8 / 1960 Z. z.
Vyhláška o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení pre študentov a žiakov vo výrobných zariadeniach
Platný
Účinnosť od 09.02.1960
8
VYHLÁSENIE
Ústredné rady odborových zväzov a Štátny úrad sociálneho zabezpečenia
z 18. januára 1960
o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení študentov a žiakov pri výrobe v továrňach
Ústredná rada odborových zväzov a Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určia podľa § 2 ods. 3 písm. c) a § 9 zákona č. 54 / 1956 Z. z. o nemocenskom poistení zamestnancov (ďalej len "zákon o nemocenskom poistení "), § 3 ods. 3 písm. c) a § 32 zákona č. 55 / 1956 Z. z. o sociálnom zabezpečení (ďalej len "zákon o sociálnom zabezpečení") a na základe zásad stanovených v rezolúcii vlády z 23. októbra 1959:
Produkčné práce študentov v zamestnaní
V prípade vysokoškolských študentov, ktorí počas štúdia pracujú vo výrobe (ďalej len "výrobná práca"), sú v podniku zamestnaní, platia všeobecné pravidlá o nemocenskom poistení a zamestnaneckých dôchodkoch v tejto výrobnej práci, pokiaľ neexistuje výnimka z iných ustanovení tohto dekrétu.
Čistá denná mzda na určenie pracovnej neschopnosti v prípade choroby alebo úrazu sa vypočíta takto:
1. Základom pre výpočet je odpočítateľný zisk dosiahnutý študentom počas výroby v závode počas príslušného obdobia *) pred nástupom pracovnej neschopnosti. Z tohto základu sa odpočíta mzdová daň, výsledok sa zaokrúhli nahor na celú korunu a vydelí počtom dní, v ktorých študent pracoval v továrni počas príslušného obdobia. Ak študent bezpodmienečne vynechá určité pracovné dni od začiatku príslušného obdobia do dátumu pracovnej neschopnosti, tieto dni sa pripočítajú k počtu dní zdieľania zisku.
2. Ak k pracovnej neschopnosti došlo už v kalendárnom mesiaci, v ktorom študent začal vykonávať produkčnú prácu, alebo ak študent nevykonával produkčnú prácu v príslušnom období alebo šesť pracovných dní, základ pre výpočet odpočítateľných príjmov, ktoré by študent pravdepodobne dosiahol za jednu priemernú výmenu produkčnej práce po odpočítaní mzdovej dane; ak študent zmeškal neospravedlnený počet pracovných dní v pretekoch, zohľadní sa to pri určovaní pravdepodobného príjmu.
3. Z sumy určenej v súlade s bodmi 1 alebo 2 sa čistá denná mzda určí podľa pomeru, v ktorom celkové obdobie výroby určené v učebných plánoch a osnovách na určité obdobie (napr. školský rok, semester) k celkovému pracovnému času zodpovedajúcemu všeobecne platným pravidlám pre toto obdobie. *)
Čistá denná mzda na určenie nemocenského príspevku v karanténe, na určenie podpory na ošetrenie rodinného príslušníka a na určenie peňažnej pomoci v materstve sa stanoví mutatis mutandis v súlade s ustanoveniami oddielu 2.
V prvých 30 kalendárnych dňoch obdobia pracovnej neschopnosti sa nemocenská dovolenka poskytuje len na tie pracovné dni, v ktorých by študent vykonával výrobnú prácu v podniku podľa učebných osnov a učebných osnov; po tomto období sa nemocenské dávky poskytujú za každý pracovný deň pracovnej neschopnosti.
Ak pracovná neschopnosť študenta pretrváva v semestri, v ktorom podľa učebných osnov a učebných osnov produkčnej práce už nie je chorý v závode, iba ak nie je schopný plniť svoje povinnosti a povinnosti v prípade práceneschopnosti.
(1) Do neprerušeného obdobia zamestnania v tom istom podniku, podľa ktorého je stanovená nemocenská sadzba, sa predchádzajúce obdobia zamestnania a doby zamestnania zohľadňujú pre študenta v podniku, ak sa počítajú podľa všeobecných pravidiel o nemocenskom poistení. *)
(2) Do 270 dní poistenia, ktoré sa vyžaduje na získanie materskej dávky v zariadení, sa študentovi pripisujú všetky doby poistenia, ktoré dostala za posledné dva roky pred dátumom narodenia podľa služobného poriadku. *)
Podpora na narodenie dieťaťa a podpora pri úmrtí sa neposkytuje z poistenia študenta v zariadení, ale z jeho poistenia v škole podľa dekrétu č. 102 / 1957 Ú. l., z nemocenského poistenia a z dôchodkového poistenia študentov a vedeckých aspirantov; Týka sa to aj prídavkov na študentské deti.
(1) Na účely dôchodkového poistenia sa príjem študenta mladšieho ako 23 rokov považuje za sumu 800 Kč a príjem študenta po tomto veku sa neberie do úvahy, ak nie je vyšší. Ak študent dosiahol v ktoromkoľvek mesiaci vyšší zárobok vo výrobnej práci, jeho zárobok sa v tom mesiaci považuje za svoj zárobok namiesto uvedených súm, hrubý zisk skutočne dosiahnutý pri výrobe.
(2) Študent, ktorý je zdravotne postihnutý alebo čiastočne zdravotne postihnutý v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel počas alebo v súvislosti s výrobnými prácami, sa považuje za zárobok študenta, ak je pre neho výhodnejšie, za hrubý zisk, ktorý by dosiahol pri výrobe, ak by to urobil počas celého pracovného času stanoveného právnymi predpismi pre príslušný pracovný sektor.
Dôchodkové povinnosti zamestnávateľa plní v čase výroby aj škola, na ktorú sú študenti školení. Preteky musia oznámiť škole informácie potrebné na splnenie týchto povinností.
Výrobné práce súvisiace so školami
Pre študentov vysokoškolského vzdelávania, ktorí sa v priebehu štúdia v súlade s učebnými plánmi a osnovami výrobných prác v prípravnom období uplatňujú ustanovenia oddielov 5 až 7, § 8 ods. 1 a § 9 v tejto výrobnej práci; inak podliehajú ustanoveniam prvej až tretej časti vyhlášky č. 44/1959 Úl o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení učňov.
Ustanovenia prvého oddielu tohto dekrétu sa vzťahujú na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie pre vysokoškolských študentov, ktorí vo svojom štúdiu v zariadení podľa svojich učebných plánov a osnov výrobnej práce v období profesionálneho rozvoja majú tiež rovnocenné ustanovenie, v ktorom sa nehody považujú za pracovné úrazy učňov a ako sa posudzuje obdobie vyučovacieho vzťahu na určenie pracovnej kategórie. *)
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
Ustanovenia prvej a druhej časti sa uplatňujú mutatis mutandis aj na žiakov odborných škôl, pedagogických škôl a na výberové etapy všeobecného vzdelávania za predpokladu, že podľa ich učebných plánov a osnov sa produkčná práca vykonáva v pracovnom alebo vyučovacom vzťahu.
Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie študentov a prípadne žiakov podľa tohto dekrétu nie sú ovplyvnené ich poistením (istotou) na účely štúdia podľa prvej časti vyhlášky č. 102 / 1957 Ú. l.
Študenti a žiaci, ktorí vykonávajú v zariadení podľa učebných osnov a učebných osnov výrobných prác iných ako v pracovnom alebo vyučovacom vzťahu, sú poistení len za podmienok a v rozsahu stanovenom vyhláškou č. 102 / 1957 Ú. l. Nehoda, ktorú utrpeli títo študenti alebo žiaci vo výrobnej práci v podniku alebo v súvislosti s ním, sa považuje za pracovnú nehodu. * *)
(1) Ak by si to vyžadovalo výnimku z výrobných prác v závode, Ústredná rada odborových zväzov môže po dohode s ministerstvom školstva a kultúry upraviť výpočet čistej dennej mzdy odchylne od ustanovení oddielov 2 a 3.
(2) Ak je pracovná neschopnosť študenta alebo žiaka zachovaná v súvislosti s výrobnou prácou aj počas hlavných školských prázdnin, môže regionálna rada odborovej únie v prípade potreby povoliť výnimku z § 4 a poskytnúť nemocenskú dovolenku počas prvých 30 dní práceneschopnosti za každý pracovný deň.
(1) Nároky vyplývajúce z nemocenského poistenia v dôsledku produkčnej práce študentov a žiakov v období od 1. septembra 1959, o ktorých sa ešte nerozhodlo v deň uplatňovania tohto nariadenia, sa posudzujú v súlade s týmto nariadením.
(2) V dôchodkovom systéme sa výroba študentov a prípadne aj žiakov a ich nároky posudzujú v súlade s ustanoveniami tohto dekrétu od 1. septembra 1959.
Ustanovenia tohto dekrétu sa nevzťahujú na účastníkov mimoriadnych foriem štúdia (napr. externé, večerné, dlhé vzdialenosti).
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia.
Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia:
Erban v. r.
Predseda Ústrednej rady odborových zväzov:
Zupka v. r.
*) Pozri článok 3 ods. 1 dekrétu č. 258 / 1956 Ú. l. o poskytovaní peňažných dávok v pracovnom nemocenskom poistení, zmeneného a doplneného vyhláškou č. 184 / 1957 Ú. l.
*) Tento pomer je zvyčajne vypočítaný na celý školský rok (fakulta), ktorý posiela študentov do výrobnej práce. Je súčasťou usporiadania výrobných prác medzi školou a závodom a vždy sa vzťahuje na všetkých študentov vyslaných s rovnakou úpravou výrobných prác. Príklad: Študenti Fakulty technologického inžinierstva vykonávajú výrobné práce v závode vo všeobecnosti v každom kalendárnom mesiaci počas 3 týždňov; Počas určitých období však nepracujú dlhšie, čo je vyhradené na prípravu na testy a na zloženie testov. Pomer celkového času výroby k celkovému legálnemu pracovnému času počas školského roka je 0,6 podľa spôsobu výroby medzi školou a závodom. Napríklad 15. decembra 1959 sa študent stal neschopným pracovať pre túto chorobu. Počas príslušného obdobia bol jeho odpočítateľný príjem v závode, t. j. v septembri, októbri a novembri 1959, po odpočítaní platovej dane 1050 Kč. Počas tohto obdobia pracoval 46 pracovných dní. V jeden pracovný deň sú priemerné čisté príjmy 22,82 CZK (1050: 46). Čistá denná mzda stanovená vyššie uvedeným pomerom 0,6, ktorý je základom pre výpočet nemocenského príspevku, sa zaokrúhľuje na 14 Kč (22,82x0,6).
* *) § 18 ods. 4 až 6 zákona o nemocenskom poistení a články 14 až 23 vyhlášky č. 258 / 1956 Ú. l.
*) Tieto obdobia sa zohľadňujú aj s cieľom získať v prípade potreby simultánny nárok študenta na materskú pomoc podľa nariadenia č. 102 / 1957 Ú. l.
* *) § 4 dekrétu č. 102 / 1957 Ú. l.
*) § § 2 a 11 vyhlášky č. 44 / 1959 Ú. l.
* *) § 3 vyhlášky č. 102 / 1957 Ú. l.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Dekrét Ústrednej rady odborových zväzov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 8 / 1960 Z. z. o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení pre študentov a žiakov počas výrobnej práce v závodoch |
|---|---|
| Typ predpisu | - |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 09.02.1960 |
|---|---|
| Účinnosť od | 09.02.1960 |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0