Ústavný súd zistil č. 14 / 2015 Z. z.
Rozhodnutie ústavného súdu zo 16. decembra 2014, sp. zn.
Platný
14
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd 16. decembra 2014 rozhodol na základe sp. zn.
nasledujúce:
Odsek 158 písm. a) zákona č. 187 / 2006 Z. z. o nemocenskom poistení sa vypúšťa od dátumu uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov.
Odôvodnenie
Predmet úpravy
1. Najvyšší správny súd (ďalej len "odvolateľ") predložil ústavnému súdu uznesením zo 17.4.2014 č. 4 Ads 116 / 2013-27 návrh na zrušenie ustanovení § 158 písm. a) zákona č. 187 / 2006 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len "sporné ustanovenie").
2. Žalobkyňa predložila tento návrh po tom, ako v rámci svojej rozhodovacej činnosti vo veci sp. zn. 4 Ads 116 / 2013 v súlade s článkom 95 ods. 2 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") dospela k záveru, že sporné ustanovenie je v rozpore s ústavným poriadkom.
Konanie pred správnymi orgánmi a správnymi súdmi
3. Cieľom správneho konania bolo posúdiť, či má byť žiadateľ poistený po skončení obdobia podpory v pôvodnom správnom konaní podľa § 27 zákona o nemocenskom poistení. Podľa tohto ustanovenia sa po skončení obdobia podpory ustanoveného v odseku 26 nemocenské dávky vyplácajú na žiadosť poistenca za obdobie stanovené v rozhodnutí inštitúcie nemocenského poistenia, ako uvádza lekár inštitúcie nemocenského poistenia, za predpokladu, že možno očakávať, že poistenec získa pracovnú kapacitu v krátkej lehote, ale nie viac ako 350 kalendárnych dní od skončenia obdobia podpory ustanoveného v článku 26, a to aj v prípade dlhodobej poistenej činnosti; Môže sa to urobiť aj opakovane, pričom jedno predĺženie nemocenskej platby nepresiahne 3 mesiace. Podľa prvej vety sa nemocenské dávky môžu vyplácať maximálne na obdobie 350 kalendárnych dní od skončenia obdobia podpory stanoveného v článku 26 toho istého zákona.
4. Regionálna správa sociálneho zabezpečenia (ďalej len "OSSZ") sa rozhodla neudeliť nemocenskú platbu po skončení obdobia podpory. Pokiaľ ide o odvolanie žiadateľa, česká správa sociálneho zabezpečenia (ďalej len "CSSR") zrušila toto rozhodnutie a vrátila vec orgánu prvého stupňa na opätovné posúdenie zdravotného stavu žiadateľa po správnom dátume uplynutia obdobia podpory (10.8.2012), keďže v výrokovej časti rozhodnutia bol uvedený dátum prijatia rozhodnutia. OSSZ následne vydal (14. februára 2013) nové rozhodnutie, ktorým sa žiadateľovi udeľuje nárok na nemocenskú platbu po skončení obdobia podpory, "s výhradou splnenia ostatných zákonných podmienok na obdobie od 11.8.2012 do 29.9.2012." Od 30. septembra 2012, keď sa obnovila pracovná kapacita žiadateľa, mu nebola poskytnutá práceneschopnosť.
5. Na toto rozhodnutie sa žalobkyňa odvolala, pričom uviedla, že od 2. januára 2013 bol opäť nespôsobilý, pretože nezvládol počiatočnú skúšku so zamestnávateľským pretekárskym lekárom. Túto výzvu zamietol podnik ČSSZ, ktorý "na účely kontroly presnosti zdravotnej správy," ktorý bol viazaný prvostupňovým orgánom, požiadal o posúdenie zdravotníckeho hodnotiteľa zdravotníckeho hodnotiaceho úradu ČSSZ.
6. Žalobkyňa podala žalobu proti týmto (pod- 4 a 5) rozhodnutiam primárneho, ako aj odvolacieho správneho orgánu, pričom tvrdila, že napadnuté rozhodnutia boli založené na nesprávnych záveroch príslušného lekárskeho spisu, ktorých preskúmanie sa uskutočnilo v priebehu konania pred odvolacím orgánom v jeho neprítomnosti, sa nezohľadnilo pri jeho chorobe spôsobenej boreliózou a na skutočnosti, že trpel pošahaným nervom. Napriek neuspokojivému zdravotnému stavu musel byť pre nedostatok finančných prostriedkov 1. januára 2013 uznaný ako schopný pracovať. Okresný súd v Prahe rozhodol o tejto žalobe uznesením z 20. novembra 2013 č. 43 ad 21 / 2013-15 tak, že ju zamietol odkazom na návrh sporného ustanovenia § 158 písm. a) zákona o nemocenskom poistení. Podľa tohto ustanovenia sú rozhodnutia o výplate práceneschopnosti vylúčené z súdneho preskúmania po uplynutí obdobia podpory.
7. V rámci odvolacieho konania proti uzneseniu regionálneho súdu predložila štvrtá komora Najvyššieho správneho súdu návrh na zrušenie ustanovenia uvedeného zákona o zdravotnom poistení.
Odôvodnenie návrhu
8. Odvolateľ sa najprv odvolával na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu (napr. rozsudok z 23. augusta 2012 č. 5, 17 / 2012-31), podľa ktorej "odsek 158 zákona o nemocenskom poistení zodpovedá všeobecnej zásade uplatniteľnej v správnom súdnom konaní alebo v prípade rozsudku o výhodách dôchodkového súdu, podľa ktorého súdy nie sú vyzvané, aby samostatne skúmali rozsudky v oblasti zdravia a zamestnanosti - po prvé, všeobecné pravidlá uvedené v oddiele 70 písm. d) (CS) (akty, ktoré závisia výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb, ak nepredstavujú právnu prekážku výkonu povolania - ale sú vždy otázkou súdneho preskúmania), ktoré musí Súdny dvor predložiť Súdnemu dvoru a Súdny dvor len vtedy, keď sa skúma, keď sa rozhodnutie správneho orgánu o návrhu týka.
9. Odvolateľ tvrdí, že sporné ustanovenie v oblasti nemocenského poistenia explicitne rozdeľuje a obnovuje pravidlo uvedené v oddiele 70 písm. d) zákona č. 150 / 2002 Z. z., správny súd, podľa ktorého sú rozhodnutia, ktorých otázka závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, vylúčené zo súdneho preskúmania, pokiaľ samotné nepredstavujú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti. Poukazuje na zistenie ústavného súdu sp. zn. Odvolateľ dospel k záveru, že sporné ustanovenie zákona o nemocenskom poistení by sa malo zrušiť vzhľadom na rozpor s vykonateľným a záväzným nálezom ústavného súdu, sp. vs. ÚS 15 / 12.
10. Odvolateľ zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie o výplate choroby po skončení obdobia podpory by nemalo byť vylúčené z súdneho preskúmania, pretože sa dotýka základných práv zaručených Chartou základných práv (ďalej len "charta") alebo článkom 36 ods. 2 charty, konkrétne práva na primeranú materiálnu istotu v prípade pracovnej neschopnosti podľa článku 30 ods. 1 charty. Existencia sporného ustanovenia zákona o nemocenskom poistení vyžaduje, aby správne súdy odmietli žaloby proti rozhodnutiam o výplate choroby po skončení obdobia podpory, hoci tento záver je v rozpore s uvedeným zistením ústavného súdu. Podľa odvolateľa by pokračovanie takejto možnosti mohlo v budúcnosti viesť k obchádzaniu tohto zistenia ústavným súdom, keďže osobitné zákony by mohli stanoviť pravidlo, ktoré by vylúčilo rozhodnutia, ktoré závisia výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb zo súdneho preskúmania. To by bolo v rozpore s článkom 89 ods. 2 ústavy.
11. Odvolateľ sa domnieva, že sporné ustanovenie zákona o nemocenskom poistení nemožno vykladať ústavným spôsobom. Jej znenie je veľmi jasné a neumožňuje žiadnu možnosť preskúmania druhu uvedeného rozhodnutia, a preto ho nemožno vykladať v súlade so závermi ústavného súdu sp. zn. Odvolateľ odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu z 31. mája 2011 č. 6 Ads 109 / 2009-72.
Pripomienky strán
12. Poslanecká komora Českej republiky (ďalej len "zastupiteľská komora") vo svojich pripomienkach k návrhu z 8. júna 2014, ktorý podpísal prezident Jan Hamakk, opísala postup prijímania návrhu zákona o nemocenskom poistení. V tejto súvislosti uviedol, že zákonodarca konal v presvedčení, že prijatý zákon je v súlade s ústavou a naším právnym poriadkom.
13. Senát parlamentu Českej republiky (ďalej len " Senát") sa vo svojich pripomienkach k návrhu zo 16. júna 2014, ktorý podpísal prezident Milan Štěm, zameral aj na proces schvaľovania návrhu zákona o nemocenskom poistení vrátane sporného ustanovenia. Okrem toho uviedol, že pokiaľ ide o zaobchádzanie s konaniami o zdravotnom poistení, ktoré vymedzujú, ktoré rozhodnutia sú vylúčené zo súdneho preskúmania, toto ustanovenie obsiahnuté v oddiele 158 zákona o nemocenskom poistení v čase jeho prijatia (v marci 2006) zodpovedá ustanoveniam uplatňovaným v tom čase. V období po prijatí zákona o zdravotnom poistení, ktorý bol doteraz 34-krát zmenený a doplnený, len v jednom prípade čiastočne zasiahol v oddiele 158. Bola to novela zákona č. 470 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187 / 2006 Z. z., o nemocenskom poistení v znení zmien a doplnení a niektoré ďalšie zákony, v ktorých prvá časť obsahovala pomerne rozsiahlu zmenu a doplnenie zákona o nemocenskom poistení, podľa ktorého bola uvedená v článku 4 ods. 1 zákona o nemocenskom poistení. V bode 138 sa stanovuje, že "na konci oddielu 158 písm. d) sa dopĺňajú slová a zrušenia tohto povolenia." Ide teda o čiastočnú zmenu a doplnenie, ktorá sa netýkala sporného ustanovenia § 158 písm. a), ktoré sa od prijatia aktu v roku 2006 nezmenilo.
14. Senát uviedol, že pri diskusii o návrhu zákona o nemocenskom poistení sa v Senáte neuskutočnila žiadna diskusia o úprave obsiahnutej v oddiele 27 týkajúcom sa vyplácania choroby po skončení obdobia podpory a o úprave obsiahnutej v oddiele 158 týkajúcom sa rozhodnutí vylúčených zo súdneho preskúmania. V tejto súvislosti možno len poznamenať, že ustanovenie článku 30 charty, v ktorom odsek 1 stanovuje aj právo na primeranú fyzickú ochranu v prípade pracovnej neschopnosti, je zahrnuté do hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, a preto sa musí vykladať vo svetle článku 41 ods. 1 charty, a teda nie je základným právom, ktoré sa priamo uplatňuje podľa ústavného nariadenia, t. j. Charty, ako aj judikatúry podľa druhej charty. Tento prístup bol uvedený aj v rozhodnutí ústavného súdu o podobnom návrhu [pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 524 / 06 z 29.11.2006 (neuverejnené v SbNU, dostupné na http: // nalus.ujud.cz)].
15. Vláda, ktorá vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania podľa článku 69 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde"), uviedla vo svojich pripomienkach schválených 16. júna 2014 a podpísaných premiérom Bohuslavom Sobotkom, že tvrdenia, ktoré predložil odvolateľ na ústavnom súde, nie sú vhodné, pretože sa zakladajú na jednoduchom mechanickom uplatňovaní výkladového vyhlásenia o zisteniach sp. zn. Pl. ÚS 15 / 12 (pozri vyššie), ale bez súčasnej analýzy judikatúry ústavného súdu o rozsahu ústavných záruk príslušného základného práva, ktoré v predmetnom prípade nie je primárnym právom na súdnu ochranu v zmysle článku 36 ods. 2, ale právom na primeranú podstatu základného práva, pokiaľ ide o neoprávnenosť,
16. Vláda sa domnieva, že aj v tomto prípade je na posúdenie toho, či rozhodnutie o výplate choroby po skončení obdobia podpory je alebo nie je aktom, ktorý má vplyv na základné práva zaručené chartou, kľúčovou definíciou samotného rozsahu "základného práva." Toto základné právo je v prejednávanej veci právom na primeranú materiálnu bezpečnosť v prípade pracovnej neschopnosti zaručenej článkom 30 ods. 1 charty. Toto základné právo sa vykonáva v rámci subústavného práva, okrem iného prostredníctvom príslušného návrhu zákona o nemocenskom poistení. Odvoláva sa na niektoré závery ústavného súdu týkajúce sa určenia ústavne vyhovujúcej úrovne dodržiavania práva na primeranú materiálnu bezpečnosť, napr. podľa ústavného súdu z 24. apríla 2012 sp. zn. pl. ÚS 54 / 10 (N 84 / 65 SbNU 121; 186 / 2012 Zb.).
17. Podľa vlády musí byť právo na primerané fyzické zabezpečenie práceneschopnosti v zmysle článku 30 ods. 1 charty považované za povinnosť poskytovať jednotlivcom sociálne dávky na takej úrovni, ktorá je dostatočná na to, aby viedli dôstojný život, a to len počas striktne nevyhnutného obdobia, keď nie sú objektívne schopní z zdravotných dôvodov zabezpečiť si vlastné zárobkové činnosti. Situáciu, v ktorej sociálna udalosť spôsobuje dlhodobú alebo trvalú pracovnú neschopnosť, upravuje zákon č. 155 / 1995 Z.z. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov. Osoba môže byť tiež poskytnutá s minimálnym sociálnym štandardom z iných (nebezpečnostných) sociálnych systémov, najmä podľa zákona č. 111 / 2006 Z. z., o pomoci v materiálnej tiesni, v znení zmien a doplnení. Minimálny materiálny štandard (v zmysle primeraného rozsahu uvedeného v článku 30 charty) je ústavný, ako aj výsledok zistenia ústavného súdu sp. v. pl. ÚS 54 / 10. Podľa vlády sa zdá, že sporné ustanovenie alebo s ním súvisiace ustanovenie zákona o nemocenskom poistení nezasahuje do podstaty predmetného základného zákona a nepredstavuje prekážku jeho skutočnej implementácie, pretože ho vôbec neovplyvňuje. Sporné ustanovenie sa týka rozhodnutia o výplate choroby po skončení obdobia podpory ako rozhodnutia o (nie) zaplatení nezaplatenia dodatočnej dávky zo systému poistenia.
18. Na základe východiskových bodov koncepcie inštitúcie na poskytovanie nemocenskej dávky po vyčerpaní obdobia podpory vláda zhrnie, že predĺženie vyplácania nemocenskej dávky po skončení obdobia podpory možno považovať za "nadštandardný" daný osobitnou zdravotnou situáciou poistenca, ktorá sa má v blízkej budúcnosti natoľko zlepšiť, že poistenec získa späť pracovnú kapacitu, a preto nie je vhodné žiadať dlhodobý dôchodok z iného systému sociálneho poistenia, t. j. invalidný dôchodok. Podľa vlády je zrejmé, že sporné ustanovenie (a s ním súvisiace ustanovenie zákona o nemocenskom poistení) sleduje úplne legitímny cieľ, ktorý sa okrem uvedenej dávky poskytovanej poistencom snaží tiež vyhnúť zbytočnému zaťaženiu a preťaženiu správnych súdov v sporoch, ktorých výsledok sa nemôže de facto líšiť od výsledku správneho orgánu, keďže ich rozhodnutie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu poistenca.
19. Vláda sa domnieva, že prípadné prenesenie sporného ustanovenia zákona o nemocenskom poistení by pravdepodobne otvorilo cestu pre preskúmanie všetkých lekárskych stanovísk vydaných podľa zákona o nemocenskom poistení (alebo rozhodnutí z neho vyplývajúcich). Vydanie rozhodnutia o vyplácaní nemocenského príspevku po skončení obdobia podpory závisí od názoru lekára inštitúcie nemocenského poistenia, ktorý je záväzný pre orgán nemocenského poistenia, pretože má povahu profesijného záväzného stanoviska v zmysle ustanovení § 149 ods. 1 zákona č. 500 / 2004 Z. z., správneho poriadku.
20. V prípade žiadosti o výplatu práceneschopnosti po skončení obdobia podpory na prvom stupni OSSZ rozhodne na základe lekárskeho posudku lekárskej služby OSSZ. Ak sa podá odvolanie proti rozhodnutiu o prvej inštancii, ktoré obsahuje námietky týkajúce sa posúdenia zdravotného stavu odvolateľa, OSSZ požiada príslušného lekára o lekársku hodnotiacu službu OSSZ, aby vyjadril, či sú uvedené dôvody na zmenu jej posúdenia a či pretrváva pri pôvodnom posúdení zdravotného stavu odvolateľa. Ak OSSZ v rámci autoremedury úplne nevyhovie odvolateľovi, zašle správny spis spolu so svojím stanoviskom odvolateľovi. Na základe odvolania podnik ČSSZ opäť požiada oddelenie lekárskej hodnotiacej služby príslušného CSSSI o posúdenie zdravotného stavu odvolateľa v zmysle oddielu 149 ods. 4 správneho nariadenia. Až do prijatia rozhodnutia o odvolaní sa teda zdravotný stav žiadateľa posudzuje celkovo trikrát dvoma službami posudzovania zdravotnej spôsobilosti. Vláda sa domnieva, že uvedený postup zaručuje dostatočnú úroveň právnej ochrany záujmov poistenca. Navrhuje odmietnutie.
21. Ombudsman nevykonal svoje právo zasiahnuť, ale vo svojich pripomienkach z 3. júna 2014 súhlasila s návrhom Najvyššieho správneho súdu.
22. V písomnom stanovisku, o ktoré požiadal ústavný súd podľa článku 48 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, CSMI uvádza, že sporné ustanovenie je spojené s ustanoveniami oddielov 145 ods. 3, § 27 a 66 zákona č. 187 / 2006 Z. z. o nemocenskom poistení, zmeneného a doplneného zákonom č. 470 / 2011 Z. z. Z ustanovení oddielu 27 zákona o nemocenskom poistení vyplýva, že rozhodnutie, ktoré sa neudelí po skončení obdobia podpory, sa môže prijať len v dvoch prípadoch. Po prvé, ak príslušný lekár inštitúcie nemocenského poistenia dospeje k záveru, že poistenec získal pracovnú kapacitu, vrátane inej ako poistenej činnosti (dočasnú invaliditu by mal ukončiť ošetrujúci lekár), a po druhé, ak po 350 dňoch poistenec nezískal takúto pracovnú spôsobilosť, pretože poškodenie jeho zdravia má dlhodobý alebo trvalý charakter. Negatívne rozhodnutie o vyplácaní nemocenských dávok po skončení obdobia podpory nemá vplyv na základné práva zaručené chartou, pretože žiadateľ buď získal nárok na prácu, a preto stratil dôvod na poskytnutie fyzickej istoty vo forme nemocenských dávok, alebo v prípade dlhodobej alebo trvalej práceneschopnosti spôsobenej chorobou alebo úrazom, v súlade s podmienkami stanovenými zákonom, je zabezpečený invalidnýmdôchodkom.
23. Orgány nemocenského poistenia pri rozhodovaní o nároku na nemocenskú dávku po uplynutí obdobia podpory podľa pravidiel práva nemocenského poistenia a správnych pravidiel nestanovia pre správu sociálneho zabezpečenia žiadnu administratívnu právomoc. Rozhodnutie o vyplatení nemocenského príspevku po skončení obdobia podpory závisí od zdravotného posudku inštitúcie nemocenského poistenia a je záväzné pre orgán nemocenského poistenia. Tak ako vláda vo svojich pripomienkach, aj CSSR poukazuje na možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o žiadosti o platbu choroby po skončení obdobia podpory. Okrem toho uvádza, že ak rozhodnutie o výplate choroby nie je vylúčené zo súdneho preskúmania po skončení obdobia podpory, Súd prvého stupňa môže v rámci konania o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu doplniť dôkaz k znaleckému stanovisku zameranému na prehodnotenie zdravotného stavu žalobcu. Ďalej konštatuje, že neexistuje nič, čo by poistencovi bránilo v tom, aby si nárokoval na výplatu choroby po skončení obdobia podpory v prípade zhoršenia svojho zdravotného stavu, pre ktoré bol dočasne práceneschopný.
24. ČSSZ zastáva názor, že sporné ustanovenie zákona o nemocenskom poistení je v súlade s takzvaným "primeraným testom" (pozri napríklad už spomínané zistenie sp. zn. Pl. ÚS 54 / 10), pretože nezasahuje do jadra práva na fyzickú bezpečnosť v prípade pracovnej neschopnosti, sleduje legitímny cieľ a zvolil racionálny a svojvoľný spôsob dosiahnutia tohto cieľa.
Opustenie ústnej časti konania
25. Ústavný súd od ústneho pojednávania neočakával ďalšie objasnenie veci, preto sa zriekol ustanovení § 44 prvého zákona o ústavnom súde.
Výnimka sporného ustanovenia
26. § 158 písm. a) zákona o nemocenskom poistení znie:
Súdne preskúmanie
Rozhodnutia o:
a) nemocenská mzda po skončení obdobia podpory...
Posúdenie právomoci ústavného súdu diskutovať o žalobe a aktívnej legitimite žalobkyne
27. Ústavný súd najprv preskúmal, či boli splnené procesné podmienky na posúdenie návrhu. Návrh podal aktívne legitímny orgán (článok 64 ods. 3 zákona o Ústavnom súde v spojení s článkom 95 ods. 2 ústavy), Ústavný súd je oprávnený diskutovať o tomto návrhu (článok 87 ods. 1 písm. a) ústavy) a nie je neprípustný (článok 66 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z.).
28. Ústavný súd by preto mohol posúdiť, či je sporné ustanovenie v súlade s ústavným poriadkom, t. j. a) či sporná právna úprava bola prijatá a vydaná v rámci stanovenej ústavnej právomoci, b) či bol ústavný postup pre takéto prijatie alebo vydanie v súlade, a nakoniec c) či sporná právna úprava je v súlade s ústavným poriadkom z hľadiska obsahu (§ 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Zb. o Ústavnom súde v znení zákona č. 48 / 2002 Z. z.).
Preskúmanie postupu prijímania skúmaného legislatívneho ustanovenia
29. Pri posudzovaní, či sporné ustanovenie bolo prijaté v medziach ústavy a ústavne predpísaným spôsobom, Ústavný súd pochádzal z príslušných stenoprotokolov (dostupných na www.pspp.cz) a z pripomienok dvoch komôr parlamentu Českej republiky.
30. Návrh zákona o nemocenskom poistení, ktorý obsahuje sporné ustanovenie, predložila vláda Komore zástupcov 2. júna 2005. Na 45. schôdzi poslaneckej komory, ktorá sa konala 28. a 29. júna 2005, bol návrh zákona vlády o nemocenskom poistení, o ktorom sa diskutovalo ako House Press č. 1005 v prvom čítaní, nariadený prerokovať ústavný právny výbor a Výbor pre sociálnu politiku a zdravie. Na svojom 74. zasadnutí 2. novembra 2005 Ústavný právny výbor rozhodol, že nebude diskutovať o vládnom návrhu. Výbor pre sociálnu politiku a zdravie na svojom 41. zasadnutí 3. novembra 2005 diskutoval o vládnom návrhu a prijal jeho zmeny a doplnenia, nie však ustanovenia oddielu 158 zákona o nemocenskom poistení. V rámci druhého čítania návrhu zákona na 51. zasadnutí poslaneckej komory 8. decembra 2005 sa uskutočnila všeobecná a podrobná rozprava, ale k spornému ustanoveniu nebol predložený žiadny pozmeňovací návrh. Tretie čítanie sa uskutočnilo na 51. zasadnutí poslaneckej komory 21. decembra 2005, keď bol návrh zákona schválený hlasovaním 1480 (uznesenie 2100); 87 prítomných poslancov hlasovalo za návrh zákona 69 a proti 17. Komora zástupcov schválila návrh zákona 17. januára 2006 senátu.
31. Senát prerokoval návrh zákona o nemocenskom poistení ako dokument senátu č. 242 (v 5. funkčnom období). Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore pre zdravotnú a sociálnu politiku, ktorý ako záručný výbor prijal uznesenie o návrhu zákona a odporúča Senátu vrátiť návrh zákona pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý sa netýkal sporného ustanovenia (odpoveď poslaneckej komore). Okrem toho sa o Senáte Press No. 242 diskutovalo vo Výbore pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu, ktorý prijal vecné uznesenie totožné s uznesením Garančného výboru. Senát diskutoval o návrhu predmetného zákona na 9. zasadnutí 9. februára 2006 a vrátil ho do poslaneckej komory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi odporúčanými na prijatie oboma výbormi, ako sa už uviedlo.
32. Na návrhu zákona, ktorý senát vrátil, hlasovala poslanecká komora na 54. schôdzi 14. marca 2006 a zachovala pôvodný návrh zákona, pričom 104 poslancov a 17 poslancov bolo proti (hlasovanie 153, uznesenie 2275). Zákon bol doručený prezidentovi republiky 17. marca 2006, ktorý ho nepodpísal a vrátil ho do poslaneckej komory. Komora zástupcov predsedu Veta opätovne hlasovala na 55. zasadnutí, keď hlasovala 173, zostala na pôvodnom návrhu zákona (uznesenie 2419 zo 174 poslancov, ktorí predložili 103 poslancov za, 55 proti). Schválený zákon bol doručený predsedovi vlády 3. mája 2006 a bol uverejnený v zbierke zákonov vo výške 64 pod číslom 187 / 2006 Z.z.
33. Ústavný súd konštatuje, že zákon o nemocenskom poistení, ktorý zahŕňa sporné ustanovenie, bol prijatý a vydaný v rámci ústavných právomocí a ústavného postupu.
34. Podobne boli splnené podmienky článku 95 ods. 2 ústavy a článku 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde. V prípade odvolateľa ide o ustanovenie zákona týkajúceho sa jeho rozhodovacích činností, ktoré sa má použiť okamžite pri riešení veci. Ide teda o skutočnú konkrétnu kontrolu ústavnosti zákona, ako vyplýva z preambuly skutkového a právneho základu veci (pod 3 až 11). Návrh teda spĺňa podmienky konania na Ústavnom súde pre takúto vec.
Úmyselné preskúmanie návrhu
35. Podľa článku 36 ods. 2 charty "Kto tvrdí, že bol skrátený o svoje práva rozhodnutím orgánu verejnej moci, môže postúpiť súd na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa charty však nie je vylúčené z právomoci súdu. "V protiklade so zásadou vyčíslenia (do 31.12.1991 pred prijatím zmeny a doplnenia Občianskeho zákonníka zákonom č. 519 / 1991 Z. z.), všeobecná zásada, podľa ktorej každé rozhodnutie orgánu verejnej moci môže byť predmetom preskúmania súdom, ak zákonodarca nepoužije rozsah stanovený zákonom na vylúčenie súdneho preskúmania (pôvodne tento zoznam bol vymedzený v oddiele 248 Občianskeho zákonníka a uvedený v prílohe A Občianskeho zákonníka podľa odseku 3 tohto ustanovenia).
36. Rozšírenie a intenzita tohto priestoru nie sú predmetom tohto konania, pretože obrat "pokiaľ nie je ustanovené zákonom inak" nemusí byť v tomto prípade vykladaný. Bolo by to potrebné v situácii, keď existuje otázka, či je zákonodarca obmedzený, aj keď nejde o zákaz vylúčenia vo veciach týkajúcich sa základných práv a slobôd. Odvolateľ však nevyžaduje odpoveď na túto otázku. V duchu článku 36 ods. 2 druhej charty tvrdí, že táto výhrada zákona je obmedzená nemožnou vylúčiť tieto rozhodnutia verejných orgánov týkajúce sa základných práv stanovených v charte. Toto ustanovenie funguje ako osobitné pravidlo vo vzťahu k článku 4 ústavy, ktorý vylučuje ochranu základných práv a slobôd vo všeobecnosti z právomoci súdov, a to nielen v kontexte rozhodnutí verejných orgánov.
37. Podobne článok 36 ods. 2 charty pôsobí ako osobitné ustanovenie v súvislosti s článkom 36 ods. 1 charty. Preto, ak sa vylúčenie správneho rozhodnutia týkajúceho sa "základných práv a slobôd" podľa charty zo súdneho preskúmania ustanovuje zákonom, predstavuje vylúčenie v rozpore s dvomi ústavnými predpismi ústavného poriadku v tejto oblasti; Inými slovami, pokiaľ ide o základné práva a slobody, zákon" inak "nemôže poskytnúť (vylúčenie), pretože by bol v rozpore s výhradou právomoci v oblasti základných práv a slobôd ustanovenou v článku 4 ústavy a výhradou práva na súdnu ochranu pred nezávislým a nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 charty. Za predpokladu, že:
a) o základných právach a slobodách podľa charty sa bude skutočne diskutovať. To isté sa bude uplatňovať vo svetle článku 10 ústavy vo vzťahu k medzinárodným dohodám, keďže podmienka, že zákon stanovuje niečo iné ako takúto medzinárodnú dohodu, by bola splnená;
b) bude to osobitné základné právo alebo sloboda, nielen všeobecná koncepcia, ktorá sa týka všetkého (základné práva a slobody ako také, demokratický poriadok základných práv a slobôd, sociálne práva alebo politické práva ako kategória), pretože inak by sa prakticky nezohľadňovalo súdne vylúčenie, keďže takýto systém alebo ľudský právny systém v zmysle článku 1 ods. 1 ústavy ovplyvňuje akúkoľvek činnosť štátu;
c) byť rozhodnutím verejného orgánu v správnom konaní. V tomto prípade nejde o obmedzenie súdnej ochrany, ale o určenie formy alebo postupu, v ktorom sa poskytne;
d) v skutočnosti budú pokryté základné práva a slobody. Postačí však, ak sa rozhodnutie týka základného práva (ako je stanovenie podrobností, povinností v súvislosti so zachovaním základných práv a slobôd), zasahovanie alebo dokonca porušenie nie je podmienkou, keďže nejde o ústavnú sťažnosť. Malo by sa dodať, že ak obrat, ktorý "sa týka" predstavuje intervenciu alebo dokonca porušenie základného práva, povedie to k povinnosti všeobecného súdu odvolávať sa na ústavný súd nielen vzhľadom na preskúmanie ústavnosti právneho poriadku, ktorý sám uplatňuje v zmysle článku 95 ods. 2 ústavy a článku 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ale aj vzhľadom na jeho výklad.
38. Článok 36 ods. 2 druhá veta charty neupresňuje, ktoré "základné práva a slobody" sú dotknuté alebo že sú dotknuté len niektoré z nich, či už v zmysle akéhokoľvek práva alebo inej kvalifikácie. Z definície tohto ustanovenia, ako aj z histórie jeho prípravy možno vyvodiť záver, že zákonodarca nemal v úmysle rozlišovať medzi rôznymi skupinami základných práv z akéhokoľvek hľadiska klasifikácie. Správne rozhodnutie, ktoré sa týka niektorých práv zakotvených v názve štvrtej charty, ako je tomu v prejednávanej veci (článok 30 ods. 1 charty), musí byť teda oprávnené na preskúmanie v oblasti administratívnej justície, ako aj administratívne rozhodnutie týkajúce sa práv zakotvených v hlavách 2 a 3 charty, ktoré nepodliehajú obmedzeniu vo forme článku 41 ods. 1 charty. Tento prístup k ustanoveniu charty, ktorý zaručuje právo na súdne preskúmanie (t. j. spravodlivé súdne konanie) týchto rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa niektorého zo základných práv zakotvených v charte, je zrejmý aj v judikatúre ústavného súdu [v súvislosti s rozhodnutím, ktoré má vplyv na právo slobodného výberu povolania v zmysle článku 26 ods. 2 charty, pozri konštatovanie o zásade práva na ochranu práv 11 / 2000 z 12. 7. 2001 (N 113 / 23 SbNU 105; 322 / 2001 Z. z.) a rozhodnutie o ňom súvisiace, dostupné na http: / nalus.ujud.cz, pokiaľ ide o právo na ochranu osôb so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle článku 29 ods. 2 charty, potom pozri odsek 1.
39. Hoci sa v judikatúre ústavného súdu objavilo aj uznesenie, ktoré vylučuje priame uplatňovanie článku 36 ods. 2 charty vo vzťahu k právam zakotveným v názve štvrtej charty (hospodárske, sociálne a kultúrne práva) v súvislosti s článkom 41 ods. 1 Charty [pozri napríklad uznesenie sp. zn. II. ÚS 524 / 06 z 29.11.2006, pozri uznesenie sp. zn. III. ÚS 233 / 01 z 10.7.2001 (U 25 / 23 SbNU 335) dostupné na http: / nalus.ujud.cz], nemôže so zreteľom na svoju právnu povahu a právne stanovisko vyjadrené ústavným súdom vyššie uvedeného (pod 38) ovplyvniť výsledok tohto konania vrátane iných dôvodov. Nie je rozhodujúce, na ktorý základný právny predpis sa uplatňuje správne rozhodnutie (otázka iných foriem verejnej správy sa v tejto veci nemusela riešiť), keďže v článku 36 ods. 2 charty neexistuje žiadne ustanovenie ako sedes materiae. V prvom rade treba zdôrazniť, že v prejednávanej veci nie je oddiel 158 písm. a) zákona o nemocenskom poistení samostatnou otázkou práva na primeranú fyzickú istotu v prípade pracovnej neschopnosti, ale záruky práva na súdne preskúmanie, ktoré je sformulované v rozsahu - dotýkať sa (alebo zachovávať podľa článku 4 ods. 1 charty), zasahovať (vstupovať do chránenej oblasti v medziach článku 4 ods. 2 charty) a porušovať (prerušiť slovnú zásobu stanovy - § 106), a tak zasahovať spôsobom, ktorý je v rozpore s článkom 4 ods. 2 charty, alebo inými už stanovenými ústavnými prípadmi. Hoci ústavný súd môže súhlasiť so závermi uvedenými v pripomienkach vlády Českej republiky a v požadovanom stanovisku CSSR k testu racionálnosti sociálnych práv, nemohlo to ovplyvniť výsledok konania.
40. Ústavný súd teda nenamieta proti tvrdeniu vlády alebo dožiadanej štátnej správy, ktoré sa týka podstaty a významu práva na primeranú materiálnu istotu v prípade pracovnej neschopnosti, ale neodkazuje na podstatu toho, čo musí odvolateľ posúdiť vzhľadom na svoje poslanie v oblasti ochrany základných práv a slobôd v zmysle článku 36 ods. 2 charty. V prejednávanej veci nejde o to, ako sa má rozhodnúť nárok v zmysle článku 30 ods. 1 charty, ale o to, či by súd mal mať právomoc rozhodovať o vyplácaní nemocenských dávok za podmienok stanovených zákonom. V prejednávanej veci regionálny súd zamietol túto právomoc na základe sporného ustanovenia a odvolateľ ako odvolací dôvod spochybňuje rovnakú prekážku, pokiaľ ide o možnosť podriadiť závery regionálneho súdu svojej kognici. Právna úprava v zmysle článku 41 ods. 1 Charta môže špecifikovať podrobnosti práva na primeranú fyzickú istotu v prípade pracovnej neschopnosti uvedenej v článku 30 ods. 3 charty a okrem toho jej obmedzenia podľa článku 41 ods. 1 charty. Tieto a len tieto podrobnosti a obmedzenia sa preto posudzujú podľa článku 41 ods. 1 charty. Nemôže sa vzťahovať na obsah chránený článkom 36 ods. 2 charty, už vôbec článok 4 ústavy, pretože v tomto prípade sa ústavný súd domnieva, že je jedným zo základných prvkov demokratického právneho štátu.
41. Ak je výplata choroby (aj po skončení obdobia podpory) spôsobená špecifikáciami (podrobnosti) článku 30 ods. 1 charty, je to nevyhnutne výsledkom splnenia podmienok uvedených v bode 37 pre situácie, v ktorých zákon "inak" nemôže stanoviť. Uplatňovanie podmienok pre konkrétnu formu práva na primeranú materiálnu bezpečnosť v prípade práceneschopnosti v práve nemocenského poistenia sa preto neposudzuje, ale ustanovenia článku 36 ods. 2 charty sa vykladajú tak, že ak "v hre "základných práv a slobôd (t. j. ak sú dotknuté alebo musia byť zachované), zákonodarca nemôže" inak" uplatňovať. Tu je možné namietať proti zneniu ústavy, je však vhodné uplatniť výklad v dubio pre libertate. Preto nie je úlohou ústavného súdu v rámci osobitnej kontroly ústavnosti oddielu 158 písm. a) zákona o zdravotnom poistení vykladať odvolateľovi, či existuje ústavná výška dávky, ako sa vypočíta, forma žiadosti atď., ale či je výsledok rozhodnutia o takejto dávke vôbec relevantný pre základné právo, ktoré by mohlo byť dotknuté bez toho, aby bolo dotknuté alebo dokonca porušené. Predmet sa teda pohybuje v oblasti garanta práva na súdnu ochranu podľa článku 4 ústavy a článku 36 ods. 1 a 2 charty, a nie v oblasti sociálnych práv uvedených v článku 30 Charty alebo článku 26 ods. 1 charty, keďže výsledkom posúdenia zdravia žalobkyne bolo tiež dospieť k záveru, aké práce sa môžu ďalej vykonávať v prípade predčasného nadobudnutia.
42. V prípade procesných záruk na ochranu základných práv, ako sa ustanovuje v charte, povaha akéhokoľvek zásahu v ich hmotnom charaktere nie je relevantná [a v tomto prípade nie je ani relevantná, pozri rozsudok ústavného súdu o regulačných poplatkoch v oblasti zdravotníctva sp. zn. Ak sa rozhodnutie orgánu verejnej moci týka základného práva, či už vzhľadom na podrobnosti, podmienky, obmedzenia (nie je potrebné porušovať alebo skracovať), zákonodarca môže usúdiť, že nemožnosť uplatniť tieto záruky je vzhľadom na uvedené ustanovenia ústavného poriadku bez ďalších protiústavných opatrení. Bez procesných záruk uplatňovania základných práv by v skutočnosti nebolo možné poskytnúť individuálnu ochranu pred takýmito nezákonnými rozhodnutiami verejných orgánov.
43. Na základe uvedených všeobecných úvah sa Ústavný súd rozhodol preskúmať, či sa rozhodnutie o výplate choroby po uplynutí obdobia podpory, ktoré je predmetom sporu v prejednávanej veci, týka jedného zo základných práv, konkrétne práva na primeranú fyzickú istotu v prípade pracovnej neschopnosti, najmä podľa článku 30 ods. 1 charty, alebo, vzhľadom na možnosť (v zmysle článku 27 zákona o nemocenskom poistení), záveru o výkone trvalého zamestnania alebo povolania aj podľa článku 26 charty.
44. Ako vyplýva z zákona o nemocenskom poistení, ktorý je súčasťou právnych predpisov stanovujúcich okrem iného podrobnosti o právach zaručených v článku 30 Charty, tzv. nemocenské poistenie je druh dávky poskytovanej nemocenským poistením, ktorého výplata je oprávnená na platbu, ktorej poistenec bol dočasne práceneschopný alebo bol nariadený v karanténe podľa osobitných právnych predpisov, ak dočasná práceneschopnosť alebo nariadené karanténa na viac ako 14 kalendárnych dní (alebo v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013), pozri oddiel 23 zákona 187 / 2006 Z. z. v znení zmien a doplnení. Ostatné podmienky nároku na nemocenské poistenie sú ustanovené v oddieloch 24 a 25 zákona č. 187 / 2006 Z. z. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov. Obdobie podpory, t. j. obdobie, počas ktorého sa má vyplácať dávka, sa končí dňom ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nariadeného karantény; Obdobie podpory však nepresiahne 380 kalendárnych dní odo dňa dočasnej práceneschopnosti alebo karantény, pokiaľ zákon neustanovuje inak (§ 26 ods. 1 zákona č. 187 / 2006 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).
45. Podľa článku 27 zákona o nemocenskom poistení sa po skončení obdobia podpory nemocenské poistenie vypláca na žiadosť poistenca za obdobie stanovené v rozhodnutí inštitúcie nemocenského poistenia, ako to uvádza lekár inštitúcie nemocenského poistenia, ak možno očakávať, že poistenec získa pracovnú kapacitu v krátkom časovom období, ale nie viac ako 350 kalendárnych dní od skončenia obdobia podpory, a to aj v prípade dlhodobej poistenej činnosti; Môže sa to urobiť aj opakovane, pričom jedno predĺženie nemocenskej platby nepresiahne 3 mesiace. Podľa prvej vety sa nemocenské dávky môžu vyplácať najviac na obdobie 350 kalendárnych dní od skončenia obdobia podpory. Ustanovenia článku 30 ods. 1 a článku 26 ods. 1 až 3 charty (platba dávok a vzťah k súčasnej poistenej činnosti a budúcim činnostiam) sú preto dotknuté.
46. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o vyplácaní nemocenského príspevku po skončení obdobia podpory predstavuje rozhodnutie, ktorým osoba (žiadateľ) má nárok na fyzickú istotu (prínos) v situácii, keď osoba (dočasne) nie je schopná pracovať. Je to jasne rozhodnutie, ktoré sa týka práva na primeranú materiálnu bezpečnosť v prípade pracovnej neschopnosti. Ústavný súd súhlasí so záverom odvolateľa, že sporné ustanovenie oddielu 158 písm. a) zákona o nemocenskom poistení, ktoré stanovuje vylúčenie tohto rozhodnutia zo súdneho preskúmania, je natoľko jasné, že ho nemožno vykladať ústavným spôsobom; Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto potrebné odchýliť sa od tohto ustanovenia v súvislosti s rozhodnutiami verejných orgánov.
47. Vo vzťahu k zisteniu sp. zn. Zároveň je to však akt, ktorý ovplyvňuje základné právo zaručené chartou (článok 30 ods. 1). Delegácia sporného ustanovenia tak potvrdzuje ústavný výklad § 70 písm. d) správneho rokovacieho poriadku, ako ho vymedzil ústavný súd v tomto rozsudku (odôvodnenie č. 36 rozsudku z 15. novembra 2001, Pl.
48. Podľa názoru vlády, že predmetné základné právo nie je v prvom rade právom na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 2 charty, ale právom na primeranú materiálnu bezpečnosť v prípade pracovnej neschopnosti podľa článku 30 ods. 1 charty, možno konštatovať, že právo zaručené článkom 36 ods. 2 charty je procesným právom, ktoré je spojené s uplatňovaním iného hmotného práva (ktoré má prístupný charakter). Ak je toto základné právo jedným zo základných práv zaručených chartou (tu je právo na primeranú materiálnu bezpečnosť v prípade pracovnej neschopnosti podľa článku 30 ods. 1 charty, otázka možnosti obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností v zmysle článku 26 ods. 2 charty), je povinnosťou ústavného súdu zabezpečiť procesné záruky ochrany tejto základnej funkcie práva. Právo na prístup k súdu, ako aj k iným procesným právam, ktoré patria do všeobecnej koncepcie "práva na spravodlivý proces," nie je samoúžitkové, musí sa vždy vnímať vo väzbe chráneného základného práva. Zároveň však právo na prístup k súdu možno považovať za súčasť ústavne vyhovujúceho stupňa dodržiavania práva na primeranú materiálnu bezpečnosť v prípade pracovnej neschopnosti.
49. V súvislosti s obavami, ktoré vyjadrila vláda, že výnimka sporného ustanovenia zákona o zdravotnom poistení by viedla k preskúmaniu všetkých rozhodnutí na základe lekárskych stanovísk, je potrebné poznamenať, že súdne preskúmanie je [v súlade so zisteniami sp. zn. Iné rozhodnutia orgánov verejnej moci založené na lekárskych stanoviskách, ktoré nemôžu byť zahrnuté do týchto kategórií, budú podliehať vylúčeniu zo súdneho preskúmania (pokiaľ, samozrejme, osobitný zákon neustanovuje inak).
50. V tejto súvislosti Ústavný súd považuje za potrebné upozorniť na situáciu v konkrétnej záležitosti, ktorá nie je určená na jej riešenie, ale poukazuje na problém, o ktorý ide v prejednávanej veci. Žalobkyňa v rámci konania o začatí konania podľa sp. zn. 43 Ad 21 / 2013 na Krajskom súde v Prahe tvrdila (porazený pod 6) skutočnosti, ktoré nemožno vynechať pri posudzovaní námietok vlády Českej republiky a ČSSZ. Tvrdí sa, že zamietavé rozhodnutie o výplate choroby po uplynutí obdobia podpory nemá vplyv na základné práva zaručené chartou, pretože žiadateľ buď získal nárok na prácu, a preto stratil dôvod na poskytnutie fyzickej istoty vo forme nemocenských dávok, alebo v prípade dlhodobej alebo trvalej práceneschopnosti v dôsledku choroby alebo úrazu je zaistený invalidnýmdôchodkom za podmienok stanovených zákonom. Okrem toho podľa vlády bude podnik ČSSZ na základe podaného odvolania opäť požadovať posúdenie zdravotného stavu odvolateľa od oddelenia zdravotnej služby pre posudzovanie príslušnej ČSSZ v zmysle článku 149 ods. 4 správneho nariadenia. Až do prijatia rozhodnutia o odvolaní sa teda zdravotný stav žiadateľa posudzuje celkovo trikrát dvoma službami posudzovania zdravotnej spôsobilosti. Žalobca však tvrdí inak (pod 6) a bez možnosti preskúmania jeho pohľadávky nezávislým súdom zostáva bez právnej ochrany. Inými slovami, ak je to v rozpore s právom ústavného súdu, ako je uvedené v sp. zn.
51. Okrem toho možno poznamenať, že v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej moci založeného na odbornom posudzovaní zdravotného stavu budú súdy zaobchádzať s takýmto stanoviskom podobným spôsobom ako s inými prvkami profesijného charakteru. Treba mať na pamäti, že bez ohľadu na profesijný aspekt prípadu môžu tieto dokumenty a ich vydanie tiež preukázať nezákonnosť (napr. stanovisko poskytol lekár, ktorý na to nebol oprávnený, alebo to bolo posúdenie preukazujúce zjavné prvky drzosti, správa obsahuje tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťami, bolo predložené za iných okolností, ako sú uvedené). Takáto nezákonnosť sa môže zohľadniť aj v situáciách, keď verejný orgán vydávajúci rozhodnutie na profesionálnom základe (vo forme záväzného stanoviska) má minimálnu administratívnu právomoc.
52. Odvolací systém v správnom konaní, ako ho stanovuje zákon vo vzťahu k týmto druhom rozhodnutí, nemôže preklenúť ústavný deficit bez preskúmania nezávislými súdmi. Samotný rozsah súdneho preskúmania rozhodnutia tohto druhu je však už úplne v rukách správneho súdnictva a nie je úlohou ústavného súdu, aby ho definoval, pretože jeho koňak je v tomto konaní obmedzený na to, aby určil, či sa zásah do práva na súdnu ochranu uskutočnil pred rozhodnutím verejného orgánu v prípade, že sa takéto rozhodnutie týka konkrétneho základného práva alebo slobody. Preto zdôrazňuje, že toto rozhodnutie len otvára cestu pre súdne preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov, ktoré porušujú ústavný poriadok, a nie nevyhnutne pre konanie žalobcu v konaní pred správnymi súdmi.
Záver
53. Ústavný súd dospel k záveru, že rozhodnutie o vyplácaní práceneschopnosti po skončení obdobia podpory je rozhodnutím týkajúcim sa základného práva zakotveného v článku 30 ods. 1 charty alebo článku 26 ods. 1 a 3 charty. Vylúčenie tohto rozhodnutia zo súdneho preskúmania je v rozpore s ustanoveniami článku 36 ods. 2 druhej charty v spojení s článkom 4 ústavy, a preto sa musí dodržať návrh na zrušenie článku 158 písm. a) zákona o nemocenskom poistení.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | 14 / 2015 Z. z., o návrhu na zrušenie § 158 písm. a) zákona č. 187 / 2006 Z. z. o nemocenskom poistení |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 29.01.2015 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0