vstupných údajov na výsledky hodnotenia;
(c) pomocou všeobecných prevádzkových údajov číselný údaj o spoľahlivosti systémov, štruktúr a komponentov, ktoré nie sú založené na informáciách o minulých stavoch hodnoteného jadrového zariadenia a ktoré sú uplatniteľné na určenie spoľahlivosti systémov, štruktúr a komponentov daného jadrového zariadenia;
(d) prípad začatia, v ktorom sa vyžaduje reakcia jadrového zariadenia alebo jeho prevádzky na presun jadrového zariadenia do bezpečného stavu, ktorý by v prípade poruchy reakcie mohol spôsobiť poškodenie jadrového paliva alebo únik rádioaktívnej látky z jadrového zariadenia;
e) scenár sledu udalostí zahŕňajúcich najmä náhodný výskyt iniciačnej udalosti, reakciu jednotlivých systémov, štruktúr a komponentov zabezpečujúcich bezpečnostné funkcie a presun jadrového zariadenia do bezpečného alebo iného stavu;
(f) osobitné prevádzkové údaje o spoľahlivosti systémov, štruktúr a komponentov na základe informácií o minulých stavoch hodnoteného jadrového zariadenia;
g) veľký predčasný únik 137C z jadrového zariadenia s činnosťou vyššou ako 2,0E + 15 Bq do 10 hodín od oznámenia radiačnej havárie,
(h) veľký únik 137C z jadrového zariadenia s činnosťou vyššou ako 2,0E + 15 Bq.
Všeobecné požiadavky na posudzovanie bezpečnosti
(1) Hodnotenie bezpečnosti sa musí vykonávať podľa súčasného a praktického uplatňovania osvedčených metodík v súlade so súčasnou úrovňou vedy a techniky a osvedčenými postupmi.
(2) Pri posudzovaní bezpečnosti sa zohľadňujú zmeny, ktoré môžu ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, radiačnú ochranu, technickú bezpečnosť, monitorovanie radiačnej situácie, riadenie rádiologického incidentu a zabezpečenie, ku ktorým dochádza počas životného cyklu jadrového zariadenia.
(3) Pri posudzovaní bezpečnosti sa zohľadnia nové poznatky z prevádzkových skúseností a informácie o rizikách a dôsledkoch používania jadrovej energie týkajúce sa jadrovej bezpečnosti, ktoré by mohli významne ovplyvniť posúdenie bezpečnosti.
(4) Postup uvedený v odsekoch 2 a 3 uplatňuje odstupňovaný prístup založený na vplyve skutočností zohľadnených na jadrovej bezpečnosti, radiačnej ochrane, technickej bezpečnosti, monitorovaní radiačnej situácie, riadení rádiologických núdzových situácií a bezpečnostnej ochrane.
Deterministické hodnotenie bezpečnosti
(1) Deterministické posúdenie bezpečnosti musí preukázať prijateľnosť dôsledkov reakcie jadrového zariadenia a jeho systémov, štruktúr a komponentov a personálu na jadrovú bezpečnosť, radiačnú ochranu, technickú bezpečnosť a riadenie rádiologických núdzových situácií.
(2) Musí sa posúdiť rozhodujúce posúdenie bezpečnosti.
(a) schopnosť jadrových zariadení zabezpečiť dodržiavanie zásad bezpečného využívania jadrovej energie;
(b) odolnosť, spoľahlivosť a účinnosť bezpečnostných systémov a iných systémov, štruktúr a komponentov súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou za podmienok, pre ktoré sú určené, a
(c) schopnosť pracovníkov zabezpečiť splnenie základných bezpečnostných funkcií jadrového zariadenia.
(3) Deterministické hodnotenie bezpečnosti musí posúdiť súlad s požiadavkami vyhlášky o požiadavkách na projekt jadrového zariadenia.
(4) Výsledky rozhodujúceho posúdenia bezpečnosti sa uvedú v správe o bezpečnosti obstarávania, predbežnej správe o bezpečnosti, správe o prevádzkovej bezpečnosti pre prvé fyzické spustenie jadrových zariadení s jadrovým reaktorom, správe o prevádzkovej bezpečnosti a správe o bezpečnosti vyradenia z prevádzky.
Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti
(1) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti musí zahŕňať:
(a) 1. úroveň hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti, podľa ktorej sa projekt jadrového zariadenia a jeho prevádzka vrátane predchádzajúcich fáz životného cyklu musia analyzovať takým spôsobom, aby odhalili sled udalostí, ktoré môžu spôsobiť poškodenie jadrového paliva alebo systému, dizajnu alebo komponentu obsahujúceho iné rádioaktívne látky, ktoré sa vyskytujú v tomto zariadení, a aby sa určila frekvencia výskytu za rok, s akou sa takéto poškodenie môže vyskytnúť v dôsledku sledu takýchto udalostí; a
(b) úroveň 2 posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti, ktoré analyzuje chronologický vývoj dôsledkov poškodenia jadrového paliva a iných systémov, štruktúr alebo komponentov obsahujúcich rádioaktívne látky prítomné v jadrovom zariadení, zistených v prvej úrovni posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti vrátane kvantitatívneho hodnotenia javov, ktoré z toho vyplývajú; v kontexte úrovne 2 hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti sa určia prostriedky, pomocou ktorých sa unikli rádioaktívne látky môžu šíriť do životného prostredia.
(2) Pri pravdepodobnom posúdení bezpečnosti sa musí zohľadniť:
(a) rádioaktívne látky, ktoré sa vyskytujú v jadrovom zariadení;
(b) prevádzkové režimy jadrových zariadení vrátane výpadkov a
(c) interné a externé iniciačné udalosti vrátane tých, ktoré vyplývajú z lokalizačných vlastností územia.
(3) Stanoví sa model hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti, ktorý bude založený na realistickom modelovaní pokroku vnútorných a externých iniciačných udalostí.
(1) Pri vytváraní modelu posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti:
(a) používajú sa údaje z projektu jadrového zariadenia o skutočnostiach ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, radiačnú ochranu a riadenie rádiologických núdzových situácií;
(b) odôvodnené určením času, pre ktorý sa modeluje reakcia jadrových zariadení na interné a externé iniciačné udalosti;
(c) prevádzkové režimy jadrového zariadenia sú rozdelené do čiastkových prevádzkových podmienok podľa skutočností týkajúcich sa stavu jadrového zariadenia, čo môže viesť k rovnakej reakcii jadrového zariadenia na počiatočné udalosti;
(d) v prípade čiastkových zásob iniciačné udalosti, ktoré nie sú prakticky vylúčené;
(e) stanovuje skupiny iniciačných udalostí uvedených v písmene d) a určuje frekvenciu ich výskytu za rok;
(f) stanovené:
1. kritériá prijateľnosti na dosiahnutie poškodenia jadrového paliva alebo na nedosiahnutie kategórie úniku rádioaktívnej látky analyzovanej v posúdení bezpečnosti podľa pravdepodobnosti 2. úrovne a
2. minimálne kritériá úspešnosti nápravných opatrení na zabránenie poškodeniu jadrového paliva alebo na zabránenie úniku rádioaktívnych látok z každej kategórie úniku na základe kritérií prijateľnosti uvedených v bode 1;
(g) kauzálna analytická metóda použitá na hodnotenie pokroku procesu a jeho udalostí, ktoré vedú k možnému poškodeniu jadrového paliva alebo možnému úniku rádioaktívnych látok kategórie analyzovaných s použitím kritérií prijateľnosti a minimálnych kritérií úspešnosti nápravných opatrení uvedených v písmene f);
h) stromy udalostí sú postavené pre každú skupinu iniciačných udalostí vo forme grafického logického modelu založeného na výsledkoch použitia kauzálnej analytickej metódy;
i) cyklistika v modeli posudzovania pravdepodobnosti bezpečnosti sa rieši tak, aby sa zohľadnili funkčné závislosti medzi systémami, štruktúrami alebo komponentmi;
(j) deduktívnou metódou založenou na pravdepodobnostnom prístupe, ktorá spätne analyzuje vývoj nepriaznivej udalosti alebo zlyhania systému s cieľom nájsť všetky reťazce príčin, ktoré môžu viesť k takejto udalosti, s použitím kritérií prijateľnosti uvedených v písmene f);
k) stromy porúch sú skonštruované pre každý systém, dizajn alebo komponent používaný v reakcii na iniciačnú udalosť vo forme grafického logického modelu založeného na výsledkoch použitia dedukčnej metódy;
l) vykoná sa komplexná analýza ľudského faktora s cieľom zahrnúť možné chyby pracovníkov vykonávajúcich činnosti súvisiace s využívaním jadrovej energie, radiačnými situáciami a činnosťami riadenia radiačných núdzových situácií; V tejto analýze sa zohľadnia faktory schopné ovplyvniť činnosť pracovníkov vo všetkých subprevádzkových štátoch jadrového zariadenia vrátane závislosti medzi ľudskými chybami,
(m) vykonala sa komplexná analýza porúch bežnej príčiny a
(n) analýzu rádiologických incidentov, ktorá vedie k analyzovaniu kategórií rádioaktívneho úniku z jadrových zariadení.
(2) Vo vzore pravdepodobného posúdenia bezpečnosti sa musí zohľadniť:
(a) akékoľvek funkčné závislosti medzi systémami, štruktúrami alebo komponentmi;
b) akákoľvek fyzická závislosť vyplývajúca z umiestnenia systémov, štruktúr alebo komponentov a
(c) vzájomná závislosť medzi rôznymi jadrovými zariadeniami umiestnenými na tom istom území pre umiestnenie jadrového zariadenia.
Na základe modelu posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti,
(a) miera poškodenia jadrového paliva v aktívnej zóne jadrového reaktora (ďalej len "aktívna zóna") sa vypočíta za rok, pričom:
1. celková frekvencia výskytu,
2. frekvencia výskytu pre každý subprevádzkový stav a
3. frekvencia výskytu pre každú skupinu iniciačných udalostí;
(b) výpočet frekvencie škôd na jadrovom palive, ku ktorým dochádza v aktívnej zóne a mimo nej za rok a ktoré zahŕňajú:
1. celková frekvencia výskytu,
2. frekvencia výskytu pre každý subprevádzkový stav a
3. frekvencia výskytu pre každú skupinu iniciačných udalostí;
(c) výpočet frekvencie závažných skorých únikov a významných únikov rádioaktívnych látok za rok vrátane:
1. celková frekvencia výskytu,
2. frekvencia výskytu pre každý subprevádzkový stav a
3. frekvencia výskytu pre každú skupinu iniciačných udalostí;
(d) presnosť výpočtu modelu posudzovania pravdepodobnosti bezpečnosti s cieľom dosiahnuť realistické výsledky;
e) identifikovali sa hlavné scenáre, ktoré vedú k poškodeniu jadrového paliva alebo rádioaktívnemu úniku z jadrových zariadení pre úroveň 1 a úroveň 2 posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti;
(f) pre 1. a 2. úroveň posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti identifikoval najmenší súbor udalostí;
1. ktorých spoločný výskyt v scenári má za následok poškodenie jadrového paliva alebo únik rádioaktívneho materiálu z jadrového zariadenia a
2. ktoré najviac prispievajú k celkovému riziku, ktoré predstavujú jadrové zariadenia;
g) posúdenie významu pre celkové výsledky posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti, ktoré vykonal jednotlivec
1. systémy, štruktúry a komponenty,
2. chyby spôsobené ľudským faktorom a
3. Časté príčiny poruchy a
(h) monitorovanie úrovne rizika, ktoré jadrové zariadenie predstavuje počas prevádzky jadrového zariadenia.
(1) Musí sa vykonať model hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti.
(a) analýza štatistických neistôt týkajúcich sa údajov použitých v modeli hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti a požadovaných na stanovenie spoľahlivosti systémov, štruktúr a komponentov a pravdepodobnosti alebo ročnej chybovosti pracovníkov a
b) Analýza citlivosti premenných, ktoré vykazujú vysoký stupeň neistoty, môže mať významný vplyv na výsledky posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti a sú spojené s:
1. počiatočné predpoklady použité pri vývoji modelu posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti;
2. údaje použité v modeli hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti na určenie spoľahlivosti systémov, štruktúr a komponentov na vykonávanie ich predpísanej funkcie a
3. údaje použité v modeli hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti potrebné na určenie pravdepodobnosti alebo ročnej frekvencie chýb pracovníkov.
(2) Výsledky posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti sa porovnávajú s kritériami pravdepodobnosti prijatia na overenie, či je jadrová bezpečnosť s nimi v súlade. Výsledky analýz citlivosti a neistoty sa zohľadňujú pri porovnaní výsledkov posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti s kritériami pravdepodobnosti.
(3) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti je následne predmetom nezávislého odborného hodnotenia s cieľom zistiť akékoľvek nedostatky.
(4) Pri tomto posúdení pravdepodobnosti bezpečnosti sa zohľadnia všetky prvky ovplyvňujúce vykonané posúdenie pravdepodobnosti bezpečnosti, ak sa použijú na posúdenie:
(a) frekvencia testovania systémov, konštrukcií a komponentov;
(b) prípustných časoch vyradenia systémov, konštrukcií a komponentov z prevádzky, alebo
c) zmeny v množstvách uvedených v písmenách a) alebo b).
Lehoty na vykonanie posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti
(1) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti sa vykoná do 12 mesiacov od zmeny používania jadrovej energie v častiach, ktoré by mohli byť ovplyvnené zmenou, ak existuje
(a) charakteristiky územia pre umiestnenie jadrového zariadenia;
b) skutočný stav a prevádzka jadrového zariadenia po zmene projektu jadrového zariadenia alebo po zmene spôsobu, akým sa jadrové zariadenie testuje a udržiava;
(c) súčasný stav vnútorných predpisov;
d) údaje potrebné na stanovenie spoľahlivosti systémov, štruktúr a komponentov a pravdepodobnosti jednotlivých ľudských chýb, najmä na základe získavania osobitných prevádzkových údajov z jadrového zariadenia alebo podobného jadrového zariadenia;
(e) aktuálne technické informácie o stave jadrového zariadenia alebo
(f) aktuálne informácie o charakteristikách a správaní jadrového zariadenia v prevádzkovej udalosti vrátane rádiologického núdzového stavu.
(2) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti sa vykonáva kumulatívne najmenej raz za päť rokov prevádzky jadrového zariadenia.
(3) V prípade pravdepodobného posúdenia bezpečnosti uvedeného v odseku 2:
(a) zohľadniť aktualizované údaje potrebné na stanovenie spoľahlivosti systémov, štruktúr a komponentov a pravdepodobnosť jednotlivých chýb pracovníkov na základe:
1. konkrétne prevádzkové údaje z jadrových zariadení alebo jadrových zariadení podobného typu, ak sú k dispozícii, alebo
2. všeobecné prevádzkové údaje z jadrového zariadenia alebo podobného jadrového zariadenia a
(b) používanie v súčasnosti dostupných metód analýzy a nástrojov zodpovedajúcich osvedčeným postupom.
Použitie posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti
(1) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti sa použije počas životného cyklu jadrového zariadenia pri posudzovaní významných informácií o riziku a dôsledkoch používania jadrovej energie pri prehodnotení existujúcej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a riadenia núdzových radiačných situácií a pri prijímaní opatrení na prevenciu a zlepšenie ich úrovne.
(2) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti sa musí používať nepretržite na obmedzenie rizika, ktoré predstavuje jadrové zariadenie, aby sa zistila potreba zmien projektu jadrového zariadenia v dôsledku nedostatkov.
(a) projekt jadrového zariadenia alebo
(b) vnútorné pravidlá.
(3) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti sa musí použiť na stanovenie priorít pri plánovaní opatrení na zvýšenie úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a riadenia rádiologických núdzových situácií. Pri takomto plánovaní sa musí klásť dôraz na opatrenia s významným vplyvom na jadrovú bezpečnosť, radiačnú ochranu, riadenie radiačných núdzových situácií a bezpečnostnú ochranu.
(4) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti sa musí použiť na posúdenie celkového rizika, ktoré predstavujú jadrové zariadenia.
(5) Na overenie sa musí použiť pravdepodobné posúdenie bezpečnosti.
(a) rovnováhu projektu jadrového zariadenia;
b) absencia efektu hrany;
c) absencia prvkov projektu jadrového zariadenia alebo skupiny iniciačných udalostí, ktoré predstavujú neprimeraný príspevok k celkovému riziku, ktoré jadrové zariadenie predstavuje, a
(d) skutočnosť, že celková nízka úroveň rizika nezávisí od prispievateľov so značnou neistotou.
(6) Na hodnotenie sa musí použiť posúdenie bezpečnosti.
(a) potreby a prijateľnosť zmien jadrových zariadení;
(b) potreba a prijateľnosť zmien limitov a podmienok;
c) potreby a prijateľnosť zmien a doplnení interných pravidiel a
(d) závažnosť udalostí týkajúcich sa jadrového zariadenia.
(7) Metóda využívania pravdepodobného posúdenia bezpečnosti uvedená v odseku 1 za podmienok držiteľa povolenia sa stanoví vo vnútornej regulácii držiteľa povolenia.
(1) Pravdepodobné posúdenie bezpečnosti sa musí použiť na spracovanie núdzových postupov a na overenie ich presnosti.
(2) Výsledky pravdepodobného posúdenia bezpečnosti sa použijú na overenie, či operačný program kontroly zahŕňa všetky systémy, štruktúry a komponenty s dôsledkami pre jadrovú bezpečnosť.
(3) Výsledky pravdepodobného posúdenia bezpečnosti sa použijú na overenie, či všetky systémy, štruktúry a komponenty s dôsledkami pre jadrovú bezpečnosť podliehajú kontrolovanému procesu starnutia.
(4) Posúdenie pravdepodobnosti bezpečnosti sa použije na identifikáciu systémov, štruktúr a komponentov, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, ktorých prevádzková kapacita je vždy zabezpečená. Výsledky pravdepodobného posúdenia bezpečnosti identifikujúce takéto systémy, štruktúry a komponenty sa uvedú v predbežnej správe o bezpečnosti, v správe o prevádzkovej bezpečnosti pre prvé fyzické spustenie jadrových zariadení s jadrovým reaktorom, v správe o prevádzkovej bezpečnosti a v správe o bezpečnosti pre vyradenie jadrových zariadení z prevádzky.
(5) Výsledky pravdepodobného posúdenia bezpečnosti sa použijú ako vstupné informácie pri príprave a overovaní programov odbornej prípravy personálu relevantných z hľadiska bezpečnosti vrátane odbornej prípravy prevádzkovateľov dohľadu nad blokmi simulátorov.
(6) Každé použitie pravdepodobného posúdenia bezpečnosti musí identifikovať a zohľadniť obmedzenia takéhoto použitia. Vhodnosť použitia hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti sa overí vzhľadom na tieto obmedzenia.
Dokumentácia hodnotenia pravdepodobnosti bezpečnosti
Dokumentácia posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti obsahuje:
(a) opis rozsahu pravdepodobného posúdenia bezpečnosti;
(b) opis použitej metodiky a dokumentácie na zabezpečenie kvality pravdepodobného posúdenia bezpečnosti;
(c) informácie o hodnotenom jadrovom zariadení potrebné na vykonanie pravdepodobného posúdenia bezpečnosti;
d) zoznam subprevádzkových stavov jadrového zariadenia, ktorým boli pridelené všetky prevádzkové režimy jadrového zariadenia na účely pravdepodobného posúdenia bezpečnosti, a opis procesu ich určenia;
(e) opis procesu výberu a zoskupovania iniciačných udalostí, ich zoznam a opis každej skupiny iniciačných udalostí s ročnými frekvenciami vrátane analýzy týchto frekvencií a pridelenie každej skupiny iniciačných udalostí každému subprevádzkovému stavu jadrového zariadenia, ktorému bola na účely vykonania pravdepodobného posúdenia bezpečnosti pridelená prevádzka daného zariadenia;
(f) opis stromov postavených udalostí vrátane použitých predpokladov a kritérií v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. h);
(g) zoznam chýb spôsobených ľudským faktorom zahrnutým do pravdepodobného posúdenia bezpečnosti a opis ich analýzy;
(h) zoznam údajov potrebných na stanovenie spoľahlivosti systémov, konštrukcií a komponentov používaných na modelovanie zlyhania zariadenia a jeho opravy, údržby a skúšania a opis jeho analýzy;
i) zoznam spoločných príčin a opis ich analýzy;
(j) opis cyklistického riešenia v modeli posudzovania pravdepodobnosti bezpečnosti;
(k) zoznam hlavných predpokladov použitých na vykonanie posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti a obmedzenie modelu posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti;
(l) opis analýzy systémov a stromov porúch vrátane použitých predpokladov;
(m) opis vzťahov medzi 1. a 2. úrovňou posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti;
(n) opis analýzy rádiologického núdzového stavu, ktorý vedie k úniku rádioaktívneho materiálu z jadrových zariadení, ktorý predstavuje najdôležitejší prínos k riziku, ktoré predstavujú jadrové zariadenia;
vymedzenie kategórií únikov rádioaktívneho materiálu uvoľneného do blízkosti jadrových zariadení podľa veľkosti a času;
(p) opis a charakteristiky množstva rádioaktívneho materiálu uvoľneného do blízkosti jadrového zariadenia v závislosti od kategórie úniku uvedenej v písmene o);
(q) opis hlavných výsledkov 1. a 2. úrovne posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti v súlade s oddielom 7;
(r) výsledky analýz citlivosti;
(s) výsledky analýzy neistôt,
závery a odporúčania na možné zlepšenie úrovne jadrovej bezpečnosti vrátane posúdenia účinnosti stratégie riadenia ťažkých pracovných úrazov a
(u) opis 1. a 2. úrovne posúdenia pravdepodobnosti bezpečnosti, ktorá sa vzťahuje na každú úroveň
1. hodnotenie pravdepodobnosti bezpečnosti pre energetické stavy;
2. pravdepodobné posúdenie bezpečnosti pre nízkovýkonné podmienky a podmienky odstavenia a
3. pravdepodobné hodnotenie bezpečnosti jednotlivých interných a externých iniciačných udalostí.
Všeobecné požiadavky na vykonávanie periodického hodnotenia bezpečnosti
(1) Periodické hodnotenie bezpečnosti musí porovnať stav jadrovej bezpečnosti, radiačnej ochrany, technickej bezpečnosti, monitorovania radiačnej situácie, riadenia rádiologického núdzového stavu a bezpečnostnej ochrany jadrových zariadení s regulačnými požiadavkami a požiadavkami vyplývajúcimi zo súčasnej úrovne vedy a techniky a osvedčených postupov (ďalej len "bezpečnostné požiadavky") platných v čase ich vykonávania.
(2) Periodické hodnotenie bezpečnosti sa musí systematicky a komplexne skúmať vo vopred určených intervaloch:
(a) projekt jadrovej elektrárne;
(b) skutočný stav systémov, konštrukcií a komponentov;
(c) oprávnenosť systémov, štruktúr a komponentov vykonávať funkcie požadované projektom jadrového zariadenia (ďalej len "kvalifikácia zariadenia");
d) starnutie systémov, štruktúr a komponentov;
(e) deterministické analýzy bezpečnosti;
f) posúdenie pravdepodobnosti bezpečnosti,
g) analýza rizík;
(h) bezpečnosť;
i) využívanie prevádzkových skúseností z iných jadrových zariadení a poznatkov o vede a výskume;
(j) organizácia a riadenie;
(k) postupy a predpisy;
l) ľudský faktor,
(m) riadenie rádiologických núdzových situácií a
(n) vplyv prevádzky jadrového zariadenia na jeho životné prostredie z hľadiska ochrany pred žiarením.
(3) Pravidelné hodnotenie bezpečnosti výskumného jadrového zariadenia vo vopred určených intervaloch musí ďalej systematicky a komplexne skúmať špecifický charakter používania jadrového reaktora na výskum, vzdelávanie, výrobu rádionuklidov, neutrónovú rádiografiu, testovanie materiálov alebo poskytovanie zdravotníckych služieb (ďalej len "používanie jadrového reaktora").
(4) Pravidelné hodnotenie bezpečnosti sa musí vykonávať systematicky a komplexne pre skladovanie rádioaktívneho odpadu vo vopred určených intervaloch v oblasti špecifického využívania skladovania rádioaktívneho odpadu.
(5) Pravidelné hodnotenie bezpečnosti musí preskúmať podmienku uvedenú v odseku 1 pri prevádzke a vyradení jadrového zariadenia z prevádzky a počas obdobia platnosti povolenia na zatvorenie úložiska rádioaktívneho odpadu.
(6) Pre každú oblasť uvedenú v odsekoch 2 až 4 sa stanoví súbor požiadaviek a kritérií a bezpečnostné požiadavky sa môžu považovať za splnené.
(7) Pre každú oblasť uvedenú v odsekoch 2 až 4 sa vykoná čiastočné vyhodnotenie všetkých bezpečnostných požiadaviek pre príslušnú oblasť. Výsledky čiastkových hodnotení oblastí uvedených v odsekoch 2 až 4 sa použijú na celkové hodnotenie všetkých oblastí.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Nariadenie č. 162 / 2017 Z. z. o požiadavkách na posudzovanie bezpečnosti podľa atómového práva |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 02.06.2017 |
|---|---|
| Účinnosť od | 15.06.2017 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0