Ústavný súd zistil č. 112 / 2013 Z. z.
Posúdenie ústavného súdu z 2. apríla 2013 sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
30.04.2013
112
POKUTY
Ústavný súd
Za republiku
Ústavný súd rozhodol 2. apríla 2013 na základe sp. zn. pl. ÚS 6 / 13 v pléne zloženej z Stanislava Balíka, Vlasta Formánková, Vojen Güttler, Pavel Holländer, Ivana Janů, Vladimir Korka, Dagmar Lastovecká, Jan Musil, Jiří Nykodemí, Pavel Rychetský, Miloslav Excellent a Michaela Židlická ako účastník konania, ktorého zastupoval JUdr. Jiřanl, advokát AK so sídlom Čs. legii 172, 339 01 Klatova, o zrušení ustanovení článku II ods. 4 zákona č. 300 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 202 / 1990 Z. z., ako zástupca parlamentu Českej republiky ako zmluvná strana konania,
nasledujúce:
Článok II ods. 4 zákona č. 300 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 202 / 1990 Z. z. o Lotérii a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a iných súvisiacich právnych predpisov, sa vypúšťa od dátumu uverejnenia tohto zistenia v zbierke zákonov.
Odôvodnenie
Konanie pred ústavným súdom
Predchádzajúce konanie o ústavných sťažnostiach
1. Ústavný súd 20. júna 2012 dostal od mesta Klatov ústavnú sťažnosť proti ďalšiemu zásahu ministerstva financií (ďalej len "ministerstvo"), o ktorom rokuje ústavný súd podľa bodu IV ÚS 2315 / 12. V súlade s ustanoveniami § 74 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., sa sťažovateľ pripojil k ústavným sťažnostiam, návrh na zrušenie článku II ods. 4 zákona č. 300 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 202 / 1990 Z. z. o Lotérii a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a iné súvisiace zákony (ďalej len "sporné ustanovenie").
2. IV. Komora ústavného súdu dospela k záveru, že uplatnenie sporného ustanovenia práva vyvolalo skutočnosť, ktorá bola predmetom ústavnej sťažnosti. Zároveň, keďže sa domnieval, že ústavná sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená a môže byť predmetom akéhokoľvek iného vecného preskúmania, uviedol, že návrh na zrušenie sporného ustanovenia sa musí v podstate riešiť. Z tohto dôvodu, rádovo 16.1.2013, sp. zn. IV. ÚS 2315 / 12 pozastavil konanie o ústavnej sťažnosti a postúpil návrh sťažovateľa na zrušenie sporného ustanovenia na ústavný súd.
Tvrdenia odvolateľa
3. Protiústavný charakter sporného ustanovenia bol zaznamenaný odvolateľom v tom zmysle, že v spojení s administratívnou praxou ministerstva financií (ktorých zásah bol v prvom rade napadnutý ústavnou sťažnosťou), dočasne pozastavil existujúcu, ústavne zaručenú a ústavný súd uznal možnosť obcí regulovať prevádzku interaktívnych videolotériových terminálov na jeho území.
4. Napadnuté ustanovenie podľa odvolateľa bráni preskúmaniu a prípadnému zrušeniu povolenia ministerstva na prevádzkovanie interaktívnych videolotériových terminálov, hoci podľa judikatúry ústavného súdu [vyhľadávanie sp. zn. pl. ÚS 29 / 10 zo 14.6.2011 (N 110 / 61 SbNU 625, 202 / 2011 Z. z.), zistenie sp. zn. Pl. ÚS 56 / 10 zo 7.9.2011 (N 151 / 62 SbNU 315, 293 / 2011 Z. z.) alebo zistenie sp. ÚS 22 / 11 z 27.9.2011 (N 169 / 62 SbNU 489, 328/ 2011 Sb.] je otázka, ktorej nariadenie spadá do ústavných zaručených právomocí obcí. V tejto súvislosti odvolateľ podrobne parafrázoval právne závery obsiahnuté v uvedených zisteniach a potvrdil ústavné záruky práva obce na vlastnú správu.
5. Odvolateľ tiež rozhodol, že sporné ustanovenie neporušuje len právo obcí na vlastnú správu v zmysle článkov 8 a 100 ods. 1 ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava"), ale aj ustanovenia článku 89 ods. 2 ústavy, podľa ktorých sú vykonateľné rozhodnutia ústavného súdu záväzné pre všetky inštitúcie a osoby. Napriek tomu, že zistenia ústavného súdu boli zamerané predovšetkým na obce a ministerstvá vnútra a financií, podľa odvolateľa nie je možné skúmať skutočnosť, že prinajmenšom pri zistení sp. zl. Tento názor mal preto zákonodarca rešpektovať pri prijímaní právneho predpisu, ktorého súčasťou je sporné ustanovenie.
Pripomienky strán
6. Komora zástupcov parlamentu Českej republiky (ďalej len "komora zástupcov") vystúpila k návrhu 19. februára 2013. Popísala priebeh diskusie o návrhu zákona, ktorý bol následne uverejnený pod č. 300 / 2011 Z. z., a v skratke pripomenula vysvetľujúcu poznámku k pripojenému návrhu zákona. V napadnutom ustanovení sa uvádza, že platnosť povolení vydaných do dátumu nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré nie sú v súlade s týmto dekrétom, nebude dotknutá. Podľa dôvodovej správy by reverzný postup predstavoval neprípustnú právnu spätnú aktivitu, ktorá je v rozpore so zásadou právnej istoty zakotvenou v ústave. Znížením platnosti existujúcich povolení by sa štát podľa dôvodovej správy vystavil riziku arbitrážnych sporov existujúcich prevádzkovateľov. Návrh zákona schválila komora zástupcov 21. júna 2011. Senát parlamentu Českej republiky (ďalej len " Senát") vrátil návrh návrhu do poslaneckej komory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijatými parlamentnou komorou na jej zasadnutí 6. septembra 2011 a schválil návrh zákona zmenený Senátom. Komora zástupcov odmietla, že sporná právna úprava by sa mala zamerať na odloženie účinkov zistení ústavného súdu, pričom poukázala najmä na časové okolnosti návrhu zákona. V tejto súvislosti poukázala najmä na to, že zistenie sp. zn. Na záver komora zástupcov uviedla, že návrh zákona bol prerokovaný a schválený ústavným spôsobom a v súlade so štandardnými pravidlami legislatívneho procesu.
7. Senát Českej republiky vo svojich pripomienkach z 8. februára 2013 tiež vyjadril presvedčenie, že pri prijímaní zákona konal v medziach ústavy a ústavným spôsobom. Senát najmä uviedol, že návrh zákona schválený parlamentnou komorou na svojom 19. zasadnutí 21. júna 2011 bol riadne predložený 28. júna 2011. Ako Senate Press No. 127, návrh zákona bol smerovaný do Výboru pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu (ako Garančný výbor), Výboru pre územný rozvoj, verejnú správu a životné prostredie a Výboru pre ústavné a právne veci. Všetky vymenované výbory odporučili, aby sa návrh vrátil do poslaneckej komory so zmenami a doplneniami. Senát prijal 22. júla 2011 uznesenie, ktorým sa návrh zákona vracia do zmenenej a doplnenej komory zástupcov. Senát vo svojich pripomienkach podrobne zhrnul aj obsah diskusie o predmetnom návrhu zákona Senátu.
Stanovisko vlády a ombudsmana k návrhu
8. V súlade s ustanoveniami § 69 ods. 2 a 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde, v znení zmien a doplnení, ďalej len "zákon o Ústavnom súde," ústavný súd oznámil vláde Českej republiky a ombudsmanovi prebiehajúce konanie listom z 23. januára 2013, pričom im pripomenul lehotu, v rámci ktorej mohli vstúpiť do konania, a prípadne sa k návrhu vyjadriť.
9. Ombudsman 1. februára 2013 oznámil ústavnému súdu, že do konania zasiahne. Vláda Českej republiky neoznámila začatie konania v lehote stanovenej zákonom (posledný 25. február 2013), a preto nemohla svedčiť o postavení vedľajšieho účastníka konania. JUDr. Jan Studnik, hlavný riaditeľ kabinetu ministrov a predseda legislatívnej rady vlády, listom z 26. februára 2013 požiadal sudcu spravodajcu o predĺženie o jeden mesiac, aby uviedol, či sa vláda stane vedľajším účastníkom konania. Nie je možné, aby Ústavný súd priznal relevantnosť nielen preto, že jeho autor sotva mohol byť oprávnený konať ako vláda v konaní pred ústavným súdom, ale najmä preto, že 30-dňová lehota na vstup do konania je lehota v zmysle § 69 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorú nemôže ústavný súd predĺžiť a ktorá sa nemôže vzdať. Vláda nepredložila ani pripomienky k návrhu vo forme amicus curiae struct.
10. Ombudsman sa k návrhu vyjadril 1. marca 2013. Uviedol, že sporné ustanovenie nepovažuje za prekážku zasahovania udelených povolení, pretože podľa jeho názoru nemá vplyv na regulačné povolenie obcí existujúcich pred zmenou a doplnením podľa predchádzajúceho ustanovenia § 50 ods. 4 zákona č. 202 / 1990 Z. z., na lotérie a iné podobné hry (ďalej len "zákon o lotérii"), konkrétne na reguláciu všetkých technických herných zariadení podobných víťazným nástrojom v zmysle predchádzajúceho ustanovenia § 2 písm. e) Lotérie. Napriek tomuto presvedčeniu ombudsman uznal, že v tomto prípade podporí aj zrušenie sporného ustanovenia, pričom zohľadní dlhodobé (a podľa jeho názoru nezákonné) rozhodovacie postupy ministerstva financií, dlhodobé zasahovanie štátu do ústavného garantovaného práva samosprávnych obcí na samosprávu (nerešpektovanie všeobecne záväzných vydaných dekrétov vrátane odmietnutia možnosti zrušenia povolenia na neskoršie rozhodnutie), problematické procesné postavenie obcí a de facto zneužitie sporného ustanovenia o účasti štátu na ústavne garantovanom práve samosprávnych obcí na samosprávu.
Opustenie ústnej časti konania
11. Ústavný súd sa predovšetkým domnieval, že v prejednávanej veci nie je potrebné viesť ústne konania, pretože by to neprinieslo ďalšie alebo lepšie a jasnejšie objasnenie prípadu ako spôsob, akým bol informovaný o veci z písomných aktov účastníkov konania. Vzhľadom na ustanovenia článku 44 zákona o ústavnom súde (v tejto súvislosti sa zmena a doplnenie vykonané zákonom č. 404 / 2012 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 2013, už nemuselo pýtať účastníkov konania, či súhlasia s tým, že sa zdržia ústnej časti konania a rozhodli o veci bez konania ústnej časti konania.
Vlastné preskúmanie
Výnimka sporného ustanovenia
12. Článok II ods. 4 zákona č. 300 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 202 / 1990 Z. z. o Lotérii a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a iných súvisiacich zákonov, znie:
Prechodné ustanovenia
(...)
4. Povolenie vydané podľa § 2 písm. i), j) a § 50 ods. 3 zákona o lotérii a iných podobných hrách, platné pred 1. januárom 2012, nesmie obec vydať všeobecne záväzný dekrét do 31. decembra 2014; To isté platí pre ustanovenia § 50 ods. 5 zákona o lotérii a iné podobné hry, s účinnosťou od 1. januára 2012. Obdobie platnosti týchto povolení obmedzí ministerstvo financií najneskôr do 31. decembra 2014, ak sa takéto lotérie a iné podobné hry prevádzkujú v rozpore so všeobecne záväzným mestským dekrétom alebo v rozpore s ustanoveniami oddielu 50 ods. 5 zákona o lotérie a iných podobných hrách, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2012.
Predpoklad preskúmania
13. Oprávnená osoba predložila formálne dokonalý návrh. Ústavný súd má právomoc diskutovať o návrhu a je tiež prípustný.
14. Ústavný súd bol najprv povinný zohľadniť, či má v skúmanom prípade právo preskúmať (a prípadne zrušiť) zmenu a doplnenie samotného zákona alebo jeho časti.
15. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie je v zásade možné namietať proti zmene a doplneniu, keďže takáto právna úprava nemá vo všeobecnosti samostatnú právnu existenciu; prijíma ju len ako súčasť legislatívnej zmeny a doplnenia; Zmenené a doplnené právne predpisy by sa preto mali predložiť na posúdenie ústavnému súdu [pozri napríklad uznesenie sp. zn. Pl. ÚS 25 / 2000 z 15.8.2000 (U 27 / 19 SbNU 271), tiež dostupné - ako aj všetky ostatné rozhodnutia v tomto náleze - na http: // nalus.ujud.cz].
16. To však neznamená, že návrh proti zmene a doplneniu zákona alebo jeho časti (ako v prejednávanej veci) by nikdy nebol predmetom vecného preskúmania ústavným súdom [porovnaj sp. zn. Jedna skupina výnimiek z preskúmania pozostáva zo situácií, v ktorých sa overuje ústavnosť postupu prijímania pozmeňujúcich a doplňujúcich právnych predpisov [pozri napríklad zistenie sp. zn. pl. ÚS 55 / 10 z 1.3.2011 (N 27 / 60 ColLNU 279; 80 / 2011 Z. z.) alebo zistenie sp. zn. Ďalšou výnimkou je nepochybne situácia (ktorá sa vyskytla aj v tomto prípade), v ktorej sú napadnuté prechodné ustanovenia novely. Prechodné ustanovenia pozmeňujúcich a doplňujúcich právnych predpisov sú v skutočnosti štandardizované a nestávajú sa súčasťou zmenených a doplnených právnych predpisov. V tejto situácii - a berúc do úvahy skutočnosť, že aj uplatňovanie prechodných ustanovení zmien a doplnení môže byť zasahované do ústavne zaručených práv (pozri) - Ústavný súd usúdil, že návrh na výnimku je prijateľný.
17. Možnosť preskúmania medzičasových ustanovení povolil Ústavný súd v nálezoch sp. zn.
18. Na základe uvedených dôvodov mohol ústavný súd preskúmať sporné ustanovenie.
Preskúmanie postupu prijímania sporného právneho ustanovenia
19. Ústavný súd, ako to vyžadujú ustanovenia § 68 ods. 2 zákona č. 182 / 1993 Z. z., o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., najprv skúmal, či sporné ustanovenie (alebo právny poriadok, ktorého je toto ustanovenie súčasťou) bolo prijaté v medziach ústavy zavedenej právomoci a ústavným spôsobom. Vychádza z ďalších verejne dostupných správ, ktoré preukazujú parlamentné rokovania a vyhlásenia oboch komôr Parlamentu.
20. Návrh zákona (vtedy Publ. pod č. 300 / 2011 Z. z.) bol predložený Komore zástupcov vlády Českej republiky a bol prerokovaný ako House Press č. 138. Návrh zákona schválila parlamentná komora na 19. zasadnutí šiesteho volebného obdobia 21. júna 2011 138 hlasmi za a 18 hlasmi proti 287 zo 164.
21. Senát bol schválený 28. júna 2011. Senát prijal 22. júla 2011 na svojom 10. zasadnutí v 8. funkčnom období uznesenie o vrátení návrhu návrhu návrhu do poslaneckej komory v znení zmien a doplnení. 59 senátorov hlasovalo 61 zo 64 prítomných senátorov a nikto nebol proti.
22. Zo správy stenografa z 21. schôdze poslaneckej komory, ktorá sa konala 6. septembra 2011, Ústavný súd zistil, že návrh zákona schválila komora zástupcov vo verzii, na ktorú sa odvoláva senát, pričom 152 poslancov hlasovalo za a 18 poslancov hlasovalo proti 179 poslancom, ktorí hlasovali 21.
23. Dňa 15. septembra 2011 bol zákon vydaný prezidentovi republiky, ktorý ho podpísal 27. septembra 2011.
24. Dňa 14. októbra 2011 bol zákon vyhlásený vo výške 106 Zbierka zákonov pod číslom 300 / 2011 Zb.
25. Ústavný súd poznamenáva, že zákon č. 300 / 2011 Z. z., ktorého súčasťou je sporné ustanovenie, bol prijatý a vydaný v rámci ústavných právomocí a ústavným spôsobom.
Zreteľné preskúmanie sporného ustanovenia
26. Kľúčovou otázkou vecnej zlučiteľnosti sporného ustanovenia s ústavným poriadkom je, či táto právna norma v spojení s postupom ministerstva financií dočasne obmedzuje možnosť obcí regulovať prevádzku interaktívnych videolotériových terminálov prostredníctvom všeobecne záväzných dekrétov, pričom protiústavne zasahuje do ústavne zaručeného práva obcí na samosprávu v zmysle článku 8, článku 100 ods. 1 a článku 104 ods. 3 ústavy.
27. Uvedené ústavné ustanovenia zaručujú samosprávne samosprávy ako miestne orgány (článok 8 v spojení s článkom 100 ods. 1 ústavy), pričom im udeľujú právomoc regulovať záležitosti, ktoré patria do ich osobitnej právomoci prostredníctvom vydávania všeobecne záväzných nariadení (článok 104 ods. 3 ústavy). Ústavné záruky práva obcí na samosprávu tvoria v kontexte ústavného poriadku kľúčovú súčasť vertikálneho rozdelenia moci a niektorí autori sú dokonca zaradení medzi základné prvky demokratického právneho štátu (napríklad Bahěľová, L., Filip, J., Molek, P., Podrazký, M., Šiměk, V., Zeměnek, L. Ústava Českej republiky: komentár. Praha: Linde, 2010, str. 140-141).
28. Definovanie významu, podstaty, obsahu a rozsahu práva samospráv na samosprávu už bol vo svojej judikatúre predmetom mnohokrát, a to tak vo všeobecnosti, ako aj osobitne vo vzťahu k ústavnému právu obcí vydávať všeobecne záväzné nariadenia, a ešte konkrétnejšie k možnosti obcí regulovať prevádzku hracích automatov a podobných zariadení v zmysle zákona o lotérii.
29. Staršia judikatúra ústavného súdu interpretovala právo obcí na vlastnú správu (najmä v súvislosti s výkonom ich právomocí vydávať všeobecne záväzné nariadenia) pomerne reštriktívnym spôsobom. Nález sp. zn. Ústavný súd v citovanom rozsudku uviedol, že po 15 rokoch existencie ústavy, ktorá obsahuje ústavnú záruku práva na miestne orgány, sa obsah práva miestnych orgánov na vlastnú správu už stabilizoval a stal sa súčasťou širšieho právneho povedomia. V tejto súvislosti sa odvolával najmä na regulačné riešenie obsiahnuté v ustanovení § 10 zákona č. 128 / 2000 Z. z. o obci (obecná prevádzkareň), v znení zmien a doplnení, ktoré v podstate stanovuje oblasti, v ktorých môžu obce vydávať všeobecne záväzné nariadenia a ktorých hranice sú tiež špecifikované v bohatej judikatúre ústavného súdu.
30. Následne ústavný súd zdôraznil [zistenie sp. zn. Vykonávacie akty preto nemôžu očistiť alebo účinne odstrániť obsah ústavne zaručeného práva na územnú vládu.
31. Čiastočne obsah práva na vlastnú správu definoval napríklad Ústavný súd v rozhodnutí o sp. zn. Pl. ÚS 30 / 06 z 22.5.2007 (N 87 / 45 SbNU 279; 190 / 2007 Z. z.), podľa ktorého záležitosti, ktoré majú prevažne miestny alebo regionálny vplyv a ktoré sú v záujme obce a jej občanov patria do oblasti samostatnej právomoci obce upravenej všeobecne záväznými dekrétmi v zmysle ústavného poriadku zaručeného územného orgánu. Ako také identifikovala najmä otázky ochrany miestneho verejného poriadku, zachovania čistoty ulíc a iných verejných priestranstiev, ochrany životného prostredia, zelene v budovách a iných verejných zelených oblastiach, využívania komunitných zariadení slúžiacich verejným potrebám, územného rozvoja obce atď.
32. Podľa (tu v bodoch 4 a 30 citovaného) sp. zn. Pl. ÚS 56 / 10, je tiež rozhodnutie, či a kde môžu byť miesta lotérie a iných podobných hier (vrátane interaktívnych video lotérie terminálov), miestny poriadok a ako taký patrí do osobitnej právomoci obcí, preto je regulácia týchto záležitostí ústavne zaručená obciam. Po tomto Ústavnom súde [zistenie sp. zn.
33. Z toho vyplýva, že časť práva na vlastnú správu v zmysle článku 8, článku 100 ods. 1 a článku 104 ods. 3 ústavy a v zmysle judikatúry ústavného súdu je tiež možné, aby obce regulovali fungovanie interaktívnych terminálov videolotérie na svojom území vydaním všeobecne záväzných dekrétov. Je potrebné zdôrazniť, že ústavný rozmer práva na samosprávu sa, samozrejme, nemôže meniť všeobecným právom (pozri článok 9 ods. 1 ústavy); Preto argument, že možnosť nasmerovať prevádzku interaktívnych video lotériových terminálov na obce (uvedené) bol daný len prijatím zákona 300 / 2011 Z.z., musí byť zamietnutý ako úplne nepárny.
34. Ak teda sporné ustanovenie umožňuje obciam regulovať prevádzku interaktívnych videolotériových terminálov, a to aj dočasne, ale na určitý čas nie je bezvýznamné, vylučuje (vypúšťa), ide o zásah do ústavne zaručeného práva na samosprávu.
35. Ústavný súd si je vedomý existencie interpretačnej možnosti, podľa ktorej sporné ustanovenie nepredstavuje prekážku pre zasahovanie povolení vydaných na prevádzkovanie interaktívnych videolotériových terminálov (pozri pripomienky ombudsmana), ale administratívna prax ministerstva financií (uvedená aj v pripomienkach ombudsmana) dokazuje, že ministerstvo túto možnosť výkladu v praxi v plnej miere neprijalo, a preto uplatňovanie sporného ustanovenia vedie k rozsiahlemu a nepretržitému zasahovaniu do správy obcí. To isté naznačuje, že návrh na zrušenie sporného ustanovenia nepredložilo len mesto Klatova, ale aj mesto Frýdlant nad Ostravicí a Židlochovice v iných konaniach (na čele s ústavným súdom podľa sp./II.
36. V tejto súvislosti Ústavný súd zastáva názor, že zásah do práva obcí na samosprávu spôsobený sporným právnym ustanovením je v súlade so zásadou proporcionality; V tejto súvislosti sa zamerala predovšetkým na to, či dočasné obmedzenie možnosti obcí regulovať prevádzku interaktívnych videolotériových terminálov sleduje legitímny cieľ.
37. Test proporcionality, jasne inšpirovaný judikatúrou federálneho ústavného súdu, bol už formulovaný ústavným súdom v sp. zn. Prvým je kritérium vhodnosti, t. j. odpoveď na otázku, či inštitút obmedzujúci základné právo umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ. Druhým kritériom merania základných práv a slobôd je kritérium nevyhnutnosti porovnania legislatívneho nástroja obmedzujúceho základné práva alebo slobodu s inými opatreniami umožňujúcimi rovnaký cieľ, ale neovplyvňujúcimi základné práva a slobody. Tretím kritériom je potom porovnanie závažnosti oboch v konflikte základných práv.
38. Z tohto zistenia a z mnohých ďalších [cf. sp. zn. IV. ÚS 1770 / 07 z 1.11.2007 (N 181 / 47 ColU 391) alebo sp. zn. ÚS 7 / 09 z 4.5.2010 (N 102 / 57 zo SbNU 315; 226 / 2010 Z.), je však zrejmé, že posúdenie kritéria vhodnosti (prvý krok testu) je zjavným predpokladom odpovede na otázku, či je cieľ sledovaný regulačným nariadením podľa ústavného súdu legitímny. Vzhľadom na skutočnosť, že samotnou podstatou testu proporcionality je pokus o dosiahnutie rovnováhy medzi protichodnými ústavnými zásadami, kritérium vhodnosti možno zohľadniť len vtedy, ak sa preskúma úprava, ktorá potláča alebo oslabuje jeden ústavne chránený záujem (zvyčajne základné právo) s cieľom chrániť iný ústavne chránený záujem. Ak by posudzované regulačné opatrenia nesledovali žiadny racionálny a identifikovateľný cieľ (t. j. ak by bol úplne svojvoľný) alebo by sledovali len nezákonný cieľ (ktorý by sa nedal poskytnúť ústavná ochrana), existovalo by obmedzenie ústavne chráneného záujmu bez primeranej protiváhy. Preto je pri uplatňovaní testu proporcionality (presnejšie pred uplatnením testu proporcionality) potrebné vyriešiť, či revidovaný systém sleduje legitímny cieľ. Posúdenie toho, či je revidovaná schéma vhodná na dosiahnutie cieľa neexistujúcej alebo nelegitímnej schémy, by samozrejme nemalo žiadny význam.
39. Počas konania o ústavnej sťažnosti (pozri uznesenie zo 16.1.2013 sp. zn. IV. ÚS 2315 / 12, ktorým sa konanie o ústavnej sťažnosti pozastavilo a ktorý podal návrh na zrušenie sporného ustanovenia na Všeobecný súd) Ministerstvo financií uviedlo, že sporné prechodné ustanovenie legitímne rieši medzičasový problém týkajúci sa vyrovnávania protichodných ústavných chránených záujmov (t. j. právo na vlastnú správu a ochranu vlastníctva a práva na podnikanie) a zároveň chráni legitímne očakávania prevádzkovateľov interaktívnych videolotériových terminálov; V tejto súvislosti ministerstvo upozornilo aj na hrozbu sporov (založených prevádzkovateľmi interaktívnych videolotériových terminálov) týkajúcich sa ochrany práv podľa medzinárodných dohôd o podpore a ochrane investícií.
40. Ústavný súd však konštatuje, že žiadny z cieľov uvedených v napadnutom ustanovení nemožno považovať za legitímny v zmysle uplatnenia uvedeného zásahu v práve obcí na vlastnú správu. V konaní pred ústavným súdom nemajú ani parlamentné komory ako účastníci konania, ani vláda, ktorá navrhuje prijatie normy, ktorá je teraz predmetom preskúmania, žiadny iný legitímny cieľ vhodného opatrenia s ústavným právom obcí na samosprávu. Okrem toho Ústavný súd, ktorý dodáva, že nie je jeho povinnosťou vyšetrovať, aký účel možno má iný ako ministerstvo financií, účel (účely) prechodného ustanovenia zákona č. 300 / 2011 Z. z. (pozri bod 38) existuje (existuje), nebol výslovne uvedený.
41. V rámci posúdenia uvedeného účelu sporného ustanovenia ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že údajný pokus ministerstva riešiť medzičasové problémy súvisiace s vyvážením protichodných ústavných chránených záujmov nemožno považovať za legitímny cieľ. Argument existencie medzičasového problému je nevyhnutne založený na predpoklade, že obce nemohli regulovať prevádzku interaktívnych videolotériových terminálov na svojom území až do zmeny a doplnenia právneho predpisu, ktorého súčasťou je sporné prechodné ustanovenie. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, opak je pravdou, pretože vyššie uvedená judikatúra ústavného súdu iba potvrdila tento ústavný zákon; ani zistenia ústavného súdu, ani zmena a doplnenie, ktoré vykonal zákonodarca súbežne s nimi, nevytvorili ústavné právo obcí na samosprávu.
42. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o existencii legitímnej dôvery (ktorá by mala byť pravdepodobne chránená sporným ustanovením) pre prevádzkovateľov interaktívnych lotériových terminálov v nádeji, že ich činnosť nebude regulovaná aspoň určitý čas prostredníctvom všeobecne záväzných mestských dekrétov. Prevádzkovatelia interaktívnych videolotériových terminálov - ako každý iný právny subjekt - si mohli a mali byť vedomí toho, že ich právna sféra by mohla byť ovplyvnená prijatím, zmenou a doplnením alebo zrušením právnych predpisov, a to nielen právnymi predpismi, ale aj právnymi predpismi sublegálneho charakteru (vrátane všeobecne záväzných nariadení). Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu, napr. zo zistenia sp. zn. 63 / 1997 Z. z.], v ktorej Ústavný súd uviedol, že zrušenie starých a prijatie nových právnych predpisov je nevyhnutne spojené so zasahovaním do zásad rovnosti a ochrany dôvery občanov v právo. V súlade s odvolateľkou ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnené predpokladať, že prevádzkovatelia interaktívnych videolotériových terminálov môžu byť považovaní za legitímnu dôveru, že administratívna prax ministerstva spojená s opomenutím práva obce na vlastnú správu bude pokračovať.
43. Napokon legitímny cieľ spornej schémy nemožno považovať za legitímny cieľ údajných obáv štátu týkajúcich sa bezprostredných sporov o arbitráž. Argument, že zrušenie (alebo zmena) povolení vydaných na prevádzkovanie interaktívnych videolotériových terminálov by mohlo viesť k otvoreniu sporov podľa medzinárodných dohôd o podpore a ochrane investícií, nie je opodstatnený a je len špekuláciou. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že ak by sa mala začať arbitráž podľa medzinárodných dohôd o ochrane investícií, konanie by mohli začať len zahraniční prevádzkovatelia, čo je však vylúčené podľa ustanovení oddielu 4 ods. 4 zákona o lotérii.
Záver
44. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sporné ustanovenie je v rozpore s ústavným zaručeným právom obcí na vlastnú správu, ktorá nesledovala legitímny cieľ. Záver, že sporné ustanovenie je v rozpore s ustanoveniami článku 8, článku 100 ods. 1 a článku 104 ods. 3 ústavy, nie je potrebné prijať ďalšie kroky v rámci testu proporcionality. Z uvedených dôvodov Ústavný súd v článku II ods. 4 zákona č. 300 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 202 / 1990 Z. z., o Lotérii a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a iných súvisiacich zákonov, zrušil v súlade s ustanoveniami § 70 ods. 1 zákona č. 182 / 1993 Z. z., o Ústavnom súde, v znení zákona č. 48 / 2002 Z. z., v deň vyhlásenia zistenia v Zbierke zákonov, keďže nezistil dôvody na iné určenie vykonateľnosti zistenia.
45. Námietka odvolateľa, podľa ktorej protiústavná povaha sporného ustanovenia vyplývala aj z nedodržania zistení ústavného súdu zo strany Parlamentu (a teda z porušenia článku 89 ods. 2 ústavy), sa v žiadnom prípade nemusela riešiť pri zistení závažného porušenia právneho predpisu prijatého ústavným poriadkom.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 112 / 2013 Z. z., o návrhu na zrušenie článku II ods. 4 zákona č. 300 / 2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 202 / 1990 Z. z., o Lotérii a iných podobných hrách, v znení neskorších predpisov a iných súvisiacich zákonov |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 30.04.2013 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0