Ústavný súd zistil č. 111 / 2024 Z. z.
Posúdenie ústavného súdu sp. zn.
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
07.05.2024
111
POKUTY
Ústavný súd
z 3. apríla 2024
s. zn. pl. ÚS 35 / 23 týkajúce sa návrhu na zrušenie článku I ods. 2, 5, 6, 7, 17 a 20 a článku II vládneho nariadenia č. 433 / 2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 272/2011 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií v znení zmien a doplnení
Za republiku
Ústavný súd rozhodol 3. apríla 2024 pod vedením predsedu Súdneho dvora Josefa Boxyho a sudcov a sudcov Lucie Dolanskej Bányai, Josefa Fiala, Milana Hulmáka, Jaromíra Jirsyho, Veronice Christiana, Zdeněka Kühna, Tomáša Liččníka, Kateřiny Ronovskej, Jan Svatona, Pavel Šámala, Vojtěcha Šimíčeka, Davida Uhířího, Jan Wintra a Daniela Zemana (rozhodcu spravodajcu) o návrhu 23 senátorov, o ktorom sa rokuje senátor Jitka Seitlová, Mgr. Beata Sabolová, LL.M., advokát so sídlom Balbínova 223.
nasledujúce:
I. Návrh na zrušenie článku I ods. 2, 5, 6, 7, 17 a 20 vládneho dekrétu č. 433 / 2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa vládny dekrét č. 272/2011 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií v znení zmien a doplnení, sa zamieta.
II. Návrh na zrušenie článku II vládneho dekrétu č. 433/ 2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa vládna vyhláška č. 272/2011 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií v znení zmien a doplnení, sa zamieta.
Odôvodnenie
Vymedzenie prípadu
1. Návrhom predloženým podľa článku 87 ods. 1 písm. b) ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") zo 14.7.2002 sa skupina 23 senátorov (ďalej len "žiadateľ") usiluje o zrušenie uvedených ustanovení vládneho dekrétu č. 433 / 2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa vládny dekrét č. 272 / 2011 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií v znení zmien a doplnení (ďalej len "nariadenie č. 433 / 2022 Z. z.").
2. Nariadenie 433 / 2022 Z. z. prijala vláda 7. 12. 2022 a nadobudlo účinnosť 1. 7. 2323.
3. Odvolateľ žiada o začatie prejudiciálneho konania podľa článku 39 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., z dôvodu verejného záujmu o ochranu zdravia a "o hrozbu vážnej ujmy a ujmy." Odvolateľ okrem toho žiada, aby "odložil účinnosť nariadenia č. 433 / 2022 Z. z.," ak takéto konanie možno doplniť výkladom zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov (zákon o Ústavnom súde).
Text sporných ustanovení
4. Sporné ustanovenia nariadenia č. 433 / 2022 Z. z.:
2. v § 2 písm. n): "n) zoraďovacie stanice železničnej stanice poskytujúce vlakové práce, vlakovú kontrolu a opravu vozňov,"
...
5. V článku 2 sa vypúšťa písmeno p).
písmená q) a r) sa prečíslujú na písmená p) a q).
6. V článku 2 písm. p): "p) údržba, rekonštrukcia, modernizácia alebo optimalizácia činnosti trate v súvislosti s výmenou alebo obnovou železničnej nadstavby, dna a súvisiaceho vybavenia, zvýraznenie a brúsenie koľají, prípadne pridanie koľaje, predelektrifikácia, elektrifikácia koľaje alebo iné súvisiace modifikácie,"
7. V článku 2 sa za písmeno p) vkladá toto písmeno q): " (q) dopĺňa sa údržba, rekonštrukcia, modernizácia alebo kapacita infraštruktúry:" (q) činnosť súvisiaca s položením nového povrchu cesty alebo rozšírením cesty pri zachovaní smeru cesty, výšky alebo akejkoľvek inej súvisiacej zmeny vrátane súvisiacej krátkodobej trasy;"
Písmeno q) sa označuje ako písmeno r).
...
17. Odsek 12 ods. 4 až 6 sa vypúšťa.
Odseky 7 až 9 sa prečíslujú na odseky 4 až 6.
...
20. Časť A prílohy 3 znie takto:
Korekcia na stanovenie limitov hluku v hygiene v chránených vonkajších priestoroch budov a v chránených vonkajších priestoroch
| Druh chráněného prostoru | Korekce [dB] | ||
|---|---|---|---|
| 1) | 2) | 3) | |
| Chráněný venkovní prostor staveb lůžkových zdravotnických zařízení včetně lázní | -5 | +5 | +13 |
| Chráněný venkovní prostor lůžkových zdravotnických zařízení včetně lázní | 0 | +5 | +13 |
| Chráněný venkovní prostor ostatních staveb a chráněný ostatní venkovní prostor | 0 | +10 | +18 |
Opravy uvedené v tabuľke sa nepridávajú.
Na nočný čas sa pridáva dodatočná korekcia -10 dB pre chránený vonkajší priestor budov s výnimkou hluku z dopravy na železničných a električkových koľajiach, kde sa používa korekcia -5 dB. Ak existuje kombinácia infraštruktúry s rôznymi limitmi hluku v hygiene, výsledný limit hluku sa určí podľa oznámenia, z ktorého prevláda podiel hluku z dopravy na tomto oznámení.
Pravidlá uplatňovania opravy stanovené v tabuľke:
1) Používa sa na hluk pri státí. Pridáva sa ďalšia korekcia + 5 dB pre klasifikačnú stanicu, ktorá bola uvedená do prevádzky pred 1. novembrom 2011.
2) Uplatňuje sa na hluk z ciest a železníc, ktorý bol uvedený a povolený rozhodnutím alebo opatrením podľa iných právnych predpisov po 31. decembri 2000.
3) Uplatňuje sa na hluk z ciest a železníc, ktorý bol uvedený a povolený rozhodnutím alebo opatrením podľa iných právnych predpisov pred 1. januárom 2001. Uplatňuje sa aj na hluk z dopravy, ak ide o činnosť podľa § 2 písm. p) alebo q) na týchto cestách a železniciach vykonávanú po 1. januári 2001."
Prechodné ustanovenie
Hlukové limity stanovené v súlade s § 12 ods. 3 a prílohou 3 k vyhláške č. 272/2011 Zb., platné odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa neuplatňujú na opatrenia na predchádzanie hluku.
(a) obmedziť hluk z cestnej a železničnej dopravy v začatých postupoch a postupoch a v prípade budov povolených alebo zrútených podľa iných právnych predpisov pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a postupy a postupy sa musia dokončiť v súlade s existujúcimi právnymi predpismi; alebo
b) schválené orgánom verejného zdravia vo forme dočasného povolenia podľa článku 31 zákona č. 258 / 2000 Z. z. o ochrane verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich právnych predpisov v znení zmien a doplnení pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia za predpokladu, že hluk v chránených vonkajších oblastiach a v chránených vonkajších priestoroch budov neprevýši hodnotu hluku, ktorý bol predmetom merania v referenčnom kontrolnom bode, keď sa opatrenie hluku používa; táto hodnota hluku plus 0,5 dB sa považuje za limit hluku v hygiene počas obdobia platnosti tejto podmienky."
Tvrdenia odvolateľa
5. Odvolateľ tvrdí, že sporné ustanovenia prekročili právne povolenie vydávať vládne nariadenia (článok 78 ústavy), a tým porušil článok 1 ods. 1 ústavy zakazujúcej libido. Takisto tvrdí, že porušenie zásady zákonnosti nariadenia niektorých základných práv, konkrétne porušenia práva na ochranu zdravia podľa článku 31 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "charta") a práva na priaznivé prostredie podľa článku 35 ods. 1 a 3 charty, "v spojení s porušením... článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 3 ústavy pre chaos, nevyváženosť a nepredvídateľnosť právnych predpisov."
6. Súčasný systém regulácie hluku ako celok je nepochopiteľný a nekompaktný, zaslúži si celkovú technickú revíziu a racionalizáciu. Vzhľadom na zložitosť a rozsah posudzovanej veci však odvolateľka navrhuje zrušiť len ustanovenia nariadenia č. 433/ 2022 Z. z., ktoré vedú k zvýšeniu hygienických limitov hluku na cestách a železniciach v chránených vonkajších oblastiach stavebníctva.
7. Vládne predpisy musia byť vydané na implementáciu zákona a v rámci jeho obmedzení. Obmedzenia zákona boli v prípade sporných ustanovení prekročené. Obmedzenia vládneho dekrétu podľa odvolateľa sú stanovené v § 1 písm. c), § 2 ods. 2 a § 80 ods. 1 zákona č. 258 / 2000 Z. z., o ochrane verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov v znení zmien a doplnení (ďalej len "zákon o ochrane verejného zdravia"), podľa ktorých zákonná regulácia zníženia hluku, nie jeho zvýšenie, ochrana verejného zdravia, nie jeho hrozba, a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a nie jeho zhoršenie. Aj v iných ustanoveniach zákona (§ 81, 81a, 81b) je právomoc jednotlivých ministerstiev definovaná cieľom zníženia hluku.
8. Prekročenie zákonnej hranice dováža aj odvolateľ z § 108 ods. 5 zákona o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého "sa ustanovujú hygienické limity a požiadavky, ktoré majú byť stanovené vykonávacími právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, ministerstvo zdravotníctva stanovuje posúdenie zdravotného rizika..." a uvádza, že sa nevykonalo žiadne posúdenie rizika. Argumenty ministerstva zdravotníctva (ďalej len "ministerstvo") v dôvodovej správe nepodporujú konkrétne údaje. Podľa odvolateľa sa pripomienky ombudsmana v konaní o pripomienkovaní neriešili.
9. Sporné ustanovenia boli v porovnaní s predchádzajúcimi limitmi "veľkým, niekoľkokrát zvýšeným povoleným hlukom." Sporné ustanovenia rozšírili rozsah budov, na ktoré sa budú vzťahovať zvýšené limity, zavedenie nových zvýšených limitov pre takzvané "staré budovy," ktoré v podstate zodpovedajú limitom pre tzv. staré hlukové zaťaženie. Zrušil sa aj špecifický limit v zóne ochrany železníc. Nie je jasné, koľko kilometrov dopravných štruktúr spadne pod zvýšený limit zodpovedajúci starému limitu zaťaženia hlukom, ale autor predpokladá, že bude až 80% všetkých dopravných štruktúr. Domnieva sa, že sporné nariadenie je vadou v tom, že v rámci konania o odpovedi nebol predložený prehľad týchto budov.
10. Zvyšovaním limitov hluku bez zavedenia akýchkoľvek iných opatrení na zníženie hluku a rozšírením rozsahu pôsobnosti týchto zahrnutých dopravných štruktúr vláda podstatne obmedzila právny rámec umožňujúci vyžadovať a presadzovať opatrenia na vykonávanie opatrení súvisiacich s hlukom.
11. Výsledkom predpisu č. 433 / 2022 Z. z. je tiež de facto zvýšenie prípustného hluku v chránených vnútorných priestoroch budov v dôsledku uplatnenia § 30 ods. 1 posledného zákona o ochrane verejného zdravia (dodržiavanie povinnosti chrániť pred hlukom v chránenom vonkajšom priestore stavby sa tiež považuje za splnenie tejto povinnosti v chránenom vnútornom priestore stavby).
12. Zvýšenie prípustných hladín hluku má negatívny vplyv na verejné zdravie, odvolateľka odkazuje na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 2018 (usmernenia o environmentálnom hluku pre európsky región). V odporúčaní WHO sa požaduje zníženie nadmerného zaťaženia hlukom v Európe až na úroveň hladiny hluku, ktorá je tam definovaná, t. j. nižšia ako úroveň uvedená v nariadení č. 433/ 2022 Zb.
13. Odvolateľ tiež odkazuje na smernicu 2002 / 49 / ES o posudzovaní a riadení okolitého hluku ("smernica 2002 / 49 / ES"). Hoci v smernici sa nestanovuje osobitný cieľ zníženia hluku v členských štátoch ani vynútiteľné jednotné limity hluku, stanovuje sa v nej povinnosť spracovať strategické hlukové mapy a akčné plány na zníženie hluku. Akčné plány sa majú vypracovať pre oblasti, v ktorých boli prekročené špecifické ukazovatele s hladinami hluku nad 55 dB za deň a nad 50 dB za noc.
14. Žalobkyňa rešpektuje záujem o budovanie verejnej infraštruktúry, ale vládna právomoc upraviť limity hluku je obmedzená výlučne záujmom o ochranu verejného zdravia, jeho zlepšenie a zníženie environmentálneho hluku. Odvolateľ tiež znázorňuje štúdiu, podľa ktorej sa vykonávanie opatrení na predchádzanie hluku vyplatí aj štátom z hospodárskeho hľadiska v porovnaní s nákladmi na následnú zdravotnú starostlivosť v prípade ochorení hluku. V dôsledku zvýšenia limitov hluku sa záťaž na ochranu pred hlukom presunie z pôvodcov hluku, resp. manažérov a vlastníkov dopravných štruktúr na obyvateľov oblastí s hlukom.
15. Pokiaľ ide o porušenie článkov 31 a 35 ods. 1 a 3 charty, žalobkyňa uvádza, že environmentálne normy by sa mali stanoviť takým spôsobom, aby sa zabránilo ohrozeniu ľudského zdravia a životného prostredia. Podľa článku 12 ods. 1 zákona č. 17 / 1992 Z. z. o životnom prostredí "povolená úroveň znečistenia životného prostredia je určená limitnými hodnotami stanovenými v osobitných nariadeniach; tieto hodnoty sa určia v súlade s úrovňou znalostí dosiahnutou takým spôsobom, aby sa zabránilo ohrozeniu ľudského zdravia a aby sa predišlo ohrozeniu iných živých organizmov a iných zložiek životného prostredia." Podľa odvolateľa podmienky nariadenia č. 433/ 2022 Zb. neboli splnené, právne limity boli prekročené.
16. Nariadenie č. 433 / 2022 Z. z. je všeobecne nepochopiteľné a nepredvídateľné, spôsob, akým sa určuje príslušná hranica, je stanovený komplexným a "rekombinovaným" spôsobom, čím sa porušuje zásada predvídateľnosti a zákazu svojvoľného konania. Mala sa uplatniť skúška racionálnosti a proporcionality, pri ktorej odvolateľka uvádza, že ak je sledovaným cieľom ochrana verejného zdravia, nemôže sa dosiahnuť nariadením č. 433/ 2022 Z. z.. Zníženie zaťaženia hlukom je ekonomicky výhodné a možno ho zabezpečiť lacnejšími opatreniami. Okrem toho existuje nerovnosť medzi jednotlivými vlastníkmi verejného priestoru.
17. S účinnosťou nariadenia č. 433/ 2022 Z. z., t. j. od 1. júla 2023, sa stavebné projekty môžu umiestniť alebo povoliť podľa nových limitov hluku, v prípade predtým nezrušených projektov sa môže využiť možnosť požiadať o zmenu konštrukcie pred ukončením už v rámci nových limitov hluku, v prípade projektov s udelenou výnimkou sa po výnimke uplatňujú aj nové limity hluku. Z tohto dôvodu odvolateľka žiada o predbežnú klasifikáciu prejednávanej veci a o odloženie účinnosti nariadenia č. 433/ 2022 Zb.
Vyhlásenie vlády a ministerstva
18. Ústavný súd požiadal podľa článku 69 ods. 1 a 3 zákona o Ústavnom súde o vyjadrenie vlády ako účastníka konania, ombudsmana ako potenciálnej strany konania a vyhlásenia ministerstva.
19. Ombudsman 10.8.2023 uviedol, že nebude uplatňovať procesné práva podľa § 69 ods. 3 zákona o ústavnom súde a nebude zasahovať.
Pripomienky vlády
20. Vo svojich pripomienkach z 5. septembra 2023 vláda uvádza, že sporné ustanovenia boli prijaté ústavným spôsobom a v medziach ústavy stanovenej právomocou a v súlade so zákonmi a ústavným poriadkom. Odvolateľ spochybňuje zmenu právnej úpravy, ale nemá samostatnú regulačnú existenciu, ale stáva sa súčasťou zmenenej a doplnenej normy. Odvolateľ formálne tvrdí, že štandardná právomoc (právne povolenie) je prekročená, ale boli spochybnené len vybrané ustanovenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Okrem toho, otázka vládnej právomoci na prijatie vládneho dekrétu č. 272/2011 Z. z., o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií v znení zmien a doplnení ("nariadenie č. 272/2011 Z. z.") bola už vyhodnotená ústavným súdom v rozhodnutí z 18. decembra 2018 sp. zn. Návrh by sa preto mal zamietnuť okrem časti, ktorá má vplyv na prechodné ustanovenia.
21. Vláda pripomína, že nastolená otázka má profesionálny charakter a v prvom rade patrí do štruktúry legislatívneho a výkonného, nie súdneho. Vláda čiastočne odkazuje na samostatné vyhlásenie ministerstva, s ktorým identifikuje. Hlavným dôvodom prijatia spornej právnej úpravy bola potreba racionalizovať existujúci prístup k ochrane verejného zdravia pred hlukom, aby sa zachoval rozvoj verejnej infraštruktúry pri zachovaní ochrany verejného zdravia pred hlukom, ako aj ochrana prírody a priaznivého prostredia. Uplatňovanie predchádzajúcich právnych predpisov v praxi často viedlo z hľadiska plnenia svojho účelu k nežiadúcim (a často paradoxným) štátom, a preto ich profesionálna verejnosť a prax uplatňovania považujú za prekonané.
22. Vo svojom rozsiahlom vyhlásení vláda ďalej opisuje podrobnosti mechanizmov na zisťovanie hluku, problémy predchádzajúcej aplikačnej praxe, stanovenie hygienických limitov pre "staré" a "nové" komunikácie. Uvádza sa v ňom, že maximálne prípustné hodnoty boli stanovené len v závislosti od veku infraštruktúry alebo dráhy, čo je v mnohých členských štátoch Európskej únie bežný prístup. Nariadenie č. 433/ 2022 Z. z. z. z. z. zjednotilo kategorizáciu infraštruktúry, jeden všeobecný limit hygieny bol upravený pre všetky triedy infraštruktúry, berúc do úvahy distribúciu podľa veku. Dôsledky miestneho zvýšenia hluku z dopravy súvisiacej s novou výstavbou sa môžu posúdiť v súvislosti s jej povolením, ak majú dotknutí prevádzkovatelia možnosť zúčastniť sa na územnom a stavebnom konaní a prípadne použiť iné prostriedky právnej ochrany. Vláda odôvodňuje zrušenie rozlišovania medzi hygienickými limitmi v rámci a mimo zóny železničnej ochrany (t. j. zavedenie jednotného hygienického limitu pre dráhu).
23. Vláda nesúhlasí s tým, že právne povolenie je prekročené. Z článku 108 ods. 4 zákona o verejnom zdraví vyplýva, že zákonodarca výslovne povolil vláde vydať nariadenie, čím preukázal vôľu urobiť podrobnejšie úpravy nad rámec všeobecnej právnej normy.
24. Pokiaľ ide o argument smernice 2002 / 49 / ES , vláda pripomína , že každý členský štát Európskej únie určuje osobitnú hodnotu limitov za svojich vlastných podmienok. Odporúčané hodnoty WHO (50 dB denne a 40 dB nočný limit) považujú samotnú WHO za odporúčanú cieľovú hodnotu v dlhodobom horizonte čo najbližšie. Podľa vlády si tento strategický cieľ hluku nemožno zamieňať s okamžite uplatniteľnými limitmi hluku, ako to robí odvolateľka. Limit hluku v oblasti hygieny nie je absolútnou hranicou zdravia, ale je kompromisom medzi zdravotnými a sociálno-ekonomickými požiadavkami a možnosťami spoločnosti.
25. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že iba (z hľadiska zákonodarcu) "zníženie hluku" je možné, vláda uvádza, že ústavný súd sa už zaoberal takzvanou doktrínou o zastavení činnosti v pl. ÚS 4 / 18, ktorej závery sú podrobné. Vzhľadom na právne obmedzenia sú novostanovené limity hluku dostatočne účinnými opatreniami zameranými na zníženie hluku vo všeobecnosti vo vzťahu k situácii, keď by tieto limity neboli vôbec regulované, čo sa vzťahuje aj na modifikovanú škálu budov.
26. Vláda ďalej preukazuje neúčinnosť určitých opatrení v oblasti hluku pri stanovovaní prísnych limitov alebo spochybňuje tvrdenie odvolateľa, že existujú rôzne spôsoby zníženia hluku. Podľa vlády je námietka týkajúca sa údajného nejasnosti, nepredvídateľnosti a zložitosti určenia limitu hluku v hygiene neopodstatnená, keďže cieľom nariadenia č. 433/ 2022 Z. z. bolo racionalizovať a zjednodušiť právne predpisy. Predchádzajúce právne predpisy boli posúdené ako predbiehajúce a spôsobujú úplne paradoxnú situáciu, keď sa dočasné (pôvodne prechodné) inštitúty stali pevnými mechanizmami, ktoré prakticky nezaručili ochranu verejného zdravia pred hlukom; Okrem toho spôsobili komplikácie pri plánovaní projektov a ďalšom rozvoji dopravnej infraštruktúry. Nariadenie č. 433/ 2022 Z. z. prinieslo harmonizáciu a zjednodušenie administratívnych postupov rôznych orgánov verejného zdravotníctva, čo viedlo k objasneniu celého prístupu k regulácii hluku dopravy.
27. Návrh by sa preto mal čiastočne zamietnuť a čiastočne zamietnuť alebo zamietnuť ako celok.
Vyhlásenie ministerstva
28. Ministerstvo vo svojich pripomienkach z 1. septembra 2023 uvádza, že právne povolenie nebolo prekročené pri vydaní nariadenia č. 433 / 2022. Autor interpretuje, že právny limit pre zmenu a doplnenie nariadenia č. 272/2011 Zb. je vždy "zníženie hluku" je absurdný a nemôže stáť. Zákon využíva obrat "oblasti hodnotenia a zníženia hluku," čo je len názov na oddelenie činností orgánov, ktorých rozsah pôsobnosti je daný zákonom o ochrane verejného zdravia. Pri presadzovaní svojej politiky verejného zdravia štát vyvažuje rôzne protichodné záujmy, a to aj prostredníctvom primeraného zníženia úrovne práv jednej zo zainteresovaných skupín. Zákon o ochrane verejného zdravia nestanovuje žiadne zdravotné limity a ponecháva ich identifikáciu alebo zmenu na výkonnú moc. Ak by sa dospelo k záveru, že vláda nemôže zvýšiť limity hluku, zákonodarca by nepochybne vyriešil takýto zásadný krok stanovením hodnoty limitu hluku, čím by sa obmedzila právomoc vlády v oblasti hluku. To sa však nestalo.
29. Ministerstvo tiež odkazuje na závery Pl ÚS 4 / 18, na ktoré sa odvoláva aj vo svojich argumentoch. Uvádza, že nariadenie č. 433 / 2022 Z. z. alebo jeho sporné ustanovenia nie sú výsledkom svojvoľných alebo iracionálnych excesov, ale dôkladného odborného posúdenia. V súvislosti s námietkou nedodržania podmienok uvedených v oddiele 108 ods. 5 zákona o ochrane verejného zdravia ministerstvo uvádza, že "posúdenie zdravotných rizík" je široký pojem, ktorý sa vykonáva mnohými rôznymi spôsobmi. Príprava nariadenia č. 433 / 2022 Z. z. sa uskutočnila približne 2 roky a zapojili sa odborníci ministerstva aj odborníci z Národného referenčného laboratória pre mestský hluk na zdravotníckom inštitúte v Ostrave. Proces posudzovania zdravotných rizík pokračoval počas prípravy nariadenia. Ministerstvo vychádzalo z dokumentov a informácií WHO (usmernenia k environmentálnemu hluku 2018) alebo Európskej siete vedúcich agentúr na ochranu životného prostredia (Interest Group on Noise Abatement) a EEA (European Topic Centre Human Health and the Environment).
30. Ústav starej hlučnosti Load bol opustený pre jeho náročnú a komplikovanú aplikáciu v praxi. Ministerstvo však pripomína, že v prípade starého zaťaženia hlukom sa limity 70/60 dB sprísnili na 68/58 dB. Na "starých" cestách sú nové limity hluku 2 dB sprísnenie. Rovnaká zásada platí pre železničnú dopravu. Prísne limity hluku pre infraštruktúru III. triedy a komunikácie na špeciálne účely sa stali nereálnymi a neudržateľnými v kontexte rozvoja mobility obyvateľstva. Nie je dôvod stanoviť iný limit hluku podľa triedy komunikácie pre cestné okolie, pretože zdroj a povaha hluku (cestná doprava) sú vo všetkých prípadoch rovnaké a jeho účinky na zdravie sú rovnaké. Cieľom nariadenia č. 433/ 2022 Z. z. bolo zjednodušiť existujúce predpisy o limitoch hluku a stanoviť ich jasne, jednotne a predvídateľne.
31. Ministerstvo tiež predkladá podrobné vyhlásenie o námietkach odvolateľky týkajúcich sa limitov hluku, vzhľadom na obmedzený rozsah preskúmania, nie je potrebné vypracovať tento argument.
32. Pokiaľ ide o prípravu nariadenia č. 433/ 2022 Z. z., ministerstvo uvádza, že v rokoch 2021 a 2022 sa uskutočnilo niekoľko medzirezortných stretnutí. Pripomienky všetkých pripomienok boli riadne vyriešené. Odvolateľ nesprávne uvádza, že pripomienky ombudsmana neboli vyriešené. Ombudsman vzal svoje pripomienky na vedomie a netrval na konflikte. Materiál bol predložený vláde bez rozporu.
33. Pokiaľ ide o údajnú námietku voči nejasnosti, nepredvídateľnosti a zložitosti určenia limitu hluku v hygiene, ministerstvo uvádza, že cieľom sporných ustanovení bolo okrem iného racionalizovať a zjednodušiť prístup k ochrane verejného zdravia pred hlukom.
34. Ministerstvo preto navrhuje návrh zamietnuť.
Replikácia odvolateľa
35. Žalobkyňa vo svojej odpovedi z 2.11.2023 uvádza, že všetky relevantné argumenty sú už uvedené v návrhu a výslovne odpovedá len na pripomienky ministerstva. Nepredkladá samostatnú odpoveď na pripomienky vlády, keďže pripomienky vlády neobsahujú zásadne odlišné argumenty ako tvrdenia ministerstva.
36. Ministerstvo sa nezaoberalo údajným skutočným zvýšením zaťaženia hlukom vo vnútorných priestoroch podľa § 30 ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia. Ministerstvo vo svojich pripomienkach devalvuje záujem o ochranu verejného zdravia a nerešpektuje svoju vlastnú právomoc.
37. Hoci ministerstvo uvádza, že príprava nariadenia trvala dva roky a s kým spolupracovala pri príprave, neposkytlo žiadnu konkrétnu analýzu. Ministerstvo nepreukázalo, že vyššie limity sú dostatočné na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany zdravia. Podľa odvolateľa sa investície do opatrení na predchádzanie hluku vrátia niekoľkokrát.
Opustenie ústnej časti konania
38. Keďže ústavný súd od ústneho pojednávania neočakával ďalšie objasnenie veci, zrušil ústne vypočutie podľa § 44 zákona o ústavnom súde.
Preskúmanie sporných ustanovení
Rozsah preskúmania
39. V prejednávanej veci Ústavný súd najprv zohľadnil námietku odvolateľky voči zvoleným ustanoveniam, ktorými sa mení a dopĺňa nariadenie č. 433 / 2022 Z. z., vrátane prechodných ustanovení (článok II), ale žiadne z ustanovení pôvodného zmeneného a doplneného nariadenia č. 272 / 2011 Z. z., konkrétne ustanovenie tohto nariadenia, ktoré stanovuje zdravotné limity pre hluk. Zároveň nenamieta proti zmene nariadenia č. 433/ 2022 Zb. ako celok, hoci obviňuje vládu z prekročenia jej právomocí pri jej vydávaní a vyzýva na "odstránenie jej účinnosti."
40. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zmena a doplnenie zákona nemá samostatnú legislatívnu existenciu, ktorá sa získava len ako súčasť zmenenej a doplnenej právnej úpravy. Návrhom podľa článku 87 ods. 1 písm. a) alebo b) ústavy sa teda táto zmenená a doplnená právna úprava môže účinne spochybniť ako dopravca normatívneho obsahu [pozri. nález z 8.10.1996 sp. pl. ÚS 5 / 96 (N 98 / 6 SbNU 203; 286 / 1996 Zb.), 12.3.2002 sp. zn. Pl. ÚS 33 / 01 (N 28 / 25 SbNU 215; 145 / 2002 Sb.) alebo 25.9.2018 sp. ÚS 18 / 17 (N 156 / 90 SbNU 525; 261 / 2018 Sb.].
41. Odvolateľ spochybňuje jednotlivé čiastočné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy bez zohľadnenia súčasnej rozhodovacej praxe ústavného súdu v návrhu, pričom sa s nimi dohaduje, alebo v podobe petície, ktorá ďalej spochybňuje čiastočné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (s vedomím súčasnej rozhodovacej praxe ústavného súdu). Odvolateľ nezareagoval žiadnym spôsobom ani na výslovné varovanie vlády o nemožnosti revízie jednotlivých podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov. Ústavný súd preto založil svoju ustálenú judikatúru na prejednávanej veci a nenašiel dôvod odchýliť sa od nej na základe tohto návrhu. Preto sa nemohla zaoberať časťou návrhu, ktorá si vyžaduje vecné preskúmanie obsahu článku I ods. 2, 5, 6, 7, 17 a 20 nariadenia č. 433 / 2022 Zb.
42. Ak zmena a doplnenie naopak obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré neboli zahrnuté do znenia zmeneného a doplneného nariadenia, samotná zmena a doplnenie môže byť spochybnená [pozri napríklad zistenie z 20.6.2006 sp. zn. pl. ÚS 38 / 04 (N 125 / 41 SbNU 551; 409 / 2006 Z. z.), bod 24, alebo uznesenie z 5.8.2014 sp. zn. pl. ÚS 26 / 13, bod 20. Môže ísť napríklad o prechodné ustanovenia pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenia, ako je tomu v danom prípade. Obsah prechodného ustanovenia článku II nariadenia č. 433/ 2022 Z. z., ktorý má samostatnú normatívnu existenciu, sa preto môže preskúmať hodnotným spôsobom.
43. Z rozhodovacej praxe ústavného súdu však tiež vyplýva, že ak je nedostatok normatívnej právomoci alebo porušenie ústavne predpísaného postupu na prijatie zákona v legislatívnom postupe spochybnené [pozri.
44. Odvolateľ tvrdí, že porušenie článku 78 ústavy (vyhláška vlády sa musí vydať na účely vykonávania zákona a v rámci jeho obmedzení) a že v prípade sporných ustanovení boli prekročené právne obmedzenia. Ústavný súd tiež hodnotí zákonom (§ 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z.), či ustanovenie bolo prijaté v medziach ústavy na základe vymedzenej právomoci a ústavného postupu.
Posúdenie procesných podmienok a kompetencií pri prijímaní vládnych nariadení
45. Ústavný súd v súlade s § 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., najprv preskúmal, či nariadenie č. 433 / 2022 Z. z. bolo prijaté v rámci stanovenej právomoci ústavy a ústavným postupom.
46. V súlade s článkom 78 ústavy je vláda oprávnená vydať vládny príkaz. Vyhláška bola schválená vládou vyhláškou č. 1010 zo 7.12.2022, konečné znenie bolo uverejnené v zbierke zákonov 23.12.2022 pod č. 433/ 2022 Z.z. s účinnosťou od 1.7.23.
47. Ústavný súd pripomína, že regulačná právomoc prostredníctvom vládnych nariadení je oddelenou právomocou poriadku podľa článku 78 ústavy, vláda je oprávnená vydávať nariadenia na vykonávanie zákona a v rámci jeho obmedzení a nevyžaduje od Parlamentu žiadne osobitné povolenie. Nariadenie vlády sa nemôže odchýliť od zákonných limitov, t. j. nemôže byť praeter legem, a musí zostať v medziach zákona, ktoré sú buď výslovne definované, alebo vyplývajúce z významu a účelu zákona [napr. zistenie 14.2.2001 sp. zn. ÚS 45 / 2000 (N 30 / 21 SbNU 261; 96 / 2001 Sb.) ]. Preto musí vládnu reguláciu vydať (1) oprávnený orgán, (2) nemôže zasahovať do záležitostí vyhradených pre zákon, a (3) vôľa zákonodarcu regulovať nad rámec právnej normy musí byť preto otvorená sfére nariadenia. V nariadení vlády sa teda môže podrobnejšie spresniť otázka, na ktorú sa vzťahujú základné prvky, ktoré sú už stanovené v samotnom zákone [pozri. napr. nález zo 16. októbra 2001 sp. zn. ÚS 5 / 01 (N 149 / 24 SbNU 79; 410 / 2001 Zb.)].
48. Základom predpisu č. 272/2011 Z. z., alebo akýchkoľvek jeho zmien, vrátane predpisu č. 433 / 2022 Z. z., je zákon o ochrane verejného zdravia, ktorý definuje hluk a vibrácie v § 30, upravuje povinnosť prevádzkovateľov a vlastníkov rôznych zariadení a objektov neprekračovať limity hluku a tiež definuje rôzne druhy chránených priestorov pred hlukom. V odseku 34 ods. 1 toho istého zákona sa uvádza: "vykonávacie právne predpisy budú regulovať hygienické limity hluku a vibrácií počas dňa a noci, spôsob ich merania a hodnotenia. "Odsek 108 (4) zákona o ochrane verejného zdravia stanovuje, že vládne nariadenie bude vykonávacím nariadením. Zákonodarca tak výslovne vyjadril ochotu urobiť podrobnejšie úpravy podľa právnej úpravy, pričom v oddiele 108 ods. 5 sa vymedzujú podmienky, ktoré treba zohľadniť pri stanovovaní limitov hluku.
49. Odvolateľ okrem iného tvrdí, že nariadenie č. 433 / 2022 Z. z. nebolo vydané "na vykonávanie zákona a v rámci jeho obmedzení," ako sa vyžaduje v článku 78 ústavy, pretože na rozdiel od znenia zákona o ochrane verejného zdravia "neznižuje" limity hluku alebo slúži "na ochranu" zdravia. Zároveň tvrdia, že "zásada zákonnosti nariadenia o určitých základných právach" (konkrétne články 31 a 35 charty) bola porušená. Odvolateľ v skutočnosti vyslovuje dve výhrady (z hľadiska prekročenia právomoci vlády): po prvé, nie je možné stanoviť limity hluku jednoduchým vládnym nariadením, pretože ide o reguláciu základných práv a po druhé, nie je možné tieto limity zvýšiť, ani rozsah územia (budovy, objekty) s vyššími obmedzeniami, pretože zákon stanovuje iba zníženia.
50. Ústavný súd vo svojom náleze Pl. ÚS 4 / 18, ktorý zamietol návrh na zrušenie vybraných ustanovení dekrétu č. 272 / 2011 Z. z. v znení zmien a doplnení, zamietol tvrdenie odvolateľa (skupina senátorov), že obmedzenie hluku nemôže byť stanovené nariadením vlády. Podľa ústavného súdu je "určenie hygienických limitov hluku a spôsob ich merania jednou z činností, ktoré zodpovedajú nasledujúcej citácii v judikatúre ústavného súdu: " s cieľom zabezpečiť efektívne fungovanie verejnej správy je vhodné ponechať úpravu podrobností zákonného nariadenia, ktoré môže byť operatívnejšie zmenené a doplnené."
51. Ak ústavný súd zistí, že samotné limity hluku možno stanoviť z hľadiska článkov 31 a 35 charty vládnym nariadením, a nie nevyhnutne zákonom, potom čiastočná zmena a doplnenie jednotlivých regulačných parametrov (napr. nariadenie o zmene a doplnení, ako je tomu v prejednávanej veci) nemôže predstavovať odklon od právomoci vlády.
52. Ak existuje druhý údajný dôvod prekročenia ústavného mandátu, t. j. prekročenie formálnych hraníc zákona o verejnom zdraví, odvolateľ je založený len na jazykovom výklade príslušných ustanovení zákona alebo pojmov, ako je "zníženie hluku" alebo "zlepšenie zdravia obyvateľstva." Preto, ak je zákon o ochrane verejného zdravia definovaný na viacerých miestach, že predmetom právnych predpisov je "zníženie hluku," "ochrana verejného zdravia" alebo "zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva," všeobecné ciele práva a vymedzenie predmetu jeho nariadenia. Z týchto všeobecných pojmov však nemožno vyvodiť, že vykonávacie ustanovenia upravujúce individuálne čiastočné (často veľmi technické) aspekty rôznych politík v oblasti verejného zdravia by sa nezmenili alebo by umožnili jedinú možnosť zmeny, a to sprísnením už vymedzených limitov, parametrov alebo podmienok.
53. Je potrebné zohľadniť potrebný stupeň priestoru, ktorý má zákonodarca k dispozícii pri regulácii práv stanovených v článku 41 ods. 1 charty, o to viac výkonný orgán pri určovaní technických podparametrov regulácie v subštatučných nariadeniach. Iba na úseku ochrany verejného zdravia existuje napríklad niekoľko subštatučných predpisov upravujúcich hygienické požiadavky na pitnú vodu, na výrobky určené na priamy kontakt s pitnou alebo surovou vodou, na bazény, na priestory a prevádzku zariadení na vzdelávanie a vzdelávanie, na potravinárske služby, na výrobky prichádzajúce do styku s potravinami, na hračky a výrobky pre deti do 3 rokov, na prevádzku zdravotníckych zariadení a inštitúcií sociálnej starostlivosti, na životné prostredie vybraných budov atď. Po zavedení podtechnických parametrov konkrétneho sublegálneho nariadenia nepredstavuje neudržateľný a už nie ústavne relevantný limit, ktorý by bránil prípadnej zmene právnych predpisov (aj keď znižuje úroveň ochrany) v budúcnosti.
54. Ústavný súd vo svojom náleze o pl. ÚS 4 / 18 zamietol uplatňovanie ustálenej doktríny, t. j. požiadavky trvalého zvýšenia (alebo zákazu znižovania) hmotnej úrovne základných práv, najmä pokiaľ ide o práva podliehajúce ustanoveniam článku 41 ods. 1 charty. Dodal, že v prípade sociálnych práv spojených s úlohou štátu v oblasti jeho bezpečnosti vzniká dilema, pokiaľ ide o prideľovanie verejných finančných prostriedkov, pričom ústavne (abstraktne) je prípustné znížiť rámec ochrany základných práv, čím je pravdepodobnejšie, že bude upravovať rôzne parametre, ktoré predstavujú jednotlivé "stavebné kamene" tejto ochrany. Ak by sme trvali na niečom inom, v konečnom dôsledku by to zablokovalo vytvorenie akejkoľvek štátnej politiky. Hoci z normatívneho hľadiska by súlad so zásadami trvalo udržateľného rozvoja a ambícia zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia mali patriť medzi hlavné ciele moderného štátu, úroveň ochrany práva na priaznivé životné prostredie sa a priori neobmedzuje (pozri oddiel ÚS 4 / 18, odseky 61 až 63).
55. Ani rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "EDĽP") týkajúca sa článku 8 dohovoru, na ktorý žiadateľ odkazuje v odpovedi, neznamená neustále zvyšovanie alebo žiadne zníženie úrovne vnútroštátnej ochrany verejného hluku. Štáty v tejto oblasti disponujú širokou mierou voľnej úvahy (pozri rozsudok Giacomelliho proti Taliansku z 2. 11. 2006, Sťažnosť č. 59909 / 00, § 80) a EDĽP neuplatňuje žiadne autonómne limity hluku, ale vychádza predovšetkým z tých, ktoré boli v čase a na mieste preskúmavaného prípadu platné a vychádza z individuálneho posúdenia konkrétneho prípadu (pozri rozsudok ÚS 4 / 18, body 65 - 67).
56 . Ústavný súd iba dopĺňa tvrdenia odvolateľov založené na odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie alebo smernici 2002 / 49 / ES , že ani WHO , ani Európska únia neukladajú žiadne (napr . minimálne) povinné limity hluku a nezachovávajú svoje označenie v právomoci štátov. Štáty majú voľnosť nielen pri určovaní úrovne limitov hluku, ale aj v ich štruktúre (pozri podrobnejšie Pl. ÚS 4 / 18, odseky 50 - 53). Z odporúčania WHO alebo európskych právnych predpisov teda nemožno vyvodiť záver, že limity hluku sa nemohli raz zvýšiť.
57. Všetky uvedené závery sa logicky odrážajú v nároku na obsah vykonávacích právnych predpisov alebo pri výklade právnych obmedzení týchto ustanovení. Cieľom zákona, ako aj jeho vykonávacích ustanovení, je ochrana verejného zdravia, zlepšenie zdravia obyvateľstva alebo zníženie hluku, keďže ide o všeobecné ciele právnych predpisov ako celku bez ohľadu na čiastočné zmeny rôznych technických parametrov právnych predpisov. Preto nemožno mechanicky dovážať, že ústavný orgán vlády podľa článku 78 ústavy je prekročený len s cieľom zmierniť určité podmienky ochrany verejného zdravia (napr. zvýšenie limitov hluku) v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi predpismi. V opačnom prípade by napríklad nebolo možné opraviť prísne definované podmienky alebo obmedzenia (napr. aj z dôvodu nesprávnych politických úvah). Ústavný súd v tejto časti dospel k záveru, že samotné zvýšenie limitov hluku nemôže viesť k záveru o nerešpektovaní ústavného orgánu vo forme prekročenia formálnych limitov zákona o ochrane verejného zdravia.
58. Prekročenie zákonnej hranice dováža aj odvolateľ z oddielu 108 ods. 5 zákona o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého "sa na základe posúdenia zdravotných rizík vyplývajúcich z prírodných, životných a pracovných podmienok a spôsobu života, súčasných vedeckých poznatkov, medzinárodných záväzkov Českej republiky v tejto oblasti a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie" určujú hygienické limity a požiadavky, ktoré sa majú stanoviť vo vykonávacích právnych predpisoch vydaných týmto zákonom. Žiadateľ tvrdí, že sa nevykonalo žiadne posúdenie rizika. Ministerstvo vo svojich pripomienkach tvrdí, že podmienky uvedené v oddiele 108 ods. 5 zákona o ochrane verejného zdravia boli splnené alebo že boli posúdené zdravotné riziká, v ktorých sa zhrnul priebeh všetkých rokovaní pred vydaním nariadenia č. 433 / 2022 Z. z., spolupráca s Národným referenčným laboratóriom pre mestský hluk na zdravotníckom inštitúte v Ostrave, odkazuje na dokumenty, na ktorých sa zakladá, vrátane dokumentov WHO. Článok 108 ods. 5 zákona o ochrane verejného zdravia však neznamená (okrem toho vo forme právneho limitu vládneho nariadenia), že sa vyžaduje osobitná analýza (ako to požadoval odvolateľ v odpovedi), že" stav vedomostí by sa zmenil v tom zmysle, že hluk je menej škodlivý alebo škodlivý z vyššej úrovne, než je úroveň stanovená WHO" alebo že "navrhované vyššie limity sú dostatočné na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany zdravia alebo že zvýšené zdravotné náklady možno predpokladať na určitej úrovni, ktorá je prijateľná pre spoločnosť." Neúspech odvolateľky v požadovanej analýze preto nemôže viesť k záveru, že zákonné limity pre subštatutívnu štandardnú výrobu sú protiústavné alebo v dôsledku nedostatku právomoci vlády vydať vyhlášku č. 433 / 2022 Zb.
59. Tvrdenie odvolateľky o protikladoch pri predložení návrhu vyhlášky č. 433 / 2022 Z. z. na posúdenie vládou bolo vyvrátené zdokumentovanou tabuľkou o urovnaní zo strany ministerstva. Okrem toho žiadne nezrovnalosti s referenčnými bodmi nemôžu viesť k záveru o protiústavnom spôsobe prijatia vládneho nariadenia, pretože predloženie návrhu na vládu "bez rozporov" nie je ani ústavnou ani právnou podmienkou na prijatie vládneho nariadenia.
60. Ústavný súd teda dospel k záveru, že nariadenie č. 433 / 2022 Z. z. bolo prijaté ústavou oprávneným orgánom v medziach ústavy ustanovenej právomocou a ústavným spôsobom (článok 76 ods. 1 a článok 78 ústavy).
Podstatné posúdenie prechodných ustanovení
61. Ústavný súd sa ďalej zaoberal článkom II nariadenia č. 433 / 2022 Z. z., pretože len toto ustanovenie je formálne oprávnené na vecné preskúmanie.
62. Odvolateľ nenamieta proti osobitným ustanoveniam nariadenia č. 272/2011 Z. z. (na rozdiel od sp. zn. Pl. ÚS 4 / 18), takže neberie do úvahy normatívne ustanovenia, proti ktorým čiastočne argumentujú, ako sú nové hodnoty hlukových limitov alebo definícia budov alebo objektov, ktorých sa nové hodnoty týkajú (pozri body 40 a nasl.). Ústavný súd teda nemôže riešiť čiastočné technické parametre nových právnych predpisov zakotvených v § 2, 12 alebo v prílohe 3 k nariadeniu č. 272/2011 Zb.
63. V napadnutom prechodnom ustanovení sa stanovuje, že "limity sanitárneho hluku stanovené v súlade s § 12 ods. 3 a prílohou 3 k vládnemu predpisu č. 272/2011 Z. z., ktoré sú účinné odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa neuplatňujú na hlukové opatrenia vymedzené v prechodných ustanoveniach (pozri odsek II). V prípade iných opatrení na predchádzanie hluku sa už uplatňujú nové limity hluku v hygiene a kontrario. Hoci odvolateľka uvádza, že od 1.7.23 stavebné projekty môžu byť umiestnené alebo povolené v súlade s novými limitmi hluku, v prípade predtým neskolabovaných projektov sa môže využiť možnosť požiadať o zmenu konštrukcie pred dokončením nových limitov hluku, alebo že v prípade projektov s výnimkou sa môžu po uplynutí platnosti výnimky uplatňovať aj nové limity hluku, ale skôr ako medzičasové účinky samotného prechodného ustanovenia, špecifické nové hodnoty limitov hluku alebo zmeny rozsahu (objekty, konštrukcie), na ktoré sa majú uplatňovať nové hodnoty.
64. Nejde o medzičasový účinok neústavnosti alebo zákonnosti právnej úpravy v predmetnej veci. Naopak, sporné vymedzenie pravidiel uplatniteľnosti existujúcich alebo nových pravidiel je jednou z možných racionálnych možností na určenie časových účinkov zmeny právnej úpravy. Ústavný súd v napadnutom ustanovení nenachádza žiadne dôvody ani odvolateľka (v zmysle medzičasových účinkov).
65. Hoci odvolateľka tvrdí, že výsledok spornej právnej úpravy je presne "iracionálne excesy, ktoré konajú komplexným spôsobom," alebo kritizuje, že právna úprava je chaotická, nepochopiteľná a nepresná, nie je to len prechodné ustanovenie, ktoré samo osebe neznamená zložitý prebytok. Okrem toho by sa tým, že by sa nariadenie zrušilo, zvýšila údajná nejasnosť a nepredvídateľnosť, pretože by nemalo medzičasové účinky nového nariadenia.
66. Ústavný súd preto dospel k záveru, že nezistil dôvod výnimky sporného ustanovenia.
Záver
67. Ústavný súd preto zhrnul, že v časti, v ktorej je žaloba namierená proti článku I ods. 2, 5, 6, 7, 17 a 20 nariadenia č. 433 / 2022 Z. z., a to jednotlivé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, zamietol návrh na zjavne neopodstatnenú (operačná časť I) podľa článku 43 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 43 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde a článkom 1 ods. 2 písm. b) rozhodnutia ústavného súdu z 25. marca 2014 č. 24 / 14 o existencii právomoci (oznámenie č. 52 / 2014 Z. z.).
68. V časti, v ktorej bol návrh namierený proti článku II vládneho dekrétu č. 433 / 2022 Z. z., ho Ústavný súd zamietol podľa § 70 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, pretože nenašiel jeho neústavnosť (operačná časť II).
69. Keďže návrh vo veci samej bol čiastočne zamietnutý a čiastočne zamietnutý, ústavný súd sa nezaoberal návrhom na "odstránenie účinnosti vládneho dekrétu č. 433/ 2022 Zb.."
70. Ústavný súd nerozhodol samostatne o návrhu na predbežné pojednávanie podľa článku 39 zákona o Ústavnom súde, zmeneného a doplneného zákonom č. 48 / 2002 Z. z., pretože o návrhu sa rozhodlo v čo najkratšom čase.
Predseda ústavného súdu:
JUDr.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 111 / 2024 Z. z. |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 07.05.2024 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Verejné zmluvy 1
Smlouva o dílo na PD na akci "ZŠ Nuselská - instalace úsporných zdrojů vytápění"
Město Havlíčkův Brod
CERGO ENERGY s.r.o.
471 900 Kč
10.06.2024
Zdroj:
Hlídač štátu
(CC BY 3.0 CZ)
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0