Ústavný súd zistil č. 114 / 2022 Z. z.
Ústavný súd zistil 22. marca 2022 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
10.05.2022
Zobrazeno prvních 200 z celkem 364 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
114
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Dňa 22. marca 2022 Ústavný súd rozhodol podľa bodu pl. ÚS 39 / 18 na plenárnom zasadnutí 22. marca 2022, ktoré sa skladá z podpredsedu Súdneho dvora Milady Tomkovej a sudcov Ľudovíta Davida, Josefa Fialea, Jana Filipa (spravodajcu sudcu), Jaromíra Jirsyho, Tomáša Líčníka, Vladimíra Sládečeka, Radovany Suchaneka, Pavela Šámala, Vojtětěho Šimíčeka, Davida Uhíra a Jiřího Zemáneka na návrh skupiny senátorov, pre ktorých senátorka Jitka Seitlová Seitlová, zákonne zastúpená Dr. PhDr Stanislavom Balíkom, Ph.D., advokátom, sídlom Kolínskej 1686 / 13, Praha 3 - Vinohrady, o zrušení ustanovení § 1 ods. 1 rokovacieho poriadku Ústavného súdu Ústavy Súdneho dvora
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Predmet úpravy
1. Návrhom podľa článku 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde skupina 18 senátorov a senátorov (ďalej len "draktor") požiadala, aby Ústavný súd v konaniach podľa článku 87 ods. 1 písm. a) Ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") zrušil navrhované ustanovenia zákona č. 416 / 2009 Z. z. o urýchľovaní výstavby dopravnej, vodnej a energetickej infraštruktúry a elektronických komunikácií (ďalej len "zákon o linkách") v znení neskorších zmien a doplnení spolu s prílohou k nemu z dôvodu ich rozporu s ústavným poriadkom (ďalej len "sporné ustanovenia" jednotlivo "sporné ustanovenia" a "napadnutá príloha"); novozavedený tzv. "Linerský zákon" (pozri článok I ods. 1 zákona č. 403 / 2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416 / 2009 Z. z. o urýchľovaní výstavby dopravnej, vodnej, energetickej a elektronickej infraštruktúry a ďalších súvisiacich zákonov - ďalej len "zákon č. 403 / Z. z. 2020").
Tvrdenia odvolateľa
2. Návrh odvolateľa na zrušenie sporných ustanovení odôvodňuje ich údajný rozpor s článkom 11 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") a článkom 36 Charty, podľa ktorého inštitúcie na ochranu integrity bytov uvedené v článku 12 Charty a na ochranu podnikania uvedené v článku 26 ods. 1 charty majú byť "zvážené." Odvolateľ tiež odkazuje v návrhu na zásady ochrany nadobudnutých práv a legitímnej dôvery, ako aj na zákaz spätnej aktivity a zákaz vyhlásení verejného záujmu podľa zákona. Odvolateľ vo svojej žalobe zo svojho pohľadu pripomína príslušnú judikatúru ústavného súdu, z ktorej posudzuje zistenia ústavného súdu z 28.6.2005 sp. zn. Vzhľadom na širší kontext návrh potom pripomína zistenie z 19. júla 2016 sp. zn. Všetky rozhodnutia ústavného súdu sú k dispozícii na http: // nalus.ujud.cz.
3. Odvolateľ tvrdí, že sporné ustanovenia zákona o linkách (bez ich ďalšieho rozlišovania) sú v rozpore s článkom 11 Charty. Vyhlasujú verejný záujem o niektoré budovy podobným postupom, aký zistil ústavný súd v sp. zn. Pl. ÚS 24 / 04 ("Jezy na Labi"), ktorým sa zrušil § 3a zákona č. 114 / 1995 Z. z., o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov a v sp. zn. Pl. ÚS 24 / 08 ("letové a pristávacie trasy letiska Praha Ruzyně"), ktorým sa zrušil zákon č. 544 / 2005 Z. z. o výstavbe vzletových a pristávacích trás letiska 06R - 24L Prague Ruzyně. Na základe právneho vyhlásenia verejného záujmu odvolateľka zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nie je možné najmä vylúčiť z spornej prílohy, v ktorej sa niektoré budovy podliehajúce spornému § 4a zákona o lodnej doprave uvádzajú tak, že povaha sporných ustanovení sa vyprázdňuje ako normatívny akt, ktorý je spojený s významnými prvkami individuálneho správneho aktu. Napadnuté ustanovenia vrátane spornej prílohy preto nemajú všeobecný charakter. Odvolateľ sa domnieva, že veci, ktorými sa zaoberali dva zistenia ústavného súdu (s. zn.
4. Odvolateľ ďalej odkazuje vo svojom návrhu na údajný rozpor sporných ustanovení so zásadami ochrany nadobudnutých práv, legitímnej dôvery a protiústavnej retroaktivity na tvrdenia uvedené v bodoch 147 až 149 konštatovania ústavného súdu z 19. apríla 2011 v preambule ÚS 53 / 10, ktoré považuje za plne uplatniteľné na posudzovanú vec.
5. Odvolateľ sa tiež snaží o vykonanie tzv. testu proporcionality sporných ustanovení, v ktorom sa uvádza, že intenzita verejného záujmu na jednej strane a ochrana vlastníckych práv na strane druhej sa musia posúdiť, pričom sa berie do úvahy, že verejný záujem v konaní, ktoré sa uvádza v napadnutých ustanoveniach, nie je rovnako intenzívny vo všetkých prípadoch uvedených v prílohe k právu o linkách. Pokiaľ ide o test proporcionality, odvolateľka zdôrazňuje neprimeranosť paušálnej úpravy prostredníctvom "neoprávnenej priority," na ktorej sú založené sporné ustanovenia, podľa odvolateľa, pretože sa domnievajú, že všetci vlastníci dotknutého pozemku budú mať bez rozdielu neprimerané finančné požiadavky s vylúčením vyrovnania dohodou a budú "spôsobovať ťažkosti." Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckych práv je tiež najdôležitejším prostriedkom (pomerultima) z hľadiska verejného záujmu a pripravuje sa na použitie viacerých procesných prostriedkov na dosiahnutie stanovených cieľov, ktoré nebudú vykazovať známky tlaku na vyvlastnenie v dôsledku neústavného skrátenia vyvlastnenia. Podľa odvolateľa musí byť určenie výšky náhrady za vyvlastnenie spravodlivé a nesmie byť vykonané pod tlakom uvedeného zníženia vyvlastnenia. Odvolateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že vlastníci nehnuteľností z účinnosti sporných ustanovení podliehajú odlišnému, menej priaznivému právnemu režimu, ktorý im narúša ich vlastníctvo "defektom," o ktorom nevedeli, kedy tento majetok nadobudli a nemohli očakávať, že ho uvidí v budúcnosti.
6. Odvolateľ poukazuje na účinnosť legislatívneho procesu vedúceho k prijatiu sporných ustanovení, ktoré boli okrem novoprijatých ustanovení začlenené do zákona č. 169 / 2018 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 416 / 2009 Z. z. o zrýchlení výstavby dopravnej, vodnej, energetickej a elektronickej komunikačnej infraštruktúry v znení zmien a doplnení a iných súvisiacich právnych predpisov (ďalej len "zmena a doplnenie zákona o trati"). Podľa odvolateľa sa mali obísť štandardné postupy platné pre rokovanie o štátnych účtoch, keďže parlamentná legislatívna iniciatíva je inštitúcia určená pre opozičných poslancov, nie nástroj ministerských a koaličných poslancov, ktorí s jej pomocou, hovoria odvolateľ," zjednodušia legislatívne postupy. "Hoci okolnosti predloženia návrhu na zmenu a doplnenie zákona o linkách samy osebe nevytvárajú protiústavný charakter sporných ustanovení, domnieva sa, že by sa mala zdôrazniť účinnosť "tvrdenia verejného záujmu" s cieľom uľahčiť výkonný proces prípravy a realizácie vybraných budov na úkor ochrany dotknutých vlastníkov nehnuteľností.
7. Napadnutá neústavnosť rôznych sporných ustanovení je žalobkyňa oprávnená v nasledujúcom poradí (nie podľa systému zákona o lodnej doprave).
Námietka protiústavnosti prílohy k právu o trati
8. V napadnutej prílohe k Linerovmu zákonu odvolateľ namietal proti zoznamu (sc. výberu) štruktúr dopravnej infraštruktúry, ktorý nebol odôvodnený v dôvodovej správe a mal sa vykonať bez akýchkoľvek objektívnych kritérií vrátane času a bez zohľadnenia stupňa rozšírenia zvolenej stavby. Takisto chýba rozlišovanie medzi tým, či sa budovy v prílohe, na ktoré sa môže vzťahovať procedurálny inštitút predbežných rozhodnutí, považujú len za tzv. nové budovy predmetných budov, alebo za budovy zastúpené úpravami, opravami alebo údržbou budov, ktoré už boli dokončené. Ak by sa predmetný procesný inštitút mal zamerať len na tzv. nové budovy, odvolateľ to považuje za potvrdenie teórie, že nejde o regulačný akt, ale o individuálny akt (na jedno použitie, rozdiel v stavebníctve alebo údržbe atď.). Naopak, ak by procesný inštitút predbežného rozhodnutia mal mať vplyv aj na úpravy alebo opravy týchto budov, potom kritériá, ktorými sa riadi uplatniteľnosť dočasného rozhodnutia podľa odvolateľa, chýbajú, napríklad, vyjadrenie minimálnej finančnej hranice investičných nákladov, ktoré by mohla prekročiť osobitná úprava v zmysle článku 4a zákona o linkách. Žalobkyňa na príklade regionálnej železničnej trate Otrokovice - Vizovice, ktorá je uvedená v prílohe ako jediná regionálna železničná trať, zatiaľ čo porovnateľná trať typu Český Těšín - Frýdek-Místek alebo Lužná u Rakovnik - Chomutov v napadnutej prílohe chýba, a to záverom, že výber budov uvedených v nej možno považovať za úplne náhodný.
Neústavná námietka § 4a zákona o linkách
9. Z ďalej uvedených dôvodov sa odvolateľ domnieva, že ustanovenie § 4a zákona o linkách je protiústavné a ďalej zdôrazňuje jeho nejednoznačnosť, neznámosť, nestrannosť a kusitu, ktoré nemožno preklenúť ústavným jednotným výkladom.
10. Podľa odvolateľa bola zásada dvojitého správneho konania v rámci vymedzených postupov vyvlastnenia prenechaná na bremeno vyvlastnenia. Pojem dočasné rozhodnutie je v rozpore s požiadavkami článku 11 ods. 4 charty, medzi ktorými odvolateľka uvádza neprípustnosť postupného zrušenia postupu vyvlastnenia na časť týkajúcu sa samotného vyvlastnenia (t. j. stiahnutie alebo obmedzenie vlastníckeho práva) a na časť týkajúcu sa určenia výšky náhrady za vyvlastnenie. Rozhodnutie o výške náhrady sa má prijať včas, pretože zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje dĺžku obdobia medzi zrušením vlastníckeho práva a rozhodnutím o výške náhrady. Porušuje tiež zásadu rozdelenia právomocí z dôvodu, že hoci súdy nemajú mať zavedené dostatočné materiálne a personálne podmienky, aby mohli účinne rozhodovať o možných administratívnych žalobách alebo odvolaniach proti dočasným rozhodnutiam v rámci právne obmedzenej lehoty 60 dní, sú "účinne prenesené do programu správneho konania" v dôsledku zrušenia konania o preskúmaní.
11. Odvolateľ okrem toho namieta voči Inštitútu predbežných rozhodnutí tak, aby "v skutočnosti bolo konečným rozhodnutím vo veci samej," ak by rozhodnutie na základe prípadu bolo právom len rozhodnutím o tom, či sú zákonné podmienky vyvlastnenia alebo či je žiadosť vyvlastniteľa opodstatnená v celom rozsahu. Za právnou právomocou takéhoto (skutočne dočasného) rozhodnutia na základe prípadu by malo nasledovať rozhodnutie vo zvyšnej časti prípadu, ktoré by pozostávalo z vyhlásenia o odňatí vlastníckeho práva a výkazu o výške náhrady za vyvlastnenie. Odvolateľ ďalej vyjadruje pochybnosti o tom, či pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie zákon č. 184 / 2006 Z. z., o odstúpení alebo obmedzení vlastníckeho práva na pozemok alebo výstavbu (zákon o vyvlastnení) v znení neskorších predpisov (zákon o vyvlastnení) a či je alebo nie je článok 4a ods. 5 zákona o linkách povinný. Podľa odvolateľa by bolo údajné predbežné rozhodnutie konečné aj vo vzťahu k výške náhrady za vyvlastnenie, ak by vyvlastnenie bolo povinné prijať závery znaleckého posudku.
Námietka protiústavného § 2f zákona o lodnej doprave
12. Na základe článku 2f zákona o linkách odvolateľka tvrdí, že sa zakladá na predpoklade realizácie cielenej stavby, t. j. na myšlienke, že v prípade, že sa bude merať raz alebo navždy, sa prieskum uskutoční v budúcnosti. Ak by sa však výstavba neuskutočnila na takomto pozemku, na ktorom boli vykonané opatrenia alebo prieskumné práce, vlastník by bol "veľmi obmedzený" na základe "veľmi predbežného posúdenia budúcej výstavby." Toto ustanovenie je tak ľahko zneužité tým, že investor je oprávnený vykonávať merania a prieskumy na viacerých trasách s vedomím, že výstavba sa už nebude vykonávať na jednom alebo viacerých z nich. Vzhľadom na neexistenciu konania, v rámci ktorého je stavba umiestnená alebo povolená, a teda podľa odvolateľa "konkrétny predmet verejného záujmu ešte nie je jasne vymedzený," intenzita ochrany vlastníckych práv prevyšuje intenzitu údajného verejného záujmu. Okrem toho test proporcionality nepodporuje možnosť "prieskumných prác," pretože jeho intenzita je výrazne vyššia ako intenzita meraní, a preto sa odvolateľka domnieva, že môže viesť k trvalému odpisovaniu pozemku (napr. k vykonaniu stanoveného odškodnenia, ale bez možnosti úplného obnovenia v čase životnosti vlastníka).
13. Sporné ustanovenie ako celok nerozlišuje medzi pozemkom a jeho zložkami, a preto má umožniť meranie a prieskumné práce v obytných a obchodných priestoroch. V tejto súvislosti odvolateľ tvrdí, že napadnutý článok 2f zákona o linkách je v rozpore s článkom 12 charty alebo článkom 26 charty. Podľa odvolateľa by údajným nedostatkom nariadenia obsiahnutého v napadnutom § 2f zákona o lodnej doprave mala byť neexistencia požiadavky na prítomnosť vlastníka alebo nájomcu nehnuteľnosti pri vykonávaní meraní alebo prieskumných prác a neexistencia osobitného režimu na vykonávanie takýchto zásahov, čo by zdôraznilo prvok výnimočnej povahy takýchto aktov (na porovnanie odvolateľ odkazuje na "kontrolu právnickej firmy v rámci naliehavého aktu alebo trestného konania, v ktorom je stanovená povinnosť zástupcu českej advokátskej komory"). Sporné ustanovenie neobsahuje žiadne obmedzenia vo forme časového limitu pre merania a prieskumné práce ani podmienky pre ich "efektívnosť a racionalitu," čo vedie k nedostatočnej ochrane vlastníkov pred ich zneužitím alebo vykorisťovaním.
Variácie ústavne konzistentného riešenia spornej právnej úpravy
14. Hoci si odvolateľka vlastnými slovami uvedomuje, že ústavný súd je len takzvaným negatívnym zákonodarcom a nie je oprávnená žiadnym spôsobom zasahovať do sporného ustanovenia, ponúka "určitú analógiu" v nariadení o naliehavých trestných konaniach na samom konci návrhu. Ako možný variant riešenia konformity ústavy (t. j. namiesto prijatia napadnutého § 4a zákona o línii odkazujúceho na konkrétny zoznam budov v spornej prílohe) ponúka model, v ktorom by sa na základe vopred stanovených kritérií v zákone vytvorila možnosť nahradiť konkrétnu stavbu podľa osobitného režimu individuálnym správnym aktom.
Aktívna procesná legitimita a podmienky riadenia
15. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde je skupina najmenej 17 senátorov oprávnená podať návrh na zrušenie zákona alebo jeho individuálnych ustanovení. Návrh, ktorý je predmetom preskúmania, predložila skupina 18 senátorov, ako vyplýva z dokumentu o podpise pripojeného k návrhu, ku ktorému každý senátor individuálne potvrdil, že bol pripojený (§ 64 ods. 5 zákona o ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 320 / 2002 Z. z.). Žiadateľ preto spĺňa podmienku aktívnej legitimity.
16. Návrh v čase podania obsahoval všetky požadované právne požiadavky a bol prípustný podľa § 66 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Zb. Zároveň neexistuje dôvod na ukončenie konania podľa § 67 zákona o ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Zb.
17. Ďalšie zmeny a doplnenia spornej právnej úpravy sú podrobne uvedené ďalej v častiach V a VI. Možnosť súčasného a samostatného napadnutia ustanovení prílohy k právnemu predpisu o trati, pozri oddiel IX.
Pripomienky účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania k obsahu žaloby
18. Ústavný súd v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 69 zákona o ústavnom súde v znení neskorších predpisov vyzval Komoru zástupcov a senát (ako účastníkov konania) a vládu, aby spolu s ombudsmanom (ako potenciálnymi vedľajšími účastníkmi konania) rozhodli, či vstúpiť do konania, a ak je to vhodné, aby sa vyjadrili k obsahu návrhu.
19. Ombudsman oznámil ústavnému súdu listom doručeným 12. apríla 2019, že sa nezapojí do konania o žiadosti v zmysle článku 69 ods. 3 zákona o ústavnom súde v znení zmien.
Pripomienky poslaneckej komory
20. Pripomienky poslaneckej komory z 23. apríla 2019 sa týkajú len formálnych aspektov legislatívneho procesu, ktoré viedli k prijatiu sporných ustanovení. Vo svojich pripomienkach poslanecká komora uviedla, že skupina poslancov v poslaneckej komore predložila návrh zmeny zákona o linkách, ktorým sa sporné ustanovenia zaviedli do rokovacieho poriadku 31. januára 2018, o ktorom sa diskutovalo pod číslom poslaneckej snemovne 76 / 0. V prvom čítaní návrhu zákona, ktorý sa konal 2. a 6. marca 2018, bol návrh určený na prerokovanie Hospodárskeho výboru a Výboru pre ústavné právo. Hospodársky výbor prerokoval návrh zákona a 4. mája 2018 vydal uznesenie členom ako House Press 76 / 6. Ústavný právny výbor prerokoval návrh zákona a 15. mája 2018 vydal uznesenie členom ako House Press 76 / 7. Druhé čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 30. mája 2018 na 13. zasadnutí poslaneckej komory, zhrnutie predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bolo pripravené ako House Press 76 / 8 a poslané poslancom 1. júna 2018. V treťom čítaní sa o návrhu zákona diskutovalo 29. júna 2018 na 16. zasadnutí poslaneckej komory, kde bol schválený hlasovaním č. 70 (uznesenie č. 297), z čoho 160 poslancov hlasovalo za návrh zákona 156 poslancov a proti nemu nikto. Následne 2. júla 2018 Komisia postúpila návrh zákona senátu, ktorý ho prerokoval a schválil 18. júla 2018 (uznesenie 443). S cieľom podpísať prezident republiky bol zákon vydaný 20. júla 2018 a podpísaný 1. augusta 2018. Zákon bol uverejnený v Zbierke zákonov vo výške 86 pod č. 169 / 2018 Z.z. Podľa poslaneckej komory bola zmena zákona o trati riadne schválená, podpísaná prezidentom republiky a uverejnená. Podľa názoru poslaneckej komory neexistuje žiadny iný spôsob, ako dospieť k záveru, že zákonodarca konal v presvedčení, že sporné ustanovenia "sú zlučiteľné s ústavou a naším právnym štátom," ale že posúdenie ústavnosti zákona je na Ústavnom súde, aby rozhodol o tejto otázke.
Vyhlásenie senátu
21. Senát na začiatku svojich pripomienok z 24. apríla 2019 podrobne preskúma obsah návrhu odvolateľa (bod I pripomienok). Bod II pripomienok senátu obsahuje citáciu znenia sporných ustanovení. Bod III vyhlásenia sumarizuje priebeh diskusie a schválenie novely zákona o linkách v Senáte. Návrh bol predložený Senátu 2. júla 2018 a organizačný výbor ho nariadil Výboru pre hospodárske, poľnohospodárske a dopravné záležitosti ako záručnému výboru. Prerokovala ho na svojom 27. zasadnutí (uznesenie 218) 11. júla 2018 a odporučila ho senátu na schválenie, ako to uvádza parlamentná komora. Druhý senátny výbor, ktorému bol návrh nariadený, bol ústavný právny výbor, ktorý ho 11. júla 2018 tiež odporučil na schválenie rezolúciou 126, ako to uvádza poslanecká komora. Posledným výborom, ktorému bol návrh nariadený, bol Výbor pre územný rozvoj, verejnú správu a životné prostredie, ktorý tiež odporúčal schválenie návrhu, ako ho na svojom 19. zasadnutí 17. júla 2018 uviedla parlamentná komora uznesením č. 119. Senát klasifikoval tlač na svojom 16. zasadnutí a prediskutoval ju 18. júla 2018 širokou diskusiou o návrhu zákona. Medzi najdiskutovanejšie body patrili aj sporné ustanovenia, ktoré v návrhu vymedzil odvolateľ. Senát tiež cituje prejavy niektorých senátorov a ich argumenty za a proti prijatiu novely zákona o líniách. Po ukončení všeobecnej rozpravy senát schválil návrh zákona, ako ho 18. júla 2018 uviedla Poslanecká komora v hlasovaní 16, keď 50 zo 69 prítomných senátorov namietalo proti návrhu zákona a 2 proti nemu. Na záver senát vyjadril svoje presvedčenie, že pri diskusii o zmene a doplnení zákona o líniách konala v rámci ústavných právomocí, ktoré mu boli zverené, a v súlade s ústavným postupom, pričom opustil samotný ústavný súd, aby posúdil ústavnosť sporných ustanovení.
Pripomienky vlády
22. Vláda 29. apríla 2019 prijala rezolúciu č. 282, v ktorej schválila začatie konania, navrhla jeho zamietnutie a povolila ministrovi spravodlivosti v spolupráci s ministrom dopravy vypracovať a zaslať pripomienky vlády k návrhu odvolateľa.
23. V tomto vyhlásení vláda zhrnie názor, že sporné ustanovenia sú v súlade s ústavným poriadkom, ktorý je najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie legitímneho cieľa, t. j. urobiť pozemky alebo budovy potrebné na realizáciu výstavby dopravnej infraštruktúry potrebnej na podstatne zefektívnenie hospodárskeho blahobytu krajiny. Vláda potom prostredníctvom vybraných údajov týkajúcich sa trvania prípravných alebo povoľovacích procesov pri výstavbe niektorých úsekov diaľnic v Českej republike poukazuje na spoločenskú a ekonomickú povahu otázky vyvlastnenia, pretože ich nedostatočná dĺžka zostáva základnou prekážkou realizácie verejných inžinierov, a dokonca aj osobitné ustanovenia uvedené v § 3a až 3c zákona o linkách začleneného do tohto zákona predchádzajúcimi zmenami a doplneniami neprispeli k odblokovaniu súčasného stavu. Ako dva konkrétne prípady oneskorenej realizácie vláda uvádza výstavbu diaľničných úsekov D1 Přerov - Rikovice a diaľnice D11 Hradec Králové - Smiřice. Podľa vlády vlastníctvo nie je absolútnym právom, ale vykonáva aj iné funkcie; V tejto súvislosti vláda vo svojich pripomienkach odkazuje na zistenie ústavného súdu z 22.3.2005 sp. zn.
24. Otázku procesu prijímania novely zákona o líniách (pozri bod 6) odmieta vláda s odkazom na článok 41 ústavy, ktorý použila skupina poslancov zastupujúcich všetky politické strany, ktoré boli potom zastúpené v poslaneckej komore. Podľa článku 44 ods. 1 ústavy však vláda tiež prerokovala a súhlasila so zmenou zákona o linkách. Vzhľadom na to bola prijatá a vydaná zmena a doplnenie zákona o linkách v medziach ústavy, a to tak ústavným spôsobom.
25. Pokiaľ ide o vyhlásenie verejného záujmu zákonom a odvolateľka, ktorá namieta proti sporným ustanoveniam s článkom 11 Charty, vláda uvádza, že tvrdenie odkazujúce na judikatúru ústavného súdu, ktoré predstavujú zistenia 28.6.2005 sp. zn. Na rozdiel od prípadov, ktorými sa zaoberajú tieto zistenia, zmena a doplnenie zákona o linkách nevyhlasuje existenciu verejného záujmu v žiadnej výstavbe, ani nepriamo, spornými ustanoveniami (a inými ustanoveniami). Naopak, vláda zdôrazňuje, že aj v postupoch vyvlastnenia podľa zákona o lodnej doprave musí byť verejný záujem o vyvlastnenie preukázaný v každom jednotlivom prípade jednotlivo (oddiel 4 ods. 2 zákona o vyvlastnení).
26. Sporné porušenie zásady ochrany nadobudnutých práv, legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity sa podľa vlády ďalej nerozvíja a z návrhu nie je jasné, z čoho by mala pozostávať neprípustná spätná aktivita sporných ustanovení. Na rozdiel od odvolateľa sa vláda domnieva, že "v sporných ustanoveniach nemožno nájsť žiadny údaj o neprimeranom spätnom konaní" a že na stanovisko adresátov sa sporné ustanovenia vzťahujú primeraným spôsobom, čo je odôvodnené a potrebné.
27. Možnosť použitia predbežného rozhodnutia podľa § 4a Line Law bráni vláda skutočnosťou, že jej otázka v konaní o vyvlastnení je podmienená a) uzavretím Vyvlastnenia úradu, že podmienky vyvlastnenia (§ 3 až 5 zákona o vyvlastnení) sú splnené, s výnimkou určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, b) potrebou výstavby dopravnej infraštruktúry v zmysle § 1 ods. 2 zákona o vyvlastnení, c) vymedzením stavby v zásade územného rozvoja a d) jej zaradením do spornej prílohy. Podľa názoru vlády tieto štyri podmienky "účinne vedú k minimalizovaniu počtu potenciálnych vlastníkov nehnuteľností."
28. Vláda vyvracia neexistenciu univerzálnosti vo vzťahu k nominálnemu výpočtu výstavby dopravnej infraštruktúry obsiahnutému v spornej prílohe, pričom tvrdí, že "všetky ustanovenia zákona o linkách (vrátane jeho prílohy) sú formulované všeobecne a majú vplyv na konkrétne nedefinovaný rozsah prípadov a adresátov," zatiaľ čo príloha k zákonu o linkách nešpecifikuje konkrétne pozemky a budovy, ktoré môžu byť predmetom vyvlastnenia, v ktorých možno prijať predbežné rozhodnutie podľa napadnutého § 4a zákona o linkách. Medzi štandardným administratívnym aktom a individuálnym správnym aktom teda nedochádza k zámene. Naopak, zoznam štruktúr dopravnej infraštruktúry uvedený v prílohe, podľa názoru vlády, prispeje k preventívnemu vylúčeniu potenciálneho svojvoľného "výkonného výkonu, ktorý by napríklad spočíval v ďalekosiahlom stanovení počtu dopravných štruktúr, na ktoré možno podľa zákona uplatňovať oddiel 4a zákona o linkách." Napadnutá príloha by tiež mala slovami vlády určiť "priestorový rozsah pôsobnosti zákona vytvorením uzavretého zoznamu štruktúr dopravnej infraštruktúry všeobecne vymedzených v prílohe k aktu" alebo priestorový rozsah "osobitného postupu pre konkrétny druh stavby." V tejto súvislosti vláda zdôrazňuje, že určenie priestorového rozsahu pôsobnosti aktu prostredníctvom slovnej definície a orientačného grafického znázornenia hraníc uvedených v prílohe k aktu má byť spoločné a ústavný súd a prebiehajúca prax - na tento záver vláda odkazuje na zistenie ústavného súdu z 25. septembra 2018 sp. zn. Pokiaľ ide o výber budov v samotnej spornej prílohe, vláda uvádza, že "predovšetkým" trasy diaľnic, cesty a trate prvej triedy (miestne vymedzené nimi na začiatku a na konci prác) uvedené v strategických dokumentoch Českej republiky o doprave a územnom rozvoji, ako aj trasy, ktoré sú "vo väčšine prípadov" zahrnuté v transeurópskej dopravnej sieti [v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315 / 2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661 / 2010 / EÚ a nariadenia (ES) č. 67 / 2010]. Vláda vo svojich pripomienkach cituje aj prejav pána Inga. Martin Kolovratnik, ktorý bol zástupcom prekladateľov návrhu zákona vo všeobecnej diskusii, počas ktorej vysvetlil, ako vznikol zoznam budov v spornej prílohe po porade s jednotlivými investormi a ako zložitý bol parlamentný konsenzus o jeho konečnej verzii.
29. Vláda uvádza, že sa zdá, že došlo k určitému nedorozumeniu zo strany odvolateľa proti samotnej koncepcii predbežného rozhodnutia, a preto podrobne vysvetľuje napadnutý právny inštitút. Podľa vlády s cieľom urýchliť výstavbu dopravnej infraštruktúry bolo zámerom zákonodarcov (pomocou štandardného inštitútu predbežných rozhodnutí podľa § 148 administratívneho nariadenia) vytvoriť procesný priestor na vydávanie dvoch hodnotných rozhodnutí, ktoré možno skúmať samostatne a medzi ktorými môže existovať výraznejšia časová medzera. Jej cieľom je nadviazať na situáciu, v ktorej sú dokonca aj v konaní o vyvlastnení podľa všeobecného zákona o vyvlastnení zahrnuté dve samostatné časti vyhlásenia do rozhodnutia vo veci samej, t. j. vyvlastnenie a náhrada za vyvlastnenie, ktoré však možno vydať len spoločne a len v čase ukončenia dôkazu o výške náhrady za vyvlastnenie (ktorá je podľa vlády zvyčajne najspornejšou a najnáročnejšou fázou najviac vyvlastnenia). Účelom Inštitútu pre rozhodnutia sprostredkovateľov je preto umožniť konečné a samostatné rozhodnutie o vyvlastnení predbežného rozhodnutia, ktoré bude mať za následok výrazné zrýchlenie procesu získania právnej istoty, pokiaľ ide o vlastníctvo majetku potrebného na realizáciu stavby. V tejto súvislosti vláda pripomenula, že zmena a doplnenie zákona o linkách sa nakoniec odklonili od pôvodne navrhovaného člena inštitútu "predbežného hospodárstva," čo je podľa vlády skutočne zložité riešenie jeho dôsledkov a nesystematické riešenie v porovnaní s dočasným rozhodnutím inštitútu.
30. Odvolateľ namieta proti zavedeniu predbežného rozhodnutia s článkom 11 ods. 4 Charty z dôvodu postupného zrušenia vyvlastnenia predchádzajúceho rozhodnutia o vyvlastnení a neskoršieho rozhodnutia o výške náhrady, po prvé, vláda tvrdí, že aj všeobecné právo vyvlastnenia umožňuje časové oneskorenie medzi právnymi účinkami rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodnutím o výške náhrady (pozri § 25 ods. 2 zákona o vyvlastnení) a po druhé, že ak nová povinnosť vyvlastniteľa zaplatiť náhradu je v tom istom čase zahrnutá do zákona o lodnej doprave (pozri bod 30).
31. Na námietku odvolateľa proti vylúčeniu odvolania proti predbežnému rozhodnutiu vláda uvádza, že obojsmerný charakter správneho konania nie je ústavnou požiadavkou, a preto zvolené riešenie nie je dotknuté (možnosť súdneho preskúmania predbežného rozhodnutia zostáva nedotknutá). Tento názor sa uvádza aj v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, z ktorého rozsudkov vláda odkazuje na rozsudky z 25.10.2005 sp. zn. 2 As 47 / 2004 a z 25.5.2011 sp. zn. 2 As 37 / 2011. V tejto súvislosti sa vláda odvoláva aj na judikatúru ústavného súdu, a to na zistenia z 19.10.2004 sp. zn. II. ÚS 623 / 02 (N 149 / 35 SbNU 83) a z 26.4.2005 sp. zn. pl. ÚS 21 / 04 (N 90 / 37 SbNU 241; 240 / 2005 Sb.), ktoré majú znamenať, že ani ústavný súd nepovažuje vyrovnanosť správnych konaní za zásadu zaručenú Chartou alebo Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor ").
32. Vláda upozorňuje na skutočnosť, že právny štát už obsahuje niekoľko porovnateľných ustanovení, ktoré sa uplatňujú v praxi bez ťažkostí pri riešení námietok vznesených odvolateľom k § 2f zákona o linkách (bod 12 a 13). Napríklad vláda odkazuje na oddiel 7 zákona č. 274 / 2001 Z. z., o vode a kanalizáciach na verejné použitie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o vode a kanalizácie), v znení zmien a doplnení, § 9 zákona č. 167 / 2008 Z. z., o prevencii škôd na životnom prostredí a jeho oprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 24, 25, 57, 58, 60 a 76 zákona č. 458 / 2000 Z. z., o podmienkach podnikania a výkone štátnej správy v sektore energetiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o energetike), v znení neskorších predpisov č. 150 / 1997 Z. z., o pozemných komunikáciách a § 60 zákona č. 254 / 2001 Z. z. Vláda tiež odkazuje na oddiel 104 ods. 6 zákona č. 127 / 2005 Z. z., o elektronických komunikáciách a o zmene niektorých súvisiacich právnych predpisov (zákon o elektronických komunikáciách), z ktorých tiež cituje. Pripomienky vlády k tomuto bodu odkazujú na zistenie ústavného súdu z 18.7.2017 sp. zn.
33. Vláda zdôrazňuje, že znenie napadnutého § 2f zákona o linkách je formulované primerane a minimalizuje zasahovanie do práva vlastníctva majetku. Implementácia prieskumných prác a meraní je základnou podmienkou nielen pre kvalitu prípravy potrebnej dokumentácie, ale aj pre posúdenie, či existuje vhodný základ pre budúcu bezpečnosť výstavby dopravnej infraštruktúry, ochrany podzemných vôd alebo chránených zvierat. Povaha tejto záležitosti bude predovšetkým prieskumom v teréne, a preto sa nemôže podeliť s autorovým znepokojením, že to budú vstupy do bytov alebo priestorov pre podnikanie (hoci túto možnosť nemožno úplne vylúčiť napríklad v prípade tunelových budov v rámci budov postavených na území). Odsek 2f zákona o linkách podľa vlády obsahuje dostatočné záruky proti jeho zneužitiu oprávnenými investormi alebo oprávnenými osobami (t. j. predchádzajúce písomné oznámenie vlastníkovi merania alebo prieskumu, povinnosť čo najviac ušetriť práva vlastníkov nehnuteľností pri vykonávaní meraní alebo prieskumov, povinnosť umiestniť pozemok do svojho pôvodného stavu po ukončení merania alebo prieskumu, povinnosť kompenzovať škodu na majetku vlastníkovi alebo užívateľovi dvojnásobok sumy určenej podľa zákona o oceňovaní majetku). Vláda následne s odvolaním sa na zistenie ústavného súdu z 12.10.1994 sp. zn. Podobne, podľa vlády, napadnutý oddiel 2f zákona o linkách bude čeliť takzvanému testu kvality práva v zmysle článku 8 dohovoru, ktorý používa Európsky súd pre ľudské práva (EDĽP).
34. Vláda preto navrhla zamietnuť návrh vzhľadom na uvedený ústavný súd.
35. Vláda sa tiež zaoberá protirečeniami, ktoré odvolateľka uviedla v preambule modelovej situácie, ktorá by sa v dôsledku údajných medzier a rozporov v nariadení zavedeného zmenou a doplnením zákona o linkách mohla realizovať v praxi, ale nepovažuje za potrebné, aby Ústavný súd znovu uviedol výklad týchto bodov.
Replikácia odvolateľa
36. Ústavný súd zaslal všetky uvedené pripomienky zástupcom odvolateľa v poznámke a v odpovedi.
37. Autorka vo svojej odpovedi uviedla, že nemá námietky proti pripomienkam poslaneckej komory.
38. Okrem pripomienok senátu, spravodajca pridal čiastočnú citáciu prejavov bývalého senátora JUDra. Eliška Wagner, Ph.D., a senátor RNDr. Miloš, k návrhu novely zákona o linkách na zasadnutí senátu, ktoré sa konalo 18.7.2018, na ktorom kritizovali určité otázky (všeobecný konsenzus, osobitosti dočasného rozhodnutia, univerzálnosť zákona podľa právnej teórie, postup ministerstva dopravy a ministra dopravy) súvisiace s návrhom zákona (s odkazom na stenografa senátu na zasadnutí 11. funkčného obdobia konaného 18.7.2018, dostupné na adrese https: / www.senat.cz / xqw / xervlet / pssenat / pssenat? akcia = stenóza & O = 11 & IS = 6073 & D = 18.07.2018).
39. V pripomienkach vlády odvolateľka v prvom rade spochybňuje tvrdenie, že sporné ustanovenia sú najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým je zefektívnenie pozemkových práv alebo budov potrebných na výstavbu dopravnej infraštruktúry. Odvolanie vlády na Ústavný súd, aby pri preskúmaní sporných ustanovení zohľadnil aj tento "podstatný aspekt otázky," nie je podľa odvolateľa odôvodnené.
40. Z obsahu odpovede vyplýva, že odvolateľka nesúhlasí s tým, že napríklad (jediným) dôvodom pomalej výstavby diaľnic by bola nedokonalá právna úprava, ktorou by sa riadil proces vyvlastnenia, ale mali by byť aj nedostatky v činnosti riaditeľstva Českej republiky pre cestnú a diaľničnú dopravu, ktoré je v tejto oblasti v postavení oprávneného investora. Ako príklady diaľnic, pri ktorých dochádza k oneskoreniu realizácie z viacerých dôvodov odlišných od dôvodov pôvodu v postupoch vyvlastnenia, žiadateľ podrobne opisuje časové údaje s míľnikmi prípravných prác na úsekoch diaľnice D1 0136 Přerov - Říkovice a D11 1106 Hradec Králové - Smiřice, kde prípravné práce (vrátane potrebných procesov povoľovania) trvajú viac ako 20 rokov.
41. Odvolateľ ďalej definuje proti sporu vlády s uplatniteľnosťou záverov uvedených v zisteniach ústavného súdu z 28.6.2005 sp. zn. Pl. ÚS 24 / 04 (N 130 / 37 ColNU 641; 327 / 2005 Z. z.) a 17.3.2009 sp. zl. ÚS 24 / 08 (N 56 / 52 SbNU 555; 124 / 2009 Z. z.) a trvá na tom, že sporné ustanovenia nemajú všeobecný charakter, že aj vláda vo svojich pripomienkach pripúšťa, že výber budov v prílohe bol predmetom politického rokovania. Vysvetľujúca správa o návrhu zmeny a doplnenia zákona o linkách neposkytuje ani odpovede na otázky týkajúce sa výberu budov v prílohe, keďže len konštatuje, že "do samotného zákona sa pridáva príloha obsahujúca zoznam vybraných štruktúr dopravnej infraštruktúry, na ktoré sa vzťahujú niektoré z uvedených osobitných inštitútov." Závery ústavného súdu uvedené v závere zo 17. júla 2019 sp. zn. pl. ÚS 44 / 18 (N 134 / 95 ColU 124; 225 / 2019 Z. z.) sa neuplatňujú na tento prípad, keďže toto zistenie a sporná právna úprava [§ 23a zákona č. 100 / 2001 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zmene niektorých súvisiacich právnych predpisov (Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o EIA") ], ktoré na účely klasifikácie konkrétneho dopravného projektu ako "priority" stanovujú štyri kumulatívne podmienky (pozri bod 33 vyššie) v tejto koncepcii značne odlišné od napadnutého aktu a príloh, ktoré obsahujú len nominálne vyhlásenie o vybraných budovách dopravnej infraštruktúry.
42. Odvolateľ tiež tvrdí, že uvedené zistenie vlády sp. zn. Okrem toho, pokiaľ ide o iné vládne povolenia na vstup do zahraničného majetku, ktoré stanovujú osobitné zákony (pozri bod 32 vyššie), odvolateľka tvrdí, že takéto úpravy majú odlišné účely, t. j. potrebu umožniť vstupy do zahraničných pozemkov najmä na účely kontroly alebo údržby existujúcich budov alebo zariadení.
Zmeny a doplnenia sporných ustanovení v rámci postupu podávania žiadostí
43. V priebehu konania pred ústavným súdom sa vykonali ďalšie zmeny a doplnenia sporných ustanovení, ktoré sa mali riešiť pri príprave rozhodnutia.
Zmena a doplnenie sporných ustanovení zákonom č. 403 / 2020 Z. z.
44. Prvá zmena niektorých sporných ustanovení zákona o lodnej doprave bola implementovaná zákonom č. 403 / 2020 Z. z. Najmä v prvej vete napadnutého § 2f zákona č. 403/2020 Zb. sa za slovo "voda alebo energia" vkladajú slová "voda alebo energia" a slová "oprávnený investor" sa nahrádzajú slovami "vlastník, správca alebo prevádzkovateľ verejnej dopravy alebo verejnej technickej infraštruktúry (ďalej len "oprávnený investor") ."
45. Okrem toho sa v článku I ods. 36 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 403 / 2020 Z. z. v napadnutom § 4a ods. 1 zákona o trati za slovo "definované" vkladajú slová "voda alebo energia" a za slovo "definované" sa vkladajú slová "v pláne územného rozvoja."
46. Nakoniec v článku I ods. 41 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 403 / 2020 Z. z. sporná príloha k zákonu o riadku bola zmenená a doplnená nahradením "I / 12" slovami "I / 9, I / 12, I / 13, I / 23" a "I / 49," slovami "I / 50, I / 57." Okrem toho sa do spornej prílohy doplnili nové body 5 až 8 vrátane energetických alebo vodných štruktúr (pozri bližšie k podpoložkám 61).
47. Ústavný súd sa odvolateľa pýtal, či po prijatí pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 403 / 2020 Z. z. pokračuje v návrhu v jeho pôvodnom rozsahu a znení. Listom z 12. marca 2021 odvolateľka doplnila návrh a vo svojej petícii navrhla zrušenie sporných ustanovení zmenených a doplnených pozmeňujúcim zákonom č. 403/2020 Z. z., ktorý bol odôvodnený zmenou a doplnením zákona č. 403/2020 Z. z. Ďalej rozšírila rozsah osôb, ktorých ústavné práva sú dotknuté. Na jednej strane napadnutý § 4a Linerovho zákona, ktorým sa riadi Ústav dočasných rozhodnutí, pridal ďalšie kategórie výstavby (t. j. výstavbu vodovodnej a energetickej infraštruktúry a výstavbu budov, ktoré sú definované ako doplnok k princípom územného rozvoja aj v územnom rozvojovom pláne), a na druhej strane zoznam budov v prílohe k aktu, v súvislosti s ktorými sa môže použiť inštitút dočasného rozhodnutia. Vo zvyšnej časti sa odvolateľka odvolala na tvrdenia obsiahnuté v podaní z 18. októbra 2018 (pôvodný návrh). Nedávno sformulovala petíciu, v ktorej však iba upresnila údaje týkajúce sa sporného zákona o linkách bez rozšírenia rozsahu pôsobnosti sporných ustanovení. Návrh, o ktorom ústavný súd rozhodne po zmene návrhu z 12. marca 2021, znie takto (poznámka: citovaná vrátane legislatívnych a technických nepresností a zjavných nezrovnalostí): "Časť ustanovenia § 1 ods. 1 v znení zmien a doplnení, pri nadobúdaní práv na pozemky a budovy potrebných na realizáciu uvedených stavieb," v zákone č. 178 / 2014 Z. z., a v zákone č. 416 / 2009 Z. z. o zrýchlení výstavby dopravnej, vodnej a energetickej infraštruktúry v znení zákona č. 209 / 2011 Z. z., zákona č. 169 / 2018 Z. z., zákona č. 237 / 2020 Z. z., a zákona č. 403 / 2021 Z. z., zákona č. 416 / 2009 Z. z., zákona č. 225 / 2017 Z. z., zákona č.
48. Ústavný súd poslal odpoveď na vyjadrenie odvolateľa a ostatným účastníkom konania a vedľajším účastníkom konania.
49. Komora zástupcov vo svojich pripomienkach zo 7. 4. 2021, opis pokroku v legislatívnom procese zmeny zákona č. 403 / 2020 Z. z. Návrh bol prerokovaný pod číslom House Press 673 / 0. V prvom čítaní 29. januára 2020 bol návrh nariadený Hospodárskemu výboru. Dňa 19. mája 2020 hospodársky výbor prerokoval návrh návrhu a vydal uznesenie poslancom vo funkcii House Press 673 / 2. Druhé čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo 2. júna 2020 na 49. zasadnutí poslaneckej komory a zhrnutie predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa spracovalo ako House Press 673 / 3, ktorá bola poslaná poslancom 3. júna 2020. Výbor pre hospodárske veci Poslaneckej komory prerokoval tento návrh a vydal uznesenie, ktoré bolo 12. júna 2020 predložené poslancom ako House Press 673 / 4. V treťom čítaní sa o návrhu zákona diskutovalo 19. júna 2020 na 49. zasadnutí poslaneckej komory, kde bol schválený hlasovaním č. 285 (uznesenie č. 1189), keď zo 157 prítomných poslancov hlasovalo 129 a 16 poslancov za návrh zákona. Senát 29. júna 2020 schválil návrh zákona, o ktorom sa diskutovalo a ktorý sa 23. júla 2020 vrátil do poslaneckej komory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (uznesenie 465). Dňa 29. septembra 2020 parlamentná komora hlasovala o návrhu zákona, ktorý senát vrátil na 58. schôdzi, pričom o pôvodnom návrhu hlasoval 246 (rozpočet 1246; zo 174 prítomných poslancov hlasovalo 155 za návrh zákona a 5 hlasovalo proti). Zákon bol doručený prezidentovi republiky na podpis 30. septembra 2020. Prezident republiky bol podpísaný 1. októbra 2020 a uverejnený v zbierke zákonov vo výške 163 pod číslom 403/2020 Zb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievam, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 403 / 2020 Z. z. bola schválená potrebnou väčšinou poslancov poslaneckej komory, ktorá bola podpísaná príslušnými ústavnými orgánmi a riadne vyhlásená. Zákonodarca konal v presvedčení o súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim zákonom č. 403 / 2020 Z. z. "s ústavou a naším právnym štátom" znamená, že posúdenie ústavnosti zákona je na Ústavnom súde, aby rozhodol o tejto otázke. Komora zástupcov nevyjadrila ani nepredložila žiadny procedurálny návrh okrem podania autora z 12.3.2021.
50. Senát vo svojich pripomienkach z 8.4.221 na mieste Tiež sumarizuje zmeny vyplývajúce z novely zákona č. 403 / 2020 Z. z., ako je opísané v odsekoch 43 až 46 vyššie. V bode II vyhlásenia je zhrnutá diskusia a schválenie opravného zákona č. 403 / 2020 Z. z. o Senáte. Návrh bol predložený senátu 29. júna 2020 a organizačný výbor ho nariadil prerokovať ho Výborom pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu ako záručný výbor. Rokovala o ňom na svojom 30. zasadnutí (uznesenie 197) 15. júla 2020 a odporučila senátu vrátiť návrh zákona senátu so zmenami a doplneniami. Ďalším výborom senátu, ktorému bol návrh nariadený, bol Výbor pre územný rozvoj, verejnú správu a životné prostredie, ktorý ho tiež na svojom 18. zasadnutí v rezolúcii č. 96 odporučil vrátiť ho do poslaneckej komory so zmenami a doplneniami (ktoré sa však mierne líšili od pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Výboru pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu v rozsahu spustenia vodného diela Skalická z prílohy k aktu). Senát klasifikoval tlač na 25. zasadnutí 12. funkčného obdobia a prerokoval ju 23. júla 2020. Senát vo svojich pripomienkach cituje prejavy niektorých senátorov a ich výhrady týkajúce sa najmä navrhovaných zmien a doplnení prílohy k aktu. Po diskusii sa senát 23. júla 2020 rozhodol hlasovať 47 uznesením č. 465 tým, že návrh vrátil rokovacej sále poslancov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z prítomných 66 senátorov 57 z nich podporilo tento návrh 34. mája a dvaja boli proti. Na záver senát vyjadril presvedčenie, že pri diskusii o zmene a doplnení zákona o líniách, ako aj o zmene a doplnení zákona č. 403/ 2020 Z. z., konala v medziach "Ústavy zavedenej právomoci a ústavne predpísaným spôsobom, pričom opustil ústavný súd sám, aby posúdil ústavnosť sporných ustanovení." Senát tiež nevyjadril ani nepredložil žiadny procedurálny návrh na predloženie odvolateľky z 12.3.2021.
51. Vláda zastúpená ministrom dopravy v postupe podávania žiadostí v súlade s bodom IV rezolúcie vlády z 29. apríla 2019 č. 282, vo svojich pripomienkach zo 14. apríla 2021 stručne uviedla "jeho pôvodné pripomienky a žiadnym spôsobom ich nerozširuje," keďže to môže súvisieť aj s "pridanou formou" návrhu odvolateľa. Vláda nepredložila pripomienky ani procedurálny návrh k predloženiu odvolateľky z 12.3.2021.
52. Vzhľadom na skutočnosť, že poslanecká komora, senát a vláda osobitne neodpovedali na návrhy odvolateľky z 12.3.2021 alebo predložili akékoľvek návrhy v konaní, Ústavný súd už tieto pripomienky k prípadným ďalším pripomienkam odvolateľa nepredložil, pretože takéto konanie by bolo zjavne zbytočné.
53. Po posúdení rozsahu a povahy zmien sporných ustanovení implementovaných zmenou zákona č. 403 / 2020 Z. z. Ústavný súd dospel k záveru, že sporné ustanovenia neboli zmenené zmenou a doplnením č. 403 / 2020 Z. z. v rozsahu, v akom tvrdenia odvolateľa obsiahnuté v pôvodnom návrhu nemajú ďalší význam. Pozmeňujúci a doplňujúci akt v skutočnosti čiastočne dopĺňa napadnuté § 2f a 4a zákona o linkách a v napadnutej prílohe špecificky rozširuje zoznam infraštruktúrnych stavieb, v súvislosti s ktorými možno podľa sporného § 4a zákona o linkách použiť Inštitút medzipodnikového rozhodnutia. Tieto čiastočné zmeny a doplnenia sporných ustanovení nie sú dostatočne podstatné vzhľadom na odvolateľku údajnej neústavnosti všetkých napadnutých ustanovení, aby Ústavný súd viedol k čiastočnému ukončeniu konania podľa § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde a aby vecne neposúdil prípad v tomto rozsahu (napr. zistenie z 31.10.2001 sp. zn. pl. ÚS 15 / 01 (N 164 / 24 SbNU 201; 424 / 2001 Z. z.)).
54. Odvolateľ na základe žiadosti z 12.3.2021 zodpovedajúcim spôsobom odráža zmenu a doplnenie sporných ustanovení, ku ktorým došlo počas konania pred Ústavným súdom pri zmene a doplnení petície k pôvodnej žalobe (pozri bod 47). Účastníci konania a vedľajší účastníci konania nenamietali proti tejto zmene petície. V záujme procedurálnej ekonomiky Ústavný súd nerozhodol samostatným procedurálnym uznesením, aby umožnil zmenu petitu. Keďže výsledky tohto konania môžu byť tiež základom zmeneného a doplneného konania o žalobe, Ústavný súd pokračoval po tom, ako odvolateľ predložil 12.3.2021 ako v návrhu na zrušenie zmeneného a doplneného oddielu 1 ods. 1, "pri získavaní práv na pozemky a budovy potrebné na realizáciu týchto stavieb," oddiely 2f a 4a vrátane poznámky pod čiarou 15 a prílohy k Linerovmu zákonu v znení zmien a doplnení zákona č. 403 / 2020 Zb.
Zmena a doplnenie sporných ustanovení zákonom č. 284 / 2021 Z. z.
55. Rovnaké závery možno vyvodiť z následných zmien napadnutých ustanovení nepriamo v súvislosti s prijatím nového stavebného zákona (zákon č. 283 / 2021 Z. z., stavebný zákon) a čiastočne zákonom č. 284 / 2021 Z. z., ktorým sa menia určité právne predpisy v súvislosti s prijatím stavebného práva. Tento neskorší akt (ďalej len "zmenený a doplnený akt") ustanovený v článku LXXVIII ods. 1, že v prvej vete článku 1 ods. 1 sa vypustilo slovo "umiestnenie" a slová "uvedenie, povolenie a povolenie ich použitia, ako aj vydávanie podmienečných administratívnych rozhodnutí a zrýchlenie následného súdneho preskúmania všetkých "sa nahrádzajú slovami" povolenie a následné súdne preskúmanie." Sporné časti § 1 ods. 1 zákona o linkách "tak priamo neovplyvnili nadobudnutie práv na pozemky a budovy potrebné na realizáciu uvedených budov."
56. V § 2f bola zmena vykonaná v bode 16 uvedenej časti zákona č. 284 / 2021 Z. z. nahradením slova "vlastník" slovom "staviteľ," vypúšťa sa odkaz na poznámku pod čiarou č. 14 a slová "náhrada alebo povolenie alebo riadenie stavby a "sa vypúšťajú. Toto ustanovenie je preto priamo dotknuté, ale platí to aj pre nich, ako už bolo uvedené - tvrdenia odvolateľa a protiargumenty vedľajšieho účastníka konania preto nie sú dotknuté a akékoľvek rozhodnutie o neústavnosti by mohlo byť prijaté tzv. vyhlásením medzičasového rozsahu. Ústavný súd by sa preto mohol odvolávať na predložené dokumenty. Ústavný súd tiež nemohol v tejto časti prehliadnuť zmeny a doplnenia niektorých sporných ustanovení, že novela zákona v tejto časti nadobudla účinnosť, spolu s väčšinou ustanovení nového stavebného zákona, 1. júla 2023 (pozri oddiel 335 nového stavebného zákona), zatiaľ čo prípravné rokovania sa v súčasnosti vedú o vykonávaní ďalších zmien a doplnení nového stavebného zákona.
Text sporných ustanovení
(v časovom znení zmien a doplnení zákonov č. 403 / 2020 Z. z. a 284 / 2021 Z. z.)
57. V § 1 ods. 1 zákona o linkách odvolateľ navrhol zrušenie časti predmetného ustanovenia po slovách "elektronická komunikácia" slovami pri získavaní práv na pozemky a budovy potrebné na realizáciu uvedených budov."
58. Napadnutý § 2f zákona o riadku (bez akejkoľvek poznámky pod čiarou) v znení platí do 30. júna 2023 takto:
"Každý je povinný umožniť, aby sa merania a prieskumné práce vykonávali v rámci prípravy na výstavbu dopravnej, vodnej alebo energetickej infraštruktúry vlastníkom, správcom alebo prevádzkovateľom verejnej dopravy alebo verejnej technickej infraštruktúry (ďalej len "oprávnený investor") 14, a to aj pred začatím postupu umiestňovania alebo schvaľovania stavby, alebo postupu umiestňovania a schvaľovania stavby. Na tento účel má oprávnený investor a oprávnené osoby právo vstúpiť do zahraničného nehnuteľného majetku a vstúpiť do neho. Splnomocnený investor alebo ním oprávnené osoby v čo najväčšej možnej miere preskúmajú práva vlastníkov príslušného nehnuteľného majetku a aspoň 14 dní vopred písomne im oznámia vykonanie meraní alebo prieskumných prác na ich nehnuteľnosti v súlade s odsekom 3 ods. 2. V oznámení uvedenom v predchádzajúcej vete sa uvedie dôvod vykonávania meraní alebo prieskumných prác týkajúcich sa nehnuteľného majetku, opis činností, ktoré sa majú vykonať, rozsah, spôsob, dátum a špecifikácia miesta vykonania, identifikácia oprávneného investora, jeho kontaktné údaje, dátum oznámenia a meno, priezvisko, funkcia a podpis osoby oprávnenej zastupovať oprávneného investora. Po skončení prác je oprávnený investor alebo ním oprávnené osoby povinné dať nehnuteľný majetok do svojho predchádzajúceho stavu, a ak to vzhľadom na povahu vykonanej práce nie je možné, do podmienok zodpovedajúcich predchádzajúcemu účelu alebo použitiu predmetného nehnuteľného majetku a bezodkladne písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľného majetku adresu uvedenú v § 3 ods. 2. Ak sa vlastník alebo užívateľ nehnuteľného majetku obmedzil na bežné používanie nehnuteľného majetku podľa tohto odseku v dôsledku výkonu práv prijímajúceho investora alebo osoby, ktorú splnomocnil, alebo utrpel škodu na majetku, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu rovnajúcu sa dvojnásobku sumy určenej podľa zákona o oceňovaní majetku (10)."
59. V časovom znení platnom od 1.7.23 sa sporné ustanovenie vypúšťa po prvej vete slova "vlastník" nahrádza slovom "staviteľ," odkaz na poznámku pod čiarou č. 14 sa vypúšťa a slová "náhrada alebo povolenie alebo postup, ktorým sa stavba nachádza, a "vypúšťa sa takto:
Každá osoba je povinná umožniť, aby sa merania a prieskumné práce vykonávali pri príprave výstavby dopravnej, vodnej alebo energetickej infraštruktúry vykonávanej staviteľom, správcom alebo prevádzkovateľom verejnej dopravy alebo verejnej technickej infraštruktúry (ďalej len "oprávnený investor") ešte pred začatím postupu, ktorým sa povoľuje výstavba. Na tento účel má oprávnený investor a oprávnené osoby právo vstúpiť do zahraničného nehnuteľného majetku a vstúpiť do neho. Splnomocnený investor alebo ním oprávnené osoby v čo najväčšej možnej miere preskúmajú práva vlastníkov príslušného nehnuteľného majetku a aspoň 14 dní vopred písomne im oznámia vykonanie meraní alebo prieskumných prác na ich nehnuteľnosti v súlade s odsekom 3 ods. 2. V oznámení uvedenom v predchádzajúcej vete sa uvedie dôvod vykonávania meraní alebo prieskumných prác týkajúcich sa nehnuteľného majetku, opis činností, ktoré sa majú vykonať, rozsah, spôsob, dátum a špecifikácia miesta vykonania, identifikácia oprávneného investora, jeho kontaktné údaje, dátum oznámenia a meno, priezvisko, funkcia a podpis osoby oprávnenej zastupovať oprávneného investora. Po skončení prác je oprávnený investor alebo ním oprávnené osoby povinné dať nehnuteľný majetok do svojho predchádzajúceho stavu, a ak to vzhľadom na povahu vykonanej práce nie je možné, do podmienok zodpovedajúcich predchádzajúcemu účelu alebo použitiu predmetného nehnuteľného majetku a bezodkladne písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľného majetku adresu uvedenú v § 3 ods. 2. Ak sa vlastník alebo užívateľ nehnuteľného majetku obmedzil na bežné používanie nehnuteľného majetku podľa tohto odseku v dôsledku výkonu práv prijímajúceho investora alebo osoby, ktorú splnomocnil, alebo utrpel škodu na majetku, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu rovnajúcu sa dvojnásobku sumy určenej podľa zákona o oceňovaní majetku (10)."
60. Napadnutý § 4a (vrátane poznámky pod čiarou 15) zákona o linkách znie:
(1) Ak vyvlastnený orgán v postupe vyvlastnenia v súvislosti s právom na pozemky alebo výstavbu, ktoré sú potrebné na výstavbu dopravnej, vodnej alebo energetickej infraštruktúry, ako je vymedzené v územnom pláne rozvoja alebo v zásadách územného rozvoja a uvedené v prílohe k tomuto aktu, dospel k záveru, že podmienky vyvlastnenia sú splnené, s výnimkou určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, vydá na žiadosť vyvlastniteľa predbežné rozhodnutie (15), ktoré obsahuje vyhlásenia podľa článku 24 ods. 3 zákona o vyvlastnení (ďalej len "predbežné rozhodnutie").
(2) Odvolanie proti predbežnému rozhodnutiu nie je prípustné.
(3) O žalobe proti predbežnému rozhodnutiu rozhodne súd do 60 dní; Toto sa uplatňuje mutatis mutandis na odvolania proti rozhodnutiu súdu o podaní žaloby.
(4) Návrh na odkladný účinok žaloby proti predbežnému rozhodnutiu možno podať len spolu s žalobou. Návrh na odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa podľa predchádzajúcej vety možno podať spolu s odvolaním. Súd nezohľadní návrh predložený k neskoršiemu dátumu na zabezpečenie odkladného účinku.
(5) Ak súd nezruší predbežný rozsudok, vyvlastniteľ vyplatí vyvlastnenú zálohu na náhradu škody za vyvlastnenie vo výške stanovenej znaleckým stanoviskom, ktoré je pripojené k návrhu zmluvy o kúpe pozemkov alebo stavebných práv do 60 dní od právneho orgánu.
a) predbežné rozhodnutia;
b) prípadné rozhodnutie súdu podať žalobu proti predbežnému rozhodnutiu, alebo
c) prípadný rozsudok odvolacieho súdu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.
(6) Ak bola podaná žaloba proti predbežnému rozhodnutiu alebo bolo podané odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa o takomto návrhu, vyvlastnenie nevydá rozhodnutie vo zvyšnej časti prípadu pred tým, ako sa rozhodnutie súdu o žalobe alebo odvolaní stane konečným.
(7) Ak je náhrada za vyvlastnenie stanovená v rozhodnutí vo zvyšnej časti prípadu vyššia ako záloha vyplatená za vyvlastnenie, vyvlastniteľ vyrovná rozdiel najneskôr do 60 dní od právneho orgánu rozhodnutia vo zvyšnej časti prípadu. Ak je náhrada za vyvlastnenie ustanovená v rozhodnutí vo zvyšnej časti prípadu nižšia ako preddavok zaplatený za vyvlastnenie, vyvlastnený vráti rozdiel najneskôr do 60 dní od právneho orgánu rozhodnutia vo zvyšnej časti prípadu.
(8) Ak vyvlastnenie materiálnej záťaže na pozemok alebo výstavbu spôsobí aj vyvlastnenie vyvlastnenia, odseky 5 a 7 sa uplatňujú mutatis mutandis na osobu oprávnenú na vyvlastnenie, ktorej práva prestávajú existovať.
15) § 148 zákona č. 500 / 2004 Z. z., Správne nariadenie, v znení neskorších predpisov."
61. Dodatok k Line Act uvedený v § 4a znie:
Príloha
1. diaľnice a cesty
1.1 Voľné cesty
D0 (pragový obvod), D1, D2, D3, D4, D5, D6, D7, D8, D10, D11, D35, D43, D48, D49, D52, D55,
1.2 Cesty prvej triedy
I / 9, I / 12, I / 13, I / 23, I / 33, I / 35, I / 42, I / 49, I / 50, I / 57,
2. Železnice
železničná trať Praha - Plzeň - Domažlice - štátna hranica,
železničná trať Ústí nad Labem - Cheb,
železničná trať Plzeň - České Budějovice,
železničná trať Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - štátna hranica,
železničné spojenie Praha - Kladno vrátane spojenia Václava Havla letiska Praha,
železničná trať Praha Vysočany - Lysá nad Labem,
železničná trať Hradec Králové - Pardubice - Chrudim,
železničná trať Praha - Česká Třebová - Brno,
železničná trať Veľký Osek - Hradec Králové - Choceň,
železničná trať Týništěch nad Orlicí - Častolovice - Solnice,
železničná trať Procentrní Žleb - Děčín - Mělík - Kolín - Havlíčkova Brod - Brno,
železničná trať Brno - zastávka pri Brne - Okržky,
RS 1 Praha - Brno - Přerov - Ostrava - hranica PL,
RS 2 Brno - Breclav - st. hr. SK / AT,
RS 4 Drážďany - Ústí n. Labem - Praha vrátane Kralupy (Nová Ves) - Louny - Most,
železničná trať Otrokovice - Vizovice,
železničná trať Hranice na Morave - Horný Lidec,
budovy v rámci železničného uzla Praha-Ruzyně, Praha-Zličín, Praha-Řeporyje, Praha-Radotín, Praha-Zadoslav, Praha-Uhraneves, Praha-Běchovice, Praha-Horní Počernice, Praha-Čakovice, riešenia v blízkosti Prahy), budovy v rámci železničného uzla Brno (uzatvorené železničnými stanicami Brno-malémetria, Starý Liskovec, Modřice, Chrlice, Ponetovice),
výstavba v rámci železničného križovatky Ostrava (závodná stanica Polanka nad Odrou, Frýdek-Místek, Český Těšín, Petrovice u Karviné, hraničná križovatka Bohumín / Chalupki, Ostrava-Třebovice),
železničná trať Olomouc - Šumperk,
špeciálne dráhy,
3. Infraštruktúra pre vodnú dopravu
sekcia Decin,
navigačný stupeň
4. Infraštruktúra pre leteckú dopravu
paralelná vzletová a pristávacia dráha na letisku Václav Havel Praha,
nové oplotenie letiska Václav Havel Praha.
5. Elektrické vedenia
vedenie 400 kV Vernéřov - Vítkov
management 400 kV Vítkov - Preštice
400 kV olovo Preštice - Kocín
olovo 400 kV Kocín - mierový
400 kV elektrické vedenie spájajúce 400 kV Řeporyje - Prosenice s elektrárňou Mírovka
vedenie 400 kV Vyšov - Bohemia Middle - Praha sever
management 400 kV Hradec - Vzdelávanie - Babylon - Nedědecín
management 400 kV Hradec - Chrám - Preštice
management 400 kV Bohemia Center - Chodov
400 kV Nošovice - Prosenice - Otrokovice - Sokolnice - Slavetice - Zasný a Slavtice - Čebín
riadenie 400 kV Otrokovice - štátna hranica so Slovenskou republikou
400 kV Nošovice - Vratimov - Dětřerovice
110 kV olovo Česká Lípa - Varnsdorf
6. Plynové potrubia
VTL Plynovod DN 1000 Hardonica - Mezměrov
7. Elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 100 MW alebo viac
nový jadrový zdroj v Temelíne
nový jadrový zdroj vo Dukovane
8. Vodná infraštruktúra
Nové Herminovove vodné práce
Vodné práce Skalička
Vodné práce Vlachovice
vodné práce Kryry
vodné práce Senomata
vodné dielo Shanova. "
Konanie a ukončenie ústnej časti konania
62. Ústavný súd dospel podľa článku 44 zákona o ústavnom súde v znení neskorších predpisov k záveru, že v prejednávanej veci nie je potrebné ústne pojednávanie, keďže sa neočakávalo, že by sa prípad ďalej vyjasnil, keďže v prejednávanej veci nemusel predložiť dôkazy.
63. Pri hlasovaní o návrhu rozhodnutia v skúmanom prípade 22.2.2022 nebol predložený návrh prijatý. Podľa článku 55 zákona o ústavnom súde v spojení s článkom 5 ods. 10 rokovacieho poriadku ústavného súdu na obdobie od 1.1.2022 (úplná verzia rokovacieho poriadku č. 1 / 22 s účinnosťou od 7.2.2022) predseda ústavného súdu vymenoval sudcu Jana Filipa za nového sudcu spravodajcu (rozsudok z 22.2.2022 .
Úmyselné preskúmanie návrhu
Posúdenie spôsobilosti a ústavný súlad postupu prijímania sporných ustanovení
64. Pri preskúmavaní ústavnosti aktu Ústavný súd posudzuje, či napadnutý akt alebo jeho jednotlivé ustanovenia boli prijaté v rámci stanovenej právomoci ústavy a ústavne predpísaným spôsobom v súlade s článkom 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z.
65. Ústavný súd dospel k záveru, že napriek námietkam odvolateľky voči zneužitiu ústavu parlamentnej legislatívnej iniciatívy pri navrhovaní novely zákona o linkách (pozri bod 6), sa na normotvorcu v tejto súvislosti nemožno odvolávať. Popri možnom argumente vlády poukazuje aj na zistenia, v ktorých rozhodol o podobných námietkach týkajúcich sa parlamentnej iniciatívy alebo takzvaných komplexných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov [pozri. Argumenty v zisteniach zo 6.10.2010 sp. zn. Pl. ÚS 39 / 08 (N 207 / 59 SbNU 3; 294 / 2010 Zb.) a 30. júna 2014 sp. zn. ÚS 21 / 14 (N 122 / 77 SbNU 759; 199 / 2015 Zb.)]. Jediné posúdenie prichádzajúcej (ale neuplatňovanej) námietky by bolo možné z hľadiska povahy zákona o lodnej doprave, ktorý je so zameraním, účelom a povahou bližšie k pravidlám plánovania týkajúcim sa rozhodnutia o realizácii budov dopravy, energetiky a vodohospodárskej infraštruktúry potrebných na rozvoj štátu (pozri ďalej) alebo zákona o štátnom rozpočte [a súvisiaceho strednodobého výhľadu štátneho rozpočtu podľa článku 4 ods. 5 zákona 218 / 2000 Z. z., o rozpočtových pravidlách a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov (rozpočtových pravidiel) ]. Takáto ústavná skrinka však už nie je zahrnutá do nášho ústavného poriadku (vzhľadom na povahu parlamentnej správy), keďže Parlament (alebo poslanecká snemovňa) sa nevyhnutne podieľa na rozhodovaní o kľúčových otázkach existencie a rozvoja štátu.
66. Novela zákona o líniách bola prijatá a vydaná v medziach ústavy, ktorá stanovila právomoc a ústavným spôsobom. Nie je úlohou ústavného súdu pri preskúmavaní ústavnosti zákonov posúdiť možný politický alebo iný protikladný účel zloženia akejkoľvek skupiny predkladateľov petície za predpokladu, že sa dodrží legislatívny postup stanovený ústavou a príslušnými zákonmi. Ústavný súd podrobne odkazuje na opis pokroku legislatívneho procesu obsiahnutého v uvedených zhrnutiach poslaneckej komory a senátu v bodoch 20 a 21.
67. Ústavný súd nezistil ani žiadne nedostatky v legislatívnom postupe pozmeňujúceho a doplňujúceho zákona č. 403 / 2020 Z. z. (ktorý bol návrhom vlády). Tento zákon bol tiež prijatý a vydaný v medziach ústavy ustanovenej právomocou a ústavným spôsobom. Ústavný súd podrobne odkazuje na opis legislatívneho procesu obsiahnutého v uvedených súhrnoch poslaneckej komory a senátu. Ako už bolo uvedené, čiastočná zmena a doplnenie § 2f zákona o linkách zákonom o zmene a doplnení stavebného zákona neovplyvnili základ a tvrdenia odvolateľa. V záujme úplnosti sa dopĺňa, že podľa údajov z webovej stránky Snemovne poslancov bol návrh novely zákona (Press 1009). Komora zástupcov. VIII. Voľba) po zamietnutí senátom 1. júla 2021 so zmenami a doplneniami schválenými 13.7.2021 v znení schválenom Poslaneckou komorou 26. 5. 2021 (99 proti 54 zo 168 prítomných členov) podľa článku 47 ods. 3 Ústava vyžadovaná absolútnou väčšinou všetkých poslancov (pre 103 hlasov - pozri https: // www.psp.cz / sqw / hlasy.sqw? G = 76929) a podpísané prezidentom republiky 15.7.2021. Zbierka zákonov bola uverejnená 29. júla 2021 vo výške 124.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 114 / 2022 Z. z. o návrhu na zrušenie oddielov 1 ods. 1, 2f a 4a vrátane poznámky pod čiarou 15 a prílohy k zákonu č. 416 / 2009 Z. z. o urýchlení výstavby dopravnej, vodnej, energetickej a elektronickej komunikačnej infraštruktúry (linerárne právo) v znení zmien a doplnení |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 10.05.2022 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Právne oblasti:
Občianske právo
Občianske právo hmotné
Verejné zmluvy 1
Smlouva Up Česká republika s.r.o. stravenky a benefity
Městská část Praha 21
Up Česká republika s.r.o.
25.10.2024
Upozornenia
Zdroj:
Hlídač štátu
(CC BY 3.0 CZ)
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0