Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 103 / 1999 Zb.
Oznámenie ministerstva zahraničných vecí o Zmluve medzi vládou Českej republiky a vládou Ukrajiny o zabránení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmov a majetku
Platný
Účinnosť od 20.04.1999
Zobrazeno prvních 200 z celkem 259 ustanovení tohoto předpisu.
Zobrazit celý předpis →
Pro stažení celého znění použijte tlačítko Stáhnout výše.
103
OZNÁMENIE
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že 30. júna 1997 bola v Kyjeve podpísaná zmluva medzi vládou Českej republiky a vládou Ukrajiny s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmu a majetku.
Parlament Českej republiky súhlasil so zmluvou a Zmluvu ratifikoval prezident republiky.
Zmluva nadobudla platnosť podľa článku 28 ods. 1 zmluvy 20. apríla 1999 a jej ustanovenia sa vykonávajú v súlade s odsekom 1 písm. a) a b). Podľa odseku 2 uvedeného článku sa vo vzťahoch medzi Českou republikou a Ukrajinou prestáva uplatňovať tento dátum:
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku fyzických osôb, podpísaná v Miskovci 27. mája 1977, uverejnená pod č. 30 / 1979 Z.z.,
a
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku právnických osôb, podpísaná v Ulanbatare 19. mája 1978, uverejnená pod č. 49 / 1979 Zb.
Týmto sa zároveň uverejňuje české znenie zmluvy. S anglickou verziou zmluvy, ktorá je relevantná pre jej výklad, môže konzultovať ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií.
Zmluva
medzi vládou Českej republiky a vládou Ukrajiny o zabránení dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku
vláda Českej republiky a vláda Ukrajiny,
želajúc si uzavrieť zmluvu s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a majetku a potvrdiť ich úsilie o rozvoj a prehĺbenie hospodárskych vzťahov,
dohodnúť sa takto:
Osoby, na ktoré sa vzťahuje zmluva
Táto zmluva sa vzťahuje na osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (rezidentoch).
Dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva
1. Táto zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku vyberané v mene každého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych orgánov alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob výberu.
2. Všetky dane z celkových príjmov, z celkových aktív alebo z časti príjmov alebo z majetku vrátane daní zo ziskov z nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, dane z celkových miezd alebo platov vyplácaných podnikmi, ako aj dane zo zvýšenia majetku sa považujú za dane z príjmu a majetku.
3. dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, sú:
a) pre Ukrajinu:
i) daň zo zisku spoločnosti a
ii) daň z príjmu občanov;
(ďalej len "ukrajinská daň");
b) pre Českú republiku:
i) daň z príjmu fyzických osôb;
ii) daň z príjmu právnických osôb;
iii) daň z nehnuteľností;
(ďalej len "česká daň ").
4. Zmluva sa bude vzťahovať aj na akúkoľvek daň rovnakého alebo v zásade podobného druhu, ktorá bude uložená po podpísaní zmluvy popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si navzájom oznámia akékoľvek podstatné zmeny, ktoré sa majú vykonať v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Všeobecné definície
1. Na účely tejto zmluvy, pokiaľ si prepojenie nevyžaduje iný výklad:
a) pojem "Ukrajina" sa vzťahuje na územie Ukrajiny, jej kontinentálny šelf a jeho výhradnú (námornú) hospodársku zónu vrátane akejkoľvek oblasti mimo teritoriálnych vôd Ukrajiny, ktorá je alebo môže byť určená, v súlade s medzinárodným právom a podľa právnych predpisov Ukrajiny, ako aj v prípade, keď sa môžu uplatňovať práva Ukrajiny, pokiaľ ide o morské dno a podložia a ich prírodné zdroje;
b) pojem "Česká republika" sa vzťahuje na územie Českej republiky, na ktorom sa podľa českého práva a v súlade s medzinárodným právom vykonávajú zvrchované práva Českej republiky;
c) výrazy "jeden zmluvný štát" a " druhý zmluvný štát" označujú podľa potreby Českú republiku alebo Ukrajinu;
d) pojem "vnútroštátny" znamená:
i) každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym občanom zmluvného štátu;
ii) každú právnickú osobu, osobnú spoločnosť alebo združenie zriadené podľa právnych predpisov platných v zmluvnom štáte;
e) pojem "osoba" zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb;
(f) pojem "spoločnosť" označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo držiteľa práv, ktoré sa na daňové účely považujú za právnickú osobu;
(g) pojmy "podnik jedného zmluvného štátu" a "podnik druhého zmluvného štátu" označujú podľa kontextu podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta jedného zmluvného štátu, a podnik, ktorý prevádzkuje rezidenta druhého zmluvného štátu;
(h) pojem "medzinárodná doprava" znamená akúkoľvek prepravu lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel prevádzkovaných podnikom zmluvného štátu okrem prípadov, keď loď, loď, lietadlo, cestné alebo železničné vozidlo je prevádzkované len medzi bodmi v inom zmluvnom štáte;
i) v prípade Ukrajiny sa pojem "príslušný orgán" vzťahuje na Ministerstvo financií Ukrajiny alebo jeho splnomocneného zástupcu a v prípade Českej republiky na ministra financií Českej republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu.
2. Pokiaľ ide o uplatňovanie zmluvy zmluvným štátom, akýkoľvek výraz, ktorý v ňom nie je vymedzený, bude mať taký význam, aký má podľa právneho poriadku tohto štátu, ktorý upravuje dane, na ktoré sa vzťahuje zmluva, pokiaľ si táto súvislosť nevyžaduje iný výklad.
Rezident
1. Na účely tejto zmluvy pojem "rezident jedného zmluvného štátu" znamená každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu svojho pobytu, trvalého pobytu, miesta výkonu správy, miesta registrácie alebo iného podobného kritéria. Tento pojem však nezahŕňa žiadnu osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte len z dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto štáte alebo majetku, ktorý tam bol umiestnený.
2. Ak má fyzická osoba podľa odseku 1 tohto článku bydlisko v oboch zmluvných štátoch, jej postavenie sa určí takto:
a) táto osoba sa považuje za osobu s bydliskom v zmluvnom štáte, v ktorom má trvalý pobyt; ak má trvalý pobyt v oboch zmluvných štátoch, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, do ktorého má užšie osobné a hospodárske vzťahy (centrum životných záujmov);
b) ak nemožno určiť, v ktorom zmluvnom štáte má osoba centrum svojich životných záujmov, alebo ak nemá trvalý pobyt v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom má obvykle bydlisko;
c) ak má táto osoba obvyklý pobyt v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom;
d) ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch zmluvných štátov alebo ktorejkoľvek z nich, príslušné orgány zmluvných štátov zmenia a doplnia záležitosť vzájomnou dohodou.
3. Ak má iná osoba ako fyzická osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch v súlade s ustanoveniami odseku 1 tohto článku, predpokladá sa, že má bydlisko v zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza jej skutočné vedenie.
Stála prevádzkareň
1. Pojem "stála prevádzkareň" označuje na účely tejto zmluvy trvalé miesto podnikania, prostredníctvom ktorého sa má činnosť podniku vykonávať úplne alebo čiastočne.
2. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa najmä:
(a) miesto vedenia;
b) závod;
c) úrad;
(d) závod;
(e) workshop;
(f) zariadenie alebo budova na preskúmanie prírodných zdrojov;
g) banské, ropné alebo plynové nálezisko, lom alebo akékoľvek iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje;
(h) sklad alebo iné zariadenie používané na dodávku tovaru.
3. pojem "stála prevádzkareň" zahŕňa aj:
(a) stavenisko alebo výstavba, montáž alebo montážny projekt alebo dohľad s ním spojený, ale len ak takáto výstavba, projekt alebo dohľad trvá viac ako 12 mesiacov;
(b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných zamestnancov, ktorých podnik na tento účel najal, ale len vtedy, ak činnosti tohto druhu pretrvávajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období, ktoré celkovo presahujú tri mesiace počas 12-mesačného obdobia.
4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem "stála prevádzkareň" nezahŕňa:
(a) podnik, ktorý sa používa len na účely skladovania alebo vydávania tovaru patriaceho podniku;
(b) dodanie tovaru patriaceho podniku, ktorý je udržiavaný len na účely skladovania alebo vystavovania;
(c) zásoby tovaru patriaceho podniku, ktorý sa udržiava len na účely spracovania iným podnikom;
(d) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava len na účely nákupu tovaru alebo zberu informácií pre podnik;
e) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava výlučne na účely reklamy, poskytovania informácií, vedeckého výskumu alebo podobných činností, ktoré majú prípravnú alebo vedľajšiu povahu voči podniku;
(f) trvalé miesto podnikania, ktoré sa udržiava len pri vykonávaní akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého miesta podnikania vyplývajúca z tejto koncentrácie má prípravnú alebo pomocnú povahu.
5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba - iná ako nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6 - koná v mene podniku v zmluvnom štáte a obvykle používa povolenie na uzatváranie zmlúv v mene podniku, tento podnik sa považuje za osobu, ktorá má stálu prevádzkareň v tomto štáte, pokiaľ ide o všetky činnosti, ktoré táto osoba vykonáva v súvislosti s podnikom, za predpokladu, že činnosti tejto osoby sa neobmedzujú na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by v prípade, že sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta podnikania, neboli založené na tejto stálej prevádzkarni v súlade s ustanoveniami tohto odseku.
6. Podnik sa nepovažuje za podnik, ktorý má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoju činnosť v tomto štáte prostredníctvom makléra, generálneho zástupcu alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak takéto osoby konajú v rámci svojich riadnych činností.
7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, kontroluje alebo kontroluje spoločnosť, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto inom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe nepredstavuje stálu prevádzkareň žiadnej inej spoločnosti.
Príjmy z nehnuteľného majetku
1. Príjmy prijaté rezidentom jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva) nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Pojem "nehnuteľný majetok" má taký význam, aký môže mať podľa práva zmluvného štátu, v ktorom sa majetok nachádza. Tento pojem v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy súpis používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia občianskeho práva uplatniteľné na pôdu, právo spotrebovať nehnuteľný majetok a právo na variabilné alebo pevné platby za ťažbu alebo na prijatie do ťažby nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov. Lode, člny, lietadlá, cestné a železničné vozidlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa vzťahujú na príjmy získané z priameho použitia, prenájmu alebo akéhokoľvek iného použitia nehnuteľného majetku.
4. Odseky 1 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podnikov a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na vykonávanie nezávislého povolania.
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoje činnosti v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, zisky podniku sa môžu zdaňovať v inom štáte, ale len v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik zmluvného štátu vykonáva stálu činnosť v inom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou odseku 3 tohto článku sa priradí ziskom v každom zmluvnom štáte tejto stálej prevádzkarne, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by ako samostatný podnik vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a bol úplne nezávislý v kontakte s podnikom, ktorého je stálym podnikom.
3. Pri výpočte ziskov stálej prevádzkarne je povolené odpočítať náklady vzniknuté v súvislosti s cieľmi, ktoré sleduje stála prevádzkareň, vrátane nákladov na riadenie a vzniknutých všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, alebo inde. Takýto odpočet sa však nepovoľuje pri prípadných sumách zaplatených (iných ako proti úhrade skutočných výdavkov) stálym ústredím podniku alebo iným z jeho kancelárií vo forme licenčných poplatkov alebo iných podobných platieb ako náhrada za používanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za služby poskytované samostatne alebo za služby riadenia, alebo s výnimkou bankového podniku vo forme úrokov z peňazí požičaných stálej prevádzkarni. Podobne pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa sumy účtované (okrem náhrady skutočných výdavkov) stálym ústredím podniku alebo iným z jeho kancelárií vo forme licenčných poplatkov alebo iných podobných platieb nezohľadňujú pri náhrade za používanie patentov alebo iných práv alebo vo forme provízie za poskytované služby alebo poskytnuté služby riadenia, alebo okrem prípadu bankového podniku vo forme úrokov z peňazí požičaných vedúcemu podniku alebo iným úradom.
4. Ak je v zmluvnom štáte v súlade s jeho právom zvykom určiť zisk, ktorý sa má pridať do stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkových ziskov spoločnosti jej rôznymi časťami, nič v odseku 2 tohto článku nebráni tomu, aby zmluvný štát určil zisky, ktoré sa majú zdaniť týmto bežným rozdelením; Použitá metóda rozdelenia však musí byť taká, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5. Stála prevádzkareň nesmie dosahovať žiadne zisky na základe toho, že kúpila iba tovar pre podnik.
(6) Na účely predchádzajúcich odsekov sa zisky, ktoré sa pridajú do stálej prevádzkarne, určujú každý rok rovnakým spôsobom, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na inak.
7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov, ktoré sú upravené osobitne v iných článkoch tejto zmluvy, ustanovenia týchto článkov sa nedotýkajú ustanovení tohto článku.
Medzinárodná doprava
1. Zisk vyplývajúci z prevádzky lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel v medzinárodnej doprave rezidentom zmluvného štátu podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
2. Zisk z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave na účely tohto článku zahŕňa:
a) príjmy z prenájmu lodí alebo lietadiel bez posádky a
(b) zisky z používania, údržby alebo prenájmu kontajnerov (vrátane prípojných vozidiel a súvisiacich kontajnerových prepravných zariadení) používaných na prepravu tovaru za predpokladu, že takýto prenájom alebo používanie, údržba alebo lízing, podľa toho, čo nastane, je náhodný z prevádzky lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave.
3. Odsek 1 tohto článku sa vzťahuje aj na zisky vyplývajúce z účasti v združení, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej operačnej organizácii.
Pridružené podniky
Ak
a) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na riadení, kontrole alebo kapitále podniku druhého zmluvného štátu; alebo
(b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo kapitále podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu
a ak sú v takýchto prípadoch oba podniky viazané vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch podmienkami, ktoré sa na nich dohodli alebo uložili a ktoré sa líšia od tých, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, zisky, ktoré by, ak nie za týchto podmienok, boli dosiahnuté jedným z podnikov, ale neboli dosiahnuté, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
Dividendy
1. Dividendy zaplatené spoločnosťou so sídlom v jednom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto dividendy však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá ich vypláca, bydlisko podľa práva tohto štátu, ale ak má vlastník dividend bydlisko v druhom zmluvnom štáte, takto uložená daň neprekročí:
a) 5% hrubej sumy dividend, ak je vlastníkom požitkov spoločnosť (iná ako osobná spoločnosť), ktorá priamo vlastní aspoň 25% aktív spoločnosti, ktorá vypláca dividendy;
b) 15% hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode ustanovia opatrenia na uplatňovanie takýchto obmedzení.
Týmto odsekom nie je dotknuté zdanenie ziskov spoločnosti, za ktorú sa vyplácajú dividendy.
3. Pojem "dividendy" použitý v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z akcií alebo iných práv s výnimkou pohľadávok s podielom na zisku, ako aj na príjmy z iných práv v spoločnostiach podliehajúcich rovnakému daňovému režimu ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak držiteľ požitkov s bydliskom v jednom zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je dividendová spoločnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte nezávislého povolania zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak účasť, za ktorú sú dividendy vyplatené, je skutočne spojená s touto stálou prevádzkarňou alebo stálym základom. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 tejto zmluvy uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Ak spoločnosť, ktorá má bydlisko v jednom zmluvnom štáte, dosahuje zisky alebo príjmy iného zmluvného štátu, tento iný štát nemôže zdaňovať dividendy vyplatené spoločnosťou, pokiaľ sa takéto dividendy nevyplatia rezidentovi tohto iného štátu alebo ak sa účasť, za ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne týka stálej prevádzkarne alebo trvalého základu nachádzajúceho sa v tomto inom štáte, alebo nepodriadiť nerozdelené zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov spoločnosti, a to aj v prípade, ak sú vyplatené dividendy alebo rozdelené zisky úplne alebo čiastočne odvodené zo ziskov alebo príjmov, ktoré majú zdroj v tomto inom štáte.
Úroky
1. Záujem, ktorý má zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktorý sa platí rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto úroky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má vlastník požitkov podiel bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 5% hrubej sumy úrokov.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2, úroky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré boli prijaté a skutočne vo vlastníctve vlády druhého zmluvného štátu vrátane nižších správnych orgánov a miestnych orgánov tohto štátu, centrálnej banky alebo akejkoľvek finančnej inštitúcie, ktorá je v úplnom vlastníctve tejto vlády, alebo úroky získané z úverov zaručených touto vládou, sú oslobodené od zdanenia v bývalom zmluvnom štáte.
4. Pojem "úroky" použité v tomto článku sa vzťahuje na príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, či už zabezpečených alebo nezabezpečených, záložným právom na nehnuteľný majetok alebo s právom alebo bez práva podieľať sa na zisku dlžníka, a najmä na príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z dlhopisov alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier súvisiacich s takýmito cennými papiermi, dlhopismi alebo dlhopismi.
5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, ak vlastník požitkov s bydliskom v zmluvnom štáte vykonáva priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom sa úrok prijíma prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto inom štáte v nezávislom povolaní zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak sa pohľadávka, za ktorú sa úrok platí, skutočne týka tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 tejto zmluvy uplatňujú v závislosti od prípadu.
6. Predpokladá sa, že úrok má v zmluvnom štáte zdroj, ak je platiteľ sám, nižší administratívny útvar, miestny úrad alebo bydlisko tohto štátu. Ak má však platiteľ úrokov bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v súvislosti s ktorým vznikol dlh, z ktorého sa úrok platí, a takýto úrok sa účtuje takejto stálej prevádzkarni alebo trvalému základu, predpokladá sa, že takýto úrok má zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stály základ nachádza.
7. Ak výška úroku v súvislosti s pohľadávkou, za ktorú je zaplatená, presahuje z dôvodu osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by takýto vzťah neexistoval, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
Licenčné poplatky
1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a ktoré sa platia rezidentovi druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
2. Takéto licenčné poplatky však môžu byť zdanené aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj podľa právnych predpisov tohto štátu, ale ak má vlastník licenčných poplatkov bydlisko v inom zmluvnom štáte, takto uložená daň nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy licenčných poplatkov.
Príslušné orgány zmluvných štátov po vzájomnej dohode upravia spôsob uplatňovania tohto obmedzenia.
3. Pojem "licenčné poplatky" použitý v tomto článku sa vzťahuje na platby akéhokoľvek druhu prijaté ako náhrada za používanie alebo ako právo používať akékoľvek autorské práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo (vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre rozhlasové alebo televízne vysielanie), akýkoľvek patent, ochranná známka, dizajn alebo model, plán, tajný vzorec alebo výrobný proces alebo akékoľvek priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie alebo informácie (know-how), ktoré sa týkajú skúseností získaných v oblasti priemyslu, obchodu alebo vedy.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú, ak vlastník licenčného poplatku, ktorý má bydlisko v zmluvnom štáte, vykonáva zdrojovú, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo nezávislej profesie, ktorá sa nachádza v tomto inom štáte, a ak právo alebo majetok, na základe ktorého sa udeľujú licenčné poplatky, sú skutočne spojené s touto stálou prevádzkarňou alebo stálou prevádzkarňou. V takom prípade sa ustanovenia článku 7 alebo článku 14 tejto zmluvy uplatňujú v závislosti od prípadu.
5. Ak výška licenčných poplatkov týkajúcich sa použitia, práva alebo údajov, za ktoré sú zaplatené, presahuje v dôsledku osobitného vzťahu medzi platiteľom a vlastníkom požitkov alebo medzi nimi a akoukoľvek inou osobou sumu, ktorú by platiteľ dohodol s vlastníkom požitkov, ak by neexistovali takéto vzťahy, ustanovenia tohto článku sa vzťahujú len na túto druhú sumu. V takom prípade sa výška platieb, ktoré presahujú sumu, zdaní v súlade s právnymi predpismi každého zmluvného štátu, pričom sa zohľadnia ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
6. Licenčné poplatky sa predpokladá, že majú zdroj v zmluvnom štáte, ak je platiteľ sám, nižšie administratívne oddelenie, miestny úrad alebo bydlisko tohto štátu. Ak však má platiteľ licenčného poplatku bez ohľadu na to, či má alebo nemá bydlisko v zmluvnom štáte, stálu prevádzkareň alebo stály základ v zmluvnom štáte, v spojení s ktorým bol zaplatený licenčný poplatok, a takéto licenčné poplatky sa účtujú takejto stálej prevádzkarni alebo stálej základni, tieto licenčné poplatky sa považujú za poplatky, ktoré majú zdroj v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.
Zisk z predaja
(1) Zisk prijatý rezidentom zmluvného štátu z nakladania s nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6 tejto zmluvy, ktorý sa nachádza v inom zmluvnom štáte, sa môže zdaňovať v tomto inom štáte.
(2) Zisk z predaja podielov na základnom imaní spoločnosti, ktorej aktíva zostávajú, priamo alebo nepriamo, najmä z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v zmluvnom štáte, sa môže v tomto štáte zdaňovať.
3. Výnosy z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú vlastní podnik zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte, alebo z hnuteľného majetku patriaceho k trvalému základu, ktorý je vo vlastníctve rezidenta zmluvného štátu v inom zmluvnom štáte na účely vykonávania nezávislého povolania, vrátane ziskov z nakladania s takýmto stálym podnikom (samostatným alebo spolu s celým podnikom) alebo takéhoto trvalého základu, sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
4. Zisk z likvidácie lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu alebo z nakladania s hnuteľným majetkom, ktorý slúži na prevádzkovanie takýchto lodí, člnov, lietadiel, cestných alebo železničných vozidiel, podlieha zdaneniu len v tomto zmluvnom štáte.
5. Zisk z nakladania s akýmkoľvek iným majetkom, ako je majetok uvedený v odsekoch 1, 2, 3 a 4 tohto článku, podlieha zdaneniu len v zmluvnom štáte, v ktorom má nadobúdateľ bydlisko.
Nezávislé povolania
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu z profesionálnej alebo inej nezávislej činnosti podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výnimkou prípadov, keď takéto príjmy môžu byť zdanené aj v inom štáte:
(a) ak má bydlisko v druhom zmluvnom štáte pravidelne k dispozícii na vykonávanie svojich činností; v takom prípade sa v tomto inom štáte môže zdaňovať iba časť príjmu priraditeľná tomuto trvalému základu; alebo
(b) ak jeho pobyt v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období presahuje celkovo 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období; v takom prípade sa v tomto inom štáte môže zdaňovať iba tá časť príjmov, ktoré vyplývajú z jeho činností v tomto inom štáte.
2. Nasledujúce dni sa zahrnú do výpočtu obdobia uvedeného v odseku 1 písm. b):
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodu a odchodu a
(b) dni strávené mimo štátu činnosti, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, sviatky a služobné cesty priamo spojené s vykonávaním činnosti príjemcu v tomto štáte, po ktorej činnosť v tomto štáte pokračovala.
3. Pojem "slobodné povolanie" zahŕňa osobitné nezávislé činnosti vedeckých, literárnych, umeleckých, vzdelávacích alebo vyučovacích činností a nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovníkov.
Zamestnanosť
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny prijaté rezidentom zmluvného štátu z dôvodu zamestnania podliehajú, s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 tejto zmluvy, zdaneniu v tomto štáte len vtedy, ak sa zamestnanie nevykonáva v inom zmluvnom štáte. V prípade zamestnania v tomto štáte môže byť získaná odmena zdanená.
2. Odmena, ktorú dostane občan zmluvného štátu na základe zamestnania v inom zmluvnom štáte, podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku zdaneniu len v prvom štáte, ak:
(a) príjemca je zamestnaný v druhom štáte na jedno alebo viac období, ktoré celkovo nepresahujú 183 dní počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia; a
b) odmenu vypláca zamestnávateľ alebo zamestnávateľ, ktorý nemá bydlisko v inom štáte, a
(c) odmenu nenesie stála prevádzkareň alebo stála základňa v držbe zamestnávateľa v inom štáte.
3. Nasledujúce dni sa zahrnú do výpočtu obdobia uvedeného v odseku 2 písm. a):
a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodu a odchodu a
(b) dni strávené mimo štátu činností, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené so zamestnávaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých činnosť v tomto štáte pokračovala.
4. Pojem "zamestnávateľ" uvedený v odseku 2 písm. b) sa vzťahuje na osobu, ktorá má právo vykonávať prácu a ktorá nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce.
5. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku môže byť odmena prijatá z dôvodu zamestnania na palube lode, lode, lietadla, cestnej alebo železničnej dopravy vykonávanej v medzinárodnej doprave zdaňovaná v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo podnik prevádzkujúci loď, loď, lietadlo, cestnú alebo železničnú dopravu.
Tandemy
Tantiéms a iné podobné platby prijaté rezidentom zmluvného štátu ako členom správnej rady alebo akoukoľvek inou podobnou inštitúciou spoločnosti s bydliskom v inom zmluvnom štáte sa môžu zdaňovať v tomto inom štáte.
Umelci a športovci
1. Príjmy prijaté rezidentom zmluvného štátu ako verejný výkonný umelec, ako je divadlo, film, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo športovec z takýchto osobných činností v inom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto inom štáte bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 tejto zmluvy.
2. Ak príjem z činností vykonávaných umelcom alebo športovcom nepochádza od samotných umelcov alebo športovcov, ale od iných osôb, takýto príjem sa môže zdaňovať v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca, bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 tejto zmluvy.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 sú príjmy uvedené v tomto článku oslobodené od zdanenia v zmluvnom štáte, v ktorom sa vykonávajú činnosti umelca alebo športovca, ak sú takéto činnosti financované hlavne z verejných prostriedkov iného štátu alebo sa vykonávajú na základe dohody o kultúrnej spolupráci medzi zmluvnými štátmi.
Dôchodok
1. Dôchodky a iné podobné platy vyplácané rezidentovi zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania a anuity vyplácanej takémuto rezidentovi podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výhradou ustanovení článku 19 ods. 2 tejto zmluvy.
2. Pojem "anuita" sa vzťahuje na špecifikovanú sumu opakovane vyplatenú fyzickej osobe v stanovených obdobiach jej života alebo počas určitého alebo identifikovateľného obdobia na základe povinnosti uskutočniť platby formou náhrady zodpovedajúcej a úplnej odmeny v hotovosti alebo v peniazoch.
3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku dôchodky a iné podobné platy a anuity vyplácané v rámci národného dôchodkového systému ako súčasť systému sociálneho zabezpečenia zmluvného štátu podliehajú jeho nižšiemu administratívnemu útvaru alebo miestnemu orgánu zdaneniu len v tomto štáte.
Verejné funkcie
1. a) Iné odmeny ako dôchodky vyplácané jedným zmluvným štátom alebo nižším administratívnym oddelením alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo pobočke alebo kancelárii podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b) Takáto odmena však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sa služby preukazujú v tomto štáte a fyzická osoba s bydliskom v tomto štáte:
i) je štátnym príslušníkom tohto štátu; alebo
ii) nestala sa rezidentom tohto štátu výlučne na účely preukázania týchto služieb.
2. a) Akýkoľvek dôchodok, ktorý platí jeden zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu alebo ktorý je zaplatený z prostriedkov, ktoré zriadili, podlieha zdaneniu len v tomto štáte fyzickej osobe za služby, ktoré sú uvedené tomuto štátu alebo úradu.
b) Takéto dôchodky však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak je fyzická osoba rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3. Ustanovenia článkov 15, 16 a 18 tejto zmluvy sa vzťahujú na odmeňovanie a dôchodky služieb poskytovaných v súvislosti s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou, ktorú vykonáva zmluvný štát alebo nižší správny orgán alebo miestny orgán tohto štátu.
Študenti
Platby prijaté študentom alebo učňom, ktorí alebo bezprostredne pred príchodom do zmluvného štátu mali bydlisko v inom zmluvnom štáte a ktorí majú bydlisko v bývalom štáte výlučne na účely jeho vzdelávania alebo odbornej prípravy, nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte na účely úhrady nákladov na jeho výživu, vzdelávanie alebo odbornú prípravu za predpokladu, že takéto platby pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
Ostatné príjmy
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Oznámenie ministerstva zahraničných vecí č. 103 / 1999 Z. z. o Dohode medzi vládou Českej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojitému zdaneniu a prevencii daňových únikov v oblasti daní z príjmov a majetku |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 03.06.1999 |
|---|---|
| Účinnosť od | 20.04.1999 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0