Čo je Zákon č. 151 / 2025 Zb.?

Zákon č. 151 / 2025 Z. z. o výhodách štátnej sociálnej pomoci — Vnútroštátny zákon o dávkach sociálnej pomoci.

Kedy nadobudol Zákon č. 151 / 2025 Zb. účinnosti?

Zákon č. 151 / 2025 Zb. nadobudol účinnosť 01.10.2025.

Je Zákon č. 151 / 2025 Zb. stále platný?

Áno, Zákon č. 151 / 2025 Zb. je stále platný a účinný.

Zákon č. 151 / 2025 Zb.

Vnútroštátny zákon o dávkach sociálnej pomoci

Platný Účinnosť od 01.10.2025

Obsah

ČÁST PRVNÍ § 1 § 2 § 3 § 4 § 5 § 6 § 7 § 8 § 9 § 10 § 11 § 12 § 13 § 14 ČÁST DRUHÁ § 15 § 16 § 17 ČÁST TŘETÍ HLAVA I § 18 HLAVA II § 19 § 20 § 21 § 22 § 23 § 24 § 25 § 26 § 27 § 28 § 29 § 30 § 31 § 32 § 33 § 34 HLAVA III § 35 § 36 § 37 HLAVA IV § 38 § 39 HLAVA V § 40 § 41 ČÁST ČTVRTÁ HLAVA I § 42 § 43 § 44 § 45 § 46 § 47 § 48 § 49 § 50 HLAVA II § 51 HLAVA III § 52 § 53 § 54 HLAVA IV § 55 § 56 HLAVA V § 57 HLAVA VI § 58 § 59 § 60 § 61 § 62 § 63 § 64 HLAVA VII § 65 § 66 ČÁST PÁTÁ § 67 § 68 § 69 ČÁST ŠESTÁ HLAVA I § 70 § 71 § 72 HLAVA II § 73 § 74 § 75 § 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82 § 83 § 84 § 85 § 86 § 87 ČÁST SEDMÁ § 88 § 89 § 90 ČÁST OSMÁ § 91 ČÁST DEVÁTÁ § 92

Zobrazeno prvních 200 z celkem 771 ustanovení tohoto předpisu. Zobrazit celý předpis →

Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.

151

PRÁVO

z 30. apríla 2025,

o dávkach štátnej sociálnej pomoci

Parlament rozhodol o tomto zákone Českej republiky:

ČÁST PRVNÍ

PREDMET ÚPRAVY A ZÁKLADNÁ UJMA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje výhody štátnej sociálnej pomoci (ďalej len "prínos"), ktorá zahŕňa príslušné nariadenia Európskej únie1) a zároveň vychádza z priamo uplatniteľných nariadení Európskej únie2. Náklady na odvod znáša štát.

§ 2

Skutočné skutočnosti

(1) Na účely tohto zákona príslušné náklady na bývanie, príslušný príjem a iné faktory, ktoré podľa tohto zákona ovplyvňujú existenciu a trvanie nároku na dávky, výšku dávky alebo vyplatenie dávky.

(2) V prípade, že členovia viacerých domácností bývajú v byte alebo inom obytnom priestore, je rozhodujúci aj celkový počet osôb žijúcich v byte alebo inom obytnom priestore.

(3) Na účely tohto zákona sú príslušnými nákladmi na bývanie priemerné mesačné náklady na bývanie domácnosti počas príslušného obdobia. Mesačné náklady na bývanie v domácnosti sú súčtom mesačných nákladov na bývanie v domácnosti v jednom byte alebo v inom obytnom priestore.

(4) Na účely tohto zákona príslušný príjem znamená priemer mesačných príjmov domácnosti za príslušné obdobie. Mesačný príjem domácnosti je súčtom mesačných príjmov členov domácnosti.

§ 3

Uplatniteľné obdobie

(1) Lehota na posúdenie relevantných skutočností na určenie nároku na dávku je kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o dávku.

(2) Obdobie troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o dávku, je príslušným obdobím na posúdenie príslušného príjmu na určenie nároku na dávku.

(3) Príslušné obdobie na posúdenie príslušných nákladov na bývanie na určenie nároku na dávku je:

a) obdobie troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o dávku, pokiaľ ide o náklady na bývanie, ktoré vznikli v rámci toho istého titulu bývania, alebo

b) kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o dávku, ak právny titul pre pobyt členov domácnosti vznikol neskôr ako tri mesiace pred prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť o dávku.

(4) Obdobie troch kalendárnych mesiacov po poslednom kalendárnom mesiaci bezprostredne predchádzajúceho trojmesačného obdobia na posúdenie príslušného príjmu a príslušných nákladov na bývanie na určenie trvania nároku na dávku je obdobie troch kalendárnych mesiacov.

§ 4

Prijímanie

(1) Na účely určenia príslušného príjmu sa za príjem považujú:

a) daň z príjmu fyzických osôb podľa zákona o dani z príjmu, ktorá nie je oslobodená od tejto dane;

1. príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu s výnimkou príjmu závislých detí,

2. príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmu s výnimkou príjmu závislých detí;

3. príjmy z prenájmu podľa zákona o dani z príjmu,

4. iné príjmy podľa zákona o dani z príjmu,

b) príjem oslobodený od dane z príjmu podľa zákona o dani z príjmu;

1. príjem určený súdom v rámci výživného alebo podobných transakcií poskytovaných zo zahraničia, s výnimkou tohto príjmu poskytnutého počas príslušného obdobia z príjmu osoby, ktorá sa na účely určenia príslušného príjmu považuje za člena tej istej domácnosti s osobou, ktorá mala byť takto výživného zaplatená;

2. príjem, na ktorom sa dohodne dohoda rodičov bez súhlasu súdu v súvislosti s údržbou alebo podobnými transakciami poskytovanými zo zahraničia, s výnimkou tohto príjmu z príjmu z príjmu osoby, ktorá sa na účely určenia príslušného príjmu považuje za člena tej istej domácnosti s osobou, ktorá mala byť platená takouto údržbou; tento príjem sa považuje za prvé nezaopatrené dieťa 2,500 CZK a za každé ďalšie nezaopatrené dieťa 1000 CZK, pokiaľ sa tento príjem nedohodne vyššou sadzbou,

3. poplatky za služby a príspevky za pobyt pre profesionálnych vojakov a nároky na služby pre členov bezpečnostného zboru podľa iných právnych predpisov,

4. príjem z prevodu podielu v obchodnej spoločnosti s výnimkou príjmu z prevodu zábezpeky, ak obdobie medzi jej nadobudnutím a predajom presiahne 5 rokov;

5. Príjmy ako náhrada za službu poskytovanú zákonom alebo rozhodnutím verejného orgánu podľa iného práva;

6. náhrada mzdy, platu alebo odmeny alebo znížený plat alebo znížená odmena od prvého do 14. kalendárneho dňa dočasnej práceneschopnosti alebo karantény podľa iných právnych predpisov;

EÚ L 347, 20.12.2013, s.

8. príjmy zo závislých činností vykonávaných na území Českej republiky, ktoré vyplývajú z dane z príjmu fyzických osôb, ktoré sú daňovými nerezidentmi, od zamestnávateľov, ktorí majú sídlo alebo majú bydlisko v zahraničí, podľa zákona o dani z príjmu,

9. osobitný poplatok alebo poplatok za služby v zahraničí poskytované podľa iných právnych predpisov profesionálnym vojakom a členom bezpečnostného zboru vyslaným do nadnárodnej jednotky alebo medzinárodného bezpečnostného zboru mimo Českej republiky počas ich činnosti v zahraničí,

c) dávky nemocenského a dôchodkového poistenia;

(d) pomoc na podporu nezamestnanosti a rekvalifikácie;

e) príjem zo zahraničia podobný príjmu uvedenému v písmenách a) až d), vo výške, v ktorej bol zaplatený, alebo ak je to vhodné, po odpočítaní výdavkov, dane z príjmu fyzických osôb alebo podobné dane v zahraničí a prémie uvedené v písmenách a) a b) za predpokladu, že takýto príjem už nebol pripísaný podľa písmen a) až d);

(f) štátne dávky sociálnej pomoci s výnimkou prídavku na pôrod, pohreb a univerzitu, príspevku na opakované poskytovanie, podpory pri odmeňovaní a podpory pri starostlivosti;

g) príjem vyplývajúci zo starostlivosti inej fyzickej osoby, ktorá má nárok na príspevok na starostlivosť podľa zákona o sociálnych službách, ak túto starostlivosť vykonáva fyzická osoba, ktorá nie je členom domácnosti;

h) mzdové nároky podľa zákona o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti v rozsahu, v akom ich zamestnávateľ neúčtoval zamestnancovi;

i) zahraničný príjem podobný príjmu uvedenému v písmenách f) až h) za podmienok v rozsahu a rozsahu, v akom sa príjmy uvedené v písmenách f) až h) účtujú.

(2) Príjmy uvedené v odseku 1 sa považujú za príjmy po odpočítaní výdavkov vzniknutých pri dosahovaní, zabezpečení a udržiavaní týchto výdavkov po odpočítaní iných výdavkov odpočítaných z týchto príjmov podľa zákona o dani z príjmu, po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie a príspevkov do národného systému zamestnanosti a poistného za verejné zdravotné poistenie za predpokladu, že príspevky na sociálne zabezpečenie a príspevok do vnútroštátnej politiky zamestnanosti a poistného za verejné zdravotné poistenie neboli zahrnuté do týchto výdavkov a po odpočítaní dane z príjmu fyzických osôb priradenej k týmto príjmom.

(3) Každý príjem uvedený v odseku 1 sa zahrnie samostatne do príslušných príjmov a žiadny z týchto príjmov sa nezníži o stratu iného druhu príjmu alebo o stratu rovnakého druhu príjmu, ku ktorej došlo počas iného obdobia, ako je obdobie, za ktoré sa príjem vyberá. Ak sa daň z príjmu ocenila alebo ak sa daň z nadmerného príjmu vrátila daňovníkovi podľa zákona o dani z príjmu, príjem uvedený v odseku 1 sa upraví v súlade s touto zmenou v príslušnom období, v ktorom došlo k zmene; To platí mutatis mutandis, ak existujú preplatky alebo nedoplatky za príspevky na sociálne zabezpečenie a príspevky do vnútroštátnej politiky zamestnanosti a príspevky na verejné zdravotné poistenie.

(4) Príjmy uvedené v odseku 1

a) písmená a) ods. 1 a 1 písm. a) sa nahrádzajú takto:b) body 6 až 9 sa zahrnú do príslušného obdobia, v ktorom boli vyrovnané;

b) body 1 a 2 písm. b) sa zahrnú do príslušného obdobia, na ktoré sú stanovené;

c) písmená b) ods. 3 až 5 a ods. 1 písm. c), d), f) až h) sa započítavajú do príslušného obdobia, v ktorom boli zaplatené.

(5) Príjmy zo zahraničia uvedené v odseku 1 sa pripíšu v prospech príslušného obdobia, v ktorom boli zaplatené.

(6) Ak sa príjem uvedený v odseku 1 platí v cudzej mene, prepočíta sa na českú menu podľa príslušnej sadzby, ktorú Česká národná banka deklaruje v prvý deň príslušného obdobia, za ktoré sa príjem vyberá. Na konverziu mien, ak Česká národná banka nevyhlasuje príslušný výmenný kurz, použije sa výmenný kurz, ktorý zvyčajne používajú banky v Českej republike v prvý deň príslušného obdobia, za ktoré sa vyberajú príslušné príjmy. Ak príjem zaplatený v cudzej mene podlieha dani z príjmu podľa zákona o dani z príjmu, ste prevedený na českú menu spôsobom stanoveným na účely dane z príjmu.

§ 5

Príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti

(1) Na účely určenia príslušného príjmu sa príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti a príjem uvedený v článku 4 ods. 1 písm. a) bode 3 alebo 4 považuje za kalendárny mesiac pre dvanásť príjmov uvedených v daňovom priznaní za kalendárny rok bezprostredne predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa začalo obdobie od 1. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka bez ohľadu na to, koľko kalendárnych mesiacov člen domácnosti vykonal obdobie samostatnej zárobkovej činnosti a či sa táto činnosť vykonávala v daňovom období ako hlavná samostatná zárobková činnosť alebo sekundárna samostatná zárobková činnosť. Hlavná samostatná zárobková činnosť a sekundárna samostatná zárobková činnosť sa posudzujú podľa zákona o dôchodkovom poistení. Najmenej 80% priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve je však vždy zahrnutých ako príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Ako príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa sekundárny príjem zahrnie do príslušného príjmu v každej dvanástine príjmu uvedenej vo výkaze za kalendárny rok bezprostredne predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom poklesne začiatok obdobia od 1. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

(2) Odsek 1 sa neuplatňuje na účtovanie príslušných druhov príjmov, ak člen domácnosti v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príjem vyberá,

(a) majú pozastavenú samostatnú zárobkovú činnosť;

b) ukončiť samostatnú zárobkovú činnosť alebo

c) nemá žiadne príjmy podľa § 4 ods. 1 písm. a) bodu 3 alebo 4.

(3) Ak člen domácnosti vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť počas príslušného obdobia alebo má príjem podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu 3 alebo 4, ale nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo nemá žiadny príjem podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bodu 3 alebo 4, počíta sa ako príjem z tejto činnosti za každý kalendárny mesiac, v ktorom:

(a) samostatne zárobkovo činná osoba ako hlavná samostatne zárobkovo činná osoba, suma rovnajúca sa 50% priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve;

(b) vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako sekundárna samostatne zárobkovo činná činnosť, čo zodpovedá 10% priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve;

(c) člen domácnosti má príjem podľa § 4 ods. 1 písm. a) bodu 3 alebo 4, čo zodpovedá 20% priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.

(4) Ak člen domácnosti vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v paušálnom systéme počas príslušného obdobia, považuje sa za príjem z tejto činnosti v príslušnom príjme.

a) v zóne 1 podľa zákona o dani z príjmov sumu zodpovedajúcu priemernej hrubej mesačnej mzde národného hospodárstva;

(b) v zóne 2 podľa zákona o dani z príjmov sumu rovnajúcu sa 1,5-násobku priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a

c) v zóne 3 podľa zákona o dani z príjmu sumu rovnajúcu sa dvojnásobku priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.

§ 6

Výška priemernej hrubej mesačnej mzdy

(1) Pre každý kalendárny rok je suma priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve stanovená ako jedna dvanástina súčtu priemerných hrubých mesačných miezd v národnom hospodárstve vykázaných Českým štatistickým úradom za obdobie od 1. júla do 30. júna predchádzajúceho kalendárneho roka a zaokrúhlených na 100% roka.

(2) Ministerstvo práce a sociálnych vecí (ďalej len "ministerstvo") vyhlási sumu uvedenú v odseku 1 prostredníctvom oznámenia v zbierke zákonov a medzinárodných zmluvách.

§ 7

Zraniteľná osoba

(1) Na účely tohto aktu zraniteľná osoba znamená:

a) osoba nad 68 rokov,

b) starobný dôchodca;

c) invalid v druhej alebo tretej etape;

(d) osoba, ktorá dostáva peňažnú pomoc pri materských alebo nemocenských dávkach v súvislosti s pôrodom;

e) rodič, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 4 roky alebo osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 7 rokov,

(f) osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa mladšie ako 10 rokov a ktorá je závislá od pomoci inej osoby na úrovni I alebo osoba, ktorá sa osobne stará o osobu závislú od pomoci inej osoby vo fáze II alebo vyššej, za predpokladu, že žiadosť o príspevok na starostlivosť bola podaná alebo vyhlásená príslušnému orgánu po poskytnutí príspevku na starostlivosť,

g) poberateľ príspevku na starostlivosť vo fáze II alebo vyššej;

h) nezaopatrené dieťa alebo

i) pozostalého manžela/manželky alebo partnera, s ktorým uzavrel partnerstvo podľa občianskeho zákonníka alebo registrovaného partnerstva podľa zákona o registrovanom partnerstve (ďalej len "partner") počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov od mesiaca nasledujúceho po mesiaci smrti jeho manžela/manželky.

(2) Len jeden rodič môže byť považovaný za zraniteľnú osobu pre starostlivosť o deti v jednej domácnosti.

(3) Ak je v tej istej osobe v súlade s odsekom 1 písm. f) zapojených viac ako jedna osoba, len jedna osoba, ktorá sa o ňu stará, sa z tohto dôvodu môže považovať za zraniteľnú osobu, čo sa určí na základe jej písomnej dohody. Ak sa neposúdi, žiadny z nich sa preto nemôže považovať za zraniteľnú osobu.

§ 8

Osamelý rodič

Za osamelého rodiča sa nepovažuje manžel, partner alebo druh.

§ 9

Dieťa bez starostlivosti

Neistota dieťaťa sa posudzuje v súlade so zákonom o štátnej sociálnej podpore.

§ 10

Členovia domácnosti a domácnosti

(1) Domácnosť tvoria členovia domácnosti.

(2) Za členov domácnosti sa považujú:

a) rodičia a ich nezaopatrené deti; malé, nezaopatrené dieťa nie je členom domácnosti rodiča, ak je členom domácnosti so svojím manželským partnerom, partnerom alebo inou osobou, s ktorou spoločne kryje náklady na svoje potreby;

b) manželia alebo partneri;

(d) rodičia a ich dospelé deti za predpokladu, že dospelé dieťa a jeho rodičia žijú spolu a nie sú členom domácnosti s manželským partnerom, partnerom alebo inou osobou, s ktorou spoločne znášajú náklady na svoje potreby;

e) iné osoby, ktoré spolu s fyzickými osobami uvedenými v písmenách a), b), c) alebo d) žijú a znášajú so sebou náklady na svoje potreby; alebo

(f) iné fyzické osoby, ktoré spolu žijú a spoločne pokrývajú náklady na svoje potreby.

(3) Malé dieťa, ktoré nie je závislé

a) rozhodnutím príslušného orgánu povereného starostlivosťou o jedného z rodičov nie je členom domácnosti druhého rodiča,

b) rodič, ktorému bola zverená spoločná alebo alternatívna starostlivosť, je členom domácnosti rodiča určená na základe písomného vyhlásenia o dohode oboma rodičmi; vyhlásenie o súhlase môžu zmeniť rodičia najskôr tri kalendárne mesiace; ak rodičia detí, ktorým bola zverená spoločná alebo alternatívna starostlivosť, neposkytujú uspokojivé vyhlásenie o tom, ktorá domácnosť je dieťa členom, dieťa sa považuje za člena domácnosti jedného rodiča a nasledujúce tri kalendárne mesiace za člena domácnosti druhého rodiča.

(4) Na účely tohto aktu sú rodičia:

a) osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti o rodiča rozhodnutím príslušného orgánu;

(b) manžel alebo partner rodiča, ktorý má opatrovníctvo dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené v starostlivosti rodiča rozhodnutím príslušného orgánu;

(c) vdovec alebo vdova rodiča, ktorý mal opatrovníctvo dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené v starostlivosti rodiča na základe rozhodnutia príslušného orgánu, pokiaľ sa o dieťa stará;

(d) typ alebo partner rodiča, ktorý je zodpovedný za dieťa alebo fyzickú osobu, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené v starostlivosti rodiča rozhodnutím príslušného orgánu.

(5) Na účely tohto aktu rozhodnutie príslušného orgánu zveriť dieťa starostlivosti o rodiča znamená:

a) rozhodnutie súdu o opatrovníctve inej osoby;

b) rozhodnutie súdu o adopcii dieťaťa;

c) rozhodnutie súdu o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti o budúceho adoptora;

d) rozhodnutie súdu odovzdať dieťa adoptorovi pred adopciou;

e) rozhodnutie súdu vymenovať fyzickú osobu za opatrovníka dieťaťa;

(f) rozhodnutie súdu poveriť dieťa starostlivosťou a starostlivosťou o prechodné obdobie;

(g) rozhodnutie súdu zveriť dieťa starostlivosti o dieťa do pestúnskej starostlivosti;

(h) rozhodnutie súdu o uznesení o nariadení predbežného opatrenia pre starostlivosť o deti;

i) vyhlásenie obecného úradu obce s rozšírenou právomocou podľa článku 16a ods. 3 sociálneho zákona o ochrane detí, pokiaľ prebieha súdne konanie o pestúnskej starostlivosti, starostlivosti pred pôrodom alebo o menovanie opatrovníka pre dieťa.

(6) Ak sa osoba môže považovať za člena dvoch alebo viacerých domácností, úrad práce určí, v ktorej domácnosti sa táto osoba bude považovať za člena na účely nároku na dávky, pričom zohľadní vyživovaciu povinnosť a kde osoba žije a s kým bude spoločne znášať náklady na svoje potreby. S jedným rodičom, ktorý žije so svojím nezaopatreným dieťaťom spolu s jeho rodičom, sa posudzuje dieťa spolu s týmto rodičom.

(7) Osoby uvedené v odseku 2 sa považujú za osoby, ktoré spolu žijú, aj keď jedna z nich je dočasne neprítomná v byte alebo inom obytnom priestore používanom na bývanie z dôvodov:

(a) štúdie;

b) zdravie alebo práca, alebo

§ 11

Osobitné ustanovenia o členoch domácnosti

(1) Neplnoleté dieťa, ktoré nie je nezaopatreným dieťaťom a ktoré uzavrelo zmluvu o poskytovaní ochrany a pomoci v zariadení starostlivosti o deti vyžadujúcom okamžitú pomoc podľa zákona o ochrane detí, je jedinou domácnosťou.

(2) Žiadny člen domácnosti

a) dieťa, ktoré je na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo dohody s rodičom v úplnej priamej starostlivosti inštitúcie alebo iného zariadenia starostlivosti o deti; úplné priame opatrenia sa považujú za poskytnuté v inštitúcii alebo inom zariadení starostlivosti o deti za predpokladu, že inštitúcia alebo iná inštitúcia poskytuje deťom stravovanie, ubytovanie a oblečenie,

b) osoba vo väzbe pri výkone ochranného opatrenia bezpečnostného zaistenia alebo pri výkone trestu odňatia slobody a osoba, ktorá vykonáva ochranné zaobchádzanie s ústavným orgánom.

(3) Osoba uvedená v odseku 2 sa nepovažuje za člena domácnosti odo dňa nasledujúceho po skončení prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k udalosti uvedenej v odseku 2.

§ 12

Minimálna dĺžka života v domácnosti

(1) Na účely stanovenia nároku na dávku a jej výšky je podiel minimálnej dĺžky života domácnosti súčtom minimálnej dĺžky života stanovenej pre každého člena domácnosti zákonom o životnom a existujúcom minime.

(2) Ak sa člen domácnosti posudzuje spolu s ostatnými členmi domácnosti, odsek 3 ods. 1 minimálneho zákona o živote a existencii sa uplatňuje mutatis mutandis.

§ 13

Verejná služba

Na účely tohto zákona verejná služba znamená činnosti zamerané na udržiavanie a obnovu alebo prípadne rozvoj pracovných návykov, zručností a zručností člena domácnosti, ktoré spočívajú v pomoci úradu práce, obciam alebo iným osobám, najmä v oblasti jednoduchej správy, zlepšovania životného prostredia, zachovania čistoty ulíc a iných verejných priestorov alebo v oblasti kultúrneho a športového rozvoja a sociálneho zabezpečenia.

§ 14

Pracovná činnosť

(1) Člen domácnosti je zamestnaný, keď:

a) v základnom pracovnom vzťahu, pracovnom vzťahu alebo inom podobnom vzťahu najmenej 30 hodín mesačne;

b) samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o dôchodkovom poistení;

c) osoba, ktorá má nárok na odmenu detského dieťaťa, osoba, ktorá je maloletou maloletou maloletou osobou, ktorá poskytuje nemanželskú pestúnsku starostlivosť, alebo osoba, ktorá je poverená starostlivosťou o dieťa podľa oddielu 953 občianskeho zákonníka, ak má dieťa nárok na príspevok na náhradu potrieb dieťaťa podľa zákona o sociálnej ochrane, počas obdobia najviac dvoch rokov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol prvý príspevok dieťaťa splatný; podmienka nároku na dôchodok dieťaťa sa považuje za splnenú počas obdobia, počas ktorého tento príspevok nie je z dôvodu dôchodkového alebo výživného záväzku stanoveného súdom.

(2) Člen domácnosti sa považuje za aktívneho člena na účely tohto aktu, ak:

a) byť zapísaný do registra uchádzačov o zamestnanie podľa zákona o zamestnanosti (ďalej len "žiadateľ o zamestnanie") alebo

(b) dočasne uznaný za práceneschopných alebo neschopných vykonávať prácu podľa § 52, s výnimkou člena domácnosti, ktorý je vylúčený z registrácie žiadateľov o zamestnanie z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti alebo povinnosti preukázať skutočnosti uvedené v oddiele 27 ods. 3 zákona o zamestnanosti, alebo z dôvodu nedodržania pracovnej povinnosti žiadateľa o zamestnanie v rámci schémy dočasnej neschopnosti splniť povinnosti žiadateľa o zamestnanie z dôvodu choroby alebo úrazu, alebo člena domácnosti, ktorý si neplní povinnosť podľa oddielu 53 ods. 3.

ČÁST DRUHÁ

ZÁKLADNÉ PODMIENKY ÚROVNE VÝHODY

§ 15

Osobný rozsah nároku na dávky

(1) Osoba má nárok na dávku, ak má bydlisko v Českej republike za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v tomto zákone a že:

(a) má trvalý pobyt v Českej republike; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od podmienky trvalého pobytu v Českej republike;

(b) bola mu poskytnutá dodatočná ochrana;

c) je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka Českej republiky a bol mu vydaný pobytový preukaz rodinného príslušníka občana iného členského štátu Európskej únie alebo mu bolo vydané povolenie na dlhodobý pobyt v Českej republike podľa zákona o pobyte cudzincov v Českej republike,

d) je rodinným príslušníkom cudzinca s trvalým pobytom v Českej republike a bolo mu udelené povolenie na dlhodobý pobyt v Českej republike podľa zákona o pobyte cudzincov v Českej republike,

e) je osoba, ktorej nárok pochádza z priamo uplatniteľnej Európskej únie2, alebo osoba, ktorá má právo na rovnaké zaobchádzanie v rámci Európskej únie1), a je tiež zamestnanou osobou, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, ktorá má takéto postavenie4;

f) je občanom iného členského štátu Európskej únie, ktorý bol podľa iných právnych predpisov vyhlásený v Českej republike na obdobie dlhšie ako 3 mesiace;

(g) je rodinným príslušníkom osoby uvedenej v písmenách e) alebo f) a má právo na rovnaké zaobchádzanie podľa pravidiel Európskej únie;

h) je maloletý cudzinec poverený starostlivosťou o rodičov v Českej republike,

i) je cudzinec, ktorý má povolenie na trvalý pobyt s uznaným právnym postavením ako osoba s dlhodobým pobytom v Európskej únii na území iného členského štátu Európskej únie a ktorému bolo udelené povolenie na dlhodobý pobyt na území Českej republiky podľa zákona o pobyte cudzincov na území Českej republiky alebo rodinný príslušník, ktorému bolo udelené povolenie na dlhodobý pobyt na území Českej republiky podľa zákona o pobyte cudzincov;

(j) je cudzincom, na ktorého nárok na dávky vyplýva z medzinárodnej dohody tvoriacej súčasť právneho poriadku.

(2) Podmienka pobytu sa nevzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. e).

(3) Osoba, ktorá má bydlisko v Českej republike, sa považuje za osobu, ktorá tam má dlhodobý pobyt, má tam zárobkovú činnosť, žije tam so svojou rodinou, má tam povinné vzdelanie alebo sa tam neustále pripravuje na budúce povolanie, alebo existujú iné dôležité dôvody, záujmy alebo činnosti, ktorých súvislosť dokazuje koncentrácia tejto osoby s Českou republikou.

(4) Právo na dávky, ktoré zahŕňa iba prídavk na dieťa, sa udeľuje aj osobe s bydliskom v Českej republike, ktorá má

a) cudzinca, ktorému bol vydaný zamestnanecký preukaz podľa zákona o pobyte cudzincov v Českej republike,

b) cudzincom podľa § 98 písm. u) zákona o zamestnanosti,

(c) cudzinec, ktorý bol vydaný na obdobie najmenej 9 mesiacov preukazom zamestnanca v rámci skupiny alebo preukazom zamestnanca v rámci skupiny iného členského štátu Európskej únie a je prevedený do obchodnej spoločnosti alebo štiepneho závodu so sídlom v Českej republike;

d) cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na dlhodobý pobyt v Českej republike na účely vedeckého výskumu podľa zákona o pobyte cudzincov v Českej republike,

e) cudzincovi, ktorému bolo udelené povolenie na dlhodobý pobyt v Českej republike na účely výkonu práce vyžadujúcej si vysokú kvalifikáciu podľa zákona o pobyte cudzincov v Českej republike,

f) rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmenách a) až e) za predpokladu, že mu bolo udelené povolenie na dlhodobý pobyt v Českej republike podľa zákona o pobyte cudzincov v Českej republike.

§ 16

Fyzické osoby, ktoré nemajú nárok na dávku

Člen jednej domácnosti, ktorý nie je zraniteľnou osobou, má nárok na dávku, len ak je zamestnaný.

§ 17

Vylúčenie členov domácnosti z nároku na dávky

(1) Členovia domácnosti nemajú nárok na dávky, ak člen alebo členovia domácnosti majú, alebo počas 12 mesiacov predchádzajúcich dňu podania žiadosti o dávky, člen alebo členovia domácnosti vlastnili alebo spoluvlastnili celú budovu na bývanie alebo pozemok, ktorého súčasťou je byt. Na účely tohto zákona sa za obytnú budovu považuje aj byt, ktorého jednotka je súčasťou alebo budovou pre rodinnú rekreáciu. Bytové štruktúry, v prípade ktorých vlastníctvo člena alebo členov domácnosti prestalo existovať 12 mesiacov pred dátumom podania žiadosti o vykonanie, sa nezohľadňujú.

(2) Na účely nároku na dávku ustanovenia odseku 1 nezohľadňujú jednu štruktúru bývania, ktorú používajú členovia domácnosti na bývanie. Na účely nároku na dávku sa v súlade s odsekom 1 neberie do úvahy jedna budova na bývanie, ktorú nepoužívajú členovia domácnosti, počas obdobia troch rokov odo dňa, keď bola podaná prvá žiadosť o dávky, alebo odo dňa, keď bola budova prvýkrát nadobudnutá do vlastníctva alebo spoločného vlastníctva v priebehu poskytovania dávky, alebo od kalendárneho mesiaca, v ktorom bol nový člen zapísaný do domácnosti na účely nároku na dávku, ktorú má nehnuteľný majetok vo vlastníctve.

(3) Členovia domácnosti nemajú nárok na dávky, ak sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi viac ako jedného osobného auta pre každého dospelého člena domácnosti.

(4) Členovia domácnosti nemajú nárok na dávky, ak súčet všetkých finančných prostriedkov vo vlastníctve všetkých členov domácnosti presahuje:

a) 200 000 CZK za jednu domácnosť,

(b) 250 000 CZK pre domácnosť dvoch mužov,

(d) 350 000 CZK za štvorčlennú domácnosť alebo

e) 400 000 CZK za päťčlennú alebo viacčlennú domácnosť.

(5) Na účely tohto zákona sa finančné prostriedky zaregistrované na ich účtoch v bankách, zahraničných bankách, sporiteľniach a úverových družstvách, inštitúciách elektronického peňažníctva, zahraničných inštitúciách elektronického peňažníctva, malých vydavateľoch elektronických peňazí, platobných inštitúciách, zahraničných platobných inštitúciách a malých poskytovateľoch platobných služieb (ďalej len "banka a iné podobné inštitúcie") považujú za finančné prostriedky vo vlastníctve členov domácnosti.

(6) Na účely tohto aktu sa finančné prostriedky nepovažujú za:

(a) peniaze na dôchodkové sporenie kryté daňou a poistenie dlhodobej starostlivosti;

b) finančné prostriedky na produkty úspor budov so štátnym príspevkom;

c) finančné prostriedky získané z fondov fondu a

(d) finančné prostriedky z verejných zbierok podľa zákona o verejnom obstarávaní.

ČÁST TŘETÍ

Zobrazit všechna ustanovení (771)

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Registrácia zadarmo Prihlásiť sa

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

Citácia	Zákon č. 151 / 2025 Z. z. o výhodách štátnej sociálnej pomoci
Typ predpisu	-
Autor	-
Zbierka	Zbierka zákonov

Dátum vyhlásenia	27.05.2025
Účinnosť od	01.10.2025
Účinnosť do	-
Stav	Platný

Snemovná tlač: Tlač č. 799

Verejné zmluvy 5

Z důvodu organizační změny úředních hodin na straně Objednatele, jako správního orgánu, a to v souvi...

Úřad práce ČR - krajská pobočka v Liberci - kontak... Úřad práce České republiky

327 027 Kč

01.10.2025

Upozornenia

Z důvodu organizační změny úředních hodin na straně Objednatele, jako správního orgánu, a to v souvi...

Úřad práce ČR - krajská pobočka v Liberci - kontak... Úřad práce České republiky

257 657 Kč

01.10.2025

Upozornenia

Z důvodu organizační změny úředních hodin na straně Objednatele, jako správního orgánu, a to v souvi...

Úřad práce ČR - krajská pobočka v Liberci - kontak... Úřad práce České republiky

257 657 Kč

01.10.2025

Upozornenia

Z důvodu organizační změny úředních hodin na straně Objednatele, jako správního orgánu, a to v souvi...

Úřad práce ČR - krajská pobočka v Liberci - kontak... Úřad práce České republiky (IČO: 72496991)

389 318 Kč

30.09.2025

Upozornenia

Z důvodu organizační změny úředních hodin na straně Objednatele, jako správního orgánu, a to v souvi...

Úřad práce ČR - krajská pobočka v Liberci - kontak... Úřad práce České republiky (IČO: 72496991)

2 650 794 Kč

30.09.2025

Upozornenia

Zdroj: Hlídač štátu (CC BY 3.0 CZ)

Znenie predpisu má informatívny charakter.

Zákon č. 151 / 2025 Zb.

Vnútroštátny zákon o dávkach sociálnej pomoci

Obsah

ČÁST PRVNÍ

§ 1

§ 2

§ 3

§ 4

§ 5

§ 6

§ 7

§ 8

§ 9

§ 10

§ 11

§ 12

§ 13

§ 14

ČÁST DRUHÁ

§ 15

§ 16

§ 17

ČÁST TŘETÍ

Obsah

Komentáre 0

Informácie o predpise

Verejné zmluvy 5

Spolupracujúce weby

Obľúbené

História prehliadania