Ústavný súd zistil č. 161 / 2014 Z. z.
Rozhodnutie ústavného súdu z 10. júla 2014, sp. zn.
Platný
161
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd rozhodol 10. júla 2014 na strane Pl. ÚS 28 / 13 v pléne, ktorá sa skladá z predsedu Súdneho dvora Pavla Rycheckého a sudcu Louisa Davida, Jaroslava Fenyka, Jana Filipa, Vlasta Formánová, Ivana Jana, Vladimira Kráříka, Jana Musila, Vladimira Slávečeka, Radovana Suchánka, Kateřiny Šimákovej, Vojtěcha Šimíčeka, Milady Tomkovej (rozhodcu spravodajcu) a Jiřího Zemáneka na návrh mestského súdu v Brne, v súlade s článkom 95 ods. 2 Ústavy Českej republiky a poslancov Európskeho parlamentu, v znení zákona č. 11 / 2013 Z. z., a v oddiele II zákona č. 11 / 2013 Z. z. z.
nasledujúce:
I. Ustanovenia článku 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z. o plate a iných formalitách týkajúcich sa výkonu funkcie zástupcov štátu a určitých štátnych inštitúcií a sudcov a členov Európskeho parlamentu, naposledy zmenené a doplnené zákonom č. 11 / 2013 Z. z., vyjadrené ako "2.75-krát," pokiaľ ide o sudcov Okresného, regionálneho, najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, sa zrušujú od 31. decembra 2014.
II. Zvyšok sa zamieta.
Odôvodnenie
Vymedzenie a zhrnutie návrhu
1. Dňa 24. mája 2013 bol na Ústavnom súde v Brne podaný návrh na zrušenie slova "2,75-krát" v ustanoveniach § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., o mzde a iných formalitách spojených s výkonom funkcie zástupcov štátnej moci a niektorých štátnych orgánov a sudcov a členov Európskeho parlamentu v znení zmien a doplnení a o ustanoveniach článku II časti 1 zákona č. 11 / 2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 236 / 1995 Z. z., o mzde a iných formalitách týkajúcich sa výkonu funkcie zástupcov štátnej moci a niektorých štátnych orgánov a sudcov a členov Európskeho parlamentu v znení zmien a doplnení a o niektorých ďalších právnych predpisoch spolu s návrhom na začatie prejudiciálneho konania v prípade podľa článku 39 zákona č. 182 / 1993 Z. z.
2. Obecný súd v Brne podal žalobu v súlade s článkom 64 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") po tom, čo v súlade s článkom 95 ods. 2 ústavného zákona č. 1 / 1993 Z. z., Ústava Českej republiky (ďalej len "ústava"), dospel k záveru, že:
• § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného zákonom č. 11 / 2013 Z. z., v slove "2.75-krát," a
• ustanovenia prvej časti článku II zákona č. 11 / 2013 Z. z.,
ktoré sa majú použiť pri rozlíšení sp. v.
3. V prípade, že sa v bode 50 C 22 / 2012 rozhoduje o žalobe, ktorú Súdny dvor krajského súdu v Brne proti Českej republike - Okresný súd v Brne o zaplatení sumy rozdielu medzi nárokom na plat v zmysle § 28 až 31 zákona č. 236 / 1995 Z. z., o mzde a iných formalitách týkajúcich sa výkonu funkcie zástupcov štátu a niektorých štátnych orgánov a sudcov a poslancov Európskeho parlamentu v súvislosti s obdobím január a február 2013 v znení zmien a doplnení (ďalej len "zákon č. 236 / 1995 Z. z."), alebo o predĺžení platnosti zákona o mzde ") a o náhrade výdavkov (ďalej len "kompenzácia výdavkov") v súvislosti s obdobím január a február 2013, zmeneného a doplneného zákonom č. 11 / 2013 Z. z.
4. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne vo vyššie uvedenej veci, odvolateľ konkrétne uvádza, že v januári 2013 žalobkyni nebol zaplatený plný plat vo výške 105 800 CZK a plná náhrada nákladov vo výške 4 100 CZK, na ktoré by mal nárok bez zníženia platu a náhrady výdavkov zákonom č. 11 / 2013 Z. z. Žalobkyňa bola platená iba vo výške 90 600 CZK a náhrada výdavkov vo výške iba 3 500 CZK, rozdiel v plate a úhrade výdavkov je suma odporcu vo výške 15 800 CZK. To isté platí aj pre február 2013.
5. Odvolateľ na Ústavnom súde predmetného návrhu v tejto súvislosti odkazuje aj na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 11 / 2013 Z. z., podľa ktorého nový platový základ od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka 2,75-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v neobchodnej oblasti získanej podľa uverejnených údajov Českého štatistického úradu (ďalej len "CSU") za predchádzajúci kalendárny rok, pričom výška mzdy za príslušný kalendárny rok je uverejnená ministerstvom práce a sociálnych vecí v zbierke zákonov. Toto oznámenie bolo uverejnené v Zbierke zákonov 22. januára 2013 pod č. 18 / 2013 Z. z. a suma 62 856,75 CZK bola stanovená ako platforma pre sudcov na rok 2013.
6. Pokiaľ ide o neústavnosť uvedených ustanovení, odvolateľka pred Ústavným súdom uviedla nasledujúce argumenty. Najprv spochybnil nedostatky týkajúce sa legislatívneho procesu a namietal proti neprípustnej spätnej aktivite zákona č. 11 / 2013 Z. z. Následne predložil ekonomický argument a opísal vývoj mzdových obmedzení voči sudcom.
7. Odvolateľ najprv tvrdil, že dôvody na vyhlásenie výnimočného legislatívneho stavu predsedom poslaneckej komory Českej republiky (ďalej len "zastupiteľská komora") uvedené v oddiele 99 zákona č. 90 / 1995 Z. z. o rokovacom poriadku poslaneckej komory v znení zmien a doplnení (ďalej len "rokovací poriadok") neboli splnené. Na úvod odvolateľka pripomenula, že ústavný súd tým, že zistil sp. zn. pl. ÚS 33 / 11 z 3. mája 2012 (N 95 / 65 SbNU 259; 181 / 2012 Z. z.), zrušil slovo "2,5 krát" v § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 425 / 2010 Z. z., na konci 31. decembra 2012, po ktorom vláda predložila komore zástupcov zmenu a doplnenie zákona č. 236 / 1995 Z. z., ako výtlačku č. 763 z 30. júla 2012. Podľa odvolateľa však tento návrh nebolo možné považovať za vládny návrh v zmysle článku 41 ústavy, pretože ho nebolo možné schváliť bez ďalšieho schválenia (bol predložený v piatich variantoch), pričom bol 12. decembra 2012 zamietnutý komplexný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nemu. Dňa 14. decembra 2012 vláda predložila Komore zástupcov návrh zmeny a doplnenia oddielu 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., ktorým bol mzdový základ stanovený na 2,75-násobok priemernej mzdy v sektore mimo podnikania (Press č. 880). Tento návrh bol prerokovaný v legislatívnom stave mimoriadnej situácie a schválený Komorou zástupcov 18. decembra 2012 (v zbierke zákonov bol uverejnený ako zákon č. 11 / 2013 Z. z. 17. januára 2013) s účinnosťou stanovenou v štvrtej časti článku V 1. januára 2013. V dôvodovej správe k tlači č. 880 vláda doslova uviedla, že tlač č. 763 "bola vnímaná predovšetkým ako legislatívne médium pre riešenia vyplývajúce zo všeobecného politického konsenzu." Odvolateľ tvrdí, že vláda nekonala ústavným spôsobom tak vážne, aby určila výšku odmeny sudcu, pretože včas nepredložila riadny návrh zákona, o ktorom by zákonodarca mohol včas diskutovať. Následné použitie Inštitútu legislatívnej pohotovosti bolo potom zneužitím v dôsledku zlého dizajnu predloženého ako tlač č. 763. Rokovanie o návrhu zákona v stave legislatívnej núdze nemôže byť výkonným nástrojom pre nedbalosť moci. Iní odvolatelia namietajú proti skutočnosti, že hoci výška mzdy sudcu bola predmetom právnej úpravy, zmena a doplnenie zákona nebolo vyhlásené pod č. 11 / 2013 Z. z. o súdnej právomoci sa diskutovalo, preto súdna právomoc nemala možnosť brániť svoje stanovisko počas prípravy rozhodnutia vlády. V tejto súvislosti odvolateľka tvrdí, že ústavný súd už raz zaujal k tejto otázke znepokojivé stanovisko, a to v sp. zn.
8. Žiadateľ sa ďalej vyjadril k otázke retroaktivity zákona č. 11 / 2013 Zb. Podľa štvrtej časti článku V zákona č. 11 / 2013 Zb. mal zákon nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013. V zbierke zákonov bol zákon uverejnený 17. januára 2013. Odvolateľ je presvedčený, že v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 309 / 1999 Z. z., o zbierke zákonov a o zhromažďovaní medzinárodných zmlúv, zákona č. 11 / 2013 Z. z. účinnosť 15. dňa po uverejnení, t. j. 1. februára 2013. Podľa odvolateľa k tomuto záveru dospelo aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré upozornilo ministerstvo spravodlivosti na túto skutočnosť a na potrebu vyberať príspevky na sociálne zabezpečenie z náhrady výdavkov za január 2013. Preto došlo k situácii, keď k 1. januáru 2013 nebol stanovený základ platu sudcov. Táto situácia je ovplyvnená článkom II prvej časti zákona č. 11 / 2013 Z. z., v ktorom sa stanovuje, že základ platu podľa tohto zákona sa má prvýkrát použiť na určenie platu a náhradu výdavkov za január 2013. Odvolateľ sa domnieva, že takáto dohoda nepredstavuje retroaktívne retroaktívne retroaktívne ustanovenie v prospech súdneho orgánu, ale domnieva sa, že je obmedzujúce, a preto neprípustné retroaktívne.
9. Odôvodnenie vecnej nezákonnosti sporných právnych ustanovení sa zakladá na zhrnutí príslušnej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa rôznych aspektov materiálnej bezpečnosti sudcov. Podľa jeho názoru obsahuje túto základnú prácu:
- posúdenie ústavnosti mzdových obmedzení voči sudcom na určité obdobie určitého roka patrí do rámca vymedzeného zásadou nezávislosti súdnictva [nález ústavného súdu sp. zl. ÚS 55 / 05 zo 16. januára 2007 (N 9 / 44 SbNU 103; 65 / 2007 Zb.), bod 49],
- ústavné postavenie sudcov na jednej strane a zástupcov zákonodarcu a výkonnej moci, najmä vlády, na druhej strane, je odlišné vzhľadom na zásadu rozdelenia právomoci a zásadu nezávislosti sudcov, čo znamená, že zákonodarcovia majú inú štruktúru, aby platili obmedzenia sudcov v porovnaní s obmedzeniami takýchto obmedzení v iných oblastiach verejnej sféry (nález ústavného súdu, bod 55 / 05, bod 49),
- zásah do materiálnej bezpečnosti sudcov zaručený zákonom nesmie byť vyjadrením nerozvážnosti zákonodarcu, ale musí byť odôvodnený, na základe zásady proporcionality, výnimočnými okolnosťami, ako je ťažká finančná situácia štátu, aj keď je táto podmienka splnená, berúc do úvahy rozdiel vo funkcii sudcov a zástupcov zákonodarných a výkonných právomocí, najmä správy štátu; takáto intervencia nesmie vyvolávať žiadne obavy, pokiaľ ide o to, či nemá vplyv na obmedzenie dôstojnosti sudcov, napríklad ak vyjadrenie ústavne neprípustného tlaku legislatívnej a súdnej moci nie je vyjadrením legislatívnej právomoci (nález ústavného súdu, s.
- zásada nezávislého súdnictva je jedným zo základných prvkov demokratického právneho štátu v zmysle článku 9 ods. 2 ústavy (nález ústavného súdu sp. zn.
- svojvoľný zásah zákonodarcu v oblasti materiálnej ochrany sudcov, a to aj v rámci obmedzení odmeňovania, musí byť zaradený do rámca chráneného zásadou nezávislosti z dvoch dôvodov. Nezávislosť sudcov je v prvom rade podmienená ich morálnou integritou a odbornou úrovňou, ale súvisí aj s ich adekvátnou materiálnou zárukou. Druhým dôvodom na podrobenie zákazu svojvoľného zasahovania do materiálnej bezpečnosti sudcov (platia obmedzenia) zásade ich nezávislosti je vylúčenie možnosti, prípadne útlaku legislatívnych alebo výkonných rozhodovacích právomocí. Inými slovami, vylúčiť svojvoľné zasahovanie do materiálneho zadržiavania sudcov ako možnú formu "penalizácie" sudcov zákonodarným orgánom a výkonným orgánom, a tým aj formu nátlaku na ich rozhodovanie [zistenie ústavného súdu sp. zn.
- mzdové pomery sudcov v širokom zmysle slova musia byť stabilné, a nie premenná, s ktorou počíta túto alebo vládnu skupinu, napríklad preto, že považuje poplatky sudcov za príliš vysoké v porovnaní s poplatkami štátnych zamestnancov alebo inej profesijnej skupiny. ÚS 11 / 02 z 11. júna 2003 (N 87 / 30 SbNU 309; 198 / 2003 Zb.) ],
- iná forma obmedzenia odmeňovania by sa mala tiež považovať za zmrazenie právne predpokladaného zvýšenia príjmu sudcov alebo iných ústavných úradníkov, napríklad "trvalé" zmrazenie platov by ústavný súd nepochybne považoval za krok ústavne neprípustný. Odmeňovanie sudcov v širokom zmysle slova má byť stabilné, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti štátu [zistenie ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 13 / 08 z 2. marca 2010 (N 36 / 56 ColLNU 405; 104 / 2010 Z. z.), bod 41; podobne aj zistenie sp. zl. ÚS 55 / 05, odsek 55],
- významný prvok záruky primeranej materiálnej bezpečnosti sudcov z hľadiska zásady rozdelenia štátnej právomoci na zákonodarné, výkonné a súdne právomoci a požiadavky ich vzájomnej rovnováhy by sa mal tiež považovať za priamu súvislosť medzi platom zástupcov zákonodarcu a výkonného riaditeľa na jednej strane a platom sudcov na strane druhej. Vypracovanie zákona o mzde zástupcov štátnych mocností, ktorý s pomocou jednotného platového základu a zákonných koeficientov stanovených zákonom zaručuje, že spolu so zvýšením platov úradníkov zákonodarných a výkonných právomocí automaticky zvýši platy sudcov v rovnakom pomere, čím sa v právnom poriadku začlení dôležitá poistná politika, aby sa v budúcnosti zachoval pomer materiálnej bezpečnosti úradníkov jednotlivých právomocí (zistenie ústavného súdu sp. P.P.ÚS 55 / 05, bod 59).
10. Okrem toho odvolateľka tvrdí, že tieto tvrdenia sú obsiahnuté aj v mnohých ďalších zisteniach ústavného súdu týkajúcich sa obmedzení odmeňovania sudcov. Poukazuje na to, že Ústavný súd vo svojom stanovisku k sp. zn.
11. Z posledného nálezu ústavného súdu sp. zn. ÚS 33 / 11 sa stále vyberajú tieto dve všeobecné práce:
- súdne poplatky a na rozdiel od platov ostatných štátnych zamestnancov na dlhé obdobie a s nasledujúcim plánovaným výhľadom podliehajú len obmedzeniam. Opatrenia v súvislosti s nimi sa potom nezdajú byť výnimočné a primerané, ale ako cielený proces zameraný na návrat súdnych platov na nižšiu úroveň, a teda na odstránenie legislatívnych a výkonných chýb, ku ktorým došlo v minulosti pri stanovovaní pravidiel výpočtu súdnych platov v polovici 90. rokov. Takéto nuvulácia v jej dôsledkoch nevyhnutne vedie k zostupu súdneho štátu v strednej triede, k zhoršeniu príjmov vo vzťahu k iným právnickým profesiám a k zníženiu potrebnej sociálnej prestíže,
- obmedzenie zníženia platového koeficientu z trojnásobku hodnoty 2,5-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v nepodnikateľskej oblasti je neprimerané a len voči sudcom nespĺňa podmienky stanovené ústavným súdom v už citovanej judikatúre na prijatie súdnych mzdových obmedzení.
12. Z iného zistenia ústavného súdu, ktoré sa netýka mzdových obmedzení voči sudcom, pripomína tiež závery uvedené v sp. zn.
"Na rozdiel od právnych predpisov a exekutívneho orgánu je sudcovi uložená jasná požiadavka na ukončené vysokoškolské vzdelanie, zloženie súdneho preskúmania a ďalšie odborné vzdelávanie. Zjavnou požiadavkou sudcov je ich morálna bezúhonnosť, ktorú zákon vyžaduje a preberá. Postavenie sudcu je tiež spojené s mnohými reštriktívnymi opatreniami, ktoré narúšajú osobný život sudcu, vrátane obmedzení sekundárnych príjmov... Preto sa štát zaviazal dôstojne zabezpečiť."
13. V prospech záveru o neústavnosti sporných právnych ustanovení obecný súd v Brne tiež odkazuje na niekoľko medzinárodných dokumentov. V prvom rade poukazuje na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy zo 17. novembra 2010 o CM / Rec (2010) 12 (http: // www.coe.int), ktoré nahradilo predchádzajúce odporúčanie R (94) 12. Z článkov 53 až 55 týkajúcich sa odmeňovania sudcov vyplýva, že:
- odmeny sudcov musia vyjadrovať svoju úlohu a zodpovednosť a musia byť na dostatočnej úrovni,
- zachovanie primeranej úrovne odmeňovania by sa malo zabezpečiť v čase choroby a materstva,
- dôchodok sudcov by mal byť v primeranom pomere k predchádzajúcemu platu,
- mali by existovať osobitné právne ustanovenia, ktoré bránia poklesu platu sudcov.
14. Odvolateľ okrem iných medzinárodných dokumentov upozorňuje na správu Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom zákona (benátska komisia) prijatú od 12. do 13. marca 2010 (http: // www.venice.coe.int), v ktorej sa v článku 6 časti III uvádza: "Bedenská komisia sa domnieva, že finančné hodnotenie sudcov musí byť v súlade s dôstojnosťou ich povolania a že primerané hodnotenie je predpokladom ochrany sudcov pred nežiaducimi vonkajšími vplyvmi... Úroveň hodnotenia by sa mala určiť so zreteľom na sociálne okolnosti v krajine a v porovnaní s mierou hodnotenia vyšších úradníkov. "V rámci porovnávacej analýzy závery Poradného výboru Rady Európy pre rozsudky z roku 2001, ktoré vo svojom stanovisku č. 1 (Avis č. 1, odseky 61 a 62) zdôrazňuje potrebu právnych ustanovení na zabránenie zníženiu platu sudcov a zabezpečenie zachovania ich hodnoty vo vzťahu k životným nákladom (http: // wcd.coe.int /).
15. Pred pristúpením k ústavnému tvrdeniu týkajúcemu sa posúdenia veci odvolateľka v krátkosti poukázala na vývoj odmeňovania sudcov, odvolávajúc sa na odôvodnenie návrhov vo veciach sp. zn. pl. ÚS 16 / 11 [rozhodnuté zistením sp. zn. pl. ÚS 16 / 11 z 2. augusta 2011 (N 135 / 62 SbNU 99; 267 / 2011 Z. z.) ] a sp. zl. ÚS 33 / 11, v ktorom Mestský súd v Brne podrobne rozložil systém odmeňovania ústavných zástupcov uvedený v zákone č. 236 / 1995 Z. z. Podľa jeho názoru sa to dá charakterizovať ako pokus o zníženie úrovne ich odmeňovania s desiatkami zásahov do zložiek materiálnej bezpečnosti vo vzťahu k sudcom. V prvom rade pripomenul závery ústavného súdu obsiahnuté v náleze v sp. zn. Ústavný súd nenašiel žiadny dôvod tak rázne zasiahnuť do úrovne odmeňovania sudcov ("obmedzenia... predstavujú neprimerané a cielené opatrenia proti sudcom..."). Odvolateľ je presvedčený, že ústavný súd v tomto zistení nevytváral priestor pre zákonodarcov, aby zvážili hranice mzdového základu, ktoré sú ústavne primerané. Vo veci sp. zn. pl. ÚS 33 / 11 Ústavný súd posudzoval len dve hranice, ku ktorým všetky tvrdenia odvolateľa: že zníženie platového základu z trikrát na 2,5-krát je v situácii, akou je odmena vo verejnej sfére, proti sudcom, a teda protiústavné, keďže sudcovia požívajú v tejto súvislosti zvýšenú ústavnú ochranu. Podľa názoru odvolateľa bolo jediným ústavným opatrením vrátenie mzdy na trojnásobok.
16. Zákonodarca však 1. januára 2013 nebol schopný prijať právne predpisy zaručujúce súdnu právomoc na uplatňovanie práva na materiálnu bezpečnosť, čo je až 2,75-násobok priemernej mzdy v nepodnikateľskom sektore. Odvolateľ sa domnieva, že jediný ústavný možný výklad otázky platu, ktorý mal sudca k 1. januáru 2013 a počas celého januára 2013, je ten, ktorý využíva zistenie ústavného súdu, sp. vs. ÚS 33 / 11, a dospel k záveru, že sudca mal nárok na plat zodpovedajúci trojnásobku priemernej mzdy v nepodnikateľskom sektore na rok 2011 (keďže to bola úroveň, ktorú Ústavný súd považoval za primeranú). Vláda ako podporovateľ zníženia základne na 2,75-násobok (tlač. č. 880) podľa Mestského súdu v Brne neuviedla nič podstatné, len to, že návrat k trojiciam by vzbudil vysoké nároky na štátne rozpočtové prostriedky v roku 2013 a neskôr, t. j. v období, keď sa úsporné opatrenia uplatňujú prakticky na všetky skupiny obyvateľstva.
17. Sťažovateľ použil aj ekonomické argumenty na podporu svojich tvrdení. Konkrétne uviedol, že z údajov českého štatistického úradu možno zistiť, že priemerná mzda v nepodnikateľskom sektore na tzv. prepočítaných číslach (tabuľka 1 (b ako príloha k uverejneniu českého štatistického úradu č.). e-3106-12 titul "Registračný počet zamestnancov a ich mzdy v 4. štvrťroku 2012," uverejnený 2. apríla 2013, sa v nominálnom vyjadrení v rokoch 2000 až 2012 neznížili (v roku 2011 predstavovala suma 24469 Kč, v roku 2012 bola hodnota 25015 Kč). Priemerná mzda v nepodnikateľskom sektore sa v rokoch 2009 až 2010 znížila o 36 Kč a v rokoch 2010 až 2011 sa zvýšila na 23453 Kč už v roku 2012. Tieto marginálne výkyvy smerujúce k poklesu sa v plnej miere odrážajú skutočnosťou, že mzdový základ monitoruje stav priemernej mzdy v nepodnikateľskom aj v úpadku, t. j. Česká republika je pravdepodobne jednou z mála krajín, kde mzdy sudcov klesajú úmerne k automatickému poklesu verejných miezd. Zákonodarca toto nariadenie vôbec nezohľadňuje. Dôvody oveľa výraznejšieho poklesu úrovne odmeňovania sudcov teda zostávajú zahalené alebo nemôžu niesť ústavné svetlo. Podľa odvolateľa ide v skutočnosti o dlhodobé úsilie o zníženie relatívnej odmeny sudcov v krajine, hoci platy sudcov nemožno považovať za oddelené od reality od medzinárodného porovnania. Štátny záverečný účet za rok 2011 uverejnený na internetovej stránke ministerstva financií je uvedený v oddiele ZV124; i ZV124; výdavky štátneho rozpočtu v kapitole 3 "Vypracovanie platu v rozpočte," že v roku 2011 došlo k zvýšeniu platov pedagogických pracovníkov v regionálnom vzdelávaní o 1 554,4 milióna CZK so znížením o 676 zamestnancov v ústredných orgánoch (tabuľka 52) v náraste voľných pracovných miest zo 6 209 v roku 2010 na 14 745 v roku 2011. V tejto súvislosti odvolateľka nezistila žiadnu proporcionalitu pri znižovaní základu súdnej odmeny o takmer 12%. Podľa neho mediálne správy naznačujú, že napriek deklarovaným úsporám ústredné vládne orgány stále dostávajú poplatky podľa poradia stoviek tisíc korún.
18. Odvolateľ preto dospel k záveru, že slovo 2,75-krát uvedené v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 11 / 2013 Z. z., považuje za protiústavné z dôvodu konfliktu uvedeného násobku s právom sudcov na stabilnú materiálnu bezpečnosť. V prípade navrhovaného zrušenia časti prvého článku II zákona č. 11 / 2013 Z. z. sa porušenie práva sudcov na materiálnu bezpečnosť považuje za ďalší dôvod porušenia zákazu retroaktivity. Na základe uvedených skutočností sa preto uvedené ustanovenia považujú za v rozpore s článkom 1 ods. 1 v spojení s článkami 81 a 82 ods. 1 ústavy, článkom 1 charty a článkom 1 protokolu.
19. Odvolateľ dodáva, že v § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uvádza, že ak ústavný súd dospeje k záveru, že zákon alebo jeho jednotlivé ustanovenia sú v rozpore s ústavným zákonom, rozhodne o zrušení takéhoto zákona alebo jeho individuálnych ustanovení v deň uvedený v rozhodnutí. Odvolateľ sa domnieva, že ústavný súd by mal stanoviť pomerne krátku lehotu na prijatie nového nariadenia zákonodarcom v súlade s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí. Inými slovami, dátum zrušenia sporných ustanovení, ktorý musí Ústavný súd určiť vzhľadom na článok 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde, by sa mal určiť tak, aby na jednej strane zákonodarca mal určitý priestor na prijatie nového nariadenia, na druhej strane však nie je zbytočné zdržanie pri prijímaní nového nariadenia. Je všeobecne známe, že zákonodarca už dlho vie o existencii mnohých zistení ústavného súdu týkajúcich sa mzdových obmedzení sudcov a že táto otázka je mu dobre známa. Zákonodarca je schopný prijať nové právne predpisy v relatívne krátkom čase, čo bolo tiež preukázané v prípade sporného zákona č. 11 / 2013 Z. z., ktorý vláda predložila 14. decembra 2012, komora zástupcov schválila návrh 18. decembra 2012, Senát Českej republiky (ďalej len " Senát") prerokoval návrh 28. decembra 2012 a schválený zákon bol predložený predsedovi na podpis v ten istý deň. Okrem toho, čím dlhšia je lehota na prijatie nového nariadenia pre normotvorcu, tým dlhšie trvá neústavná situácia.
20. Odvolateľ zároveň navrhol, aby Ústavný súd v súlade s článkom 39 zákona o ústavnom súde rozhodol o návrhu prioritne s argumentom opakovaného konania zákonodarcu v súvislosti s obmedzeniami platov sudcov, ich intenzitou a všeobecným vplyvom na rozhodnutia o veľkom počte žalôb sudcov o odmene a náhrade výdavkov za január 2013.
Odôvodnenie hlavných častí pripomienok strán
21. Podľa článku 42 ods. 4 a článku 69 zákona o Ústavnom súde ústavný súd zaslal predmetnú žalobu účastníkom konania. Komora zástupcov a senát zaslali svoje pripomienky v stanovenej lehote. Ombudsman 10. júna 2013 listom adresovaným ústavnému súdu oznámil, že nebude uplatňovať svoje právo zasiahnuť. Podobne aj vláda listom z 22. júla 2013 adresovaným ústavnému súdu.
22. Predseda poslaneckej komory Miroslav Nemcová vo svojich pripomienkach z 3. júla 2013 uviedol, že návrh zákona, ktorý bol neskôr uverejnený ako zákon č. 11 / 2013 Z. z., predložil 14. decembra 2012 do poslaneckej komory a bol poslaný poslancom ako tlač č. 880. Obsah návrhu je, ako uvádza vláda v dôvodovej správe, v reakcii na zistenie ústavného súdu uverejneného pod č. 181 / 2012 Z. z. Pl. ÚS 33 / 11, ktorý ruší všeobecnú úpravu výšky mzdy stanovenej v § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., ktorým sa stanovuje nová úroveň mzdy na určenie mzdy a určitého náhrady výdavkov vo výške 2,75-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v neobchodnej sfére dosiahnutej podľa uverejnených údajov Českého štatistického úradu za predchádzajúci kalendárny rok. V dôvodovej správe vláda ďalej uvádza, že zníženie mzdového základu na priemernú mzdu v nepodnikateľskej oblasti z troch na 2,5-násobok, ku ktorému došlo od 1. januára 2011 zákonom č. 425 / 2010 Z. z., Ústavný súd vyhlásil mzdové obmedzenie voči sudcom, ktoré je v rozpore s článkom 1 ods. 1 v spojení s článkom 82 ods. 1 ústavy. Návrat k trojici by znamenal vysoké nároky na vládne fondy v roku 2013 a neskôr, t. j. v období, v ktorom sa úsporné opatrenia uplatňujú prakticky na všetky skupiny obyvateľstva. Najmä vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu a možnosti štátneho rozpočtu vláda preto uvažuje o vytvorení mzdového vzťahu k priemernej mzde v nepodnikateľskom sektore 2,75-krát. Okrem toho, ako uvádza vláda v dôvodovej správe, navrhované riešenie sa zakladá na predpoklade, že zrušené mzdové bázy pre priemernú mzdu v nepodnikateľskom sektore 2,5-krát nižšiu, ale zároveň bol ústavný súd ponechaný na zákonodarnú a výkonnú právomoc na úrovni, na akej ju novo stanovuje. Ak sa na Ústavnom súde zistilo, že platový základ vypočítaný ako násobok čísla 2.5 je protiústavný a v logike pôvodný platový základ vypočítaný ako bezpečný ústavne vyhovujúci násobkom čísla 3, potom sa na kompromisné riešenie vybral násobok čísla 2,75, t. j. uprostred extrémneho riešenia. Pokiaľ ide o článok II návrhu zákona, v dôvodovej správe sa uvádza, že ústavný súd zrušil úroveň mzdového základu vo všeobecnom nariadení do 31. decembra 2012 (t. j. pre sudcov ústavného súdu a zástupcov zákonodarných a výkonných právomocí) a bez vykonania príslušnej zmeny by sa ustanovenia článku 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z. stali neuplatniteľnými. V osobitnej časti dôvodovej správy týkajúcej sa článku II sa preto zdôrazňuje, že novovytvorená úroveň mzdového základu sa použije na určenie platov a náhrady výdavkov za celý január 2013, a to aj vtedy, ak sa uverejnenie zákona v zbierke zákonov uskutoční len počas tohto mesiaca z dôvodov právnej istoty.
23. Na návrh vlády predseda poslaneckej komory vyhlásil výnimočný legislatívny stav. Návrh bol nariadený Výboru pre rozpočet, ktorý o ňom rokoval a 18. decembra 2012 vydal uznesenie, v ktorom sa odporúča, aby Parlament poslancov schválil návrh zákona predložený vládou, aby o ňom neprediskutoval vo všeobecnej rozprave, len podrobne, aby o ňom do utorka 18. decembra do 19 hodín prerokoval a prijal uznesenie, ktoré v zmysle článku 99 ods. 7 rokovacieho poriadku prepúšťa všeobecnú rozpravu. V ten istý deň Parlament poslancov pri diskusii o návrhu zákona prijal uznesenie s počtom hlasov 168 členov 160 poslancov za a 3 poslancov, v ktorom sa uvádza, že ešte stále existujú podmienky na rokovanie o návrhu zákona v skrátených rokovaniach. Uznesenie Výboru pre rozpočet potom prijalo niekoľko 161 poslancov 133 za a 2 proti. V podrobnej rozprave o návrhu zákona boli predložené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, z ktorých návrh pani Jany Suchéovej nahradil slovo "2.75 krát" trojnásobne počtom hlasov 106 poslancov 24 za a 32 proti. Komora zástupcov potom hlasovala za návrh vlády niekoľkými hlasmi z 99 poslancov 80 až 8 proti. Komora zástupcov sa 19. decembra 2012 odvolala na zákon o senáte, ktorý o ňom rokoval na svojom zasadnutí 28. decembra 2012, keď vyjadrila ochotu nezaoberať sa návrhom zákona. Prezident republiky podpísal zákon 11. januára 2013. Dňa 15. januára 2013 bol schválený zákon vydaný na podpis premiérovi a v zbierke zákonov bol zákon vyhlásený 17. januára 2013.
24. Podľa predsedu poslaneckej komory je preto možné dospieť k záveru, že návrh Mestského súdu v Brne z spornej časti zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 11 / 2013 Z. z., bol prijatý po riadne implementovanom legislatívnom procese a že zákonodarca konal v presvedčení, že tieto ustanovenia sú v súlade s ústavou a naším právnym poriadkom. Je teda na Ústavnom súde, aby preskúmal ústavnosť predmetných ustanovení a prijal rozhodnutie v súvislosti s uplatňovaním Mestského súdu v Brne.
25. Predseda senátu Milan Štěch 24. júna 2013 zaslal Ústavnému súdu vyhlásenie. Návrh zákona, ktorý bol uverejnený v zbierke zákonov pod č. 11 / 2013 Z. z., vláda predložila komore zástupcov 14. decembra 2012 po predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý vláda predložila koncom júla 2012, a bol prerokovaný ako House Press č. 763 nebol schválený v konečnom hlasovaní. V rokovacej sále zástupcov sa o návrhu zákona diskutovalo ako o House Press 880 v stave legislatívnej naliehavosti, ktorý predseda poslaneckej komory vyhlásil na návrh vlády na obdobie od 17. decembra 2012 do 21. decembra 2012. Štátny zákon bol schválený spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktorými sa doplnila úprava, aby sa zabezpečilo, že v príslušných právnych predpisoch upravujúcich poistné na sociálne a verejné zdravotné poistenie bude náhrada výdavkov poskytnutá v percentách mzdového základu zástupcov štátu a niektorých štátnych orgánov a sudcov odstránená z položky príjmov z poistenia.
26. Senát postúpil senátu komora zástupcov 19. decembra 2012, pričom vláda prostredníctvom svojho predsedu požiadala predsedu senátu, aby v skrátených rokovaniach prediskutoval návrh zákona senátu. Návrh zákona bol prerokovaný ako senátna tlač číslo 10, bolo mu nariadené diskutovať o troch výboroch, a to Výbor pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu, Výbor pre zdravie a sociálnu politiku a Výbor pre ústavné právo. Výbor pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu ako výbor rokoval o návrhu na poskytnutie záruky na svojom treťom zasadnutí 28. decembra 2012 a odporučil nezaoberať sa senátom v rezolúcii 18. Výbor pre zdravie a sociálnu politiku prerokoval návrh zákona na svojom 3. zasadnutí 28. decembra 2012 a po tom, čo nezískal podporu, výbor odporučil vo svojom uznesení 6 návrh zákona zamietnuť. Výbor návrhu zákona o ústavnom práve prediskutovaný na svojom 4. zasadnutí 27. decembra 2012 a po tom, čo nedostal podporu návrhu na nezaoberanie sa návrhom zákona, výbor vo svojom uznesení č. 14 odporučil senátu, aby návrh zákona vrátil do poslaneckej komory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijatými výborom. Cieľom zmien a doplnení bolo stanoviť celkovú zmenu a doplnenie návrhu zákona, na ktorý odkazuje Poslanecká komora, na základe toho, že v zákone č. 236 / 1995 Z. z. v doložke 3 ods. 3 bola úroveň platového základu stanovená na trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy, zmeny a doplnenia pozostávajúce z použitia platového základu uplatniteľného na sudcov ústavného súdu a vypustenie zmien a doplnení návrhu zákona vo forme zmien a doplnení týkajúcich sa poistného sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia.
27. Senát prerokoval návrh zákona na svojom treťom zasadnutí 28. decembra 2012, pričom najprv schválil žiadosť vlády o krátke vypočutie. Po prejave zástupcu predkladateľa petície a spravodajcov výborov, ktorým bol návrh zákona nariadený, sa podľa článku 107 zákona č. 107 / 1999 Z. z. o rokovacom poriadku senátu Senát bez rozpravy hlasoval o návrhu odporúčanom Záručným výborom, aby vyjadril vôľu senátu nezaoberať sa návrhom zákona. Senát vyjadril súhlas s týmto návrhom uznesením č. 50, pričom 57 hlasov hlasovalo proti uzneseniu 74 prítomných senátorov. Na prediskutovanie návrhu zákona vo výboroch možno poznamenať, že sa uskutočnila pomerne komplexná diskusia o návrhu zákona, ktorá viedla k rôznym záverom v príslušných výboroch, ako vyplýva z prijatých uznesení výboru. Pokiaľ ide o predkladateľa petície, navrhovaná úprava výšky platového základu bola uvedená, že podľa názoru vlády navrhovaná úprava bola v súlade so závermi ústavného súdu, ktoré boli uvedené aj v dôvodovej správe, a časovým harmonogramom vyplývajúcim z toho, že v rokovacej sále neboli prijaté predchádzajúce vládne návrhy, v dôsledku čoho bolo potrebné pristúpiť k skrátenému postupu. Viacero senátorov vyjadrilo odlišný názor na tieto argumenty predkladateľa petície, najmä v ústavnom právnom výbore, kde boli vznesené výhrady, na jednej strane, pokiaľ ide o plnenie podmienok legislatívnej naliehavosti, a na druhej strane, pokiaľ ide o navrhovanú úroveň mzdového základu vo vzťahu k sudcom, keď vyjadrili svoje názory, že v súlade so záverom ústavného súdu by sa pôvodné nariadenie, vyjadrené slovom "trojnásobok," malo zachovať pre sudcov zákona a výhrady boli pridané aj k nariadeniu v návrhu vlády vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých v rokovacej sále zástupcov. Vo Výbore pre zdravie a sociálnu politiku viedli výhrady niektorých senátorov k uzneseniu o zamietnutí návrhu zákona a vo Výbore pre právne veci viedli k prijatiu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré by boli nepochybne v súlade so zistením ústavného súdu. Vo Výbore pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu, ktorý bol garančným výborom, však dostali podporu argumentom, ktoré boli uvedené aj v dôvodovej správe o vládnom návrhu zákona, z ktorej vyplýva, že ide o kompromisné riešenie, ktoré by sa mohlo zachovať v budúcom ústavnom teste zhody, a na základe toho bolo prijaté uznesenie, ktorým sa senát odporúča, aby sa nezaoberal návrhom zákona. Toto uznesenie bol následne prijatý Senátom, takže na plenárnom zasadnutí senátu nebola žiadna rozprava o návrhu zákona.
Opustenie ústnej časti konania
28. Ústavný súd poznamenal, že ústna časť konania nemôže viesť k významnému pokroku pri objasňovaní veci, než sú konania vyplývajúce z písomných aktov účastníkov konania. Vzhľadom na článok 44 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 404 / 2012 Z. z., nie je potrebné spochybňovať postoj strán k tejto otázke, preto bolo možné rozhodnúť bez konania ústnej časti konania.
Výnimka zo sporných ustanovení
29. § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného zákonom č. 11 / 2013 Z. z., stanovuje:
Od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka je mzdový základ 2,75-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v neobchodnej oblasti získanej podľa uverejnených údajov českého štatistického úradu za predchádzajúci kalendárny rok. Úroveň mzdového základu za príslušný kalendárny rok oznamuje ministerstvo práce a sociálnych vecí v zbierke zákonov prostredníctvom komunikácie.
30. Ustanovenia prvej časti článku II zákona č. 11 / 2013 Zb. znie:
Prechodné ustanovenie
Mzdový základ podľa tohto zákona sa použije prvýkrát na určenie mzdy a úhrady výdavkov za január 2013.
Aktívne ID žiadateľa
31. Návrh na zrušenie časti zákona č. 236 / 1995 Z. z. a prechodné ustanovenie začlenené do časti prvého zákona č. 11 / 2013 Z. z. spolu s návrhom na začatie prejudiciálneho konania podľa § 39 zákona o ústavnom súde predložil Mestský súd v Brne v súlade s § 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
32. Obecný súd v Brne pod sp. zn. 50 C 22 / 2012 je zodpovedný za konanie, v ktorom sudca Krajského súdu v Brne tvrdí, že má zaplatiť proti Českej republike - Krajský súd v Brne sumu rozdielu medzi nárokom navrhovateľa na zaplatenie a paušálnou refundáciou výdavkov podľa predĺženia nároku na január a február 2013 a medzi skutočným platom a úhradou výdavkov, ktoré boli znížené zákonom č. 11 / 2013 Z.z. Toto požadované zníženie je 15 800 Kč za každý mesiac.
33. Podmienkou aktívnej legitimity Všeobecného súdu podľa článku 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde je, že postavenie zákona alebo jeho individuálneho ustanovenia, ktoré sa navrhuje zrušiť, je postavenie predmetu konania, ktoré vedie k dôvodom na rozhodnutie Všeobecného súdu. Pri posudzovaní nároku na výplatu mzdy a náhradu výdavkov za január a február musí Všeobecný súd uplatniť článok 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., ktorým sa určuje výška mzdy vrátane prechodného ustanovenia určujúceho, kedy sa má uskutočniť prvá zmena mzdy (článok II zákona č. 11 / 2013 Z. z.).
34. Ústavný súd opakovane zaujal vo svojej ustálenej judikatúre právny názor, podľa ktorého zmena a doplnenie nemá samostatnú legislatívnu existenciu, ale stáva sa súčasťou zmenenej a doplnenej právnej úpravy; prijal posúdenie zmeny a doplnenia len v prípade odporu proti jeho neústavnosti z dôvodu neexistencie normatívnej právomoci alebo nedodržania ústavného postupu jeho prijatia a vydania. Táto situácia je tiež prípad, keď je spochybnené prechodné ustanovenie [pozri sp. zn. pl. ÚS 6 / 13 z 2. apríla 2013 (112 / 2013 Z. z.) ], keďže toto ustanovenie sa nestáva súčasťou zmeneného a doplneného zákona ako normatívneho opatrenia.
35. Aktívna legitimita žalobkyne je teda daná.
Ústavný súlad právomocí a legislatívneho procesu
36. Ústavný súd je v súlade s ustanoveniami § 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde v rámci konania o kontrole noriem povinný posúdiť, či napadnutý zákon (jeho individuálne ustanovenie) bol prijatý a vydaný v medziach ústavy stanovenej právomocou a ústavným spôsobom.
37. Zistilo sa, že z tlačovej správy Súdneho dvora č. 880/0 (Government Bill), z krátkych správ, ako aj z pripomienok strany, z rezolúcie vlády č. 934 zo 14. decembra 2012 (verejne dostupné) a z rozhodnutia predsedu poslaneckej komory č. 48 a č. 49 zo 14. decembra 2012 (k dispozícii v digitálnej knižnici poslaneckej komory), vláda schválila návrh predložený ministrom práce a sociálnych vecí 14. decembra 2012 uznesením č. 934, pričom zároveň navrhla predsedovi poslaneckej komory, aby na obdobie od 17. do 21. decembra 2012 vyhlásil za výnimočný legislatívny stav na prerokovanie tohto vládneho Billa, a požiadala, aby sa tento návrh riešil v krátkom legislatívnom akte naliehavosti. Vláda zároveň požiadala prezidenta senátu, aby v skrátených rokovaniach prediskutoval vládny zákon.
38. Predseda poslaneckej komory vyhlásil rozhodnutím č. 48 zo 14. decembra 2012 legislatívnu núdzovú situáciu za obdobie od 17. do 21. decembra 2012, pričom v rozhodnutí uviedol, že žiadosť je odôvodnená "výnimočnými okolnosťami, za ktorých sú základné práva a slobody občanov výrazne ohrozené." V rozhodnutí č. 49 z toho istého dňa sa rozhodlo, že House Press 880 sa bude zaoberať skráteným vypočutím (vydanie 1 čítania), že tlač nariadila rozpočtovému výboru, aby o ňom diskutoval a stanovil neospravedlniteľnú lehotu na predloženie uznesenia do 18. decembra 2012 o 10.00 hod.
39. Podľa údajov digitálnej databázy poslaneckej komory bola tlač č. 880/0 zaslaná poslancom 14. decembra 2012; Výbor pre rozpočet k nej zaujal stanovisko vo svojom uznesení (č. 880/ 1) z 18. decembra 2012, v ktorom odporučil, aby poslanecká komora neprerokovala návrh vo všeobecnej rozprave a do 18. decembra 2012 o ňom diskutovala do 19.00 hod.
40. Návrh zákona bol prerokovaný na 49. zasadnutí poslaneckej komory 18. decembra 2012 ako bod 164; v úvode do poslaneckej komory (podľa skratkovej správy) posúdili, či sú podmienky na diskusiu uvedené v skrátených rokovaniach; v rozprave o tejto otázke sa neprihlásil žiadny z poslancov; v hlasovaní 241 sa rozhodlo, že ešte stále existujú podmienky na diskusiu o vládnom návrhu (tlač č. 880); 168 poslancov bolo prihlásených, 160 hlasov za, proti 3.
41. Minister práce a sociálnych vecí, ako dôvod na predloženie návrhu zákona, uviedol, že "po tom, čo vláda neschválila svoj predchádzajúci návrh na riešenie... navrhol mzdový základ 2,75-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy jednotlivcov v nepodnikateľskej sfére... podľa tohto platového základu, od 1. januára 2013 by mali byť platení len sudcovia a istým spôsobom aj prokurátori... Som pevne presvedčený, že navrhovaný vládny návrh bude schválený, pretože inak nebude stanovená žiadna platová základňa pre sudcov a prokurátorov..."
42. Potom poslanecká komora rozhodla hlasovaním č. 242 (zaregistrovaná 161, dňa 133, proti 2) o ukončení všeobecnej diskusie (podľa § 99 ods. 7 zákona č. 90 / 1995 Z. z., o rokovacom poriadku poslaneckej komory).
43. V podrobnej diskusii boli predložené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (pán Jan Čechlovský navrhol rozšíriť návrh vlády na zmenu a doplnenie pravidiel sociálneho zabezpečenia a verejného zdravotného poistenia tak, aby náhrada výdavkov stanovených zákonom č. 236 / 1995 Z. z. nepodliehala poistným príspevkom, a pani Jana Suchová navrhla, aby namiesto 2,75-násobku platového základu bol trojnásobok priemernej mzdy v nepodnikateľskom sektore). V rozprave minister spravodlivosti upriamil pozornosť Parlamentu poslancov na riziká spojené s prijatím vládneho návrhu a povedal, že by si želal, aby bol prijatý trojnásobný návrh, ktorý by bol nepochybne "konštitučne konzistentnejší" a "možno nakoniec v tejto otázke ticho." Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý (vylúčenie výdavkov z poistných platieb), druhý - návrat mzdového základu k trojnásobku - nebol prijatý.
44. Návrh zákona bol prijatý hlasovaním 245 (zaregistrovalo sa 99 poslancov, 80 hlasov za, 8 proti).
45. Senát rokoval o vládnom návrhu ako tlačové číslo 10; Poslanecká komora ho postúpila senátu 19. decembra 2012, senát klasifikoval tlač na 3. zasadnutí 28. decembra 2012; minister práce a sociálnych vecí uviedol v Senáte v zázname stenografa, že "zákon predložený parlamentnou komorou bol prediskutovaný v stave legislatívnej naliehavosti, a preto zistil, že ide o výnimočnú okolnosť, za ktorej sú základné práva a slobody občanov výrazne ohrozené, najmä právo občanov na spravodlivú odmenu za ich prácu, a teda aj o dôvod legislatívnej naliehavosti." Ústavný právny výbor senátu vo svojom uznesení navrhol, aby sa návrh vrátil komore zástupcov; Odmietol výklad svojho predsedu, ktorý informoval výbor o obsahu uznesenia, že 2,75-násobný výpočet platovej základne znamená zvýšenie platov sudcov, a vzhľadom na zistenia ústavného súdu sp. zn. Upozornil tiež na problematický stav legislatívnej naliehavosti vyhlásený podľa jeho názoru len preto, že vláda nie je schopná predložiť zákony tak, ako by mali. Garančný výbor bol Výbor pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu, ktorý navrhol nezaoberať sa návrhom zákona. Tento návrh bol prijatý senátom v hlasovaní č. 4 (uznesenie č. 50, ktoré zaregistrovalo 74 senátorov, na návrh č. 57, proti č. 11).
46. Zákon bol doručený prezidentovi republiky na podpis 28. decembra 2012, prezident podpísal zákon 11. januára 2013, predseda vlády bol doručený 15. januára 2013, uverejnenie v zbierke zákonov sa uskutočnilo 17. januára 2013 pod č. 11 / 2013 Z.z.
47. Odvolateľka tvrdí, že inštitút pre legislatívnu pohotovosť bol zneužitý, keďže vláda bola neúmyselne nerozlišovaná pri predkladaní návrhu týkajúceho sa výšky mzdového základu na určenie platov sudcov, a ďalej zdôrazňuje, že návrh nebol prerokovaný pred predložením návrhu komore zástupcov s právomocou súdu. Zistenie sp. zn. Pl. ÚS 33 / 11 z 3. mája 2012 31. decembra 2012 zrušilo úpravu, podľa ktorej mal byť platový základ sudcov založený na 2,5-násobku priemernej mesačnej mzdy mimo podniku za predchádzajúci kalendárny rok. Hoci vláda 30. júla 2012 predložila Komore zástupcov návrh zákona (dokument č. 763 / 0), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 236 / 1995 Z. z., tak urobila pomerne zriedkavým spôsobom: predložila päť variantov výšky mzdy (od 2.51 do 3 krát), zároveň navrhla zrušenie zmrazenia mzdy uvedenej v oddiele 3a zákona č. 236 / 1995 Z. z. Komplexný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tlačovej správe č. 763 / 0 predložil pán Vladislav Vilímce, ktorý určil 2,75-násobok priemernej mesačnej mzdy v nepodnikateľskom sektore pre základnú úroveň a predpokladal postupné odmrazovanie ich mzdového základu (koeficientov 2.51 a 2.61) pre takzvaných zástupcov platených podľa zákona č. 236 / 1995. Boli predložené aj niektoré ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na riešenie otázky zdaňovania výdavkov, predĺženia zmrazenia platového základu úradníkov do roku 2015, ale aj návrhu na riešenie poklesu platov sudcov ústavného súdu vo vzťahu k platom sudcov všeobecných súdov alebo k úrovni mzdy, v závislosti od trojnásobku priemernej mzdy v nepodnikateľskej oblasti. Tretie čítanie návrhu sa uskutočnilo 12. decembra 2012 a návrh zákona (v znení komplexnej zmeny a doplnenia) nebol prijatý.
48. Ústavný súd nepochybuje o tom, že napadnutý zákon bol prijatý v rámci Ústavy pre vymedzenú právomoc Parlamentu; odpoveď na otázku, či sa to stalo aj ústavne predpísaným spôsobom, už nie je tak ponúknutá.
49. Ústavný súd v minulosti opakovane riešil nedostatky legislatívneho procesu vrátane vyhlásenia stavu legislatívnej naliehavosti a diskusie o návrhu zákona v skrátených rokovaniach; Jeho názory sa vyvinuli zo značného obmedzenia [napr. zistenie sp. zn. pl. pl. ÚS 24 / 07 z 31. januára 2008 (N 26 / 48 SbNU 303; 88 / 2008 Sb.), zistenie sp. zn. pl. ÚS 56 / 05 z 27. marca 2008 (N 60 / 48 ColU 873; 257 / 2008 Sb.) alebo zistenie sp. zl. Pl. ÚS 12 / 10 zo 7. septembra 2010 (N 188 / 58 SbNU 663; 269 / 2010 Sb.) ], aby sa dôrazne pripomenula potreba dodržiavania zásad súdržného, transparentného a predvídateľného práva ako jedného z atribútov materiálne nepochopeného štátu [napr. Fl. Hoci Inštitút legislatívnej absencie je výlučne právnickou inštitúciou, musí sa na ňu nepochybne pozerať z pohľadu zásad rozdelenia moci, pluralizmu, voľnej hospodárskej súťaže politických síl a ochrany parlamentných menšín. V nájdení sp. zn. pl. ÚS 55 / 10 Ústavný súd vysvetlil, že ústav obmedzuje alebo relativizuje tieto ústavné zásady, a preto musia byť podmienky jeho použitia vykladané striktne. Podmienkou vyhlásenia stavu legislatívnej naliehavosti je existencia výnimočnej okolnosti, ktorá môže zásadne ohroziť základné práva a slobody, alebo ak je štát vystavený hrozbe značnej hospodárskej ujmy (§ 99 ods. 1 zákona č. 90 / 1995 Z. z., o rokovacom poriadku poslaneckej komory). Záver o existencii výnimočnej okolnosti musí mať primeraný základ a musí byť podporený vecnými okolnosťami, odôvodnenie vyhlásenia stavu legislatívnej naliehavosti musí byť podporené aj posúdením intenzity dôvodov na vyhlásenie stavu legislatívnej naliehavosti vo vzťahu k obmedzeniam predmetných ústavných zásad, keďže záujem o predchádzanie alebo odstránenie jeho dôsledkov by mal vzhľadom na chránené hodnoty v konkrétnom prípade prevážiť záujem o riadny výkon legislatívneho postupu (pozri body 84 - 85 rozhodnutia o začatí konania 55 / 10). Je tiež nemožné ignorovať skutočnosť, že v parlamentnej praxi sa tento inštitút využíva - ako už v minulosti zdôraznil aj ústavný súd - veľmi často.
50. Vyhlásenie stavu legislatívnej naliehavosti bolo založené v podstate na zákonnom diktovaní v rozhodnutí č. 48 predsedu poslaneckej komory zo 14. decembra 2012 (ďalej len "výnimočné okolnosti , v ktorých sú základné práva a slobody občanov výrazne ohrozené"). Fakty však možno spoľahlivo zrekonštruovať z uvedeného zoznamu legislatívnych procesov; Dôvodom pre vyhlásenie stavu legislatívnej naliehavosti bolo, že od 1. januára 2013 neexistovalo žiadne ustanovenie v právnom systéme, z ktorého by mohla byť postavená výška mzdy sudcu (a následne prokurátor) a 12. decembra 2012 komora zástupcov zamietla Press 763 / 0, o ktorom diskutovala od 31. júla 2012 po zrušení časti ustanovenia o plate v zákone č. 236 / 1995 Zb. Ústavný súd (Findings sp. zn. Pl. ÚS 33 / 11). Ústavný súd poskytol zákonodarcovi sedem mesiacov na vyriešenie protiústavného zníženia mzdy a vzťahu mzdy sudcu k priemernej mzde v nepodnikateľskom sektore ústavným spôsobom. Prvá chyba, ktorá bola v zásade s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolaná reťazou udalostí, ku ktorej došlo odmietnutím návrhu v tlačenej podobe č. 763 / 0, sa dopustila vláda, ktorá nepredložila návrh zákona v materiálnom zmysle tlače, ktorý mohla schváliť parlamentná komora, ale ako sama uviedla v dôvodovej správe o vládnom návrhu zákona predloženej 14. decembra 2012, "stredisko pre riešenia vyplývajúce zo všeobecného politického konsenzu. "Po zamietnutí" dopravcu "vládou o dva dni" (počas ktorého sa mu určite nepodarilo uskutočniť pripomienkové konanie, nehovoriac o vypočutí zástupcu súdneho orgánu, ktorý sa v súčasnom stave vecí musí považovať za vrchol súdneho systému, teda Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu), predložil nový návrh komore zástupcov (Press 880 / 0) v súvislosti so žiadosťou o výnimočný stav právnych predpisov. V tomto čase (iba 17 dní do 31. decembra) museli dve parlamentné komory diskutovať o návrhu zákona, podpise prezidenta republiky a premiéra a zákon sa musel vyhlásiť. Niet divu, že sa to nepodarilo v plnej miere, hoci tentoraz to bolo "dostatočné" na doplnenie návrhu na zmenu a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky na sociálne zabezpečenie a verejné zdravotné poistenie - ale odvolateľka túto časť zákona nepodrobila predmetu jeho námietok a nemohla tak urobiť, pokiaľ ide o predmet konania, a preto ju Ústavný súd odníme (zákon bol nakoniec vyhlásený v zbierke zákonov 17. januára 2013).
51. Ak ústavný súd porovnal intenzitu dôvodov pre vyhlásenie stavu legislatívnej naliehavosti (tu je právo sudcov platiť za svoju prácu, ako uviedol minister práce a sociálnych vecí pri diskusii o návrhu senátu) so záujmom o riadne a správne legislatívne postupy, musí uviesť, že v čase, keď to bol jediný spôsob, ako sa pokúsiť nenechať sudcov bez odmeny za ich prácu od 1. januára 2013. Nemožno ani ignorovať, že na začiatku tlačového vypočutia č. 880 zo 168 prihlásených poslancov hlasovalo 160 poslancov (t. j. viac ako tri pätiny všetkých poslancov) za záver, že podmienky pre diskusiu o návrhu zákona boli stanovené v skrátených rokovaniach. Hoci možno tvrdiť, že Parlament nemohol v priebehu štyroch dní riadne posúdiť návrh, skutočnosť, že o predmetnej téme rokoval Parlament vo forme tlače č. 763 od 31. júla 2012, aby boli poslanci dobre informovaní o podstate a povahe právnych predpisov, ktorých jedinou ambíciou bolo nahradiť koeficient 2,5 koeficientom iným, ústavne vyhovujúcim, ako sa vysvetľuje v stanovisku pána Pola. ÚS 33 / 11 Ústavným súdom, keď koeficient 2.5 bol rozhodnutím vylúčený. Podobne, Senát bol vo veľkom čase strese diskutovať o návrhu 10 dní, vrátane Vianoc.
52. Ústavný súd je nútený vyhlásiť, že vláda aj Parlament opakovane zaobchádzali - pokiaľ ide o spôsob, akým sa prijíma zákon, ktorý významne ovplyvňuje materiálnu bezpečnosť sudcov - s treťou časťou štátnej moci, konkrétne s mocou súdu, spôsobom, ktorý je ťažko nájsť v európskom demokratickom a právnom priestore. V minulosti Ústavný súd niekoľkokrát odvolal výkonnú a legislatívnu právomoc na dodržiavanie pravidiel demokratickej politickej kultúry; v odseku 25 Ústavný súd vyhlásil: "Sudcovia sa ocitli v relevantnej pozícii, aby preukázali svoju vôľu brániť svoj plat v horšom postavení ako ostatné profesie... za výnimočných okolností, ako je ťažká finančná situácia štátu, nemali by byť v budúcnosti takí znevýhodnení sudcami a mali by získať relevantné stanovisko zástupcov súdnictva, ktoré by malo byť súčasťou dôvodovej správy, aby zákonodarca mohol pokračovať v platení obmedzení. "V nájdení sp. zn. pl. ÚS 16 / 11 Ústavný súd so všetkou naliehavosťou pripomenul ústavné zásady demokratickej spoločnosti, s ktorými ústavný štát stojí a padá - slovami zistenia v tom čase, v sp. zn. pl. ÚS 19 / 93 z 21. decembra 1993 (N 1 / 1 SbNU 1; 14 / 1994 Z. z.) "... "zákon a spravodlivosť nie sú predmetom voľného pohybu zákonodarcu, a teda zákona, pretože zákonodarca je viazaný určitými základnými hodnotami, ktoré ústava vyhlasuje za nedotknuteľné." Obmedzenia odmeňovania sudcov budú vždy znamenať formu intervencie v jednej zo zložiek nezávislosti súdnictva (ako bude ďalej odôvodnené), a preto je neprijateľné, aby sa takýto zásah uskutočnil jednostranne; Sudcovia zastupujú najpočetnejšiu skupinu osôb z hľadiska osobnej pôsobnosti zákona č. 236 / 1995 Z. z. a navyše skupinu, ktorá má - ako sa bude ďalej zdôrazňovať - ústavnú osobitnú ochranu a priestor na zásah do ich postavenia je užší ako u ostatných ústavných aktérov. Právomoc súdu nemá zastúpenie v našich ústavných podmienkach, ale súdny systém uzatvárajú dva najvyššie súdy - musia ochotne plniť potrebnú úlohu zástupcov súdnictva v tejto situácii. To už bolo uvedené v náleze sp. zn.
53. Výnimka by preto bola len jednoduchým dôsledkom pokračujúceho prístupu vlády a zákonodarcu k súdnej moci, ktorý možno vo vzdialenosti takmer 25 rokov od základnej sociálnej zmeny je vnímaný len ako skupina štátnych úradníkov závislých od štátu a vyplácaných tak, ako chce politické zastúpenie; Ústavný súd však musel zvážiť dôsledky takéhoto konania, a to aj vzhľadom na to, že odvolateľka, aj keď sa napriek tomu, že svedomito vyjadrila výhrady k nedostatkom legislatívneho procesu, objasnila formuláciou petície, že má v úmysle vzniesť vecné námietky a uprednostnila posúdenie ústavnosti sporného práva z vecného hľadiska. Z hľadiska požiadaviek na legislatívny proces v budúcnosti nebude možné, aby Ústavný súd prerokoval akékoľvek konanie, ktoré prejde so zástupcami alebo zástupcami nezávislého súdnictva na výkonnej aj legislatívnej úrovni. Zásahy v materiálnom postavení sudcov musia byť riadne odôvodnené vrátane komplexnej ekonomickej analýzy, ktorá ukazuje možnosti štátneho rozpočtu vyplývajúce z hospodárskej situácie štátu, a musia sa poskytnúť náležité údaje o situácii odmeňovania, najmä o vyšších štátnych zamestnancoch a iných osobách s najvyššou odmenou za prácu poskytovanú zo štátneho rozpočtu. Je možné pripomenúť, že napríklad v krajinách s dlhoročnými demokratickými tradíciami je možnosť zasahovať do materiálnej bezpečnosti sudcov obmedzená len na základe záverov komplexného stanoviska skupiny nezávislých odborníkov (pozri napríklad situáciu v Kanade).
54. Formálne zrušenie právnych predpisov obsiahnutých v zákone č. 11 / 2013 Z. z. (jeho článok I, t. j. zmena a doplnenie článku 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z.) - bez posúdenia vplyvu zákona na hmotnú ústavnosť - by za týchto okolností malo ustúpiť požiadavkám účinnej ochrany ústavnosti. Toto však neprejudikuje situácie, v ktorých, ako to už urobil v minulosti, ústavný súd bude považovať výnimku z intervencie z dôvodu neústavnosti legislatívneho procesu za jedinú možnú. V prejednávanej veci uprednostnil účinnú ochranu ústavnosti a v ďalšom kroku svojho preskúmania posúdil ústavnosť ustanovení, ktoré odvolateľ uviedol vo svojom návrhu.
Súlad sporných ustanovení s ústavným poriadkom
§ 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., naposledy zmenený zákonom č. 11 / 2013 Z. z.
Prehľad situácie v oblasti odmeňovania sudcov
55. Ústavný súd sa domnieva, že je potrebné pripomenúť rozsah posúdenia ústavnosti sporného ustanovenia, ako to už niekoľkokrát urobil (najmä pokiaľ ide o zistenia sp. zn. Nie je potrebné opakovať obsah akýchkoľvek obmedzujúcich úprav, ďalej uvedený súhrn, ktorý odráža najmä vývoj mzdového základu, ktorý je určený na určenie mzdy sudcu a paušálnu náhradu výdavkov.
56. V súvislosti so zmenou koncepcie stanovenia mzdy osôb platených podľa zákona č. 236 / 1995 Z. z. zákonom č. 309 / 2002 Z. z. (v spojení s priemernou mesačnou mzdou jednotlivcov v nepodnikateľskom sektore za predchádzajúci kalendárny rok) sa zmrazenie uskutočnilo v roku 2003, t. j. zakotvenie mzdového základu k 31. decembru 2002 (zákon č. 425 / 2002 Z. z.), ktorý trval do roku 2005 a viedol k zníženiu priemerných príjmov v nepodnikateľskom sektore a mzdového základu (ktorý bol napríklad v roku 1996 4,38: mzdový základ 31 200 Kč, priemerný plat v nepodnikateľskom sektore podľa údajov CSU v roku 1994 bol 7122 Kč; v roku 2002 hodnota 3,65: mzdový základ 46 440 CZK, priemerná mzda v nepodnikateľskej oblasti podľa údajov ČSÚ v roku 2000 predstavovala približne 12731 CZK) z hodnoty cca. 3,33 v roku 2003 na hodnotu 3,00 v roku 2005. Model, podľa ktorého platový základ mal kopírovať (s prechodom na dva roky) vývoj priemerných miezd v nepodnikateľskej sfére sa uplatňoval až v rokoch 2005, 2006 a 2007 a od roku 2008 v dôsledku zákona č. 261 / 2007 Z. z. o stabilizácii verejných rozpočtov v znení neskorších predpisov, došlo k opätovnému zmrazeniu platového základu s kotvou k 31. decembru 2007 (výška základu 56 847 Kč). Toto zmrazenie trvá do roku 2010 (keď sa nominálne zníženie zrušilo zistením sp. zn. pl. ÚS 12 / 10), platová základňa a priemerná mzda v sektore mimo podnikania za rok 2008 bola približne 2,5 v roku 2010.
57. Tento pokles platového základu a platu v nepodnikateľskej oblasti zo 4,38 na 2,5 v období rokov 1996 - 2010 bol výsledkom zmeny koncepcie určovania mzdy ústavných zástupcov v roku 2002 a dvojitého zmrazenia platového základu v rokoch 2003 - 2004 a 2008 - 2010. Od roku 2011 do roku 2014 (zákon č. 425 / 2010 Z. z.) sa mali v každom roku uplatňovať stanovené platové základy ad hoc a iba ako "politika proti rozhodnutiu ústavného súdu" bol "všeobecné" mzdový základ znížený na hodnotu 2,5-krát, t. j. hodnota dosiahnutá v dôsledku zmrazenia základu v rokoch 2008 - 2010, zatiaľ čo zákonodarca predpokladal, že tento základ bude opäť uplatniteľný až v roku 2015.
Posúdenie ústavného súdu týkajúce sa mzdového základu v období po 31. decembri 2010
58. Ústavný súd tým, že zistil sp. zn. Pl. ÚS 16 / 11, zrušil § 3b ods. 1 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 425 / 2010 Z. z., dátum uverejnenia v Zbierke zákonov (12. septembra 2011), t. j. základ uplatniteľný na sudcov 54 Kč 005 v roku 2011 pre konflikt s článkom 1 ods. 1 v spojení s článkom 82 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na predchádzajúcu judikatúru ústavný súd pripomenul, že
- posúdenie ústavných obmedzení odmeňovania sudcov na konkrétne obdobie určitého roka patrí do rámca vymedzeného zásadou nezávislosti súdnictva,
- ústavné postavenie sudcov na jednej strane a zástupcov legislatívnych a výkonných právomocí, najmä správy štátu, na strane druhej, je odlišné vzhľadom na zásadu rozdelenia právomoci a zásadu nezávislosti sudcov, čo znamená, že zákonodarcovia majú inú štruktúru na to, aby platili obmedzenia sudcov v porovnaní s obmedzeniami v iných oblastiach verejnej sféry,
- zásah do vecnej bezpečnosti sudcov zaručený zákonom nesmie byť vyjadrením nerozvážnosti zákonodarcu, ale musí byť odôvodnený na základe zásady proporcionality výnimočnými okolnosťami, ako je ťažká finančná situácia štátu, aj keď je táto podmienka splnená, berúc do úvahy rozdiel vo funkcii sudcov a zástupcov zákonodarných a výkonných právomocí, najmä správy štátu; takýto zásah nesmie vyvolávať obavy, ak obmedzenie dôstojnosti sudcov nemá vplyv alebo ak nie je vyjadrením ústavne neprijateľného tlaku legislatívnej a súdnej moci. V posudzovanom prípade Ústavný súd napríklad nezistil žiadny výnimočný deficit v medzinárodnom porovnaní, čo ešte viac zvýraznilo dlhodobý trend znižovania a zmrazenia súdnych platov, ktorý sa považuje za ukončenie racionálnych vzťahov medzi úrovňou súdnej mzdy a platmi verejnej správy. Takéto rozdelenie vedie k poklesu súdneho stavu v strednej triede a k zníženiu sociálnej prestíže. Ústavný súd tým poukázal na mimoriadne zvýšenie verejných platov v roku 2010, ktoré považoval za protichodné s deklarovaným cieľom úspory.
59. V dôsledku zrušenia platového základu na rok 2011 by aktivácia zákonodarcu a výkonnej "poisťovacej politiky... zabránila nezvratnému postupnému zvyšovaniu platov sudcov, ku ktorému by došlo bez zmeny všeobecného nariadenia v § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 309 / 2002 Z. z.... Vzhľadom na judikatúru ústavného súdu v budúcnosti by sa takto dosiahnutý plat už pravdepodobne výrazne neznížil" (tlačová správa č. 133 / 0). Podľa oznámenia Ministerstva práce a sociálnych vecí uverejneného pod č. 271 / 2011 Z.z. bol na rok 2011 ohlásený mzdový základ 57 747.50 CZK (2,5-násobok priemerného platu jednotlivcov v oblasti nesúvisiacej s podnikaním za rok 2009).
60. Zistením sp. zn. Pl. ÚS 33 / 11 Ústavný súd zrušil na jednej strane ad hoc stanovený platový základ na roky 2012 až 2014 (§ 3b ods. 2 zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného zákonom č. 425 / 2010 Z. z.) v deň vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov, t. j. 1. júna 2012, na druhej strane slovo "2,5 krát" v § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., naposledy zmenené zákonom č. 425 / 2010 Z. z., skončilo 31. decembra 2012.
61. Pritom sa odvolával na predtým definovanú zovšeobecňujúcu prácu ustanovujúcu obmedzenia materiálnej bezpečnosti sudcov, na porovnanie s judikatúrou európskych ústavných súdov a zdôraznil a objasnil zásadu nezávislého súdnictva ako jedného zo základných prvkov demokratického právneho štátu (článok 9 ods. 2 ústavy). Požiadavka nezávislej spravodlivosti vychádza z dvoch zdrojov: neutrality sudcov ako záruky spravodlivého, nestranného a objektívneho súdneho konania a ochrany práv a slobôd jednotlivcov sudcom oddeleným od politickej moci. Nezávislosť sudcov je zaručená zárukami osobitného právneho postavenia (ktoré musia zahŕňať nezrovnalosti, neodvolateľnosť, bezúhonnosť), záruky organizačnej a funkčnej nezávislosti od orgánov zastupujúcich legislatívne a najmä výkonné právomoci a oddelenie súdnictva od legislatívnych a výkonných právomocí (najmä uplatňovanie zásady nezlučiteľnosti). Z hľadiska obsahu je nezávislosť súdnictva zabezpečená iba zákonom záväznými sudcami, t. j. vylúčením akýchkoľvek prvkov podriadenosti v rozhodovacom procese. Ústavný súd sa komplexne zaoberal základnými prvkami zásady nezávislosti súdnictva v rozhodnutí Všeobecného súdu na strane Pl. ÚS 7 / 02 z 18. júna 2002 (N 78 / 26 ColLNU 273; 349 / 2002 Zb.).
62. Ústavný súd vo veci okrajových ustanovení § 3 ods. 3 a § 3b ods. 2 zákona č. 236 / 1995 Z. z. v citovanom náleze zopakoval pripomienky, ktoré už boli predložené v sp. zn. pl. ÚS 12 / 10:... "právne mzdy, ako aj platy ostatných štátnych zamestnancov" po dlhú dobu a s nasledujúcim plánovaným výhľadom, podliehajú len obmedzeniam. Opatrenia v súvislosti s nimi sa potom nezdajú byť výnimočné a primerané, ale ako cielený proces zameraný na návrat súdnych platov na nižšiu úroveň, čím sa odstránia legislatívne a výkonné právomoci v minulosti, chyba pri stanovovaní pravidiel výpočtu súdnych platov v polovici 90. rokov. Takýto nedostatok súhlasu musí viesť k tomu, že v dôsledku toho dôjde k zostupu súdneho štátu v strednej triede, jeho zhoršovaniu príjmov vo vzťahu k iným právnickým profesiám a zníženiu potrebnej sociálnej prestíže." Táto skutočnosť nemení tvrdenie zákonodarcu, že úprava obsiahnutá v oddiele 3b ods. 2 platového zákona vracia mzdový základ "ca" na úroveň rokov 2007 - 2009.
63. Naopak, obmedzenie, ktoré spočíva v znížení koeficientu na určenie mzdy z hodnoty trojnásobku hodnoty 2,5-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v oblasti nesúvisiacej s podnikaním (odsek 3 ods. 3 platového zákona zmeneného a doplneného zákonom č. 425 / 2010 Z. z.), predstavuje neprimeranú intervenciu zameranú iba na sudcov a nespĺňa podmienky stanovené ústavným súdom v judikatúre, ktorá je už načrtnutá na prijatie obmedzení platov sudcov.
64. Výsledkom zistenia sp. zn. pl. ÚS 33 / 11 bolo, že ministerstvo práce a sociálnych vecí oznámilo za obdobie od 1. júna 2012 do 31. decembra 2012 platový základ 2,5-krát vo vzťahu k priemernému platu dosiahnutému v nepodnikateľskom priestore v roku 2010, 57 222,50 CZK (sudcovia tak mali plat stanovený zo základu "zmrazený" vo výške 56 849, CZK, t. j. platový základ vo výške takmer 1 000 CZK v nominálnom vyjadrení v porovnaní s rokom 2011).
65. Ústavný súd nepovažuje za referenčné kritériá závery vyvodené Ústavným súdom v zisteniach týkajúcich sa "zmrazenia" mzdového základu v rokoch 2003 - 2010, keďže tieto závery boli podstatne prekonané vývojom a praxou judikatúry po 31. decembri 2010.
Stanovenie platového základu pre sudcov 2,75-násobok priemerného platu jednotlivcov v neobchodnej oblasti
66. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na počiatočné maximum, ktoré identifikoval ako relevantné v zisteniach sp. zn.
67. Postup výkonnej rady a komory zástupcov po Ústavnom súde vyhlásil nález sp. zn. Výkonný orgán predložil návrh zákona v piatich variantoch a Poslanecká komora nemohla nájsť potrebnú väčšinu na stanovisko k tomu, ako upraviť platovú základňu sudcov, hoci nebolo potrebné váhať pri čítaní zistení ústavného súdu, a hoci počas pojednávania boli pripomienky k zisteniu rozhodnutia ústavného súdu zo strany Súdu prvého stupňa Pol. ÚS 33 / 11 z úst samotného ministra spravodlivosti a senátu od predsedu Výboru pre ústavné právo, v ktorom poslanci predložili návrhy na návrat príslušného zasadnutia na trojnásobok.
68. Ústavný súd pod sp. zn. Ak by výkonná a legislatívna právomoc nebola schopná pochopiť alebo nechcela pochopiť závery ústavného súdu, bolo by jasné, že zníženie relatívnych hodnôt v systéme súdnej odmeny bolo výsledkom dlhodobého zmrazenia platovej základne v prvom desaťročí po roku 2000, o ktorom mali byť výkonné a legislatívne právomoci dobre informované, vrátane skutočnosti, že "odmietnutie "po dlhom čase musí byť spojené s určitým "nadmerným zvýšením," ak sa má len zmraziť, a nie cieleným prístupom k trvalému zníženiu relatívnych okolností, bol to výsledok cieleného tlaku (dokumentované citáty zo zistení ústavného súdu) na platy sudcov a ich zbližovanie s platmi úradníkov, ktorý však jeho skupiny nikdy nespomenuli).
69. Ústavný súd nepovažuje relatívny vzťah medzi základom pre justičné platy a priemernou mzdou v nepodnikateľskej oblasti za ústavne nedotknuteľný parameter; Bolo však odôvodnené, prečo Ústavný súd považoval zníženie o približne 16% za nediskriminačné vzhľadom na všetky zohľadnené skutočnosti.
70. Tlačová správa č. 880 / 0 obsahuje len jedno číslo odôvodňujúce hranicu 2,75-násobku, konkrétne "návrat k trojici by znamenal vysoké nároky na zdroje zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a neskôr, t. j. v období, keď sa úsporné opatrenia uplatňujú prakticky na všetky skupiny obyvateľstva. Najmä vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu a možnosti štátneho rozpočtu vytvorenie zasadania s rýchlosťou 2,75 krát."
71. Úlohou ústavného súdu nie je formulovať rozsiahle ekonomické analýzy vo svojom rozhodnutí a skúmať možnosti štátneho rozpočtu; to malo byť súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona. Zákon č. 425 / 2010 Z.z. ani zákon č. 11 / 2013 Z.z. Pokiaľ ide o úsporné opatrenia proti obyvateľstvu v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, výkonné a legislatívne právomoci nemusia používať populistické všeobecné vyhlásenia: platy sudcov podľahli výraznému reálnemu poklesu ich hodnoty (pravdepodobne ako žiadna skupina zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu) v dôsledku zásahov vo verejnom sektore v rokoch 2002 - 2010, keď neboli uplatnené žiadne úsporné opatrenia z hľadiska odmeňovania vo verejnom sektore, čo by sa odrazilo v priemerných mzdách v nepodnikateľskom sektore. Podľa verejne dostupných údajov CSU (zverejnenie e-3106 - 13 uverejnené 25. marca 2014) priemerná hrubá mesačná mzda v nepodnikateľskom sektore - prepočítané údaje - sa v rokoch 2000 - 2013 (príloha 1b) v žiadnom roku neznížila, a to ani v rokoch vyhlásených za krízové obdobie; rast 4,2% až 9,5% sa zaznamenal v roku 2009, stagnácia (0,2% rast) v rokoch 2010 a 2011, rast 2,2% v roku 2012 a rast 0,9% v roku 2013.
72. Tento vývoj sa odráža iba oneskorením (ak priemerný plat klesne, plat sudcov klesne len s časovým oneskorením - to je spôsobené úpravou uvedenou v § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z.z.). Solidarita sudcov s ostatnými zamestnancami v nepodnikateľskej oblasti je preto v systéme veľmi pevne vybudovaná.
73. Požadované úsporné opatrenia (ako sa uvádza v tlačovej správe č. 880 / 0) preto nenašli ich vyjadrenie z hľadiska priemerných miezd mimo podnikania. Zákonodarca v žiadnom prípade analyticky netvrdil o štrukturálnych zmenách v zamestnanosti vo verejnej sfére alebo o poklese platov zamestnancov v najvyššej hierarchii vlády. Podľa verejne dostupných údajov (informačný systém o priemerných príjmoch uverejnený na www.mpsv.cz) sa medián hrubého mesačného platu najvyšších štátnych zamestnancov ústrednej štátnej správy zvýšil z 80 271 (revidované výsledky 26. marca 2014) na 84 139 Kč (výsledky 26. marca 2014; priemer bol 91 398 Kč v roku 2013). V makroekonomických prognózach (napr. ministerstvo financií, ako sa uvádza 11. apríla 2014) sa uvádza, že postupné oživenie hospodárskej činnosti by malo pokračovať, HDP by sa v tomto roku mohol zvýšiť o 1,7%, rast by sa mohol v roku 2015 zrýchliť na 2%; Ďalšie prognózy uverejnené vo verejne dostupných zdrojoch naznačujú možnosť až 3% rastu, analytický konsenzus predpokladá tohtoročný rast českého hospodárstva z 2,5% na 3%.
74. Ústavný súd preto konštatuje, že ani zníženie vzťahu medzi platovou základňou a priemernou mzdou v nepodnikateľskej sfére z 3 na 2,75-krát nie je podložené analýzou, ktorá by naznačovala, že ide o primeraný zásah v rámci ústavne vymedzenej oblasti intervencie v materiálnej bezpečnosti sudcov. Na druhej strane z uvedených verejných zdrojov možno dospieť k záveru, že mzdový základ, znížený z trikrát na 2,75-krát od roku 2013 na 8,3%, je mimo dosahu rastu - aj keď mierne - priemerných miezd mimo podniku (prepočítané údaje) v tom istom období a už nie je v korelácii s približne 4,6% mediánu zvýšenia priemerného platu štátnych zamestnancov v prvom rade v období rokov 2012 až 2013. Okrem toho sú mzdy sudcov pevne stanovené a na rozdiel od štátnych zamestnancov ich nemožno zvýšiť poskytnutím žiadnej odmeny.
75. Zmrazenie platov sudcov v desaťročí medzi rokmi 2002 a 2011 už prinieslo úspory do štátneho rozpočtu rádovo v miliardách CZK; úspory z platu jedného sudcu krajského súdu na začiatku jeho kariéry v dôsledku zmrazenia miezd možno odhadnúť len na viac ako 400000 Kč v rokoch 2007 - 2011. Ďalšie významné úspory (v miliardách) boli zaznamenané v štátnom rozpočte "vďaka zvolenému spôsobu regulácie miezd, t. j. ad hoc základu na roky 2011 - 2014, si pravdepodobne uvedomujú, že rozhodnutie ústavného súdu je v podstate ex nunc. Ústavný súd sa však neskôr vyjadrí k časovým otázkam.
76. Preto je možné zhrnúť, že pri určovaní vzťahu medzi priemernou mzdou v nepodnikateľskom sektore a právnym platovým základom sa nezohľadnili maximálne hodnoty stanovené ústavným súdom v jeho judikatúre v minulosti. sa nezohľadnila úzka štruktúra, ktorú má zákonodarca v tejto oblasti. Po rokoch zmrazenia miezd sudcovia oprávnene očakávali, že systém obnoví pravidelné prepojenie s priemernou mzdou dosiahnutou v nepodnikateľskom sektore v roku 2011. Ťažká hospodárska situácia mohla viesť k určitým obmedzeniam, ale práve v minulosti sa táto oblasť už čo najviac zúžila, ak nie je vyčerpaná v situácii, keď hospodárska situácia v našej krajine nebola a nemôže byť posudzovaná ako situácia pred bankrotom (našťastie). Ústavný súd, ktorý je predmetom série návrhov súdov, si opakovane uvedomil postavenie súdnej verejnosti, ktorá nepochybne chápe a musí pochopiť, že v prípade hospodárskych ťažkostí môžu obmedzenia ovplyvniť aj súdne právomoci vo vymedzenej ústavnej oblasti. Takéto obmedzenia však musia byť vždy primerané v rámci oblasti, ktorá je pre ňu vyhradená, a nesmú vytvárať nerovnosti. Ak by bol každý zamestnanec (alebo aspoň väčšina z nich) vo verejnej sfére ovplyvnený takýmto skutočným znížením hodnoty jeho odmeny za prácu v období 2002 - 2013, ako to bolo v prípade sudcov, potom by reštriktívne opatrenia, dokonca aj v ústavne vymedzenej dispozícii, mohli teoreticky ovplyvniť sudcu. Nemožno však vidieť, že dokonca aj v období znižovania miezd vo verejnej sfére boli oblasti, v ktorých k týmto obmedzeniam ani nedošlo (napr. vzdelávanie, zdravotníctvo), zrušené. V minulosti sa však vykonávajú reštriktívne zásahy v oblasti ochrany sudcov v chorobe alebo zdaňovania výdavkov. Hoci ústavný súd nemá v úmysle sledovať závery z minulosti v sp. zn. Okrem toho sa sudcovia líšia od ostatných ústavných subjektov podstatným obmedzením akejkoľvek možnosti získať dodatočný príjem, napríklad od výkonu iného pracovného miesta, pracovnoprávneho vzťahu alebo dokonca podnikania, takže sudca nemôže nahradiť stratu príjmu inými pracovnými činnosťami (ktorí povoľuje väčšina nemôže nahradiť zlyhanie - vzdelávaciu alebo vedeckú činnosť). Povolanie sudcu je navyše zvyčajne celoživotnou voľbou, ktorá by nemala byť ovplyvnená neustálym zásahom do materiálnej bezpečnosti. V tejto súvislosti je súdna moc najstabilnejším pilierom štátnej moci, keďže nepodlieha volebným cyklom, ktorých zákonnosť môže viesť k tomu, že zákonodarní a výkonní úradníci sa budú snažiť prispôsobiť nálade verejnosti, ako aj odmene za výkon parlamentného mandátu. Tento prístup však nie je uplatniteľný vo vzťahu k súdnej právomoci a vedie k porušeniam hierarchie vzťahov medzi rôznymi časťami štátu, pokiaľ ide o úroveň materiálnej bezpečnosti, ako sa uvádza v zavedení systému jednotnej mzdy zástupcov štátnej moci a sudcov.
77. Zákonodarca a výkonná moc urobili strategické chyby vo vzťahu k regulácii materiálnej bezpečnosti sudcov: na rozdiel od niektorých okolitých štátov, ktoré tiež postihla finančná a hospodárska kríza, neprijali všeobecné a dlhodobé základné opatrenia vo vzťahu k zamestnancom verejnej správy a čiastočné a časovo obmedzené opatrenia vo vzťahu k sudcom, ale naopak. Napríklad poľský ústavný súd mohol v rozhodnutí vo veci sp. zn. C 1 / 12, P 35 / 12 uviesť, že zmrazenie platov sudcov v roku 2012 nebolo protiústavné; Pritom sa odvolával na zistenie, že od roku 2008 bola zmrazená odmena všetkých štátnych zamestnancov a úradníkov štátnych inštitúcií a všeobecný mechanizmus zvyšovania platov sudcov zostal nezmenený - len príležitostná jednoročná úprava finančnej situácie štátu. Zároveň však dodal, že z dlhodobého hľadiska by plat sudcu mal vykazovať vzostupný trend, ktorý by nemal byť nižší ako podobný trend, pokiaľ ide o priemernú odmenu vo verejnom sektore. V opačnom prípade medzinárodný výpočet rozhodnutí európskych ústavných súdov ukazuje, že tieto inštitúcie zabezpečujú, aby sa ústava nevzdala hospodárskej reality krajiny, ale zdôrazňujú, že ústava je vybavená špecifickou normatívnou autonómiou, ktorá bráni tomu, aby hospodárske ciele boli neobmedzené nad rovnosťou alebo komplexne chápanou nezávislosťou súdnictva, ktorá je chránená ústavnými zásadami (napr. portugalský ústavný tribunál v rozhodnutí č. 353 / 12 z 5. júla 2012 Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. PL.
78. Naďalej treba opakovane poukázať na to, čo Ústavný súd už v roku 2003 povedal (vyhľadávanie sp. zn. ÚS 11 / 02): "Mzdové pomery sudcov v širšom zmysle majú byť stabilné, nie premenná, s ktorou napríklad počíta, alebo vládna skupina, pretože sa zdajú byť príliš vysoké z hľadiska platov štátnych zamestnancov alebo inej odbornej skupiny." V dôsledku toho majú nielen predsedovia komôr a úradníci dvoch najvyšších súdov, predsedovia najvyšších súdov, predsedovia najvyšších súdov s 30-ročnými skúsenosťami a ich úradníci, a dokonca aj predsedovia regionálnych súdov a ich úradníci vyšší plat ako sudcovia ústavného súdu, a znovu zopakovať, čo povedal ústavný súd v roku 2012 (stanovisko č. 33 / 11).
79. Za týchto okolností nemožno akceptovať pojem obmedzených možností štátneho rozpočtu a nebol predložený žiadny právny argument, ktorý by sa mohol považovať za "výnimočnú okolnosť," ktorá by odôvodňovala prioritu rovnosti v oblasti obmedzení odmeňovania štátnych zamestnancov, ústavných úradníkov a sudcov proti zásade komplexne chápanej nezávislosti sudcov. Okrem toho, ako sa už uviedlo, ústavný súd nenašiel žiadne argumenty, ktoré by naznačovali rovnaké zaobchádzanie z hľadiska odmeňovania štátnych zamestnancov a sudcov (z hľadiska rovnakých obmedzení - zníženie objemu verejných miezd nesmie viesť k zníženiu alebo zmrazeniu mzdy pre každého jednotlivca, na rozdiel od každého sudcu).
80. Mzdové obmedzenie uvedené v § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., naposledy zmeneného a doplneného zákonom č. 11 / 2013 Z. z., slovom "2.75-krát," je v rozpore s článkom 1 ods. 1 v spojení s článkom 82 ods. 1 ústavy, a preto plenárne zasadnutie ústavného súdu rozhodlo podľa § 70 ods. 1 zákona o deregácii predmetného ustanovenia, ako je uvedené v výrokovej časti výroku rozhodnutia podbodu I. Vzhľadom na uvedené dôvody už neexistuje priestor na obmedzujúce zasahovanie do relatívneho pomeru zakotveného v článku 3 ods. 3 platového zákona, ako je ustanovené v zákone č. 309 / 2002 Zb. (na úrovni 3 krát). S cieľom prijať ústavne vyhovujúce zasadnutie medzi priemernou mzdou v nepodnikateľskej sfére a právnym platovým základom Ústavný súd ustanovil odklad vykonateľnosti zistenia na primerané obdobie dostatočné na riadny legislatívny proces tejto legislatívnej zmeny.
Dodržiavanie článku II zákona č. 11 / 2013 Zb. s ústavným poriadkom
81. Po prvýkrát požiadam sudcu o plat za január 2013. Toto ustanovenie sa musí vykladať v rovnakom čase ako ustanovenia článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1308 / 2013. Pokiaľ ide o účinnosť, podľa ktorej zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Zbierka zákonov bola uverejnená 17. januára 2013. Podľa dôvodovej správy pre tlač č. 880/0 je prechodné ustanovenie odôvodnené takto: "Z dôvodov právnej istoty sa zdôrazňuje, že novovytvorená úroveň mzdového základu sa použije na určenie odmeny a úhrady výdavkov za celý január 2013, aj keď sa uverejnenie zákona v zbierke zákonov uskutoční len počas tohto mesiaca. "Účinnosť zákona bola uvedená:" Účinnosť navrhovaného riešenia sa musí uskutočniť okamžite po zrušení úrovne platového základu ústavným súdom, t. j. po 31. decembri 2012. "
82. Odvolateľ tvrdí, že právna úprava je neúmyselne retroaktívna.
83. Článok 52 ods. 1 Ústava musí byť vyhlásená za platnú pre právo, ako je ustanovené v odseku 2, za spôsob, akým je zákon uverejnený. Tento zákon je zákonom č. 309 / 1999 Z. z., o zbierke zákonov a o zbierke medzinárodných zmlúv v znení zmien a doplnení. Podľa článku 3 ods. 1 zákona č. 309 / 1999 Z.z. platí v deň ich uverejnenia v Zbierke zákonov. Podľa článku 3 ods. 2 zákona je dátumom uverejnenia zákona dátum rozdelenia príslušnej sumy zbierky zákonov uvedených v jeho názve a v súlade s odsekom 3, ak nie neskôr, právne predpisy nadobudnú účinnosť 15. deň po ich uverejnení (všeobecné vacatio legis). Ak si to naliehavo vyžaduje všeobecný záujem, môže sa výnimočne stanoviť skorší začiatok účinnosti, ale najskôr v deň uverejnenia. Tieto ustanovenia ústavy a zákona č. 309 / 1999 Z. z. bránia prijatiu právnych predpisov, aby pred tým, ako boli vyhlásené, vytvorili zamýšľané účinky.
Zákon č. 11 / 2013 Z. z. bol uverejnený v 7 zbierkach zákonov, ktoré boli distribuované 17. januára 2013. Ak sa teda nachádza v článku 2 ods. 1 písm. c), článku 2 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) č. 1308 / 2013. Bolo uvedené, že zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013, potom je celkom jasné, že účinnosť zákona je stanovená v rozpore s článkom 52 ods. 1 ústavy a článkom 3 ods. 3 zákona č. 309 / 1999 Zb. Preto, ak zákon č. 11 / 2013 Z. z. na základe článkov II a V stanovil, že jeho účinky sa už uskutočnili pred dátumom uverejnenia, t. j. pred vyhlásením, mal retroaktívny účinok. Účinnosť týchto právnych predpisov teda predchádza jej platnosti a v právnych predpisoch sa stanovuje záväzné pravidlo spočívajúce v znížení platového základu z 3-krát na 2,75-krát späť, keď zákon nebol uverejnený. V záujme úplnosti treba dodať, že odvolateľ predložil iba prechodné ustanovenie na preskúmanie ústavného súdu, a nie ustanovenie o účinnosti zákona.
85. Ústava neustanovuje výslovný zákaz retroaktívnych právnych noriem pre všetky oblasti práva, ale vyplýva zo zásady právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 ústavy, ktorá zahŕňa zásadu právnej istoty a ochrany právnej dôvery. Tento zákaz sa v zásade uplatňuje na prípady skutočnej retroaktivity; obsahom zákazu ako ústavnej zásady nie je vylúčiť žiadne retroaktívne právne pravidlo, ale len také, ktoré zároveň predstavuje intervenciu v zásade ochrany právnej dôvery, právnej istoty alebo nadobudnutého práva. Ústavný súd v minulosti sformuloval rozsah prípustných výnimiek zo zákazu skutočnej retroaktivity [pozri bod 146 sp. zn. Pl. ÚS 53 / 10 z 19. apríla 2011 (N 75 / 61 SbNU 137; 119 / 2011 Z. z.) ]: to je situácia, keď subjekt musel počítať so spätnou reguláciou, uplatňovaním právneho štandardu, ktorý je priamo v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými zásadami ľudskosti a morálky, v občianskych vzťahoch by mohol používať aj "ordre public "voucher, verejná politika, ak by to ovplyvnili pravidlá absolútne kogentné, ktoré boli vydané v dôsledku určitej okrajovej situácie konverzie hodnôt v spoločnosti.
86. Preto článok II zákona č. 11 / 2013 Z. z. (ktorý napriek ustanoveniam o účinnosti od 1. januára 2013 nemohol nadobudnúť účinnosť skôr ako 1. februára 2013) nesie charakter skutočnej spätnej činnosti a za okolností jej prijatia nie je možné nájsť dôvod na priznanie akejkoľvek výnimky, ktorú predtým stanovil ústavný súd, k zákazu skutočnej spätnej činnosti. Nie je to ani v prospech sudcov všeobecných súdov; Po výnimke "2,5-násobku" ústavného súdu z 31. decembra 2012 nemožno nové nariadenie považovať za zníženie úrovne dosiahnutej v dlhodobých právnych predpisoch ("trikrát"). Uvedený obsah diskusie v oboch parlamentných komorách iba ilustruje, že niektorí členovia zákonodarného orgánu poukázali na jasnosť a jasnosť posledného zistenia ústavného súdu, o to viac, aby adresáti tejto normy nemohli očakávať, že zákonodarca bude na základnej úrovni znova ľutovať. Ako už uviedol ústavný súd v roku 2002 [pozri sp. zn.
87. V skúmanom prípade mohol zákonodarca vystúpiť z časového hľadiska (ústavný súd v rozhodnutí s. zn. pl. ÚS 33 / 11, časový priestor približne 7 mesiacov) a len v dôsledku pokroku a nezhody vlády v riešení zasiahol retroaktívne do materiálnej bezpečnosti sudcov. Sudca, ktorý začal svoju funkciu 1. januára 2013, nevedel, či a ako bude odmenený, v rozpore s ustanoveniami § 34 ods. 1 zákona č. 236 / 1995 Z. z., ktorý stanovuje, že sudca je vyplácaný odo dňa, keď splnil právne podmienky na výkon svojich povinností. Takýto sudca ani nemohol vypracovať mzdové oznámenie v súvislosti so začiatkom svojho funkčného obdobia (hoci v prípade všetkých ostatných zamestnancov to zamestnávateľ musí urobiť v súlade s § 136 ods. 1 zákonníka práce v deň nástupu do zamestnania). To nemení skutočnosť, že plat za január 2013 bol splatný najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vzniklo právo na odmenu (odsek 37 ods. 1 poslednej vety zákona č. 236 / 1995 Zb. v spojení s oddielom 141 ods. 1 zákonníka práce).
88. Hoci ústavný súd konštatuje sporné ustanovenie článku II zákona č. 11 / 2013 Z. z. o antiústavnom práve, jeho neexistencia v dôsledku deregulácie by viedla k ešte väčšiemu zasahovaniu chránenej hodnoty nezávislosti sudcu do ústavného poriadku, a to k neexistencii právneho základu materiálnej bezpečnosti sudcov v období januára 2013. Ak zásah ústavného súdu nemôže viesť k ústavnému stavu súladu, bolo by proti zásade účinnosti ochrany ústavnosti uplatňovať deregáciu mechanicky bez zohľadnenia jej dôsledkov. Okrem toho sa v minulosti nedá zmeniť rozhodnutím ústavného súdu, právnymi dôsledkami posudzovaného ustanovenia, ku ktorému došlo 1. februára 2013, uspokojivým zistením, že ústavný súd s účinkom ex nunc by nebol schopný nič zmeniť vzhľadom na článok 71 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Preto podľa § 70 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo zvyšnej časti prípadu Ústavný súd návrh zamietol [pozri napríklad podobné závery zistenia sp. zn.
Právne dôsledky čiastkového hanlivého stanoviska k zákonodarcom a súdom
89. Zrušenie zákona podľa článku 87 ods. 1 písm. a) ústavy v zásade nevedie k retroaktívnym účinkom a ak výrok nie je spojený s odkladom vykonateľnosti, koná s účinkami ex nunc. Uplynutie zrušeného právneho ustanovenia je teda dôsledkom len dátumu vykonateľnosti rozhodnutia. Zrušenie protiústavných právnych predpisov samo osebe neznamená revíziu jednotlivých právnych aktov založených na ich uplatňovaní. Preto podľa článku 71 ods. 4 zákona o Ústavnom súde "práva a povinnosti vyplývajúce z právnych vzťahov, ktoré vznikli pred zrušením zákona, zostávajú nedotknuté." Na druhej strane nemožno prehliadať, že ak ústavný súd vo svojom zistení zistí, že zákon alebo iný právny poriadok je v rozpore s ústavným poriadkom, tento rozpor sa zistil počas obdobia jeho účinnosti. Najmä v prípadoch, keď skutočnosť, že uplatňovanie zrušenej právnej úpravy predstavuje porušenie základných práv jednotlivcov, je prirodzeným dôsledkom toho, že dotknutým osobám poskytuje ochranu ich základných práv a slobôd práve tým, že neuplatnia predmetný právny predpis so spätnou platnosťou v rozsahu, v akom je dotknutý dôvod vyvlastnenia uvedený v zistení ústavného súdu. Nakoniec, poskytovanie takejto ochrany je, ako sa potvrdí ďalej, hlavným účelom povolenia súdu podľa článku 95 ods. 2 ústavy (so zreteľom na článok 4 ústavy). Platí to však len vtedy, ak poskytnutie takejto ochrany nebráni akémukoľvek inému základnému právu alebo dôležitému verejnému záujmu, ktorému musí byť v prípade zrážky daná priorita. Ak by napríklad v právnych vzťahoch medzi jednotlivcami neúčinné uplatňovanie protiústavného práva znamenalo ochranu základných práv jednej strany tohto právneho vzťahu, ale zároveň by sa vylúčilo negatívne zasahovanie do základných práv iného účastníka, ktorý predtým konal v dôvere k právu, takýto dôsledok výnimky, berúc do úvahy zásadu právnej istoty (s výnimkou niektorých extrémnych prípadov zasahovania do základných práv). Naopak, v prípade vertikálnych právnych vzťahov medzi štátom a jednotlivcom má ochrana základných práv a slobôd jednotlivca základnú prioritu. Tu by sa však malo zohľadniť aj to, že neretroaktívne uplatňovanie protiústavného práva by mohlo za určitých okolností viesť k ohrozeniu schopnosti štátu vykonávať jeho funkcie (napríklad vzhľadom na vplyv na štátny rozpočet) alebo k ohrozeniu iného dôležitého verejného záujmu, v dôsledku čoho by bolo naopak potrebné uprednostniť právnu istotu a zachovanie súčasnej situácie [bližšie k uvedenému výkladu, napríklad k zisteniu rozhodnutia č. 1777 / 07 z 18. decembra 2007 (N 228 / 47 SbNU 983), nájsť sp. zn. Pl. ÚS 16 / 09 z 19. januára 2010 (N 8 / 56 SbNU 69; 48 / 2010 Zb.); zistenie sp. zn.
90. Tento dôsledok sa uplatňuje mutatis mutandis v prípade zriadenia ústavného súdu pri abstraktnej a špecifickej kontrole noriem. Napokon článok 71 ods. 2 zákona o ústavnom súde predpokladá nefunkčnosť rozhodnutí vydaných podľa protiústavného práva (za predpokladu, že existuje relevantný hanlivý dôvod na takéto uplatnenie, pozri rozsudok ústavného súdu zo 4. septembra 1777 / 07), ktorý sa nepochybne nemá vykladať v tom zmysle, že všeobecné súdy alebo iné verejné orgány by mali naďalej vydávať rozhodnutia, ktoré nie sú vykonateľné vopred. V týchto prípadoch by sa však mala rozlišovať abstraktná a špecifická kontrola noriem. V skutočnosti, ak je abstraktná kontrola noriem platná prakticky bez výnimky, osobitnú kontrolu noriem treba starostlivo zvážiť vzhľadom na predpoklad ústavnosti sporného práva a záujem o právnu istotu na jednej strane a záujem osoby, ktorá začala štandardné kontrolné konanie na Ústavnom súde na strane druhej. Aby som to povedal mierne, nedávalo by to žiadny rozumný zmysel, ak by sa uspokojivé posúdenie návrhu na zrušenie zákonného ustanovenia ústavným súdom nemohlo vyjadriť pozitívne v právnej oblasti účastníka konania, ktorý buď podal tento návrh na zrušenie právneho predpisu spolu s ústavnou sťažnosťou (§ 74 zákona o ústavnom súde), alebo bol účastníkom konania pred Všeobecným súdom, ktorý podľa článku 95 ods. 2 ústavy predložil ústavnému súdu návrh na zrušenie právneho predpisu, ktorý sa má uplatniť pri riešení veci [pozri tiež stanovisko v sp. Ani toto pravidlo sa však nemusí uplatňovať bez výnimky vzhľadom na potrebu merať základné práva tejto strany na jednej strane a požiadavku právnej istoty, ochranu základných práv iných strán alebo iných ústavne chránených hodnôt na strane druhej (pozri vyššie). Výsledok tohto merania nemusí byť jasný z hľadiska Všeobecného súdu, ktorý predkladá vec na ústavný súd, a závery obsiahnuté v možnom zistení o výnimke budú kľúčovým východiskovým bodom jej posúdenia.
91. Podľa ustanovení § 70 ods. 1 zákona o Ústavnom súde sa zrušenie napadnutého práva uskutoční "k dátumu uvedenému v rozsudku." Podľa článku 58 ods. 1 toho istého zákona sú zistenia vydané v rámci štandardného kontrolného postupu "vymožiteľné v deň ich uverejnenia v zbierke zákonov, pokiaľ ústavný súd nerozhodne inak." Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu z toho vyplýva, že ústavný súd má v odôvodnených prípadoch možnosť odložiť vykonateľnosť zrušenia štandardného kontrolného konania. Ide najmä o prípad, keď by okamžité zrušenie právnych predpisov malo viac negatívnych dôsledkov ako jeho dočasná tolerancia. Preto aj v prejednávanej veci Ústavný súd rozhodol, že vykonateľnosť konania bola odložená (pozri bod 80).
92. Keďže však ide o prípad tzv. osobitnej kontroly noriem v prejednávanej veci, je potrebné posúdiť účinky tohto odkladu vykonateľnosti na konanie, ktoré viedlo k tomuto zisteniu, alebo aj na konanie v prípade ostatných sudcov, ktoré na účely predloženia tohto návrhu pozastavil Mestský súd v Brne a v ktorom by sa toto zistenie mohlo zohľadniť v rozhodnutí.
93. Ústavný súd okrem toho uvádza, že určenie časových účinkov zrušenia protiústavného práva je do určitej miery otázkou, v ktorej sa nemôže obmedziť na čisto ústavné odôvodnenie. Ak by totiž ústavný súd nemohol zohľadniť argumenty, záujmy a hodnoty iného, nemal by v skutočnosti pristupovať k odloženiu vykonateľnosti. Pri posudzovaní, či oddialiť výkon a na aké obdobie, nevyhnutne zohľadňuje napríklad zložitosť právnych predpisov, ktoré by mali nahradiť zrušené nariadenie, alebo dĺžku legislatívneho procesu, a nemôže ignorovať aspekty, ako je napríklad obdobie volieb do poslaneckej komory. Ak by tak neurobil, nebolo by vhodné určiť odklad vykonateľnosti takéhoto zistenia. Nie je preto náhodné, že v minulosti Ústavný súd ustanovil odklad vykonateľnosti o niekoľko mesiacov a viac ako jeden rok.
94. V prejednávanej veci Ústavný súd pripomína, že aj pri rozhodovaní o pozastavení vykonateľnosti zrušenia by sa však toto zrušenie malo zohľadniť v právnej oblasti tých účastníkov konania, ktorých konanie viedlo v prejednávanej veci k uspokojivému záveru, že toto pravidlo sa neuplatňuje. Pri posudzovaní právnych účinkov zistenia v rámci štandardného kontrolného postupu by sa mali zvážiť iné aspekty ako čisto procesné, ako je to v prípade ústavných súdov iných európskych krajín. Ústavný súd sa domnieva, že tieto aspekty v súhrnnej forme vedú k záveru, že účinky tohto zistenia možno uplatniť len na prípady takýchto účastníkov od momentu ich vykonateľnosti a že toto zistenie nevedie k tomu, aby sa rozdiel v platoch a iných prvkoch vyplývajúci zo základnej sumy 2,75-násobku priemernej mzdy v neobchodnej oblasti za predchádzajúci kalendárny rok a trojnásobnej ústavnej formy, ktorá mala byť zahrnutá do právneho predpisu od 1. januára 2013.
95. Tento záver je v prvom rade vedený záujmom ústavného súdu upokojiť celkovú atmosféru, ktorá je už dlho na politickej scéne a najmä v širšej verejnosti, pokiaľ ide o platy sudcov. Hoci ústavný súd trvá na tom, že zákonodarca bol zámerne protiústavný, a teda z dlhodobého hľadiska neospravedlniteľný v tejto veci, treba zároveň vidieť, že splátky týchto súm by znamenali značné a najmä nepredvídané zasahovanie do štátneho rozpočtu, čo by nevyhnutne viedlo k ďalšiemu zvýšeniu uvedeného napätia medzi spoločnosťou a sudcami. Ústavný súd zároveň nemohol prehliadnuť, že splatenie požadovaných súm by sa týkalo aj obdobia, keď sa Česká republika nachádzala vo finančnej kríze alebo sa len pomaly zotavuje z krízy. Zdá sa teda, že toto riešenie by viedlo k nedorozumeniu spoločnosti a mohlo by tiež oslabiť postavenie sudcov a oslabiť ich funkciu. Ústavný súd sa v skutočnosti domnieva, že koeficient 2,75-násobku priemernej mzdy v nepodnikateľskej oblasti sudcov by nevyvolal situáciu, ktorá by sa mohla považovať za takú neprijateľnú, že by si bezpodmienečne vyžadovala nápravu nielen v budúcnosti, ale aj výmenou. Domnieval sa tiež, že funkciu sudcu treba vnímať nielen v profesionálnej, ale aj v osobnosti. Jednoducho povedané, očakáva sa, že sudca bude mať nielen odborné znalosti a vysokú pracovnú záťaž, ale bude mať aj bezúhonnosť a nadpriemernú osobnú integritu [pozri napríklad oddiel 80 zákona č. 6 / 2002 Z. z., o súdoch, sudcoch, adries a vládnej správe súdov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (zákon o súdoch a sudcoch) ]. Ústavný súd sa preto domnieva, že táto skupina, ktorá by mala reprezentovať skutočnú elitu spoločnosti, môže byť tiež vyžadovaná od väčšej štedrosti a priateľskosti ako od iných skupín.
Obiter dictum
96. Ústavný súd vydal toto zistenie v teoretickom "nekonečnom číslovaní" pod poradovým číslom XIV. V posledných rokoch sa 14 - krát musel zaoberať zásahmi do materiálnej bezpečnosti sudcov. Niekoľkokrát tiež vyjadril nádej, že je to možno posledný raz a že zákonodarca bude vnímať hranice možného zásahu prostredníctvom nadradených ústavných zásad uplatniteľných na nezávislosť súdnej moci.
97. Právne predpisy týkajúce sa materiálnej bezpečnosti sudcov, založené na trojnásobnom zasadnutí priemernej mzdy v nepodnikateľskom sektore s dvojročným oneskorením odrážajúcim vývoj v nepodnikateľskom sektore, by mohli sudcu zaradiť do vyššej strednej triedy. Ide o úpravu, ktorá nie je v rozpore s európskymi normami a je v podstate priemerom postavenia sudcu, napríklad v členských štátoch Rady Európy. Obsahuje aj zriedkavú možnosť zníženia nominálnej mzdy, ak sa zníži priemerný plat v nepodnikateľskom sektore - v mnohých krajinách je pred takýmto poklesom ochrana sudcovho platu. V opakovanom konaní pred ústavným súdom sa ukázalo, že zásah zákonodarcu je arbitrážny, dokonca aj podľa vysvetliviek, zámer vyvíjať tlak na priemernú mzdu a mzdovú základňu sudcov, aby ponížili zasadnutie. Takýto tlak nemožno jednoducho odôvodniť rozpočtovými nákladmi na mzdy sudcov; na druhej strane súdny orgán neexistuje mimo hospodárskej reality štátu a zasadnutie nie je ústavne nedotknuteľným množstvom. Museli by však existovať veľmi silné argumenty, ktoré by mohli zasiahnuť, podporené riadnou analýzou odmeňovania vo verejnej sfére, v situácii s veľmi obmedzenými možnosťami štátu, pričom by sa rešpektovali ústavné záruky nezávislosti súdnictva. Ústavný súd svojím rozhodnutím nestanovil právo na spätné platby na obdobie, keď sudcovia boli neústavne poškodení znížením úrovne materiálnej bezpečnosti, čo neznamená raz a navždy, že protiústavný zásah nemôže mať veľmi významný vplyv na štátny rozpočet. Predpokladá sa, že v čase výkonu tohto zistenia zákonodarca uvedie nariadenie, ktoré bude brať do úvahy mzdový základ na úrovni, ktorá je v ústave trojnásobne vyššia, ako je priemerná mzda v neobchodnej sfére, a na druhej strane, ústavný súd by nebol prekvapený, keby sudcovia ustúpili z súdneho konania a po niekoľkých rokoch sporu bola stanovená lehota na porozumenie a vzájomné rešpektovanie, ktoré patrili úradníkom zastupujúcim piliere štátnej moci.
98. Ústavný súd nebol schopný vyhovieť žiadosti odvolateľa o prioritnú úvahu (oddiel 39 zákona o ústavnom súde) v súvislosti s personálnou náhradou väčšiny plenárneho zasadnutia ústavného súdu v roku 2013.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Odlišné stanoviská podľa článku 14 zákona č. 182 / 1993 Zb. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov zaujali sudcovia Jan Musil a Radovan Sukánek z výrokovej časti rozsudku Vladimíra Slávečeka.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 161 / 2014 Z. z., o návrhu na zrušenie § 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., o mzde a iných formalitách týkajúcich sa výkonu funkcie zástupcov štátnej moci a niektorých štátnych orgánov a sudcov a poslancov Európskeho parlamentu v znení zmien a doplnení |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 04.08.2014 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0