Ústavný súd zistil č. 65 / 2007 Zb.
Rozhodnutie ústavného súdu zo 16. januára 2007 o návrhu na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 425 / 2002 Z. z., niektoré ustanovenia zákona č. 427 / 2003 Z. z., niektoré ustanovenia zákona č. 309 / 2002 Z. z. a niektoré ustanovenia zákona č. 626 / 2004 Z. z., pokiaľ sa týkajú sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu
Platný
Zistený ústavný súd
Verzie znenia:
30.03.2007
65
POKUTY
Ústavný súd
Za Českú republiku
Ústavný súd rozhodol 16. januára 2007 v zložení Stanislava Balíka, Františka Duchoňa, Vlasta Formánová, Vojen Güttler, Ivana Janů, Vladimira Krůka, Dagmara Lastoveckú, Jana Musila, Jiřího Nykodýma, Pavla Rycheckého (sudca spravodajcu), Miloslava Excellenta, Eliška Wagnera a Michaela Židlická o návrhu Mestského súdu v Brne zrušiť prvý súdny dvor, § 1 písm. h) zákona č. 425 / 2002 Zb., § 3 zákona č. 427 / 2003 a § 4 zákona č. 427 / 2003 Zb.
nasledujúce:
Návrh zamietnutý.
Odôvodnenie
Odôvodnenie návrhu
1. Návrhom predloženým podľa článku 95 ods. 2 Ústavy Českej republiky (ďalej len "ústava") a článku 64 ods. 3 zákona č. 182 / 1993 Z. z. o ústavnom súde v znení neskorších predpisov sa Mestský súd v Brne snažil o rozhodnutie, ktorým by Ústavný súd zrušil
I. § 1 písm. h) zákona č. 425 / 2002 Z. z. a § 3 zákona č. 425 / 2002 Z. z., pokiaľ ide o sudcu obvodného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. h) zákona č. 425 / 2002 Z. z.],
II. ustanovenie § 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z. a § 3 a 4 zákona č. 427 / 2003 Z. z., pokiaľ ide o sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z.],
III. § 309 / 2002 Z. z., pokiaľ ide o sudcu obvodného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. h) zákona č. 236 / 1995 Z. z. - Poznámka: v znení platnom v čase podania žaloby, teraz písmeno g) ],
IV. § 1, 2, 4, 5 a 6 prvej časti článku I zákona č. 626 / 2004 Z. z., pokiaľ ide o sudcu obvodného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z.].
2. Odvolateľka uviedla, že konanie pred ním prebieha v sp. zn. 36 C 338/ 2005 o žalobe Súdneho dvora mesta Brno JUDr. D. S. proti Českej republike - Obecnému súdu v Brne, aby zaplatil sumu 16 300 CZK na základe žiadosti o výplatu mzdy v zmysle § 28 až 31 zákona č. 236 / 1995 Z. z. o mzde a iných formalitách spojených s plnením povinností zástupcov štátu a niektorých štátnych orgánov a sudcov a poslancov Európskeho parlamentu v príslušnom čase (ďalej len "zákon o mzde zástupcov štátu") a náhradu výdavkov v zmysle § 32 ods. 1 tohto zákona v januári 2003 a januári 2004. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že mu nebola vyplatená plná mzda a náhrada výdavkov v lehotách splatnosti stanovených pre 16. február 2003 (január 2003) a 17. február 2004 (január 2004).
3. Odvolateľ v konaní dospel k záveru, že ustanovenia uvedené v navrhovanej petícii (pozri odôvodnenie 1), ktoré v konečnom dôsledku viedli k zmrazeniu platov od 1. januára 2003 a od 1. januára 2004 a ktoré sa majú uplatňovať v uznesení sp. zn. 36 C 338/ 2005, sú v rozpore s článkom 1 ods. 1 v spojení s článkom 82 ods. 1 ústavy a článkom 1 Charty základných práv (ďalej len "charta"), keďže zmrazenie platov spôsobilo neprimerané zasahovanie do nezávislosti súdnictva, konkrétne do jeho zložky materiálnej záruky, alebo do práva sudcu na materiálnu bezpečnosť jeho nezávislosti. Preto konanie pozastavila a predložila návrh na zrušenie ústavného súdu.
4. Odvolateľ uviedol, že materiálna záruka nezávislosti sudcu je jednou zo záruk nestranného a spravodlivého rozhodovania o právach a právach chránených záujmov osôb. Preto otázky odmeňovania sudcov nesmú byť variabilným faktorom, ktorého vývoj závisí od myšlienok vládnej skupiny. Podľa odvolateľa musia byť pomery odmeňovania sudcov, ktorí sú apolitickými ústavnými úradníkmi, stabilné a ad hoc, bezchybné alebo nezávislé od predstavy výkonnej a legislatívnej moci založenej na politicky motivovaných cieľoch a názoroch. Vzhľadom na zásadu rozdelenia právomoci a zásadu nezávislosti súdnictva nemôže zákonodarca pristupovať k obmedzeniam odmeňovania sudcov podľa rovnakých zásad a cieľov ako v iných oblastiach verejnej sféry. Vecná bezpečnosť sudcov je zaručená zákonom a ústavou, takže zásah do takejto bezpečnosti môže byť odôvodnený len úplne výnimočnými okolnosťami. Aj keby takéto výnimočné okolnosti vznikli, musel by sa zohľadniť rozdiel medzi súdnou právomocou a výkonnou a legislatívnou právomocou.
5. Zákonodarca však pri prijímaní návrhu sporných ustanovení tieto zásady nedodržiaval. Podľa odvolateľa článok 1 písm. h) zákona č. 425 / 2002 Z. z., v ktorom sa ustanovuje výnimočné opatrenie na rok 2003 na určenie výšky platu a určitej náhrady nákladov spojených s výkonom funkcií zástupcov štátnej správy a niektorých štátnych orgánov, sudcov a prokurátorov, a v ktorom sa stanovuje, že tieto osoby budú platiť dodatočné platy za prvý a druhý polrok 2003 (ďalej len "zákon o naliehavom plate z roku 2003"), aby ich zákonodarca v roku 2003 zmrazil, aby uplatnil mzdový základ do 31. decembra 2002, a že v dôsledku zmeny právnych predpisov o platoch a osobnej prirážke štátnych zamestnancov s účinnosťou po 31. decembri 2002 sa mzdový základ v tomto roku nezvýši. Toto zmrazenie miezd upravuje aj zákonodarca v § 3 citovaného zákona, podľa ktorého sa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o mzde zástupcov štátnych orgánov medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2003 neuplatňujú.
6. V dôsledku sporných ustanovení platový základ zostal rovnaký vo výške 46 500 Kč mesačne, aj keď sa mal zvýšiť na 50 180 Kč a náhrada konečných nákladov zostala na 2 600 Kč, hoci sa mala zvýšiť na 2 800 Kč mesačne; mzdový základ sa mal zvýšiť o 7,91% v percentuálnom vyjadrení a náhrada konečných nákladov o 7,69%.
7. Odvolateľ uviedol, že podľa dôvodovej správy k zákonu o mimoriadnych platobných opatreniach z roku 2003 a podľa zástupcov vlády pri rokovaní o tomto návrhu zákona je jeho cieľom zabezpečiť proporcionalitu, pokiaľ ide o platy zamestnancov verejnej správy a služieb a zástupcov štátnej moci, niektorých štátnych orgánov, sudcov a prokurátorov a uplatňovať solidaritu s občanmi postihnutými záplavami. Podľa odvolateľa bol však tento deklarovaný zámer napadnutý. S účinnosťou od 1. januára 2003 došlo k zvýšeniu výšky miezd zamestnancov verejného sektora a štátneho rozpočtu na rok 2003 (zákon č. 579 / 2002 Zb., o štátnom rozpočte Českej republiky na rok 2003) so zvýšením mzdových zdrojov pre týchto zamestnancov; odvolateľka sa odvolávala na vládne nariadenie č. 582 / 2002 Z. z., vládne nariadenie č. 583 / 2002 Z. z. a vládne nariadenie č. 584 / 2002 Z. z. (Vládna vyhláška č. 582 / 2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa dekrét vlády č. 253/ 1992 Z. z., o počte zamestnancov vládnych orgánov, niektorých ďalších orgánov a obcí v znení zmien a doplnení, a vládne nariadenie č. 583 / 2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 251 / 1992 Z. z. o služobnom poriadku ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a služieb v znení zmien a doplnení, a nariadenie vlády č. 584 / 2002 Z. z., zmenené a doplnené vyhláškou č. 79 / 1994 Z. z., o služobnom poriadku ozbrojených síl, služieb a útvarov, Katedra Ústredia Ústredia departementu hasničného
8. V roku 2004 podľa odvolateľa došlo k opätovnému zmrazeniu platov v dôsledku návrhu na sporné ustanovenia (bod II petície) § 1 písm. i) a § 3 zákona č. 427 / 2003 Z. z., v ktorom sa ustanovuje výnimočné opatrenie na rok 2004 na určenie výšky mzdy a náhrady výdavkov spojených s plnením povinností zástupcov štátu a niektorých štátnych inštitúcií, poslancov Európskeho parlamentu, sudcov a prokurátora, výšky dodatočného platu týchto osôb za prvú polovicu roka 2004, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré súvisiace zákony (ďalej len "zákon o mimoriadnom platobnom opatrení na rok 2004"), ktoré boli zakotvené k 31. decembru 2003. Podľa sporného ustanovenia § 1 písm. h) a § 3 zákona o mimoriadnych platobných opatreniach na rok 2003 bol základ platu k 31. decembru 2003 rovnaký ako základ platu k 31. decembru 2002.
9. V dôsledku ustanovení napadnutých podľa bodu II petície sa platový základ nezvýšil, hoci sa mal zvýšiť z 50 180 CZK (základ platu k 31. decembru 2003 stanovený bez zohľadnenia predchádzajúceho zmrazenia) na 59 180 CZK a náhrada konečných nákladov sa nezvýšila, hoci sa mala zvýšiť z 2 800 CZK (návrat konečných výdavkov k 31. decembru 2003 určený bez zohľadnenia predchádzajúceho zmrazenia) na 3 300 CZK mesačne; základ platu sa mal zvýšiť o 17,93% v percentuálnom vyjadrení a náhrada konečných výdavkov o 17,86%.
10. Aj v tomto prípade odvolateľka uviedla, že podľa dôvodovej správy k zákonu o mimoriadnych platbách za rok 2004 a podľa zástupcov vlády pri diskusii o tomto návrhu zákona je jej cieľom zabezpečiť proporcionalitu, pokiaľ ide o platy zamestnancov verejnej správy a služieb a zástupcov štátu, niektorých štátnych orgánov, sudcov a prokurátorov a ďalej uplatňovať solidaritu s občanmi postihnutými záplavami. Podľa odvolateľa však toto tvrdenie bolo tiež napadnuté. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa zvýšil rozsah miezd zamestnancov verejného sektora a štátny rozpočet na rok 2004 (zákon č. 457 / 2003 Z. z. o štátnom rozpočte Českej republiky na rok 2004) vypočítal nárast mzdových zdrojov pre týchto zamestnancov. Odvolateľ sa odvolával na vládne nariadenie č. 330 / 2003 Z. z., o odmeňovaní zamestnancov vo verejných službách a správe.
11. Návrh na zrušenie ustanovení prvej časti článku I ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 626 / 2004 Z. z., pokiaľ ide o sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z.] - bod IV petície - bol odôvodnený týmito ustanoveniami prijatím novely zákona č. 427 / 2003 Z. z. o zmrazení platov na roky 2005 a 2006. Vzhľadom na požiadavku vnútornej konzistentnosti návrhu a zásadu právnej istoty navrhla aj ich zrušenie, pretože inak by ustanovenia upravujúce zmrazenie platov v roku 2004 zostali v právnom poriadku.
12. Podľa bodu III petície odvolateľka žiadala zrušenie ustanovení tretej časti článku XXXIII zákona č. 309 / 2002 Z. z. o zmene a doplnení zákonov týkajúcich sa prijatia zákona o službách pre štátnych zamestnancov v správnych úradoch a o odmene týchto zamestnancov a ostatných zamestnancov v správnych úradoch (zákon o služobnom pomere), pokiaľ ide o sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. h) zákona č. 236 / 1995 Z. z. - Poznámka: v znení platnom v čase podania žaloby, teraz písmeno g) ], ktorým sa zmenili a doplnili ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o plate štátnych zástupcov. Namiesto súčasného spôsobu výpočtu mzdového základu ako súčtu najvyššej mzdovej sadzby a maximálnej výšky osobného príplatku stanovenej v osobitných právnych predpisoch pre ministerských zamestnancov sa má mzdový základ stanoviť na trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v neobchodnej oblasti získanej podľa uverejnených údajov českého štatistického úradu za predchádzajúci kalendárny rok. Žaloba o neplatnosť týchto ustanovení bola žalobkyňou odôvodnená tým, že v prípade, ak by bol návrh uvedený v bode II petície dodržaný, zmrazenie základu platu by sa odstránilo od 1. januára 2003, čím by sa automaticky stanovil základ platu od 1. januára 2004 podľa nového spôsobu výpočtu. Podľa odvolateľa by platový základ od 1. januára 2004 predstavoval 46026 CZK (trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v nepodnikateľskej sfére v roku 2002 podľa uverejnenia českého štatistického úradu č. 3106-04, prílohy č. 2), t. j. o sumu 28,58% nižšiu ako 59 180 CZK, čo by bol základ platu bez zohľadnenia zmrazenia miezd a nového spôsobu jej výpočtu. Skutočný pokles mzdy sudcu o takmer tretinu by bol podľa odvolateľa zjavne protiústavný.
13. Odvolateľ sa odvolával aj na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa otázky materiálnej bezpečnosti sudcov, a to zistenia sp. zn. Pl. ÚS 11 / 02 z 11. júna 2003 [Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu (ďalej len "Zbierka rozsudkov"), zväzok 30, nájdený č. 87, vyhlásený pod č. 198 / 2003 Z.z., Zb.], s. zn.
Podmienky aktívnej legitimity žiadateľa
14. Ústavný súd najprv položil otázku, či odvolateľ - Mestský súd v Brne - má právo podať návrh na zrušenie sporných ustanovení. Odvolateľ uviedol, že musí uplatniť sporné ustanovenia v občianskoprávnom konaní na žalobu o náhradu škody, keďže sporné ustanovenia, založené na ich neústavnosti, sa žalobca - sudca Mestského súdu v Brne - odvolával na svoju žalobu proti Českej republike - Mestskému súdu v Brne. Toto tvrdenie overil ústavný súd v spise Mestského súdu v Brne, sp. zn. 36 C 338/ 2005. Uplatňovanie Mestského súdu v Brne sa preto týka jeho rozhodovacích činností, a preto je Súdny dvor legitímnym odvolateľom podľa článku 95 ods. 2 ústavy a článku 64 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Konanie a zhrnutie pripomienok účastníkov konania a iných orgánov podľa oddielov 48 a 49 zákona o Ústavnom súde
15. S cieľom vyzvať Ústavný súd, podľa § 69 zákona o Ústavnom súde, Komora zástupcov parlamentu Českej republiky, podľa ktorého je nezávislosť súdnictva predovšetkým právnym princípom a inštitútom, nie je úplne nezávislá a má svoje hranice. Umožňuje preto len ochranu pred zásahmi, vplyvmi a činmi, ktoré sa trestajú zákonom. Nie je v jeho právomoci vylúčiť všeobecné determinanty, ktoré konajú na sudcov ako akákoľvek iná osoba (vplyv na životné prostredie, vzdelávanie, charakter atď.), ani skutočnosť, že sudca je súčasťou štátneho mechanizmu, preto nie je izolovaný, ale existuje v rámci systému. Osobitná úprava musí zohľadňovať existenciu tohto systému, nemôže ho ignorovať. Cieľom týchto úprav bolo predovšetkým vyjadriť určitú solidaritu s pracovníkmi platenými z verejných zdrojov a nie napadnúť nezávislosť súdnictva.
16. Senát parlamentu Českej republiky ústami svojho prezidenta MUDr. Dodal, že prakticky vo všetkých prípadoch rokovaní o týchto zákonoch v Senáte, ktoré sa mali uskutočniť - podľa predkladateľa petície, potrebné - úsporné opatrenia v oblasti platov upravených zákonom č. 236 / 1995 Z. z., tak účinnosť, ako aj opodstatnenosť takýchto úprav, ako aj možné pochybnosti o prijateľnosti takýchto úprav vo vzťahu k sudcom vzhľadom na známe (a odlišné) názory ústavného súdu vo veciach obmedzení dodatočných platov. Žiadny z návrhov zákonov, o ktorých sa rokuje, ak ide o určenie mzdového základu, však neprevážil názor senátu, že by to mohla byť úprava v rozpore s ústavným poriadkom Českej republiky.
17. Senát poukázal na to, že zrušenie navrhovaných ustanovení by viedlo k situácii, v ktorej by v prípade sudcov Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu neexistovalo žiadne nariadenie vymedzujúce mzdový základ potrebný na určenie výšky platu a náhrady výdavkov, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu "zrušenie protiústavného ustanovenia zákona nebude mať prospech z ustanovenia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené a doplnené neústavným ustanovením"; Senát sa odvolával na zistenie ústavného súdu podľa č. 95 / 2002 Zb. [s. zn.
18. Podľa článku 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde ho ústavný súd a ministerstvo spravodlivosti oslovili a dali mu možnosť vyjadriť sa k návrhu.
19. Minister spravodlivosti JUDr. Pavel Nemecko vo svojom vyhlásení z 12. apríla 2006 uviedol, že vo všeobecnosti nie je za zmrazenie alebo stiahnutie platov sudcov a iných formalít spojených s výkonom funkcie sudcu. Uviedol, že platový základ, a teda aj plat sudcu, by mohol, aj keď teoreticky, spadať pod predchádzajúce právne predpisy, napríklad v dôsledku zmeny a doplnenia vykonávacieho zákona vlády č. 143 / 1992 Z. z., v znení neskorších predpisov, ktorým sa stanovujú sadzby a výška osobného príplatku pre zamestnancov vo verejných službách a v administratíve. Podľa súčasných právnych predpisov môže k poklesu dôjsť, ak by sa znížil priemerný nominálny mesačný plat fyzických osôb v nepodnikateľskom sektore, t. j. bez akejkoľvek zmeny zákona upravujúceho práva sudcov podľa zákona č. 236 / 1995 Z. z., v znení neskorších predpisov.
20. Minister spravodlivosti zdôraznil, že je úlohou ústavného súdu posúdiť, či má legislatívna právomoc v súvislosti s rozvojom štátneho rozpočtu v Českej republike a rozvojom príjmových vzťahov zákonom právo na určité časové obdobie obmedziť zvýšenie platov konkrétnej skupiny osôb bez akéhokoľvek neprimeraného obmedzenia zásady ich nezávislosti. Odmietol však ako neprijateľný názor, že stupeň nezávislosti sudcu bez ohľadu na objektívne okolnosti priamo závisí od úrovne materiálnej bezpečnosti.
21. Na záver pripomenul, že na základe zistení ústavného súdu uverejnených pod č. 354 - 356 / 2005 Z. z., bol sudcovi vyplácaný dodatočný plat za prvý a druhý polrok 2003 a za prvý polrok 2004 a dodatočný plat za druhý polrok 2004. S účinnosťou od 1. januára 2005 sa na základe zákona č. 626 / 2004 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov po implementácii reformy verejných financií v oblasti odmeňovania okrem iného zvýšil plat sudcov, keď sa zvýšili platové koeficienty, na ktoré boli zohľadnené predchádzajúce platy, a zvýšil sa platový základ. V tejto situácii sa minister spravodlivosti domnieval, že je nekonštruktívne vrátiť sa k diskusiám o právach sudcov od roku 2003 a 2004, keď sa situácia od 1. januára 2005 stabilizovala.
22. Ministerstvo spravodlivosti tiež poskytlo ústavnému súdu informácie o celkovom ročnom príjme sudcu, vrátane viacúčelovej paušálnej náhrady a inej náhrady, o uplatňovaní § 48 ods. 1 zákona o ústavnom súde, s trvaním praxe od začiatku šiesteho roka začiatku roka začiatku obdobia 30 rokov od roku 2001 do roku 2006 (expolácia do konca roka 2006):
| 2001 | 2002** | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| celkový roční příjem včetně paušální náhrady výdajů | ||||||
| OS 6* | 572 200 | 626 800 | 636 000 | 636 000 | 645 600 | 682 800 |
| 30* | 841 000 | 922 000 | 935 600 | 935 600 | 948 000 | 1 002 000 |
| KS 6* | 618 400 | 679 000 | 689 200 | 689 200 | 693 600 | 733 200 |
| 30* | 929 200 | 1 018 600 | 1 033 600 | 1 033 600 | 1 044 000 | 1 104 000 |
| VS 6* | 660 400 | 723 400 | 734 000 | 734 000 | 7 41 600 | 784 800 |
| 30* | 102 3000 | 1 120 800 | 1 137 200 | 1 137 200 | 1 147 200 | 1 213 200 |
| NS | 102 3000 | 1 120 800 | 1 137 200 | 1 137 200 | 1 147 200 | 1 213 200 |
| z toho paušální náhrada výdajů činí | ||||||
| 27 600 | 30 600 | 31 200 | 31 200 | 33 600 | 36 000 | |
* Sudca s dĺžkou praxe od 6. alebo 30. roku, v uvedenom poradí.
* * od 1. januára do 28. februára 2002 zaplatiť základňu za rok 2001 vo výške 41 780 CZK
od 1. marca do 31. decembra 2002 mzdový základ vo výške 46440 CZK (vyhláška vlády č. 67 / 2002 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška vlády č. 253 / 1992 Z. z., o odmeňovaní zamestnancov verejných orgánov, niektorých ďalších inštitúcií a obcí v znení neskorších predpisov)
23. Mestský súd v Brne ústne prostredníctvom svojho podpredsedu JUDr. O. K. o žalobe podľa článku 48 ods. 1 zákona o Ústavnom súde poskytol ústavnému súdu informácie o celkovom ročnom plate a výške náhrady škody Súdneho dvora v Brne s dĺžkou skúseností od začiatku šiesteho roku počítacieho obdobia medzi rokmi 2001 a 2006 (extrapolácia do konca roka 2006) a dodatočné platby - v dôsledku predchádzajúcich zistení ústavného súdu - sú zahrnuté v rokoch 2001 až 2004, pre ktoré boli pôvodne stiahnuté; údaje porovnateľné s údajmi ministerstva spravodlivosti sú tučne zdôraznené:
| rok | plat (včetně dalších platů) | náhrady výdajů | celkem |
|---|---|---|---|
| 2001 | 544 600 Kč | 27 600 Kč | 572 200 Kč |
| 2002 | 596 200 Kč | 30 600 Kč | 626 800 Kč |
| 2003 | 604 800 Kč | 31 200 Kč | 636 000 Kč |
| 2004 | 604 800 Kč | 31 200 Kč | 636 000 Kč |
| 2005 | 612 000 Kč | 33 600 Kč | 645 600 Kč |
| 2006 | 646 800 Kč | 36 000 Kč | 682 800 Kč |
24. Vzhľadom na skutočnosť, že požadované informácie ministra spravodlivosti a predsedu mestského súdu v Brne o vývoji platov sudcov v rokoch 2001 - 2006 sú súčasťou dôkazov v prejednávanej veci, boli odvolateľom a účastníkom konania zaslané obe pripomienky spolu so žiadosťou o súhlas s ukončením ústnej časti konania.
25. Autor, ako aj predseda senátu parlamentu Českej republiky vyjadrili súhlas s ukončením ústnej časti konania podľa § 44 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Predseda poslaneckej komory Parlamentu Českej republiky neodpovedal v stanovenej lehote na žiadosť predsedu poslaneckej komory Českej republiky o súhlas s ukončením ústnej časti konania, čím vyjadril svoj súhlas s ukončením ústnej časti konania podľa § 101 ods. 4 občianskeho zákonníka v spojení s § 44 ods. 2 a 63 zákona o ústavnom súde v tichu.
Odovzdanie sporných ustanovení zákona a ich legislatívna história
26. Podľa bodu I petície odvolateľka navrhuje zrušenie ustanovení § 1 písm. h) zákona o mimoriadnych platobných opatreniach na rok 2003 č. 425 / 2002 Z. z. a § 3 tohto zákona, pokiaľ ide o sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. h) zákona č. 425 / 2002 Z. z.], ktorý znie:
Stanovenie platu a určitej náhrady výdavkov súvisiacich s plnením povinností
...
h) sudca obvodného, regionálneho a najvyššieho súdu, najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu,
...
platový základ z 31. decembra 2002 sa uplatňuje v roku 2003. V dôsledku zmeny pravidiel upravujúcich tarify odmeňovania a osobný príplatok uplatňovaný na ministerských zamestnancov s účinnosťou po 31. decembri 2002 sa mzdový základ v tomto roku nezvýši.
...
§ 3 ods. 3 zákona č. 236 / 1995 Z. z., o mzde a iných formalitách týkajúcich sa plnenia povinností zástupcov štátnej moci a niektorých štátnych orgánov a sudcov a § 3 ods. 3 zákona č. 201 / 1997 Z. z., o mzde a niektorých ďalších formalitách prokurátorov a o zmene a doplnení a doplnení zákona č. 143 / 1992 Z. z., o mzde a odmene za službu v rozpočte a v niektorých iných organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 neuplatňujú."
27. Podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorá bola nakoniec schválená a uverejnená pod č. 425 / 2002 Z. z. (www.psp.cz), zákon č. 236 / 1995 Z. z. nepreukázal metódu automatického zvýšenia mzdového základu, pretože vedie k jeho vývoju, aby sa prerušilo percentuálne zvýšenie platov a platov zamestnancov uvedených osôb a rýchlejšie zvýšenie náhrady výdavkov, ako by zodpovedalo vývoju spotrebiteľských cien a celkovej inflácii. Okrem toho v kontexte hospodárskej situácie vyplývajúcej zo záplav v auguste tohto roku sa vláda domnieva, že je potrebné odložiť implementáciu nového 16-ročného systému odmeňovania zamestnancov a správnych orgánov vo verejnom záujme druhýkrát a zvýšiť ich úroveň odmeňovania v oveľa menšom rozsahu, ako sa pôvodne predpokladalo v návrhu rozpočtu na rok 2003. Dokonca aj toto minimálne zvýšenie by sa odrazilo v neprimerane vysokom zvýšení platov a v niektorých odškodneniach udelených zástupcom štátnej moci, niektorým štátnym orgánom, sudcom a prokurátorom, pričom by sa zachoval súčasný spôsob stanovenia platového základu, ktorý nemožno považovať za správny alebo spravodlivý na úrovni príjmov dosiahnutých týmito osobami. Zdeněk Škromach, zástupca prokurátora, minister práce a sociálnych vecí, uviedol 13. septembra 2002 pri diskusii o návrhu zákona v poslaneckej komore, že tento návrh zákona zmrazí výšku platov členov, senátorov, členov vlády, sudcov, prokurátorov a iných na úrovni dosiahnutej v roku 2002, čím sa zabráni ďalšiemu odchyľovaniu sa od úrovne platov za verejnú službu a správu až do nového spôsobu stanovenia výšky mzdy, ktorý bude spomaľovať rozvoj platov zástupcov štátnych mocností a niektorých ďalších osôb od roku 2004 a upraví vývoj platov financovaných z verejných zdrojov. Počas tohto návrhu zákona v rokovacej sále poslancov nebolo nič iné počuť ani navrhnuté. Senát sa nezaoberal účtom.
28. Podľa bodu II petície odvolateľka navrhuje zrušenie ustanovení § 1 písm. i) zákona o mimoriadnych platobných opatreniach na rok 2004 č. 427 / 2003 Z. z. a ustanovení § 3 a 4 tohto zákona, pokiaľ sa týkajú sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z.]. V čase predloženia návrhu bolo pôvodné znenie zákona č. 427 / 2003 Zb. ovplyvnené niekoľkými zmenami a doplneniami; Prezident I body 1, 2, 4 a 6 zákona č. 626 / 2004 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov po vykonaní reformy verejných financií v oblasti odmeňovania (ktoré sú samy predmetom návrhu podľa bodu IV petície), preto sú formulované (v zátvorkách text ustanovenia v znení pred zmenou a doplnením zákona č. 626 / 2004 Z. z.):
SUMA ZÁKLADU PLATBY ZA ROK 2004 A INÉ PLATBY ZA PRVÚ DRUHÚ PLATBU V ROKU 2004
(AMONT PLATOBNÉHO ZÁKLADU ZA ROK 2004, 2005 A 2006 A INÉ PLATBY ZA PRVÉ A DRUHÉ MESIACE ROKY 2004, 2005 A 2006)
Stanovenie platu a určitej náhrady výdavkov súvisiacich s plnením povinností
...
i) sudca obvodného, regionálneho a najvyššieho súdu, najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu,
...
V roku 2004 sa k 31. decembru 2003 uplatňuje mzdový základ sumy dosiahnutej podľa osobitných právnych predpisov (1).
(ktoré sa majú použiť v rokoch 2004, 2005 a 2006, mzdový základ sumy dosiahnutej podľa osobitného zákonodarcu1) k 31. decembru 2003.)
...
§ 3 ods. 3 až 5 zákona č. 236 / 1995 Z. z., o mzde a iných formalitách spojených s plnením povinností zástupcov štátnej moci a niektorých štátnych orgánov a sudcov, zmeneného a doplneného zákonom č. 309 / 2002 Z. z., a o ustanoveniach § 3 ods. 3 až 5 zákona č. 201 / 1997 Z. z., o mzde a iných formalitách prokurátorov a o zmene a doplnení a doplnení zákona č. 143 / 1992 Z. z., o mzde a odmene za službu v rozpočte a v niektorých iných organizáciách a orgánoch v znení zmien a doplnení zákona č. 309 / 2002 Z. z., sa medzi 1. januárom 2004 a 31. decembrom 2004 (do 31. decembra 2006).
Zmena a doplnenie zákona o platoch a iné formality týkajúce sa výkonu povinností zástupcov štátnych orgánov a určitých štátnych orgánov a sudcov
V článku 3 ods. 4 zákona č. 236 / 1995 Z. z. o mzde a iných formalitách týkajúcich sa výkonu funkcie zástupcov štátnej moci a niektorých štátnych orgánov a sudcov, zmeneného a doplneného zákonom č. 309 / 2002 Z. z., sa "2004" nahrádza "2007," "2003" sa nahrádza "2006," "2001" sa nahrádza "2004" a "2002" sa nahrádza "2005."
1) Zákon č. 425 / 2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú mimoriadne opatrenia na rok 2003 na určenie výšky mzdy a niektorých náhrad výdavkov spojených s plnením povinností zástupcov štátu a niektorých štátnych orgánov, sudcov a prokurátorov a na stanovenie výšky dodatočných platov pre tieto osoby v prvej a druhej polovici roku 2003."
29. Podľa bodu III petície odvolateľka navrhuje zrušenie ustanovení tretej časti článku XXXIII zákona č. 309 / 2002 Z. z., pokiaľ ide o sudcu obvodného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. h) zákona č. 236 / 1995 Z. z. - Poznámka: v znení platnom v čase podania žaloby, teraz písmeno g) ], v ktorom sa uvádza:
Zmena a doplnenie zákona o platoch a iné formality týkajúce sa výkonu povinností zástupcov štátnych orgánov a určitých štátnych orgánov a sudcov
Zákon č. 236 / 1995 Z. z. o mzde a iných formalitách týkajúcich sa plnenia povinností zástupcov štátnej moci a niektorých štátnych orgánov a sudcov, zmenený a doplnený zákonom č. 138 / 1996 Z. z., zákon č. 287 / 1997 Z. z., zákon č. 155 / 2000 Z. z. a zákon č. 231/2001 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V odseku 3 vrátane poznámky pod čiarou 1 sa dopĺňa toto:
" ((3) Od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka je mzdový základ trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy jednotlivcov v neobchodnej oblasti získanej podľa uverejnených údajov českého štatistického úradu za predchádzajúci kalendárny rok. Úroveň mzdového základu za príslušný kalendárny rok oznamuje ministerstvo práce a sociálnych vecí v zbierke štátov.1)
1) § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 309 / 1999 Z. z., o zbierke zákonov a o zhromažďovaní medzinárodných zmlúv. "
2. V článku 3 sa dopĺňajú odseky 4 a 5:
" ((4) Od 1. januára do 31. decembra 2004 je základom platu súčet výšky platového základu dosiahnutého k 30. júnu 2003 a absolútna hodnota ročného zvýšenia priemerného mesačného platu jednotlivcov v neobchodnej oblasti zaznamenaného z uverejnených údajov českého štatistického úradu za roky 2001 a 2002. Podobne sa pre každý nasledujúci kalendárny rok stanoví mzdový základ. Úroveň mzdového základu za príslušný kalendárny rok oznamuje ministerstvo práce a sociálnych vecí v zbierke štátov.1)
(5) Od kalendárneho roka, v ktorom by platový základ uvedený v odseku 3 dosiahol aspoň mzdový základ uvedený v odseku 4, sa dodržiava postup stanovený v odseku 3."
30. Podľa dôvodovej správy k tridsiatej tretej časti (v návrhu zákona z tridsiatej piatej strany) je "existujúca metóda stanovenia mzdového základu na určenie výšky mzdy a určitej náhrady ústavných zástupcov, čo je suma najvyššej mzdovej tarify a maximálna výška osobného príplatku stanovená osobitným nariadením pre zamestnancov ministerstiev, na jednej strane právne problematická, pretože zákon odvodzuje nároky z vykonávacieho nariadenia vydaného inému zákonu a na druhej strane, pretože v skutočnosti právomoc výkonnej moci (vlády) určuje práva úradníkov zákonodarcu... Navrhuje sa preto zmeniť spôsob stanovenia mzdového základu, aby sa vytvorilo stabilné prepojenie medzi ústavnými mzdami a vývojom miezd v nepodnikateľskej oblasti. Pokiaľ ide o možnosti diferenciácie platov zamestnancov, mzdový základ možno považovať za primeraný vzťah k priemernej mzde v nepodnikateľskej sfére, ktorá je trikrát vyššia. Keďže súčasná úroveň platového základu je vyššia (je 3,4-krát), navrhuje sa, aby sa v nasledujúcich rokoch plat ústavných úradníkov zakladal na úrovni dosiahnutého platového základu, ktorý by medziročne zvýšil o rovnakú sumu, čím by sa zvýšila priemerná mzda v nepodnikateľskom sektore. Keďže rok, v ktorom je hodnota trojnásobku priemernej mzdy v nepodnikateľskom sektore vyššia ako mzdový základ určený na prechodné obdobie, sa mzdový základ automaticky zvýši ročne o trojnásobok absolútnej hodnoty ročného zvýšenia priemernej mzdy v nepodnikateľskom sektore."
31. Nakoniec podľa bodu IV petície odvolateľka navrhuje zrušenie ustanovení článku I ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 626 / 2004 Z. z., pokiaľ ide o sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z.]:
Zmena a doplnenie zákona, ktorým sa ustanovujú výnimočné opatrenia na roky 2004, 2005 a 2006 s cieľom určiť výšku mzdy a určitú náhradu výdavkov spojených s plnením povinností zástupcov štátu a niektorých štátnych inštitúcií, poslancov Európskeho parlamentu, sudcov a prokurátorov
Zákon č. 427 / 2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú výnimočné opatrenia na roky 2004, 2005 a 2006 s cieľom určiť výšku mzdy a určité náhrady výdavkov spojených s plnením povinností zástupcov štátu a niektorých štátnych inštitúcií, poslancov Európskeho parlamentu, sudcov a prokurátorov, výšku ostatných platov takýchto osôb za prvý a druhý polrok 2004, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré súvisiace zákony zmenené a doplnené zákonom č. 359 / 2004 Z. z., sa týmto mení a dopĺňa takto:
1. V názve zákona sa slová "roky 2004, 2005 a 2006" nahrádzajú slovami "roky 2004" a slová "dodatočné platy takýchto osôb za prvý a druhý polrok 2004, 2005 a 2006" nahrádzajú slovami "dodatočné platy takýchto osôb za prvý polrok 2004."
2. V nadpise prvej časti sa slová "roky 2004, 2005 a 2006" nahrádzajú slovami "rok 2004" a slová "dodatočné platy za prvý a druhý polrok 2004, 2005 a 2006" nahrádzajú slovami "dodatočný plat za prvý polrok 2004."
4. V oddiele 1 sa slová "2004, 2005 a 2006" nahrádzajú slovami "2004."
5. V oddiele 2 sa slová "a v druhej polovici rokov 2004, 2005 a 2006" nahrádzajú slovami "v polovici roku 2004."
6. V článku 3 sa výraz "2006" nahrádza výrazom "2004."
32. Podľa dôvodovej správy k vládnemu zákonu, ktorá bola s konečnou platnosťou prijatá a uverejnená pod č. 626 / 2004 Z.z., účelom tohto nariadenia je zrušiť tzv. dodatočný plat a všetky formy verejných financií od roku 2005 a nahradiť jeho zrušenie s účinnosťou od 1. januára 2005 vo forme zvýšenia mesačných mzdových poplatkov v priemere o jednu dvanástinu z jedného dodatočného platu, ktorý by bol inak udelený v roku 2005. Podobný postup bol navrhnutý pre zástupcov štátnej moci, pre určité štátne orgány, sudcov a prokurátorov.
Ústavný súlad legislatívneho procesu
33. Podľa článku 68 ods. 2 zákona o Ústavnom súde má ústavný súd okrem posúdenia súladu sporného zákona s ústavnými zákonmi určiť, či bol prijatý a vydaný v medziach ústavy stanovenej v právomoci a ústavným spôsobom.
34. Vzhľadom na to, že odvolateľ nenamietal proti chybe v legislatívnom procese ani proti porušeniu ústavných právomocí zákonodarcu, nie je potrebné ďalej skúmať túto otázku vzhľadom na zásady procesnej ekonómie a stačí formálne overiť priebeh legislatívneho procesu z verejne dostupného informačného zdroja na adrese www.psp.cz.
35. Ústavný súd z nej zistil, že po tom, ako ho senát vrátil do poslaneckej komory so zmenami a doplneniami, Senát schválil rezolúciu 1395 na 38. zasadnutí poslaneckej komory 26. novembra 2004, ako ju schválila parlamentná komora, keď z 187 prítomných poslancov hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109 proti 57. Zákon bol podpísaný príslušnými ústavnými orgánmi a bol deklarovaný vo výške 212 Zbierka zákonov, ktorá bola rozdelená 10. decembra 2004 pod číslom 626 / 2004 Z.z.
36. Návrh zákona, ktorý bol neskôr uverejnený pod č. 309 / 2002 Zb. (House Press 794 poslaneckej komory 1998 - 2002), bol schválený rezolúciou č. 2318 na 51. zasadnutí poslaneckej komory 13. júna 2002, ktorú schválil senát, keď zo 171 prítomných poslancov hlasovalo za návrh zákona 95 proti 52. Zákon bol podpísaný príslušnými ústavnými orgánmi a bol deklarovaný vo výške 114 Zbierka zákonov, ktorá bola rozposlaná 12. júla 2002 pod číslom 309 / 2002 Zb.
37. Ústavný súd poznamenáva, že zákon č. 626 / 2004 Z. z. a 309 / 2002 Z. z. boli prijaté a vydané v medziach ústavy ustanovenej právomocou a ústavne predpísaným spôsobom, alebo že v tomto postupe nenašiel nič, čo by dokázalo opak.
38. Ústavná konformácia legislatívneho konania zmluvných strán zákona č. 425 / 2002 Z. z. bola založená Ústavným súdom v konaniach v rámci sp. zn. Pl. ÚS 34 / 04 a dospela k záveru, že tento zákon bol prijatý a vydaný v medziach ústavy stanovenej právomoci a ústavným spôsobom (zistenie sp. zn. ÚS 34 / 04 zo 14. júla 2005). Ústavný súd už zistil ústavný súlad legislatívneho procesu strán zákona č. 427 / 2003 Z. z. v konaniach v sp. zn. Ústavný súd stručne odkazuje na obidva zistenia.
Hodnotenie ústavného súdu
39. Odvolateľ dospel k záveru, že sporné právne predpisy v skratke predstavujú obmedzenie platov sudcov v súlade s ustanoveniami článku 1 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je Česká republika zvrchovaným, jednotným a demokratickým právnym štátom založeným na rešpektovaní práv a slobôd ľudí a občanov v spojení s článkom 82 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sú sudcovia nezávislí pri výkone ich funkcií a ich nestrannosti, nesmie byť ohrozený článok 1 charty, ktorý stanovuje, že ľudia sú slobodní a rovnocenní v dôstojnosti a práve, a že základné práva a slobody sú neodňateľné, neodňateľné, neprekonateľné a nezaujaté. Podľa názoru ústavného súdu, hoci ustanovenie článku 1 charty sa pravdepodobne nebude vzťahovať na daný prípad, odôvodnenie návrhu by skôr zodpovedalo odkazu na porušenie článku 2 ods. 1 ústavy, v ktorom sa odráža zásada rozdelenia právomoci štátu na legislatívnu, výkonnú a súdnu právomoc, ale to nie je relevantné pre posúdenie návrhu vzhľadom na záväznú povahu ústavného súdu, a nie jeho odôvodnenie.
40. Ústavný súd sa vo svojich rozhodnutiach niekoľkokrát zaoberal otázkou mzdových obmedzení voči sudcom. Ústavný súd teraz opäť čelí tomuto problému, preto je vhodné stručne spomenúť existujúce precedensy.
Príslušná judikatúra ústavného súdu
41. V hanlivom náleze sp. zn. ÚS 13 / 99 z 15. septembra 1999 (Správy rozhodnutí, zväzok 15, Nájdené č. 125, uverejnené pod č. 233 / 1999 Zb.) Ústavný súd na návrh Okresného súdu pre Prahu 4 zrušil časť ustanovenia oddielu 1 zákona č. 268 / 1998 Z. z. o odňatí ďalšieho platu za druhý polrok 1998 zástupcom štátnej správy a niektorých štátnych orgánov, sudcom, prokurátorom a členom Prezídia komisie pre cenné papiere, konkrétne ustanovenie upravujúce stiahnutie ďalšieho platu pre sudcov za druhý polrok 1998. Hlavným dôvodom zistenia bola zásada nezávislosti súdnictva, v ktorej súd kreslil aj "materiálne aspekty." Ďalším argumentom bol rozdiel medzi ústavným postavením sudcov na jednej strane a legislatívnymi a výkonnými úradníkmi, najmä vládou na strane druhej.
42. Posúdenie z 3. júla 2000 sp. zn. Ústavný súd zamietol návrh Mestského súdu v Brne zrušiť časť ustanovení § 4a zákona č. 236 / 1995 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 287 / 1997 Z. z., ktorým sa upravuje odňatie dodatočného platu sudcov na druhú polovicu roku 1997. Dokonca aj v tomto zistení zdôraznil, že nezávislosť súdnictva je jednou zo základných demokratických hodnôt, ktorú nepochybne podporuje materiálna bezpečnosť sudcov. Pritom považoval za nevyhnutné, aby ostatné orgány štátnej moci nezasahovali do platov sudcov v žiadnej forme svojvoľne a opakovane. V prípade rozhodovania však zásah zákonodarcu nevykazoval charakter svojvoľného konania podľa ústavného súdu.
43. V ten istý deň, t. j. 3. júla 2000, Ústavný súd tiež zamietol návrh Okresného súdu v Hradci Králové zrušiť časť ustanovení oddielu 1 zákona č. 308 / 1999 Z. z., stiahnuť ďalší plat za druhý polrok 1999 a za druhý polrok 2000 zástupcom štátnej správy a niektorým štátnym orgánom, sudcom, prokurátorom a členom predsedníctva Komisie pre cenné papiere za druhý polrok 1999 a 2000. Tým nezmenila základ pre posúdenie problému.
44. Dňa 11. júna 2003 Ústavný súd na návrh Mestského súdu v Brne, ktorý sa nachádzal v sp. zn. Pl. ÚS 11 / 02 (pozri vyššie), zrušil časť ustanovení § 1 zákona č. 416 / 2001 Z. z., o zrušení ďalšieho platu za druhý polrok 2001 a stanovení dodatočných platov za prvý a druhý polrok 2002 zástupcami ombudsmana a členmi bankovej rady Českej národnej banky, o zrušení ďalšieho platu za druhý polrok 2001 a o znížení dodatočného platu za prvý a druhý polrok 2002 na sumu, na ktorú by inak mali nárok.
45. Podľa názoru ústavného súdu prekračovala skúmaná legislatívna zmena týkajúca sa mzdových pomerov sudcov ústavné limity pre prijatie "výnimočného" aktu, ktorým bol sudcom odňatý ďalší plat podľa definície v predchádzajúcich rozhodnutiach. Uviedol tiež, že ak sa za veľmi výnimočných okolností má zásada rovnosti v oblasti obmedzení odmeňovania štátnych zamestnancov, ústavných úradníkov a sudcov zvýrazniť pred zásadou komplexne chápanej nezávislosti sudcov, zasadnutie oboch zásad nie je vo všeobecnosti platné ako raz a navždy a za každých okolností. Naopak, mzdové pomery sudcov v širšom zmysle majú byť stabilné, nie premenná, s ktorou počíta túto alebo vládnu skupinu, pretože sa zdá, že poplatky sudcov sú príliš vysoké v porovnaní s poplatkami štátnych zamestnancov alebo inej profesijnej skupiny. Inými slovami, ak je možné akceptovať uplatnenie zásady rovnosti na vrchole tohto zmyslu, pokiaľ ide o výnimočné ekonomicky odôvodnené zníženie všetkých platov, nemožno akceptovať rovnosť všetkých najvyšších skupín (aj ako cieľovú kategóriu), pokiaľ ide o konečnú úroveň odmeňovania. Úsilie o takúto rovnosť sa odchyľuje od kategórie ústavnosti, politického cieľa, ktorý nepodporuje ústavne chápanú zásadu rovnosti. Táto zásada v materiálnom zmysle stanovuje svoje hranice vo vyhlásení, že "to isté sa nesmie zaobchádzať rovnako, ale zároveň sa nesmie zaobchádzať inak." Zásada rovnosti nemôže byť v dôsledku toho chápaná ako nuvulácia, ale musí sa vykladať tak, že zaručuje rovnaké východiskové šance. Podľa názoru ústavného súdu však v § 1 zákona č. 416 / 2001 Zb. zjavne nerešpektoval zásadu rovnosti. Ústavný súd našiel v sp. zn. pl. ÚS 11 / 02 formuloval všeobecné maximum, podľa ktorého sa zásada rovnosti v oblasti obmedzení odmeňovania štátnych zamestnancov, ústavných úradníkov a sudcov môže zvýrazniť pred zásadou komplexne chápanej nezávislosti sudcov za veľmi výnimočných okolností, čím sa vymedzuje rozsah ústavného súladu mzdových obmedzení voči sudcom. V tejto súvislosti Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie zistenia, sp. zn.
46. Napokon 14. júla 2005 Ústavný súd prijal tri zistenia týkajúce sa odvolania tzv. dodatočného platu sudcov. Pl. ÚS 9 / 05 (pozri vyššie), Ústavný súd na návrh Mestského súdu v Brne zrušil ustanovenie § 1 písm. h) zákona č. 590 / 2004 Z. z. o zrušení ďalšieho platu za druhý polrok 2004 zástupcom štátnej moci a niektorým štátnym orgánom, sudcom, prokurátorom a poslancom Európskeho parlamentu zvoleným v Českej republike, t. j. ustanovenie, že zrušenie ďalšieho platu za druhý polrok 2004 sa vzťahovalo na sudcov.
47. Zistenie toho istého dňa sp. zn. Pl. ÚS 34 / 04 (pozri vyššie) Ústavným súdom na návrh Mestského súdu v Brne zrušilo ustanovenie § 2 zákona č. 425 / 2002 Z. z., pokiaľ ide o sudcu Okresného, regionálneho a Najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. h) zákona č. 425 / 2002 Z. z.], t. j. ustanovenie, ktoré ustanovilo výnimočné opatrenie na rok 2003 pri určovaní výšky platu a niektorých náhrad nákladov spojených s výkonom funkcií zástupcov štátnej správy a niektorých štátnych orgánov, sudcov a štátnych zástupcov, a ktoré stanovilo dodatočné platy za prvú a druhú polovicu roku 2003.
48. Tretie zistenie rovnakého dátumu sp. zn. pl. ÚS 43 / 04 (pozri vyššie) na návrh mestského súdu v Brne zrušilo ustanovenia § 2 zákona č. 427 / 2003 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 626 / 2004 Z. z., pokiaľ ide o sudcu Okresného, regionálneho a Najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z., zmeneného a doplneného zákonom č. 626 / 2004 Z. z.], t. j. ustanovenie, ktoré ustanovilo výnimočné opatrenie na rok 2004 na určenie výšky mzdy a niektorých náhrad nákladov spojených s funkciou zástupcov štátnych orgánov, sudcov a štátnych zamestnancov a výšky dodatočného platu za prvú polovicu roka 2004.
49. V posledných troch uvedených zisteniach Ústavný súd so zreteľom na existujúcu judikatúru a porovnávaciu analýzu sformuloval tieto základné všeobecné argumenty:
• hodnotenie ústavnosti mzdových obmedzení voči sudcom počas určitého roka patrí do rámca zásady nezávislosti súdnictva;
• ústavná pozícia sudcov na jednej strane a zástupcovia zákonodarných a výkonných právomocí, najmä správa štátu na strane druhej, je odlišná vzhľadom na zásadu rozdelenia právomoci a zásadu nezávislosti sudcov, čo znamená, že zákonodarcovia majú inú štruktúru na to, aby platili obmedzenia sudcov v porovnaní s obmedzeniami takýchto obmedzení v iných oblastiach verejnej sféry;
• zásah do materiálnej bezpečnosti sudcov zaručenej zákonom nesmie byť prejavom nerozvážnosti zákonodarcu, ale musí byť odôvodnený, na základe zásady proporcionality, výnimočnými okolnosťami, ako je ťažká finančná situácia štátu, pričom sa berú do úvahy, aj keď je táto podmienka splnená, rozdiely vo funkcii sudcov a úradníkov zákonodarného a výkonného orgánu, najmä štátnej správy; takýto zásah nesmie vyvolávať obavy, ak obmedzenie dôstojnosti sudcov nemá vplyv na [pozri odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (94) 12 z 13. októbra 1994], alebo ak nie je vyjadrením ústavne neprijateľného tlaku legislatívnej a súdnej moci.
50. Je tiež vhodné zopakovať základné argumenty, ktoré viedli Ústavný súd k formulácii týchto problémov. Ústavný súd vychádza z predpokladu, že zásada nezávislého súdnictva je jedným zo základných prvkov demokratického právneho štátu (článok 9 ods. 2 ústavy). Požiadavka nezávislej spravodlivosti vychádza z dvoch zdrojov: neutrality sudcov ako záruky spravodlivého, nestranného a objektívneho súdneho konania a ochrany práv a slobôd jednotlivcov sudcom "oddeleným" od politickej moci. Nezávislosť sudcov je zaručená zárukami osobitného právneho postavenia (ktoré musia zahŕňať nezrovnalosti, neodvolateľnosť, bezúhonnosť), záruky organizačnej a funkčnej nezávislosti od orgánov zastupujúcich legislatívne a najmä výkonné právomoci a oddelenie súdnictva od legislatívnych a výkonných právomocí (najmä uplatňovanie zásady nezlučiteľnosti). Z hľadiska obsahu je nezávislosť súdnictva zabezpečená iba zákonom záväznými sudcami, t. j. vylúčením akýchkoľvek prvkov podriadenosti v rozhodovacom procese.
51. Ústavný súd opakovane uviedol, že zásah zákonodarcu v oblasti materiálnej ochrany sudcov (inými slovami, mzdové obmedzenia) musí byť zaradený do rámca chráneného zásadou nezávislosti z dvoch dôvodov. Nezávislosť sudcov je v prvom rade podmienená ich morálnou integritou a odbornou úrovňou, ale súvisí aj s ich adekvátnou materiálnou zárukou. Táto zložka zásady nezávislosti sudcov bola zakotvená aj v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy (94) 12 z 13. októbra 1994 o nezávislosti, účinnosti a úlohe sudcov, podľa ktorého "správne pracovné podmienky" sudcov zahŕňajú" zabezpečenie primeranosti postavenia a odmeňovania sudcov, pokiaľ ide o dôstojnosť ich povolania a pracovné zaťaženie " (ods. III ods. 1b). Podobné maximum obsahuje aj článok 6.1 Európskej charty o štatúte sudcu, ktorú prijali účastníci multilaterálneho stretnutia organizovaného Radou Európy 8. až 10. júla 1998 a podľa ktorého majú profesionálni sudcovia právo na plat, ktorý sa má stanoviť tak, aby ich chránil pred tlakom ovplyvňovať ich rozhodnutia, a vo všeobecnosti ovplyvňovať ich správanie pri hľadaní práva, ktoré by mohlo ohroziť ich nezávislosť a nestrannosť. Druhým dôvodom na podrobenie zákazu svojvoľného zasahovania do materiálnej bezpečnosti sudcov (platia obmedzenia) zásade ich nezávislosti je vylúčenie možnosti, prípadne útlaku legislatívnych alebo výkonných rozhodovacích právomocí. Inými slovami, vylúčiť svojvoľné zasahovanie do materiálnej bezpečnosti sudcov ako možnú formu "penalizácie" sudcov právnymi predpismi a výkonnými orgánmi, a tým aj formu tlaku na ich rozhodnutia.
Vlastné posúdenie ústavnosti sporných ustanovení zákona
52. Ako vyplýva zo zhrnutia predchádzajúcej judikatúry ústavného súdu, Ústavný súd sa doteraz zaoberal prípadmi, v ktorých boli sudcovia spolu s inými zástupcami štátnej moci raz odvolaní alebo znížení tzv. dodatočným platom, ktorý do konca roku 2004 predstavoval jednu z náročných zložiek odmeňovania zástupcu štátneho orgánu za výkon jeho funkcie. V dôsledku týchto zásahov bol celkový ročný celkový plat sudcu opakovane znížený, "mimoriadne" a zároveň v rokoch 1997 až 2004. Sudcovia boli odvolaní alebo jedna zo zložiek ich odmeny za nárok znížená bez kompenzácie za toto zníženie zvýšením inej zložky nároku. Takéto mzdové obmedzenia, s výnimkou dvoch výnimiek, boli uznané ústavným súdom ako protiústavné, ako bolo uvedené vyššie.
53. V prejednávanej veci však Ústavný súd na prvý pohľad čelí inej situácii. Nejde o zníženie alebo zrušenie dodatočného platu alebo inej zložky odmeny sudcu za výkon jeho funkcie, ako v predchádzajúcich prípadoch, ale o opatrenie, ktoré znížilo mieru zvýšenia platu sudcov v rokoch 2003 a 2004 (inými slovami, platy boli zmrazené). Ústavný súd preto musí najprv odpovedať na otázku, či je v prejednávanej veci vôbec možné hovoriť o mzdových obmedzeniach voči sudcom v zmysle existujúcich zistení.
54. Štruktúra odmeňovania zástupcov štátnej moci vrátane sudcov v zákone o plate zástupcov štátnej moci je pomerne komplikovaná. Pravidelný príjem sudcu pozostáva z mesačného platu a do konca roku 2004 sudcovia dostali dve dodatočné platy zodpovedajúce mesačnému platu vyplácanému v prvej a druhej polovici kalendárneho roka. Okrem poplatkov dostane sudca paušálnu viacúčelovú náhradu mesačne. Napriek tomu, že nemá povahu odmeny za výkon svojej funkcie, ústavný súd ju bude posudzovať s cieľom kvantifikovať materiálnu bezpečnosť sudcov ako súčasť pravidelného príjmu sudcu za jeho správnosť, neúčtovnú a hotovostnú formu. To sa, samozrejme, nevzťahuje na druh plnenia a úhrady preukázaných výdavkov, ktoré nemajú povahu odmeny za výkon povinností, nie sú kvantifikovateľné výškou peňazí alebo sa poskytujú nepravidelne a proti fakturácii.
55. Na určenie vplyvu sporných právnych ustanovení na materiálnu bezpečnosť sudcov je potrebné založiť celkový príjem sudcov v kalendárnom roku; mesačný príjem nemožno porovnávať, vzhľadom na existenciu dodatočných platov vyplácaných len v určitých mesiacoch roka a hospodársky, rozpočtový a daňový systém je prirodzene založený na cykle kalendárneho roka. Vyčíslenie materiálnej bezpečnosti sudcov vo forme súčtu ich príjmov v kalendárnom roku je preto základným kritériom ústavného súdu na určenie, či sa v dôsledku opatrenia v oblasti odmeňovania sudcov uskutočnilo alebo nie, obmedzenie platu. Opatrenie, ktorým sa sudca stiahne alebo zníži o zložku nároku na odmenu (napr. dodatočný plat), by sa malo považovať za mzdové obmedzenie v súlade s doterajšími zisteniami ústavného súdu bez toho, aby sa takéto stiahnutie alebo zníženie kompenzovalo zvýšením inej zložky nároku na odmenu. Zmrazenie zákonom predpokladaného zvýšenia príjmov sudcov alebo iných ústavných úradníkov by sa však malo považovať za iné obmedzenie odmeňovania, napríklad "trvalé" zmrazenie platov niektorých zástupcov štátu by nepochybne Ústavný súd považoval za krok, ktorý by bol ústavne neprípustný.
56. Z dôkazov vyplýva, že príjem sudcu sa medzi rokmi 2001 a 2006 neznížil. Naopak, ročný príjem sudcu vzrástol, dokonca aj v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002, hoci príjem sudcu za rok 2003 bol ovplyvnený Zákonom o mimoriadnom platobnom opatrení za rok 2003, ktorého ústavnosť predkladateľ petície podľa bodu, ktorý som napadol petíciu. V dôsledku prijatia zákona o mimoriadnom platobnom opatrení na rok 2004, ktorý bol napadnutý podľa bodu II petície, sa príjmy sudcu nezvýšili v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003, ale neklesli, čo je rozhodujúce vzhľadom na zistenia ústavného súdu. Zároveň je zrejmé, že sporné právne ustanovenia nemali vplyv na niektorú zo zložiek nároku na odmenu, konkrétne na mesačnú mzdu, dodatočný plat alebo viacúčelovú paušálnu náhradu v danom kalendárnom roku v porovnaní so súčasnou situáciou, bez kompenzácie takéhoto zníženia zvýšením druhej zložky nároku na odmenu.
57. Ústavný súd v tomto bode pripomína, že princípom existujúcich precedensov je teória (zásada), že mzdové pomery sudcov v širšom zmysle majú byť stabilným, nezmenšujúcim množstvom, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti štátu. Zo súčasnej judikatúry ústavného súdu však nie je možné stanoviť trvalý a nesporný nárok na ročné zvýšenie platov sudcov.
58. Ústavný súd preto dospel k záveru, že právne ustanovenia napadnuté podľa bodov I a II nepredstavujú mzdové obmedzenie v rozpore s článkom 1 ods. 1 (demokratický právny štát), článkom 2 ods. 1 (zásada rozdelenia štátnej moci) a článkom 82 ods. 1 (zásada nezávislosti súdneho orgánu) ústavy, keďže zvýšenie platov sudcov bolo zastavené len na jeden rok. Ústavný súd však nesúhlasil so všetkými dôvodmi, ktoré viedli legislatívne a výkonné právomoci k prijatiu sporných právnych ustanovení, najmä s argumentom, že "ďalší odchod" úrovne súdnej odmeny z úrovne zamestnancov verejnej služby a verejnej správy bol" ďalej odstránený." Tento argument nebude stáť, dokonca ani v porovnaní s inými vyspelými demokratickými štátmi.
59. Pokiaľ ide o doterajšie zistenia, Ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť svoje hlboké presvedčenie, že prax "mimoriadneho" sa nekoná a že je sudcom už osem rokov (1997 až 2004). Ústavný súd sa opakovane stretáva s minulosťou, ktorá sa nikdy nevráti. Hoci v prejednávanej veci ústavný súd nezistil, že v dôsledku sporných právnych ustanovení sa materiálna bezpečnosť sudcov znížila v porovnaní so súčasnou situáciou, je zrejmé, že neustále zmeny pravidiel odmeňovania sudcov neprispeli k žiaducemu stabilizácii súdnictva. Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že primerané materiálne zabezpečenie sudcov je jednou z dôležitých podmienok ich nezávislosti a že ústavné postavenie sudcov na jednej strane a zástupcov legislatívnych a výkonných orgánov, najmä štátnej správy, je na druhej strane odlišné vzhľadom na zásadu rozdelenia právomoci a zásadu nezávislosti sudcov, čo pre zákonodarcov znamená obmedzenú mieru odmeňovania sudcov. Ako taký a vzhľadom na bezprecedentné skúsenosti z predchádzajúcich rokov sa ústavný súd domnieva, že pokrok v odmeňovaní sudcov a iných predstaviteľov štátnej moci je nepopierateľný zrušením takzvaných dodatočných platov a ich zrušením "na mesačné platy bez opatrenia, ktoré znižuje celkový príjem sudcu medzi rokmi. Významný prvok záruky primeranej materiálnej bezpečnosti sudcov z hľadiska zásady rozdelenia štátnej právomoci na zákonodarné, výkonné a súdne právomoci a požiadavky ich vzájomnej rovnováhy by sa mal tiež považovať za priamu súvislosť medzi platom legislatívnych a výkonných úradníkov na jednej strane a platom sudcov na strane druhej. Vypracovanie zákona o mzde zástupcov štátnej moci, ktorý s pomocou jednotného platového základu a zákonných koeficientov stanovených zákonom zaručuje, že spolu so zvýšením platov úradníkov zákonodarných a výkonných právomocí sa plat sudcov automaticky zvýši v rovnakom pomere, čím sa vytvorí dôležité, začlenené poistenie v právnom poriadku, aby sa v budúcnosti zachoval pomer materiálnej bezpečnosti úradníkov jednotlivých právomocí.
60. Ústavný súd dospel k záveru, že nenašiel dôvody na zrušenie ustanovení § 1 písm. h) zákona č. 425 / 2002 Zb. a § 3 zákona č. 425 / 2002 Z. z. a zákona č. 425 / 2002 Z. z., pokiaľ ide o Súd prvého stupňa a § 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z. a § 3 a 4 zákona č. 427 / 2003 Z. z., pokiaľ ide o Súd prvého stupňa, Súd prvého stupňa a Najvyšší správny súd prvého stupňa [§ 1 písm. i) zákona č. 427 / 2003 Z. z.], ktoré sú napadnuté podľa § 70 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, preto zamietnuté. Z toho istého dôvodu tiež zamieta návrh na zrušenie ustanovení tretej časti článku XXXIII zákona č. 309 / 2002 Z. z., pokiaľ ide o sudcu obvodného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu [§ 1 písm. h) zákona č. 236 / 1995 Z. z. - Poznámka: v znení platnom v čase podania žaloby, teraz písmeno g) ], napadnutý podľa bodu III petície, a návrh na zrušenie ustanovení prvej časti článku I ods. 1 ods. 1, 2, 4 a 6 zákona č. 626 / 2004 Z. z., pokiaľ sa tieto návrhy zjavne vzťahujú na žaloby podľa bodov I a II Petito Najvyššieho súdu č. 427 / 2003 i) zákona č. 427 / 2003 Z. z.], podané podľa bodu IV žiadosti, keďže tieto návrhy sa zjavne týkajú žaloby.
Predseda ústavného súdu:
JUDr. Rychetský v. r.
Prihláste sa pre poznámky, obľúbené a upozornenia
Informácie o predpise
| Citácia | Ústavný súd zistil č. 65 / 2007 Z. z., o návrhu na zrušenie niektorých ustanovení zákona č. 425 / 2002 Z. z., o niektorých ustanoveniach zákona č. 427 / 2003 Z. z., o niektorých ustanoveniach zákona č. 309 / 2002 Z. z. a o určitých ustanoveniach zákona č. 626 / 2004 Z. z., pokiaľ sa týkajú sudcu Okresného, regionálneho a najvyššieho súdu, Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu |
|---|---|
| Typ predpisu | Zistený ústavný súd |
| Autor | - |
| Zbierka | Zbierka zákonov |
| Dátum vyhlásenia | 30.03.2007 |
|---|---|
| Účinnosť od | - |
| Účinnosť do | - |
| Stav | Platný |
Znenie predpisu má informatívny charakter.
Komentáre 0