Dekrét Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 8 / 1974 Zb.
Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o vyhlásení chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra
Platný
Účinnosť od 13.02.1974
8
VYHLÁSENIE
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 28. decembra 1973,
ktorým sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Veľká Fatra
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky poskytuje v dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 10 ods. 2 a § 11 zákona SNR č. 1 / 1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody:
(1) Územie vymedzené v časti I prílohy, ktoré je súčasťou tohto dekrétu, je vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť "Veľká Fatra," ďalej len "región." Rozprestiera sa na územie štyroch okresov stredného slovenského regiónu, konkrétne:
a) v okrese Banská Bystrica v katastrách obcí Harmanec, Staré Hora, Uľanka,
b) v okrese Dolný Kubín v katastri obce Kraľovany,
c) v okrese Liptovský Mikuláš v katalógoch obcí Hubová, Liptovská Osada, Liptovský Revúce, Izabučňa, Ružomberok, Stankovany,
d) v okrese Martin v katastrách obcí Belá-Dstreet, Blatnica, Dolné Jaseno, Horné Jaseno, Folkušová, Konské, Krpeľany, Mošovka, Necpali, Nolčovo, Podhradie, Rakša, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Tcianska Štiavnička, Záborie.
(2) Účelom vyhlásenia o tejto oblasti je chrániť a zlepšovať prírodu a prírodné zdroje, zabezpečiť koordináciu jej hospodárskeho využívania v súlade s ochranou prírodného bohatstva a prírodných krás vzhľadom na ich univerzálny kultúrny, vedecký, hospodársky, vodný a rekreačný význam.
(3) Ochrana prírodných hodnôt a zachovanie podmienok stanovených na ochranu oblasti je zodpovednosťou všetkých inštitúcií a organizácií, ktoré pôsobia na jeho území, a občanov, ktorí sa nachádzajú v regióne.
(4) Na území tejto oblasti môže byť podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona SNR č. 1 / 1955 Zb. SNR vyhlasuje osobitnú ochranu svojich obzvlášť dôležitých častí.
(1) Rozsah a podmienky ochrany oblasti sú ustanovené najmä v oddieloch 12 ods. 1 a 13 zákona SNR č. 1 / 1955 Zb. SNR, ktoré upravujú všeobecné zákazy a obmedzenia. Na základe týchto ustanovení zákona len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:
(a) vykonáva geologické prieskumy ložísk vrátane technických prác;
(b) dobytie ložísk nerastných surovín;
(c) vykonávať hydrogeologické a inžiniersko-geologické prieskumy;
(d) vykonáva archeologické vykopávky alebo iné vykopávky spojené s vedeckým výskumom;
(e) zaviesť nepôvodné rastlinné a živočíšne druhy do voľnej prírody len v prípade vykonávania výskumu v rámci experimentálnej činnosti, ktorej výsledky určia ich možné ekonomické využitie;
(f) zmeniť hranice lesníckeho fondu a fondu poľnohospodárskej pôdy, odstrániť pôdu z lesníctva a zalesniť nelesnú pôdu; pôda označená ako súčasť odlesňovania fondu na zalesňovanie, lesnícke organizácie zalesnia podľa plánu;
g) používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné účely;
(h) vykonávať všetky druhy výstavby mimo obecnej intravilácie (baníctvo, priemysel, strojárstvo, rekreačné, obytné, garáže atď.);
(c) vykonávať takéto stavebné zásahy do existujúcich budov, ktoré podstatne menia architektonický charakter a vzhľad budov a ich priestorov;
i) umiestniť skládky a skladovať odpad mimo neúnavného stavu obce s výnimkou priestorov, ktoré boli predtým určené na takéto účely;
(j) umiestniť informácie, reklamu a iné podobné zariadenia mimo vnútornej obce;
(k) odstraňovať a spaľovať kríky, trávu a inú vegetáciu mimo inurbanského územia obce;
l) použitie vo veľkoobjemových pesticídoch iných ako lesné škôlky a poľnohospodárske pôdne fondy;
m) zachytávať pramene a kolíky na vodné účely.
(2) Rozsah vykonávania iných činností je vymedzený takto:
(a) riadenie lesníckeho fondu sa riadi schválenými plánmi lesného hospodárstva vypracovanými v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu prírody, pričom sa zohľadňujú sociálne funkcie lesa, najmä vodné hospodárstvo, ochrana pôdy a cestovný ruch;
b) rozvoj poľnohospodárskej výroby v oblasti a jej ochrannej zóne sa uskutočňuje v záujme racionálneho využívania pôdneho fondu na základe komplexného plánu rozvoja poľnohospodárstva pre každú administratívnu jednotku pri zachovaní prírodného charakteru krajiny. Pasenie sa postupne vyraďuje z plôch náchylných na eróziu;
c) vo všetkých projektoch a zásahoch sa musí rešpektovať význam územia pre vodné prostredie. Malo by sa zabrániť najmä rozšíreniu erózie vylúčením príčin erózie a erózie. Vodné budovy akéhokoľvek druhu (tanky, úpravy tokov, meliorácia vody atď.) sa môžu v tejto oblasti vykonávať len na základe príslušnej dokumentácie schválenej orgánmi štátnej ochrany. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane prameňov pitnej vody;
d) výstavba sa vykonáva podľa schválených územných plánov, pričom sa zohľadňuje optimálne zachovanie nemestských oblastí prírodnej krajiny. Pri projektovaní a výstavbe by sa mala brať do úvahy povaha krajiny a použitý materiál. Výstavba firemných a súkromných kabín, zriaďovanie kempingov, parkovacích plôch a iných funkčných zariadení je povolená len v oblastiach vymedzených orgánmi územného plánovania a štátnej ochrany.
(e) poľovníctvo a rybolov sa vykonávajú v súlade so schválenými plánmi chovu a lovu zveri a rýb s cieľom ochrany a zlepšenia prírodných súborov spoločenstiev;
(f) budovanie komunikácií sa vykonáva na základe schválených územných plánov. Rozširovanie a značkovanie turistických trás a výstavba vzdelávacích trás sa uskutočňuje v súlade s koncepciou ochrany prírody v regióne vzájomnou dohodou s orgánmi cestovného ruchu v Slovenskej socialistickej republike. Prieskum na účely lesného hospodárstva sa vykonáva v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany a schvaľuje sa s ich účasťou na záverečnom protokole k hospodárskemu plánu lesného hospodárstva;
g) výskum a výskum, ktorý ovplyvňuje prirodzené okolnosti oblasti, zdokumentujú a koordinujú príslušné orgány štátu ochrany prírody takým spôsobom, aby sa predišlo časovým a miestnym konfliktom záujmov alebo neželanému poškodeniu chránených prírodných hodnôt. Úprava sa netýka výskumu a prieskumov vývoja plánov produkcie pôdy a poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;
(h) príslušné poľnohospodárske orgány spolupracujú s orgánmi štátu na ochrane prírody pri navrhovaní ekonomických a technických úprav pôdy týkajúcich sa stromov a kríkovej vegetácie na území oblasti mimo lesa, ktorá je predmetom záujmu štátu na ochranu prírody.
(1) Územie vymedzené v časti II prílohy k tomuto dekrétu sa týmto vyhlasuje za zónu ochrany podľa oddielu 11 zákona SNR č. 1 / 1955 Zb.
(2) V ochrannej zóne oblasti sa hospodárske a iné činnosti musia vykonávať takým spôsobom, aby sa predišlo poškodeniu biologických a estetických hodnôt oblasti, najmä znečistenia ovzdušia, vody a pôdy.
(3) Výstavba mimo vnútornej obce obcí, s výnimkou lesníctva a poľnohospodárstva, sa môže vykonávať v ochrannej zóne len so súhlasom orgánov štátnej ochrany prírody.
(4) Odsek 2 ods. 2 písm. h) tohto dekrétu sa vzťahuje aj na ochranu stromov pestovaných mimo lesa.
(5) Podmienky ustanovené v § 2 ods. 2 písm. e) tohto dekrétu sa vzťahujú na výkon lovu a rybolovu v ochrannej zóne.
(1) Vo veciach týkajúcich sa danej oblasti verejné orgány, najmä územné plánovanie, banské orgány, stavebné úrady, orgány na ochranu ovzdušia, vodohospodárstvo, poľnohospodárstvo, poľovníctvo, rybolov a doprava, ako aj 1 orgány pre cestovný ruch, telesnú výchovu a zdravotníctvo, rozhodujú v súvislosti s poslaním tejto oblasti v spolupráci s príslušnými orgánmi štátu na ochranu prírody.
(2) Podobne konajú orgány a organizácie, ktoré prijímajú vlastné opatrenia na ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetácie, rýb, zveri a iných voľne žijúcich živočíchov v regióne.
(1) Osobitné podmienky stanovené príslušnými orgánmi sa vzťahujú na rôzne prostriedky ochrany území v rámci danej oblasti a jej ochranného pásma.
(2) Vyhlásenie o oblasti nemá vplyv na záujmy obrany štátu.
(3) Vyhlásenie o oblasti nemá vplyv na vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy na území danej oblasti.
(1) Štátnu ochranu prírody na území územia a zóny ochrany v zmysle tohto dekrétu vykonáva Slovenský inštitút dedičstva a ochrany prírody v Bratislave; Manažment slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláš poskytuje starostlivosť o jaskyne a krasové javy.
(2) Národné výbory pôsobiace na ich území sa aktívne podieľajú na ochrane prírody a prírodného prostredia oblasti a jej zóny ochrany.
(3) Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti a jej ochrannú zónu, poskytujú finančné a materiálne zdroje v rámci svojej právomoci na ochranu, rozvoj a zlepšenie oblasti za predpokladu, že potreba takýchto zdrojov vyplýva z využívania časti oblasti v rámci činností, ktoré im boli zverené.
Mapy, na ktorých je vykreslené územie oblasti a jej ochranná zóna, sú uložené v Slovenskom inštitúte monumentovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, v Strednom Slovenskom regionálnom národnom výbore v Banskej Bystrici a v regionálnych národných výboroch v Banskej Bystrici, Dolnej Kube, Liptovskom Mikuláši, Martine a regionálnej geodézii a kartografii v Banskej Bystrici.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia.
Minister:
Vojna v. r.
Príloha k vyhláške č. 8 / 1974 Zb.
Definícia chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra a jej ochrannej zóny
Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredomorí a zaberá celé Veľké Fatry. Ohraničujú ho tieto obce: Kraľovany, Ružomberok, Liptovská Osada, Liptovský Revúce, Staré Hory, Harmanec, Čremošné, Blatnica, Belá-Dstreet, Sklabinský Podzámok, Túdiánska Štiavnička, Podhradia a Krpeľany.
Územie chránenej krajinnej oblasti a jej ochranná zóna je vyznačené na vytlačeniach základnej mapy stupnice CSSR 1: 50 000 na týchto mapových listoch:
26 - 34 Ružomberok
36 - 11 diviacov
38 - 12 Donovaly
36 - 14 Banská Bystrica.
I. Vymedzenie oblasti
Hranica tejto oblasti vedie od východiskového bodu v priepasti medzi Kraľovanmi južne od kóje 567 (Malá Fatra), pokračuje pozdĺž ľavého okraja vodnej nádrže až po hrádzu Krpeľanskej priehrady, nasleduje po súvislom okraji lesa v juhozápadnom smere východne od obcí Krpeľany, Nolčovo a Podhradie, odkiaľ pokračuje na západ po južný okraj obce Tzumianska Štiavnička, pokračuje po ceste juhozápadne od juhovýchodného smeru obce po potok Cantarska, od ktorého pokračuje v južnom smere k Slabinskej doline, ktorá nasleduje juhovýchodne od juhovýchodu juhovýchodu juhovýchodu juhovýchodu. Potom hranica nasleduje po súvislom okraji lesa v juhovýchodnom smere asi 1,5 km od miesta, kde sa rozkladá na západ a pokračuje pozdĺž súvislého okraja lesa a premení pozdĺž pravostranného prítoku na rieku Vôdka južne pod 695 (Hradiště), ktorá nasleduje až po sútok s belanskou potokom. Hranica oblasti je ďalej obklopená východným okrajom obce Belá-Dstreet, pokračuje cez súvislý okraj lesa na juhozápad od obcí Necpala, Blatnica a Mošovka, kde pokračuje juhovýchodne a južne od rieky Rakša, ktorá nasleduje po sútok s Hradecovým potokom. Potom hranica pokračuje po súvislom okraji lesa až po hranicu katastrálneho územia obce Háj, nasleduje ju na juhovýchod a pokračuje po hranicu mesta Čremošná po dolinu ľavého prítoka potoka Dolinka, odkiaľ pokračuje na juhovýchod po sútok potokov Žarnovica a Biela. Ďalej pokračuje hranica proti Bielej vode na východ, v blízkosti delenej trate štátna cesta k Hlbockému potoku, potom pokračuje tok potoka Harmanec a Bystrica do obce Uľanka. Tu sa hranica pretrhne a pokračuje na sever proti prúdu Starej hory cez obec Staré Hora do sedla Veľkého Štúrca a cez lakte 778 a 723 až po potok Dry Rieka. Potom sa hranica prelomí na juhozápad, obíde indolanskú obec Liptovské Revúce, pokračuje cez súvislý okraj lesa cez kóju 634 k rieke Revúca k južnému okraju obce Ružomberok-Biely Potok, obchádza indolanskú obec na západe a pokračuje opäť prúdením rieky smerom k južnému okraju mesta Ružomberok k ľavostrannému prítoku rieky Revúce. Tu sa hranica láme juhozápadne, pokračuje do súvislého okraja lesa, ktorý nasleduje severozápadne po štátnu cestu, po ktorej pokračuje až po úroveň železničnej stanice Švošov, z ktorej sa prelomí juhozápadne k potoku Lánové, odkiaľ nasleduje po okraji súvislého lesa obchvatu indolanskej obce Izubachňa, pokračuje na sever pozdĺž rieky Izobuchnianke, potom pozdĺž hranice lesa až po severozápadný okraj obce Rojkov. Odtiaľ po štátnej ceste k rieke Váh a po jej ľavej hrane prichádza do východiskového bodu tohto opisu chránenej krajinnej oblasti.
Hranica chránenej krajinnej oblasti, pokiaľ ide o lesný fond, je tiež vykreslená na organizačných mapách dozoru 1: 25 000, ktoré pripravil Zvolenský inštitút pre hospodársku liečbu lesov.
Plocha pozemku je 60610 ha.
II. Vymedzenie zóny ochrany
Hranica ochrannej zóny sa nachádza na juhozápadnom okraji chránenej oblasti od sútoku rieky Žarnovica a Biela, pokračuje cez rieku Žarnovica na západe k sútoku s riekou Teplica, kde sa prerazí severným smerom a nasleduje potok Teplice ku sútoku s riekou Turiec. Nadväzuje na rieku Turiec k Libre, kde sa spája s ochrannou zónou chránenej krajinnej oblasti Malej Fatry, s ktorou súvisí na severe. Na východe a juhovýchode za hranicou ochrannej zóny nasleduje štátna cesta Ružomberok, Liptovská Osada, Liptovská Revúce, Šturek, Stará hora na prelome cesty do Harmanca.
Plocha ochrannej zóny je 20 500 ha.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 8 / 1974 Z. z., ktorým sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Veľká Fatra |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 13.02.1974 |
|---|---|
| Účinnosť od | 13.02.1974 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0