Dekrét ministra zahraničných vecí č. 9 / 1963 Zb.

Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných právnych vzťahoch v občianskych veciach, o dokumentoch a právnych informáciách s záverečným protokolom

Platný Účinnosť od 30.12.1962
9
VYHLÁSENIE
minister zahraničných vecí
z 11. januára 1963
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných právnych vzťahoch v občianskych veciach, o dokumentoch a právnych informáciách s záverečným protokolom
Dňa 10. novembra 1961 bola v Prahe prerokovaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných právnych vzťahoch v občianskych veciach, dokumentoch a právnych informáciách s záverečným protokolom.
Zmluvu schválilo národné zhromaždenie 5. júla 1962 a ratifikoval prezident republiky 1. októbra 1962. Ratifikačné nástroje sa vo Viedni vymenili 31. októbra 1962.
Podľa článku 30 záverečného protokolu zmluva nadobudla platnosť 30. decembra 1962.
Česká verzia zmluvy a záverečného protokolu sa uverejnia súčasne.
Prvý námestník ministra:
Dr. Gregor v. r.
Zmluva
medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných právnych vzťahoch v občianskych veciach, o dokumentoch a právnych informáciách
Prezident Československej socialistickej republiky a spolkový prezident Rakúskej republiky sa dohodli na uzavretí Zmluvy o vzájomných právnych vzťahoch v občianskych veciach, o dokumentoch a právnych informáciách a na tento účel vymenovaní ich zástupcami:
Prezident Československej socialistickej republiky
Václav David,
minister zahraničných vecí
Spolkový prezident Rakúskej republiky
Dr. Heinrich Calice,
osobitného vyslanca a oprávneného ministra,
ktorí si vymenili svoje právne právomoci a našli ich v dobrej a správnej forme, sa dohodli takto:

Právna ochrana, doručovanie a právna pomoc v občianskych veciach
Právna ochrana
(1) Občania jedného zmluvného štátu majú voľný prístup na súdy na území druhého zmluvného štátu a môžu sa pred nimi dostaviť za rovnakých podmienok ako ich občania.
(2) Ustanovenia tejto zmluvy o občanoch jedného zo zmluvných štátov sa vzťahujú aj na právnické osoby vrátane obchodných spoločností, zriadené podľa práva jedného zo zmluvných štátov a usadené na ich území.
Náklady
(1) Občania niektorého zo zmluvných štátov, ktorí sú pred súdmi druhého zmluvného štátu ako žalobcovia alebo vedľajší účastníci konania a majú bydlisko, bydlisko alebo sídlo v niektorom zo zmluvných štátov, nemôžu byť povinní zložiť ochrannú záruku na trovy konania z dôvodu, že sú cudzincami alebo nemajú bydlisko, bydlisko alebo sídlo v inom zmluvnom štáte.
(2) Ak sa podľa práva jedného zo zmluvných štátov na zaplatenie súdnych poplatkov vyžaduje zálohová platba, uplatňujú sa ustanovenia odseku 1.
(3) Ak sa podľa práva jedného zo zmluvných štátov vyžaduje zaplatenie právneho poplatku za začatie konania (žiadosť), občanom druhého zmluvného štátu sa na zaplatenie tohto poplatku poskytne lehota najmenej jedného mesiaca.
(4) Občanom druhého zmluvného štátu možno nariadiť, aby uložili zálohu na náklady, ktoré znáša jedna strana, len za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako ich občania.
(1) Rozhodcovské a vykonateľné rozhodnutia vydané v jednom z dvoch zmluvných štátov, ktorými boli žalobcovia alebo vedľajší účastníci konania nariadené, aby boli oslobodení podľa článku 2 alebo podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom bola žaloba podaná, od bezpečnosti obhajoby alebo podania zálohy, úhrady nákladov alebo poplatkov, sú vykonateľné na území druhého zmluvného štátu na základe návrhu. Návrh môže byť podaný priamo na súde, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu, alebo na súde, ktorý vec rozhodol v prvom predsedníctve.
(2) Odsek 1 sa uplatňuje aj na rozhodnutia stanovujúce výšku trov konania alebo súdnych poplatkov so spätnou platnosťou.
(3) Žiadateľ musí predložiť:
a) kópiu výroku rozhodnutia spolu s písomnosťou, v ktorej sa uvádza právomoc a vykonateľnosť;
b) jeho preklad do jazyka súdu zodpovedného za rozhodnutie o návrhu;
c) v prípade návrhu na súd, ktorý rozhodol v prvom predsedníctve, jeho preklad do jazyka súdu, ktorý je zodpovedný za rozhodnutie o návrhu.
Na preklady sa vzťahuje článok 17 ods. 3. Ak sa návrh podá na súde, ktorý rozhodol v prvom predsedníctve, zašle sa rovnakým spôsobom ako žiadosť o právnu pomoc.
(4) Rozsudky súdov iného štátu uvedeného v odseku 1 sa vykonávajú ako vnútroštátne rozhodnutia s odvolaním sa proti rozhodnutiu o návrhu na výkon.
(5) Náklady v zmysle odseku 1 zahŕňajú aj náklady na vydanie doložky o právomoci a vykonateľnosti, ako aj požadovaný preklad a overenie. Tieto trovy konania sa určia na návrh súdu, ktorý ich rozhodne vykonať.
Výhody vzhľadom na pomer majetku (právo chudobných)
(1) Občania jedného zo zmluvných štátov požívajú pred súdmi druhého zmluvného štátu výhody poskytnuté v súvislosti s majetkovými pomermi (právom chudobných) za rovnakých podmienok a v rovnakej miere ako ich občania.
(2) Výhody uvedené v odseku 1, ktoré možno pripísať účastníkovi súdneho konania v jednom zmluvnom štáte, sa vzťahujú aj na všetky procesné úkony, ktoré sa majú vykonať v tom istom prípade v druhom zmluvnom štáte. Tieto výhody sa vzťahujú aj na konanie o vymáhaní (článok 3), ak sa uplatňujú na takéto exekučné konanie podľa práva štátu, v ktorom sa má vykonať exekúcia.
(1) Potvrdenie o získaní výhod uvedených v článku 4 ods. 1 vypracujú príslušné orgány zmluvného štátu, na území ktorého má žiadateľ bydlisko, bydlisko alebo je registrovaný.
(2) Ak žiadateľ nemá bydlisko alebo bydlisko na území ktoréhokoľvek zo zmluvných štátov, toto osvedčenie môže vydať príslušný diplomatický alebo konzulárny úrad štátu, ktorého je žiadateľ občanom. Toto ustanovenie nebráni poskytnutiu dávok uvedených v článku 4 ods. 1 na základe osvedčenia vydaného úradom štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko alebo má bydlisko.
Súd, ktorý rozhodne o žiadosti o povolenie dávok uvedených v článku 4 ods. 1, má v rámci svojho úradného povolenia právo preskúmať predložené osvedčenie.
(1) Ak si občan jedného z dvoch zmluvných štátov s bydliskom, bydliskom alebo bydliskom v jednom z týchto štátov želá využiť výhody uvedené v článku 4 ods. 1 pred súdom druhého zmluvného štátu, môže požiadať o poskytnutie takýchto dávok protokolu pred Okresným súdom príslušným podľa jeho bydliska, bydliska alebo sídla.
(2) K tomuto návrhu sa priloží osvedčenie uvedené v článku 5 a prípadne aj uvedenie podstaty prípadu.
(3) Návrh a dokumenty sa zasielajú v súlade s článkom 9.
(4) Návrh sa podáva bez ohľadu na skutočnosť, že nie je vyhotovený v jazyku súdu, ktorý o ňom rozhoduje. Preklady, ktoré sa môžu vyžadovať, poskytujú orgány štátu, ktorého súd vec rozhodne.
(5) Súd príslušný na rozhodnutie o návrhu určí v prípade povolenia dávok úradného zástupcu.
Spoločné ustanovenia o poskytovaní služieb a právnej pomoci
(1) Zmluvné štáty sa zaväzujú, že si na požiadanie navzájom poskytnú právnu pomoc a službu v občianskych veciach, ako aj vo veciach rodinného práva.
(2) Súdy poskytujú právnu pomoc a služby vo veciach uvedených v odseku 1 aj na žiadosť správnych orgánov, ak sú príslušné pre takéto záležitosti. Ustanovenia o doručovaní a právnej pomoci týkajúce sa uplatňovania súdov sa uplatňujú mutatis mutandis na predkladanie týchto správnych úradov.
Súdy oboch zmluvných štátov sa stretávajú pri poskytovaní a poskytovaní právnej pomoci prostredníctvom svojich ministerstiev spravodlivosti, pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak.
Súdy môžu použiť pri žiadosti o doručenie alebo poskytnutie právnej pomoci v ich vlastnom jazyku. K žiadosti sa priloží úradná pečať; nepotrebuje sa žiadne overenie.
Žiadosť obsahuje tieto informácie:
a) uvedenie prípadu, ktorého sa žiadosť týka;
(b) meno a priezvisko účastníkov, povolanie, bydlisko alebo bydlisko v prípade právnických osôb, meno a sídlo;
c) mená, priezviská a adresy ich zástupcov, ak boli preukázané;
d) potrebné podrobnosti týkajúce sa predmetu žiadosti, žiadosti o doručenie, najmä adresy príjemcu a opisu písomnosti, ktorá sa má doručiť, najmä okolnosti, za ktorých sa má predložiť dôkaz, a prípadne otázky, ktoré sa majú položiť osobám, ktoré majú byť vypočuté.
Spracovanie žiadosti vrátane jazyka, ktorý sa má použiť, sa riadi právom zmluvného štátu, ktorého súd sa žiada. Tento súd však uplatní výslovne určené ustanovenia druhého zmluvného štátu týkajúce sa konania, ak sa o to požiada, a ak uplatňovanie týchto ustanovení nie je v rozpore so zásadami právneho štátu, ktorému bol súd nariadený.
(1) Ak sa adresa osoby, ktorá má byť vypočutá alebo ktorej sa má písomnosť doručiť, poskytne nesprávne alebo nepresne, dožiadaný súd podľa možnosti stanoví správnu adresu.
(2) Ak dožiadaný súd nie je príslušný na vykonanie žiadosti, žiadosť sa postúpi príslušnému súdu, ak je tento súd v tom istom štáte. Dožiadaný súd informuje žiadajúci súd priamo poštou.
(3) Dožiadaný súd informuje žiadajúci súd na žiadosť dožadujúceho súdu doporučeným listom priamo poštou o mieste a čase, keď sa rieši žiadosť o právnu pomoc.
V prípadoch, v ktorých nie je možné žiadosť vybaviť, sa súbory vrátia a dôvody, pre ktoré sa žiadosť nemohla podať alebo pre ktoré bola zamietnutá ich realizácia.
(1) Náklady, ktoré vzniknú pri spracovaní žiadosti, sa neuhradia medzi zmluvnými štátmi s výnimkou odmeny vyplácanej odborníkom.
(2) Výška trov konania, ktoré neboli uhradené podľa odseku 1, by sa mala oznámiť žiadajúcemu súdu s príslušnými nákladmi.
(3) Vykonanie znaleckého posudku môže závisieť od podania preddavku na dožiadaný súd len vtedy, ak poplatky znalca má zaplatiť strana, ktorej bydlisko, bydlisko alebo sídlo sa nachádza v štáte, ktorého súd je požiadaný.
Návrh možno zamietnuť, len ak je podľa názoru štátu súdu návrh v rozpore s verejným poriadkom.
Osobitné ustanovenia o službe
(1) Dožiadaný súd doručí dokumenty v súlade s jeho právom, ak sú napísané v jeho jazyku alebo ak je k nim pripojený preklad v jeho jazyku; článok 12 nie je dotknutý.
(2) V iných prípadoch, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, sa dokumenty doručujú príjemcovi len vtedy, ak sú prevzaté dobrovoľne.
(3) Preklad uvedený v odseku 1 buď oficiálne vykoná alebo potvrdí tlmočník, ktorý bol oficiálne určený v jednom z dvoch zmluvných štátov; podpis tlmočníka sa nemusí overovať.
Doručenie potvrdí buď dožadujúci súd, alebo pripojený súd, alebo protokol vypracovaný týmto súdom. Osvedčenie a protokol podpisuje orgán služby, súdna pečať a podpis osoby, ktorá prevzala písomnosť, a ak je to vhodné, poznámka o inej forme doručenia; písomnosť, ktorá sa má doručiť, a záznam musia obsahovať opis doručenej písomnosti, jej referenčné číslo, žiadajúci súd, spôsob a dátum doručenia.
Osobitné ustanovenia o právnej pomoci
Ak sa od účastníka sporu žiada, aby bol vypočutý, dožiadaný súd nie je povinný použiť donucovacie prostriedky, aby sa dostavil pred súd.
Povolenie diplomatických a konzulárnych zastupiteľských úradov
Ustanoveniami tejto zmluvy nie je dotknuté právo diplomatických a konzulárnych zastupiteľských úradov oboch zmluvných štátov stretávať sa s občanmi svojho štátu aj vo veciach upravených touto zmluvou, pokiaľ nie sú osobami s dvojakým občianstvom; Vymáhanie práva ich však neohrozuje ani nevyužíva.

Ustanovenia o osvedčeniach
(1) Verejné listiny vydané súdom alebo správnym orgánom jedného zo zmluvných štátov s úradným podpisom a úradnou pečiatkou požívajú aj verejnú listinu pred súdmi a správnymi úradmi druhého zmluvného štátu. To platí aj pre iné vnútroštátne dokumenty, ktoré majú dôkaznú právomoc podľa práva zmluvného štátu, v ktorom boli vydané.
(2) Táto dôkazná právomoc má aj klauzulu o overení, ktorú overil súd, správny orgán alebo rakúsky verejný notár autentickosťou podpisu na súkromnej listine.
Dokumenty uvedené v článku 21 ods. 1, ako aj potvrdenia o pravosti podpisu s úradným podpisom a úradnou pečiatkou súdu, správneho úradu alebo osoby, ktorá dokument vydáva, nie je potrebné ďalej overovať na účely použitia na súdoch alebo správnych úradoch druhého zmluvného štátu.
(1) Obaja zmluvné štáty si bezplatne zasielajú matrice týkajúce sa zrodu, uzavretia manželstva a smrti občanov druhého zmluvného štátu za predpokladu, že tieto dokumenty boli prijaté po dátume nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
(2) Ak sa po dátume nadobudnutia platnosti tejto zmluvy vykonal dodatočný zápis do registra narodenia, manželstva alebo smrti, zašle sa úplný výpis z originálu a dodatočných záznamov v zmysle odseku 1.
(3) Úmrtné listy sa zasielajú okamžite spolu s ostatnými listami každý štvrťrok roka.
Na žiadosť úradu jedného zmluvného štátu príslušný orgán druhého zmluvného štátu vypracuje a zašle na úradné použitie bezplatne výpisy, ako aj úradné kópie matricov alebo vypracovanie osobného rozhodnutia. Žiadosť musí byť dostatočne odôvodnená verejným záujmom.
Zasielanie dokumentov uvedených v článku 23 a žiadostí uvedených v článku 24 a ich spracovanie sa uskutočňuje diplomatickou alebo konzulárnou cestou; nie je potrebné spájať preklady.
Osvedčenie vyžadované právnymi predpismi jedného zo zmluvných štátov o právomoci úradu, ktorý vydal osvedčenie o právomoci pre manželstvo, sa nevyžaduje vo vzťahu k zmluvným štátom.

Informácie o právnom poriadku
Ministerstvo spravodlivosti Československej socialistickej republiky a spolkové ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky si na požiadanie navzájom poskytnú informácie o právnych predpisoch, ktoré platia alebo platili v ich štáte.

Spoločné a záverečné ustanovenia
Ustanovenia časti I a časti II tejto zmluvy týkajúce sa súdov sa vzťahujú aj na československých štátnych notárov vo veciach, ktoré patria do právomoci súdov Rakúskej republiky.
Táto zmluva sa ratifikuje; Ratifikačné listiny sa vymenia vo Viedni čo najskôr.
(1) Táto zmluva nadobúda účinnosť 60 dní po nahradení ratifikačných listín.
(2) Zmluva sa uzatvára na obdobie piatich rokov a naďalej sa uplatňuje, pokiaľ jeden zo zmluvných štátov neoznámi druhému zmluvnému štátu šesť mesiacov pred uplynutím týchto piatich rokov, ktoré boli oznámené.
(3) Ak sa zmluva neukončí v súlade s odsekom 2, naďalej sa uplatňuje na dobu neurčitú, pokiaľ jeden zo zmluvných štátov neoznámi druhému zmluvnému štátu, že zmluvu popiera; v tomto prípade sa zmluva naďalej uplatňuje jeden rok po ukončení zmluvy.
Aby to dokázali, zástupcovia oboch zmluvných štátov podpísali túto zmluvu a uzavreli ju.
Dane v Prahe 10. novembra 1961 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každý v českom a nemeckom jazyku, pričom obidva znenia sú rovnako autentické.
Za
Česká socialistická republika
David v. r.
Za
Rakúsko
Calice v. r.

ZÁVEREČNÝ PROTOKOL
Pri podpise Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných právnych vzťahoch v občianskych veciach, o dokumentoch a právnych informáciách sa dosiahla dohoda o týchto bodoch:
1. V Československej socialistickej republike obsahujú verejné matrice aj matrice z matíc príslušných cirkevných orgánov vypracovaných pred 1. januárom 1950. Ministerstvo zahraničných vecí Československej socialistickej republiky zašle Spolkovému ministerstvu zahraničných vecí Rakúskej republiky zoznam týkajúci sa nadchádzajúcich cirkví a náboženských spoločností do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
V Rakúskej republike sú verejnými dokumentmi aj dokumenty vydané príslušnými cirkevnými orgánmi zákonne uznávaných cirkví a náboženských spoločností, konkrétne osvedčenia o manželstve, ktoré im boli zapísané pred 1. augustom 1938, ako aj rodné listy a úmrtné listy pre narodenia a úmrtia zaznamenané pred 1. januárom 1939. Federálne ministerstvo zahraničných vecí Rakúskej republiky zašle Ministerstvu zahraničných vecí Československej socialistickej republiky zoznam týchto cirkví a náboženských spoločností do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
2. Článok 22 sa uplatňuje aj na dokumenty vydané rakúskymi držiteľmi sociálneho zabezpečenia, ktoré nie sú verejnými dokumentmi podľa rakúskeho práva.
3. Do nadobudnutia platnosti Dohovoru o sociálnom poistení medzi oboma zmluvnými štátmi sa ustanovenia tejto zmluvy uplatňujú mutatis mutandis na rozhodcovské súdy sociálneho poistenia v Rakúskej republike. Rakúske súdy budú poskytovať služby a právnu pomoc na základe žiadosti československých súdov podľa tejto zmluvy o otázkach sociálneho zabezpečenia.
4. Nadobudnutím platnosti tejto zmluvy nie sú dotknuté ustanovenia o občianskych a trestných veciach, na ktoré sa nevzťahuje táto zmluva (úspech, vec opatrovníctva a opatrovníctva a trestné veci; oznámenie č. 12 v Úradnom vestníku Československého ministerstva spravodlivosti z roku 1948 a to isté oznámenie v Úradnom vestníku rakúskej súdnej správy z roku 1948, s. 7).
S cieľom dokázať to splnomocnení zástupcovia podpísali tento záverečný protokol, ktorý je súčasťou zmluvy.
Dane v Prahe 10. novembra 1961 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každý v českom a nemeckom jazyku, pričom obidva znenia sú rovnako autentické.
Za
Česká socialistická republika
David v. r.
Za
Rakúsko
Calice v. r.

Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia

Hodnotenie:

Komentáre 0

Pre písanie komentárov sa prosím prihláste.

Informácie o predpise

CitáciaDekrét ministra zahraničných vecí č. 9 / 1963 Z. z., o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o vzájomných právnych vzťahoch v občianskych veciach, o dokumentoch a právnych informáciách s záverečným protokolom
Typ predpisu-
Autor-
ZbierkaZbierka zákonov
Dátum vyhlásenia02.02.1963
Účinnosť od30.12.1962
Účinnosť do-
Stav Platný
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Obľúbené
História prehliadania